Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/179/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122347528
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122347528.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov

senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: DIRKE, s. r. o.,
sídlo: Cesta na štadión 4515/5, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 52 115 534, zastúpený advokátskou
kanceláriou: AK Piliar s.r.o., sídlo: Medený Hámor 11, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 52 915 816, proti
žalovanému: REMONEL s. r. o., sídlo: Továrenská 5/825, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44 847 416,
zastúpený advokátom: JUDr. Stanislav Lampart, sídlo: Námestie sv. Mikuláša 29, 064 01 Stará Ľubovňa,
o zaplatenie 1.755,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará
Ľubovňa č.k. 6Cb/10/2022 – 153 zo dňa 27. júla 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa č. k. 6Cb/10/2022 - 153 zo dňa 27. júla 2023.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 6Cb/10/2022 – 153 zo dňa 27.
júla 2023 (ďalej aj „rozsudok“) rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.755,-
eur, úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 805,- eur od 12.3.2022 do zaplatenia, úroky
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 950,- eur od 3.3.2022 do zaplatenia, náklady spojené s
uplatnením pohľadávky vo výške 80,- eur, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a

žalobcovi priznáva náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré je povinný zaplatiť žalovaný, pričom o
výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 1.755,- eur
s príslušenstvom. Žalobou uplatnený nárok odôvodňoval nasledujúcimi skutočnosťami: Dňa 14.01.2022
bola medzi stranami sporu uzavretá v zmysle § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného
zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej „ObZ“) v písomnej forme Zmluva o poskytovaní

služieb, predmetom ktorej bolo vykonanie montáže, rekonštrukcie a údržby vyhradených technických
zariadení elektrických. Ako neuhradené eviduje žalobca zo strany žalovaného nasledujúce faktúry: č.
20220011 vo výške 805,- Eur, splatnej dňa 11.03.2022 a neuhradená časť faktúry č. 20220006 vo výške
950,- Eur, splatnej dňa 02.03.2022. Faktúra č. 20220006 bola vystavená na sumu 3.622,50 Eur a vo
výške 2.672,50 Eur bola žalovaným uhradená dňa 08.03.2022. Práce, ktoré boli predmetom fakturácie,
žalobca riadne vykonal. Žalovaný podľa žalobcu nárok uznáva, čo je zrejmé z mailovej komunikácie,
ktorú k žalobe priložil. Taktiež má za to, že žalovaný čiastočnou úhradou vyššie uvedenej faktúry č.

20220006, uznal aj zvyšok dlhu.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že žalovanú sumu nikdy neuznal ako dôvodnú.
Aj čiastočná úhrada faktúry bola napriek nesplneniu zmluvných dojednaní uhradená iba preto, abyžalobca splnil svoje záväzky. Žalobca pri vystavovaní faktúr nesplnil ustanovenie čl. V. ods. 2 Zmluvy o
poskytovaní služieb zo dňa 14.01.2022, keď fakturoval nepreukázané - vzájomne neodsúhlasené práce.
Poukázal na list zo dňa 12.04.2022, ktorým žalovaný započítal svoju započítateľnú pohľadávku vo výške

950,00 eur voči žalobcovi a teda v tejto časti žalovaný nárok zanikol.

3.1. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 31.8.2022 uviedol, že zaplatenie 950,- eur navrhoval ako riešenie iba
z dôvodu, aby nebol zaťažovaný súdnym sporom o minimálnu sumu. Čiastočnú úhradu vykonal rovnako
len z dôvodu, aby žalobca splnil svoje záväzky. Žalobca pri vystavovaní faktúr nesplnil ustanovenie čl.

V. ods. 2 Zmluvy o poskytovaní služieb, keď fakturoval vzájomne neodsúhlasené práce. Žalovaný listom
zo dňa 12.04.2022 započítal vzájomné pohľadávky vo výške 950,- eur voči žalobcovi. Navrhol súdu, aby
uložil žalobcovi predložiť obojstranne odsúhlasené hodiny k faktúram a predložiť zmluvy so živnostníkmi
p. A. a p. B., z ktorých podľa žalovaného vyplýva povinnosť zabezpečiť žalobcom ubytovanie a znášať
náklady za ich ubytovanie. Žalobca ubytovanie za mesiac január 2022 za svojich zmluvných partnerov
riadne vysporiadal na svoje náklady.

