Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 3Sf/1/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100161
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100161.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Ing. Matúša Škarbalu a JUDr. Andrey Soukupovej,
v právnej veci žalobcu: TOPA STAV s. r. o., so sídlom: Sverepec 446, 017 01 Sverepec, IČO: 46 308
326, právne zastúpený : Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., so sídlom Ul. 1. mája 1455, 020 01
Púchov, IČO: 54 286 611, proti žalovanému: Daňový úrad Trenčín, so sídlom K Dolnej stanici 22, 911
31 Trenčín, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100815343/2023
zo dňa 20. marca 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na prerušenie konania z a m i e t a.

II. Správnu žalobu z a m i e t a.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica oznámil žalobcovi oznámením o indexe daňovej
spoľahlivosti č. 100191289/2023 zo dňa 17.01.2023, že bol určený index daňovej spoľahlivosti podľa §

53d zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „Daňový poriadok“) a to, že žalobca je menej spoľahlivý
daňový subjekt. Zároveň uviedol, že finančná správa bude voči žalobcovi ako voči menej spoľahlivému
daňovému subjektu uplatňovať obmedzenia zverejnené na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR.
V odôvodnení rozhodnutia daňový úrad poukázal na ustanovenie § 2 písm. h) a § 53d ods. 4 Daňového
poriadku, uviedol, že kritériá na určenie indexu daňovej spoľahlivosti ustanovuje vyhláška Ministerstva
financií SR č. 544/2021 Z. z. o kritériách na určenie indexu daňovej spoľahlivosti (ďalej aj len „vyhláška č.

544/2021 Z. z.“) a uviedol aj odkaz na webové sídlo Finančného riaditeľstva SR. Daňový úrad dôvodil, že
index daňovej spoľahlivosti bol žalobcovi určený z dôvodu zistení týkajúcich sa plnenia týchto povinností
voči finančnej správe:
- počet získaných bodov: 38
- body 12 – Nedoplatky za daňovú a colnú časť 71 521,99 eur, z toho daňová časť 71 521,99 eur
a colná časť 0 eur - zodpovedá kritériám podľa § 1 písm. f) vyhlášky č. 544/221 Z. z. - plnenie povinnosti
zaplatiť alebo odviesť v ustanovenej lehote daň podľa osobitných predpisov a iné peňažné plnenie a § 1

písm. g) vyhlášky č. 544/2021 Z. z. - plnenie povinnosti zaplatiť colný dlh, pokuty a iné platby vymerané
alebo uložené podľa colných predpisov, daň z pridanej hodnoty pri dovoze a spotrebnú daň pri dovoze
v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške;- body 1 - nepodanie daňového priznania k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2017 v zákonom
stanovenej lehote, neskoro podané o viac ako 3 dni - kritérium podľa § 1 písm. a) vyhlášky č. 544/2021
Z. z. - plnenie povinnosti podať daňové priznanie v lehote podľa osobitných predpisov;

- body 25 - nálezy z kontroly - daň z príjmov právnickej osoby, zdaňovacie obdobie 2017, suma rozdielu:
145 257,84 eur, číslo rozhodnutia 100336484/2021 - zodpovedá kritériám podľa § 1 písm. d) vyhlášky
č. 544/2021 Z. z. - plnenie povinnosti uviesť daň v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom
priznaní v správnej výške a § 1 písm. e) vyhlášky č. 544/2021 Z. z. - plnenie povinnosti uviesť sumu,
ktorú mal daňový subjekt vykázať podľa osobitného predpisu a sumu, na ktorú si uplatnil nárok podľa

osobitného predpisu v daňovom priznaní alebo v dodatočnom daňovom priznaní v správnej výške.
Ďalej daňový úrad uviedol, že finančná správa bude voči žalobcovi uplatňovať obmedzenia odo dňa
uplynutia lehoty na podanie námietky proti oznámeniu, resp. odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o
nevyhovení námietke proti tomuto oznámeniu, ďalej že finančná správa bude uplatňovať obmedzenia
dovtedy, kým nedôjde k zmene indexu daňovej spoľahlivosti a v prípade zmeny indexu daňovej
spoľahlivosti bude zaslané nové oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti. Ďalej daňový úrad uviedol,

že žalobca nemá nárok na využitie benefitov dostupných pre zodpovednú väčšinu spoľahlivých
daňových subjektov.

2. Voči uvedenému oznámeniu podal žalobca v zmysle ustanovenia § 53d ods. 3 Daňového poriadku
námietku, v ktorej namietal, že oznámenie je nezákonné a nesprávne a vydaním oznámenia dochádza k

zásahu do jeho základných práv a slobôd. Poukázal na to, že bola vykonaná daňová kontrola na dani z
príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roku 2017, bol vyhotovený protokol z daňovej kontroly
a bolo vydané prvostupňové rozhodnutie vo vyrubovacom konaní Daňovým úradom Trenčín, pobočka
Považská Bystrica č. 100336484/2022 zo dňa 21.02.2022, ktorým bol vyrubený rozdiel dane v sume 145
257,84 eur. Žalobca podal voči tomuto rozhodnutiu odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo

SR rozhodnutím č. 102346818/2022 zo dňa 23.08.2022 tak, že odvolanie bolo zamietnuté. Žalobca
uvádzal, že práve z dôvodu vydania rozhodnutia vo vyrubovacom konaní získal počet bodov uvedený v
odôvodnení oznámenia, keďže všetky údaje sa týkajú dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie
obdobie roku 2017. Žalobca namietal, že rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní je nezákonné a
podal proti nemu správnu žalobu spolu s návrhom na priznanie odkladného účinku s tým, že konanie

je vedené na Krajskom súde v Trenčíne. Žalobca označil oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti za
predčasné, pretože podľa žalobcu bolo potrebné prihliadať na jeho podnikateľskú históriu od roku 2011 a
plnenie povinností, a je neprípustné, aby na základe nezákonného rozhodnutia bol posúdený ako menej
spoľahlivý daňový subjekt. Ďalej žalobca namietal, že rozhodnutím Daňového úradu Trenčín, pobočka
Považská Bystrica č. 102930741/2022 zo dňa 28.10.2022 správca dane podľa § 155 ods. 1 písm. f)

bod 1 Daňového poriadku uložil žalobcovi pokutu vo výške 24 229,40 eur za správny delikt podľa § 154
ods. 1 písm. e) Daňového poriadku - uvedenie v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za
zdaňovacie obdobie 2017 nižšej dane ako daň, ktorú mal uviesť. Podľa žalobcu už bol raz potrestaný
uvedeným rozhodnutím, a preto pri vydaní oznámenia o určení indexu daňovej spoľahlivosti na základe
obdobných skutkových okolností došlo k porušeniu zásady ne bis in idem. Z dôvodu postavenia žalobcu

ako menej spoľahlivého daňového subjektu bude voči nemu daňová správa uplatňovať obmedzenia ako
istý druh sankcie, čo je neprípustné, keďže už raz voči nemu bola sankcia vo forme pokuty uplatnená.
Žalobca namietal nesúlad oznámenia so základnými právami a slobodami, ktoré garantuje Ústava SR.
Poukázal na čl. 2 ods. 2, čl. 13 ods. 1 a čl. 59 ods. 2 Ústavy SR s tým, že podľa žalobcu právna
úprava indexu daňovej spoľahlivosti tieto ustanovenia Ústavy SR nerešpektuje. Určenie indexu daňovej

spoľahlivosti ako menej spoľahlivého má za následok obmedzenie základného práva podnikať a vlastniť
majetok,keďžeinípodnikatelia,ktorísúoznačeníakospoľahliví,bolivočižalobcovizvýhodnení.Žalobca
namietal aj to, že postup pri hodnotení kritérií pri určení indexu daňovej spoľahlivosti nie je obsahom
vyhlášky Ministerstva financií SR ani obsahom Daňového poriadku a tento postup bol svojvoľne určený,
bez akéhokoľvek právneho základu, na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR, čím bol porušený

princíp právnej istoty daňového subjektu.

3. Daňový úrad následne výzvou č. 100528418/2023 zo dňa 08.02.2023 podľa § 13 ods. 8 Daňového
poriadku vyzval žalobcu, aby námietky doplnil o uznesenie Krajského súdu v Trenčíne o priznaní
odkladného účinku všeobecnej správnej žalobe, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutí

vydaných vo vyrubovacom konaní. Na uvedenú výzvu žalobca zareagoval vo vyjadrení zo dňa
06.03.2023, v ktorom uviedol, že mohol podať námietky v 15-dňovej lehote a tieto mali byť odôvodnené,
pričom pri zdôvodnení nebol Daňovým poriadkom žiadnym spôsobom limitovaný. Svoju povinnosť
odôvodniť námietky splnil. Ďalej žalobca uviedol, že podal správnu žalobu proti rozhodnutiu vydanémuvo vyrubovacom konaní a až na základe výsledku súdneho konania vedeného na Krajskom súde v
Trenčíne pod sp. zn. 13S/100/2022 bude zrejmé, či odvolacie rozhodnutie je zákonné alebo nie, a
preto na zodpovedanie tejto skutočnosti nemá žiadny vplyv uznesenie Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. 13S/100/2022 zo dňa 13.12.2022, ktorým bol návrh na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe zamietnutý. Ďalej žalobca namietal, že z ustanovenia § 53d Daňového poriadku nevyplýva,
že podmienkou prípustnosti podania námietok proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti je
predloženie uznesenia správneho súdu o tom, že bol priznaný odkladný účinok správnej žalobe, ktorou
sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia. Poukázal aj na dôvodovú správu k novele

Daňového poriadku, ktorou bol do Daňového poriadku doplnený index daňovej spravodlivosti, kde
Ministerstvo financií SR uviedlo, že v prípade, ak by bola podaná správna žaloba na súd, takýto
daňový subjekt by nebol v zozname zverejnený až do právoplatného rozhodnutia súdu. Podľa žalobcu
samotné vedenie správneho súdneho konania je dôvodom na to, aby nebol daňový subjekt uvedený v
zozname vo vzťahu k indexu daňovej spoľahlivosti. Žalobca zopakoval, že vydaním oznámenia o indexe
daňovej spoľahlivosti zo strany správcu dane došlo k zásahu do jeho základných práv a slobôd, čo v

námietke zdôvodnil. Podľa žalobcu výzva na predloženie uznesenia je zmätočná a nezákonná, keďže
správca dane požaduje, aby žalobca doplnil podanie o predloženie takej skutočností, ktorej predloženie
nevyžaduje ani Daňový poriadok, pričom predložením podmieňuje to, aby vôbec konanie pokračovalo
ďalej. Je pritom nepochybné, že námietka bola zdôvodnená aj inými skutočnosťami.

4. O námietke žalobcu následne rozhodol žalovaný Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica
rozhodnutím č. 100815343/2023 zo dňa 20.03.2023, ktorým podľa § 71 v nadväznosti na § 53d
ods. 3 Daňového poriadku námietke žalobcu podanej proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti
č. 100191289/2023 zo dňa 17.01.2023 nevyhovel. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na povahu
inštitútu indexu daňovej spoľahlivosti s tým, že zavedenie indexu daňovej spoľahlivosti zákonom č.

267/2017 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú
niektoré zákony, vychádzalo z akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012 až 2016
a išlo o tzv. internú formu indexu daňovej spoľahlivosti. Cieľom bolo vytvoriť objektívne, nezávislé
a legálne aplikovateľné hodnotenie subjektov, ktoré bude mať motivačný a preventívny charakter s

využitímprinastavenípreferenčnéhorežimuprespoľahlivédaňovésubjekty,akoajindikáciouvykonania
opatrení pri zvýšenej pravdepodobnosti rizikového správania subjektu. Ďalej daňový úrad uviedol, že
sa nepočítalo s tým, že by index mal byť používaný ako sankčný nástroj, čo sa odráža aj v tom, že
nebol začlenený v rámci Daňového poriadku v piatej časti Zodpovednosť za porušenie povinností. V
nadväznosti na splnomocňovacie ustanovenie § 53d ods. 4 Daňového poriadku Ministerstvo financií

