Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, October 1, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8Csp/103/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124205858
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Jaselský

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124205858.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom, JUDr. Jozefom Jaselským, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. D., korešpondenčná adresa: A. E. F. XXX, XXX XX, právne zastúpeného: JUDr. Daniel Tarbaj,
advokátsosídlomZámocká525/28,09101Stropkov,IČO:53450345,protižalovanému:365.bank,a.s.,
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpený: Advokátska kancelária
RELEVANS s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, o primerané finančné
zadosťučinenie, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 100,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou súdu dňa 01.07.2024 domáhal voči žalovanému zaplatenia
primeraného finančného zadosťučinenia (ďalej aj len „PFZ“) vo výške 1.000,- eur.

1.1 Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
15Csp/26/2022 bol ako žalovaný v postavení spotrebiteľa úspešný rozsudkom prvoinštančného súdu.

Ako spotrebiteľ si uplatňuje primerané finančné zadosťučinenie za porušenie jeho spotrebiteľských práv,
ktoré bol nútený brániť v základnom konaní. Za primeranú výšku finančného zadosťučinenia považuje
sumu1.000,-eur,čopredstavuje10%zosumy,ktorábolaodnehonedôvodnepožadovanávzákladnom
konaní, pretože vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka, je jediným objektívnym
kritériom rozhodujúcim pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia suma, o ktorú sa
dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil alebo sa chcel obohatiť. Na rozdiel od iných inštitútov finančného
zadosťučinenia existujúcich v právnom poriadku SR (napr. ochrana osobnosti), v ktorých sa na prvé

miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, tak pri
inštitúte PFZ je možné zadosťučinenie len v peňažnej forme ako jediného prostriedku, na jednej strane
postihu nečestného dodávateľa a na druhej strane je PFZ odmenou spotrebiteľa za úspech na súde v
spotrebiteľskom právnom vzťahu.

2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a navrhol ju zamietnuť.

2.1 Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že finančné zadosťučinenie nie je koncipované ako
sankcia veriteľovi, ale ako náprava pre dlžníka. Žalovanému nie je jasné z čoho žalobca vychádzal pri
určení výšky PFZ. Žalobca výšku PFZ žiadnym spôsobom neodôvodnil a v tomto smere nepredložil aani nenavrhol žiaden dôkaz. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal nevyčísliteľné straty, ktoré utrpel.
Nárok na PFZ podlieha voľnej úvahe súdu, čo však neznamená ľubovôľu.

3. Žalobca v replike uviedol, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia má mať charakter
sankcie, ktorá má postihovať toho, kto vo vzťahu k spotrebiteľovi postupoval v rozpore so zákonom.
Rozsudkom vydaným v základnom konaní došlo k judikovaniu konkrétneho porušenia zákona (ods. 43.
a 45). Ohľadom tvrdenia žalovaného o tom, že z dôvodu absencie ujmy mu nárok na PFZ nevznikol
uviedol, že pre vznik nároku sa nevyžaduje vznik ujmy a ani hrozba ujmy. V danom prípade však

išlo už o reálnu hrozbu ujmy, keďže bola voči nemu uplatnená nedôvodná pohľadávka. Porušenie
primárnej povinnosti zo strany žalovaného došlo k vzniku sekundárneho zákonného následku v podobe
zamietnutia žaloby. Následné uplatnenie PFZ na súde je len následkom vyplývajúcim z bezdôvodného
ohrozenia práv spotrebiteľa spôsobilého privodiť mu ujmu. Žalobca ďalej uviedol, že primeranosť sumy
1.000,- eur je vzhľadom na postoj žalovaného a intenzitu porušenia spotrebiteľských noriem daná.
Ak má PFZ reálne plniť svoj účel, tak nemôže byť priznané v symbolickej výške. Žalobou uplatnená

výška je primeraná aj s ohľadom na výšku sankcií, ktoré je oprávnená dodávateľovi uložiť slovenská
obchodná inšpekcia alebo národná banka Slovenska. Suma 1.000,- eur predstavuje 0,00001 z výšky
zisku žalovaného za rok 2023.

