Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 1, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-8T/16/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2522010057

Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Barbora Kollárová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2522010057.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Barborou Kollárovou, PhD., v trestnej veci obžalovanej: A.
B., nar. XX. XXXXXXX XXXX v Prahe, trvale bytom C., Slovensko t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Nitra,
pre pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona účinného

od 06. augusta 2024 s poukazom na § 139 ods. 1 písmeno e) Trestného zákona účinného od 06. augusta
2024, na hlavnom pojednávaní dňa 01. apríla 2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná:

A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX v Prahe, trvale bytom C., Slovensko t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS
Nitra,

s a u z n á v a z a v i n n ú , ž e

1/ dňa 05.09.2021 v čase asi o 16:50 hodine D. C. E. F. G., pri parkovisku OD Prior, počas toho, ako
oslovilaarozprávalasasH.I.,narodenýmvroku1942,natlačilasatelomdojehotesnejblízkosti, pričom
využila jeho nepozornosť a z bočného vrecka jeho nohavíc mu vytiahla hnedú peňaženku, v ktorej mal
peniaze v sume 60,- Eur, občiansky a vodičský preukaz na jeho meno, kartičku Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a kartičku pacienta diabetes, s ktorými odišla na neznáme miesto, čím poškodenému H. I.
spôsobila škodu vo výške 67,- Eur,

2/ dňa 27.08.2021 v čase asi o 14:06 hodine v Piešťanoch na Žilinskej ulici, pri prechode pre chodcov,
pristúpila k D. J. narodenej v roku 1941, tlačiacej vedľa seba bicykel a využijúc nepozornosť poškodenej
vytiahla z jej kabelky zavesenej na bicykli čiernu dámsku koženú peňaženku, v ktorej bola finančná
hotovosť50,-Euraobčianskypreukaznamenopoškodenejatiežčasťzlatejretiazkyspríveskomvtvare
ružičky, s ktorými odišla na neznáme miesto, čím poškodenej D. J. spôsobila škodu vo výške 60,- Eur,

t e d a

- si prisvojila cudziu vec tým, že sa jej zmocnila a čin spáchala na veci, ktorú mal iný na sebe a pri sebe
a čin spáchala na chránenej osobe – osobe vyššieho veku,

č í m s p á ch a l a- pokračovací zločin krádeže podľa § 212 odsek 1 písmeno d), odsek 3 písmeno f) Trestného zákona
účinného od 06.08.2024 s poukazom na § 139 ods. 1 písmeno e) Trestného zákona účinného od
06.08.2024

Za to jej

u k l a d á :

Podľa § 44 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 u p ú š ť a od uloženia súhrnného trestu podľa §
42Trestnéhozákonaúčinnéhood06.08.2024,nakoľkosúdpokladátrestuloženýrozsudkomOkresného
súdu Piešťany zo dňa 10. novembra 2021 sp. zn. PN-8T/56/2021, právoplatný dňa 23.12.2021 na

ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd ukladá obžalovanej povinnosť nahradiť škodu poškodenému
H. I., nar. XX. XXXXXXX XXXX v Hubine, trvale bytom G. XX/XXX, C. vo výške 105,- (stopäť) Eur.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Piešťany (ďalej aj prokurátorka) podala dňa 15. marca 2022
obžalobu v trestnej veci obžalovanej A. B. (ďalej aj obžalovaná) pre pokračovací zločin krádeže podľa §
212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného
zákona, na skutkovom základe tam uvedenom, ktorú priamo pri prednese obžaloby na hlavnom
pojednávaní modifikovala v časti právnej kvalifikácie tak, že uvedený skutok sa bude posudzovať ako

pokračovací zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona účinného od
06. augusta 2024 s poukazom na § 139 ods. 1 písmeno e) Trestného zákona účinného od 06. augusta
2024.

