Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 21Cb/129/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123257019
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Kanderka

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:6123257019.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Jaroslavom Kanderkom v právnej veci žalobcu: Automoto klub

Carreras, so sídlom Záborského 2914/7, 058 01 Poprad, IČO: 56 573 707 , zastúpeného JUDr.
Jánom Tóthom, advokátom, Záhradnícka 151, 821 08 Bratislava, IČO: 42 133 238, proti žalovanému:
STIGA Slovakia, s.r.o., so sídlom Priemyselná 4686/1, 059 51 Poprad, IČO: 36 514 179, zastúpenému
advokátskou kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., so sídlom Kmeťova 24, 040 01 Košice,
IČO: 36 860 930, o zaplatenie sumy 146.785,42 eura s príslušenstvom a zmluvných pokút, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom ukladá
žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca (LAJMEX SLOVAKIA TRADING, spol. s r.o., IČO: 31 726 712) návrhom na vydanie
platobného rozkazu, doručeným Okresnému Banská Bystrica na upomínacie konanie elektronicky dňa
6.3.2023, žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 124.079,04 eura, 8,00 %

ročný úrok z omeškania, a to zo sumy 13.167,36 eura od 15.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 10.082,88
eura od 8.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 10.082,88 eura od 19.2.2022 do zaplatenia, zo sumy
10.082,88 eura od 23.3.2022 do zaplatenia, zo sumy 10.082,88 eura od 18.4.2022 do zaplatenia, zo
sumy 10.082,88 eura od 14.5.2022 do zaplatenia, zo sumy 10.082,88 eura od 11.6.2022 do zaplatenia,
zo sumy 10.082,88 eura od 16.7.2022 do zaplatenia, 8,50 % ročný úrok z omeškania zo sumy 10.082,88
eura od 14.8.2022 do zaplatenia, 9,25 % ročný úrok z omeškania, a to zo sumy 10.082,88 eura od
15.9.2022 do zaplatenia a zo sumy 10.082,88 eura od 9.10.2022 do zaplatenia, 10,00 % ročný úrok

z omeškania zo sumy 10.082,88 eura od 10.11.2022 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 0,05
% denne, a to zo sumy 13.167,36 eura od 15.11.2021 do zaplatenia, zo sumy 10.082,88 eura od
8.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 10.082,88 eura od 19.2.2022 do zaplatenia, zo sumy 10.082,88 eura
od 23.3.2022 do zaplatenia, zo sumy 10.082,88 eura od 18.4.2022 do zaplatenia, zo sumy 10.082,88
eura od 14.5.2022 do zaplatenia, zo sumy 10.082,88 eura od 11.6.2022 do zaplatenia, zo sumy 10
082,88 eura od 16.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 10.082,88 eura od 14.8.2022 do zaplatenia, zo sumy
10.082,88 eura od 15.9.2022 do zaplatenia, zo sumy 10 082,88 eura od 9.10.2022 do zaplatenia a zo

sumy 10.082,88 eura od 10.11.2022 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,00
eur, ako aj nahradiť trovy konania.2.Žalobcasvojžalobnýnávrhodôvodniltak,žežalobcoviakoskladovateľovititulomZmluvyoskladovaní
02/2018 zo dňa 20.06.2018 (ďalej len ako „Zmluva“) vznikol záväzok na prevzatie, uloženie a dočasné
odplatné opatrovanie veci pre žalovaného. Žalovaný sa ako ukladateľ titulom vyššie uvedenej Zmluvy

zaviazal najmä platiť žalobcovi ako skladovateľovi skladné, a to v zmysle čl. II tejto Zmluvy. Právny
vzťah medzi stranami vznikol z obchodnoprávneho záväzku, a to s poukazom na ust. § 261 ods. 1 a
ust. §§ 527 a nasl. Obchodného zákonníka. Podľa § 261 Obchodného zákonníka: „Táto časť zákona
upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky
okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.“ Podľa § 527 Obchodného zákonníka: „Zmluvou o

skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať vec, aby ju uložil a opatroval, a ukladateľ sa zaväzuje
zaplatiť mu za to odplatu (skladné).“ Zmluvné strany si v čl. III. Zmluvy dohodli, že sa zmluva uzaviera na
dobu určitú, a to od 30.09.2018 do 30.09.2021 s automatickým predĺžením zmluvy o jeden kalendárny
rok do 30.09.2022, a to v prípade ak žiadna zo zmluvných strán nedoručí druhej zmluvnej strane
najneskôr do 30.06. daného kalendárneho roka, t. j. do konca mesiaca jún 2021, písomnú výpoveď.
Vzhľadom na to, že žalovaný žalobcovi v danom termíne do 30.06.2021 písomnú výpoveď nedoručil,

Zmluva bola automaticky predĺžená, a teda uzavretá do 30.09.2022. Na základe tejto skutočnosti
vystavil žalobca faktúry, ktorými žalovanému vyúčtoval skladné za príslušné obdobie v zmysle Zmluvy
o skladovaní. Žalobca má ďalej preukázateľne za to, že Zmluva bola platne automaticky predĺžená
o kalendárny rok v zmysle vyššie uvedeného, a teda bola uzatvorená na dobu určitú do 30.09.2022,
nakoľko žalovaný riadne zaplatil faktúru č.20211022, ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému skladné

za obdobie mesiaca október 2022, ktorý predstavuje prvý mesiac automaticky predĺženého obdobia.
Toto plnenie žalovaného, teda zaplatenie predmetnej faktúry, považuje žalobca za uznanie záväzku
v zmysle § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, keďže možno oprávnene usudzovať, že zaplatením
tejto faktúry žalovaný ako dlžník uznal aj zvyšok dlhu založeného na základe Zmluvy o skladovaní.
Žalovaný dal týmto svojím konaním žalobcovi jasne najavo, že hodlá žalobcovi uhradiť skladné v rámci

predĺženej doby zmluvy. V prípade, ak by žalovaný mal za to, že Zmluva automaticky predĺžená nebola,
nebol by žalobcovi zaplatil faktúru za toto obdobie. Faktické čiastočné plnenie tohto záväzku žalovaným
bolo pre žalobcu ako veriteľa dostatočným vyjadrením súhlasu s dobou uzatvorenia Zmluvy, a teda
aj súhlasu s celkovou výškou pohľadávky. Žalovaný žiadnym spôsobom žalobcovi neoznámil, žeby
týmto čiastočným plnením neuznával aj zvyšok požadovaného dlhu, pričom taký úmysel nevyplýva ani

z akéhokoľvek iného konania žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku. Žalobca zaslal z dôvodu
inventarizácie pohľadávok a záväzkov podľa ustanovenia § 29 a § 30 Zákona o účtovníctve žalovanému
list zo dňa 13.10.2022 s označením „Odsúhlasenie zostatkov k 30.09.2022“, ktoré žalovaný nijakým
spôsobom nerozporoval a žalobcovi tento zostatok potvrdil, pričom súhlasil s uvedenými zostatkami. Z
tejtonáslednejkorešpondenciemedzižalobcomažalovanýmjezrejmé,žežalovanýjehozáväzokuznal,

pričom súčasne výslovne neuviedol, že by zvyšok dlhu neuznával ani vo vzťahu k tejto pohľadávke,
k jej výške či existencii, nemal žiadne námietky. Podľa § 532 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Ak je
skladovanie dojednané na určitú dobu, môže ukladateľ veci vyzdvihnúť ešte pred jej uplynutím, musí
však predtým zaplatiť skladné pripadajúce na celú dohodnutú dobu. Pred uplynutím dojednanej doby
môže ukladateľ požiadať znovu o prevzatie veci na uskladnenie do konca tejto doby a je povinný

uhradiť skladovateľovi náklady s tým spojené.“ Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka: „Ak dlžník
plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na
to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.“ Žalobca vystavil žalovanému v zmysle zmluvy
nasledovnéfaktúry:č.20210921znejúcejnasumu:13.167,36dňa15.10.2021,splatnejdňa:14.11.2021,
č. 20211122 znejúcej na sumu: 10.082,88 dňa 08.12.2021, splatnej dňa: 07.01.2022, č. 20211220

znejúcej na sumu: 10.082,88 dňa 14.01.2022, splatnej dňa: 18.02.2022, č. 20220119 znejúcej na
sumu: 10.082,88 dňa 15.02.2022, splatnej dňa: 22.03.2022, č. 20220218 znejúcej na sumu: 10.082,88
dňa 15.03.2022, splatnej dňa: 17.04.2022, č. 20220324 znejúcej na sumu: 10.082,88 dňa 13.04.2022,
splatnej dňa: 13.05.2022, č. 20220427 znejúcej na sumu: 10.082,88 dňa 11.05.2022, splatnej dňa:
10.06.2022 č. 20220529 znejúcej na sumu: 10.082,88 dňa 15.06.2022, splatnej dňa: 15.07.2022,

č. 20220624 znejúcej na sumu: 10.082,88 dňa 14.07.2022, splatnej dňa: 13.08.2022, č. 20220724
znejúcej na sumu: 10.082,88 dňa 15.08.2022, splatnej dňa: 14.09.2022, č. 20220817 znejúcej na sumu:
10.082,88 dňa 08.09.2022, splatnej dňa: 08.10.2022, č. 20220916 znejúcej na sumu: 10.082,88 dňa
10.10.2022, splatnej dňa: 09.11.2022. Z uvedeného vyplýva, že výška pohľadávky žalovaného, ktorú
si uplatňujeme žalobou predstavuje spolu: 124.079,04 eura. Neuhradené faktúry boli splatné tak ako

už bolo vyššie uvedené. Nakoľko doposiaľ žalobca eviduje vo svojom účtovníctve spolu 12 faktúr po
lehote splatnosti, žalovaný je zároveň v omeškaní, a to počnúc dňom 15.11.2021 v zmysle dikcie §
365 Obchodného zákonníka. Podľa § 365 Obchodného zákonníka: „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní
riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzokzanikne iným spôsobom.“ Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka: „Ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné
povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a

to bez potreby osobitného upozornenia.“ Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka: „Ak výška úrokov z
omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda
Slovenskej republiky nariadením.“ Výšku úrokov z omeškania si uplatňuje žalobca v zmysle zákona.
Zmluvné strany si v čl. IV. zmluvy ods. 5.1 dohodli zmluvnú pokutu pre prípad omeškania ukladateľa s
úhradou skladného, a to vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 24.3.2023 platobný rozkaz č. k. 23Up/352/2023-27, ktorým
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť istinu 124.079,04 eura s príslušenstvom a zmluvné pokuty v
prospech žalobcu. Voči tomuto vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor s vecným
odôvodnením. V odpore voči vydanému platobnému rozkazu žalovaný, okrem iného uviedol, že vo
vzťahu k žalobou uplatneným nárokom žalovaný uvádza, že žalobou uplatnený nárok považuje v celom

rozsahu za nedôvodný. Žalobca uvádza v návrhu nepravdivé a manipulatívne tvrdenia, ktoré sú v
rozporesnímpredloženýmidôkazmi.Vsúladesust.§149Zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporového
poriadku popiera pravdivosť predovšetkým nasledovných skutkových tvrdení žalobcu. Tvrdenia o tom,
že došlo k automatickému predĺženiu Zmluvy o skladovaní, uzavretej medzi žalobcom a žalovaným
na dobu do 30.9.2022, tvrdenia o tom, že úhradou faktúry č. 20211022, ktorou žalobca vyúčtoval

