Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, January 16, 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/72/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122010543
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Baňacký, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7122010543.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Baňackého a sudcov
JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16.
januára 2024, v trestnej veci proti obžalovanému A. B., pre prečin zločin všeobecného ohrozenia podľa
§ 284 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., v štádiu prípravy podľa § 13 ods. 1 Tr. zák. o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25.07.2022 sp. zn. 5T/17/2022 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 3 Tr. por. z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.
Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec v r a c i a súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom zo dňa 25. júla 2023 sp. zn. 5T/17/2022 uznal obžalovaného A. B.

vinným zo zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v štádiu prípravy podľa
§ 13 ods. 1 Tr. zák. pre skutok, ktorý mal spáchať tak, že

v C. v presne nezistenom čase od začiatku mesiaca júl 2019 do 15.08.2019 v priestoroch Jumbo centra
naul.Masarykovej2siuD.E.aF.G.zafinančnúodmenuvpresneneurčenejvýškeobjednalpodpálenie
obytného domu na ul. C. X H. C., v ktorom sa nachádza byt vo vlastníctve F. A. A., s ktorou mal susedské

spory,ženapriektomu,ževedel,žeuvedenýobytnýdomjeobývanýštyrmirodinami,pričomkspáchaniu
skutku napokon nedošlo.

Za to mu súd uložil podľa § 284 ods. 1 Tr. zákona v spojení s § 38 ods. 2, ods. 3 a § 36 písm. j) Tr.
zákona trest odňatia slobody vo výmere štyroch rokov nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku, po jeho vyhlásení, odôvodnení a po poučení o možnosti podať opravný
prostriedok, obhajca v mene obžalovaného do zápisnice zahlásil odvolanie.

V písomných dôvodoch odvolania obžalovaný uviedol, že rozsudok považuje za nezákonný, pričom
odvolaním napáda aj konanie, ktoré rozsudku predchádzalo. Vecnú a právnu nesprávnosť vidí v tom,
že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci, pre nejasnosť a neúplnosť
jeho skutkových zistení, pre ústavne non-konformný spôsob vysporiadania sa so všetkými skutkovo a
právne relevantnými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, pre dôvodné pochybnosti o správnosti
skutkových zistení , ako aj pre neprimeranosť a nezákonnosť uloženého trestu spôsobenú porušením

ustanovení Trestného zákona o ukladaní trestov.Popiera, že by spáchal daný skutok, nebol produkovaný žiadny priamy a ani nepriamy dôkaz svedčiaci
o jeho vine. Zvukovo-obrazový záznam je nezákonný a procesne nepoužiteľný dôkaz a jeho prehratie na
hlavnom pojednávaní bolo nezákonné, nakoľko nebol získaný zákonným spôsobom a tak zaťažili vadou

nezákonnosti celé dokazovanie na hlavnom pojednávaní. Audiovizuálny záznam bol do vyšetrovacieho
spisu založený až po štyroch mesiacoch po údajnom spáchaní skutku, čo je v rozpore s § 3 ods. 1 Tr.
por. a Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických
osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica
95/46/ES.

Svedkovia, ktorí tieto záznamy do vyšetrovacieho spisu predložili, de iure nemali žiadne zákonné právo
pozerať si kamerový záznam zachytávajúci údajný skutok a nikdy nemohli byť vypočutí na hlavnom
pojednávaní v postavení svedkov, ak sami dodali zvukový záznam, s ktorým sa oboznámili ešte pred
ich vypočutím. Týmto postupom bolo hrubým spôsobom porušené právo obžalovaného na obhajobu,
na spravodlivý súdny proces a na súdnu ochranu a tiež právo na kontradiktórny súdny proces.
Podľa doktríny "ovocia z otráveného stromu" sa neprípustnosť nevzťahuje len priamo na nezákonne

získané dôkazy. Neprípustné sú aj akékoľvek iné dôkazy, ktoré boli získané na základe informácií
získaných protiprávne - teda dôkazy, ktoré boli získané nepriamo zo zdroja, ktorý bol otrávený.
Preto je podľa názoru obžalovaného nezákonná aj následná svedecká výpoveď menovaných svedkov,
lebo tá vychádza z nezákonného dôkazu (t. j. z nezákonne získaného a nezákonným spôsobom
zabezpečeného kamerového záznamu zachytávajúceho údajný skutok, ktorý je nezákonným dôkazom)