SR vyhláškou č. 544/2021 Z. z. ustanovilo kritériá indexu daňovej spoľahlivosti, pričom vyhláška
nadobudla účinnosť 01.01.2022. Vyhláškou neboli zavedené nové povinnosti pre daňové subjekty a
boli stanovené kritériá plnenia povinností voči finančnej správe, ktoré vyplývajú z právnych predpisov.
Vyhláška definuje prostredníctvom kritérií sledované vybrané zákonné povinnosti daňových subjektov
voči finančnej práve, ktoré nie sú novými povinnosťami, ale len ich celkovou množinou. Samotný index

daňovej spoľahlivosti je preto potrebné chápať ako zhrnutie (sumár) disciplíny daňových subjektov vo
vzťahu k plneniu ich zákonných povinností voči finančnej správe za sledované obdobie, ktoré sú roky
legislatívne zadefinované a nemenné. Podrobnosti týkajúce sa nárokov, ekonomických ukazovateľov,
zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti v súlade s § 53d ods. 4 Daňového poriadku
uverejnilo Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle a ide o technické detaily, ktoré určuje

finančná správa tak, aby zodpovedali reálnemu využitiu v čase, aby ich nastavenie mohlo rýchlejšie
reagovať na rôzne situácie, ktoré v súčasnej dobe často vznikajú. Nejde o také detaily, na základe
ktorých má napríklad daňový subjekt platiť daň, neurčujú sa žiadne práva a povinnosti, ide výlučne o
technické nastavenie spôsobu hodnotenia pri prideľovaní indexu. Hodnotenie sa vykonáva v súlade s
§ 53 Daňového poriadku na základe kritérií stanovených vyhláškou a na webovom sídle Finančného

riaditeľstva SR sú uvedené pravidlá pre výpočet indexu daňovej spravodlivosti vrátane bodového
hodnotenia. Určený index daňovej spoľahlivosti sa daňový subjekt dozvie z oznámenia. Oznámenie
nie je rozhodnutím vo veci samej, nakoľko sa ním neukladajú žiadne povinnosti ani sa nepriznávajú
práva, má len deklaratórny charakter, nakoľko potvrdzuje existujúci skutkový stav týkajúci sa plnenia
povinností daňového subjektu voči finančnej správe a na základe toho, ako si daňový subjekt plní svoje

povinnosti mu je určený príslušný index daňovej spoľahlivosti. Oznámenie nemá charakter rozhodnutia,
na základe ktorého by vznikali nové povinnosti či práva a je výsledkom procesu vyhodnotenia plnenia
povinností daňovými subjektami, ktoré im vyplývajú z iných právnych predpisov. Všetky daňové subjekty
sú povinné plniť si svoje zákonné povinnosti riadne a včas a v prípade ich neplnenia im hroziasankcievyplývajúcezozákonov.Indexdaňovejspoľahlivostiniejesankciou,nakoľkoneukladádaňovým
subjektom žiadnu povinnosť, pretože len konštatuje, ako sa konkrétny daňový subjekt voči finančnej
správy v určitom období správal, teda či plnil alebo neplnil svoje povinnosti. Úprava uvedeného inštitútu

je v súlade s Ústavou SR. K podanej správnej žalobe daňový úrad uviedol, že žalobca namietal, že
mu bola zaslaná výzva na predloženie uznesenia správneho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu
na priznanie odkladného účinku, v súvislosti s čím daňový úrad poukázal na ustanovenie § 17 ods.
1 Daňového poriadku, že ak má správca dane pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti
akéhokoľvek podania daňového subjektu, má právo vyzvať daňový subjekt na doplnenie podania. Pre

nasledujúce konanie bolo pre správcu dane dôležité zistiť, či bol priznaný odkladný účinok všeobecnej
správnej žalobe, preto bola doručená výzva. Na základe uvedenej výzvy bolo doručené uznesenie
správneho súdu, z ktorého bolo zistené, že návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bol
zamietnutý. Podľa kritérií na určenie indexu daňovej spoľahlivosti zverejnených na stránke finančnej
správy je z posúdenia indexu spoľahlivosti v prípade podania súdnej žaloby vylúčené len to rozhodnutie,
ktorému bol priznaný odkladný účinok. V prejednávanej veci podľa daňového úradu neexistovalo žiadne

právoplatné uznesenie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe. Daňový subjekt doplnil svoje
námietky na základe výzvy, preto správca dane pokračoval v konaní o námietke daňového subjektu.
Ďalej ešte daňový úrad poukázal na to, že rozhodnutia vydané vo vyrubovacom konaní sú právoplatné,
a teda právom neboli vylúčené z prepočtu indexu daňovej spoľahlivosti. Vzhľadom na uvedené podľa
daňového úradu nebol zákonný dôvod na prehodnotenie indexu daňovej spoľahlivosti a námietka proti

oznámeniu bola vyhodnotená ako neopodstatnená.

Správna žaloba – žalobné body

5. Správnou žalobou, podanou v zákonnej lehote, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti

rozhodnutia žalovaného. Podľa žalobcu bol opatrením žalovaného, ktoré predchádzalo vydaniu
správnoužalobounapadnutéhorozhodnutia,priamoukrátenýnajehoprávepodnikaťauskutočňovaťinú
zárobkovú činnosť, a zároveň je priamo ukrátený na jeho právach pri výkone správy daní, keď žalobca
má na základe opatrenia zníženú lehotu na splnenie si určenej povinnosti pri výkone daňovej kontroly, vo
vyrubovacom konaní, prípadne pri vykonaní miestneho zisťovania. Opatrenie žalovaného podľa žalobcu

spĺňazákonnúdefiníciuopatreniaorgánuverejnejsprávy,protiktorémuSprávnysúdnyporiadok(ďalejaj
len „SSP“) pripúšťa podať všeobecnú správnu žalobu. Žalobca proti opatreniu vyčerpal všetky prípustné
opravné prostriedky, výsledkom čoho bolo vydanie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Podľa
žalobcu boli na základe opatrenia spolu s rozhodnutím obmedzené jeho procesné práva v rámci správy
daní, a zároveň bolo priamo dotknuté a obmedzené jeho právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú

činnosť podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy SR.

6. Žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného z dôvodov, že opatrenie a rozhodnutie sú
vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia, ďalej že žalovaný zhromaždil pred vydaním
rozhodnutia podklady, z ktorých vyplýval skutkový stav, ktorý však nevzal žalovaný do úvahy, teda

žalovaný vychádzal z nedostatočne zisteného skutkového stavu. Žalovaný podľa žalobcu ani nie je
oprávnený vyhodnotiť index daňovej spoľahlivosti, pretože žalovaný si doslova sám určuje, ako bude
bodovať a posudzovať rozhodujúce kritériá ustanovené vyhláškou č. 544/2021 Z. z.

7.Žalobcanamietal,žemuniejezrejmé,akýmspôsobomsavyhodnocujúkritériápreposúdeniedaňovej

spoľahlivosti, čím došlo k porušeniu čl. 13 ods. 4 Ústavy SR. V Daňovom poriadku je síce uvedená
sankcia za to, keď bol žalobca zo strany žalovaného vyhodnotený ako nespoľahlivý subjekt (§ 53d ods.
6 Daňového poriadku), vo vyhláške č. 544/2021 Z. z. sú síce uvedené kritériá, ktoré správca dane
posudzuje pri určovaní indexu daňovej spoľahlivosti, avšak ani v Daňovom poriadku a ani vo vyhláške
nie je špecifikovaný spôsob, akým má žalovaný tieto kritériá bodovať a hodnotiť. Pokiaľ aj je v Daňovom

poriadku uvedené, že zásady a spôsob určenia spoľahlivosti daňového subjektu budú zverejnené na
webovom sídle finančnej správy, tak toto je len interný pokyn Finančného riaditeľstva SR, pričom nie
je zrejmé, na základe čoho Finančné riaditeľstvo SR určilo bodové ohodnotenie jednotlivých kritérií
pre určenie daňovej spoľahlivosti žalobcu. Žalobca práve v tomto vidí nezákonnosť ustanovenia § 53d
ods. 4 Daňového poriadku a jeho rozpor s čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, pretože Finančné riaditeľstvo SR

nie je subjektom oprávneným určovať spôsob posudzovania jednotlivých kritérií, pretože tento spôsob
hodnotenia jednotlivých kritérií nie je špecifikovaný v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise.
Postup žalovaného je preto podľa žalobcu v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a v rozpore so zásadou
zákonnosti v § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pretože štátne orgány sú povinné postupovať v súladeso všeobecne záväznými právnymi predpismi, ale keďže žiadny všeobecne záväzný právny predpis
neurčuje spôsob hodnotenia kritérií uvedených vo vyhláške a prideľovania bodov, tak žalovaný ani
Finančné riaditeľstvo SR nie je oprávnené si samo jednostranne určiť, akým spôsobom bude prideľovať

jednotlivým kritériám body. Keďže toto je v rozpore s princípom legality, pretože jedine zákonodarná
moc má oprávnenie v zmysle Ústavy SR prijímať také všeobecne záväzné právne predpisy, na základe
ktorých sa budú jednotlivé daňové úrady riadiť v rámci administratívneho konania, tak nie je možné,
aby žalovaný používal tieto spôsoby hodnotenia rozhodujúcich kritérií. Spôsoby hodnotenia, ktorými
sa žalovaný riadil pri určení indexu daňovej spoľahlivosti teda podľa názoru žalobcu prijal subjekt,

ktorý nie je v zmysle Ústavy SR takéto spôsoby hodnotenia oprávnený prijať. Spôsob hodnotenia
jednotlivých kritérií by mal byť podľa žalobcu zakotvený v niektorom zo všeobecne záväzných právnych
predpisov, resp. v prílohe k takému všeobecne záväznému právnemu predpisu, aby mohol byť žalovaný
takýmto spôsobom hodnotenia viazaný. Pokiaľ aj žalovaný poukazoval na to, že na webovej stránke
finančnej správy je zverejnený spôsob hodnotenia rozhodujúcich kritérií, tak takýto spôsob hodnotenia
má len povahu interného usmernenia, ktoré však nemôže byť účinné voči žalobcovi ani iným daňovým

subjektom.

8. Podľa žalobcu je na mieste použiť nielen gramatický výklad tejto právnej normy, ale je na mieste
použiť aj teleologický výklad z toho dôvodu, že interpretácia právnych noriem sa má vykonávať v súlade
s Ústavou SR tak, aby bola zabezpečená čo najvyššia prípustná miera ochrany ústavou garantovaných

práv, a aby nebol porušený princíp právnej istoty. Toto potvrdzuje aj rozhodovacia činnosť Ústavného
súdu SR, keď v PL. ÚS 39/2015 zo dňa 01.07.2015 je uvedené : „Povedané inak, zo zásady ústavne
konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód
výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten výklad,
ktorý zabezpečí plnohodnotnú, resp. plnohodnotnejšiu realizáciu ústavou garantovaných práv fyzických

osôb alebo právnických osôb. Všetky orgány verejnej moci vrátane všeobecných súdov, sú preto
povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie ústavou (a tiež medzinárodnými
zmluvami)garantovanýchzákladnýchprávaslobôd.“ KrovnakémuzáverupritomdospelajNajvyššísúd
SR, keď v rozsudku, sp. zn. 6 Sžo/51/2011 uviedol: „Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného
súdu SR, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho

štátu zaručeného v článku 1 ústavy je aj princíp právnej istoty a spravodlivosti (princíp materiálneho
právnehoštátu),ktorýspočívaokreminéhovtom,ževšetkysubjektyprávamôžuodôvodneneočakávať,
že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú
správne vykladať a aplikovať (napr. II. ÚS 10/99, tiež II. ÚS 234/03). Rešpektovanie princípu právnej
istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako

aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov,
ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV.ÚS 92/09; ÚS 17/1999
Nález z 22. septembra 1999 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365; zhodne I.ÚS
44/1999 Nález z 13. októbra 1999 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 382; I.ÚS
10/98; I.ÚS 54/02 Nález z 13. novembra 2002 Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 2002

– II. polrok, s. 750).“

9. Vzhľadom k vyššie uvedenému má žalobca za to, že žalovaný nemôže aplikovať jednostranne určený
spôsob hodnotenia jednotlivých kritérií, pretože tento spôsob hodnotenia rozhodných kritérií nebol prijatý
ústavne konformným spôsobom, keď Finančná správa SR nemá v kompetencii prijať spôsob hodnotenia

rozhodujúcich kritérií pre posúdenie indexu daňovej spoľahlivosti. Žalobca má za to, keďže je tento
spôsob hodnotenia kritérií pre posúdenie indexu daňovej spoľahlivosti záväzný pre každý príslušný
daňovýsubjektvrátanežalobcu,taktakýtovšeobecnezáväznýspôsobposudzovaniajednotlivýchkritérií
musí byť prijatý v riadnom legislatívnom konaní a orgánom ústavne spôsobilým prijať takéto všeobecne
záväzné hodnotenie. V opačnom prípade dochádza podľa názoru žalobcu k porušeniu čl. 13 ods. 1 a

4 Ústavy SR a princípu právnej istoty, pretože Finančná správa nie je kompetentná jednostranne určiť
hodnotenie kritérií pre posúdenie indexu daňovej spoľahlivosti. Dôležité je podotknúť aj to, že finančná
správa môže rovnako tak jednoducho jednostranne tento spôsob hodnotenia kedykoľvek meniť bez
akéhokoľvek ústavného dohľadu.
10. Ak by bol správny súd toho názoru, že v tomto prípade nemožno aplikáciu tohto ustanovenia

preklenúť ústavne konformným výkladom, tak žalobca navrhol, aby správny súd podal Ústavnému súdu
SR návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. 130 ods. 1 písm. d) Ústavy SR, a
to ustanovenia § 53d ods. 4 Daňového poriadku s Ústavou SR.11. Ďalej žalobca namietal, že spôsob hodnotenia jednotlivých kritérií je nielen nezákonný, ale je
nelogický a značne neobjektívny. Ako dôkaz predložil index spoľahlivosti obchodnej spoločnosti
120DPlus s.r.o. v likvidácii, so sídlom ul. 29. augusta 1524/24, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 50 806

033, pričom index daňovej spoľahlivosti tejto obchodnej spoločnosti je podľa príslušného orgánu verejnej
moci spoľahlivý. Podľa spôsobu hodnotenia jednotlivých kritérií je teda obchodná spoločnosť, ktorá je v
úpadku a ktorá nedosahovala 4 roky žiadny príjem a žiadnu obchodnú činnosť v lepšej daňovej kondícií
ako žalobca, ktorý je stabilná obchodná spoločnosť, ktorá dlhodobo dosahuje zisky a pravidelne si plní
daňové povinnosti voči štátu. Na základe týchto skutočností je teda úplne zrejmé, že spôsob hodnotenia

kľúčových kritérií je absolútne nesprávny.

