Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, April 23, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-26S/45/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200418
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200418.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NR-26S/45/2020

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov
senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: Foxconn Slovakia, spol.
s r.o., IČO: 35683724, so sídlom v Nitre, Dolné Hony 29, právne zastúpeného advokátom JUDr. Petrom
Kudrim, so sídlom v Piešťanoch, pplk. V. Ábela 29, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, ICO:
00166405, so sídlom v Košiciach, Masarykova 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. PO/BEZ/2019/4617 zo dňa 17.7.2020, takto

r o z h o d o l :

NR-26S/45/2020

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

NR-26S/45/2020

I. Priebeh administratívneho konania

1. Inšpektorát práce Nitra prvostupňovým rozhodnutím č. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3206 zo dňa 7.4.2020
uložil žalobcovi pokutu v sume 5.000,- € podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii
práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 125/2006
Z.z.) za spáchanie správneho deliktu spočívajúceho v porušení povinností vyplývajúcich z predpisov
uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode zákona č. 125/2006 Z.z.; konkrétne ide o porušenie §
119a ods. 1 a ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len ZP

alebo Zákonník práce) v nadväznosti na § 119a ods. 4 ZP tým, že žalobca ako zamestnávateľ nedohodol
v pracovných zmluvách v znení zmeny pracovnej zmluvy rovnaké mzdové podmienky – základnú zložku
mzdy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty na pracovnej pozícii Technik 3 u zamestnancov:
- A. B., narodený XX.XX.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 12.5.2008 v znení zmeny PZ zo dňa 1.6.2018,
druh práce: technik 3, miesto výkonu práce: výrobný závod zamestnávateľa v Nitre, v mesiacoch jún až
august 2018 (dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri
8-hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 5,1690 €),

- C. D., narodený XX.X.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 6.6.2018, miesto výkonu práce: Foxconn
Slovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29, 949 01 Nitra, druh práce: technik 3 v mesiacoch jún až august 2018
(dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej
zmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €),- E. F., narodený XX.X.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 1.7.2018, miesto výkonu práce: Foxconn
Slovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29, 949 01 Nitra, druh práce: technik 3 v mesiacoch júl až august 2018
(dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej

zmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €),
- C. G., narodený XX.X.XXXX, pracovná zmluva zo dňa 6.8.2018, druh práce: technik 3, miesto výkonu
práce: Foxconn Slovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29, 949 01 Nitra, v mesiaci august 2018 (dohodnutá
základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej zmenovej
prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €),

čo bolo zistené pri výkone inšpekcie práce vykonanej podľa § 7 ods. 3 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z.
v dňoch 17.8.2018, 28.8.2018, 11.9.2018, 12.9.2018, 14.9.2018, 17.9.2018 a 18.9.2018 u žalobcu.
O výsledku inšpekcie bol spísaný protokol č. INA-51-55-2.3/P-A22,E24,A25-18 zo dňa 18.9.2018.
Obsah protokolu bol prerokovaný dňa 18.9.2018 so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu C. H.. Na
základe vyjadrení žalobcu žalovaný vypracoval dodatok č. 1 k protokolu zo dňa 28.9.2018, dodatok č. 2
k protokolu zo dňa 19.10.2018, dodatok č. 3 k protokolu zo dňa 16.5.2019, dodatok č. 4 k protokolu zo

dňa 29.5.2019, dodatok č. 5 k protokolu zo dňa 101.2020 a dodatok č. 6 k protokolu zo dňa 3.2.2020.
Žalobca si svoju povinnosť vyplývajúcu zo zákona nesplnil tým, že nedohodol v pracovných zmluvách v
znení zmeny pracovnej zmluvy rovnaké mzdové podmienky – základnú zložku mzdy za identickú prácu
na pracovnej pozícii: Technik 3. V predložených popisoch pracovných pozícií uvedených zamestnancov
k pracovnej pozícii Technik 3 je uvedený rovnaký popis pracovnej pozície, podľa ich dohodnutého druhu

práce: „Pracovník na tejto pozícii vykonáva úlohy, ktoré sú súčasťou prebiehajúceho technického /
inžinierskeho programu na podporu činnosti ako je návrh, testovanie, výroba, prevádzka zariadení a
systémov, diagnostiku a odstraňovanie defektov na vyrobených produktoch. Táto pozícia predstavuje
prvý postup pre niekoho, kto absolvoval stredoškolské technické vzdelávanie. Dodržiava firemné
pravidlá, postupy a pokyny nadriadených“. Žalobca nepredložil žiadnu inú špecifikáciu k uvedenému

druhu práce.

Z predloženého mzdového predpisu žalobcu „Pravidlá pre odmeňovanie a mzdy“ č. 018_HRD2013
vyplýva, že podľa klasifikácie zamestnancov pozícia Technik 3 je zaradená ako „Netarifné odmeňovaní
zamestnanci“, FSK Nitra klasifikácia Síl IN, Hay klasifikácia 11. V čl. 3 mzdového predpisu je uvedené, že

zamestnanci sú platení v súlade so mzdovou tabuľkou, ktorá korešponduje s klasifikáciou zamestnancov
zaradených do platových úrovní. Mzdová tabuľka obsahuje informácie o mzdovom minime, strede a
maxime pre každú pracovnú pozíciu. V čl. 5 mzdového predpisu je uvedené, že plat zamestnanca bez
predchádzajúcich skúseností bude na minime platovej úrovne a plat zamestnanca so skúsenosťami
alebo absolventa univerzity s kvalifikáciou, bude v intervale medzi minimom a stredom platovej úrovne,

v závislosti od rozsahu vedomostí a kvalifikácie. V čl. 7.2 tohto mzdového predpisu je uvedené: „Mzda
povýšeného zamestnanca je na minime novej, vyššej referenčnej úrovne počas doby na zapracovanie v
dĺžke3mesiacov.Vprípade,žezamestnanecmámzduvyššiuakojeminimumnovejreferenčnejúrovne,
jeho mzda sa nemení. Po uplynutí doby na zapracovanie bude plat zvýšený podľa výsledkov hodnotenia.
V prípade, že zamestnanec spĺňa očakávania bude mzda upravená o 5%, maximálne na úroveň Midu