žalovanému skladné za obdobie mesiaca október 2021 žalovaný uznal zvyšok dlhu založeného na
základe Zmluvy o skladovaní, tvrdenia o tom, že žalovaný žiadnym spôsobom žalobcovi neoznámil, že
by čiastočným plnením neuznával aj zvyšok požadovaného dlhu, pričom takýto úmysel nevyplýva ani z
akéhokoľvek iného konania žalovaného vo vzťahu k uplatnenému nároku, tvrdenia o tom, že žalovaný
odsúhlasením zostatkov k 30.9.2022 tento zostatok nijako nerozporoval a žalobcovi tento zostatok

potvrdil, ako aj ďalšie skutkové tvrdenia žalobcu, popretie pravdivosti ktorých vyplynie z ďalších tvrdení
žalovaného v tomto odpore. Za nepravdivé a zavádzajúce považuje žalovaný skutkové tvrdenia žalobcu
o trvaní zmluvy, ktorú tento dôvodil z čl. III Zmluvy o skladovaní uzavretej medzi zmluvnými stranami
dňa 20.6.2018. Predmetné ustanovenie zmluvy žalobca interpretoval nesprávne, keď opomenul uviesť
druhú vetu, z ktorej nepochybne vyplýva záver o zániku zmluvy uplynutím času. Článok III. Doba trvania

zmluvy, bod 3.1 znie: „Táto zmluva je uzavretá na dobu určitú od 30.09.2019 do 30.09.2021. Obe
strany sa najneskôr do 31.6.2021 dohodnú, či túto zmluvu predĺžia o kalendárny rok do 30.09.2022.
V prípade ak žiadna zo zmluvných strán nedoručí druhej zmluvnej strane najneskôr vždy do 30.06
daného kalendárneho roka písomnú výpoveď, táto zmluva sa automaticky predlžuje o 12 kalendárnych
mesiacov, a to vždy do 30.09.daného kalendárneho roka. Pri ukončení zmluvy je skladovateľ najneskôr v

deňnasledujúcipodniskočeniatrvaniatejtozmluvypovinnývmiesteuvedenomvbode1.3.ukladateľovi
tovar vydať a ukladateľ je povinný tovar prevziať.“ Už zo samotného gramatického výkladu citovaného
článku Zmluvy o skladovaní je teda zrejmé, že doba trvania zmluvy bola zmluvnými stranami dohodnutá
tak, že zaniká uplynutím doby trvania dohodnutej zmluvnými stranami ku dňu 30.09.2021. Na trvanie
zmluvy do 30.09.2022 sa vyžadovalo, aby sa zmluvné strany d o h o d l i v termíne do 31.6.2021

(POZ: za zrejmú chybu v písaní je potrebné pokladať chybu v označení posledného dňa v mesiaci
jún, ktorým je 30.6.2021). K automatickému predlžovaniu zmluvy malo dochádzať až po tom, čo by sa
zmluvné strany výslovne dohodli na pokračovaní v spolupráci aj na obdobie po 31.9.2021. Len v takomto
prípade by v následnom období (teda po 30.09.2022), dochádzalo k automatickému predĺženiu zmluvy.
K dohode podľa druhej vety citovaného ustanovenia však nedošlo, a preto ani nemohlo dôjsť k

automatickému predĺženiu zmluvy, tak ako to tvrdí žalobca. Tento záver o skutočnej vôli zmluvných
strán vyplýval z predchádzajúcej zavedenej praxe medzi zmluvnými stranami, ako aj zo správania
zmluvných strán v čase po uzavretí zmluvy. Všetky zmluvy, ktoré boli v minulosti medzi zmluvnými
stranami uzatvárané nielen za účelom poskytovanie skladovacích, ale aj prepravných služieb, boli
zásadné uzatvárané na dobu určitú, o čom mal žalobca vedomosť. Dôkazy o tejto skutočnosti, ktorými

sú písomné vyhotovenia zmlúv, uzavretých medzi zmluvnými stranami, žalovaný predloží bezodkladne
v priebehu prvostupňového konania. Ďalej v tejto súvislosti žalovaný poznamenáva, že v mesiaci
jún v r. 2021 bola vyhlásená obchodná súťaž o predloženie najvhodnejšieho návrhu na uzavretie
Zmluvy o skladovaní, ktorou chcel žalovaný vybrať poskytovateľa skladovacích služieb na obdobie od
1.10.2021. Tejto súťaže sa samotný žalobca zúčastnil a dňa 30.7.2021 predložil ponuku na poskytovanie

skladovacích služieb. Jeden zo zástupcov žalobcu poverený uplatnením ponuky žalobcu v tejto súťaži
v oficiálnej komunikácii so zamestnancami žalovaného zodpovednými za vyhodnotenie verejnej súťaže
výslovne uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že právny vzťah založený zmluvou o skladovaní sa
končí v mesiaci september 2021. Zo skutočnosti, že žalovaný v mesiaci júl (POZ: o vyhlásení verejnejsúťaže bolo rozhodnuté už v mesiaci jún) vyhlásil verejnú súťaž na predloženie najvhodnejšieho
návrhu na uzavretie zmluvy, ako aj zo skutočnosti, že sa žalobca predložením návrh zmluvy tejto
súťaže zúčastnil, je možné odvodiť správnosť záveru o tom, že Zmluva o skladovaní bola uzavretá na

dobu určitú a predĺžená mohla byť iba na základe dohody medzi zmluvnými stranami, čo sa nestalo.
Okrem toho je potrebné uviesť, že na sťahovanie materiálov a predmetov uložených v skladovacích
priestoroch žalovaného bolo uskutočňované s použitím prepravných vozidiel žalovaného tak, aby sa k
30.9.2021 v týchto priestoroch nenachádzal žiaden materiál. Táto skutočnosť napokon vyplýva aj zo
samotnej faktúry č. 20211022, vystavenej žalovaným, z ktorej je zrejmé že sa nevykonávala žiadna

manipulácia s uskladneným tovarom a tento sa už v týchto priestoroch nenachádzal. Možno to zistiť z jej
obsahu, nakoľko v nej chýba vyčíslenie odmeny za manipuláciu s tovarom, ktorá sa uhrádzala osobitne.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Obchodný zákonník“): „Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov
občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných

zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“ Podľa ust. § 578 Zákona č.
40/1964 Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“): Práva
aj povinnosti zaniknú uplynutím času, na ktorý boli obmedzené. Z vyššie uvedených skutočností je
preto zrejmé, že právny vzťah založený medzi žalobcom a žalovaným Zmluvou o skladovaní zanikol
uplynutím času, konkrétne dňom 30.9.2021. O tejto skutočnosti žalovaný žalobcu písomne upovedomil

písomným stanoviskom zo dňa 28.9.2021, v ktorom uviedol, že pokladaná právny vzťah založený
zmluvou o skladovaní za zaniknutý uplynutím času. Ďalším nepravdivým tvrdením, ktoré je v rozpore
s predloženými dôkazmi sa týka obdobia, za ktoré mala byť uhradená faktúra č. 20211022. Žalobca
tvrdí, že predmetom tejto faktúry je skladné za obdobie mesiaca október 2022. Z predmetnej faktúry
je však nepochybné, že táto sa vzťahuje ku októbru 2021, konkrétne od 01.10.2021 do 31.10.2021.

Z uvedeného dôvodu je potom irelevantná aj celá argumentácia týkajúca sa uznania záväzku, resp.
„uznaniaceléhozvyškudlhu“,či„súhlasuscelkovouvýškoupohľadávky“dôvodenázúhradypredmetnej
faktúry. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka: Bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Uhradenie

faktúry žalovaným za mesiac október 2021, kedy preukázateľne neexistoval právny vzťah tvrdený
žalobcom, predstavuje bezdôvodné obohatenie žalobcu, nakoľko sa jedná o plnenie bez právneho
dôvodu. Toto plnenie vo výške 10.082,88 eura žalovaný započítava voči nároku žalobcu na zaplatenie
faktúry č. 20210921. Taktiež je nevyhnutné poukázať i na to, že žalobca si bol vedomý skutočnosti
zániku akéhokoľvek právneho vzťahu založenom Zmluvou o skladovaní, nakoľko o tejto skutočnosti

komunikoval aj so zamestnancami žalobcu. Taktiež nemožno opomenúť zmieniť ani tú skutočnosť, že
žalobca po zániku Zmluvy k 30.09.2021 nevykonával žiadne činnosti podľa Zmluvy o skladovaní pre
žalovaného, čo predstavuje ďalšiu skutočnosť, na základe ktorej si žalobca mohol dovodiť záver, že
žalovaný nemá záujem v pokračovaní právneho vzťahu. Uvedené možno dovodiť aj z obsahu faktúr,
kedy faktúra za mesiac september uvádza položku „zmanipulované palety“ avšak v žiadnej ďalšej

faktúre sa táto položka už neuvádza. Dôvodom úhrady faktúry za október 2021, kedy právny vzťahu
už neexistoval, bola tá skutočnosť, že žalobca považoval faktúru za mesiac september č. 20210921 za
vyhotovenú nesprávne, v rozpore so zmluvou o skladovaní. Rozpor spočíval vo výške sumy 2.570,40
eura s DPH, ktorú žalovaný neuznával. V zostávajúcej časti nárok žalobcu na prenájom prenajatej
plochy v mesiaci september považoval za dôvodný. V dôsledku nesprávneho postupu povereného

zamestnanca žalovaného bola následne uhradená faktúra č. 20211022 z dôvodu, že táto obsahovala už
lennákladyvýlučnezodpovedajúceprenájmuskladovacíchplôch.Týmtopostupombolototiždosiahnutá
úhrada výlučne tej časti nárokov žalobca za mesiac september 2021, ktoré žalobca považoval za
vyúčtované správne a v súlade so skutočným stavom. Z uvedených dôvodov aj s ohľadom na vyššie
uvedené skutočnosti nemožno z úhrady faktúry č. 20211022 nijako odvodiť uznanie celého žalobou

uplatneného záväzku a rovnako ani jeho časti. Vo vzťahu k argumentácii o uznaní dlhu odsúhlasením
zostatkov zastáva žalobca názor, že predmetný prejav nespĺňa predpoklady uznania záväzku podľa
zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov ( ďalej len ako: „Obchodný
zákonník“) najmä so zreteľom na skutočnosť, že tento prejav vôle bol vykonaný zamestnancom, ktorý je
nie je oprávnený uznávať záväzky v mene žalovaného, a rovnako aj zo skutočnosti, že aj s ohľadom na

ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít nie je možné považovať obyčajnú inventarizáciu
zostatkov pohľadávok za prejav vôle smerujúci k uznaniu záväzku. Tento záver okrem toho potvrdzuje
skutočnosť, že žalovaný žiadnu zo žalobou uplatnených faktúr neuviedol v kontrolnom výkaze podľa
ust. § 78a Zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Okremnárokov na zaplatenie úrokov z omeškania sa žalobca žalobou podanou proti žalovanému domáha aj
zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,05 % denne zo sumy nezaplatených úhrad skladného. Vznik
ako aj splatnosť nárokov na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaný popiera vzhľadom ku skutočnosti,

že pokladá samotný nárok na zaplatenie skladného za nedôvodný. Ak by však konajúci súd dospel k
názoru že podaný nárok je dôvodný, poukazuje žalovaný na to, že na priznanie tohto nároku však podľa
názoru žalovaného neboli splnené podmienky, ktoré si zmluvné strany dohodli. Podľa článku 5.2. Zmluvy
o skladovaní sa zmluvná pokuta stáva splatnou uplynutím lehoty 10 dní potom tom, čo bola výzva na
jej zaplatenie doručená druhej zmluvnej strane. K uplatnenému nároku teda žalovaný poukazuje na

skutočnosť, že mu žiadna výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty nebola doručená. Z uvedeného dôvodu
sa nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty stal splatným najskôr až doručením podanej žaloby, teda v
čase po vydaní platobného rozkazu. Okrem toho žalovaný poukazuje na skutočnosť, že zabezpečovacia
funkcia zmluvnej pokuty smerujúca k zaplateniu skladného po dobe viac ako 18 mesiacov, počas
ktorých sa žalovaný nijako zaplatenia skladného nedomáhal je za súčasného uplatnenia úrokov z
omeškania v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku. Na základe v tomto odpore uvedených

skutočností považuje žalovaný za preukázané, že žalobcovi nevznikol nárok tak ako si ho uplatnil.
Žalobca nepreukázal existenciu žiadneho právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, z ktorého by bolo
možné odvodzovať vznik uplatneného nároku. Žalovaný preto navrhuje, aby súd v súlade s ust. § 11 ods.
1 Zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov vydal uznesenie,
ktorým zruší platobný rozkaz zo dňa 24.03.2023.

4. Právny zástupca žalobcu sa na základe výzvy Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.4.2023
vyjadril k odporu žalovaného. Vo svojom vyjadrení, okrem iného uviedol, že žalobca popiera tvrdenia
uvádzané žalovaným v odpore k platobnému rozkazu zo dňa 06.04.2023 v celom rozsahu a súčasne
navrhuje pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci. Žalovaný považuje tvrdenia

žalobcu o trvaní zmluvy za nepravdivé, pričom poukazuje na znenie článku III. (Doba trvania zmluvy)
Zmluvy o skladovaní 02/2018 z 20.06.2018 (ďalej len ako „ZoS“). Tento článok ZoS je nevyhnutné
vykladať v jeho celom znení, nie izolovane ako tvrdí žalovaný. Strany si jasne a zrozumiteľne dohodli
a vymedzili, že ak ktorákoľvek zo zmluvných strán nebude mať záujem o automatické predĺženie ZoS,
najneskôr do 30.06. (2021) doručí písomnú výpoveď. Ak sa tak nestane, ZoS sa platne automaticky

predĺži, o čom obe zmluvné strany mali vedomosť. Dohoda zmluvných strán ohľadom predĺženia trvania
zmluvy bola presne špecifikovaná. Žalobca má za to, že ak žalovaný nemal záujem o predĺženie zmluvy,
mal takýto prejav svojej vôle adresovať žalobcovi tak, ako to ZoS vymedzila a ako mali zmluvné strany
medzi sebou dohodnuté. Ak by pre predĺženie ZoS bolo podstatné uzatvoriť v tejto zmluve bližšie
špecifikovanú „dohodu“, je nelogické z akého dôvodu by potom zmluvné strany jasne zadefinovali, že

pokiaľ nebude v určenom termíne doručená písomná výpoveď, má sa za to, že ZoS bola automaticky
predĺžená. Tvrdenie žalovaného, že sa žalobca v júli 2021 zúčastnil vyhlásenej obchodnej súťaže
v zmysle predloženého dôkazu: email zo dňa 30.07.2021 s cenovou ponukou, nemá v tomto spore
žiadnu výpovednú hodnotu. Žalobcovi nie je zrejmé, čo sa má touto skutočnosťou dokázať, nakoľko s
predmetom sporu nemá žiadnu súvislosť. Žalobca disponuje niekoľkými nehnuteľnosťami, ktoré využíva

pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Nakoniec, tak ako aj jednoznačne vyplýva z Prílohy č. 1
k ZoS, na tejto mapke je vyznačených 5 (päť) skladových priestorov ( od č. 1 po č. 5), pričom ako
vyplýva z článku I. ZoS, bod 1.9. – skladovú plochu, ktorú využíval žalovaný, bol priestor označený
ako sklad č. 4. Žalobca sa prihlásil do súťaže, pretože mal voľné skladové priestory. Predložením
ponuky sa žalobca tejto súťaže, ako ostatní súťažiaci, zúčastnil. Žalobca považuje tvrdenie žalovaného,

v ktorom uvádza, že „jeden zo zástupcov žalobcu v oficiálnej komunikácii so zamestnancami žalovaného
uviedol, že si je vedomý skutočnosti, že právny vzťah založený zmluvou o skladovaní sa končí v mesiaci
september 2021“, za fabuláciu. Žalovaný toto tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal, preto na neho
nie je možné v konaní prihliadať. Pre úplnosť žalobca dodáva, že len zo samotného predloženia cenovej
ponuky žalobcom v tejto súťaži, (ktorú nie je možné považovať ako tvrdí žalovaný za „návrh zmluvy“),

nie je v žiadnom prípade možné odvodiť záver o tom, že ZoS bola uzatvorená len do 30.09.2021,
resp. bolo potrebné uzatvoriť osobitnú dohodu o jej predĺžení. Argument žalovaného ohľadom položiek
vyfakturovaných vo faktúre č. 20211022, je právne irelevantný. Nie je podmienkou fakturovať všetky
položky uvedené v ZoS. Ak sa v danom čase nevykonávala manipulácia s tovarom (paletami), žalobca
túto položku jednoducho nevyfakturoval. Rovnako sú irelevantné aj tvrdenia žalovaného o údajnom

sťahovaní materiálov a iných predmetov uložených v skladovacích priestoroch žalobcu. Dodávame,
že celý tento odsek je mätúci, nakoľko žalovaný nelogicky uvádza tvrdenia, ktoré v celku nedávajú
zmysle. Zároveň, žalovaný svoje tvrdenia žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca po celý čas trvania
zmluvného vzťahu rešpektoval a rešpektuje zmluvné dojednania a ustanovenia ZoS. A teda, v každompríslušnom kalendárnom období žalovanému fakturoval položky, na ktoré mal nárok. Ak sa s paletami
nemanipulovalo, žalobca žalovanému túto položku jednoducho nevyfakturoval. Nie je zrejmé, z akého
dôvodu by si mal žalobca „odvodzovať“ akékoľvek závery. Ak žalovaný mal úmysel svojím konaním

privodiť s tým súvisiace právne následky, mal svoju vôľu prejaviť jasne definovaným spôsobom, ktorý by
nevzbudzoval pochybnosti, a to, ak nemal záujem o automatické predĺženie ZoS, mal zmluvu vypovedať
v súlade s postupom a spôsobom uvedeným v ZoS. Dojednaním automatického predĺženia trvania
zmluvy si žalobca zabezpečil istotu pri výkone jeho podnikateľskej činnosti. Nakoľko mu do 30.06.2021
nebola zo strany žalovaného doručená písomná výpoveď, mal preukázateľne za to, že trvá ďalej.

Žalovaný vo svojom odpore ďalej odkazuje na jeho písomné stanovisko zo dňa 28.09.2021, ktorým
údajne žalobcu upovedomil, že právny vzťah založený Zmluvou o skladovaní pokladá za zaniknutý
uplynutím času. Doručenie tohto stanoviska žalobcovi však žalovaný nepreukázal, preto na tento dôkaz
nie je možné prihliadať. Súčasne žalobca uvádza, že aj keby bol žalovaný toto oznámenie žalobcovi
riadne doručil, tak ako z neho vyplýva, je datované 28.09.2021, čiže v zmysle zmluvných dojednaní
by nebolo spôsobilé vyvolať právne následky vedúce k skončeniu ZoS. Z obsahu tohto listu pritom

ani nevyplýva, žeby sa jednalo o písomnú výpoveď žalovaného v zmysle článku III. bod 3.1. ZoS.
V zmysle uvedeného toto oznámenie žalovaného nespĺňa náležitosti stanovené v ZoS, je neurčité a
nezrozumiteľné, a preto ho nie je možné považovať za kvalifikovanú výpoveď ZoS. Žalovaný nevyužil
svoje právo ZoS vypovedať, preto táto zmluva nezanikla, a bola predĺžená do 30.09.2022. Tak ako
vyplýva z faktúry č. 20211022, fakturované je skladné za obdobie od 01.10.2021 do 31.10.2021(pozn.

v skoršom podaní žalobcu je zrejmá chyba v písaní – nejedná sa o október 2022, ale o október 2021, čo
vychádza aj zo samotného označenia faktúry 2021 (rok), 10 (mesiac október) 22 (poradové číslo)). Na
základe uvedeného žalobca zotrváva na svojich tvrdeniach uvedených v žalobe, čo do uznania záväzku,
resp. jeho zvyšku. Žalobca považuje práve zaplatenie faktúry č. 20211022 za uznanie záväzku v zmysle
ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Odsúhlasenie zostatkov príslušným zamestnancom

žalovaného potom následne predstavuje také konanie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdzuje zostatok
dlhu. Ak žalovaný považoval faktúru za mesiac september č. 20210921 za nesprávnu, bol povinný na
túto skutočnosť upozorniť a vyzvať žalobcu na jej opravu, so súčasným uvedeným, v čom mal rozpor
spočívať. Žalovaný tak do dnešného dňa neurobil, a teda z takéhoto konania žalovaného môžeme
dôvodiť, že tvrdenia žalovaného sú len účelové. Napokon, na tomto mieste žalobca upozorňuje na

naše skoršie podanie, v ktorom už uviedol, že žalobca vyzval listom zo dňa 13.10.2022 žalovaného
na odsúhlasenie zostatkov k 30.09.2022. Správnosť týchto zostatkov za žalovaného svojím podpisom
potvrdila p. A. dňa 13.10.2022. Ani k tomuto dňu nebola zo strany žalovaného vznesená žiadna
námietka, čo do dôvodu alebo výšky týchto pohľadávok. Žalovaný na niekoľkých miestach vo svojom
odpore k platobnému rozkazu odkazuje na sériu bizarností (uhradenie nesprávnej faktúry, potvrdenie

zostatkov neoprávnenou osobou, údajne komunikácie zamestnancov, ...), ktoré sú veľmi nepresvedčivé
a svedčia v prospech žalobcu. Je potom zarážajúce, prečo žalovaný v rámci organizácie tejto obchodnej
spoločnosti nemá riadne zavedené procesy, akými sú bezpochyby otázky príslušnosti alebo oprávnení
jeho zamestnancov a riadiacich pracovníkov. Je vysoko nepravdepodobné, aby odsúhlasenie zostatkov
vykonala neoprávnená osoba, pričom ako aj vyplýva z dlhoročnej spolupráce medzi žalobcom a