12. Zároveň je podľa názoru žalobcu nesprávne, keď žalovaný určil index daňovej spoľahlivosti žalobcu
ako menej spoľahlivý subjekt len na základe nezákonného správneho aktu. Index daňovej spoľahlivosti
bol u žalobcu pritom vyhodnotený na základe prvostupňového rozhodnutia Daňového úradu Trenčín,
pobočka Považská Bystrica, č. 100336484/2022 zo dňa 21.02.2022, ktoré bolo potvrdené rozhodnutím

Finančného riaditeľstva SR č. 102346818/2022 zo dňa 23.08.2022. Na základe prvostupňového
rozhodnutia bol žalobcovi nezákonne dorubený rozdiel dane vo výške 145.257,84 eur na dani z príjmov
právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017. Žalobca podal proti tomuto odvolaciemu rozhodnutiu
všeobecnú správnu žalobu, vo vzťahu ku ktorej prebieha na Krajskom súde v Trenčíne správne súdne
konanie pod sp. zn.: 13S/100/2022 (v dôsledku prechodu výkonu súdnictva je konanie od 01.06.2023

vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. TN-13S/100/2022 – pozn. správneho súdu).
Túto skutočnosť dal žalobca žalovanému aj na vedomie v jeho vyjadrení k výzve na odstránenie
nedostatkov. Skutočnosť, že bola proti odvolaciemu rozhodnutiu podaná aj všeobecná správna žaloba
však žalovaný vôbec nevzal do úvahy, pričom z Dôvodovej správy k prijatej novele, ktorou bol zavedený
§ 53d ods. 1 a nasl. Daňového poriadku jasne vyplýva, že zákonodarca na strane č. 14 Dôvodovej

správy uviedol nasledovné: „V prípade, ak by bola podaná správna žaloba na súd, takýto daňový
subjekt by nebol v zozname zverejnený až do právoplatného rozhodnutia súdu.“ Ministerstvo financií SR
pritom jasne deklarovalo, že v prípade, ak by bola podaná na správny súd správna žaloba, tak takýto
daňový subjekt by nebol zverejnený v zozname až do právoplatného rozhodnutia o tejto správnej žalobe.
Žalovaný však na túto skutočnosť neprihliadol.

13. Pokiaľ aj žalovaný v rozhodnutí uviedol na strane 6, že podľa kritérií a detailov na určenie
indexu daňovej spoľahlivosti zverejnených na stránke finančnej správy je z posúdenia indexu daňovej
spoľahlivosti v prípade podania súdnej žaloby vylúčené len to rozhodnutie, ktorému bol priznaný
odkladný účinok, tak toto tvrdenie je nesprávne a v rozpore s teleologickým výkladom § 53d ods. 1 a

nasl. Daňového poriadku, ktorý potvrdzuje aj Dôvodová správa. Pokiaľ teda aj žalovaný poukazuje na
interný pokyn z Finančného riaditeľstva SR, tak tento pokyn nie je voči žalobcovi záväzný. Pre výklad je
naopak záväzné stanovisko Ministerstva financií Slovenskej republiky, ktoré jasne v Dôvodovej správe
uviedlo, že pokiaľ daňový subjekt podá proti rozhodnutiu správnu žalobu, tak by žalovaný taký daňový
subjekt nemal zverejniť v zozname spolu s indexom daňovej spoľahlivosti.

14. Podstatné je taktiež uviesť, že vydanie opatrenia negatívne zasiahlo do práv na podnikanie žalobcu
garantovaných v čl. 35 ods. 1 Ústavy SR. Keď vezmeme do úvahy účel a podstatu inštitútu indexu
daňovej spoľahlivosti v § 53d ods. 1 Daňového subjektu, tak je ním rozdelenie daňových subjektov
do viacerých skupín, ktoré majú rozdielne postavenie pri výkone správy daní, čo napokon potvrdil aj

žalovaný v odôvodnení opatrenia. Túto skutočnosť taktiež potvrdzuje § 53d ods. 6 Daňového poriadku.
Možno teda konštatovať, že označenie žalobcu ako menej spoľahlivého má v konečnom dôsledku za
následok obmedzenie základného práva žalobcu podnikať a vlastniť majetok, keďže iní podnikatelia,
ktorí sú označení ako spoľahliví, sú voči nemu zvýhodnení. Ako je zrejmé z výpisu obchodného registra
SR, tak žalobca je obchodnou spoločnosťou, ktorá dlhé roky úspešne podniká v oblasti stavebníctva,

ako aj v činnostiach spojených so stavebníctvom. Vzhľadom na túto skutočnosť sa žalobca účastní
množstva verejných tendrov a výberových konaní, prostredníctvom účasti v ktorých sa uchádza o
pozíciu generálneho zhotoviteľa na stavebné práce stavebných projektov rôzneho druhu. Keďže je
v týchto tendroch a verejných výberových konaniach vysoká konkurencia, tak žalobca má vplyvom
opatrenia oproti iným uchádzačom obrovskú nevýhodu, keďže jeho index daňovej spoľahlivosti je

označený ako nespoľahlivý, a to len na základe nezákonného rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom
konaní a následne nezákonného rozhodnutia Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č.
102930741/2022 zo dňa 28.10.2022, ktorým správca dane podľa § 155 ods. 1. písm. f) bod 1 Daňového
poriadku uložil žalobcovi pokutu vo výške 24.229,40 eur za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e)Daňovéhoporiadku.Rozhodnutieouloženísankciepritomlennadväzovalonanezákonnéprvostupňové
rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní. Výsledkom opatrenia bolo teda obmedzenie práva na
podnikanie a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti žalobcu, pretože žalobca sa nemôže úspešne

uchádzať vo výberových konaniach o pozície generálneho dodávateľa stavby aj napriek tomu, že jeho
podnikateľská činnosť je stabilná a dlhoročne overená.

15. Žalovaný zároveň nesprávne právne posúdil, resp. nedostatočne posúdil charakter samotného
opatrenia, pretože žalovaný na strane 5 rozhodnutia uviedol, že opatrenie nemá charakter rozhodnutia,

pretože na jeho základe nevznikajú subjektu žiadne nové práva či povinnosti. Žalovaný nevzal do
úvahy vplyv vydaného opatrenia napríklad spolu s § 53d ods. 6 Daňového poriadku, z ktorého jasne
vyplýva, že v prípade, ak správca dane určí žalobcovi index daňovej spoľahlivosti ako menej spoľahlivý
subjekt, tak automaticky nastupuje dispozícia právnej normy v § 53d ods. 6 Daňového poriadku. Z
tejto dispozície právnej normy vyplýva, že žalobcovi budú skrátené lehoty v rámci správy daní len na
osem pracovných dní na splnenie si uloženej povinnosti. Z tohto dôvodu názor žalovaného na strane

č. 5 rozhodnutia je zrejme nesprávny, nezohľadňujúci nadväznosť ustanovenia § 53d ods. 6 Daňového
poriadku na vydanie opatrenia. Keď zároveň nastúpia účinky § 53d ods. 6 Daňového poriadku, tak nie je
možné tvrdiť, že by sa na základe opatrenia nevytvorili žalobcovi nové práva alebo povinnosti, pretože
vydaním opatrenia sa práva žalobcu v rámci správy daní významne znížili, a naopak povinnosti žalobcu
v rámci správy daní sa zrejme rozšírili a sprísnili. V tejto súvislosti nie je možné sa ani stotožniť s

argumentom žalovaného na strane č. 5 jeho rozhodnutia, keď sa žalovaný snažil interpretovať pojem
„zverejniť“ v Daňovom poriadku. Žalovaný má za to, že pod pojmom zverejniť má zákonodarca na
mysli aj pojem vypracovať. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na to, že zákonodarca tento termín
používa na viacerých miestach. Tento názor žalovaného je správny len čiastočne a je potrebné ho
opraviť. Zákonodarca skutočne používa v Daňovom poriadku pojem „zverejniť“, avšak zákonodarca

tento pojem používa v súvislosti so zverejnením napríklad zoznamu regulovaných osôb alebo zoznamu
daňových subjektov s výškou uplatneného nadmerného odpočtu. V tejto súvislosti je zrejme Finančné
riaditeľstvo povinné nielen zverejniť tento zoznam, ale je povinné tento zoznam aj vypracovať. Túto
povinnosť si však nie je možné zamieňať s tým, že by bolo Finančné riaditeľstvo oprávnené vypracovať
záväzné podmienky pre hodnotenie podstatných kritérií, ktorými de facto zasahuje do práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov, ktoré budú týmto spôsobom hodnotenia ovplyvnené. Je totiž
rozdiel vypracovať a viesť napríklad zoznam daňových dlžníkov, ktorým bol na základe právoplatného
rozhodnutia správneho orgánu dorubený rozdiel napríklad na DPH, a je rozdiel vypracovať stratégiu a
spôsob hodnotenia rozhodujúcich kritérií, ktoré sú de facto záväzné voči každému daňovému subjektu,
ktorý splní podmienky pre určenie indexu daňovej spoľahlivosti. Ad absurdum, ak by teda Finančné

riaditeľstvo vypracovalo nezákonné resp. neobjektívne hodnotenie kritérií, napríklad že v prípade, ak by
mal daňový subjekt nedoplatok na DPH vo výške 1 eur, tak by mohol byť automaticky označený ako
nespoľahlivý subjekt, tak by neexistoval orgán, ktorý by takéto absurdné hodnotenie mohol preskúmať.
Výsledkom takého nelogického posúdenia by nastúpil následok, že by každý taký daňový subjekt mal
počas správy daní značne skrátené lehoty na splnenie uloženej povinnosti. Týmto spôsobom by sa

teda mohol doslova obísť samotný účel Daňového poriadku, a síce ochrana práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov.

16. Opatrenie a rozhodnutie sú nesprávne zároveň v tom, že žalovaný nevzal do úvahy tú skutočnosť,
že žalobca bol potrestaný dvakrát, čím došlo k porušeniu zásady ne bis in idem. Výsledkom vydania

prvostupňového rozhodnutia vo vyrubovacom konaní bolo zároveň vydanie rozhodnutia o uložení
sankcie, čím bol žalobca prvýkrát potrestaný uložením pokuty v celkovej výške až 24.229,40 eur.
Druhýkrát bol v súvislosti s nadobudnutím právoplatnosti prvostupňového rozhodnutia vydaného vo
vyrubovacom konaní potrestaný na základe opatrenia, keď následkom vydania tohto opatrenia nastúpili
následky podľa § 53d ods. 6 Daňového poriadku. Index daňovej spoľahlivosti je zároveň verejne

dostupný, a teda každá osoba vidí, že žalobca je posudzovaný ako nespoľahlivý daňový subjekt. Postup
žalovaného je teda výsledkom porušenia zásady ne bis in idem. V tejto súvislosti podľa názoru žalobcu
postupoval žalovaný v rozpore s § 3 ods. 1 Daňového poriadku, keď nechránil žalobcove práva a právom
chránené záujmy, pretože je neprípustné, aby bol žalobca potrestaný za jeden skutok dvakrát, pričom
výsledkom tohto dvojitého potrestania bola na jednej strane sankcia majetkovej povahy na základe

rozhodnutia o uložení sankcie a na strane druhej zníženie lehôt na splnenie povinnosti v rámci správy
daní ako následok vydania opatrenia podľa § 53d ods. 6 Daňového poriadku.17. V petite správnej žaloby žalobca uviedol, že žiada, aby správny súd zrušil rozhodnutie Daňového
úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č.: 100815343/2023 zo dňa 20.03.2023 a rozhodnutie
Daňového úradu Trenčín, pobočka Považská Bystrica č.: 100191289/2023 zo dňa 17.01.2023 a vec

vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby správny súd rozhodol,
že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

18. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že postavenie, organizácia, právomoc a pôsobnosť
FinančnéhoriaditeľstvaSR,akoajostatnýchorgánovštátnejsprávyvoblastidaní,poplatkovacolníctva,
sú zakotvené v zákone č. 35/2019 Z. z o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, pričom úlohy Finančného riaditeľstva SR sú definované konkrétne v § 4
tohto právneho predpisu a úlohy daňových úradov v § 5. Finančná správa aplikuje platné všeobecne
záväzné právne predpisy – v súvislosti s problematikou indexu daňovej povinnosti ide predovšetkým

o Daňový poriadok a o vyhlášku č. 544/2021 Z. z. Vyhláška definuje prostredníctvom v nej určených
kritérií sledované vybrané zákonné povinnosti daňových subjektov voči finančnej správe, napr. v
súvislosti s daňou z príjmov, daňou z pridanej hodnoty, spotrebnými daňami, účtovníctvom, atď., ktoré
nie sú žiadnymi novými povinnosťami. Tieto kritériá sú detailne rozpracované a zverejnené na webovom
sídle Finančného riaditeľstva SR v nadväznosti na ustanovenie § 53d ods. 4 Daňového poriadku a v

súlade s ním. Podľa § 53d Daňového poriadku odsek 4, kritériá na určenie indexu daňovej spoľahlivosti
ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podrobnosti týkajúce sa nárokov,
ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového subjektu
uverejňuje finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle. Hodnotenie daňového subjektu sa vykonáva
v súlade s § 53d Daňového poriadku na základe kritérií stanovených vyhláškou. Na webovom sídle