(stredu) príslušnej referenčnej úrovne. V prípade, že zamestnanec prevyšuje očakávania, bude mzda
upravená o 10%, maximálne na úroveň Maxu (stropu) - 3% pre referenčnú úroveň do SI 13 resp. Maxu
(stropu) — 10% pre referenčnú úroveň na SI 13. Na úroveň MID (stred) danej referenčnej úrovne.“
Z takto všeobecne a neurčito upravených pravidiel pre odmeňovanie a mzdy podľa prvostupňového
správneho orgánu nevyplýva, kedy zamestnanec spĺňa podmienku „zamestnanec so skúsenosťami“

alebo „zamestnanec bez predchádzajúcich skúseností“. Žalobca počas výkonu inšpekcie práce ani v
rámci vyjadrenia k protokolu nepredložil žiaden ďalší interný predpis, ktorý by kritériá „zamestnanec so
skúsenosťami“, „zamestnanec bez predchádzajúcich skúseností“ bližšie upravoval, či už požiadavkou
vzdelania, dĺžky odbornej praxe alebo iných požadovaných skúseností pre pracovnú pozíciu Technik
3 a ich mieru vplyvu na mzdu v rozpätí MIN (minimum), MID (stred), MAX (strop) uvedenú v

mzdovom predpise. Na základe takto neurčitých pravidiel pre odmeňovanie a mzdy, ani po zohľadnení
predložených životopisov dotknutých zamestnancov (v ktorých možno zistiť ich vzdelanie, kurzy a
školenia, priebeh zamestnaní, doplňujúce informácie o pracovných skúsenostiach, schopnostiach
a zručnostiach), vychádzajúc zo stručnej charakteristiky druhu práce Technik 3, ktorá je rovnaká
u zamestnancov: A. B., C. D., E. F. a C. G., nie je možné skonštatovať, že v kontrolovanom období bolo

dodržané ustanovenie § 119a ods. 1 a ods. 2 a 4 ZP.
Kontrolou mzdových listov a výplatných pások menovaných zamestnancov bolo zistené, že z takto
dohodnutých základných hodinových miezd im aj mzdy boli vypočítané a vyplatené.Prvostupňový správny orgán za účelom zistenia, či náplň práce Technik 3 bola v rozhodujúcom období
objektívne rovnaká, vypočul dotknutých štyroch zamestnancov: C. G., E. F., A. B. a C. D.. Z ich výpovedí
vyplýva, že praktické skúsenosti A. B. zodpovedajú skúsenostiam ostatných troch porovnávaných

(referenčných) zamestnancov a práca A. B. bola v období jún až august 2018 objektívne rovnaká
s porovnávanými zamestnancami, no za rovnakú prácu (resp. prácu rovnakej hodnoty) neboli rovnako
odmeňovaní.
Zhodnocovanie zamestnancov v oblasti miezd z hľadiska úrovne schopností, vedomostí vykonávať
prácu, z hľadiska kvalifikácie, resp. odbornosti môže zamestnávateľ upraviť v internom mzdovom

predpise ako variabilnú, nenárokovateľnú zložku mzdy. Základná mzda zamestnancov na jednotlivých
pozíciách musí byť určená v zmysle § 119a ZP, t. j. rovnakou výškou základnej mzdy. Výška základnej
mzdy (základnej hodinovej mzdy) kontrolovaných zamestnancov bola však v tomto prípade stanovená
rozdielne v rovnakom časovom období.
O rovnakú prácu pôjde v prípade, že porovnávaní zamestnanci pracujú v porovnateľných pracovných
podmienkach, podľa pracovnej náplne obsiahnutej v pracovnej zmluve vykonávajú rovnaký druh práce,

majú rovnaké postavenie v hierarchii zamestnávateľa, rovnaké pracovné postupy, rovnaké pracovné
nástroje na vykonávanie ich práce. Pracovníci vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty,
ak s ohľadom na všetky aspekty, akými sú povaha práce, požiadavky na vzdelanie a pracovné
podmienky, sa možno domnievať, že sa nachádzajú v porovnateľnej situácii (rozsudok Súdneho dvora
EÚ vo veci C-427/11). Ako porovnateľná vzorka postačujú podľa výkladu Súdneho dvora EÚ dvaja

zamestnanci. Aj v posudzovanom prípade menovaných zamestnancov zaradených podľa druhu práce
(Technik 3) ide objektívne o rovnakú prácu, ktorú vykonávajú zamestnanci v rovnakých pracovných
podmienkach u žalobcu, podľa pracovnej náplne obsiahnutej v pracovnej zmluve vykonávajú rovnaký
druh práce (Technik 3), majú rovnaké postavenie v rámci odmeňovania ako netarifne odmeňovaní
zamestnanci, Hay klasifikácia 11, FSK Nitra klasifikácia Síl IN, používajú rovnaké pracovné postupy

ako vyplýva z ich popisov hlavných činností a zodpovedností zamestnancov. Keďže štyria dotknutí
zamestnanci vykonávali rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, mali byť odmeňovaní rovnakou
výškou základnej mzdy, čo sa nestalo.
Pri ukladaní sankcie správny orgán zohľadnil jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty
prihliadol v zmysle § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. na:

a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov - závažnosť je zrejmá, nakoľko
žalobca porušil svoje základné povinnosti vyplývajúce z pracovno-právneho predpisu tým, že nedohodol
v pracovných zmluvách v znení zmeny pracovnej zmluvy v konkrétnych prípadoch rovnaké mzdové
podmienky pri výkone rovnakej práce – rovnakú základnú zložku mzdy – pri pracovnej pozícii Technik 3.
Odmeňovaním sa rozumie akékoľvek plnenie peňažnej alebo nepeňažnej povahy, opakujúce sa alebo

jednorazové, ktoré je priamo alebo nepriamo poskytované osobe pri závislej činnosti. Zákonník práce
konkretizuje túto požiadavku v ustanovení § 119a, v ktorom upravuje zákaz diskriminácie pri mzde za
rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, pričom sa tento zákaz vzťahuje aj na zamestnancov
rovnakého pohlavia. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty zákon považuje prácu rovnakej
alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je vykonávaná v rovnakých alebo

porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti
a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa. V tomto prípade žalobca určil
základnú zložku mzdy (základnú hodinovú zložku mzdy) za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty
rozdielne, čím uviedol zamestnancov do možnej psychickej záťaže vyplývajúcej z tohto stavu, rozdielne
odmeňovanie je citlivá otázka, ktorá vnáša pocity nespravodlivosti medzi zamestnancami na pracovisku,

a preto uvedené kritérium správny orgán vyhodnotil v prospech vyššej pokuty,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa – počet
zamestnancov bol v čase výkonu inšpekcie práce 1676, ide o veľkého zamestnávateľa, ktorý musí
dbať na dodržiavanie platných predpisov, čo správny orgán posúdil v prospech vyššej pokuty, žalobca
neprevádzkuje rizikové pracovisko,

c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b) –
v tomto prípade irelevantné,
d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany
práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku - správny orgán zobral do úvahy
skutočnosť,žebolzistenýjedennedostatokporušeniavoblastipracovno-právnychpredpisov,čoposúdil

v prospech nižšej pokuty, systém riadenia ochrany práce nebol hodnotený, nakoľko nebol predmetom
výkonu inšpekcie práce,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku – ide o prvé zistenie tohto druhu nedostatku, čo bolo
zhodnotené v prospech nižšej pokuty.Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. možno uložiť pokutu až do výšky
100.000,- €; výška uloženej sankcie 5.000,- € za porušenie právnych predpisov je podľa názoru
správneho orgánu primeraná, plní funkciu výchovnú aj represívnu a je blízko k spodnej hranici sadzby.