3.2. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 11.5.2023 uviedol, že spor sa týka preplatenia
súm za ubytovanie obchodných partnerov žalobcu. Keďže bol žalovaný v situácii, že bol nútený za každú
cenu udržať si zákazku, zaplatil faktúru za ubytovanie pracovníkov, aby títo neodišli zo stavby. Pôvodne
vystavil faktúry za ubytovanie na žalobcu, ten ho ale požiadal, aby faktúry vystavil priamo na zmluvných

partnerov žalobcu. Tí ich však odmietli zaplatiť, tak ich žalovaný vystavil opäť na žalobcu. Nakoľko
mal za to, že dôjde k dohode o zaplatení faktúry, vykonal žalovaný zápočet zo dňa 31.1.2023, ktorý
nebol žalobcom rozporovaný. Smenovky, ktoré predložil žalobca, boli internou evidenciou žalovaného.
Poukázal na čl. VII bod 2 zmluvy, v zmysle ktorého objednávateľ má právo zadržať 300,- eur počas doby
trvania záruky a teda v tejto výške je nárok nedôvodný.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu proti platobného rozkazu poprel tvrdenia žalovaného. Uviedol,
že žalovaný nemal voči vykonaným službám žiadne výhrady. Pracovníkom, ktorých žalobca na
vykonanie služieb zabezpečil, boli poverenou osobou podpísané odpracované hodiny a na základe toho
žalobca vystavoval jednotlivé faktúry. Žalovaný nemal počas poskytovania služieb voči ničomu výhrady.

Správnosť vystavených faktúr nikdy nenapádal. Strany sporu sa dohodli, že ubytovanie pracovníkov
zabezpečí žalovaný a náklady s tým spojené si vyrieši priamo s pracovníkmi. Medzi stranami sporu
nikdy nedošlo k žiadnej dohode, že by mal náklady spojené s ubytovaním pracovníkov hradiť žalobca.
Žalovaný teda nemá žiadnu pohľadávku, ktorú by mohol s nárokom žalobcu započítať. Žalovaný
sa od žalobcu domáha zaplatenia, resp. preplatenia nákladov za ubytovanie, ktoré žalovaný hradil

za pracovníkov - p. A. a p. B. v období, počas ktorého uvedení pracovníci vykonávali práce na
stavbe v Nemecku. To, že skutočnosť týkajúca sa nákladov za ubytovanie, bola medzi stranami sporu
odkomunikovaná a vyriešená, dokazuje aj emailová komunikácia medzi stranami sporu, kde p. C.
(konateľ žalovaného) vo svojom e-maile zo dňa 28.03.2022 uviedol, že upravil vystavené faktúry za
ubytovanie, ktoré adresuje p. B. a p. A. a úhradu ubytovania požaduje od nich. Ako menovaný konateľ

uviedol, uvedené osoby mu za ubytovanie nezaplatili a taktiež, že po úhrade ubytovania od p. B. a p.
A. uhradí žalobcovi dlžné sumy. Žalobca žalovanému listom zo dňa 19.04.2022 zaslal Oznámenie o
neuznaní započítania pohľadávky vo výške 950,- eur.

4.1. Žalobca v prílohe vyjadrenia zo dňa 24.3.2023 predložil zmluvy uzatvorené s p. A. ako aj s p. B.,

z ktorých má byť zrejmé, že žalobca sa ani voči žalovanému tak ani voči uvedeným nezaviazal, že by
znášal akékoľvek náklady spojené s ich ubytovaním počas výkonu prác pre žalovaného v Nemecku.
Súdu predložil tiež odpracované hodiny (tzv. šichtovnice), na základe ktorých boli dotknuté faktúry
vystavené. Z predložených šichtovníc je zrejmé, že tieto boli bez výhrad podpísané, ide o šichtovnice
určené žalovaným a tieto boli žalovanému priložené spolu s faktúrami.