Finančného riaditeľstva SR sú uverejnené pravidlá pre výpočet indexu daňovej spoľahlivosti, vrátane
bodového hodnotenia. Kritériá, na základe ktorých sú daňové subjekty hodnotené, vyplývajú z platnej
daňovej legislatívy Slovenskej republiky a predstavujú porušenia zákonných povinností, ktoré sú daňové
subjekty povinné plniť voči finančnej správe, a to bez rozdielu na existenciu či neexistenciu indexu
daňovej spoľahlivosti. Tieto kritéria nepokrývajú všetky porušenia povinností daňových subjektov voči

finančnej správe, ale najmä tie, ktoré informačný systém finančnej správy sám automaticky identifikuje
a vyhodnocuje. Z dikcie ustanovenia § 53d ods. 4 Daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že
Finančné riaditeľstvo SR postupuje v súlade s platnou legislatívou, keďže je splnomocnené nielen na
zverejnenie na svojom webovom sídle, ale, ako aj pri iných aplikovaných právnych predpisoch, aj na
vypracovanie podrobností týkajúcich sa nárokov, ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia

indexu daňovej spoľahlivosti. Podobne napr. aj z ustanovenia § 52 Daňového poriadku vyplýva, že v
kompetencii Finančného riaditeľstva SR nie je len samotné zverejňovanie príslušných zoznamov, ale aj
ich vypracovanie. Obdobne na základe § 33 ods. 4 Daňového poriadku sú zverejňované na webovom
sídle Finančného riaditeľstva podrobnosti o elektronickej komunikácii a poskytovaní elektronických
služieb vypracované finančným riaditeľstvom.

19. Zákonná úprava inštitútu indexu daňovej spoľahlivosti upravená Daňovým poriadkom, vyhláškou a
spresňujúcimi informáciami na webovom sídle finančnej správy postačujúco a vyčerpávajúco poskytuje
nevyhnutné informácie pre účely pochopenia inštitútu indexu daňovej spoľahlivosti, ako aj konkrétne
prideleného indexu daňovému subjektu. Daňový subjekt má možnosť na webovom sídle Finančného

riaditeľstva SR sa detailne oboznámiť so spôsobom výpočtu indexu daňovej spoľahlivosti a skontrolovať
si správnosť počtu pridelených bodov uvedených v oznámení o indexe daňovej spoľahlivosti. V tomto
smere je potrebné zdôrazniť, že na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR sa nachádzajú len
technické detaily určovania indexu daňovej spoľahlivosti, ktoré vstupujú do postupu určovania indexu,
avšak samotný legislatívny rámec tohto inštitútu je upravený v Daňovom poriadku a v predmetnej

vyhláške. Ide o technické detaily, ktoré určuje finančná sprava tak, aby zodpovedali reálnemu využitiu
v čase, aby aj ich nastavenie mohlo rýchlejšie reagovať na rôzne situácie, ktoré v súčasnej dobe často
vznikajú (napr. pandémia). Toto nastavenie vychádza zo systémov finančnej správy, ktoré zbiera údaje
o daňových subjektoch a ich povinnostiach tak, aby bolo využiteľné zo strany finančnej správy, ale aj zo
strany daňových subjektov. Nejde o také detaily, na základe ktorých má napr. daňový subjekt platiť daň,

t. j. neurčujú sa žiadne práva a povinnosti, ale ide výlučne o technické nastavenie spôsobu hodnotenia
a prideľovania indexu.
Technické detaily, rovnako ako v prípade indexu daňovej spoľahlivosti, sa na webovom sídle Finančného
riaditeľstva SR zverejňujú aj v iných prípadoch, a to pri: 1. elektronickej komunikácii podľa § 13 ods.5 Daňového poriadku; 2. elektronických službách podľa § 33 ods. 4 Daňového poriadku; 3. odklade
platenia dane a platenia dane v splátkach podľa § 57 ods. 2 Daňového poriadku. Zásady a spôsob
určenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového subjektu zverejnené na webovom sídle Finančného

riaditeľstva SR jednoznačne uvádzajú, aké konkrétne skutočnosti vstupujú do hodnotenia daňového
subjektu. Finančné riaditeľstvo SR v súvislosti s aplikáciou ustanovenia § 53d ods. 4 Daňového
poriadku realizuje ústavne konformný výklad, čoho dôkazom sú informácie zverejnené k indexu daňovej
spoľahlivosti na webovej stránke finančného riaditeľstva. Poskytnuté informácie sú prístupné celej
verejnosti, platia rovnako pre všetky daňové subjekty v danom čase, sú zrozumiteľne a jasne podané

a teda rešpektujú aj princíp právnej istoty.

20. Kritériá pre index daňovej spoľahlivosti sa vyhodnocujú a posudzujú individuálne vo vzťahu
ku každému daňovému subjektu osobitne, t. j. v závislosti na splnení podmienok, ktoré sa týkajú
konkrétnehodaňovéhosubjektu.Vprípadežalobcupreindexdaňovejspoľahlivostiakomenejspoľahlivý
daňový subjekt bol rozhodujúci počet 38 získaných bodov, tak ako je uvedené v oznámení o indexe

daňovej spoľahlivosti. Je evidentné, že skutočnosti, pre ktoré boli tieto body žalobcovi pridelené a
ktoré bodové hodnotenie sa premietlo do pridelenia indexu daňovej spoľahlivosti ako menej spoľahlivý
daňový subjekt, nie sú nevýznamné a „zanedbateľné“. Tvrdenia žalobcu o tom, že „je stabilná obchodná
spoločnosť, ktorá dlhodobo dosahuje zisky“, že „ jeho podnikateľská činnosť je stabilná a dlhoročne
overená“ a pod., nie sú v tomto smere podstatné a smerodajné. Index daňovej spoľahlivosti sa

vyhodnocuje na polročnej báze, t. j. kalendárny polrok je interval na vykonanie prepočtu indexu daňovej
spoľahlivosti. Novým daňovým subjektom, ktoré sa stanú hodnotenými, správca dane zasiela prvé
oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí
dvoch rokov od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt registrovaný na daň z príjmov, teda do
31.01. Po zaslaní prvého oznámenia o indexe daňovej spoľahlivosti sa daňovému subjektu zašle ďalšie

oznámenie len vtedy, ak sa index daňovej spoľahlivosti zmení. Ak daňový subjekt vstúpil do likvidácie a
bol skôr hodnotený, zasiela mu správca dane oznámenie o jeho zaradení medzi nehodnotené daňové
subjekty a o skutočnosti, že mu finančná správa nebude poskytovať žiadne benefity a nebude voči nemu
uplatňovať žiadne obmedzenia, pričom oznámenie sa aj v takomto prípade zasiela do konca mesiaca
nasledujúceho po uplynutí hodnoteného obdobia, teda do 31.07. alebo do 31.01. kalendárneho roka.

Finančné riaditeľstvo prvýkrát zverejnilo zoznam daňových subjektov, ktorým bol určený index daňovej
spoľahlivosti dňa 28.04.2023, a to na základe oznámení o indexe daňovej spoľahlivosti zaslaných do
31. januára 2023 (§ 165m ods. 1 Daňového poriadku). Následne Finančné riaditeľstvo SR v súlade
s § 52 ods. 17 Daňového poriadku zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových subjektov, ktorým bol
určený index daňovej spoľahlivosti. Daňový subjekt, ktorý vstúpil do likvidácie a už nie je hodnotený, v

aktualizovanom zozname už nebude uvedený.

21.Rozhodnutie Daňového úradu Trenčín pobočka Považská Bystrica č.100336484/2022 z 21.02.2022
o vyrubení rozdielu dane na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2017 bolo
v čase vydania rozhodnutia žalovaného o nevyhovení námietke proti indexu daňovej spoľahlivosti

právoplatné, právoplatnosť nadobudlo dňa 06.09.2022. Samotná skutočnosť, že rozhodnutie o vyrubení
rozdielu dane v čase rozhodovania o námietke bolo (a doposiaľ je) predmetom jeho preskúmania
v rámci konania vedeného proti Finančnému riaditeľstvu SR na správnom súde, resp. je výsledkom
tohto konania „postihnuteľné“ spolu s preskúmavaným rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR o
odvolaní č.102346818/2022 z 23.08.2022, nemá a nemala vplyv na konanie žalovaného o námietke

proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti. Začatie konania na správnom súde v zásade nemá
suspenzívny účinok na napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Podľa § 184 SSP podanie správnej
žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. O predmetnej
správnej žalobe nebolo doteraz rozhodnuté. Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe bol uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 13S/100/2022-84 z 13.12.2022 zamietnutý.

Žalovaný sa touto skutočnosťou zaoberal pri rozhodovaní o námietke proti oznámeniu o indexe daňovej
spoľahlivosti a v rozhodnutí uvedené aj vyhodnotil, čo jasne vyplýva z odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Podanie žaloby na správny súd neovplyvňuje právoplatnosť rozhodnutia, preto podanie
žaloby nemá vplyv na vstup rozhodnutia do hodnotenia indexu daňovej spoľahlivosti, rovnako v
prípade, kedy súd neprizná žalobe odkladný účinok. Skutočnosť, že dôvodová správa vo všeobecnosti

konštatovala, že v prípade, ak by bola podaná správna žaloba na súd, takýto daňový subjekt
by nebol v zozname zverejnený až do právoplatného rozhodnutia súdu, nemožno považovať za
smerodajnú, keďže legislatívna úprava správnej žaloby (a jej účinky) má vždy prednosť pred dôvodovou
správou k novele zákona, ktorá neraz nekorešponduje so schváleným textom samotnej novely. Keďžerozhodnutie žalovaného o vyrubení rozdielu dane bolo v čase rozhodovania žalovaného o námietke
proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti právoplatné, nebolo právom vylúčené z prepočtu
indexu daňovej spoľahlivosti u žalobcu. Hodnotený daňový subjekt sa v zozname daňových subjektov,

ktorým bol určený index daňovej spoľahlivosti, zverejní po uplynutí lehoty na podanie námietky proti
oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti alebo po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
námietke nebolo vyhovené. V prípade vyhovenia námietke, alebo ak sa námietke vyhovie čiastočne,
sa zasiela nové oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti. V takom prípade sa daňový subjekt
zaradí do zoznamu na základe nového oznámenia o indexe daňovej spoľahlivosti. S poukazom na

skutočnosť, že konanie na správnom súde (vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia Finančného
riaditeľstva SR č.102346818/2022 o odvolaní, pôvodne vedené na Krajskom súde v Trenčíne pod sp.
zn. 13S/100/2022) stále prebieha a nie je právoplatne ukončené, je predčasné a zavádzajúce tvrdenie
žalobcu o tom, že rozhodnutie žalovaného č.100336484/2022 z 21.02.2022, ktoré malo vplyv na určený
index daňovej spoľahlivosti žalobcu, je nezákonný správny akt, a že ním vyrubený rozdiel dane bol
dorubený nezákonne. Rovnako je predčasné a zavádzajúce hovoriť o nezákonnosti naň nadväzujúceho

rozhodnutia žalovaného č. 102930741/2022 z 28.10.2022 o uložení sankcie podľa § 155 ods. 1 písm.
f) bod 1 Daňového poriadku – pokuty za správny delikt podľa § 154 ods. 1 písm. e) Daňového
poriadku. Rozhodnutie o pokute je taktiež právoplatné, právoplatnosť nadobudlo dňa 22.02.2023 a
nebolo zrušené.

22. Index daňovej spoľahlivosti má predovšetkým motivačný charakter a nemá byť hodnotením
rizikovosti daňového subjektu, t. j. nemá slúžiť napr. ako podklad pre získanie zákaziek alebo vstupovať
do podmienok verejného obstarávania. Index daňovej spoľahlivosti nemal za cieľ hodnotiť daňový
subjekt z pozície jeho kredibility alebo spoľahlivosti v rámci obchodných vzťahov. Jeho obsahom sú
kritériá z hľadiska hodnotenia plnenia (nielen) daňových povinností voči finančnej správe, ktoré hlavne

majú priamy alebo nepriamy dopad na štátny rozpočet. Ak chce daňový subjekt dosiahnuť zlepšenie
svojho daňového hodnotenia, má možnosť podrobne sa oboznámiť s nastavenými podmienkami,
keďže finančná správa transparentne zverejňuje všetky materiály k indexu daňovej spoľahlivosti s
detailným prehľadom hodnotených oblastí. Pokiaľ dôjde k zmene indexu daňovej spoľahlivosti, k
jeho zlepšeniu alebo zhoršeniu, daňový úrad zašle daňovému subjektu oznámenie o indexe daňovej

spoľahlivosti adekvátne novému hodnoteniu. Je teda na samotných daňových subjektoch a je v
ich vlastných možnostiach vplývať na konečné hodnotenie z hľadiska pridelenia indexu daňovej
spoľahlivosti. Tvrdenie žalobcu, že výsledkom opatrenia bolo teda obmedzenie práva na podnikanie
a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti žalobcu, pretože žalobca sa nemôže úspešne uchádzať vo
výberových konaniach o pozície generálneho dodávateľa stavby aj napriek tomu, že jeho podnikateľská

činnosť je stabilná a dlhoročne overená, nie je navyše ničím podložené.