Vychádzal z preventívnej, výchovnej aj represívnej funkcie sankcie s tým, že pokuta musí byť citeľná v
majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu.

2. Žalovaný rozhodnutím č. PO/BEZ/2019/4617, O-217/2020 zo dňa 17.7.2020 zmenil prvostupňové
rozhodnutie č. IPNR_KHIP/ROZ/2019/3206 zo dňa 7.4.2020 a žalobcovi uložil pokutu v sume 1.000,-

€ za porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom bode
zákona č. 125/2006 Z.z.; konkrétne za porušenie § 119a ods. 1 ZP v nadväznosti na § 119a ods. 2 a
ods. 4 ZP tým, že žalobca ako zamestnávateľ nedohodol u svojich zamestnancov:
- A. B. (narodený XX.XX.XXXX) pri zmene jeho pracovnej zmluvy dňa 1.6.2018,
- C. D. (narodený XX.X.XXXX) v jeho pracovnej zmluve zo dňa 6.6.2018,
- E. F. (narodený XX.X.XXXX) v jeho pracovnej zmluve zo dňa 1.7.2018,

- C. G. (narodený XX.X.XXXX) v jeho pracovnej zmluve zo dňa 6.8.2018,
rovnaké mzdové podmienky – základnú zložku mzdy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty na
pracovnej pozícii Technik 3, ktorú títo zamestnanci zastávali; u p. B. bola dohodnutá základná hodinová
mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459
€, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 5,1690 €, u ostatných troch zamestnancov – C. D., E. F. a C.

G. – bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-
hodinovej zmenovej prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €.
Žalovaný poukázal na to, že uplatňovanie zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu
alebo prácu rovnakej hodnoty vyplýva z primárneho práva Európskej únie (čl. 157 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie) aj z vnútroštátneho práva (§ 119, § 119a ZP).

Žalovaný poukázal na to, že prácu vykonávanú u rovnakého zamestnávateľa rôznymi zamestnancami je
možné považovať za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, za ktorú prináleží rovnaká mzda, iba
vtedy, ak ide o rovnakú alebo porovnateľnú prácu z hľadiska všetkých porovnávacích kritérií uvedených
v § 119a ods. 2 ZP. Pokiaľ nie je zhoda v niektorom z uvádzaných komparačných kritérií, nejde o rovnakú

prácu alebo prácu rovnakej hodnoty.

Žalovaný na základe zisteného skutkového stavu nevidel dôvod, pre ktorý by mala byť práca A.
B. odmeňovaná nižšou základnou hodinovou mzdou, ako činnosť ostatných troch zamestnancov. Je
zrejmé, že A. B. aj napriek tomu, že nebol držiteľom požadovaného osvedčenia o odbornej spôsobilosti

dlhý čas, vykonával prácu na rovnakej pracovnej pozícii ako páni F., D. a G. (Technik 3) s tým, že nebol
rozdiel v pracovných podmienkach (práca na linke) a ani vo výkonnosti, keďže A. B. nových kolegov ešte
sám zaúčal odvolávajúc sa na svoje predchádzajúce skúsenosti, ktoré nadobudol u žalobcu. Žalobca
pritom samotnú výkonnosť a výsledky práce A. B. ani raz nevyhodnotil ako menej prínosné v porovnaní
s ostatnými spomínanými zamestnancami.

Žalovaný ďalej uviedol, že požiadavka žalobcu na obsadenie pracovnej pozície Technik 3 spočívala len
v získaní osvedčenia podľa § 21 vyhlášky č. 508/2009 Z. z., čo spĺňal aj A. B.. A. B. v rozhodujúcom
čase, rovnako ako E. F., C. D. a C. G., ešte len začal vykonávať činnosť na tomto pracovnom mieste,
čo evokuje, že išlo o rovnocenných zamestnancov, na ktorých mal žalobca uplatniť rovnaký hodnotiaci

meter, čo však neurobil. Tvrdenie o rovnocennosti zamestnancov vychádza aj zo zistenia, že žalobca
pozíciu Technik 3 označil ako vhodnú – prvý postup pre toho, kto absolvoval stredoškolské technické
vzdelávanie – teda jej obsadenie nespájal s praxou v odbore elektrotechnika.

Bolo povinnosťou žalobcu, vzhľadom na popísané okolnosti prípadu, dohodnúť s A. B. pri nástupe

na výkon práce Technik 3 rovnaké mzdové podmienky (minimálne základnú hodinovú mzdu, ktorá
predstavuje základné plnenie za vykonanú prácu) ako s inými zamestnancami pri obsadení tejto
pracovnej pozície, čo však nezabezpečil.

Na druhej strane, žalovaný vyhodnotil ako jediné relevantné tvrdenie žalobcu týkajúce sa neurčitosti

výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, keďže z popisu skutku nie je dostatočne zrejmé, kedy došlo
k porušeniu povinnosti zo strany žalobcu a akým spôsobom (v akom pracovnoprávnom akte). Žalovaný
preto zmenil prvostupňové rozhodnutie a z výroku vypustil konštatované obdobia jún až august 2018 (u
pánov B. a D.), júl až august 2018 (u pána F.), resp. august 2018 (u pána G.); mal za to, že ide o zjavnenadbytočné údaje, ktoré s ohľadom na spôsob koncipovania protiprávneho konania žalobcu vyvolávali
iba zmätočnosť v otázke času spáchania skutku.