4.2. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 29.05.2023 uviedol, že tzv. šichtovnice boli vyhotovené
žalovaným a boli odovzdané pracovníkom na ich vyplnenie pre účely účtovania odpracovaných
hodín. Boli podpísané osobou na to na stavbe poverenou. Šichtovnice nikdy ani v minulosti žalovaný
osobitným spôsobom neschvaľoval. K novým dôkazom predloženým na pojednávaní vzniesol námietku

koncentrácie konania. Zmluva medzi stranami sporu nešpecifikuje formu odsúhlasenia hodín, ani
požiadavky fakturácie.5. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie
výsluchom žalovaného a listinnými dôkazmi: Zmluva o poskytovaní služieb zo dňa 14.1.2022, faktúra č.
2022006, faktúra č. 20220011, zápočet žalovaného zo dňa 12.4.2022, oznámenie žalobcu o neuznaní

zápočtu zo dňa 19.4.2022, faktúra č. 2022/063 a č. 2022/062, mailová komunikácia medzi stranami
sporu zo dňa 1.3.2022 a 28.3.2022, zmluva o výkone činnosti uzatvorená medzi žalobcom a C. A. a
D. B., výkaz odpracovaných hodín (tzv. smenovky, resp. šichtovnice) za obdobie od 31.1.- 6.2.2022, od
7.2.2022 - 13.2.2022 a 14.2.2022 do 19.2.2022, faktúra č. 20220001, faktúra č. 2022/040, vzájomný
zápočet faktúr zo dňa 31.1.2023, objednávka zo dňa 1.2.2022, výpis z účtu za obdobie od 1.2.2022.

6. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení: § 1 ods. 1 a 2, § 261 ods. 1,
§ 266 ods. 4, § 536 ods. 1 a 2, § 546 ods. 1, § 365 ods. 1, § § 369 ods. 1 a 2, § 369c ods. 1 zákona č.
513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), § 580 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, § 1 ods. 1, § 2 Nariadenia vlády č.
31/2013 Z. z. a § 191 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších

predpisov (ďalej len „CSP“).

7. Súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav, v zmysle ktorého medzi stranami sporu bola
uzatvorená Zmluva o poskytovaní služieb dňa 14.1.2022, na základe ktorej žalobca vystavil žalovanému
fa č. 20220006 za poskytnuté služby v sume 3.622,50 eur, splatnú dňa 2.3.2022. Žalovaný čiastočne

túto faktúru uhradil, a to vo výške 2.672,50 eur, suma 950,- eur ostala neuhradená. Následne žalobca
vystavil faktúru č. 20220011 za poskytnuté služby v sume 805,- eur, splatnú dňa 11.3.2022, túto faktúru
žalovaný neuhradil.

7.1. Obranažalovanéhopodľaodôvodneniarozsudkuvkonaníspočívalavtrochúrovniach:1.fakturácia

žalobcu bola predčasná, nakoľko medzi stranami nedošlo k odsúhlaseniu odpracovaných hodín o
uskutočnenom plnení, nesplnenie čl. V bod 2 Zmluvy; 2. žalovaný započítal svoju pohľadávku vo výške
950,- eur voči žalobcovi, čím nárok žalobcu v tejto výške zanikol; 3. nárok žalobcu vo výške 300,- eur je
nedôvodný, z dôvodu práva žalovaného na zádržné, vyplývajúceho z čl. VII bod 3 Zmluvy.
7.2. Tvrdenie žalovaného, že fakturácia je predčasná, súd považoval za nedôvodné a nepreukázané.