2. Na hlavnom pojednávaní obžalovaná po poučení podľa § 257 ods. 1, ods. 5 až ods. 8 Trestného

poriadku, vyhlásila, že je vinná zo spáchania trestného činu, ktorý sa jej kladie za vinu. Následne formou
otázok na obžalovanú súd zisťoval skutočnosti uvedené v § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g), h) Trestného
poriadku, pričom obžalovaná na všetky otázky odpovedala „áno“. Podľa § 257 ods. 6 Trestného poriadku
súd zisťoval stanovisko prokurátorky k vyhláseniu obžalovanej. Prokurátorka navrhla prijať vyhlásenie
obžalovanej. Podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku súd vyhlásenie obžalovanej prijal, a zároveň podľa

§ 257 ods. 8 Trestného poriadku vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná priznala
spáchanie skutku, sa nevykoná, a súd vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a výrokom o
náhrade škody.

3. Okresný súd Trnava (ďalej aj súd) na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením

listinných dôkazov aktuálnym odpisom registra trestov obžalovanej a lustráciou CESDAP, odborným
vyjadrením z č. l. 100, z pripojeného spisu rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. PN-8T/56/2021 zo
dňa 10. novembra 2021, právoplatný dňa 23. decembra 2021.

4. Z odpisu registra trestov obžalovanej vyplýva, že obžalovaná bola doposiaľ 28 krát súdne trestaná, a

to: od roku 1977, kedy bola ešte mladistvá až po rok 2021, a to prevažne za trestné činy krádeže.

5. Z lustrácie CESDAP obžalovanej vyplýva, že má 0 záznamov.

6. Z odborného vyjadrenia z č. l. 100 vyplýva ohodnotenie koženej pánskej peňaženky vo výške 7,- Eur.

7. Z pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. PN-8T/56/2021, a to najmä z rozsudku
Okresného súdu Trnava, sp. zn. PN-8T/56/2021 zo dňa 10. novembra 2021, právoplatného dňa 23.
decembra 2021, vyplýva, že obžalovaná v ňom bola uznaná za vinnú zo zločinu krádeže podľa § 212
ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona

v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa§ 219 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 01. januára 2021, za čo jej bol uložený úhrnný trest
odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne so zaradením na jeho výkon
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Trestný rozkaz v tejto veci vydaný nebol a

obžalovaná sa nezúčastnila hlavného pojednávania dňa 10. novembra 2021, pričom rozsudok jej bol
doručený do vlastných rúk 07. decembra 2021.

- obžalovaná sa k vykonaným dôkazom vyjadrila tak, že chce dodať, natoľko už bola viac krát súdne
trestaná, niečo sa stratí v meste, náhodou bude v tom obchode, vždy ju zoberú policajti, neveria tomu,

že nič neurobila. K vykonaným dôkazom nič nechce uviesť.

8. V záverečných rečiach strany uviedli nasledovné:

8.1. Prokurátorka uviedla, že vzhľadom na dnešné dokazovanie vykonané na hlavnom pojednávaní a
teda predovšetkým s poukazom na vyhlásenie obžalovanej, v rámci ktorého sa ku skutkom uvedeným

v obžalobe sp. zn. Pv 373/21/2204-14 zo dňa 15. apríla 2022 priznala a teda svoje konanie aj úprimne
oľutovala, bola toho názoru, že k otázke viny obžalovanej sa netreba ďalej bližšie vyjadrovať, ale v tejto
súvislosti navrhla, aby ju súd uznal vinnou zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm.
f) Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024 s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného
zákona účinného od 06. augusta 2024, pretože je nepochybné, že obžalovaná svojim konaním zo dňa

27. augusta 2021 a 05. septembra 2021 naplnila všetky znaky skutkovej podstaty pokračujúceho zločinu
krádeže už v uvedenej právnej kvalifikácii, pretože si prisvojila cudziu vec, ktorú mala iná osoba na sebe,
alebo pri sebe a čin spáchala závažnejším spôsobom konania na chránených osobách, teda osobách
vyššie veku. Zo subjektívnej stránky toto konanie obžalovanej je považované za úmyselné a ešte v
rámci prípravného konania neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by vylučovali trestnú zodpovednosť