4. Súd vykonal dokazovanie listinami (rozsudok Okresného súdu), ako aj ďalším spisovým materiálom

a zistil tento skutkový stav:

4.1 Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 23.01.2024, sp. zn. 15Csp/26/2022, žalobu, ktorou sa
spoločnosť R Collector s. r. o. domáhala voči žalovanému (v tomto konaní žalobcovi) zaplatenia sumy
9.543,26 eur s prísl. zamietol. Súd zároveň zaviazal žalobcu na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Cit. rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 03.04.2024. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd okrem
iného uviedol, že žalobca nepreukázal dostatočným spôsobom, že jeho právny predchodca - veriteľ
naplnil podmienky zákona č. 129/2010 Z. z. v tom smere, že by bol s odbornou starostlivosťou skúmal
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 zákona č. 129/2010 Z. z.. Z tohto
dôvodu konštatoval, že pre hrubé porušenie povinností veriteľa skúmať s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať úver s poukazom na § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. je
predmetná zmluva bezúročná a bez poplatkov a zároveň právny predchodca žalobcu (365.bank, a. s.)
nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti úveru právnym predchodcom žalobcu je tak neplatným právnym úkonom s
poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka a zároveň z toho vyplýva aj nevyhnutný záver, že neboli

naplnené podmienky § 17 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. pre postúpenie pohľadávky na
žalobcu, a teda aj postúpenie pohľadávky je neplatný právny úkon. Súd zároveň dodal, že predmetná
zmluva o úvere neobsahuje podstatnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 1
písm. h) zákona č. 129/2010 Z. z., t. j predpoklady výpočtu RPMN.

5. Pri právnom posúdení predmetného sporu vychádzal súd z ustanovení zákona č. zákona č. 250/2007
Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva
spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov

verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo
zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom
do 09.06.2013, osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé

privodiť spotrebiteľovi ujmu.

Podľa § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od
10.06.2013, spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenejtýmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto
za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

6.Vovzťahukvyššiecitovanémuustanoveniuzákonač.250/2007Z.z.,čiužvpôvodnomaleboterajšom
znení, možno uviesť, že ide o ustanovenie s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, ktorá neustanovuje
žiadne kritéria na vymedzenie toho, čo predstavuje primerané finančné zadosťučinenie a ako treba
určiť jeho výšku. Zároveň treba uviesť, že novšie znenie zákona o ochrane spotrebiteľa dokonca ešte
zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti

poskytujeajbeztoho,abyporušenieprávaalebopovinnostispotrebiteľaustanovenézákonomoochrane
spotrebiteľa a osobitným predpisom, bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

7. Základným zákonným predpokladom úspešného uplatnenia primeraného finančného zadosťučinenia
v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je teda porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej
zákonom č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo podľa osobitných predpisov, ktorými sú

predpisy na ochranu spotrebiteľa. Podľa názoru súdu uvedený nárok je teda daný, ak dodávateľ porušil
osobitnú právnu úpravu predstavujúcu normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava
spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54 Občianskeho zákonníka, zákona o spotrebiteľských úveroch,
o finančných službách na diaľku a podobne. Účelom týchto právnych noriem je zvýšená ochrana
spotrebiteľa ako slabšieho účastníka zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou a citované

zákonné ustanovenie § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. má postihnúť nečestného dodávateľa, ktorý
tieto osobitné právne normy nerešpektuje.

8. Podmienka úspešného uplatnenia práva spotrebiteľa namietať v konaní pred súdom porušenie
práva alebo povinnosti (§ 3 ods. 5 veta tretia zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o

zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších zmien
a doplnení a osobitnými predpismi), je splnená aj vtedy, keď súd v inom konaní konštatoval toto
porušenie pri rozhodovaní o predbežnej otázke (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 25. mája 2022, sp.
zn. 3Cdo/31/2020).

9. Čo sa týka úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ako predpokladu pre priznanie
práva na primerané finančné zadosťučinenie, tento je naplnený nielen vtedy, ak si spotrebiteľ uplatní
porušenie práva alebo povinnosti žalobou proti dodávateľovi, ale aj vtedy, ak tak urobí v rámci svojej
obrany proti dodávateľom uplatnenému nároku. Žalobca sa v základnom konaní aktívne a účinne bránil
tým, že poukázal na nesplnenie si povinnosti postupníka pohľadávky – pôvodného veriteľa, t. j. posúdiť

s odbornou starostlivosťou jeho schopnosť splácať spotrebiteľský úver.