Vovzťahukpracovnýmzmluvámvzneníichzmienžalovanýdodal,žebolopotrebnévrámcirealizovanej
zmeny napadnutého rozhodnutia reflektovať aj na skutočnosť, že zmena pracovnej zmluvy, ktorá
bola aplikovateľná na toto právne posúdenie veci, sa týkala výlučne jedného zamestnanca - A. B.
(zmena zo dňa 1.6.2018); v prípade ostatných troch dotknutých zamestnancov bolo dojednanie ohľadne
základnej hodinovej mzdy obsiahnuté priamo v uzatvorených pracovných zmluvách. V tomto kontexte

žalovaný aj zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia s tým, že ide len o korekciu chyby formálneho
charakteru, ktorá nemení zmysel a obsah napadnutého rozhodnutia, a preto nie je nevyhnutné, aby bol
preskúmavaný akt z tohto dôvodu zrušený podľa § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok).

Toto platí aj pokiaľ ide o vadu v právnom posúdení prejednávanej veci. Žalovaný po zistení, že

inšpektorát práce priamo vytýka žalobcovi aj porušenie deklaratórneho zákonného ustanovenia (§ 119a
ods. 2 ZP) zmenil právnu kvalifikáciu skutku s tým, že ten na citované ustanovenie len nadväzuje. Dikcia
§ 119a ods. 2 ZP je v tomto prípade aplikovateľná iba pre vyvodenie záveru o tom, že zamestnanci
majú právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty, prípade na účely
zadefinovania týchto pojmov (rovnaká práca alebo práca rovnakej hodnoty). Samotný skutok spočívajúci

v nedohodnutí mzdových podmienok bez akejkoľvek diskriminácie, čo sa vzťahuje na každé plnenie za
prácu (teda aj na základnú hodinovú mzdu), je súčasťou povinnosti zakotvenej v § 119a ods. 1 ZP, ktoré
je rozhodujúce na účely konštatácie pochybenia žalobcu.

Žalovaný sa vysporiadal aj so zmenou napadnutého rozhodnutia spočívajúcou v znížení sankčného

postihu žalobcu na sumu 1.000,- €. Sankcia vo výške 5.000,- € nereflektuje na poľahčujúce okolnosti,
predovšetkým na ojedinelosť výskytu nedostatku (išlo len o jedno zistené pochybenie) a jeho
prvé zistenie u žalobcu, prípadne na krátkosť trvania negatívneho zásahu do právneho postavenia
zamestnanca A. B., ktorého mzda sa zmenou jeho pracovnej zmluvy zo dňa 1.9.2018 vyrovnala úrovni
hodinovej mzdy ostatných troch dotknutých zamestnancov. Na druhej strane, je neopomenuteľné, že

žalobca v dôsledku nerovnakého odmeňovania svojich zamestnancov zaradených na rovnakú pracovnú
pozíciu privodil stav, v rámci ktorého môžu zamestnanci vnímať toto jeho konanie ako diskriminačné,
čo má dopad aj na pracovné vzťahy medzi nimi (pri vnímaní pocitu nespravodlivosti). Nevyhnutnosť
zabezpečenia spravodlivých pracovných (aj mzdových) podmienok žalobcovi ukladá nielen Zákonník
práce, ale aj ďalšie právne predpisy s tým, že nedodržanie tejto požiadavky môže vyvolať závažný

následok jednak v podobe ukrátenia dotknutého zamestnanca na jeho mzde, no najmä v podobe
ohrozenia právnej istoty všetkých zamestnancov v súvislosti so zachovaním princípov spravodlivého
odmeňovania u svojho zamestnávateľa. V kontexte týchto skutočností, a teda že žalobca svojím
postupom vo vzťahu k zamestnancovi A. B. porušil nielen spomenutú dikciu § 119a ZP, ale aj základné
zásady pracovného práva, žalovaný posúdil toto jeho konanie ako závažné. Inšpektorát práce vyvodzuje

zodpovednosťžalobcuspoukazomna§19ods.1písm.a/zákonač.125/2006Z.z.,kdeniejezávažnosť
porušenia vnímaná ako zákonný predpoklad uloženia pokuty, ale len ako kritérium rozhodujúce pre
určenie jej výšky v rámci voľnej úvahy správneho orgánu. Odvolávanie sa na § 19 ods. 3 zákona č.
125/2006 Z.z. by teda bolo náležité iba v tom prípade, ak by sa žalobcovi ukladala pokuta v intenciách
§ 19 ods. 2 písm. b/ bod 1. zákona č. 125/2006 Z.z., čo sa však nestalo. Preto ak inšpektorát práce

(a následne aj odvolací orgán) vyhodnotil nedostatok ako závažný, urobil tak len v rámci svojej voľnej
úvahy, ktorej závery premietnuté v rozhodnutí by bolo možné podľa súdnej praxe zrušiť len vtedy, ak
by odporovali spisu alebo sa priečili zásadám logického myslenia. Nezanedbateľným je tiež aj zistenie,
že žalobca je veľkým zamestnávateľom (v čase inšpekcie práce zamestnával 1 676 zamestnancov), a
preto aby uložená pokuta splnila svoj účel, musí byť ustálená tak, aby bola dostatočne citeľná v jeho

majetkovej sfére. Počet zamestnávaných osôb dokazuje aj ekonomickú silu subjektu, ktorý v postavení
veľkého zamestnávateľa (so značným rozsahom svojej podnikateľskej činnosti) si musí byť vedomý
svojich základných povinností na úseku odmeňovania zamestnancov, predovšetkým úlohy zabrániť
tomu, aby došlo k akejkoľvek diskriminácii zamestnancov.

II. Žaloba

3. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PO/
BEZ/2019/4617, O-217/2020 zo dňa 17.7.2020, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č.IPNR_KHIP/ROZ/2019/3206 zo dňa 7.4.2020 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa
na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, neurčitosť a nezrozumiteľnosť výrokov
prvostupňového aj druhostupňového rozhodnutia, ktoré vedie k nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