Žalobca v konaní predložil výkaz odpracovaných hodín (tzv. smenovky resp. šichtovnice) za
odpracované týždne 5, 6, 7/2022 (č.l. 93, 94, 95), na základe ktorých došlo k vystaveniu faktúr č.
20220006 a č. 20220011. Žalovaný v konaní žiadnym spôsobom nešpecifikoval aké iné odsúhlasenie
odpracovaných hodín medzi stranami sporu malo byť učinené, ktoré by malo spĺňať požiadavku
žalovaného a čl. V. bod 2 Zmluvy. Vystavené faktúry žalobcu zodpovedajú údajom o odpracovaných

hodinách, ktoré pracovníci odpracovali a sú evidované vo výkaze odpracovaných hodín. Naviac toto
tvrdenie žalovaného je nekonzistentné voči ďalšej jeho obrane, keď na jednej strane tvrdí, že fakturácia
je predčasná a na druhej strane učinil jednostranný zápočet vo vzťahu k týmto faktúram.
7.3. Ku kompenzačnej námietke z titulu započítania pohľadávky žalovaného voči pohľadávke žalobcovi
súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 2022/063 v sume 475,- eur

splatnú dňa 10.3.2022 a faktúru č. 2022/062 v sume 475,-eur splatnú dňa 10.3.2022, ktorými žalovaný
„preúčtoval“ ubytovanie za obdobie 1.2.2022 do 28.2.2022 za pracovníkov C. A. a D. B.. Následne
žalovaný dňa 12.4.2022 učinil zápočet, ktorým započítal pohľadávku žalobcu pozostávajúcu z fa č.
20220006 v sume 950,- eur a fa č. 2022011 v sume 805,- eur so svojou pohľadávkou pozostávajúcej
z fa č. 2022062 a fa č. 2022063, obe vo výške 475,- eur, t.j. 950,- eur. Žalobca však listom zo

dňa 19.4.2022 oznámil žalovanému, že započítanie neuznáva a faktúry č. 2022/063 a 2022/062 si
voči nemu uplatňuje neoprávnene (č.l. 9). Predmetné oznámenie o neuznaní započítania prevzal
žalovaný dňa 25.4.2022. Žalobca v konaní tvrdil, že medzi stranami nebolo dohodnuté, aby náklady
za ubytovanie pracovníkov znášal žalobca. Zároveň predložil súdu mailovú komunikáciu (č.l.12, 125),
z ktorej vyplýva, že žalovaný požiadal žalobcu o zaslanie identifikačných údajov pracovníkov A. a B.,

za účelom vystavenia faktúry za ich ubytovanie. Z mailovej komunikácie vyplýva žiadosť žalovaného,
aby žalobca informoval pracovníkov a aby títo uhradil faktúry za ubytovanie, pričom následne žalovaný
uhradí dlžné sumy žalobcovi. Vzhľadom na vyššie preukázané skutočnosti súd má za to, že započítacia
námietka žalovaného je nedôvodná. V priebehu konania nebol preukázaný právny nárok žalovaného
vočižalobcovinapreplatenieubytovaniazapracovníkov,tedaabytakýtozáväzokexistovalabolsplatný.

Z predloženej Zmluvy o poskytovaní služieb takýto záväzok žalobcu voči žalovanému nevyplýva.
V konaní nebol predložený žiaden iný dôkaz, ktorý by túto povinnosť žalobcovi ukladal. Súd teda nemal
preukázané, že existovali vzájomné pohľadávky rovnakého druhu, aby tieto pohľadávky sa vzájomne
kryli a boli spôsobilé na započítanie. Dôkazná povinnosť stíha vždy toho účastníka konania, v záujmektorého je, aby ním tvrdená určitá skutočnosť bola v konaní preukázaná. Dôkazná povinnosť preukázať
existenciu započítania schopnej pohľadávky proti žalobcom uplatňovanej sume spočíva na žalovanom,
ktorý zamietnutie žaloby z dôvodu zániku dlhu započítaním namieta (rozhodnutie VS v Prahe z 5.3.1998,

sp. zn. Cmo 402/1996).