žalovaným, takto to bolo zaužívané v spoločnom obchodnom zvyku a nikdy predtým v tejto súvislosti
problém nevznikol. Žalovaný zároveň nie je oprávnený na akékoľvek dodatočné započítanie pohľadávok
či ich iné preúčtovanie, nakoľko by došlo k zmene obsahu záväzku. Tvrdenia žalovaného ohľadne
bezdôvodného obohatenia žalobcu považuje žalobca v celosti za nesprávne, nakoľko sa nezakladajú
na správnom právnom posúdení tejto veci. Žalobca inicioval tento spor práve z dôvodu, že právny vzťah

medzi žalobcom a žalovaným založený ZoS považuje za platný v zmysle automatickej prolongácie tejto
zmluvy, a to do 30.09.2022. Nárok žalobcu na zaplatenie dlžného skladného je v celosti dôvodný.
Rovnako tak považuje žalobca za dôvodný a primeraný aj jeho nárok na zaplatenie úrokov z omeškania
a zmluvnej pokuty, tak ako bolo rozhodnuté v platobnom rozkaze. Zároveň nie je pravdou, žeby sa
žalobca nedomáhal zaplatenie skladného skôr. Zostatok pohľadávok žalovaný potvrdil k 13.10.2022,

nijakým spôsobom ich nerozporoval. Žalobca svojím listom zo dňa 20.10.2022 zaslal žalovanému 1.
upomienku, v ktorej ho upozornil na neuhradené pohľadávky, ktorých lehota splatnosti vypršala, a
súčasne ho vyzval na ich okamžitú úhradu, pričom v tejto výzve sa okrem iného uvádza, že v prípade,
ak žalovaný eviduje nezrovnalosť v záväzkoch alebo chýbajú doklady, má za účelom odstránenia týchto
nedostatkov kontaktovať žalovaného. Na základe uvedených skutočností má žalobca preukázateľne

za to, že pohľadávka žalobcu z titulu neuhradených faktúr je splatná a žalovaný ju je povinný uhradiť.
Argumenty žalovaného nie sú opodstatnené a zásadne s nimi nesúhlasí. Žalobca nemá inú možnosť
iba sa súdnou cestou domáhať svojho práva na zaplatenie predmetných faktúr žalovaným.5. Okresný súd Banská Bystrica prípisom zo dňa 5.5.2023 postúpil danú právnu vec Okresnému
súdu Poprad príslušnému na jej prejednanie, nakoľko žalobca v zákonom stanovenej lehote navrhol
pokračovanie v konaní na príslušnom súde v zmysle § 10 ods. 3, resp. § 14 ods. 3 Zákona č. 307/2016

Z. z. o upomínacom konaní.
6. Okresný súd Poprad prípisom zo dňa 25.9.2023 postúpil danú právnu vec Okresnému súdu Prešov
z dôvodu kauzálnej príslušnosti tohto súdu.
7. Právny zástupca žalovaného vo svojom vyjadrení zo dňa 21.2.2024, okrem iného uviedol, že medzi
sporovýmistranamijenesporné,žedňa20.06.2018došlokuzatvoreniuZmluvyoskladovaníč.02/2018,

na základe ktorého vznikol žalobcovi záväzok za prevzatie, uloženie a dočasné odplatné opatrovanie
veci pre žalovaného a žalovanému vznikol záväzok platiť žalobcovi ako skladovateľovi skladné. Zmluva
o skladovaní č. 02/2018 nebola vypovedaná. Od 30.09.2021 sa v skladových priestoroch žalovaného
nenachádzali žiadne materiály a predmety žalovaného a žalobca od mesiaca október 2021 nefakturoval
žalovanému cenu za manipuláciu s uskladneným tovarom. Žalobca sa prihlásil do verejnej obchodnej
súťaže, vyhlásenej žalovaným, na uzatvorenie zmluvy o skladovanie. Žalobca fakturoval na základe

Zmluvy o skladovaní č. 02/2018 skladné aj za obdobie od 1.10.2021 do 30.09.2022. Žalovaný uhradil
faktúru za obdobie mesiaca október 2021 (nie za obdobie október 2022) a neuhradil faktúry za mesiac
september 2021 a mesiace november 2021 – september 2022. Zamestnanec žalovaného podpísal
listinusnázvom„odsúhlaseniezostatkov“zodňa13.10.2022.Spornýmiskutočnosťamimedzisporovými
stranami sú doručenie písomného stanoviska zo dňa 28.09.2021, ktorým bol žalobca upovedomený o

tom, že právny vzťah založený Zmluvou o skladovaní č. 02/2018 zanikne ku dňu 30.09.2021 uplynutím
času. Vedomosť žalobcu o tom, že právny vzťah založený Zmluvou o skladovaní č. 02/2018 zanikne
ku dňu 30.09.2021 uplynutím času. Podstatou tohto sporu ako aj argumentácie oboch sporových
(zmluvných strán) je otázka, či zmluva zanikla uplynutím času ku dňu 30.09.2021 - ako tvrdí žalovaný,
alebo pokračovala ešte jeden kalendárny rok do 30.09.2022 – ako tvrdí žalobca. Žalovaný vo svojom

odpore vysvetlil, že sa jednalo o zmluvu na dobu určitú, ako aj mechanizmu možného predlžovania,
ktorý by sa však uplatnil, len ak by sa zmluvné strany na základe opcie dohodli na predĺžení trvania
zmluvy, ktorý sa však neuplatnil: „...Predmetné ustanovenie zmluvy žalobca interpretoval nesprávne,
keď opomenul uviesť druhú vetu, z ktorej nepochybne vyplýva záver o zániku zmluvy uplynutím času.
Článok III. Doba trvania zmluvy, bod 3.1 znie: „Táto zmluva je uzavretá na dobu určitú od 30.09.2019

do 30.09.2021. Obe strany sa najneskôr do 31.6.2021 dohodnú, či túto zmluvu predĺžia o kalendárny
rok do 30.09.2022. V prípade ak žiadna zo zmluvných strán nedoručí druhej zmluvnej strane najneskôr
vždy do 30.06 daného kalendárneho roka písomnú výpoveď, táto zmluva sa automaticky predlžuje
o 12 kalendárnych mesiacov, a to vždy do 30.09. daného kalendárneho roka. Pri ukončení zmluvy
je skladovateľ najneskôr v deň nasledujúci po dni skončenia trvania tejto zmluvy povinný v mieste

uvedenom v bode 1.3. ukladateľovi tovar vydať a ukladateľ je povinný tovar prevziať.“ Už zo samotného
gramatického výkladu citovaného článku zmluvy o skladovaní je teda zrejmé, že doba trvania zmluvy
bola zmluvnými stranami dohodnutá tak, že zaniká uplynutím doby trvania dohodnutej zmluvnými
stranami ku dňu 30.09.2021. Na trvanie zmluvy do 30.09.2022 sa vyžadovalo, aby sa zmluvné strany
d o h o d l i v termíne do 31.6.2021 (POZ: za zrejmú chybu v písaní je potrebné pokladať chybu v

označení posledného dňa v mesiaci jún, ktorým je 30.6.2021). K automatickému predlžovaniu zmluvy
malo dochádzať až po tom, čo by sa zmluvné strany výslovne dohodli na pokračovaní v spolupráci
aj na obdobie po 31.9.2021. Len v takomto prípade by v následnom období (teda po 30.09.2022),
dochádzalo k automatickému predĺženiu zmluvy. K dohode podľa druhej vety citovaného ustanovenia
však nedošlo, a preto ani nemohlo dôjsť k automatickému predĺženiu zmluvy, tak ako to tvrdí žalobca.

Tento záver o skutočnej vôli zmluvných strán vyplýval z predchádzajúcej zavedenej praxe medzi
zmluvnýmistranamiakoajzosprávaniazmluvnýchstránvčasepouzavretízmluvy.Všetkyzmluvy,ktoré
boli v minulosti medzi zmluvnými stranami uzatvárané nielen za účelom poskytovanie skladovacích, ale
aj prepravných služieb boli zásadné uzatvárané na dobu určitú, o čom mal žalobca vedomosť. Naproti
tomu žalobca od počiatku argumentuje tak, že zmluva bola predlžovaná automaticky, keďže nedošlo k

doručeniu výpovede do dňa 30.06. 2021. Avšak ako v žalobe, tak aj vo vyjadrení k odporu žalovaného
opomenul uviesť a vysvetliť druhú vetu predmetného ustanovenia, z ktorej jednoznačne vyplýva, že
na trvaní zmluvy po 30.09.2021 sa vyžadovalo aktívne konanie - dohoda strán. Je možné doplniť, že
zmluva jednoznačne rozlišovala predĺženie zmluvy na základe aktívneho konania a predĺženie zmluvy
na základe neaktivity zmluvných strán. Zo znenia predmetného ustanovenia je zrejmé, že strany si

nedohodli, že by mlčanie či nečinnosť v rozhodujúcej dobe (do 30.06.2021) mali nahradiť dohodu na
ďalšom trvaní zmluvy. Skutočnosť, že v prípade predmetnej zmluvy nebolo úmyslom zmluvných strán
automatickypredĺžiťzmluvuojedenrok,jemožnénavyšedovodiťajzpredchádzajúcejobchodnejpraxe.
Už v minulosti uzatvorili zmluvy, ktoré obsahovali podobné ustanovenia, avšak akékoľvek predlžovaniebolo realizované po vzájomnej dohode, resp. osobitnými zmluvnými dojednaniami a nie „automaticky“,
tak ako sa to snaží prezentovať žalobca. Zmluve o skladovaní č. 02/2018 predchádzala Zmluva o
skladovaní č. 02/2017. Predmetom zmluvy o skladovaní č. 02/2017 bola taká istá skladová plocha v

sklade č. 4. Súčasne táto zmluva obsahovala takmer totožné dojednanie ohľadom doby trvania zmluvy
v čl. III s tým rozdielom, že zmluva bola dohodnutá na dobu určitú od 01.01.2018 do 30.09.2018 a
zmluvné strany mali možnosť dohodnúť sa do 31.6.2018 na predĺžení o kalendárny rok do 30.09.2019.
Až následne bolo možné uvažovať o automatickom predĺžení. Ani táto zmluva nebola „automaticky
predĺžená“, ale dňa 20.06.2018 (teda do času predpokladaného zmluvou) došlo k uzatvoreniu Zmluvy o