23. Vyjadrenie žalovaného v rámci ostatného textu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že
„oznámenie o určení indexu daňovej spoľahlivosti nemá charakter rozhodnutia, keďže na základe neho
nevznikajú daňovému subjektu žiadne nové povinnosti či práva“, nie je možné mať za nesprávne právne

posúdenie veci v zmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Je evidentné, že oznámenie o indexe daňovej
spoľahlivosti má charakter „vysvedčenia“ daňového subjektu, nakoľko potvrdzuje existujúci skutkový
stav týkajúci sa plnenia povinností daňového subjektu voči finančnej správe, a na základe toho, ako si
daňový subjekt svoje (v danom prípade) daňové povinnosti plnil, mu je určený príslušný index daňovej
spoľahlivosti. Oznámenie tak len deklaruje už existujúce skutočnosti.

24. Pri indexe daňovej spoľahlivosti sa jedná o čisto motivačný inštitút, ktorého cieľom je zvýšenie
podpory dobrovoľného plnenia daňových povinností. Zavedenie indexu daňovej spoľahlivosti nemožno
vnímať ako zavedie sankcie voči daňovým subjektom. Index daňovej spoľahlivosti pozná len jedno
obmedzenielegislatívnehocharakteru(nemožnohovoriťosankcii),ktoréjeupravenévustanovení§53d

ods.6Daňovéhoporiadku,podľaktoréhodaňovémusubjektupodľaodseku1,ktorýjenazákladeindexu
daňovej spoľahlivosti nespoľahlivý daňový subjekt, správca dane určí lehotu osem dní na splnenie si
určenej povinnosti v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly, vyrubovacieho konania alebo výkonom
miestneho zisťovania; na odôvodnenú žiadosť daňového subjektu možno túto lehotu primerane predĺžiť.
Avšak ani toto nie je možné posudzovať ako absolútne a tvrdé, keďže daňový subjekt v takomto prípade

môže na základe odôvodnenej žiadosti využiť možnosť primeraného predĺženia predmetnej lehoty v
zmysle § 28 Daňového poriadku.25. Index daňovej spoľahlivosti je potrebné chápať ako zhrnutie/sumár disciplíny daňových subjektov
vo vzťahu k plneniu ich zákonných povinností voči finančnej správe (za sledované obdobie), ktoré sú
roky legislatívne zadefinované a nemenené. Samotný index daňovej spoľahlivosti nie je ani začlenený v

rámci Daňového poriadku v Piatej časti Zodpovednosť za porušenie povinností. Inštitút indexu daňovej
povinnosti má preventívnu funkciu, t. j. účelom je motivácia na riadne plnenie daňových povinností
daňovými subjektami a teda má predovšetkým motivačný charakter. Vzhľadom k tomu, že predmetné
oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti nemá sankčný charakter ale motivačný, nie je možné ho
posudzovať z pohľadu zásady ne bis in idem. Ustanovenie § 53d ods. 6 Daňového poriadku nijako

neukracuje daňový subjekt na jeho právach, keďže ovplyvňuje len dĺžku lehoty na jeho uplatnenie a nie
samotné právo ako také, pričom nevylučuje možnosť predĺženia tejto lehoty na základe odôvodnenej
žiadosti daňového subjektu.

26. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu zamietol ako
nedôvodnú.

Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného – replika

27. Žalobca v replike v podstatnej časti zopakoval argumentáciu uvedenú v správnej žalobe. Poukázal
ešte na ustanovenie § 4 ods. 2 zákona o finančnej správe s tým, že z neho vyplýva, že Finančné

riaditeľstvo SR sa zaraďuje medzi orgány výkonnej moci, ktorých primárnou úlohou je zabezpečiť výkon
verejnej moci. V zmysle ustanovenia § 53d ods. 4 Daňového poriadku kritéria na určenie indexu daňovej
spoľahlivosti určuje vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky. Aj z vyjadrenia žalovaného
vyplýva, že pravidlá pre výpočet indexu daňovej spoľahlivosti sa nachádzajú na webovom sídle
Finančného riaditeľstva SR a nie vo všeobecne záväznom právnom predpise. V zmysle bodu 2 tohto

vyjadrenia, ktorý uvádza ustanovenie § 53d ods. 4 Daňového poriadku sa jedná o splnomocňujúce
delegujúce ustanovenie vo vzťahu k vyhláške Ministerstva financií SR. Ústavnoprávne konformným
výkladom je stanovená požiadavka na zákonodarcu, aby pri splnomocňujúcom delegujúcom ustanovení
určil rozsah, obsah ako aj účel podzákonnej legislatívy vrátane mechanizmov chrániacich pred zneužitím
kompetencií zo strany orgánov exekutívy. Žalobca poukázal na to, že splnomocňujúce delegujúce

ustanovenie nespĺňa kvalitatívne podmienky stanovené vyššie keď uvádza, že podrobnosti týkajúce sa
nárokov, ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového
subjektu uverejňuje Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle. Žalobca poukázal ďalej na
princípy deľby moci v štáte a v danom prípade podľa neho nie je ústavne konformné, keď spôsob
určenia indexu daňovej spoľahlivosti sa nachádza na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR,

keďže uvedené má priamy dopad na daňový subjekt a spôsob určenia indexu daňovej spoľahlivosti
by sa mal nachádzať v podzákonnom právnom predpise. Dôležitým prvkom súvisiacim so spôsobom
určenia indexu daňovej spoľahlivosti je spôsob zverejňovania, resp. publikácie. Žalovaný tvrdí, že „Ide
o technické detaily, ktoré určuje finančná správa tak, aby zodpovedali reálnemu využitiu v čase, aby aj
ich nastavenie mohlo rýchlejšie reagovať na rôzne situácie, ktoré v súčasnej dobe často vznikajú (napr.

pandémia).“Uvedenétvrdenieniejemožnépovažovaťzasprávnezhľadiskaadresáta,ktorémuvznikajú
povinnosti v súvislosti s určením indexu daňovej spoľahlivosti, ktoré je napr. uvedené aj v ustanovení §
53d ods. 6 Daňového poriadku v podobe skrátených lehôt na splnenie si určenej povinnosti v súvislosti
s vykonávaním daňovej kontroly, vyrubovacieho konania alebo výkonom miestneho zisťovania. Ide
o významné povinnosti a daňový subjekt potrebuje byť s nimi v súlade s princípom právnej istoty a

predvídateľnostioboznámenýpríslušnýmkomunikačnýmkanálom,ktorýjenatourčený,vtomtoprípade
prostredníctvom Zbierky zákonov, ktorá je zverejnená na webovej stránke slov-lex.sk. Zverejňovanie
informácií na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR má predstavovať podporný mechanizmus pre
vysvetlenie indexu daňovej spoľahlivosti, nie primárny zdroj, ktorý určuje spôsob určenia indexu daňovej
spoľahlivosti. V tomto prípade sa jedná o zmätočný a právne neistý stav pre daňový subjekt, čo je v

právnom štáte neprijateľným stavom. Podľa žalobcu sa nejedná len o technické detaily zverejnené na
webovom sídle Finančnej správy SR, ale je tam stanovený samotný spôsob určenia indexu daňovej
spoľahlivosti. Žalovaný pri skrátení lehôt v zmysle ustanovenia § 53d ods. 6 Daňového poriadku
poukazuje na ustanovenie § 28 Daňového poriadku, ktorý stanovuje možnosť primeraného predĺženia
predmetnej lehoty. V súvislosti s uvedeným žalobca poukazuje na to, že žiadať o primerané predĺženie

lehoty nie je adekvátnym riešením uvedenej situácie, keď žalobca má mať právo na neskrátenú lehotu,
aby musel žiadať o jej primerané predĺženie, ktoré nemusí byť zo strany správcu dane predĺžené a opäť
vytvára zvýšenú mieru na svojvôľu zo strany orgánov exekutívy, t. j. žalovaného. Z pohľadu zásady
ne bis in idem je potrebné sledovať funkciu, ktorá sa má naplniť udelenou sankciou, či už uloženímpokuty alebo skrátením lehôt, a to sankcionovanie porušenia povinnosti, a preventívnu funkciu, ktoré sa
z hľadiska sledovaného účelu prekrývajú, a teda ide o porušenie zásady ne bis in idem.

Vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu – duplika

28. V duplike žalovaný uviedol, že sa pridržiava vyjadrenia k správnej žalobe. V reflexii na vyjadrenie
žalobcu ešte uviedol, že samotná skutočnosť, že rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane v čase
rozhodovania o námietke bolo predmetom preskúmania v rámci súdneho konania nemá a nemala vplyv

na konanie žalovaného o námietke proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti. Návrh žalobcu
na priznanie odkladného účinku správnej žalobe bol uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp.zn.
13S/100/2022-84 z 13.12.2022 zamietnutý. Žalovaný sa touto skutočnosťou zaoberal pri rozhodovaní
o námietke proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti a v rozhodnutí uvedené aj vyhodnotil.
Podanie žaloby na správny súd neovplyvňuje právoplatnosť rozhodnutia, preto podanie žaloby nemá
vplyv na vstup rozhodnutia do hodnotenia indexu daňovej spoľahlivosti, rovnako v prípade, kedy súd

neprizná žalobe odkladný účinok. Keďže rozhodnutie žalovaného o vyrubení rozdielu dane bolo v
čase rozhodovania žalovaného o námietke proti oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti právoplatné,
nebolo právom vylúčené z prepočtu indexu daňovej spoľahlivosti u žalobcu. Žalovaný zopakoval, že
oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti nemá sankčný charakter ale motivačný, a nie je možné ho
posudzovať z pohľadu zásady ne bis in idem.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

29. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na žiadosť žalobcu podľa § 107 ods. 1
písm. a) SSP na deň 30.04.2025. Účastníci konania sa na pojednávaní vyjadrili v zhode s obsahom ich

písomných prednesov, naviac bolo v podstate uvedené, že správna žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia z vyrubovacieho konania, ktorým bol vyrubený rozdiel dane, bola
zamietnutá a žalobca podal proti zamietajúcemu rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici kasačnú
sťažnosť. Žalobca zotrval na petite správnej žaloby, v ktorom žiadal zrušenie rozhodnutia žalovaného
a jemu prechádzajúceho opatrenia a vrátenie veci na ďalšie konanie. Žalovaný zotrval na návrhu, aby

správny súd správnu žalobu zamietol.

30. Predmetom prieskumu v prejednávanej veci bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým postupom podľa §
71 a § 53d ods. 3 Daňového poriadku rozhodol o námietke žalobcu vznesenej proti oznámeniu, ktorým
bol žalobcovi ako daňovému subjektu určený index daňovej spoľahlivosti a to, že žalobca je menej

spoľahlivý daňový subjekt.

31. Podľa § 2 SSP; (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciachustanovenýchtýmtozákonom.(2)Každý,ktotvrdí,žejehoprávaaleboprávomchránenézáujmy

boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

32. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c) SSP; (1) Na účely tohto zákona sa rozumie

a) administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti
verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
b) rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa
osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo

povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
c) opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom
konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby priamo dotknuté.

33. Podľa § 6 ods. 1 SSP; Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.34. Podľa § 7 SSP; Správne súdy nepreskúmavajú
a) právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník

konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na
prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku
oprávnená,
b) správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom

chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a
opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich
vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,
c) všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,
d) súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom
procese,

e)rozhodnutiaorgánovverejnejsprávyaopatreniaorgánovverejnejsprávypredbežnej,procesnejalebo
poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,
f) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí
výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu
prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí na

rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,
g) rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí
odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu
povolania alebo zamestnania,
h) rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne

rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.

35. Podľa § 177 ods. 1 SSP; Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

36. Podľa § 178 ods. 1 SSP; Žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

37. Podľa § 180 ods. 1 SSP; žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom

prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny
opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

38. Podľa § 2 písm. h) Daňového poriadku; Na účely tohto zákona sa rozumie indexom daňovej
spoľahlivosti hodnotenie daňového subjektu, ktorý je podnikateľom registrovaným na daň z príjmov, na

základe kritérií, ktorými sú plnenia jeho povinností voči finančnej správe podľa tohto zákona alebo podľa
osobitných predpisov, a na základe jeho ekonomických ukazovateľov.

