Rozsudok – Incidenčné spory ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, April 30, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3CoKR/100/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118206274
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Paulína Pacherová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:4118206274.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov

senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: TMS - MONTYS s.r.o., so
sídlom Nádražná 1958, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 34 103 287, právne zastúpeného: LMH Legal,
s.r.o.,sosídlomMoyzesova341/39,90001Modra,IČO:55137652,protižalovanému:Mgr.PeterZvara,
so sídlom kancelárie Obchodná 2, 811 06 Bratislava, správca úpadcu: SATEC SK a.s. v konkurze, so
sídlom Novozámocká 102, 949 05 Nitra, IČO: 36 684 961, právne zastúpenému: Mgr. Patrik Štefkeje,
advokát, so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, o určenie popretých pohľadávok a o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/6/2018 - 231 zo dňa 08.12.2021, pomerom hlasov 3 : 0, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/6/2018 - 231 zo dňa 08.12.2021 v
napadnutom I. výroku p o t v r d z u j e a v napadnutom II. výroku o trovách prvoinštančného konania
m e n í tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
v rozsahu 100 %.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
100 %. O výške trov prvoinštančného a odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku

samostatným uznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 32 ods. 1, ods. 2, ods.
5, ods. 6, ods. 9 a ods. 14 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a
ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. zamietol
žalobu a výrokom II. priznal žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 23.05.2018
(doručenou súdu dňa 25.05.2018) domáhal vydania rozsudku, ktorým súd určí, že pohľadávky žalobcu

uplatnené v prihláške do konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu zapísané pod poradovými
číslami 132 až 155, sú nesporné čo do právneho dôvodu a výšky. Uznesením Okresného súdu
Nitra zo dňa 30.01.2018 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Žalobca si do konkurzu prihlásil
súhrnnou prihláškou zo dňa 08.02.2018 svoje pohľadávky voči úpadcovi vyplývajúce z faktúr za dodanie
tovaru, ktoré boli pripojené k prihláške. Správca doručil žalobcovi dňa 27.04.2018 oznámenie o popretí
pohľadávok z dôvodu, že na úpadcu bolo najskôr vedené reštrukturalizačné konanie, v ktorom si žalobca
svoje pohľadávky neprihlásil a nestal sa tak účastníkom reštrukturalizačného plánu, čím sa podľa §

155 ods. 2 ZoKR stali jeho pohľadávky nevymožiteľnými, čo má dopad aj v prebiehajúcom konkurze s
ohľadom na § 160 ods. 2 ZoKR. Podľa žalobcu správca vykonal reštriktívny výklad zákona a uvedený
dôvod nie je dôvodom popretia podľa § 32 ZoKR. Žalobcom uplatnená prihláška má všetky zákonom
predpísané náležitosti a správca poprel pohľadávky žalobcu bez právneho dôvodu.3. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že žalovaný namietal, že povinnosťou veriteľa
bolo podať žalobu voči úpadcovi, nepostačovalo žalovať správcu. Zároveň bola žaloba doručená súdu

až dňa 28.05.2018, kedy už v žalobe označený správca úpadcu (Mgr. Barát) bol súdom odvolaný a
funkcia správcu mu zanikla dňa 24.05.2018. Preto Mgr. Barát nebol pasívne vecne legitimovaný. Pokiaľ
ide o popretie, správca poprel pohľadávky žalobcu z dôvodu, že žalobca ako veriteľ si svoje pohľadávky
neprihlásil do reštrukturalizácie vedenej pred Okresným súdom Nitra pod sp. zn. 32R/1/2016. Právne
účinky začatia reštrukturalizačného konania nastali dňa 05.04.2016. Dňa 23.12.2016 bol súdom