4. Výroky rozhodnutí podľa názoru žalobcu nepresne vymedzujú, za aké konkrétne konanie je žalobca
postihovaný. Absentuje opis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu spáchania „priestupku“,
čiže nedostatočná špecifikácia „správneho deliktu“; výroky sú formulované v rozpore so zákonom.
Žalobca sa pri námietkach sústreďuje na výrok prvostupňového rozhodnutia a podľa jeho názoru
z obsahu výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, kedy žalobca porušil právne predpisy,

v akom pracovnoprávnom akte a kedy nedohodol so zamestnancami rovnaké mzdové podmienky,
ani či dohodol nerovnakú mzdu so zamestnancami. Výrok druhostupňového rozhodnutia obsahuje
„výrok“, že zamestnávateľ nedohodol u svojich zamestnancov rovnaké mzdové podmienky – základnú
zložku mzdy. V žiadnom právnom predpise neexistuje ustanovenie, že zamestnávateľ je povinný so
zamestnancami dohodnúť rovnaké mzdové podmienky – základnú zložku mzdy. Mzdové podmienky
pozostávajúzrôznychzložieksodkazomna§119ods.3ZP.Výrokneobsahuje„výrok“,vakejvýškebola

zamestnancom vyplatená mzda. Žalovaný neskúmal ostatné zložky mzdy, ani aké mzdové podmienky
so svojimi zamestnancami dohodol a akú mzdu im v skutočnosti vyplatil.
5. Žalobca namietal, že mu prvostupňový správny orgán odňal možnosť konať v konaní, brániť sa
dovolenými právnymi prostriedkami a odňal mu možnosť zúčastniť sa na ústnom pojednávaní dňa
14.11.2019, 15.11.2019 a 28.11.2019, s čím sa žalovaný nevysporiadal. Prvostupňový správny orgán

mu uložil neprimerane krátku lehotu na vyjadrenie (5 dní) k výpovediam dotknutých zamestnancov. Jeho
postup považuje žalobca za neobjektívny, pretože žalobca ako zamestnávateľ ani nadriadení vedúci
zamestnanci vypočúvaných zamestnancov neboli predvolaní na ich výsluch a nemohli im klásť otázky.
Okrem toho, žalobca ako zamestnávateľ za účelom ochrany zamestnancov pred pandémiou COVID-19
od 23.3.2020 do 14.4.2020 zastavil výrobu a poskytol zamestnancom náhradu mzdy. Preto sa nemá

možnosť vyjadriť k otázkam a odpovediam uvedených štyroch zamestnancov, pretože v práci nie sú
žiadni zamestnanci.
6. V dňoch 14.11.2019, 15.11.2019 a 28.11.2019 sa uskutočnil výsluch dotknutých štyroch
zamestnancov, na ktorý nebol predvolaný žalobca ani vedúci zamestnanci a nemohli im klásť
otázky. V čase ich vypočúvania nebolo konanie vo veci uloženia pokuty skočené ani prerušené

a žalobca nestratil postavenie účastníka konania. Uvedeným postupom mu bola odňatá možnosť
konať a zúčastniť sa na ústnych pojednávaniach. Žalobca zároveň namieta, že výpovede štyroch
zamestnancov nepreukazujú, že neboli dodržané podmienky rovnakého odmeňovania základnej mzdy
za rovnakú prácu, dôkazy sú neurčité a nejasné.
7. Žalobca namietal, že žalovaný aj prvostupňový správny orgán opomenuli čl. 7.2 interného mzdového

predpisu, ktorý upravuje nediskriminujúce pravidlo odmeňovania. Doba zapracovania A. B. prebiehala
od júna do augusta 2018, kedy mu neupravil mzdu, pretože bol nad MIDom (stredom) aktuálnej platovej
triedy Technika 3. Na základe hodnotenia z 27.8.2018 mu upravili mzdu od 1.9.2018, dovtedy musel
pracovať pod dohľadom skúsených kolegov, ktorí mali skúsenosti s elektrooblasťou výrazne dlhšie.
Žalobca trvá na tom, že neporušil žiadny právny predpis ani § 119a ods. 1, ods. 2 ZP v nadväznosti

na § 119a ods. 4 ZP.
8. Žalobca zásadne namietal, že rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa obsahuje názor
inšpektorátu, ktorý nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Žiadny právny predpis totiž neustanovuje,
že základná mzda zamestnancov musí byť určená v zmysle § 119a ZP. Odmenou sa rozumie obvyklá
základná mzda a všetky ostatné plnenia, ktoré zamestnávateľ vypláca zamestnancovi v súvislosti so

zamestnaním. Preto orgány verejnej správy prvého aj druhého stupňa boli povinné vyhodnotiť všetky
zložky mzdy a plnenia, ktoré vyplácal svojim zamestnancom (smernica Európskeho parlamentu a Rady
2006/54/ES, Dohovor medzinárodnej organizácie práce č. 100, čl. 157 Zmluvy o fungovaní EÚ, rozsudku
Súdneho dvora EÚ vo veci C-262/88). Žalobca má právo pri dojednávaní mzdy so zamestnancami
prihliadať na ich vzdelanie, dĺžku praxe, skúsenosti, spoľahlivosť, výkonnosť a na výsledky práce

zamestnancov.
9. Žalobca ďalej namietal, že Inšpektorát práce Nitra pri rozhodovaní o pokute porušil § 19 ods. 6 zákona
č. 125/2006 Z.z.

III. Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V plnom rozsahu sa pridržiaval
dôvodov napadnutého rozhodnutia a zopakoval, že námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti výroku
prvostupňového rozhodnutia nie je akceptovateľná, pretože uvedené nedostatky boli predmetomvykonanej zmeny rozhodnutia v súlade s § 59 ods. 2 SP, pričom platí, že prvostupňové aj druhostupňové
konanietvoriajedencelok.Keďževšakžalovanývdruhostupňovomrozhodnutíkonvalidovalpochybenie
prvostupňového orgánu zákonným spôsobom, nevidí dôvod sa vyjadrovať ku skutočnostiam, ktoré už

neexistujú.

11. K námietke porušenia procesných práv žalobcu žalovaný upriamil pozornosť na to, že namietané
zápisnice o podaní informácie spísané s dotknutými zamestnancami neboli spisované v režime
Správneho poriadku na ústnom pojednávaní, ale podľa zákona č. 125/2006 Z.z. Uvedené zápisnice boli

žalobcovi zaslané s možnosťou vyjadriť sa k nim. Preto nie je opodstatnená námietka žalobcu, že sa
nemohol k zápisniciam vyjadriť.

12. Z rozhodnutí orgánov verejnej správy oboch stupňov nevyplýva, že by znevažovali interný predpis
žalobcu, ako to žalobca uvádza v žalobe. Základná hodinová mzda predstavuje základné plnenie za
vykonanú prácu a musí nadväzovať na druh vykonanej práce. V zmysle § 119a ZP bolo od žalobcu

dôvodné žiadať, aby pri dojednaní základnej hodinovej mzdy rešpektoval ustanovenie Zákonníka práce
upravujúce právo zamestnancov na rovnakú mzdu. Žalobca pri inšpekcii práce ani v správnom konaní
nepreukázal, že by práca A. B. v porovnaní s ostatnými zamestnancami bola menej zložitá, zodpovedná
a namáhavá, vykonávaná v iných pracovných podmienkach a pri dosahovaní menšej výkonnosti
avýsledkov,takakotovyplývaz§119aZP.Pojem„mzdovépodmienky“zahŕňaajzákladnúzložkumzdy.