a tak nie je procesne použiteľná ani svedecká výpoveď svedkov D. E. a G. F., nakoľko ich svedecké
výpovede boli významne ovplyvnené takto nezákonne získaným a následne nezákonne v trestnom
konaní použitým a vykonaným dôkazom.
Súd prvého stupňa si nekriticky osvojil fakty vyplývajúce z výpovede svedka D. E., ktorý sa výrazným
spôsobom odchýlil od svojich skorších výpovedí, keď pri výpovedi z 19.11.2019, ako aj zo dňa

20.08.2020 poprel, že by od obžalovaného vzal sumu 1000.-€, ktorú si pýtal na účely - vo výpovedi z
19.11.2019 ako zálohu na zapálenie prázdnej budovy a podľa výpovedi zo dňa 20.08.2020 ako zálohu
za to, či zapálenie myslí vážne a pri konfrontácii s obvineným dňa 29.04.2021 sa odvolal na svoju skoršiu
výpoveď s tým, že 1000.-€ od obvineného zobral, a boli to dve 500 – vky. Na hlavnom pojednávaní dňa
25.05.2022 vypovedal tak, že prijal sumu 1000 Eur za pozretie, či to myslí obvinený vážne, zároveň

uviedol, že vo svojich skorších výpovediach klamal, že 1000 eur nezobral, pretože v skutočnosti si tú
tisícku vzal.
K osobe poškodených svedok E. dňa 19.11.2019 vypovedal, že dotyčný mu povedal, že má problém so
susedom ohľadom pozemku v Čermeli. Sused sa mal volať A. alebo A.. Pri výpovedi dňa 20.08.2020
uviedol, že sa jednalo o človeka, s ktorým má obvinený spor o pozemok a pri konfrontácii dňa 29.04.2021

uviedol, že sa jednalo o problém so susedom, ktorému má platiť za prejazd a preto má motív robiť takéto
veci, na meno si nespomína. Napokon na hlavnom pojednávaní dňa 25.05.2022 svedok uviedol, že sa
služba mala týkať poškodenia majetku nejakým osobám a nepamätal si, že by to aj obžalovaný osobne
povedal.
K motívu konania obžalovaného svedok dňa 19.11.2019 uviedol, že dotyčný mu povedal, že má problém

so susedom ohľadom pozemku v Čermeli. Dňa 20.08.2020 vypovedal, že sa jednalo o človeka, s ktorým
má obvinený spor o pozemok, pri konfrontácii dňa 29.04.2021 povedal, že sa jednalo o problém so
susedom, ktorému má platiť za prejazd a preto má motív robiť takéto veci. Na hlavnom pojednávaní dňa
25.05.2022 svedok uviedol, že s touto rodinou má problém ohľadom pozemku, kde sa nevie dostať s
motorovým vozidlom k svojmu domu niekde v Kavečanoch.

K objektu, ktorý mal byť podpálený svedok dňa 19.11.2019 vypovedal, že sa jednalo o budovu, ktorá
mala tomu susedovi patriť. Mala to byť prázdna budova na Kmeťovej ulici. Pri výpovedi dňa 20.08.2020
uviedol, že obvinený povedal adresu s tým, že na tej adrese nikto nebýva a jednalo o človeka s ktorým
má obvinený spor o pozemok a pri konfrontácii dňa 29.04.2021 uviedol, že obvinený mu dal adresu a
malo sa jednať o sklad, pričom na hlavnom pojednávaní dňa 25.05.2022 svedok uviedol, že sa malo

jednať o sklad a nejaký neobývaný objekt.
K finančnej odmene : pri výpovedi 19.11.2019 svedok E. uviedol, že mu obžalovaný doniesol 1000 Eur,
ktoré nevzal, pri výpovedi dňa 12.08.2020 vypovedal identicky. Pri výpovedi dňa 19.11.2019 uviedol, že
pri stretnutí v Čermeli mu obž. Ponúkal 1500.-Eur, rovnako vypovedal aj 12.08.2020. Vo svojej výpovedi
pred súdom dňa 25.5.2022 uviedol, že 1000 Eur od obžalovaného zobral a uviedol, že pri stretnutí v