39. Podľa § 53d Daňového poriadku; (1) Daňový úrad zašle daňovému subjektu, ktorým je podnikateľ
registrovaný na daň z príjmov, najneskôr do konca mesiaca nasledujúceho po uplynutí dvoch rokov od

konca roka, v ktorom bol daňový subjekt registrovaný na daň z príjmov, oznámenie o indexe daňovej
spoľahlivosti. Oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti obsahuje odôvodnenie, v ktorom sa uvedú
dôvody určenia indexu. (2) Ak sa index daňovej spoľahlivosti zmení, daňový úrad zašle daňovému
subjektu podľa odseku 1 oznámenie o indexe daňovej spoľahlivosti do konca mesiaca nasledujúceho
po uplynutí hodnoteného obdobia, ktorým je kalendárny polrok. (3) Proti oznámeniu o indexe daňovej

spoľahlivosti môže daňový subjekt podať námietku do 15 dní odo dňa doručenia oznámenia. Podaná
námietka musí byť odôvodnená. Podanie námietky má odkladný účinok. Zmeškanie lehoty na podanie
námietky nemožno odpustiť. (4) Kritériá na určenie indexu daňovej spoľahlivosti ustanoví všeobecne
záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. Podrobnosti týkajúce sa nárokov, ekonomických
ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového subjektu uverejňuje

finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle.(5) Daňovému subjektu podľa odseku 1, ktorý je na
základe indexu daňovej spoľahlivosti vysoko spoľahlivý daňový subjekt, správca dane
a) vyhotoví čiastkový protokol v rámci výkonu daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti, ak sú splnené zákonné podmienky podľa § 47a,b) určí lehotu najmenej 15 dní vo výzve v súvislosti s vykonávaním daňovej kontroly alebo výkonom
miestneho zisťovania.
(6) Daňovému subjektu podľa odseku 1, ktorý je na základe indexu daňovej spoľahlivosti menej

spoľahlivý daňový subjekt, správca dane určí lehotu osem dní na splnenie si určenej povinnosti v
súvislostisvykonávanímdaňovejkontroly,vyrubovaciehokonaniaalebovýkonommiestnehozisťovania;
na odôvodnenú žiadosť daňového subjektu možno túto lehotu primerane predĺžiť.

40. Podľa § 71 Daňového poriadku; Daňový subjekt môže uplatniť námietku, ak to ustanovuje tento

zákon. Ak tento zákon neustanovuje inak, o námietke rozhoduje orgán, voči ktorému námietka smeruje,
a podanie námietky nemá odkladný účinok; proti rozhodnutiu o námietke nie sú prípustné opravné
prostriedky.

41. Podľa § 78 Daňového poriadku, preskúmavania súdmi sú vylúčené rozhodnutia o
a) odklade platenia dane alebo daňového nedoplatku,

b) platení dane alebo daňového nedoplatku v splátkach,
c) úľave na dani alebo odpustení daňového nedoplatku podľa § 70,
d) úľave zo sankcie alebo odpustení sankcie podľa § 157 ods. 1 písm. b) a c).
(2) Okrem rozhodnutí uvedených v odseku 1 je z preskúmavania súdmi vylúčené aj rozhodnutie, ktorým
došlo k uspokojeniu žalobcu podľa osobitného predpisu.

42. V prvom rade sa správny súd zaoberal otázkou, či rozhodnutie napadnuté správnou žalobou je
spôsobilým predmetom súdneho prieskumu. V súvislosti s posúdením otázky, či je daná právomoc
správneho súdu preskúmavať zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej
správy, je podstatné vysporiadanie sa s ustanovením § 7 SSP, t.j. či nejde o niektorý z prípadov vylúčenia

zo súdneho prieskumu v rámci správneho súdnictva.

43. S účinnosťou od 01.01.2022 zákonom č. 408/2021 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009
Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisovaktorýmsameniaadopĺňajúniektorézákonybolazavedenánoválegislatívnaúpravainštitútu

indexu daňovej spoľahlivosti. Vychádzajúc z dôvodovej správy ako aj z opisu a charakteristiky tohto
inštitútu obsiahnutého na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR má byť tento inštitút vnímaný ako
motivačný nástroj finančnej správy, ktorého cieľom je posilniť dobrovoľné plnenie daňových povinností
a zároveň odmeniť daňové subjekty za ich zodpovedné plnenie si povinností voči štátu.

44. Kritériá pre určenie indexu daňovej spoľahlivosti upravuje vyhláška č. 544/2021 Z.z., nakoľko podľa
citovaného ustanovenia § 53d ods. 4 prvá veta Daňového poriadku v spojení s § 3 ods. 10 Daňového
poriadku kritériá na určenie indexu daňovej spoľahlivosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis,
ktorý vydá Ministerstvo financií SR. Vyhodnotenie plnenia povinností daňového subjektu sa pre účely
určenia indexu daňovej spoľahlivosti realizuje v rozsahu kritérií určených vyhláškou č. 544/2021 Z.z.

Podľa § 53d ods. 4 druhá veta Daňového poriadku podrobnosti týkajúce sa nárokov, ekonomických
ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového subjektu uverejňuje
finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle. V zmysle tohto ustanovenia potom Finančné riaditeľstvo
SR zverejnilo na svojej webovej stránke informácie o indexe daňovej spoľahlivosti o a spôsobe jeho
určenia.

45. Finančná správa deklaruje, že hodnotenie daňových subjektov je založené na objektívnom,
transparentnom a nezávislom hodnotení a index daňovej spoľahlivosti má motivačný a nie sankčný
charakter. Na základe jeho výsledkov finančná správa vyhodnocuje daňové subjekty, pričom vysoko
spoľahlivým a spoľahlivým daňovým subjektom poskytne benefity. Pri riadnom plnení si daňových

povinností, ako napr. podávanie daňových priznaní, spolupracovanie pri daňovej kontrole, včasné
riešenie hroziacej platobnej neschopnosti využitím inštitútu odkladu platenia dane alebo povolenie
platenia dane v splátkach, by daňový subjekt nemal dosiahnuť negatívne hodnotenie. Každý hodnotený
daňový subjekt pozná dôvody svojho hodnotenia a v prípade nesúhlasu má možnosť podať opravný
prostriedok, ktorým je námietka. Hodnoteniu zo strany finančnej správy nepodliehajú všetky daňové

subjekty, ale len tie, ktoré sú podnikateľmi, t. j. právnické osoby s príjmami z podnikania a fyzické osoby,
ktoré majú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti a zároveň sú registrované
na dani z príjmov minimálne dva roky pred dňom 31.12. roku, v ktorom sa vykonáva hodnotenie,
nemajú prerušenú registráciu na daň z príjmov, k dátumu hodnotenia indexu daňovej spoľahlivostinie sú v konkurze alebo likvidácii a fyzické osoby v podanom DPFO typ B za zdaňovacie obdobie
2021 uviedli podľa § 6 ods.1 a ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších
predpisov nenulové príjmy z podnikania alebo vykázali stratu z podnikania. Daňové subjekty na účely

indexu daňovej spoľahlivosti sa delia na 4 kategórie, a to : 1/ vysoko spoľahlivé, ak má daňový subjekt
pridelených najviac 10 bodov vrátane a zároveň spĺňa podmienku ekonomického ukazovateľa, t. j.
vypočítaná efektívna daňová sadzba je väčšia ako hraničná hodnota efektívnej daňovej sadzby, 2/
spoľahlivé, ak má daňový subjekt pridelených viac ako 10 a zároveň menej ako 25 bodov, t. j. do 24
bodov, alebo ak má daňový subjekt pridelených najviac 10 bodov vrátane a zároveň nie je splnená

podmienka ekonomického ukazovateľa, t. j. vypočítaná efektívna daňová sadzba je nižšia ako hraničná
hodnota efektívnej daňovej sadzby, 3/ menej spoľahlivé, ak má daňový subjekt pridelených 25 bodov
a viac a napokon 4/ nehodnotené, ak nespĺňa podmienky pre zaradenie do množiny hodnotených
subjektov.

46. Finančná správa uvádza, že poskytuje prostredníctvom inštitútu indexu daňovej spoľahlivosti

benefity daňovým subjektom, vyhodnoteným ako spoľahlivé a vysoko spoľahlivé. Vysoko spoľahlivé
daňové subjekty sú oprávnené využívať benefity, z ktorých časť vyplýva priamo z príslušných právnych
predpisov a časť je určená finančnou správou. Spoľahlivé daňové subjekty sú oprávnené využívať
len benefity, ktoré sú určené finančnou správou. Daňové subjekty, ktorým bol určený index daňovej
spoľahlivosti ako menej spoľahlivý, majú byť motivované ku zmene svojho správania nemožnosťou

využívania predmetných benefitov a správca dane bude oprávnený voči nim uplatniť obmedzenia,
ktoré sú upravené v § 53d ods. 6 Daňového poriadku. Podľa uvedeného ustanovenia daňovému
subjektu podľa odseku 1, ktorý je na základe indexu daňovej spoľahlivosti menej spoľahlivý daňový
subjekt, správca dane určí lehotu osem dní na splnenie si určenej povinnosti v súvislosti s vykonávaním
daňovej kontroly, vyrubovacieho konania alebo výkonom miestneho zisťovania; na odôvodnenú žiadosť

daňového subjektu možno túto lehotu primerane predĺžiť.

47. S prihliadnutím na vyššie citovanú právnu úpravu Daňového poriadku a pri zohľadnení vyššie
uvedených osobitostí inštitútu indexu daňovej spoľahlivosti, správny súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie žalovaného podlieha prieskumu v správnom súdnictve a je daná právomoc správneho

súdu o tejto žalobe konať a rozhodnúť. Je možné prijať záver, že hoci oznámenie o indexe daňovej
spoľahlivosti nie je formálne označené ako rozhodnutie, teda nie je rozhodnutím orgánu verejnej správy
vo svojom formálnom zmysle, je možné ho vnímať ako opatrenie orgánu verejnej správy podľa § 3 ods.
1 písm. c) SSP, pretože ide o správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní,
ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej

osoby priamo dotknuté. O tom, že sú určité práva žalobcu predmetným oznámením priamo dotknuté,
svedčí aj skutočnosť, že oznámenie doručené daňovému subjektu, že bol vyhodnotený ako menej
spoľahlivý daňový subjekt v dôsledku určenia indexu daňovej spoľahlivosti, má za následok zverejnenie
tejto skutočnosti na webovom sídle Finančného riaditeľstva SR, nakoľko podľa § 52 ods. 17 Daňového
poriadku finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňuje aktualizovaný zoznam daňových

subjektov, ktorým bol určený index daňovej spoľahlivosti, v ktorom sa uvedie meno a priezvisko fyzickej
osoby, adresa jej trvalého pobytu alebo miesto podnikania, ak je odlišné od adresy trvalého pobytu,
obchodné meno alebo názov právnickej osoby a jej sídlo, daňové identifikačné číslo, identifikačné číslo
organizácie, ak bolo pridelené, a index daňovej spoľahlivosti, a teda nastupuje možnosť oboznámiť
sa s touto skutočnosťou pre širokú verejnosť. V prípade vyhodnotenia daňového subjektu ako menej

spoľahlivého sú aplikované opatrenia v podobe skrátenia Daňovým poriadkom stanovených lehôt
pri daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní a pri miestnom zisťovaní (ustanovené v § 53d ods. 6
Daňového poriadku). Preto pri oznámení o určení indexu daňovej spoľahlivosti ako menej spoľahlivý
daňový subjekt a pri rozhodnutí o námietkach podaných daňovým subjektom proti nemu ide podľa
správneho súdu o správny akt orgánu verejnej správy, ktorý má potenciál zasiahnuť do práv a právom

chránených záujmov fyzických a právnických osôb a je spôsobilým predmetom prieskumu v správnom
súdnictve. Správny súd zároveň vyhodnotil, že žalobca využil právne prostriedky domáhania sa nápravy
a revidovania opatrenia žalovaného, keď v súlade s postupom upraveným v § 53d ods. 3 Daňového
poriadku riadne a včas voči oznámeniu o indexe daňovej spoľahlivosti podal námietku ako zákonom
predpokladaný a prípustný opravný prostriedok, ktorý má odkladný účinok. Následne v súlade s § 71

Daňového poriadku o tejto námietke rozhodol orgán, voči ktorému námietka smeruje, a to žalovaný
správnou žalobou napadnutým rozhodnutím, ktorým námietke nevyhovel. V prípade správnou žalobou
napadnutého rozhodnutia žalovaného ide o rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré je konečné a nie
sú voči nemu prípustné už ďalšie opravné prostriedky v administratívnom konaní.48.Správnysúdpoukazujeajnaustanovenie§78ods.1a2Daňovéhoporiadku,ktoré špecifikuje,ktoré
konkrétne rozhodnutia v zmysle Daňového poriadku sú vylúčené z preskúmavania v rámci správneho

súdnictva. Keďže v danom prípade nejde ani o jedno z rozhodnutí, ktoré sú podľa § 78 ods. 1 a
2 Daňového poriadku vylúčené z preskúmavania súdmi, a správny súd nezistil, že by rozhodnutie
žalovaného bolo možné podradiť pod niektorú z charakteristík vymedzených v § 7 SSP vylučujúcich
súdny prieskum v rámci správneho súdnictva, prijal potom záver, že rozhodnutie v predmetnej veci
napadnuté správnou žalobou je preskúmateľné v správnom súdnictve a je daná právomoc správneho

súdu v merite podanej správnej žaloby konať a rozhodnúť.