skladovaní č. 02/2018. Záver o tom, že predmetné ustanovenie je potrebné vykladať tak, že sa jednalo
o zmluvu na dobu určitú do stanoveného dátumu, svedčí aj ďalšia dvojica zmlúv. Konkrétne sa jedná o
Zmluvu o skladovaní č. 01/2017 a Zmluvu o uzatvorení budúcej zmluvy. Opätovne aj v tomto prípade
Zmluva o skladovaní č. 01/2017 obsahuje obdobnú úpravu doby trvania zmluvy v čl. III. V toto prípade sa
zmluvné strany dohodli na trvaní zmluvy na dobu určitú od 01.01.2018 do 30.06.2018 s možnosťou, že
sado01.05.2018dohodnúnapredĺženíjejtrvaniaokalendárnyrokdo30.06.2019.Ažnáslednebydošlo

k automatickému predlžovaniu zmluvy. Na predmetnú zmluvu nadväzuje Zmluva o uzatvorení budúcej
zmluvy,ktorásavčlánkuI,bod(1)odkazujena„vsúčasnostiplatnúzmluvuoskladovaní“(tedaZmluvuo
skladovaní č. 01/2017), „ktorá uplynie ku dňu 30.06.2018“. So zreteľom na citované zmluvné dojednanie
je nesporné, že pri danej úprave doby trvania zmluvy, zaniká Zmluva o skladovaní č. 01/2017 uplynutím
časukudňu30.06.2018.Preúplnosťjenutnédodať,žeZmluvuozmluvebudúcejpodpísalajžalobca.Za

daných okolností je tak zrejmé, že zániku zmluvy dochádzalo vždy do dátumu stanoveného v zmluve a
prípadné predĺženie po dátume stanovenom zmluvou vždy nevyhnutne predpokladalo využitie zmluvou
predpokladanej opcie, resp. osobitná dohoda strán. Ďalším dôvodom, prečo nebola potrebná výpoveď
pre zánik predmetného zmluvného vzťahu je to, že sa jednalo o zmluvu na dobu určitú (čo jednoznačne
vyjadruje prvá veta ustanovenia), pričom v zmysle doktríny v zásade platí, že zmluvu na dobu určitú

nemožno vypovedať. Ukončenie zmluvného vzťahu výpoveďou by tak bolo možné len po 30.09.2022,
kedy by sa zmluva zmenila na zmluvu neurčitú. Žalovaný súčasne vo svojom odpore vysvetlil aj to,
že o zániku zmluvy uplynutím času 30.09.2021 mali vedomosť obe zmluvné strany, čo vyplýva aj z
ich jednotlivých konaní. Poukázal tak napríklad na to, že žalobca sa prihlásil do verejnej obchodnej
súťaže vyhlásenej žalovaným, účelom ktorej bolo uzatvorenie zmluvy o skladovaní, a to tak, že mu zaslal

cenovú ponuku zo dňa 30.07.2021. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu potvrdil, že sa predmetnej
obchodnej súťaže zúčastnil, avšak vyjadril sa, že predloženie cenovej ponuky nemá žiadnu výpovednú
hodnotu. Tvrdil, že do súťaže sa zapojil, pretože mal voľné skladové priestory. Doplnil, že disponuje
piatimi, pričom žalovaný využíval len sklad č. 4. S predmetným tvrdením sa žalovaný nestotožňuje a
naďalej zotrváva na tom, že žalobca sa súťaže zúčastnil z dôvodu, že si bol vedomý, že Zmluva o

skladovaní č. 02/2018 zanikne v septembri 2021. Uvedené preukazuje aj zaznamenaný rozhovor zo dňa
03.08.2021, medzi B. C. D., E. B. F. a G. C. A.. Z predmetnej konverzácie vyplýva, že B. C. D. si bol
vedomý toho, že Zmluva o skladovaní môže byť uzatvorená na 3 roky ako aj to, že v priebehu roku 2021
tento právny vzťah zanikne. Predmetom tohto rozhovoru bolo aj rozšírenie spolupráce medzi žalobcom
a žalovaným. Na uvedené p. D. reagoval tak, že za účelom vytvorenia priestoru pre poskytovanie

skladovacích služieb pre žalovaného, by musel pristúpiť k akémusi presúvaniu vecí, či dokonca k
ukončeniu obchodnoprávnych vzťahov s niektorými obchodnoprávnymi partnermi. Navyše požiadavku
na navýšenie skladovacie plochy do rozsahu požadovanom žalovaným v závere rozhovoru označil ako
problematickú. Nie je teda pravdou, že by sa žalobca prihlásil do verejnej obchodnej súťaže vyhlásenej
žalovaným len z toho dôvodu, že mal k dispozícií prázdne skladovacie priestory. Za daných okolností

je teda zrejmé, že samotný žalovaný mal zato, že právny vzťah založený Zmluvou o skladovaní č.
02/2018 zaniká a mal záujem zúčastniť sa verejnej obchodnej súťaže za účelom uzatvorenia novej
zmluvy so žalovaným. Žalobca vo svojej výpovedi v trestnom konaní uviedol, že nemá vedomosť o
tom, že by žalovaný v roku 2021 organizoval verejnú obchodnú súťaž na poskytovanie skladovacích
služieb. Ďalej uviedol aj to, že v danom čase mal uzatvorenú zmluvu na plnú kapacitu skladovania.

Žalovaný ďalej vo svojom odpore uviedol aj to, že o zániku zmluvy k 30.09.2021 informoval žalobcu,
ktorému doručil písomné stanovisko zo dňa 28.09.2021. Jeho doručenie sa snažil žalobca spochybniť,
resp. poukázal na to, že žalovaný jeho doručenie nepreukázal. V tejto súvislosti preto žalovaný dodáva,
že predmetné stanovisko bolo žalobcovi nielenže doručené, ale tento naňho aj odpovedal, a to listom
zo dňa 05.10.2021. V tomto liste nepoprel svoju účasť vo verejnej obchodnej súťaž (a neuviedol ani to,

že by sa tejto zúčastnil s ponukou iných skladovacích priestorov). Vyjadril sa len tak, že má zato, že
Zmluva o skladovaní zo dňa 02/2018 trvá aj naďalej. Žalovaný zotrváva na tvrdení uvedenom v odpore
v bode č. 11 o sťahovaní predmetov zo skladov žalobcu. Žalobca nenamietal pravdivosť toto tvrdenia
a neuviedol skutočnosti, ktoré by čo i len naznačovali opak, s ohľadom na čo je predmetné tvrdeniežalovaného potrebné považovať za nesporné. Žalobca považuje zaplatenie faktúry č. 20211022 (teda
za obdobie október 2021) za uznanie záväzku v zmysle ust. § 407 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný
zákonník v znení neskorších predpisov. S uvedeným právnym posúdením sa však nemožno stotožniť.

Podľa ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka: „Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
Predmetná faktúra bola vystavená za obdobie október 2021 a uhradená 09.12.2021. K jej úhrade teda
došlo pred vznikom ostatnej časti tvrdeného záväzku žalovaného, ktorý mal vzniknúť (s výnimkou dlhu
z mesiac september 2021) za obdobie od novembra 2021 do septembra 2022. Úhradou predmetnej

faktúry preto nemohlo dôjsť k uznaniu záväzku, tak ako sa žalovaný domáha v tomto konaní , a to
z dôvodu, že v danom čase ostatná časť záväzku (za obdobie november 2021 – september 2022)
ani len nevznikla. Pokiaľ ide o odsúhlasenie zostatku zamestnancom žalovaného, zotrváva tento na
svojej pôvodnej argumentácií. Naďalej trvá na tom, že ani takéto odsúhlasenie nevyvoláva právne
účinky uznania záväzku z dôvodov ozrejmených v odpore. Navyše s ohľadom na komunikáciu medzi
sporovými stranami je zrejmé, že žalobca si bol vedomý stanoviska žalovaného, že došlo ku zániku

zmluvného vzťahu k 30.09.2021. Vo veci zániku zmluvného vzťahu vzniknutom na základe zmluvy o
skladovaní komunikoval priamo s konateľmi spoločnosti (list zo dňa 05.10.2021 adresoval žalovanému
avšak zdôraznil, že predmetný list je potrebné doručiť k rukám konateľov spoločnosti), a to aj napriek
tomu,žeostatnákomunikáciaprebiehalasbežnýmizamestnancamižalovaného.Jetedazrejméto,žesi
musel byť, so zreteľom na spornosť situácie, vedomý toho, že akékoľvek otázky súvisiace s predmetným

vzťahom je potrebné komunikovať priamo s konateľmi spoločnosti a nie bežnými zamestnancami.
Ohľadom nároku na úroky z omeškania, či zmluvnú pokutu zotrváva žalovaný aj naďalej na procesnej
obrane uvedenej v odpore: „Vznik ako aj splatnosť nárokov na zaplatenie zmluvnej pokuty žalovaný
popiera vzhľadom ku skutočnosti, že pokladá samotný nárok na zaplatenie skladného za nedôvodný.
Ak by však konajúci dospel k názoru že podaný nárok je dôvodný, poukazuje žalovaný na to, že na

priznanie tohto nároku však podľa názoru žalovaného neboli splnené podmienky, ktoré si zmluvné strany
dohodli. Podľa článku 5.2. zmluvy o skladovaní sa zmluvná strana stáva splatnou uplynutím lehoty
10 dní potom tom, čo bola výzva na jej zaplatenie doručená druhej zmluvnej strane. K uplatnenému
nároku teda žalovaný poukazuje na skutočnosť, že mu žiadna výzva na zaplatenie zmluvnej pokuty
nebola doručená. Z uvedeného dôvodu sa nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty stal splatným najskôr až

doručením podanej žaloby, teda v čase po vydaní platobného rozkazu. Okrem toho žalovaný poukazuje
na skutočnosť, že zabezpečovacia funkcia zmluvnej pokuty smerujúca k zaplateniu skladného po
dobe viac ako 18 mesiacov, počas ktorých sa žalovaný nijako zaplatenia skladného nedomáhal, je
za súčasného uplatnenia úrokov z omeškania v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku.“
Vo vzťahu k uvedenému žalobca vo svojom vyjadrení k odporu dodáva, že nie je pravdou, že by

sa nedomáhal zaplatenia skladného skôr. Žalovaný mal zostatok pohľadávok potvrdiť k 13.10.2022 a
žalobca ho mal vyzvať listom zo dňa 20.10.2022 k úhrade faktúr, ktorého doručenie však do dnešného
dňa nepreukázal. Za vyššie prezentovaných okolností nemožno mať žiadnu pochybnosť o tom, že
žalobca si bol plne vedomý, že k septembru 2021 zanikla zmluva o skladovaní, o ktorej tvrdí, že je
základom pre nároky uplatňované v tomto konaní. Uvedeného vyplýva nielen z rozhovorov, ktoré viedol

s obchodnými zástupcami žalovaného, ale aj z obchodnej praxe sporových (zmluvných) strán či ďalšieho
konania žalobcu. Takýmto bola napríklad aj účasť vo verejnej obchodnej súťaži vyhlásenej žalovaným,
za účelom uzatvorenia zmluvy o skladovaní, pričom predmetom takéhoto zmluvného vzťahu mali byť
aj dané skladové priestory. V neposlednom rade nemožno opomenúť ani to, že mu táto skutočnosť
bola oznámená aj písomne, či to, že žalovaný dané skladové priestory po zániku zmluvy nevyužíval.