Čermeli mu mal obžalovaný ponúkať 500 Eur, ktoré odmietol.
Tento svedok tiež uviedol, že po prvom stretnutí kontaktoval operatívu PZ, ktorá mu mala dať inštrukcie,
aby v komunikácii z obžalovaným pokračoval, ale z údajov, ktoré sú dostupné zo spisu bol svedok E. vseptembri 2019 vzatý do väzby, čiže údajná inštruktáž policajtami z operatívneho oddelenia neprichádza
do úvahy.
Svedecké výpovede svedkov F. a E. sa neustále menili a medzi jednotlivými výpoveďami vznikali

zásadné rozpory. V tomto smere je preto zvláštne, že súd prvej inštancie v rozsudku vyhodnotil ich
svedecké výpovede za vierohodné.
Absolútne arbitrárny je záver súdu prvej inštancie o tom, že nie je potrebné vykonať znalecké
dokazovanie na zistenie vierohodnosti výpovedí svedkov E. a G.. Jednostranný príklon k svedeckým
výpovediam len jednej „strany konfliktu" hraničí s extrémnou právnou svojvôľou vzhľadom na obsah

svedeckých výpovedí v súdnom trestnom spise. Celkom jednoznačne sa tak súd subjektívne a
jednostranne priklonil k interpretácii skutkového deja svedkami, ktorí boli a sú subjektívne zaujatí.
V tomto smere obžalovaný poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.05.2008, sp. zn.
2To/67/2006, podľa ktorého v prípade existencie pochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubio
pro mitio), teda rozhodnúť v prospech obvineného (zásada in dubio pro reo). Vina obvineného musí byť
preukázaná na základe dôkazov vykonaných v súlade s Trestným poriadkom.

Súd je povinný postupovať tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti,
a to v rozsahu nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Preto je potrebné, aby súd dostatočne objasnil vec
v takom rozsahu, aby bolo zrejmé, že sa stal skutok a tento vykazuje všetky znaky skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu, pričom existuje spoľahlivý záver, že žalovaný skutok spáchal obžalovaný. Ak
nebude splnená, čo i len jedna z uvedených podmienok, nemožno dospieť k odsudzujúcemu rozsudku.

Pokiaľ ostanú po vykonaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov v akomkoľvek smere pochybnosti o
vine obžalovaného a tieto pochybnosti sa týkajú skutkových zistení, musí rozhodnutie súdu vyznieť v
prospech obžalovaného.
Najvyšší súd SR zároveň pripomenul, že nie je povinnosťou obžalovaného dokazovať svoju nevinu,
pretože zásada prezumpcie neviny vyžaduje, aby to bol štát, kto nesie v trestnom konaní dôkazné

bremeno. Preto je nevyhnutné, aby jeho vina bola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná.
Obžalovaný ďalej podrobne rozoberá význam a praktický dopad aplikácie zásady prezumpcie neviny
a zásady in dubio pro reo v procese dokazovania a rozhodovania súdu v merite veci. Poukazuje tak
na samotnú zásadu kontradiktórnosti konania, ako aj na ďalšie, s uvedenou zásadou, úzko prepojené
procesné zásady, ktorých rešpektovanie je nevyhnutné aj z pohľadu ESĽP.

Obžalovaný okrem vyššie uvedeného považuje rozsudok prvostupňového súdu za nepreskúmateľný,
zmätočný a arbitrárny. Súd prvej inštancie sa po skutkovej stránke veci v napádanom rozsudku vôbec
jasne určito a zrozumiteľne nevysporiadal s právnou argumentáciou obžalovaného a nepodal odpoveď
na najdôležitejšie právne a skutkové otázky tykajúce sa rozporov medzi skutkovým stavom a právnym
posúdením prejednávanej veci.

Imanentnou súčasťou obsahu základného práva na súdnu (a inú právnu) ochraňuje i právo na riadny a
spravodlivý proces a v rámci neho i právo účastníka (súdneho) konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu
(porovnaj III. ÚS 209/04; III. ÚS 271/05-9; III. ÚS 95/06-6).