schválený reštrukturalizačný plán a účinky potvrdenia plánu nastali dňa 03.01.2017. Všetky pohľadávky
žalobcu vznikli v roku 2015, kedy sa stali splatnými. Nie je sporné, že žalobca si tieto pohľadávky
neprihlásil v reštrukturalizácii. Účastníkmi reštrukturalizačného plánu sa stali veritelia prihlásených
pohľadávok. Ak by nedošlo k potvrdeniu reštrukturalizačného plánu súdom, postavenie žalobcu ako
veriteľa neprihlásených pohľadávok by sa nijako nezhoršilo. O uvedený prípad sa však nejedná.
Dňom 03.01.2017 však jeho právo vymáhať pohľadávky voči úpadcovi pre ich neprihlásenie do

reštrukturalizácie zaniklo a pohľadávky žalobcu nadobudli charakter nevymožiteľných pohľadávok pre
pasivitu žalobcu.

4. Počas konania pred súdom prvej inštancie navrhol žalobca, aby súd pripustil vystúpenie Mgr.
Ladislava Baráta z konania a aby na jeho miesto pripustil vstup nového správcu Mgr. Petra

Zvaru. Okresný súd Nitra uznesením č. k. 23Cbi/6/2018 - 107 zo dňa 27.09.2018, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 10.10.2018, pripustil, aby do konania ako žalovaný 2/ vstúpil Mgr. Peter Zvara.

5. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 23Cbi/6/2018 - 126 zo dňa 15.02.2019,
ktorým zamietol žalobu, keď mal za to, že nedošlo k účinnému popretiu pohľadávok. Predmetný

rozsudok bol napadnutý odvolaním žalobcu a vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania aj odvolaním
žalovaného. Krajský súd v Nitre, ako v tom čase odvolací súd, predmetný rozsudok zrušil uznesením č.
k. 15CoKR/4/2019 - 149 zo dňa 30.04.2020, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2020 a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Krajský súd v Nitre v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že súd prvej inštancie sa pri
vypracovaní rozsudku neriadil dôsledne atribútmi upravenými v § 220 ods. 2 veta druhá a tretia CSP,
v ktorom sú ustanovené konkrétne zákonné požiadavky na obsah odvodnenia rozsudku tak, aby bola
z neho zrejmá opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť rozsudku. Pri odôvodňovaní rozsudku je
nevyhnutné dbať na to, aby rozsudok obsahoval jasné a logické argumenty, ktoré sú konzistentné a

navzájom si neodporujú. Súd prvej inštancie v bode 22. odôvodnenia napadnutého rozsudku citoval
dôvod popretia pohľadávok správcom konkurznej podstaty úpadcu nasledovne: „prihlásené pohľadávky
si veriteľ riadne a včas v reštrukturalizácii neuplatnil prihláškou. Reštrukturalizácia bola skončená dňa
02.01.2017 potvrdením reštrukturalizačného plánu súdom. S poukazom na § 155 ods. 2 ZoKR zaniklo
právo vymáhať neprihlásené pohľadávky voči dlžníkovi. Potvrdením reštrukturalizačného plánu sa stala

pohľadávka nevymožiteľnou. Nakoľko sa veriteľ nestal účastníkom reštrukturalizačného plánu, nedošlo
v súlade s § 160 ZoKR k obnoveniu pohľadávky a táto je podľa § 155 ods. 2 ZoKR nevymožiteľná“.
Súd prvej inštancie takéto popretie správcu nepovažoval za účinné, pretože nie je dostatočne určité
a zrozumiteľné, nakoľko správca s rovnakým odôvodnením poprel pohľadávky žalobcu aj v časti
právneho dôvodu ich vzniku, výšky a poradia. Popierajúci prejav správcu považoval súd za zmätočný

a znemožňujúci žalobcovi dostatočne určito a zrozumiteľne formulovať petit žaloby. Nakoľko správca
nepoprel pohľadávky žalobcu v konkurznom konaní účinne, považuje sa pohľadávka žalobcu v celom
rozsahu za zistenú. Vyššie uvedené skutkové a právne zistenia prvoinštančného súdu tak nasvedčovali
vyhoveniu podanej žalobe a nie jej zamietnutiu. V odôvodnení rozsudku absentujú dôvody, ktoré súd
prvej inštancie k zamietnutiu žaloby viedli. Z uvedeného dôvodu došlo k rozporu medzi výrokom a

odôvodnením rozsudku. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil
na ďalšie rozhodnutie tak, aby bolo z jeho rozhodnutia zrejmé ako k výroku dospel a akými úvahami
sa pri rozhodnutí riadil.

7. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku ďalej vyplýva, že písomným podaním zo dňa

18.07.2020 žalobca navrhol zmenu petitu žaloby, pričom sa domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu
uplatnené v prihláškach pod poradovým číslom 132 - 155 sú nesporné čo do právneho dôvodu, výšky,
vymáhateľnosti a poradia. V pôvodne podanej žalobe sa domáhal určenia popretých pohľadávok čo
do právneho dôvodu a výšky. Lehota na podanie incidenčnej žaloby plynula do 28.05.2018, kedy bolapodaná žaloba. Jej zmeny sa tak žalobca domáhal viac ako dva roky po uplynutí prekluzívnej lehoty.
Súd prvej inštancie uznesením č. k. 23Cbi/6/2018 - 212 zo dňa 14.07.2021 pripustil zmenu žaloby v
zmysle návrhu žalobcu zo dňa 18.07.2020.

8. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že z oznámenia správcu o
popretí pohľadávok vyplýva, že tieto boli popreté iba čo do vymáhateľnosti (nedošlo k popretiu právneho
dôvodu, výšky, ani poradia). V podanej žalobe sa žalobca domáhal určenia právneho dôvodu a výšky
prihlásených pohľadávok, teda v rozsahu, ktorý správcom popretý nebol. Pôvodne podaná žaloba bola

z toho dôvodu nedôvodná.

9. Na základe návrhu žalobcu došlo k rozšíreniu žaloby o určenie poradia a vymáhateľnosti popretých
pohľadávok. Poradie popreté nebolo, preto je aj v tejto časti žaloba nedôvodná. Pohľadávky žalobcu
boli na základe popieracieho prejavu správcu popreté iba v časti ich vymáhateľnosti. Pre úspešné
odporovanie popieraciemu úkonu správcu žalobou však nepostačuje len samotné podanie žaloby

veriteľom, ktorému bola pohľadávka správcom popretá proti správcovi v spornom rozsahu, ale aj jej
včasné podanie. Zákon upravuje pre podanie určovacej žaloby prekluzívnu tridsaťdňovú lehotu, ktorá v
tomto prípade plynula odo dňa 28.04.2018 a uplynula dňa 28.05.2018, teda podanie žaloby o určenie
popretých pohľadávok v spornom rozsahu, v časti ich vymáhateľnosti dňa 27.07.2020, bolo uskutočnené
po uplynutí prekluzívnej lehoty, v čase keď toto právo už žalobcovi zaniklo.

10. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol z viacerých dôvodov. Jednak z dôvodu neúčinného
popretia pohľadávok žalobcu, pretože popretie správcu nebolo dostatočne určité a zrozumiteľné.
Správca poprel pohľadávky v celom rozsahu, avšak s ohľadom na obsah popierajúceho prejavu správca
mienil zrejme poprieť pohľadávky žalobcu iba v časti ich vymáhateľnosti, čo však neurobil jednoznačne

a bez akýchkoľvek pochybností ako odborne znalá osoba. Takýto popierajúci prejav správcu bol
zmätočný. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že správca v konkurznom konaní
nepostupovalsodbornoustarostlivosťou,pohľadávkyžalobcunepoprelúčinne(správnymidôsledkami),
a teda pohľadávky žalobcu považoval v celom rozsahu, čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti
a poradia, za zistené. Vzhľadom na uvedené nebolo potrebné rozhodovať o nespornosti prihlásených

pohľadávok žalobcu v konkurze.

11. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že v prípade, ak by dospel k záveru, že pohľadávky žalobcu
boli v časti vymáhateľnosti riadne správcom popreté, dôvodom pre zamietnutie žaloby bolo jednak
podanie žaloby o určenie pohľadávok v časti právneho dôvodu, výšky a ich poradia nedôvodné, nakoľko

v tejto časti ich správca nepoprel, boli zistené. Zároveň však konštatoval podanie žaloby v časti
určenia vymáhateľnosti pohľadávok po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty, keď sa žalobca určenia
vymáhateľnosti popretých pohľadávok domáhal až návrhom na zmenu žaloby, ktorý bol doručený po
uplynutí zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty.

12. Súd prvej inštancie preto žalobu zamietol a plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Ako žalovaný 1/ vystupoval v konaní pôvodný správca úpadcu
a ako žalovaný 2/ nový správca úpadcu.

13.Rozsudokvzákonnejlehotenapadolodvolanímžalobcavcelomrozsahu,atozdôvodovpodľa§365

písm. b), f) a h) CSP. Podľa žalobcu rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje podstatnú vadu, kedy je
výrok rozsudku o zamietnutí žaloby v zjavnom rozpore s odôvodnením rozhodnutia. Ak súd konštatoval
neúčinnosť popieracieho prejavu, potom mal vyhovieť žalobe žalobcu. V tomto smere poukázal žalobca
ako odvolateľ aj na predchádzajúce rozhodnutie Krajského súdu v Nitre č. k. 15CoKR/4/2019 - 149 zo
dňa 30.04.2020. Rozhodnutie ako celok je preto z uvedeného dôvodu zmätočné a nepreskúmateľné,

čo predstavuje porušenie práva na spravodlivé súdne konanie a zakladá odvolací dôvod. Súd prvej
inštancie podľa žalobcu ďalej nezodpovedal najpodstatnejšiu otázku, keď neuviedol, či to, že žalobca
ako veriteľ neprihlásil svoje pohľadávky do reštrukturalizácie, môže alebo nemôže byť v následnom
konkurznom konaní dôvodom popretia pohľadávky veriteľa. Veriteľ nemôže sám vyhodnotiť právny
úkon správcu (popretie) a či je tento úkon účinný a jediným kompetentným orgánom je v tomto smere

súd. Žalobca v neposlednom rade napadol aj výrok o trovách konania, keď mal za to, že boli splnené
podmienky na aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, t. j. bola daná existencia dôvodov hodných osobitného
zreteľa, keďže súd nezamietol žalobu na základe argumentácie žalovaného, ale z dôvodu preklúzie.
Rozhodnutie o trovách konania je tak neprimerane tvrdé. Žalobca preto navrhuje odvolaciemu súdu,aby napadnutý rozsudok zmenil, vyhovel žalobe a žalobcovi priznal náhradu trov prvoinštančného, ako
aj odvolacieho konania.

14. Žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadrili a uviedli, že sa stotožňujú so
závermi súdu prvej inštancie. Úvahy súdu prvej inštancie viedli k vyjadreniu o neúčinnosti popieracieho
prejavu, ale súd sa nevysporiadal s vlastným obsahom popieracieho prejavu. Obsah uskutočneného
popretia nebol správcom vložený do tzv. osobitnej kolónky pre vymáhateľnosť. Žalobca sa však podanou
žalobou domáhal určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávok, žalobca sa ale nedomáhal určenia

nespornosti poradia a vymáhateľnosti popretých pohľadávok. Uplynutím prekluzívnej lehoty zaniklo
právo žalobcu domáhať sa určenia poradia a vymáhateľnosti pohľadávok. S touto otázkou sa súd
prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vysporiadal. Návrh na zmenu žaloby, ktorým sa
žalobca domáhal určenia aj poradia a vymáhateľnosti ním prihlásených pohľadávok, bol súdu doručený
viac ako 14 mesiacov po uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie žaloby. Žalovaní 1/ a 2/ majú za to,
že nie sú splnené podmienky na aplikáciu § 257 CSP, keďže nie sú dané dôvody hodné osobitného

zreteľa. Napadnutý rozsudok navrhujú ako vecne správny potvrdiť a žalovaným priznať náhradu trov
odvolacieho konania.

15. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného (žalovaných) písomne vyjadril, pričom zotrval na svojich
odvolacích dôvodoch s tým, že žalovaný na odvolaciu argumentáciu žalobcu vo svojom vyjadrení

nereagoval. Žalobca má za to, že žaloba bola podaná riadne a včas, keďže sa mohol domáhať
určenia len toho, čo bolo popreté správcom. Zmenou žaloby nepožadoval iné plnenie, ale domáhal sa
preskúmania len toho, čo bolo popreté. Žalobca zotrval aj na svojej argumentácii o potrebe aplikácie §
257 CSP pokiaľ ide o rozhodnutie o náhrade trov konania.

16. Ďalšie vyjadrenia strán v konaní neboli podané.

17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 196a ZoKR), po preskúmaní obsahu spisu a
napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie

dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je čo do výroku I. vecne správne.
Zároveň v prípade výroku II. bolo potrebné napadnuté rozhodnutie zmeniť.

18. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

19. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

20. Z obsahu spisu je zrejmé, že správca poprel pohľadávky žalobcu č. 132 - 155 v konkurze vedenom

na majetok úpadcu (oznámenie o popretí č. l. 10 spisu) čo do vymáhateľnosti. Z textu oznámenia
vyplýva, že správca tvrdenie o nevymožiteľnosti pohľadávky uvádzal pri právnom dôvode, poradí aj pri
vymáhateľnosti.Zoznámeniajetiežzrejméajto,vakejčastibolapríslušnápohľadávkapopretá(nejedná
sa o popretie čo do výšky). Ako právny dôvod je uvedená príslušná zálohová faktúra k jednotlivým
pohľadávkam. Správca týmto spôsobom poprel všetky žalobcom prihlásené pohľadávky (č. l. 11-58

spisu). Ako dôvod nevymožiteľnosti pohľadávky správca uviedol tú skutočnosť, že pred vyhlásením
konkurzu na majetok úpadcu, bola vedená aj reštrukturalizácia, v ktorej si žalobca ako veriteľ svoje
pohľadávky neprihlásil, hoci v tom čase už existovali a boli splatné. V dôsledku toho, že následne
došlo k schváleniu reštrukturalizačného plánu súdom, zanikla podľa správcu vymožiteľnosť všetkých
prihlásených pohľadávok žalobcu.

21. Zo záverov nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.09.2014 o. i. vyplýva,
že: Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ (žalobca) uplatňoval svoju pohľadávku
proti dlžníkovi (žalovanému) a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý
právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. Účelom incidenčného konania je v podstate

len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v
popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze
tak, ako bola prihlásená (teda úplne, alebo v určitej časti, alebo v určitom poradí). Uvedené závery k
účelu incidenčného konania, aj keď prijaté k neskoršej právnej úprave, sú aplikovateľné aj na právnuúpravu obsiahnutú v ZKV. S uvedeným súvisí aj požiadavka kladená na žalobcu opísať rozhodujúce
skutočnosti v žalobe a označiť a priložiť k žalobe dôkazy, na ktoré sa odvoláva. Pokiaľ by správkyňa
konkurznej podstaty mohla neobmedzene rozširovať dôvody popretia prihlásenej pohľadávky v priebehu

incidenčného konania, uvedenú povinnosť by si žalobca nevedel splniť.

22. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/53/2020 zo dňa 24.02.2021 platí, že: Súd v
incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca
uviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej

lehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po
uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty
popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia.

23. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 145/2022 zo dňa 23.03.2022 je o. i. zrejmé, že:
Z § 124 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že správca môže poprieť pohľadávku len

v rozsahu, v akom sa na pohľadávku uplatnenú prihláškou v reštrukturalizácii dlžníka prihliada - s
tým koreluje oprávnenie veriteľa napadnúť incidenčnou žalobou popierací prejav v rozsahu popretia
pohľadávky. Logickým vyústením tejto premisy je skutočnosť, že v konaní o určenie popretej pohľadávky
sa nemožno domáhať určenia pohľadávky nad rámec toho, čo bolo popreté a na čo sa v konkurze
neprihliada. Tomuto záveru nasvedčuje aj legislatívna textácia „žaloba na určenie popretej pohľadávky“,

čo indikuje záver, že žaloba smeruje k určeniu pohľadávky v rozsahu jej popretia. Konkurzný súd nie
je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v
popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. Z tohto dôvodu sa v incidenčnom spore
nemohlo riešiť zabezpečenie pohľadávky, keďže nebolo predmetom popretia, ale rozhodol o ňom súd
už skôr uznesením podľa § 122 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

24. S ohľadom na uvedené odvolací súd v prvom rade uvádza, že popretie správcu podľa obsahu
bolo popretím iba čo do vymáhateľnosti žalobcom prihlásených pohľadávok. Vo zvyšnej časti, teda v
časti právneho dôvodu, výšky a poradia, neboli pohľadávky žalobcu popreté. Správca nespochybnil
právny dôvod prihlásených pohľadávok, neuviedol, aké iné poradie by prihlásené pohľadávky mali

mať a rovnako neuviedol ani skutočnosti spochybňujúce výšku jednotlivých pohľadávok. S ohľadom
na ustanovenie § 32 ods. 16 ZoKR potom platí, že uplynutím lehoty na popieranie pohľadávky sa
pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Preto ani nebolo možné, aby sa
žalobca domáhal určenia svojich pohľadávok čo do právneho dôvodu, výšky a poradia. Nie je možné
stotožniť sa ani s tvrdením žalobcu v podanom odvolaní, že sa domáhal iba toho, čo bolo popreté a že

popreté boli aj právny dôvod, poradie a výška pohľadávok. Odvolací súd rovnako ako súd prvej inštancie
vychádzal zo samotného obsahu popieracieho prejavu správcu, kedy bol súd v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca
uviedol v popieracom prejave. Dôvody popretia uvádzané správcom sa viažu výlučne na vymáhateľnosť
prihlásených pohľadávok a v tomto smere sú preto závery súdu prvej inštancie správne a dostatočne

odôvodnené.

25. Rozšírenie predmetu incidenčného konania mimo popierací prejav by bolo nezákonným postupom
súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd uvádza, že sa v tomto prípade nejedná ani o prílišný
formalizmus, keďže takýto postup je logickou ochranou práva popretého veriteľa, ktorý sa môže

incidenčnou žalobou brániť len voči popieraciemu prejavu, ktorého obsah je v danej chvíli zrejmý
a definitívny. Rovnaký princíp potom platí aj pre popieranie správcu, ktoré môže smerovať iba voči
skutočnostiam známym z prihlášky pohľadávky. Napriek tomu, že prax súdov sa postupne odkláňa od
prílišného formalizmu, účel a zmysel konkurzného, resp. reštrukturalizačného konania podľa ZoKR a v
ňom upravených inštitútov vyžadujú určitý stupeň formalizmu, a to z dôvodu umožnenia realizácie práv a

povinností správcu, veriteľov a dlžníka. S ohľadom na uvedené tak súd prvej inštancie nebol oprávnený
preskúmavaťpopretúpohľadávkuzinýchdôvodovakotých,ktorésprávcauviedolvpopieracomprejave.

26. Pokiaľ ide o určenie vymáhateľnosti prihlásených pohľadávok, súd prvej inštancie správne
konštatoval, že určenia vymáhateľnosti popretých pohľadávok sa žalobca domáhal až po uplynutí

prekluzívnej lehoty. Oznámenie o popretí pohľadávok bolo veriteľovi doručené dňa 27.04.2018, čo v
konaní sporné nebolo. Tridsiaty deň na podanie incidenčnej žaloby tak bol 27.05.2018 (nedeľa), a preto
lehota na podanie uvedenej žaloby uplynula dňa 28.05.2018 (pondelok). Pôvodne podanou žalobou
sa žalobca domáhal určenia právneho dôvodu a výšky prihlásených pohľadávok. Určenia poradia avymáhateľnosti sa domáhal až návrhom na zmenu žaloby, ktorý bol súdu prvej inštancie doručený dňa
27.07.2020 (č.l. 161 spisu), t. j. po uplynutí zákonom stanovenej lehoty pre podanie incidenčnej žaloby.
Je tak nepochybné, že žalobu žalobcu o určenie vymáhateľnosti prihlásených pohľadávok súd prvej