13. K výške uloženej pokuty (ktorá bola mimochodom znížená z 5.000,- € na 1.000,- €) žalovaný
poukázal na odôvodnenie druhostupňového rozhodnutia. Samotná konštatácia závažnosti pochybenia
žalobcu nie je výsledkom aplikácie § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 v nadväznosti na § 19 ods. 3 zákona
č. 125/2006 Z.z., ale výsledkom hodnotenia kritéria premietnutého v § 19 ods. 6 písm. a/ citovaného

zákona.

14. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

IV. Pojednávanie

15. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z.
o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z.
(ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne
súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu

v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Nitre sp. zn.
26S/45/2020 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. NR-26S/45/2020.
16. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm.
b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol na pojednávaní dňa 23.4.2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil

za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu a neprítomnosti žalovaného.

V. Relevantné právne predpisy

17. Podľa § 119 ods. 3 ZP v mzdových podmienkach zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania

zamestnancov,sumuzákladnejzložkymzdyaďalšiezložkyplneníposkytovanýchzaprácuapodmienky
ich poskytovania. Základnou zložkou mzdy je zložka poskytovaná podľa odpracovaného času alebo
dosiahnutého výkonu.
18. Podľa § 119a ZP mzdové podmienky musia byť dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa
pohlavia. Ustanovenie prvej vety sa vzťahuje na každé plnenie za prácu, ako aj na plnenia, ktoré

sa vyplácajú alebo sa budú vyplácať v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto
zákona alebo podľa osobitných predpisov (ods. 1). Ženy a muži majú právo na rovnakú mzdu za
rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty
sa považuje práca rovnakej alebo porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorá je
vykonávaná v rovnakých alebo porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej

alebo porovnateľnej výkonnosti a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa
(ods. 2). Ak zamestnávateľ uplatňuje systém hodnotenia pracovných miest, hodnotenie musí vychádzať
z rovnakých kritérií pre mužov a ženy bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia. Pri posudzovaní
hodnoty práce ženy a muža môže zamestnávateľ okrem kritérií uvedených v odseku 2 uplatniť ďalšieobjektívne merateľné kritériá, ktoré sa dajú uplatniť na všetkých zamestnancov bez rozdielu pohlavia
(ods. 3). Odseky 1 až 3 sa vzťahujú aj na zamestnancov rovnakého pohlavia, ak vykonávajú rovnakú
prácu alebo prácu rovnakej hodnoty (ods. 4).

19. Podľa § 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2021 inšpektorát práce
je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinností
vyplývajúcich z tohto zákona, z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) prvom bode až treťom bode,
šiestom bode a siedmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do
100 000 eur, a ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo

ťažká ujma na zdraví, najmenej 33 000 eur.
20. Podľa § 19 ods. 2 písm. b/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2021
Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, za závažné porušenie povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1
písm. a) od 1 000 eur do 200 000 eur.

21. Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2021 pokutu podľa odsekov 1
a 2 možno uložiť do dvoch rokov odo dňa prerokovania protokolu a najneskôr do troch rokov odo dňa,
keď bola porušená povinnosť.

22. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2021 inšpektorát práce

pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky
pokuty prihliada najmä na (a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov, (b)
počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa, (c) počet
nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu,
(d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany

práce u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku, (e) opakované zistenie toho istého
nedostatku.

23. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z. v znení účinnom do 31.3.2021 na konanie podľa § 4 písm.
e), § 6 ods. 1 písm. b), d) a e), § 7 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d)

až f), § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia
a povolenia podľa tohto zákona.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

24. Predmetom preskúmania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bola žalobcovi
znížená pokuta zo sumy 5.000,- € na sumu 1.000,- € za spáchanie správneho deliktu. Medzi účastníkmi
je spornou otázka, či žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu, či je skutková veta deliktu
popísaná vo výroku napadnutého rozhodnutia tak, aby bola nezameniteľná s iným skutkom, a či je

uložená sankcia primeranou.
25. V prvom rade je potrebné uviesť, že z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(napríklad rozsudok vo veci Lauko proti Slovenskej republike z 2.9.1998, č. sťažnosti 26138/95; vo veci
Öztürk proti SRN z 21.2.1984, číslo sťažnosti 8544/79; vo veci Čanády proti Slovenskej republike zo
16.11.2004, č. sťažnosti 53371/99, atď.) vyplýva, že priestupky a správne delikty sú vecami trestného

charakteru. Pre posúdenie otázky, či sa na účely Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách
(publikovaný pod č. 209/1992 Zb.) protiprávne konanie kvalifikuje ako trestné, sú dôležité nasledovné
kritériá: a/ či text právnej normy definujúci protiprávne konanie patrí alebo nepatrí v právnom systéme
príslušného štátu do trestného práva, b/ povaha protiprávneho konania, c/ povaha a stupeň prísnosti
sankcie, ktorej uloženie hrozí príslušnej osobe. Význam vnútroštátnej kvalifikácie protiprávneho konania

na trestné a správne delikty je iba relatívny. Faktormi väčšieho významu sú povaha protiprávneho
konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorá hrozí príslušnej osobe. Povaha protiprávneho
konania a povaha a stupeň prísnosti sankcie, ktorej uloženie hrozí, sú alternatívne a nie kumulatívne:
na to, aby sa článok 6 Dohovoru aplikoval z dôvodu slov „trestné obvinenie“ stačí, aby predmetné
protiprávne konanie bolo vo svojej podstate „trestné“ z pohľadu Dohovoru alebo aby zodpovednej osobe

mohla byť uložená sankcia, ktorá pre svoju povahu a stupeň prísnosti patrí vo všeobecnosti do „trestnej“
sféry. Na základe toho konanie o správnom delikte zahŕňa rozhodovanie o „trestnom obvinení“, a preto
sa naň vzťahuje článok 6 Dohovoru.26. V prípade zodpovednosti podnikateľa za správny delikt ide o objektívnu zodpovednosť a subjektívna
stránka tohto deliktu v zákonoch nie je založená na báze zavinenia. Pre správny orgán je relevantná
len existencia protiprávneho stavu, spôsobená činnosťou alebo nečinnosťou podnikateľa. Liberačné

dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii, prípadne k zániku zodpovednosti podnikateľa za
správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upustenia od jej uloženia, musia byť zakotvené
vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa uskutočňuje potrestanie za správny delikt
správnym orgánom (m.m. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf 111/2013 zo dňa 29.1.2015
publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 99/2015).

27. Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte, musí spočívať v
špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. To možno
zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu
jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na odlíšenie skutku od
iných skutkov. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie najmä z dôvodu
vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci

rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až
vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva.
Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie
možnosť zámeny skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť
úvahuotom,žepostačí,aksútietonáležitostiuvedenélenvodôvodnenírozhodnutia.Významvýrokovej

časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností
účastníkov konania, a len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou (rozsudky
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 3 Szd 9/2009 zo dňa 5.11.2009).
28. V zmysle ustálenej judikatúry citovanej vyššie bolo povinnosťou orgánu verejnej správy vo výroku
rozhodnutia, ktorým uložil žalobcovi pokutu, uviesť skutok, ktorým sa správneho deliktu dopustil,

z hľadiska miesta, času a spôsobu jeho spáchania, čo sa aj stalo. Výrok napadnutého rozhodnutia je
podľa názoru správneho súdu dostatočne jasný, zrozumiteľný a určitý, čo umožňuje jeho preskúmanie.
Je v ňom uvedené miesto, čas aj spôsob spáchania správneho deliktu, ktoré sú nezameniteľné s iným
možným skutkom:
a. miesto spáchania – pracovisko/prevádzka žalobcu: Foxconn Slovakia, spol. s r.o., Dolné Hony 29,

949 01 Nitra, výrobný závod v Nitre,
b. spôsob spáchania – žalobca ako zamestnávateľ nedohodol u svojich zamestnancov rovnaké mzdové
podmienky – základnú zložku mzdy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty na pracovnej pozícii
„Technik 3“, ktorú títo zamestnanci zastávali; u A. B. bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-
hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459 €, pri 11-hodinovej

zmenovej prevádzke 5,1690 €, a u ostatných troch zamestnancov – C. D., E. F. a C. G. – bola dohodnutá
základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej zmenovej
prevádzke 6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €,
c. čas spáchania – pri zmene pracovnej zmluvy A. B. dňa 1.6.2018, pri pracovnej zmluve C. D. zo dňa
6.6.2018, pri pracovnej zmluve E. F. zo dňa 1.7.2018, pri pracovnej zmluve C. G. zo dňa 6.8.2018.

29. V predmetnej právnej veci je výrok správneho deliktu špecifikovaný v druhostupňovom rozhodnutí
žalovaného, ktorý bolo zmenené prvostupňové rozhodnutie z hľadiska špecifikácie skutku aj výšky
uloženej sankcie postupom podľa § 59 ods. 2 SP. Prvostupňové a druhostupňové konanie aj rozhodnutie
sa chápu ako jeden celok, preto správny súd posudzoval náležitosti skutku vyplývajúce z výroku

druhostupňového rozhodnutia žalovaného. Správny súd v tomto kontexte uvádza, že námietky žalobcu
výslovne voči výroku prvostupňového rozhodnutia sú z dôvodu jeho zmeny vykonanej druhostupňovým
rozhodnutím právne irelevantné.
30.Správneorgányobochstupňovsprávneposudzovaliobjektívnuzodpovednosťžalobcuzaspáchanie
správnych deliktov, čiže bez ohľadu na zavinenie (teda sa nezaoberal subjektívnou stránkou, ktorá

je u právnických osôb vylúčená). Pre sankcionovanie protiprávneho konania preto stačí preukázané
zistenie, že subjekt (právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ) porušil zákonom uloženú
povinnosť.
31. V prípade námietky žalobcu, že o výsluchu jeho zamestnancov A. B., C. D., E. F. a C. G. neboli
oboznámení ich vedúci zamestnanci, títo sa výsluchu nemohli zúčastniť a klásť im otázky, správny súd

poukazuje na to, že oprávnenie inšpektora práce požadovať od zamestnanca v prítomnosti svedka
alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods.
1 písm. a/ tohto zákona (teda aj uplatňovania ustanovení Zákonníka práce), je upravené v ustanovení
§ 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z.z., na ktorý sa výslovne Správny poriadok nevzťahuje(porovnaj § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z.). Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu o porušení
jeho práv z dôvodu predchádzajúceho neoznámenia výsluchu jeho zamestnancov neopodstatnená. Pri
vyjadreniach zamestnancov nemohlo ísť o výsluch svedkov podľa § 35 SP, ale išlo o podanie vysvetlenia

v zmysle § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z.z, pri ktorom môžu ale aj nemusia byť prítomní
svedkovia – zákonodarca považuje za legitímne oba varianty podania vysvetlenia zamestnancami.
Okrem toho, pri prítomnosti vedúceho zamestnanca alebo konateľa žalobcu by bolo len s ťažkosťami
možné očakávať, že by sa zamestnanci v ich prítomnosti otvorili a povedali by všetky skutočnosti
rozhodujúce pre vykonanie inšpekcie práce bez akejkoľvek modifikácie. Inšpektori práce tak pri inšpekcii

za účelom objektívneho zistenia okolností týkajúcich sa preskúmavaných pracovných zmlúv správne
zvolili postup podľa § 12 ods. 1 písm. c/ zákona č. 125/2006 Z.z., čím nemohli porušiť právo žalobcu.
Napokon, žalobca mal možnosť sa k podaniu vysvetlení zo strany jeho zamestnancov vyjadriť, čo aj
urobil.
32. Z meritórneho hľadiska správny súd uvádza, že mzda za rovnakú prácu a za prácu rovnakej hodnoty
je upravená v ustanovení § 119a ZP. Základným východiskom je, že mzdové podmienky musia byť

dohodnuté bez akejkoľvek diskriminácie podľa pohlavia, čo sa vzťahuje aj na zamestnancov rovnakého
pohlavia, ak vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty (§ 119a ods. 1 prvá veta v spojení
s ods. 4 ZP).
33. Kľúčovým preto bolo posúdenie, či práca vykonávaná dotknutými zamestnancami (A. B., C. D., E.
F. a C. G.) je prácou rovnakej hodnoty. Všetci štyria zamestnancami pracovali u žalobcu na rovnakej

pracovnej pozícii Technik 3 s rovnakým popisom dohodnutého druhu práce: „Pracovník na tejto pozícii
vykonáva úlohy, ktoré sú súčasťou prebiehajúceho technického / inžinierskeho programu na podporu
činnosti ako je návrh, testovanie, výroba, prevádzka zariadení a systémov, diagnostiku a odstraňovanie
defektov na vyrobených produktoch. Táto pozícia predstavuje prvý postup pre niekoho, kto absolvoval
stredoškolské technické vzdelávanie. Dodržiava firemné pravidlá, postupy a pokyny nadriadených“.