Vzhľadom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd, zrušil všetky výroky rozsudku Okresného súdu
Košice I. sp. zn. 5T /17/2022 a podľa ust. § 321 ods. 1 písm. a), b), c), d) Tr. por. a podľa ust. § 322 ods.
3 Tr. por. sám rozhodol tak, že obžalovaného oslobodzuje spod obžaloby podľa ust. § 285 písm. a) Tr.
por., nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, alebo alternatívne,
sám odvolací súd rozhodol tak, že obžalovaného oslobodzuje spod obžaloby podľa ust. § 285 písm. b)

Tr. por., nakoľko skutok nie je trestným činom.
K podanému odvolaniu obžalovaného sa vyjadrila poškodená F. A. prostredníctvom svojho
splnomocnenca, keď uviedla, že napadnutý rozsudok považuje za zákonný a spravodlivý a dôvody
odvolania obžalovaného za účelové, frázovité a nesúvisiace s danou vecou.

V rovnakom duchu sa vyjadrila aj okresná prokurátorka na č. l. 266.

Na podklade odvolania obžalovaného krajský súd podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a
odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť
postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil nasledovné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam prerozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj
obhajobou obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, okresný
súdlogickýmpostupomvyhodnotilvšetkydôkazyjednotlivo,akoajvovzájomnýchsúvislostiachadospel
k záverom,, s ktorými sa odvolací súd stotožnil, pričom na správnosti týchto záverov nemôže nič zmeniť
ani obžalovaným použitá odvolacia argumentácia.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle

ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle
tohto právneho názoru krajský súd tak v celom rozsahu poukazuje na dostatočne zistený skutkový stav
a na spôsob hodnotenia vykonaného dokazovania, vo vzťahu k otázke usvedčenia obžalovaného zo
spáchania skutku, ktorý mu za vinu kládla obžaloba, ktorý považuje za vecne správny a výstižný do tej
miery, že k nemu nemá čo viac uviesť.

Pokiaľ ide o jednotlivé odvolacie námietky obžalovaného s týmito sa krajský súd nestotožnil.

Predovšetkým krajský súd nezistil dôvodnosť výhrad, ktoré obžalovaný namietal v úvodnej časti svojho
odvolania a z tohto dôvodu má za to, že súd prvého stupňa zákonným spôsobom zabezpečil dôsledné

a náležité objasnenie veci, jeho skutkové zistenia vyznievajú presvedčivo a sú podporené vykonanými
dôkazmi. Prvostupňový súd hodnotil dôkazy vyčerpávajúco a ním vyslovené závery nevykazujú žiadne
logické pochybenia. Z odôvodnenia rozsudku jasne vyplýva, o ktoré dôkazy oprel súd svoj názor o vine
obžalovaného. Preto sa nemožno stotožniť s tvrdením, že v priebehu konania nebol produkovaný jediný
priamy či nepriamy usvedčujúci.

Kotázkezákonnostinamietanéhozvukovo-obrazovéhozáznamujepotrebnéuviesť,žeužprvostupňový
súd posudzoval danú záležitosť a s jeho hodnotením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.
Vyhotovenie, zadováženie a použitie daného dôkazu v konaní bolo podľa názoru odvolacieho súdu
v súlade so zákonnom. Išlo o vyhotovenie záznamu súkromnou osobou na účely zadokumentovania

prípravy trestného činu, jeho vyhotovením sa nesledovalo primárne zasiahnuť bezúčelne do práv
obžalovaného, či inej osoby. Zachytenie prejavu osobnej povahy obžalovaného nepredstavuje
neprimeraný zásah do jeho osobnej integrity, nad mieru nevyhnutnú na preukázanie jeho účasti
na stíhanom skutku, záznam bol použitý v súlade s účelom jeho vyhotovenia a v prevažnej miere
zachytáva nehnuteľnosť, ktorá sa mala stať cieľom útoku. Použitie tohto dôkazu v konaní je v súlade

s uprednostnením ochrany života, zdravia ľudí a majetku väčšej hodnoty pred osobnými právami
obžalovaného. Legálnosť a oprávnenosť jeho použitia nespochybňuje ani skutočnosť, že záznam
bol zabezpečený do vyšetrovacieho spisu s určitým časovým odstupom a vyhotovený osobou, ktorá
vystupuje v procesnom postavení svedka. Otázka vzhliadnutia záznamu svedkom E. či G. v ničom
nevyvoláva pochybnosti o možnosti vypočutia daných osôb ako svedkov a ani neznižuje dôveryhodnosť