obžalovanej. Z oboznámeného odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaná sa v minulosti takéhoto
konania dopustila opakovane, opakovane okrádala starších ľudí, alebo ľudí zdravotne postihnutých.
Ide teda u obžalovanej o špeciálnu recidívu. Vzhľadom k tomu navrhla súdu aby prihliadol na jednu
poľahčujúcu okolnosť u obžalovanej podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že obžalovaná sa ku
skutku priznala a svoj čin úprimne oľutovala a na priťažujúce okolnosti § 37 písm. h), písm. m) Trestného

zákona tzn. spáchala viac trestných činov a bola v minulosti už za taký trestný čin odsúdená. S použitím
§ 38 ods. 2 Trestného zákona a § 39 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024 a s použitím
§ 41 ods. 2 Trestného zákona a § 42 ods. 1 Trestného zákona navrhla uložiť za trestné činy úhrnný
a súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 8 mesiacov a v tejto súvislosti
zrušiť výrok o treste Okresného súdu Piešťany, sp. zn. PN-8T/56/2021 zo dňa 10. novembra 2021,

právoplatného 23. decembra 2021, ktorým jej bol uložený trest odňatia slobody 5 rokov a 4 mesiace v
ÚVTOS so stredným stupňom stráženia. Zároveň navrhla súdu aby uložil obžalovanej v odsudzujúcom
rozsudku aj náhradu škody pre poškodeného H. I., tak ako si ju uplatnil v sume 105 Eur za odcudzené
peniaze 60 Eur, ukradnutím peňaženky 7 Eur.

8.2. Obhajkyňa uviedla, že vzhľadom na vykonané dokazovanie a vzhľadom na skutočnosť, že
obžalovaná oľutovala spáchanie skutku, navrhla, aby súd zohľadnil poľahčujúce okolnosti uvedené v
Trestnom zákone. Obžalovaná prejavila ľútosť, poškodeným sa ospravedlnila, chce nahradiť vzniknutú
škodu, i keď teraz nemá na to prostriedky, chce viesť riadny život, chce si nájsť prácu. Navrhla aby súd
upustil od potrestania. Bola toho názoru, že už len samotné prejednanie skutku pred súdom postačuje.

Zároveň žiada, aby súd zohľadnil novelu Trestného zákona účinnú od 06. augusta 2024.

8.3. Obžalovaná uviedla, že je ochotná zaplatiť poškodeným tie peniaze a moc sa im za to omlúva. Bola
v núdzi. Manžel jej toho času zomrel, brat jej zomrel, nevedela kde položiť hlavu. Rodina jej nemala ako
pomôcť, nie sú na Slovensku. Nie je s nimi ani v kontakte. Donútila ju k tomu bieda aby to robila. Je

jej to veľmi ľúto. Naozaj to ľutuje.

K výroku o vine

9. K výroku o vine súd uvádza, že obžalovaná po poučení podľa § 257 ods. 1, ods. 5 až ods. 8 Trestného

poriadku, vyhlásila, že je vinná zo spáchania trestného činu, ktorý sa jej kladie za vinu, na základe
stanoviska prokurátorky súd prijal vyhlásenie obžalovanej a dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaná
priznala spáchanie skutku, nevykonal, vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a výrokom o
náhradeškody.Nazákladeuvedenéhosúduznalobžalovanúzavinnúzpokračovaciehozločinukrádežepodľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024 s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024.

K výroku o treste

10. Pri úvahe nad výškou trestu, jeho druhom a spôsobom výkonu súd vychádzal najmä z ustanovenia
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, podľa ktorého účelom trestu je zabezpečiť ochranu spoločnosti pred
páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu

k tomu, aby viedol riadny život. Súčasne má trest iných odradiť od páchania trestných činov a vyjadriť
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

11. Súd preto pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie

o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie
urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní
druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať
trestnýmčinommajetkovýprospech;aktomunebrániamajetkovéaleboosobnépomerypáchateľaalebo
to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s

prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a
to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu.
Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené záujmy osôb
poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom trestného činu.

12. Podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr,
ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný
trest podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

13. Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona, spolu s uložením súhrnného trestu súd zruší výrok o treste

uloženom páchateľovi skorším rozsudkom, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo
nadväzujúce,akvzhľadomnazmenu,kuktorejdošlozrušením,stratilipodklad.Súhrnnýtrestnesmiebyť
miernejší ako trest uložený skorším rozsudkom. V rámci súhrnného trestu súd uloží trest straty čestných
titulov a vyznamenaní, trest straty vojenskej a inej hodnosti, trest prepadnutia majetku, peňažný trest,
trest prepadnutia veci, trest zákazu činnosti alebo trest zákazu účasti na verejných podujatiach, ak bol

taký trest uložený už skorším rozsudkom a ak tomu nebráni ustanovenie § 34 ods. 7.

14. Ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest podľa toho
zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný. Ak sú dolné hranice
trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. V

stručnostitrebauviesť,žeprincípukladaniaúhrnnéhotrestupodľa§41ods.1Trestnéhozákonaspočíva
v tom, že páchateľovi dvoch alebo viacerých trestných činov je ukladaný trest v rámci trestnej sadzby
činu najprísnejšie trestného, pričom sa musí v tomto výroku odraziť aj skutočnosť, že nejde iba o trest
za tento trestný čin, ale i za ďalšie, zbiehajúce sa trestné činy. To sa premietne v priznaní priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. h) Trestného zákona, teda že páchateľ spáchal viac trestných činov, čo ale

neplatí, ak sa trest ukladá aj s použitím tzv. asperačnej zásady podľa § 41 ods. 2 Trestného zákona.

15. Podľa rovnakých zásad sa postupuje aj pri ukladaní súhrnného trestu, ktorý súd ukladá vtedy,
ak odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest

za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný
jeho trestný čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným
činom, za ktorý už bol odsúdený. Ak Trestný zákon stanovuje v ustanovení § 42 ods. 1 povinnosť
spravovať sa pri ukladaní súhrnného trestu zásadami platnými pre ukladanie úhrnného trestu, jeho
účelom je snaha zabezpečiť, aby bol páchateľ potrestaný rovnakým spôsobom, ako keby sa o všetkých

jeho trestných činoch rozhodovalo v jedinom spoločnom konaní. Súhrnný trest teda nastupuje namiesto
úhrnného trestu, ktorý by bol inak páchateľovi uložený, ak by sa o všetkých zbiehajúcich trestných činoch
rozhodovalo v spoločnom konaní. Súhrnný trest je pre páchateľa priaznivejší ako trest samostatný,
pretože je v ňom zohľadnená skutočnosť, že páchateľ sa dopustil ďalšieho trestného činu, pričom nebolvarovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu. Možno teda zosumarizovať,
že súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného (reálneho) súbehu trestných činov, a to len vtedy,
ak bol páchateľ za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti už odsúdený za predpokladu, že na takéto

odsúdenie je možné prihliadnuť.

16. Základným predpokladom uloženia súhrnného trestu je, aby medzi trestným činom, ktorý je
predmetom prebiehajúceho konania a trestným činom, vo vzťahu ku ktorému má byť uložený súhrnný
trest existoval viacčinný súbeh. Viacčinný súbeh trestných činov je z časového hľadiska vtedy, ak v

období medzi prvým z nich a posledným z nich nedošlo k vyhláseniu odsudzujúceho rozsudku za nejaký
trestný čin toho istého páchateľa, a to takého rozsudku, ktorý bol ako prvý odsudzujúci rozsudok v
trestnom stíhaní pre tento trestný čin vyhlásený a ktorý potom svojho času aj nadobudol právoplatnosť
a možno naň dosiaľ prihliadať. Z uvedeného vyplýva, že okamih vyhlásenia odsudzujúceho rozsudku
spôsobuje, že vo vzájomnom pomere viacčinného súbehu nemôže byť trestný čin spáchaný pred týmto
okamihom a trestný čin spáchaný po tomto okamihu. Súhrnný trest sa uloží iba v prípade viacčinného

súbehu, a to len vtedy, ak páchateľ bol za časť zbiehajúcej sa trestnej činnosti odsúdený a ak možno
na takéto odsúdenie prihliadať. Súd teda páchateľa odsudzuje a ukladá mu súhrnný trest za trestný čin,
ktorý spáchal skôr, ako bol súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný
čin, pričom prejednávaný trestný čin musí byť vo viacčinnom súbehu so skorším trestným činom (za,
ktorý už bol odsúdený).