49. Ďalej sa správny súd vysporiadal s návrhom žalobcu na prerušenie konania a na iniciovanie konania
pred Ústavným súdom SR.

50. Podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP; Správny súd konanie uznesením preruší, ak pred rozhodnutím vo

veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade
podá ústavnému súdu návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu.

51. Daňový poriadok v ustanovení § 53d ods. 4 výslovne uvádza, že kritériá na určenie indexu
daňovej spoľahlivosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo financií SR,

pričom týmto všeobecne záväzným právnym predpisom je už uvádzaná vyhláška č. 544/2021 Z.z.
Podrobnosti týkajúce sa nárokov, ekonomických ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej
spoľahlivosti daňového subjektu má v zmysle tohto ustanovenia zverejniť Finančné riaditeľstvo SR
na svojom webovom sídle. Finančné riaditeľstvo SR na základe uvedeného výslovného zákonného
zmocnenia zverejnilo na svojej webovej stránke informácie o indexe daňovej spoľahlivosti, konkrétne

akých subjektov sa tento inštitút týka, aké sú benefity a obmedzenia nadväzujúce na určenie indexu,
dáta vstupujúce do hodnotenia, kritéria a detaily kritérií pre určenie indexu, vzor oznámenia a skutočnosti
týkajúce sa zverejnenia zoznamu zostaveného na základe určeného indexu daňovej spoľahlivosti.
Kritéria a spôsob ich hodnotenia s uvedením hodnoty bodov za posudzovanie jednotlivých kritérií sú
tak voľne prístupné verejnosti, pričom každý daňový subjekt sa s nimi môže kedykoľvek oboznámiť,

čím je zabezpečená ich materiálna publicita. Zákonodarca zmocnil na vymedzenie kritérií určujúcich
index daňovej spoľahlivosti Ministerstvo financií SR vo všeobecne záväznom právnom predpise,
čo sa premietlo do vyhlášky č. 544/2021 Z. z. Podrobnosti týkajúce sa nárokov, ekonomických
ukazovateľov, zásad a spôsobu určenia indexu daňovej spoľahlivosti daňového subjektu v zmysle
zákonného zmocnenia ustanovilo Finančné riaditeľstvo SR na svojom webovom sídle. V tejto súvislosti

je potrebné uviesť, že ustanovenie § 4 ods. 3 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe v znení
neskorších predpisov vymedzuje úlohy Finančného riaditeľstva SR, pričom výpočet týchto úloh nie je
uzavretý a v písm. af) tohto ustanovenia sa uvádza, že Finančné riaditeľstvo SR plní ďalšie úlohy
ustanovenéosobitnýmipredpismiamedzinárodnýmizmluvami.Vpoznámkeč.27)ktomutoustanoveniu
nie je ustanovenie § 53d ods. 4 Daňového poriadku uvedené, ale je zrejmé, že v tejto poznámke sú

len príkladmo uvedené právne predpisy, z ktorých môžu pre Finančné riaditeľstvo SR plynúť úlohy.
V nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a uvedené ustanovenie zákona o finančnej správe je potrebné
potom vo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania uviesť, že podľa čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, na
ktoré poukazuje žalobca, platí, že povinnosti možno ukladať : a) zákonom alebo na základe zákona, v
jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods.

4, ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb, alebo c) nariadením
vlády podľa čl. 120 ods. 2. V tomto prípade ale nešlo o ukladanie povinností zo strany Finančného
riaditeľstva SR, preto pokiaľ zákonodarca zveril právomoc stanoviť kritériá pre určenie indexu daňovej
spoľahlivosti Ministerstvu financií SR a podrobnosti o procese ich hodnotenia Finančnému riaditeľstvu
SR, neprekročil obmedzenie zakotvené v čl. 13 ods. 1 Ústavy SR. Pri určení indexu daňovej spoľahlivosti

nejde ani o proces, pri ktorom by bola vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť a boli by
ukladané sankcie. Z uvedených dôvodov preto správny súd návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol, pričom aj v nasledujúcej argumentácii, v ktorej sa správny súd vysporiada so žalobnými
námietkami žalobcu, bude uvedená argumentácia odôvodňujúca zamietnutie návrhu na prerušenie
konania, keďže podstata žalobcovej argumentácie uvedená v správnej žalobe smeruje voči stanoveniu

procesu hodnotenia kritérií pre určenie indexu daňovej spoľahlivosti.

52. Správny súd nezistil, že by žalovaný pred vydaním rozhodnutia zhromaždil podklady, z ktorých by
vyplýval taký skutkový stav, ktorý by žalovaný nezobral do úvahy. Žalobca v tomto smere v bode 2.správnej žaloby nekonkretizoval, čo malo vyplývať z podkladov, čo bolo v rámci zistenia skutkového
stavu vyhodnotené nesprávne a čo nebolo vzaté do úvahy.

53. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný nie je oprávnený vyhodnotiť index daňovej spoľahlivosti, pretože
si sám určuje ako bude posudzovať rozhodujúce kritériá ustanovené vyhláškou Ministerstva financií
SR. Ani toto tvrdenie nie je pravdivé, pretože žalovaný neurčuje kritéria pre určenie indexu, tieto určuje
Ministerstvo financií SR a podrobnosti pri ich hodnotení určuje Finančné riaditeľstvo SR. Aj keď daňový
úrad je orgánom verejnej správy, ktorého nadriadeným orgánom je Finančné riaditeľstvo SR, daňový

úrad hodnotí skutkové zistenia vo vzťahu ku konkrétnemu daňovému subjektu a neurčuje samotné
kritéria a postup pri ich hodnotení. Rozhodnutia daňového úradu o námietke proti oznámeniu o určení
indexu daňovej spoľahlivosti Finančné riaditeľstvo SR nepreskúmava ani v rámci odvolacieho konania,
pretože proti rozhodnutiu daňového úradu o takejto námietke vznesenej daňovým subjektom nie je
odvolanie prípustné (§ 71 Daňového poriadku).

54. Pokiaľ žalobca namietal, že nie je zrejmé ako boli vyhodnocované kritériá pre posúdenie indexu
daňovej spoľahlivosti, čím došlo k porušeniu čl. 13 ods. 4 Ústavy SR, pretože v Daňovom poriadku a vo
vyhláške Ministerstva financií SR nie je uvedené, akým spôsobom sa majú kritériá vyhodnocovať, tak ani
tátožalobnánámietkažalobcuniejedôvodná.Vovzťahuktejtožalobnejnámietkesprávnysúdodkazuje
na predchádzajúcu už uvedenú argumentáciu. Ministerstvo financií SR vydalo vyhlášku č. 544/2021 Z.

z. na základe zmocnenia stanoveného v § 53d ods. 4 prvá veta Daňového poriadku a na základe druhej
vety tohto ustanovenia Finančné riaditeľstvo SR zverejnilo na svojej webovej stránke charakteristiku
inštitútu indexu daňovej spoľahlivosti ako aj postup pri hodnotení jednotlivých kritérií a detaily kritérií na
určenie indexu daňovej spoľahlivosti. Bola zachovaná verejná materiálna publicita spôsobu hodnotenia,
s ktorou sa každý daňový subjekt môže oboznámiť, nejde o vopred neznámy spôsob hodnotenia kritérií,

a aplikuje sa voči všetkým daňovým subjektom rovnako. Kritériá a postup pri hodnotení boli upravené
subjektom, ktorému oprávnenie na ich úpravu vyplýva z ustanovenia § 53d ods. 4 Daňového poriadku
a tieto boli daňovému subjektu vopred známe. Určenie indexu daňovej spoľahlivosti je motivačné
opatrenie, neukladá žiadne povinnosti, neukladá žiadnu sankciu, len hodnotí za určité referenčné
obdobie plnenie povinností, ktoré daňovým subjektom vyplývajú z Daňového poriadku alebo iných

príslušných právnych predpisov, pričom vyvodzovanie zodpovednosti za dodržiavanie týchto povinností
je predmetom iných administratívnych konaní a nerieši sa v rámci vyhodnocovania indexu daňovej
spoľahlivosti. Určenie indexu daňovej spoľahlivosti je výsledkom postupu, ktorý je pre daňový subjekt
predvídateľný, daňový subjekt pozná kritériá a on svojím konaním môže ovplyvniť určenie indexu
daňovej spoľahlivosti, pričom toto jeho konanie sa neviaže priamo na proces určenia indexu daňovej

spoľahlivosti, ale jeho konanie sa viaže na plnenie povinností, ktoré má ako daňový subjekt na základe
Daňového poriadku alebo iných právnych predpisov. Obmedzenie v podobe skrátenia lehôt na splnenie
povinnosti je v § 53d ods. 6 Daňového poriadku určené priamo zákonodarcom (v daňovej kontrole,
v rámci vyrubovacieho konania a pri miestnom zisťovaní), ktoré však daňový subjekt môže žiadať
predĺžiť.

55. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že spôsob hodnotenia kritérií nie je v žiadnom právnom predpise
a Finančné riaditeľstvo SR nie je subjektom oprávneným určiť spôsob hodnotenia, preto podľa žalobcu
je ustanovenie § 53d ods. 4 Daňového poriadku v rozpore s čl. 13 ods. 1 Ústavy SR, tak ani túto
žalobnú námietku neuznal správny súd za dôvodnú. Ako už bolo uvedené aj vo vzťahu k žalobcom

vznesenému návrhu na prerušenie konania a iniciovanie konania pred Ústavným súdom SR, pri určení
indexu daňovej spoľahlivosti nešlo o ukladanie povinností a je potrebné zdôrazniť charakter indexu
daňovej spoľahlivosti, ktorý má byť motivačným nástrojom pre daňové subjekty na dodržiavanie ich
povinností v oblasti správy daní. Menej spoľahlivý daňový subjekt má znížený rozsah procesných lehôt
pri plnení povinnosti v daňovej kontrole, vo vyrubovacom konaní a pri miestnom zisťovaní, ale aj tu je

daná možnosť v ustanovení § 53d ods. 6 Daňového poriadku, v zmysle ktorej daňový subjekt môže
odôvodnenoužiadosťoupožiadaťopredĺženietejtolehoty.Lehota8dní,ktorájestanovenáakonásledok
pre menej spoľahlivé daňové subjekty, je zároveň dĺžka lehoty, ktorá je stanovená ako najkratšia lehota
na vykonanie úkonu, ktorú môže daňový orgán stanoviť daňovému subjektu v prípadoch, kedy Daňový
poriadok neustanovuje konkrétnu lehotu (§ 27 ods. 1 Daňového poriadku).

56. Uvedené závery platia aj pre námietky žalobcu, v ktorých namietal, že spôsob hodnotenia stanovil
subjekt, ktorý na to nie je v zmysle Ústavy SR oprávnený, a ide o rozpor s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Aj v
súvislosti s touto námietkou je potrebné opätovne uviesť, že v tomto prípade zákonodarca splnomocnilMinisterstvo financií SR a Finančné riaditeľstvo SR na konkretizáciu a stanovenie kritérií, ktoré sa majú
hodnotiť a aj na určenie spôsobu hodnotenia, pričom nejde o zavedenie takého oprávnenia Finančnému
riaditeľstvu SR zákonodarcom, na základe ktorého by Finančné riaditeľstvo SR mohlo ukladať daňovým

subjektom povinnosti alebo by mohlo stanoviť postup pre vyvodzovanie zodpovednosti za porušenie
povinností a ukladať sankcie. Ide o hodnotenie plnenia povinností, ktoré daňovým subjektom vyplývajú
z Daňového poriadku a iných právnych predpisov a toto hodnotenie sa vykonáva na základe takých
podkladov, ktoré sú výsledkom určitého procesu alebo administratívneho konania, ktoré realizujú na
to oprávnené a zmocnené orgány, napríklad správca dane daňovou kontrolou a rozhodnutím z

vyrubovacieho konania. Daňový poriadok navyše pripúšťa voči oznámeniu o určení indexu daňovej
spoľahlivosti opravný prostriedok v podobe podanej námietky, s touto námietkou sa daňový úrad
vysporiada v rozhodnutí, ktoré musí odôvodniť a toto rozhodnutie je spôsobilým predmetom súdneho
prieskumu v správnom súdnictve.

57. Pokiaľ žalobca poukazoval na iný daňový subjekt a na určenie jeho indexu daňovej spoľahlivosti,

tak správny súd považuje za potrebné uviesť, že každý daňový subjekt sa hodnotí na základe
stanovených kritérií individuálne a žalobca v tu prejednávanej veci nenamieta konkrétne, že by na
základe stanovených kritérií nebolo oznámenie a nadväzujúce rozhodnutie o námietke dostatočným
spôsobom odôvodnené, teda žalobca nenamieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia a predchádzajúceho
opatrenia daňového úradu v tom smere, že mu nie je zrejmé, na základe akých skutkových zistení

mu bol určený konkrétny index daňovej spoľahlivosti, resp. že nie je odôvodnené ako daňový úrad
dospel ku konkrétnemu počtu bodov. Taktiež ani nenamieta, že by jednotlivé kritériá boli vyhodnotené
nesprávne. Žalobca namieta postup pri určení indexu daňovej spoľahlivosti ale z toho hľadiska, že tento
postup bol určený orgánom, ktorý na to nemá oprávnenie a takáto úprava je podľa žalobcu v rozpore
s Ústavou SR. Keďže žalobca v naznačenom smere nevzniesol žalobné námietky, správny súd sa

nemohol zaoberať tým (§ 134 SPP), či žalobcovi na základe stanovených kritérií bol správne určený
index daňovej spoľahlivosti a či je výsledkom preskúmateľného a dostatočne odôvodneného postupu
pri vyhodnotení jednotlivých kritérií.