ich výpovedí, nakoľko daný záznam zachytával len úzku časť skutkového deja, pričom svedkovia
vypovedali aj o tom, čo predchádzalo resp. nasledovalo po vyhotovení záznamu. Je potrebné zdôrazniť,
ako na to v konečnom dôsledku veľmi správne poukázal aj prvostupňový súd, že daný záznam nebol
jediným usvedčujúcim dôkazom, pričom ďalšie dôkazy sa vzájomne dopĺňali a podporovali záver o vine
obžalovaného. Keďže krajský súd neuznal nezákonnosť predmetného zvukovo obrazového záznamu,

nemohol sa stotožniť ani s namietanou nezákonnosťou všetkých ďalších, nadväzujúcich dôkazov, čo
obžalovaný vyvodzoval cez teóriu „ovocia z otráveného stromu“.

Dôkaznú hodnotu výpovede sv. E. spochybňovala obhajoba aj cez rozpory v jeho jednotlivých
výpovediach, v časti ohľadne prijatia zálohy, účelu zálohy, označenia poškodených, objektu, ktorý mal

byť podpálený, motívu konania obžalovaného a samotnej finančnej hodnoty. Súd každú jednu vytýkanú
formuláciu posúdil a konštatuje, že v niektorých prípadoch nejde o rozpory v pravom zmysle slova
a v ďalších prípadoch síce možno hovoriť o rozpore, avšak dané rozpory neboli tak významné, aby
spochybnili samotnú podstatu stíhaného skutku a aby nedovoľovali vysloviť vinu obžalovaného, keďžeaj keby sme si odmysleli tieto rozpory, tak v podstatných znakoch je skutok preukázaný súhrnnom
vykonaných dôkazov. Odchýlky v popise dôvodu, pre ktorý si svedok žiadal zálohu, sú viac menej
nepodstatné. Prvotné popieranie prevzatia zálohy a následná zmena výpovede v danej otázke je určite

rozporom, avšak súd tieto protirečenia svedka vníma, ako silne ovplyvnené možnou obavou svedka
z povinnosti vrátenia danej hotovosti a napokon pre konečné posúdenie táto zmena výpovede nenuluje
dôkaznú hodnotu celkovej výpovede. Namietané rozpory vo vzťahu k opisu poškodeného, motívu
konania, objektu a finančnej odmeny sú takého charakteru, kedy rozhodne možno prijať myšlienku
prvostupňového súdu, že ide len o použitie iných výrazových prostriedkov, nie sú to zásadné rozpory,

pričom isté nepresnosti v detailoch sú prirodzené vzhľadom na časové odstupy medzi výpoveďami
a sú skôr prejavom autentického prejavu svedka. Rozhodne dané rozdiely vo výpovedi nie sú dôvodom
na absolútne spochybnenie dôveryhodnosti svedka a nie sú ani takého charakteru, aby vyvolali
pochybnosti o jeho dôveryhodnosti a spôsobilosti pravdivo vypovedať, čo by zakladalo dôvod na
doplnenie znaleckého skúmania, ktorého sa domáhal obžalovaný vo svojom odvolaní. Z tohto pohľadu
preto bolo správne aj odmietnutie vykonania ďalšieho znaleckého dokazovania v danom smere, teda

znalecké skúmanie svedkov za účelom posúdenia ich dôveryhodnosti.

Pokiaľ ide o právnu argumentáciu týkajúcu sa chápania obsahu zásad in dubio pro reo, náležitého
zistenia skutkového stavu, preukázania viny obžalovaného a znášania dôkazného bremena a ich
aplikovania v kontradiktórnom trestnom procese, s tvrdeniami obhajoby sa možno len stotožniť bez

akýchkoľvek výhrad, avšak v danom posudzovanom prípade možno zodpovedne konštatovať, že vina
obžalovaného bola nepochybne preukázaná vykonaným dokazovaním, pri ustaľovaní skutkového stavu
sa neobjavili skutkové pochybnosti o podstatných okolnostiach skutku a teda nebol dôvod uplatnenia
zásady in dubio pro reo.