inštancie správne zamietol z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Odvolací súd na doplnenie uvádza,
že v prípade určenia poradia prihlásených pohľadávok bola žaloba síce nedôvodná z dôvodu, že k
popretiu poradia jednotlivých pohľadávok nedošlo, ale určenia poradia sa žalobca domáhal rovnako po
uplynutí prekluzívnej lehoty na podanie incidenčnej žaloby. S ohľadom na preklúziu vo vzťahu k určeniu
poradiaprihlásenýchpohľadávoktakbolonapokonbezprávnehovýznamu,čisprávcavrozsahuporadia

jednotlivé pohľadávky poprel.

27. Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu ohľadne rozporu medzi výrokom a
odôvodnenímnapadnutéhorozsudku.Ajkeďsúdprvejinštancievodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia
uvádza, že popierací prejav správcu je neúčinný pre jeho nezrozumiteľnosť a nedostatočnú určitosť,
odvolací súd sa s týmto tvrdením súdu prvej inštancie nestotožnil. Z obsahu popieracieho prejavu

je dostatočne zrejmý dôvod popretia vymáhateľnosti prihlásených pohľadávok, tento nie je neurčitý
a ak by boli splnené podmienky na posudzovanie skutočností, na ktorých je popretie založené,
bolo by takto vyjadrené popretie vymáhateľnosti spôsobilé prieskumu. Odvolací súd napriek tomu
uvádza, že úvahy súdu prvej inštancie o neurčitosti a nezrozumiteľnosti popieracieho prejavu správcu
nespôsobujú nesprávnosť záverov premietnutých do napadnutého výroku I. rozsudku, ktorým bola

žaloba žalobcu zamietnutá. Ako už bolo uvedené, z dôvodu rozsahu popretia a tiež z dôvodu uplynutia
prekluzívnej lehoty boli splnené podmienky na zamietnutie žaloby a naopak neboli splnené podmienky
na skúmanie dôvodnosti samotného popretia vymáhateľnosti jednotlivých pohľadávok. Z uvedeného
dôvodu preto nie je dôvodná ani odvolacia námietka žalobcu, že súd prvej inštancie nedal odpoveď na
najpodstatnejšiu otázku, t. j. či neprihlásenie si pohľadávky v reštrukturalizácii dlžníka, je/ nie je dôvodom

popretia pohľadávok v následnom konkurznom konaní na úpadcu. Odvolací súd pre úplnosť uvádza,
že napadnuté rozhodnutie nie je ani v rozpore s rozhodnutím pôvodného odvolacieho súdu (uznesenie
Krajského súdu v Nitre sp. zn. 15CoKR/4/2019), keďže predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie
bolo založené vyslovene na neurčitosti popieracieho prejavu správcu. Nové rozhodnutie vo veci však
vychádza aj z posudzovania rozsahu popretia a uplynutia prekluzívnej lehoty, ktoré súd prvej inštancie

posúdil správne a ktoré viedli k zamietnutiu žaloby v znení jej rozšírenia.

28. V neposlednom rade odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v konaní nesprávne
uvádzaldvochžalovaných,atopôvodnéhosprávcuúpadcuakožalovaného1/anovéhosprávcuúpadcu
ako žalovaného 2/. Napriek skutočnosti, že súd prvej inštancie vydal uznesenie, ktorým pripustil nového

správcuakoďalšiehožalovaného,odvolacísúduvádza,ževdanomprípadesajednáotenistýsubjekt,a
to správcu úpadcu SATEC SK a.s. v konkurze. Žalovanou stranou nie je Mgr. Ladislav Barát, ale správca
úpadcu, a to bez ohľadu na skutočnosť, ktorá konkrétna osoba v pozícii správcu aktuálne vystupuje
na základe rozhodnutia konkurzného súdu. Žaloba bola podaná na súde dňa 28.05.2018, kedy už bol
pôvodný správca odvolaný rozhodnutím konkurzného súdu, k odvolaniu ktorého došlo dňa 24.05.2018.