Konkrétne k výroku o treste

17. Z dokazovania vykonaného pred súdom vyplynulo, že rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn.
PN-8T/56/2021 zo dňa 10. novembra 2021, právoplatného dňa 23. decembra 2021, bola obžalovaná

uznaná za vinnú zo zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s
poukazomna§139ods.1písm.e)Trestnéhozákonavjednočinnomsúbehusprečinomneoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom
od 01. januára 2021, za čo jej bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 4
(štyri) mesiace nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným

stupňom stráženia. Rozsudok jej bol doručený do vlastných rúk 07. decembra 2021.

18. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že aktuálne súdený trestný čin, ktorý obžalovaná spáchala
dňa 05. septembra 2021 a 27. augusta 2021 je vo viacčinnom súbehu so skutkom zo dňa 10. mája 2021,
kde právne posúdenie Okresným súdom Trnava, bolo zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods.

3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona v jednočinnom
súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1
Trestného zákona v znení účinnom od 01. januára 2021. V pomere súbehu sú preto, lebo medzi nimi
nebol vyhlásený žiaden odsudzujúci rozsudok za iný trestný čin obžalovanej, ktorý by bol prvý v poradí.

19. S poukazom na uvedené súd obžalovanej mohol za aktuálne súdené trestné činy, ktoré obžalovaná
spáchala ukladať jeden súhrnný trest za súčasného zrušenia výroku o treste postupom podľa § 42 ods. 2
Trestného zákona za skutky uvedené v rozsudku Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. PN-8T/56/2021.

20. Čo sa týka ukladania trestu za najprísnejšie zbiehajúci sa trestný čin, tu súd poukazuje na tú

skutočnosť, že rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. PN-8T/56/2021 zo dňa 10. novembra 2021,
právoplatnéhodňa23.decembra2021,bolaobžalovanáuznanázavinnúzozločinukrádežepodľa§212
ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona
v jednočinnom súbehu s prečinom neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa
§ 219 ods. 1 Trestného zákona v znení účinnom od 01. januára 2021, kedy v tom čase za zločin krádeže

podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e)
Trestného zákona bola v osobitnej časti Trestného zákona stanovená trestná sadzba od 3 rokov do 10
rokov a pre prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1
Trestného zákona v znení účinnom od 01. januára 2021 bola trestná sadzba od 6 mesiacov do 3 rokov.
V tom čase bol prísnejšie trestný zločin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného

zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, pričom zároveň tu súd poukazuje na tú
skutočnosť, že u nej prevažoval pomer priťažujúcich okolností, teda sa v tom čase zvýšila dolná hranica
zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, na základe uvedeného jej súd uložil 5 (päť) rokov
a 4 (štyri) mesiace nepodmienečne.21. V súčasnosti však od 06. augusta 2024 došlo k novelizovaniu Trestného zákona, kedy pre zločin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024 s

poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024 je v osobitnej časti
Trestného zákona ustanovená trestná sadzba od 2 rokov až do 8 rokov a pre prečin neoprávneného
vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 1 Trestného zákona až na dva roky.