10. V konaní vedenom pod sp. zn. 15Csp/26/2022 na Okresnom súde Prešov nepriznal postupníkovi,
ktorý uzavrel so žalovaným zmluvu o postúpení pohľadávky, nárok na zaplatenie dlžnej sumy
vyplývajúcej zo záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným.

11. Najvyšší súd SR v rozsudku z 24.08.2022, sp. zn. 7Cdo/80/2020, uviedol, že na zdôraznenie
správnosti zvolenej interpretácie ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. dodáva, že zo
zákonnej dikcie označenia zodpovedného subjektu, od ktorého je možné požadovať primerané finančné
zadosťučinenie nevyplýva, že to nevyhnutne musí byť iba jedna zo sporových strán v konaní na súde,

v ktorom bol spotrebiteľ úspešný, hoci ním spravidla bude práve tento procesný subjekt. Z uvedeného
rozhodnutia teda vyplýva, že napriek tomu, že žalovaný nebol stranou predchádzajúceho sporu, je
pasívne vecne legitimovaný v spore o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia, pretože
spôsobil neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky zo spotrebiteľského úveru, a tým aj v konečnom
dôsledku následný úspech žalobcu v spotrebiteľskom konaní s postupníkom.

12. Podľa názoru súdu žalobca si bez akýchkoľvek pochybností v inom súdnom konaní v rámci
svojej obrany proti uplatnenému nároku úspešne uplatnil porušenie právnych predpisov zameraných na
ochranu spotrebiteľa zo strany žalovaného, a preto je jeho nárok na zaplatenie primeraného finančného
zadosťučinenia dôvodný.

13. Pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia, táto závisí od úvahy súdu. Pri jej určení súd
vychádzal z toho, že finančné zadosťučinenie má sankčnú povahu a jeho účelom je odradiť nečestného
dodávateľa od porušovania práv spotrebiteľov. Finančné zadosťučinenie je potrebné nevnímať akokompenzáciu, ale ako poskytnutú satisfakciu spotrebiteľovi a tiež ako odmenu pre žalobcu ako
spotrebiteľa, ktorý privodil vyhlásenie rozsudku, ktorým sa sledujú rovnaké účinky ako opatrenia orgánov
dohľadu, ktorých sankcie by boli neporovnateľne prísnejšie. Na druhej strane však nemôže predstavovať

neprimerané obohacovanie spotrebiteľov. Pri rozhodovaní o nároku na finančné zadosťučinenie je
potrebné tiež prihliadať na okolnosti prípadu, konkrétne zo závažnosti porušenia práva či povinnosti voči
spotrebiteľovi, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých následkov a na subjektívny prístup oboch strán
protiprávnemu konaniu.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené súdom vymedzené kritéria má súd za to, že suma vo výške 100,-
eur splní všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia (keďže morálnym zadosťučinením
bol aj vyššie cit. rozsudok a je ním aj odôvodnenie tohto rozhodnutia) a teda, že bude mať
dostatočný satisfakčný charakter pre žalobcu, dostatočný sankčný charakter voči žalovanému v zmysle
individuálnej, ale aj generálnej prevencie, a zároveň bude odmenou pre žalobcu, že sa nekalému
konaniu žalovaného nepodrobila, ale napriek nepochybne svojej slabšej ekonomickej a právnej situácii,

sa pustil do sporu s veriteľom. Súd preto nárok žalobcu v časti prevyšujúcej priznanú sumu zamietol.

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP.
Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd
priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške (porovnaj uznesenie Ústavného súdu SR, sp.

zn. I. ÚS 56/2017, z 08.02.2017). Ide o prípady, ak výška nároku závisí od úvahy súdu, čo je prípad
prejednávanej veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie
o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Aj v súčasnosti podľa § 255 ods. 2
CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods. 2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky
súdom priznaného plnenia. O výške trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský
súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje
a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak,
aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).