Z obsahu spisu vyplýva, že žaloba bola spísaná dňa 23.05.2018. Napriek tomu, že žalobca označil
ako správcu úpadcu osobu Mgr. Ladislava Baráta, uvedená skutočnosť nemá za následok nedostatok
pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, keďže spor je vedený proti správcovi konkrétneho úpadcu, nie
proti osobe Mgr. Ladislav Barát. Následná zmena v osobe správcu potom nepredstavuje ani zmenu
strany sporu, ani dôvod na pristúpenie ďalšieho subjektu na strane žalovaného.

29. Vzhľadom na uvedené preto zo strany súdu prvej inštancie došlo k nesprávnemu rozhodnutiu o
pristúpení ďalšieho žalovaného do konania (č. l. 107 spisu). Takéto rozhodnutie súdu prvej inštancie
nevyvolalo ním sledované účinky. V nadväznosti na tento nesprávny procesný postup súdu prvej
inštancie bolo potom nesprávne rozhodnuté aj o náhrade trov prvoinštančného konania. Súd prvej

inštancie priznal náhradu trov konania „obom“ žalovaným, a to napriek tomu, že v konaní vystupuje
iba jeden subjekt na strane žalovaného, a to správca úpadcu SATEC SK a.s. v konkurze, pričom v
súčasnosti je týmto správcom Mgr. Peter Zvara. Odvolací súd preto dospel k záveru o potrebe zmeny
výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, a to tak, že žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %, keďže neboli splnené podmienky ani na

potvrdenie výroku II. napadnutého rozsudku, ani na jeho zrušenie. S ohľadom na uvedené preto odvolací
súd aj v záhlaví svojho rozhodnutia uvádza len jedného žalovaného (Mgr. Peter Zvara, so sídlom
kancelárie Obchodná 2, 811 06 Bratislava, správca úpadcu: SATEC SK a.s. v konkurze, so sídlom
Novozámocká 102, 949 05 Nitra, IČO: 36 684 961).30. Záverom odvolací súd uvádza, že neboli zistené podmienky na iné rozhodnutie o náhrade trov
prvoinštančného konania. Odvolací súd nezistil splnenie podmienok pre aplikáciu § 257 CSP tak,

ako požadoval žalobca, keď v danej veci neboli zistené dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by
umožňovali nepriznať náhradu trov konania žalovanému. Pri trovách konania vo všeobecnosti platí, že
ich náhradu ovláda zásada úspechu vo veci. Žalovaný ako úspešná strana v spore má preto nárok na ich
náhradu v plnom rozsahu. Nejedná sa v danom prípade ani o neprimeranú tvrdosť zákona, keďže žaloba
bola zamietnutá jednak pre uplynutie prekluzívnej lehoty ohľadne určenia vymáhateľnosti a poradia

popretých pohľadávok a jednak pre nedôvodné žalovanie určenia právneho dôvodu a výšky pohľadávky,
ktoré neboli správcom popreté. Za takýto postup v konaní nesie zodpovednosť žalobca ako pán sporu,
ktorý podal nedôvodnú žalobu a ktorý sa jej rozšírenia domáhal po uplynutí prekluzívnej lehoty.

31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil
ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výroku I. napadnutého rozsudku,

odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že výrok I. rozhodnutia súdu
prvej inštancie je vecne správny a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle §
380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku I. v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

32. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie
a ani na zrušenie odvolaním napadnutého výroku II. rozsudku a z toho dôvodu odvolací súd výrok II.
rozsudku v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, že priznal žalovanému voči žalobcovi nárok
na náhradu trov prvoinštančného konania vo výške 100%.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu
v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d/, e/ CSP).