Správanie sa žalobcu za daných okolností, nemožno hodnotiť ako také, ktoré je v súlade s dobrými
mravmi.

8. Podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.11.2024, podal žalobca, prostredníctvom svojho
právneho zástupcu, návrh na zmenu strany sporu na strane žalobcu, čo odôvodnil tým, že na základe

Zmluvy o postúpení zo dňa 08.11.2024 postúpil v súlade s § 80 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) pohľadávku proti žalovanému, ktorá je predmetom tohto súdneho konania,
spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými na postupníka, spoločnosť Automoto
klub Carreras, IČO: 56 573 707, so sídlom Záborského 2914/7, 058 01 Poprad. Spoločnosť Automoto
klub Carreras, IČO: 56 573 707, so sídlom Záborského 2914/7, 058 01 Poprad v podaní, doručenom

tunajšiemu súdu dňa 08.11.2024, ako aj v Zmluve o postúpení, vyhlásila, že súhlasí so vstupom do
predmetného konania namiesto žalobcu. Keďže súd mal za preukázané, že došlo k prevodu práv a
povinností, ktoré sú predmetom tohto súdneho konania, a to na základe Zmluvy o postúpení medzi
LAJMEX SLOVAKIA TRADING, spol. s r.o., so sídlom Levočská 4557, 058 01 Poprad, IČO: 31 726 712 aspoločnosťou Automoto klub Carreras, IČO: 56 573 707, so sídlom Záborského 2914/7, 058 01 Poprad,
a Automoto klub Carreras so vstupom do konania na strane žalobcu výslovne súhlasila, uznesením
zo dňa 21.11.2024, č. k. 21Cb/129/2023-141 pripustil, aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu

LAJMEX SLOVAKIA TRADING, spol. s r.o., so sídlom Levočská 4557, 058 01 Poprad, IČO: 31 726 712,
vstúpil ako nový žalobca Automoto klub Carreras, IČO: 56 573 707, so sídlom Záborského 2914/7, 058
01 Poprad.

9. Na pojednávaní konanom dňa 30.1.2025 právny zástupca žalobcu, okrem iného uviedol, že žalobca

v celom rozsahu odkazuje na svoje písomné znenie návrhu na vydanie platobného rozkazu a na
argumentáciu vo svojich písomných vyjadreniach. K uplatňovanému nároku v stručnosti dodávame, že
žalobca a žalovaný uzavreli dňa 20.6.2018 Zmluvu o skladovaní, z ktorej žalobcovi vznikol záväzok
na prevzatie uloženia odplatné opatrovanie veci pre žalovaného. Žalovanému vznikol záväzok platiť
žalobcovi skladné. Strany sporu sa v zmluve o skladovaní dohodli, že táto sa uzatvára na dobu určitú,
a to do 30.9.2021 s automatickým predlžovaním zmluvy o jeden kalendárny rok, a to do 30.9.2022 v

prípade, ak žiadna zo zmluvných strán nedoručí druhej zmluvnej strane najneskôr do 30.6. daného
kalendárneho roka písomnú výpoveď. Vzhľadom na to, že žalovaný žalobcovi do 30.6.2021 písomnú
výpoveď nedoručil, zmluva o skladovaní bola automaticky predlžená. Žalobca si preto u žalovaného
v tomto konaní uplatňuje zaplatenie sumy vo výške 124.079,04 eura spolu s príslušenstvom titulom
neuhradených 12 faktúr, ktoré žalovanému vystavil na základe uzatvorenej Zmluvy o skladovaní zo dňa

20.6.2018. V prospech nároku žalobcu svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaný uhradil faktúru č. 20211022,
ktorou žalobca vyúčtoval žalovanému skladné za obdobie mesiaca október 2021, čím došlo zo strany
žalovaného k uznaniu záväzku v zmysle ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka. Rovnako
v prospech nároku žalobcu svedčí aj skutočnosť, že žalovaný odsúhlasil dňa 13.10.2022 správu o
zostatku neuhradených platieb k 30.9.2022 a tým potvrdil dôvodnosť nároku žalobcu na skladné za

prolongované obdobie. V prípade, ak aj v súvislosti s tým, že zaznel tu odlišný právny názor súdu, ak
sa s týmto súd nestotožnil, teda na tom predlžení zmluvy podľa ustanovenia článku 3 ods. 3.1 zmluvy
o skladovaní, poukazuje právny zástupca žalobcu na tú skutočnosť, že medzi zmluvnými stranami
došlo k ústnemu predlženiu zmluvy, čo žalovaný potvrdil úhradou faktúry za skladovanie žalobcovi za
mesiac október 2021, čo predstavuje prvý mesiac prolongovaného obdobia. Inými slovami z konania

žalobcu, ktorý poskytoval služby skladovania žalovanému, ktorý uhradil faktúru za predlžené obdobie
je celkom evidentná vôľa zmluvu o skladovaní predĺžiť. Preto uvedené konanie strán sporu je možné
podľa názoru žalobcu považovať maximálne za nedodržanie predpísanej formy predlženia zmluvy, ako
to vyžadovala zmluva o skladovaní. Preto aj v zmysle ustanovenia § 527 Obchodného zákonníka, keďže
sa na uzatvorenie zmluvy o skladovaní nevyžaduje písomná forma, písomnú formu si vymienili len

zmluvné strany, preto aj v prípade, ak právny úkon nebol urobený formou ako si zmluvné strany dohodli,
je takýto právny úkon v zmysle ustanovenia §40a Občianskeho zákonníka platný, ak sa ten, kto je týmto
právnym úkonom dotknutý, neplatnosti nedovolá. Žalovaný sa relatívnej neplatnosti nedovolával, preto
má za to, že zmluva o skladovaní bola prolongovaná.
10. Na pojednávaní konanom dňa 30.1.2025 právny zástupca žalovaného, okrem iného uviedol,

že žalovaný pokladá podanú žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú, a to z dôvodov uvedených v
predchádzajúcich písomných podaniach, a to v odpore a písomnom vyjadrení z 21.2.2024. Vo svojej
argumentácii poukazuje na to, že z obsahu zmluvy je zrejmé, že táto zmluva bola výslovne uzavretá
na dobu určitú a iba v prípade, ak sa zmluvné strany dohodli na jej predlžení, tak v takomto prípade
sa menila na rámcovú zmluvu, ktorú bolo možné následne ukončiť písomne, ktorá sa predlžovala

automaticky v prípade, ak nebola vypovedaná v čase do 30.6. daného kalendárneho roka. V danom
prípade je zrejmé, že sa nedohodli na predlžení tohto právneho vzťahu, vzhľadom k tomu, že takáto
dohoda uzatvorená nebola. Práve naopak, tento záver vyplýva aj z toho, že ten úmysel a vôľa zmluvných
strán a toto dojednanie a platnosť tohto dojednania vyplýva aj z iných súvisiacich dôkazov, napríklad z
toho, že spoločnosť STIGA uskutočnila v mesiaci júl verejnú súťaž na ďalšie obdobie, teda po ukončení

tejto zmluvy od 30.9. od 1.10.2022, ktorej sa žalobca zúčastnil, prihlásil sa. Existuje samozrejme o
tom aj zvuková nahrávka z obchodného rokovania, kde potvrdzuje, že je mu známe, že tento právny
vzťah sa v tomto termíne ukončí. Vyplýva to aj z predchádzajúcej prax medzi zmluvnými stranami, a
to predchádzajúce zmluvy o nájme, teda zmluvy o skladovaní č. 2, tento záver vyplýva aj zo zmluvy
o uzatvorení budúcej zmluvy a zo zmluvy o skladovaní č. 1/2017, kde táto prax je zrejmá z minulosti.

Taktiež treba poukázať na skutočnosť, že žalobca tieto dôkazy nerozporoval ani tieto skutkové tvrdenia.
Takisto je zrejmé, že nerozporoval ani skutkové tvrdenie, že v mesiaci október už nebol uskladnený v
priestoroch, ktoré boli predmetom zmluvy o skladovaní, už žiaden tovar. Vo vzťahu k uznaniu záväzku
je potrebné uviesť, že potvrdenie o inventarizácii záväzkov nemožno ho posudzovať za platné uznaniezáväzkov v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít to za prvé. A za druhé,
lebo nie je uskutočnené osobou na to oprávnenou a takisto z nej nevyplýva vôľa uznať tento záväzok.
Takisto nevyplýva uznanie záväzku ani z plnenia v mesiaci október z faktúry č. 20211022, vzhľadom

k tomu, že bolo vysvetlené, že v danom prípade nebola uhrádzaná faktúra za mesiac september a
októbrová faktúra bola uhradená namiesto nej len kvôli tomu, že bola vyhotovená v správnej výške, keď
v tej septembrovej faktúre bola namietaná jej nesprávna výška.

11. Medzi sporovými stranami je teda nesporné, že dňa 20.06.2018 došlo k uzatvoreniu Zmluvy

o skladovaní č. 02/2018, na základe ktorého vznikol žalobcovi záväzok za prevzatie, uloženie a
dočasné odplatné opatrovanie veci pre žalovaného a žalovanému vznikol záväzok platiť žalobcovi ako
skladovateľovi skladné. Zmluva o skladovaní č. 02/2018 nebola vypovedaná. Od 30.09.2021 sa v
skladových priestoroch žalovaného nenachádzali žiadne materiály a predmety žalovaného a žalobca
od mesiaca október 2021 nefakturoval žalovanému cenu za manipuláciu s uskladneným tovarom.
Žalobca sa prihlásil do verejnej obchodnej súťaže, vyhlásenej žalovaným, na uzatvorenie zmluvy o

skladovanie. Žalobca fakturoval na základe Zmluvy o skladovaní č. 02/2018 skladné aj za obdobie
od 1.10.2021 do 30.09.2022. Žalovaný uhradil faktúru za obdobie mesiaca október 2021 (nie za
obdobie október 2022) a neuhradil faktúru za mesiac september 2021 a mesiace november 2021 –
september 2022. Zamestnanec žalovaného podpísal listinu s názvom „odsúhlasenie zostatkov“ zo dňa
13.10.2022. Spornými skutočnosťami medzi sporovými stranami sú doručenie písomného stanoviska

zo dňa 28.09.2021, ktorým bol žalobca upovedomený o tom, že právny vzťah založený Zmluvou o
skladovaní č. 02/2018 zanikne ku dňu 30.09.2021 uplynutím času. Vedomosť žalobcu o tom, že právny
vzťah založený Zmluvou o skladovaní č. 02/2018 zanikne ku dňu 30.09.2021 uplynutím času.