7.4. K uplatneniu zádržného vo výške 300,- eur v zmysle čl. VII. bod 3 Zmluvy o poskytnutí
služieb žalovaným súd uviedol, že tento argument žalovaný uviedol až na pojednávaní dňa 11.5.2023.
V odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 11.7.2022 ani v následných písomných vyjadreniach, túto

obranu žalovaný neuviedol. S poukazom na § 153 CSP platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo
dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné a v tomto smere súd na toto tvrdenie žalovaného
neprihliada. Nakoľko táto obrana žalovaného nebola včasná, súd aplikoval citované ustanovenie o
koncentrácii konania a neprihliadol na ňu.
7.5. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je dôvodný.
Vzhľadom na uvedené súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal aj na zaplatenie úrokov z

omeškania tak ako si ich uplatnil žalobca v konaní i paušálnej náhrady v zmysle § 369 ods. 1 ObZ.
8. Výrok o náhrade trov konania súd, citujúc § 255 ods. 1 a 262 CSP, odôvodnil tak, že nakoľko mal
žalobca v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

9. Žalovaný doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti rozsudku v celom

rozsahu, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Navrhol odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

9.1. Odvolanie odôvodnil tým, že faktúry, ktorých zaplatenia sa žalobca domáha, neobsahujú náležitosti
požadovanézmluvouoposkytovaníslužieb.Nebolknimpriloženýpísomnývýkazpreukazujúciskutočné

plnenie a podpísaný oprávnenou osobou žalovaného. Výkaz predložený žalobcom bol iba interným,
neformálnym materiálom, ktorý slúžil len ako podklad pre žalovaného na kontrolu dokladu, ktorý mal
žalobca predložiť. Je vecou žalobcu, aby preukázal, že mu žalovaný odsúhlasil skutočne vykonaný
rozsah prác. Poukázal na znenie čl. V. ods. 2 zmluvy. Žalobca fakturoval bez toho, aby boli obojstranne
odsúhlasené odpracované hodiny, t.j. predčasne. Samotný text faktúr nespĺňa podmienky riadneho

účtovného dokladu. Nie je z nej zrejmé, čo sa fakturuje, v akom množstve, za akú cenu a pod. Pokiaľ
žalovaný predtým zaplatil, bolo to výlučne z dôvodu snahy, aby splnil termíny, ktorými bol viazaný. Podľa
jeho názoru súdy nepovažujú za opodstatnené faktúry, ku ktorým nie sú priložené hodnoverné doklady
o plnení a jeho rozsahu. Zápočet pohľadávok bol vykonaný iba ako čiastočné riešenie v snahe, aby
žalobca splnil svoje záväzky a v snahe vyhnúť sa súdnemu sporu. Zaplatenie sumy 950,- eur navrhol

žalovaný iba z dôvodu vyhnúť sa sporu. Okolnosti ohľadom ubytovania zmluvných partnerov žalobcu
podľa odvolateľa detailne vysvetlil konateľ žalovaného na pojednávaniach dňa 11.5.2023 a 29.6.2023.
Vo vzťahu k neuznaniu zádržného zo strany súdu s poukazom na koncentráciu konania uviedol, že
tento nárok vyplýva priamo z uzatvorenej zmluvy a bol zrejmý už od počiatku konania po predložení
zmluvy súčasne so žalobou. Súd na takýto dôkaz môže prihliadať. Neprihliadne naň iba v prípade, ak by

to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. K uvedenému
však nedošlo. Súd nemal takýto návrh žalovaného zamietnuť.

10. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril tak, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny
a riadne odôvodnený a navrhuje ho potvrdiť. Poukázal na skutočnosť, že žalovaný faktúry nikdy

nerozporoval, ako vadné ich žalobcovi nevrátil a ich výšku uznal. Žalobca v konaní riadne preukázal
podklady, na základe ktorých faktúry vystavil. Takto faktúry vystavoval počas celého zmluvného vzťahu.
Žalovaný tvrdí, že faktúry boli vystavené predčasne, no na druhej strane ich uznal a chcel si voči nim
započítať svoj domnelý nárok. Žalovaný si uplatnil nárok na zaplatenie svojej neexistujúcej pohľadávky,
ktorá mala vzniknúť z titulu neuhradenia nákladov za ubytovanie. Žalobca v konaní preukázal, že medzi

stranami neexistovala dohoda o tom, že by žalobca mal znášať náklady za ubytovanie. Stotožnil sa
s názorom súdu prvej inštancie, že obrana žalovaného týkajúca sa zádržného nebola včasná. Žalovaný
účelovo naťahuje súdne konanie.

11. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré

bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné. Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože
nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem.
Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.12. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. S ohľadom na nižšie
uvedené odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie dôvody naplnené nie sú.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 CSP a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom

verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli odvolacieho súdu.

15. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkový stav a jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne. Odvolacie dôvody z hľadiska rozhodnutia
odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k
odvolaniu žalovaného, odvolací súd navyše uvádza:

16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a
ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom

na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové
zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré

vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.

17. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: Tento dôvod je daný vtedy, ak súd

vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením
veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval

správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval(zpodriadeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezáveryoprávach
a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,
ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po
právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

18. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, preto podľa § 387 ods. 1
CSP rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

19. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že strany sporu uzatvorili podľa § 269 ods. 2

ObZ Zmluvu o poskytovaní služieb. Záväzok žalobcu ako dodávateľa spočíval vo vykonaní montáže,
rekonštrukcie a údržby vyhradených technických zariadení elektrických na zákazkách objednávateľa.
Bližšie predmet záväzku dodávateľa v zmluve špecifikovaný nebol (dohodnuté bolo miesto a čas
plnenia). Cena bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 24 eur/hod. pre nemecky hovoriaceho
elektrikára a 23 eur/hod. pre elektrikára a to za skutočne vykonanú prácu. Platobné podmienky si

zmluvnéstranydohodlitak,žeobjednávateľdodávateľoviuhradícenunazákladefaktúry,vovýškepodľa
obojstranne odsúhlasených odpracovaných hodín v príslušnom kalendárnom mesiaci. Objednávateľ sa
zaviazal uhradiť dodávateľovi faktúru vystavenú každé dva kalendárne týždne so splatnosťou 16 dní
od doručenia.

20. Predmetom sporu bolo zaplatenie dvoch faktúr vystavených žalobcom. Faktúra č. 20220011 na
sumu 805,- eur bola vystavená dňa 23.02.2022 a nebola uhradená ani sčasti. Ako predmet fakturácie
obsahovala táto faktúra uvedené: Na základe zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 14.1.2022 Vám
fakturujem sumu 7 kw 2022, množstvo 1, cena bez DPH 805 eur. Faktúra č. 20220006 na sumu3.622,50 eur bola vystavená 14.02.2022 a žalovaný z nej uhradil sumu 2.672,50 eur. Neuhradená časť
tejto faktúry predstavovala sumu 950 eur. Ako predmet fakturácie obsahovala táto faktúra uvedené: Na
základe zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 14.1.2022 Vám fakturujem sumu 5+6 kw 2022, množstvo

1, cena bez DPH 3.622,50 eur. Obe faktúry obsahovali údaj o stavbe, ktorá bola uvedená tiež v zmluve
o poskytovaní služieb.

21. Odvolací súd sa plne stotožnil so závermi súdu prvej inštancie uvedenými v bode 28. odôvodnenia
rozsudku, najmä so záverom, že v konaní nebol preukázaný právny nárok žalovaného voči žalobcovi

na preplatenie ubytovania za pracovníkov. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal od žalobcu úhradu
faktúr č. 2022/063 a č. 2022/062 neoprávnene a nebol oprávnený ani vykonať zápočet pohľadávok
z uvedených faktúr voči pohľadávkam žalobcu. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že neexistovali
vzájomné pohľadávky rovnakého druhu, ktoré by sa vzájomne kryli a teda boli spôsobilé na započítanie.

22. Odvolateľ v odvolaní poukázal na skutočnosť, že okolnosti týkajúce sa ubytovania pracovníkov

boli objasnené na pojednávaniach dňa 11.5.2023 a 29.6.2023 konateľom žalovaného. K uvedenému
odvolací súd uvádza, že z predmetných výpovedí konateľa žalovaného zaznamenaných v zápisniciach
z pojednávaní nijakým spôsobom nevyplývalo preukázanie existencie dohody medzi stranami sporu,
z ktorej by vyplývalo, že žalobca má znášať náklady za ubytovanie dotknutých pracovníkov.