22. Za celú zbiehajúcu sa trestnú činnosť by tak súd mohol ukladať v súčasnosti trest podľa § 212 ods.

1 písm. d), ods. 3 písm. f) Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024 s poukazom na § 139
ods. 1 písm. e) Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024, nakoľko je to pre ňu priaznivejšie, s
tým, že u obžalovanej súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, že
sa priznávala k celej zbiehajúcej sa trestnej činnosti a úprimne ju oľutovala, keďže k aktuálne súdenej
trestnej činnosti sa priznala a učinil aj vyhlásenie o vine a v ďalšej súvisiacej trestnej veci jej už skôr táto
okolnosť priznaná bola. Súd u nej zistil aj jednu priťažujúcu okolnosť, že podľa § 37 písm. m) Trestného

zákona, už za trestný čin bola odsúdená. Následne by sa aplikovali ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného
zákona, § 42 ods. 1 Trestného zákona, kedy dochádza k zvýšeniu hornej hranice trestnej sadzby trestu
odňatia slobody trestného činu z nich najprísnejšie trestného o jednu tretinu. Keďže došlo k aplikácii §
41 ods. 2 Trestného zákona, nie je možné aplikovať § 37 písm. h) Trestného zákona ani ust. 38 ods. 3
Trestného zákona (tak ako to navrhovala prokurátorka) a nedochádza ani k zvyšovaniu dolnej hranice

tak ako to bolo v rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. PN-8T/56/2021 zo dňa 10. novembra 2021,
právoplatného dňa 23. decembra 2021, a ani k zvyšovaniu dolnej hranice v zmysle § 38 ods. 3 Trestného
zákona spoukazom na § 38 ods. 5 Trestného zákona. Súd tak po novele mohol obžalovanej ukladať za
zbiehajúcu sa trestnú činnosť trest v upravenej trestnej sadzbe od 2 rokov do 10 rokov 8 mesiacov.

23. Z uvedeného dôvodu tak súd ustálil, že vzhľadom na novelu Trestného zákona, za ktorej by v
súčasnosti neexistovala povinnosť ukladať trest v najnižšej možnej výmere 5 rokov a 4 mesiace ako to
bolo v roku 2021, súd bol toho názoru, že obžalovanej bol uložený primeraný trest aj za zbiehajúcu sa
trestnú činnosť, a to rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. PN-8T/56/2021 zo dňa 10. novembra
2021, právoplatného dňa 23. decembra 2021, a preto bol toho názoru, že je na mieste rozhodnúť podľa

§ 44 Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024 a upustiť od uloženia súhrnného trestu podľa
§ 42 Trestného zákona účinného od 06. augusta 2024, nakoľko súd pokladá trest uložený rozsudkom
Okresného súdu Piešťany zo dňa 10. novembra 2021 sp. zn. PN-8T/56/2021, právoplatný dňa 23.
decembra 2021 na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľky za dostatočný, a to hlavne s ohľadom na
novelu Trestného zákona.

K výroku o náhrade škody

24. Vzhľadom k tomu, že poškodený H. I., si riadne a včas uplatnil škodu vo výške vo výške 105,-
(stopäť) Eur v zmysle § 46 ods. 3 Trestného poriadku, pričom prokurátorka náhradu škody poškodenému

navrhla priznať, pričom obhajoba k uvedenej výške škody neuplatnila žiadne námietky, teda táto nebola
sporná, a preto súd obžalovanú zaviazal na náhradu škody v ním uvedenej výške. Súd potom postupoval
v zmysle § 287 ods. 1 Trestného poriadku a uložil obžalovanej povinnosť nahradiť škodu vo výške 105,-
Eur. poškodenému H. I.. Poškodená D. J. si neuplatnila škodu riadne v čas do skončenia vyšetrovania,
a preto súd o jej nároku na náhradu škody nerozhodoval.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením
je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie

smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie prokurátora, odvolanie,
ktoré podáva za obžalovaného jeho obhajca, ako aj odvolanie, ktoré podáva za poškodeného alebo za
zúčastnenú osobu ich splnomocnenec, musí byť zároveň odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Oprávnená osoba sa môže vzdať práva podať odvolanie. V prospech obžalovaného môžu rozsudok

odvolaním napadnúť i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec,manžel a druh. Obžalovaný môže výslovne vyhlásiť, že nesúhlasí s podaním odvolania v svoj prospech
jeho príbuznými v priamom rade, jeho súrodencami, osvojiteľom, osvojencom, manželom a druhom.
Odvolanie má odkladný účinok.