Z obsahového hľadiska za nedôvodnú vyhodnotil súd aj výhradu týkajúcu sa náležitého odôvodnenia
napadnutého rozsudku. Preskúmaný rozsudok spĺňa nielen formálne, ale aj materiálne požiadavky §
168 ods. 1 Tr. por., je zrozumiteľný, vyčerpávajúci a venuje pozornosť všetkým podstatným otázkam
nevyhnutným pre posúdenie viny obžalovaného, pričom náležitým spôsobom sa prvostupňový súd
zaoberal aj obhajobou obžalovaného. Z tohto dôvodu nemôže ísť o arbitrárne, či zmätočné rozhodnutie

a obžalovanému bolo riadne zabezpečené právo na riadny a spravodlivý proces.

Keďže v danej trestnej veci bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým
bol uznaný za vinného a odvolací súd tento výrok nezrušil, preskúmal odvolací súd v zmysle § 317
ods. 2 Tr. por. v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o treste a ďalších výrokov,

ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Splnením tejto prieskumnej právomoci krajský súd dospel k
záveru, že okresný súd v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku vykonal na hlavnom pojednávaní
všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre rozhodnutie o treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s
ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne
a zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vo vzťahu k uloženiu trestu vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel
svoje skutkové zistenia a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Správne bolo
aj ustálenie poľahčujúcej okolností a následná úprava, na daný prípad sa vzťahujúcej trestnej sadzby, v
zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák.. Na základe tohto postupu bol obžalovanému uložený nepodmienečný trest

odňatia slobody vo výmere 4 rokov so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia, čo bolo prakticky na dolnej hranici trestnej sadzby. Vzhľadom na predchádzajúcu
kriminálnu minulosť obžalovaného, zákonné bolo aj jeho zaradenie v zmysle § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák..

Pôvodne sa krajský súd stotožnil s úvahami okresného súdu, pokiaľ ide o uloženie daného druhu a

výmery trestu, ako aj s uloženým spôsobom jeho výkonu. Na verejnom zasadnutí konanom v danej
veci však obhajoba predložila súdu lekársku správu zo dňa 12.1.2024 z č. l. 287, z ktorej súd zistil, že
obžalovanýmánáleznamozgu,správaspomínaparkinsonovúchorobu,trasrukyaďalšieťažkosti,ktoré
súd nebol schopný identifikovať, nakoľko na pochopenie obsahu lekárskej správy sú potrebné odborné
znalosti, pričom v tomto okamihu súd jednoznačne nevie povedať, či náhodou nejde o tak závažné

zdravotné problémy, ktoré by sa mali zohľadniť pri ukladaní trestu.

Z uvedeného dôvodu musel súd konštatovať, že uvedená správa vyvoláva dôvodné pochybnosti
o správnosti skutkových zistení týkajúcich sa osobných pomerov obžalovaného. Na zodpovednéa zákonné uloženie trestu je nevyhnutné poznať skutočný aktuálny zdravotný stav obžalovaného,
tento posúdiť a zohľadniť pri ukladaní trestu. Uvedené si vyžaduje doplniť dokazovanie v označenom
smere a podľa výsledkov dokazovania znova prehodnotiť ukladanie trestu a spôsobu jeho výkonu.

V tomto okamihu sa nedá ani len predvídať, akú zmenu môže priniesť dané doplnenie dokazovania
a preto bolo potrebné zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vec vrátiť
súdu prvého stupňa, na ďalšie konanie a rozhodnutie. Keďže odvolací súd dospel k záveru o potrebe
ďalšieho dokazovania, ktoré môže mať citeľný dopad na samotný výrok o treste, v záujme zachovania
možnosti preskúmania záverov súdu v dvojinštančnom konaní nerozhodol odvolací súd sám, ale vrátil

vec súdu prvého stupňa. V ďalšom konaní teda bude potrebné zrozumiteľne objasniť zdravotný stav
obžalovaného, tento posúdiť v spojení s ďalšími kritériami § 34 ods. 4 Tr. zák. a v prípade ukladania
nepodmienečného trestu zistiť, či by v priebehu nepodmienečného trestu bolo možné zabezpečiť
obžalovanému potrebnú zdravotnú starostlivosť. Pri ukladaní nového trestu je potrebné rešpektovať aj
zákaz reformatio in peius.

Tobolidôvody,prektorékrajskýsúdrozhodolvzmyslevýrokovejčastitohtouzneseniaatotorozhodnutie
bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.