23. Odvolací súd nepovažoval za naplnený odvolací dôvod spočívajúci v nesprávnom zistení
skutkového stavu z odvolateľom tvrdeného dôvodu, že fakturácia bola predčasná, resp. že faktúry
žalobcu neobsahovali náležitosti požadované zmluvou o poskytovaní služieb. K uvedenému odvolací
súduvádza,žezmluvaoposkytovaníslužiebneobsahujeustanovenie,vzmyslektoréhobynevyhnutnou
súčasťou faktúry mali byť odsúhlasené výkazy. Zmluva len uvádza, že fakturácia má byť vykonaná

vo výške podľa odsúhlasených odpracovaných hodín. Výkaz odpracovaných hodín mal teda tvoriť len
podklad pre fakturáciu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 27.
odôvodnenia rozsudku, že žalobca predložil v konaní výkaz, ktorý tvoril podklad fakturácie. Tento bol aj
podľa odvolacieho súdu dostatočným dôkazom o vykonaných prácach. Tvrdenie odvolateľa, že išlo len
o „interný, neformálny materiál, ktorý slúži len ako podklad pre žalovaného na kontrolu dokladu, ktorý mal

žalobca predložiť“, nevyhodnotil odvolací súd ako relevantné, logické a dôveryhodné. Žalovaný v konaní
navyše ani nepreukázal, že by v prípade iných faktúr, ktoré žalobcovi na základe zmluvy o poskytovaní
služieb uhradil, boli predložené iné výkazy, resp. že by sa odsúhlasovanie vykonaných prác realizovalo
iným spôsobom.

24. Odvolateľ v odvolaní namietal, že pokiaľ predtým zaplatil, bolo to výlučne z dôvodu snahy splniť
termíny, ktorými bol viazaný. Odvolací súd uvedené tvrdenie neakceptuje. V konaní bolo spoľahlivo
preukázané, že žalovaný v listine zo dňa 12.4.2022 (označenej ako Započítanie) uviedol, že eviduje
pohľadávku žalobcu vo výške 950,- eur (nedoplatok faktúry č. 20220006) a 805,- eur (faktúra č.
20220011). Z faktúry č. 20220006 preukázateľne žalobcovi určitú jej časť bez námietok zaplatil.

Dodatočné tvrdenia o určitých všeobecných dôvodoch, pre ktoré svoj dlh žalovaný čiastočne plnil (snaha
splniť svoje záväzky), odvolací súd považuje za nedôvodné a nespôsobilé odôvodniť neuhradenie
zvyšnej časti dlhu voči žalobcovi.

25. K poslednej odvolacej námietke týkajúcej sa bodu 29. odôvodnenia rozsudku (neakceptovanie

procesnej obrany žalovaného súdom prvej inštancie z dôvodu sudcovskej koncentrácie konania)
odvolací súd uvádza, že nepovažuje za daný odvolací dôvod týkajúci sa tejto námietky. Súd prvej
inštancie uznesením doručeným žalovanému dňa 16.8.2022 vyzval žalovaného podľa § 167 ods. 4 CSP
na písomné vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu, na uvedenie ďalších skutočností a označenie dôkazov.
Žalovaný sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril podaním zo dňa 31.8.2022. Procesnú

obranu týkajúcu sa zádržného neuplatnil ani v odpore proti platobnému rozkazu, ani vo vyjadrení zo
dňa 31.8.2022. Až na pojednávaní dňa 11.5.2023 uviedol, že poukazuje na čl. VII. bod 3 Zmluvy
o poskytovaní služieb, v zmysle ktorého má objednávateľ právo zadržať 300,- eur počas doby trvania
záruky, a teda že v tejto výške považuje uplatnený nárok za nedôvodný.