12. Na pojednávaní konanom dňa 30.1.2025 súd nariadil a vykonal dokazovanie oboznámením

listinných dôkazov založených v spise, a to konkrétne Zmluvy o skladovaní 02/2018, Listu zo dňa
13.10.2022 – odsúhlasenia zostatkov, faktúry č. 20210921, faktúry č. 20211122, faktúry č. 20211220,
faktúry č. 20220119, faktúry č. 20220218, faktúry č.20220324, faktúry č. 20220427, faktúry č.20220529,
faktúry č. 20220624, faktúry č. 20220724, faktúry č.20220817, faktúry č. 20220916, e-mailu zo dňa
30.7.2021, v ktorom sa žalobca prihlásil do verejnej súťaže o uzavretie zmluvy o nájme v prílohe

č. 3, písomného oznámenie žalovaného zo dňa 28.9.2021, Faktúry č. 20211022, 1. upomienky zo
dňa 20.10.2022, Výpisu z Obchodného registra ohľadne žalovaného, Zmluvy o skladovaní 01/2017,
Zmluvy o skladovaní 02/2017, Zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy, Listu zo dňa 5.10.2021, platobného
rozkazu, odporu proti platobnému rozkazu, vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu k odporu žalovaného,
Vyjadrenia žalovaného zo dňa 21.2.2024, Zmluvy o postúpení zo dňa 8.11.2024, ako aj ďalšieho

spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

13. Žalobca ako skladovateľ a žalovaný ako ukladateľ uzatvorili dňa 20.6.2018 Zmluvu o skladovaní
02/2018. Žalobcovi ako skladovateľovi titulom tejto zmluvy vznikol záväzok na prevzatie, uloženie a
dočasné odplatné opatrovanie veci pre žalovaného. Žalovaný sa ako ukladateľ titulom vyššie uvedenej

zmluvy najmä zaviazal platiť žalobcovi ako skladovateľovi skladné, a to v zmysle čl. II zmluvy. Zmluvné
strany si v čl. III. zmluvy dohodli, že: „Táto zmluva je uzavretá na dobu určitú od 30.9.2018 do 30.9.2021.
Obe strany sa najneskôr do 31 .6.2021 dohodnú, či túto zmluvu predlžia o kalendárny rok do 30.9.2022.
V prípade, ak žiadna zo zmluvných strán nedoručí druhej zmluvnej strane najneskôr vždy do 30.6.
daného kalendárneho roka písomnú výpoveď, táto zmluva sa automaticky predlžuje o 12 kalendárnych

mesiacov, a to vždy do 30.9. daného kalendárneho roka. Pri ukončení zmluvy je skladovateľ najneskôr v
deň nasledujúci po dni skončenia trvania tejto zmluvy povinný v mieste uvedenom v bode 1 ukladateľovi
tovar vydať a ukladateľ je povinný tovar prevziať.“ Zmluvné strany sa do 30.6.2021 nedohodli, že túto
zmluvu predlžia o kalendárny rok do 30.9.2022 (žalovaný žalobcovi v danom termíne do 30.06.2021
nedoručil ani písomnú výpoveď z tejto zmluvy). Právny vzťah založený predmetnou zmluvou tak

skončil 30.9.2021. Napriek tomu následne žalobca vystavil žalovanému faktúry, ktorými žalovanému
vyúčtoval skladné za obdobie 10/2021- 09/2022. Žalobca tak vystavil žalovanému v nasledovné faktúry:
č. 20210921 znejúcej na sumu: 13.167,36 dňa 15.10.2021, splatnej dňa: 14.11.2021, č. 20211122
znejúcej na sumu: 10.082,88 dňa 08.12.2021, splatnej dňa: 07.01.2022, č. 20211220 znejúcej na
sumu: 10.082,88 dňa 14.01.2022, splatnej dňa: 18.02.2022, č. 20220119 znejúcej na sumu: 10.082,88

dňa 15.02.2022, splatnej dňa: 22.03.2022, č. 20220218 znejúcej na sumu: 10.082,88 dňa 15.03.2022,
splatnej dňa: 17.04.2022, č. 20220324 znejúcej na sumu: 10.082,88 dňa 13.04.2022, splatnej dňa:
13.05.2022, č. 20220427 znejúcej na sumu: 10.082,88 dňa 11.05.2022, splatnej dňa: 10.06.2022
č. 20220529 znejúcej na sumu: 10.082,88 dňa 15.06.2022, splatnej dňa: 15.07.2022, č. 20220624znejúcej na sumu: 10.082,88 dňa 14.07.2022, splatnej dňa: 13.08.2022, č. 20220724 znejúcej na sumu:
10.082,88 dňa 15.08.2022, splatnej dňa: 14.09.2022, č. 20220817 znejúcej na sumu: 10.082,88 dňa
08.09.2022, splatnej dňa: 08.10.2022, č. 20220916 znejúcej na sumu: 10.082,88 dňa 10.10.2022,

splatnej dňa: 09.11.2022. Vyššie uvedenými faktúrami vyúčtoval žalobca žalovanému skladné v celkovej
výške 124.079,04 eura. Skladné vo výške 124.079,04 eura vyúčtované vyššie uvedenými faktúrami
žalovaný žalobcovi neuhradil. Žalobca vystavil žalovanému aj faktúru č.20211022. Žalovaný žalobcovi
túto faktúru, ktorou mu žalobca vyúčtoval skladné za obdobie mesiaca október 2022, zaplatil. Žalobca
zaslal z dôvodu inventarizácie pohľadávok a záväzkov podľa ustanovenia § 29 a § 30 Zákona o

účtovníctve žalovanému list zo dňa 13.10.2022 s označením „Odsúhlasenie zostatkov k 30.09.2022“,
ktoré žalovaný nijakým spôsobom nerozporoval a žalobcovi tento zostatok potvrdil. Zmluvné strany si v
čl. IV. zmluvy ods. 5.1 dohodli aj zmluvnú pokutu pre prípad omeškania ukladateľa s úhradou skladného,
a to vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň omeškania. Žalobca si voči žalovanému uplatnil aj
nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne, a to zo sumy 13.167,36 eura od 15.11.2021 do
zaplatenia, zo sumy 10.082,88 eura od 8.1.2022 do zaplatenia, zo sumy 10.082,88 eura od 19.2.2022

do zaplatenia, zo sumy 10.082,88 eura od 23.3.2022 do zaplatenia, zo sumy 10.082,88 eura od
18.4.2022 do zaplatenia, zo sumy 10.082,88 eura od 14.5.2022 do zaplatenia, zo sumy 10.082,88 eura
od 11.6.2022 do zaplatenia, zo sumy 10 082,88 eura od 16.7.2022 do zaplatenia, zo sumy 10.082,88
eura od 14.8.2022 do zaplatenia, zo sumy 10.082,88 eura od 15.9.2022 do zaplatenia, zo sumy 10
082,88 eura od 9.10.2022 do zaplatenia a zo sumy 10.082,88 eura od 10.11.2022 do zaplatenia. Ani

uplatnenú zmluvnú pokutu žalovaný žalobcovi doposiaľ neuhradil.

14. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 527 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o skladovaní sa skladovateľ zaväzuje prevziať
vec, aby ju uložil a opatroval, a ukladateľ sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu (skladné).

16. Podľa § 527 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak v zmluve nie je uvedené, či sa má vec opatrovať

za odplatu alebo bezplatne, a opatrovanie veci je predmetom podnikania skladovateľa, platí, že strany
uzavreli zmluvu o skladovaní.

17. Podľa § 532 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je skladovanie dojednané na určitú dobu, môže
ukladateľ veci vyzdvihnúť ešte pred jej uplynutím, musí však predtým zaplatiť skladné pripadajúce na

celú dohodnutú dobu. Pred uplynutím dojednanej doby môže ukladateľ požiadať znovu o prevzatie veci
na uskladnenie do konca tejto doby a je povinný uhradiť skladovateľovi náklady s tým spojené.

18. Podľa § 532 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak nie je uvedená lehota, na ktorú sa zmluva uzaviera,
predpokladá sa, že sa uzaviera na neurčitú dobu. Ukladateľ môže požadovať kedykoľvek vydanie veci

a je povinný zaplatiť skladné za dobu, keď vec bola skladovaná. Vyzdvihnutím veci zmluva zaniká.

19. Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

20. Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

21. Podľa § 544 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o zmluvnej pokute sa použijú aj na pokutu

určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

22. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

23. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej
príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.24.Podľa§323ods.1Obchodnéhozákonníka,akniektopísomneuznásvojurčitýzáväzok,predpokladá
sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď
pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

25. Podľa § 323 ods. 1 Obchodného zákonníka, za uznanie nepremlčaného záväzku sa považujú aj
právne úkony uvedené v § 407 ods. 2 a 3.

26. Podľa § 407 ods. 2 Obchodného zákonníka, platenie úrokov sa považuje za uznanie záväzku

ohľadne sumy, z ktorej sa úroky platia.

27. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie
účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.

28. Podľa čl. III. bod 3.1. Zmluvy o skladovaní 02/2018 zo dňa 20.6.2018, táto zmluva je uzavretá na

dobu určitú od 30.9.2018 do 30.9.2021. Obe strany sa najneskôr do 31.6.2021 dohodnú, či túto zmluvu
predlžia o kalendárny rok do 30.9.2022. V prípade, ak žiadna zo zmluvných strán nedoručí druhej
zmluvnej Strane najneskôr vždy do 30.6. daného kalendárneho roka písomnú výpoveď, táto zmluva
sa automaticky predlžuje o 12 kalendárnych mesiacov, a to vždy do 30.9. daného kalendárneho roka.
Pri ukončení zmluvy je skladovateľ najneskôr v deň nasledujúci po dni skončenia trvania tejto zmluvy

povinný v mieste uvedenom v bode 1 ukladateľovi tovar vydať a ukladateľ je povinný tovar prevziať.

29. Podľa čl. V. bod 5.1. Zmluvy o skladovaní 02/2018 zo dňa 20.6.2018, zmluvné strany sa dohodli
pre prípad omeškania ukladateľa s úhradou skladného, na ktoré je podľa bodu 2.1. povinný, povinnosť
ukladateľa zaplatiť skladovateľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,05% z dlžnej čiastky za každý deň

omeškania.

30. Podľa čl. V. bod 5.2. Zmluvy o skladovaní 02/2018 zo dňa 20.6.2018, zmluvná pokuta je splatná do
10 dní potom, čo bude písomná výzva jednej strany v tomto smere druhej strane doručená.

31. Podľa čl. V. bod 5.3. Zmluvy o skladovaní 02/2018 zo dňa 20.6.2018, povinnosťou zaplatiť zmluvnú
pokutu, tak ako je špecifikovaná v bodoch 5.1. až 5.3., nie je dotknuté právo na náhradu škody, a to ani
čo do výšky, v ktorej prípadná náhrada škody zmluvnú pokutu presiahne. Povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu môže vzniknúť aj opakovane, jej celková výška nie je obmedzená.

32. Podľa čl. V. bod 5.4. Zmluvy o skladovaní 02/2018 zo dňa 20.6.2018, povinnosť zaplatiť zmluvnú
pokutu, tak ako je špecifikovaná v bodoch 5.1. až 5.4., trvá aj po skončení trvania tejto zmluvy, ako aj
potom, čo dôjde k odstúpeniu od nej niektorou zo strán alebo oboma stranami.

33. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu, ktorou sa voči žalovanému

domáhal skladného vo výške 146.785,42 eura s príslušenstvom a zmluvnej pokuty za oneskorenú
úhradu základných tovarových faktúr, je v celom rozsahu nedôvodná, a preto ju v celom rozsahu
zamietol.

34. Bolo preukázané, že žalobca ako skladovateľ a žalovaný ako ukladateľ uzatvorili dňa 20.6.2018

Zmluvu o skladovaní 02/2018. Žalobcovi ako skladovateľovi titulom tejto zmluvy vznikol záväzok na
prevzatie, uloženie a dočasné odplatné opatrovanie veci pre žalovaného. Žalovaný sa ako ukladateľ
titulom vyššie uvedenej zmluvy najmä zaviazal platiť žalobcovi ako skladovateľovi skladné, a to v zmysle
čl. II zmluvy. Zmluvné strany si v čl. III. zmluvy dohodli, že: „Táto zmluva je uzavretá na dobu určitú
od 30.9.2018 do 30.9.2021. Obe strany sa najneskôr do 31 .6.2021 dohodnú, či túto zmluvu predlžia o

kalendárny rok do 30.9.2022. V prípade, ak žiadna zo zmluvných strán nedoručí druhej zmluvnej strane
najneskôr vždy do 30.6. daného kalendárneho roka písomnú výpoveď, táto zmluva sa automaticky
predlžuje o 12 kalendárnych mesiacov, a to vždy do 30.9. daného kalendárneho roka. Pri ukončení
zmluvy je skladovateľ najneskôr v deň nasledujúci po dni skončenia trvania tejto zmluvy povinný v mieste
uvedenom v bode 1 ukladateľovi tovar vydať a ukladateľ je povinný tovar prevziať.“ Zmluvné strany sa

do 30.6.2021 nedohodli, že túto zmluvu predlžia o kalendárny rok do 30.9.2022 (žalovaný žalobcovi v
danom termíne do 30.06.2021 nedoručil ani písomnú výpoveď z tejto zmluvy). Právny vzťah založený
predmetnou zmluvou tak skončil 30.9.2021.35. Podstatou tohto sporu bola otázka, či zmluva zanikla uplynutím času ku dňu 30.09.2021 - ako tvrdí
žalovaný alebo pokračovala ešte jeden kalendárny rok do 30.09.2022 – ako tvrdí žalobca. Na základe
výsledkov dokazovania sa súd priklonil k názoru žalovaného. V danom konkrétnom prípade sa jednalo

o zmluvu na dobu určitú-do 30.9.2021. V zmluve bol dojednaný aj mechanizmus možného predlžovania
platnosti a účinnosti predmetnej zmluvy. Tento sa však neuplatnil, keďže zmluvné strany sa nedohodli
na predĺžení trvania zmluvy. Žalobca opomenul vziať do úvahy druhú vetu, z ktorej nepochybne vyplýva
záver o zániku zmluvy uplynutím času. Už zo samotného gramatického výkladu citovaného článku
Zmluvy o skladovaní je zrejmé, že doba trvania zmluvy bola zmluvnými stranami dohodnutá tak, že

zaniká uplynutím doby trvania dohodnutej zmluvnými stranami ku dňu 30.09.2021. Na trvanie zmluvy
do 30.09.2022 sa vyžadovalo, aby sa zmluvné strany na tom dohodli v termíne do 30.6.2021. K dohode
podľa druhej vety predmetného ustanovenia však nedošlo, a preto ani nemohlo dôjsť k automatickému
predĺženiu zmluvy, tak ako to tvrdí žalobca. K automatickému predlžovaniu zmluvy by došlo ak by sa
zmluvné strany výslovne dohodli na pokračovaní v spolupráci aj na obdobie po 31.9.2021. Len v takomto
prípade by v následnom období (teda po 30.09.2022) mohlo dochádzať k automatickému predĺženiu

zmluvy (v prípade, ak by žiadna zo zmluvných strán nedoručila druhej zmluvnej strane najneskôr vždy do
30.6. daného kalendárneho roka písomnú výpoveď, tak predmetná zmluva by sa automaticky predĺžila
o 12 kalendárnych mesiacov, a to vždy do 30.9. daného kalendárneho roka). Žalovaný tu nemusel podať
výpoveď do 30.6.2021, keďže sa jednalo o zmluvu na dobu určitú (čo jednoznačne vyjadruje prvá veta
ustanovenia), pričom v zmysle doktríny v zásade platí, že zmluvu na dobu určitú nemožno vypovedať.

Ukončenie zmluvného vzťahu výpoveďou by tak bolo možné len po 30.09.2022, kedy by sa zmluva
zmenila na zmluvu neurčitú.

36. Vyššie uvedené závery podporuje aj predchádzajúca prax medzi zmluvnými stranami, ako
aj správanie sa zmluvných strán v čase po uzavretí zmluvy. Všetky zmluvy, ktoré boli v minulosti

medzi zmluvnými stranami uzatvárané nielen za účelom poskytovanie skladovacích, ale aj prepravných
služieb, boli totiž zásadné uzatvárané na dobu určitú. Navyše žalobca sa prihlásil do verejnej obchodnej
súťaže vyhlásenej žalovaným, účelom ktorej bolo uzatvorenie zmluvy o skladovaní, a to tak, že mu zaslal
cenovú ponuku zo dňa 30.07.2021. Žalobca vo svojom vyjadrení k odporu potvrdil, že sa predmetnej
obchodnej súťaže zúčastnil, hoci to odôvodňoval tým, že do súťaže sa zapojil, pretože mal voľné

skladové priestory a doplnil, že disponuje piatimi, pričom žalovaný využíval len sklad č. 4.

37. O zániku zmluvy k 30.09.2021 žalovaný informoval žalobcu, keď mu doručil písomné stanovisko zo
dňa 28.09.2021. Jeho doručenie sa snažil žalobca spochybniť, resp. poukazoval na to, že žalovaný jeho
doručenie nepreukázal. Predmetné stanovisko bolo žalobcovi nepochybne doručené, keďže na neho

aj odpovedal, a to listom zo dňa 05.10.2021. V tomto liste nepoprel svoju účasť vo verejnej obchodnej
súťaži (a neuviedol ani to, že by sa tejto zúčastnil s ponukou iných skladovacích priestorov). Vyjadril sa
len v tom smere, že má zato, že Zmluva o skladovaní zo dňa 02/2018 trvá aj naďalej.

38. Zaplatenie faktúry č. 20211022 zo strany žalovaného (teda za obdobie október 2021) nemožno

považovať za uznanie záväzku v zmysle ust. § 407 Obchodného zákonníka. Za uznanie záväzkov
žalovaného nemožno považovať ani predmetné odsúhlasenie záväzkov. Uznanie záväzku je
vyvrátiteľnou právnou domnienkou. Vzhľadom na okolnosti tohto prípadu, má súd za to, že v priebehu
dokazovania žalovaný právne domnienky o uznaní záväzku jednoznačne vyvrátil. Predmetná faktúra
č. 20211022 bola vystavená za obdobie október 2021 a uhradená 09.12.2021. K jej úhrade teda došlo

teda pred vznikom ostatnej časti tvrdeného záväzku žalovaného, ktorý mal vzniknúť (s výnimkou dlhu
z mesiac september 2021) za obdobie od novembra 2021 do septembra 2022. Úhradou predmetnej
faktúry preto nemohlo dôjsť k uznaniu záväzku, tak ako sa žalovaný domáha v tomto konaní, a to
z dôvodu, že v danom čase ostatná časť záväzku (za obdobie november 2021 – september 2022)
ani len nevznikla. Pokiaľ ide o odsúhlasenie zostatku zamestnancom žalovaného, toto nemožno bez

ďalšieho automaticky považovať za uznania záväzku. S ohľadom na komunikáciu medzi sporovými
stranami je zrejmé, že žalobca si bol vedomý stanoviska žalovaného, že došlo ku zániku zmluvného
vzťahu k 30.09.2021. Vo veci zániku zmluvného vzťahu vzniknutom na základe predmetnej zmluvy o
skladovaní komunikoval žalovaný priamo s konateľmi spoločnosti (list zo dňa 05.10.2021 síce adresoval
žalovanému, avšak zdôraznil, že predmetný list je potrebné doručiť k rukám konateľov spoločnosti),

a to aj napriek tomu, že ostatná komunikácia prebiehala s bežnými zamestnancami žalovaného. Je
teda zrejmé to, že si musel byť žalobca, so zreteľom na spornosť situácie, vedomý toho, že akékoľvek
otázky súvisiace s predmetným vzťahom je potrebné komunikovať priamo s konateľmi spoločnosti a nie
s bežnými zamestnancami.39.Akžalobcanapriektomu,žeobchodnoprávnyvzťahzaloženýmedzisporovýmistranamipredmetnou
Zmluvou o skladovaní 02/2018 zo dňa 20.6.2018 skončil dňa 30.9.2021, následne vystavil žalovanému

faktúry, ktorými žalovanému vyúčtoval skladné za obdobie 11/2021- 09/2022 v celkovej výške
124.079,04 eura, tak tento jeho postup nebol správny, a preto mu nevznikol nárok za zaplatenie
skladného vo výške 124.079,04 eura s príslušenstvom. Tento nárok je nedôvodný pre neexistenciu
právneho vzťahu medzi sporovými stranami ohľadne skladovania vecí žalovaného žalobcom a rovnako
je preto nedôvodný uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti je potrebné

uviesť aj to, že nedôvodnosť nárokov žalobcu vyplýva aj z ustanovenia § 532 ods. 2 Obchodného
zákonníka, lebo dôležitou je tu tá skutočnosť, že žalovaný vypratal svoje predmety zo skladov
žalobcu k 30.6.2021. Žalobca nenamietal pravdivosť tohto tvrdenia a neuviedol skutočnosti, ktoré by
čo i len naznačovali opak a s ohľadom na to je predmetné tvrdenie žalovaného potrebné považovať za
nesporné. K zániku predmetnej zmluvy o skladovaní by došlo vlastne aj fakticky v dôsledku vypratania
uskladnených veci zo strany žalovaného do 30.9.2021.

40. Pokiaľ ide o uhradenie faktúry za mesiac október 2021, tak tá bola uhradená zo strany žalovaného
len preto, lebo v danom prípade žalovaný žalobcovi neuhradil faktúru za mesiac september (nebola
vyhotovená v správne výške) a októbrová faktúra bola vlastne uhradená namiesto nej len kvôli tomu,
že už bola vyhotovená v správnej výške.

41. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd rozhodnutím,
ktorým sa konanie končí.

44.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

45. O nároku na náhradu trov tohto konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262
ods. 1 CSP. Podľa pomeru úspechu žalovaného vo veci rozhodol súd o náhrade trov tohto konania tak,
že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom uložil

žalobcovi povinnosť zaplatiť ich náhradu žalovanému s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne podľa §
262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní od

jeho doručenia. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 CSP).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená v stanovenej
lehote, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na výkon exekúcie podľa
osobitného právneho predpisu.