Žalobca nepredložil žiadnu inú špecifikáciu k uvedenému druhu práce, ani neuviedol, že by niektorý
z uvedených zamestnancov vykonával menší rozsah uvedenej práce. V zmysle ustanovenia § 119a ods.
2 druhá veta ZP je preto pracovná pozícia Technik 3 rovnakou prácou, keďže ide o prácu rovnakej alebo
porovnateľnej zložitosti, zodpovednosti a namáhavosti, ktorú zamestnanci vykonávali v rovnakých alebo
porovnateľných pracovných podmienkach a pri dosahovaní rovnakej alebo porovnateľnej výkonnosti

a výsledkov práce v pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa (žalobcu). Na základe uvedeného
mali všetci štyria zamestnanci právo na rovnakú mzdu za rovnakú prácu, tak ako to ustanovuje §
119a ods. 1 prvá veta v spojení s ods. 3 ZP, čo sa však v predmetnej právnej veci nestalo. U A.
B. bola dohodnutá základná hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 5,0024 €, pri 8-
hodinovej zmenovej prevádzke 4,8459 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 5,1690 €, u ostatných

troch porovnávaných (referenčných) zamestnancov – C. D., E. F. a C. G. – bola dohodnutá základná
hodinová mzda pri 7,25-hodinovej zmenovej prevádzke 6,2500 €, pri 8-hodinovej zmenovej prevádzke
6,0545 €, pri 11-hodinovej zmenovej prevádzke 6,4581 €. Takto dojednaná mzda je však v rozpore s §
119a ZP, čo predstavuje porušenie predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v prvom až treťom bode
zákona č. 125/2006 Z.z.

34. Ak aj žalobca tvrdí, že zamestnanec A. B. pracoval uňho len krátko, a preto s ním dohodol nižšiu
mzdu, nemožno to akceptovať. Prioritnou otázkou bolo, že u všetkých štyroch dotknutých zamestnancov
išlo o rovnakú prácu, resp. prácu rovnakej hodnoty, preto všetci štyria mali mať ako základnú zložku
mzdy dohodnutú rovnakú základnú hodinovú mzdu. Ak mal žalobca záujem pri odmeňovaní odlišovať
dobu, počas ktorej uňho zamestnanci pracujú, mal možnosť použiť variabilné zložky mzdy ako napríklad

osobné ohodnotenie alebo odmenu, čo však neurobil a v rozpore s § 119a ZP určil rozdielnu základnú
hodinovú mzdu za rovnakú prácu. Na tomto závere nemôže nič zmeniť ani interný predpis žalobcu
upravujúci pravidlá pre odmeňovanie bez objektívneho odôvodnenia rozdielu v základnej zložke mzdy,
bez odôvodnenia zamestnanca so skúsenosťami a zamestnanca bez predchádzajúcich skúseností.
35. Súdny dvor EÚ konštantne rozhoduje, že na účely posúdenia, či pracovníci vykonávajú rovnakú

prácu alebo prácu rovnakej hodnoty, je potrebné preskúmať, či sa títo pracovníci nachádzajú
v porovnateľnej situácii, a to s ohľadom na všetky aspekty, akými sú povaha práce, požiadavky
na vzdelanie a pracovné podmienky (napríklad rozsudky vo veciach C-309/97, C-381/99, C-427/11).
V predmetnej veci sa všetci štyria zamestnanci nachádzali v porovnateľnej situácii z hľadiska povahy
a popisu práce, požiadaviek na vzdelanie a pracovné podmienky, preto neexistoval zákonný dôvod na

rozdielne odmeňovanie.
36. Zákon č. 125/2006 Z.z. neupravuje liberačné dôvody, ktoré by žalobcu ako zamestnávateľa mohli
zbaviť zodpovednosti za správny delikt. Liberačné dôvody, pri preukázaní ktorých dochádza k redukcii,
prípadne k zániku zodpovednosti za správny delikt, ktoré sa uplatnia vo výške sankcie alebo upusteniaod jej uloženia, pritom musia byť zakotvené vo všeobecnej rovine priamo v zákone, podľa ktorého sa
uskutočňuje potrestanie za správny delikt správnym orgánom (R 99/2015).
37. Podľa názoru správneho súdu je uložená sankcia primeraná a zodpovedá závažnosti porušenia

povinnosti žalobcu ako zamestnávateľa. Zákonom ustanovený rozsah pokuty je od 0,- € do 100.000,- €
(§ 19 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z.) a žalobcovi bola uložená pokuta v sume 1.000, €, čo je na
spodnej hranici sadzby. Žalovaný pri znižovaní sankcie z 5.000,- € na 1.000,- € zohľadnil poľahčujúce
okolnosti v prospech žalobcu (ojedinelosť porušenia, prvé porušenie povinnosti zo strany žalobcu a aj
krátkosť negatívneho pôsobenia na zamestnanca A. B.). Odôvodnenie správnej úvahy smerujúcej k

uloženej sankcii je logické a neprekračuje hranice zákona č. 125/2006 Z.z. Uložená sankcia plní aj svoj
represívny, ale najmä preventívny charakter vzhľadom na jej výšku s tým, že sa sankcionovaný subjekt
takéto deliktu v budúcnosti už nedopustí, resp. sa ho bude vyvarovať.
38. Správny súd dáva do pozornosti, že žalobcovi nebola uložená pokuta za závažné porušenie
právnych predpisov podľa § 19 ods. 2 písm. a/, ale za porušenie právnych predpisov podľa § 19 ods.
1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z., pri ktorom sa tiež zohľadňuje závažnosť zisteného porušenia

povinností a závažnosť ich následkov tak, ako to vyžaduje ustanovenie § 19 ods. 6 citovaného zákona.
Prihliadanie na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov je spoločným
kritériom tak pri porušení povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a/ v spojení
s § 19 ods. 1 písm. a/ ako aj pri závažnom porušení povinností vyplývajúcich z predpisov uvedených v
§ 2 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 19 ods. 2 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z. Preto je námietka žalobcu

o pochybení orgánu verejnej správy pri ukladaní pokuty, lebo v jeho prípade nešlo o závažné porušenie
právnych predpisov, nedôvodná.
39. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované právne predpisy správny súd dospel k záveru,
že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom č. 125/2006 Z.z., žalovaný vec správne právne
posúdil a napadnuté rozhodnutie je riadne a zrozumiteľne odôvodnené. Preto správny súd žalobu

žalobcu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.
40. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, pretože nezistil dôvody na to, aby bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu
náhradu trov žalovaného.
41. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

NR-26S/45/2020
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP) od jeho doručenia,
a to na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body

možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa

nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).