26. Odvolací súd k sudcovskej koncentrácii konania podľa § 153 CSP dodáva, že včasnosť predloženia
prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany hodnotí podľa okolností konkrétneho prípadu súd
a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme
procesnú sankciu spočívajúcu v tom, že na procesný úkon neprihliadne. Ak neexistujú osobitné dôvody,v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je
včasné. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade neexistovali osobitné dôvody, pre ktoré by
súd prvej inštancie mal na danom pojednávaní poskytnúť žalovanému lehotu na dodatočné splnenie

povinnosti tvrdiť a navrhnúť dôkazy. Žalovaný navyše bol na pojednávaní zastúpený advokátom a zo
strany žalobcu nedošlo na danom pojednávaní k uvedeniu žiadnych nových skutkových tvrdení (žalobca
a jeho právny zástupca na pojednávaní prítomní neboli).

27. Odvolací súd nad rámec uvedeného potvrdzuje, že zo zmluvy o poskytovaní služieb vyplýva, že

zmluvné strany sa dohodli, že objednávateľ (žalovaný) je oprávnený zadržať 300,- eur počas doby
trvania záruky. Žalovaný však okrem všeobecného tvrdenia (poukaz na čl. VII. bod 3 zmluvy, t.j. na
právo zadržať 300,- eur a konštatáciu, že v uvedenej výške je nárok nedôvodný) neuviedol, či využil
oprávnenie zadržať sumu 300,- eur, resp. či týmto mieni toto oprávnenie využiť. Rovnako neuviedol,
či týmto vznáša hmotnoprávnu námietku započítania (ani voči ktorej pohľadávke žalobcu). Odvolací
súd podotýka, že na predmetnom pojednávaní žalobca, ani jeho právny zástupca neboli prítomní. Aj

uplatnenie hmotnoprávnej námietky podlieha sudcovskej a zákonnej koncentrácii konania (§ 153 a 154).
Hmotnoprávna námietka, rovnako ako žaloba, musí byť vymedzená opisom rozhodujúcich skutočností
(skutkovými tvrdeniami). Ak žalovaný vznáša námietku započítania, musí označiť pohľadávku, ktorou
započítava tak, aby právny úkon započítania spĺňal z hľadiska hmotného práva požiadavku určitosti.
Z hľadiska procesného práva nestačí pohľadávku, ktorou sa započítava, len „označiť“. Je potrebné

uviesť o nej skutkové tvrdenia v takom rozsahu, akoby táto pohľadávka bola samostatným predmetom
sporu. Bremeno tvrdenia o pohľadávke, ktorou sa započítava, je rovnaké ako bremeno tvrdenia
o žalovanej pohľadávke. Navyše strana sporu, ktorá vznáša hmotnoprávnu námietku, uznáva skutkový
a právny dôvod nároku protistrany. Napr. ak žalovaný vznáša námietku započítania, považuje žalovanú
pohľadávku za existujúcu, teda za spôsobilú, aby voči nej bolo započítané. Úloha súdu sa tým mení,

keďže spornou už nie je žalovaná pohľadávka, ale pohľadávka, ktorou sa započítava. Vzhľadom na
uvedené odvolací súd nad rámec záverov súdu prvej inštancie uvádza, že žalovaný, ktorý bol na danom
pojednávaní zastúpený advokátom, nevzniesol platne hmotnoprávnu námietku započítania zádržného.
Samotné tvrdenie, že žalovanému zo zmluvy vyplýva právo zadržať v určitom prípade sumu 300,- eur,
bez ďalšieho (preukázanie uskutočnenia úkonu uplatnenia si zádržného), nie je spôsobilým dôkazom

na preukázanie nedôvodnosti žaloby žalobcu o zaplatenie sumy 1.755,- eur. K zádržnému ešte odvolací
súd navyše poznamenáva, že toto právo (aj pokiaľ by bolo riadne uplatnené) bolo časovo obmedzené na
obdobie trvania záruky (2 roky od odvedenia prác – bod 1 a 3 článku VII. zmluvy), t.j. zaniklo by najneskôr
uplynutím dňa 20.2.2024, pretože práce vyúčtované fa č. 20220006 boli dodané dňa 13.2.2022 a práce
vyúčtované fa č. 20220011 boli dodané dňa 20.2.2022.

28. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

29. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na neúspech žalovaného, priznal odvolací súd náhradu trov
odvolacieho konania žalobcovi voči žalovanému v plnom rozsahu.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).