58. Pokiaľ žalovaný poukazoval na právnu úpravu v ustanoveniach § 13 ods. 5 Daňového poriadku,

§ 33 ods. 4 Daňového poriadku a § 57 ods. 2 Daňového poriadku, tak žalobca má pravdu v tom, že
pri ustanoveniach § 13 ods. 5 a 33 ods. 4 Daňového poriadku ide charakterom o odlišnú právomoc
finančnej správy, keď sa určujú len podrobnosti elektronickej komunikácie. Podľa § 57 ods. 2 Daňového
poriadku ale platí, že správca dane môže povoliť odklad platenia dane alebo platenie dane v splátkach
za podmienok, ktoré určí finančné riaditeľstvo a uverejní ich na svojom webovom sídle. V prípade

odkladu platenia dane alebo povolenia platenia dane v splátkach sú určité podmienky stanovené aj
Daňovým poriadkom, avšak v podstate len vo vzťahu k lehote na povolenie odkladu platenie dane/
platenia dane v splátkach a vo vzťahu k disciplíne daňového subjektu pri plnení predošlých rozhodnutí,
ktorými bol priznaný odklad platenia dane alebo bolo povolené daň platiť v splátkach. Skutočnosti, ktoré
ale môžu byť samotným dôvodom na priznanie odkladu platenia dane alebo povolenie platenia dane

v splátkach, sú určené taktiež Finančným riaditeľstvom SR (konkrétne sú aktuálne stanovené ohrozenie
výživy daňového subjektu a osôb na jeho výživu odkázaných, pokles príjmov, zvýšenie platobnej
neschopnosti daňového subjektu a iné preukázané dôvody vážneho charakteru). Aj v tomto prípade
nejde o ukladanie povinností ale o určitý benefit poskytovaný daňovým subjektom (za poskytnutie
ktorého sa navyše suma dane, ktorej platenie bolo odložené alebo ktorej platenia sa povolilo v splátkach

úročí úrokom stanoveným v § 57 ods. 5 Daňového poriadku), ktorého podmienky realizácie stanovuje
Finančné riaditeľstvo SR, čo zrejme umožňuje zohľadniť aktuálne významné skutočnosti, ktoré môžu
mať dopad na možnosti daňových subjektov plniť svoje daňové povinnosti. Z uvedeného vyplýva, že
aj v iných prípadoch je Finančné riaditeľstvo SR splnomocnené zákonodarcom na určenie podstatných
podmienok, ktoré vstupujú do procesu hodnotenia a nie je zmocnené len na zverejnenie zoznamov,

ktoré sú spracované na základe určených podkladov napr. v zmysle § 52 Daňového poriadku.

59. Žalobca v správnej žalobe ďalej tvrdil, že má nevýhodu voči iným daňovým subjektom, pretože
bol označený za nespoľahlivý daňový subjekt na základe nezákonného rozhodnutia vydaného vo
vyrubovacom konaní a na základe na neho nadväzujúceho nezákonného rozhodnutia o uložení sankcie

za správny delikt. K tejto námietke správny súd uvádza, že nebolo preukázané, že by príslušným
orgánom boli žalobcom uvedené rozhodnutia zrušené pre nezákonnosť, a to či už na základe
mimoriadnych opravných prostriedkov alebo na základe konania vedeného v správnom súdnictve. Ide
len o tvrdenie žalobcu. Žalobca nedôvodne namietal, že daňový úrad nemal prihliadnuť na rozhodnutievydané vo vyrubovacom konaní, ktorým bol žalobcovi určený nedoplatok na dani z príjmov právnickej
osoby za zdaňovacie obdobie roku 2017. Správny súd poukazuje na to, že žalobca nespochybňuje,
že rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane v spojení s rozhodnutím odvolacieho orgánu

Finančného riaditeľstva SR je právoplatné a vykonateľné. Samotná skutočnosť, že žalobca podal
správnu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní, nemá za
následok, že by sa prelomili účinky právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy,
tak ako to uvádzal aj žalovaný s odkazom na ust. §184 SSP. Navyše v prejednávanej veci žalobca ani
nepreukázal, že by podanej správnej žalobe bol príslušným správnym súdom priznaný odkladný účinok.

Preto žalovaný nepochybil, ak prihliadal na rozhodnutie vydané vo vyrubovacom konaní.

60. Podľa správneho súdu sa argumentácia vo vzťahu k podaniu správnej žaloby proti rozhodnutiu,
ktoré má byť zohľadnené pri vyhodnocovaní kritérií a pri určení indexu, ktorú uvádza žalobca v podanej
správnej žalobe, v dôvodovej správe k zákonu č. 408/2021 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.
563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorým bola zavedená nová
úprava inštitútu indexu daňovej spoľahlivosti, nenachádza. Aj zo žalobcom uvádzanej argumentácie ale
vyplýva, že táto sa vzťahuje k rozhodnutiu o námietke podanej proti oznámeniu o určení indexu daňovej
spoľahlivosti a k zverejneniu v zozname, keď žalobca poukazuje na text v znení : V prípade, ak by
bola podaná správna žaloba na správny súd, takýto daňový subjekt by nebol v zozname zverejnený

až do právoplatného rozhodnutia súdu. Navyše dôvodová správa nie je spôsobilá privodiť prelomenie
účinkov, ktoré nastanú v zmysle platnej právnej úpravy uvedenej v zákone.

61. V rámci kritérií stanovených na stránke Finančného riaditeľstva SR sa uvádza, že ak daňový subjekt
proti rozhodnutiu o námietke podá správnu žalobu a správnej žalobe bude rozhodnutím súdu priznaný

odkladný účinok, do zoznamu daňový subjekt nebude zaradený. Z uvedeného vyplýva, že ide o účinky
rozhodnutia o námietke, ktoré ak by boli v dôsledku rozhodnutia správneho súdu pozastavené, daňový
subjekt sa nezaradí do zoznamu daňových subjektov s indexom daňovej spoľahlivosti. Zároveň je
v rámci niektorých kritérií stanovené, že sa bude pri hodnotení zohľadňovať odkladný účinok priznaný
súdom, a to pri kritériách pri ktorých sa vyhodnocuje napr. uvedenie správnej výšky dane v daňovom

priznaní, uloženie sankcie za iný správny delikt a pod. (pri kritériách podľa § 1 písm. d), e),f), g),
i), j), k), l) vyhlášky č. 544/2021 Z.z.). Teda samotný postup pri určení indexu daňovej spoľahlivosti
je nastavený tak, že prihliada na pozastavenie účinkov rozhodnutí, ktoré sú podkladom pre určenie
indexu daňovej spoľahlivosti (napr. priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa daňový
subjekt domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia z vyrubovacieho konania). V tu prejednávanej veci

žalobca nepreukázal, že by správny súd priznal odkladný účinok podanej všeobecnej správnej žalobe,
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a ktorým bol
vyrubený rozdiel dane.

62. Nebolo ani preukázané obmedzenie žalobcovho práva na výkon podnikateľskej činnosti a nebolo

ani preukázané, že sa nemôže uchádzať o pozíciu generálneho dodávateľa stavieb vo výberových
konaniach, prípadne aj vo verejných obstarávaniach a verejných obchodných súťažiach a pod. Nie je
sporné to, že informácie o indexe daňovej spoľahlivosti sú verejne publikované v zozname zverejnenom
na stránke finančnej správy. Žalobca ale neargumentuje tým, že by v rámci konkrétnej právnej úpravy,
ktorá by nadväzovala na určenie indexu daňovej spoľahlivosti, bol nejakým spôsobom obmedzený

pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Nie je vylúčené, že obchodní partneri alebo aj potenciálni
obchodní partneri, vyhlasovatelia verejných obchodných súťaží, prípadne aj iné subjekty pri verejnom
obstarávaní a pod. určia kritériá, na základe ktorých budú vyberaní obchodní partneri, resp. úspešní
účastníci verejných obstarávaní alebo verejných obchodných súťaží, v ktorých môže byť stanovené aj
kritérium týkajúce sa indexu daňovej spoľahlivosti. Stanovenie týchto kritérií je ale na úvahe a v plnej

dispozícii uvedených subjektov (okrem zákonom stanovených podmienok verejného obstarávania),
ktoré vstupujú do obchodných vzťahov alebo ktoré realizujú verejné obstarávanie, verejné obchodné
súťaže a pod. Navyše je potrebné uviesť, že na stránke finančnej správy sú zverejňované samostatne
aj niektoré skutočnosti, ktoré vstupujú do procesu hodnotenia pri určení indexu daňovej spoľahlivosti na
základe jednotlivých kritérií, a to napríklad v zozname daňových dlžníkov, v zozname subjektov, ktorým

bola zrušená registrácia na daň z pridanej hodnoty, zverejňovanie účtovných závierok a informácií o ich
nepodaní, a pod. Z uvedeného potom vyplýva, že predmetom hodnotenia pri určení indexu daňovej
spoľahlivosti sú aj také skutočnosti, ktoré sú aj samostatne zverejňované na stránke finančnej správy a oktorých sa môžu potenciálni obchodní partneri daňového subjektu dozvedieť aj z iných zdrojov (zoznam
daňových subjektov, ktorým bola zrušená registrácia na DPH a pod.).

63. Správny súd sa nestotožnil ani s námietkami žalobcu o tom, že došlo k porušeniu zásady
ne bis in idem. Vo vzťahu k tejto námietke správny súd odkazuje na argumentáciu uvedenú v
predchádzajúcich bodoch odôvodnenia tohto rozhodnutia. Správny súd zdôrazňuje, že pri určení indexu
daňovej spoľahlivosti nejde o vyvodenie administratívno-právnej zodpovednosti za iný správny delikt, ale
ide o vyhodnotenie splnenia tých povinností, ktoré daňovému subjektu vyplývajú z Daňového poriadku

a z iných právnych predpisov. Prípadné nedodržanie týchto povinností je predmetom riešenia v rámci
iných procesov alebo administratívnych konaní, výsledkom ktorých sú aj individuálne správne akty,
voči ktorým sa daňový subjekt môže brániť. V prejednávanej veci bolo prihliadnuté na to, že žalobca
včas nepodal daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2017, ďalej že uviedol v
tomto daňovom priznaní nesprávnu daň a že bol potrestaný za iný správny delikt. Aj z uvedeného je
zrejmé, že žalovaný daňový úrad pri určení indexu daňovej spoľahlivosti prihliadal len na nesplnenie tých

povinností, ktoré žalobcovi ako daňovému subjektu vyplývali z iných právnych predpisov. Určenie indexu
daňovej spoľahlivosti a zverejnenie tohto údaja o daňovom subjekte nepredstavuje sankciu. Navyše
správne poukázal aj žalovaný na to, že charakter tohto inštitútu ako trestania nedosvedčuje ani jeho
systematické zaradenie v rámci Daňového poriadku, pretože nie je zaradený v piatej časti Daňového
poriadku Zodpovednosť za porušenie povinností, ale je zaradený v druhej časti Daňového poriadku

Činnosti správcu dane, piaty diel Ostatné činnosti správcu dane. Pokiaľ právny zástupca žalobcu na
pojednávaní pred správnym súdom uvádzal, že nie je možné ovplyvniť, kde zákonodarca zaradí určitý
inštitút v rámci právnej úpravy a že aj takéto systematické zaradenie nevylučuje možnosť posúdiť tento
inštitút ako sankciu, túto argumentáciu nemožno uznať. Pri prijatí záveru o tom, že nejde o sankciu
nevychádzal správny súd len zo systematického zaradenia tohto inštitútu v Daňovom poriadku ale

prihliadalcelkovonacharaktertohtoinštitútustým,žeargumentáciižalobcunenasvedčujeanizaradenie
tohto inštitútu v rámci Daňového poriadku, čo podľa správneho súdu nemožno opomenúť, pretože by sa
tým poprel celkový význam systematiky právneho predpisu. Správny súd nevylučuje, že by mohla nastať
situácia, že by určitý inštitút bol v rámci právnej úpravy nesystematicky zaradený, avšak takýto záver
by musel vyplývať aj z iných skutočností – konkrétne by muselo byť preukázané, že určitá časť právnej

úpravy v právnom predpise bola v rámci systematiky právneho predpisu nesprávne zaradená, čo musí
dosvedčovať napr. jej účel a charakter. Takéto skutočnosti ale v prejednávanej veci neboli preukázané.

64. Správny súd preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu
predchádzajúce opatrenie, vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov

podanej všeobecnej správnej žaloby (§ 134 SSP) a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je
dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

65. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

66. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty jedného mesiaca od doručenia rozsudku

alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a) SSP
v znení účinnom od 1. júla 2023).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP)
v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na

kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.