Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-1S/71/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200492
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200492.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBratislave,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.JeannetteHajdinovejačlenov

senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Zuzany Širokej, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, so
sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so
sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, za účasti osoby zúčastnenej na
konaní: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXXX/X, XXX XX E., právne zastúpený: Advokátska
kancelária JUDr. Radomír Bžán, s. r. o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 227,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 5904-P/2019 zo dňa 11. marca 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Osobe zúčastnenej na konaní sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím Úradu pre verejné obstarávanie č. spisu: 119-3000/SK/3/2011, 13371-3000/2018 zo
dňa 21. decembra 2018 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) bola žalobcovi uložená pokuta v celkovej

výške XX XXX eur podľa § 182 ods. 2 písm. q) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZoVO“) za to, že dňa 22. marca 2010 uzavrel s úspešným uchádzačom
DOXX - Stravné lístky, spol. s r.o., so sídlom Kálov 356, 010 01 Žilina, IČO: 36 391 000 (ďalej len
„DOXX – Stravné lístky“), Zmluvu o poskytovaní služieb spojených so zabezpečením stravovacích
poukážok na dobu neurčitú, ktorá bola výsledkom postupu zadávania zákazky na predmet „Stravovanie
zamestnancov Sociálnej poisťovne prostredníctvom stravných poukážok“, vyhláseného vo Vestníku
verejného obstarávania č. 54/2009 zo dňa 20. marca 2009 pod zn. 01496-MSS, pričom nedodržal

podmienku ustanovenú v § 45 ods. 5 zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len „starý ZoVO“).

2. Voči uvedenému prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad, o ktorom rozhodol predseda
Úradu pre verejné obstarávanie rozhodnutím č. 5904-P/2019 zo dňa 11. marca 2019 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) tak, že rozklad žalobcu zo dňa 3. januára 2019 zamietol a prvostupňové
rozhodnutie o uložení pokuty vo výške XX XXX eur potvrdil.

3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uvádza, že prvostupňový správny orgán začal správne konanie za
porušenie ZoVO z úradnej povinnosti. Žalovaný ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol,
že žalobca v podanom rozklade vôbec nespochybňoval zákonnosť vydaného rozhodnutia a nežiadalani o jeho zrušenie, pričom poukázal iba na odôvodnenie výšky uloženej pokuty v sume XX XXX
eur, ktorú považoval za neprimerane vysokú, nakoľko mu bola uložená takmer v maximálnej možnej
výške rozsahu stanoveného v § 182 ods. 2 písm. q) ZoVO, podľa ktorého úrad uloží verejnému

obstarávateľovi pokutu od 500 eur do 30 000 eur, ak pri uzavretí zmluvy, koncesnej zmluvy alebo
rámcovej dohody nedodržal podmienky ustanovené v § 56 ods. 2 až 7 ZoVO. Podľa žalobcu je potrebné
pri trestaní klásť dôraz predovšetkým na preventívnu a výchovnú funkciu trestu, t. j. uložiť v rámci
zákonom stanoveného sankčného rozpätia miernejší trest tak, aby táto sankcia spĺňala nie represívny,
alepredovšetkýmvýchovnýúčel,atakdobudúcnostimotivovalaverejnéhoobstarávateľakdodržiavaniu

povinností, ktoré mu vyplývajú zo ZoVO. V ďalšej časti rozkladu žalobca poukázal na samotný
priebeh procesu verejného obstarávania, ku ktorému uviedol, že v rámci hodnotenia ponúk pri fyzických
kontrolách stravovacích zariadení uvedených v ponukách zistil, že zariadenia predložené uchádzačom
LE CHEQUE DEJEUNER s.r.o., so sídlom Tomášikova 23/D, 821 01 Bratislava, IČO: 31 396 674 (ďalej
len „LE CHEQUE DEJEUNER“) sú v rozpore s požiadavkami uvedenými v súťažných podkladoch,
čím tento uchádzač nebol preukázateľne schopný plniť predmet zákazky v takom rozsahu, v akom sa

zaviazal vo svojej ponuke. Záverom žalobca zdôraznil, že do ukončenia procesu verejného obstarávania
mal uzatvorené zmluvy o poskytovaní stravovacích poukážok s uchádzačom LE CHEQUE DEJEUNER,
na základe ktorých si uvedený uchádzač uplatňoval províziu z dodaných stravovacích poukážok, pričom
sa podľa žalobcu zámerne snažil proces verejného obstarávania neustále predlžovať viacnásobným
uplatňovaním revíznych postupov, aby mu zabránil vypovedať pôvodné zmluvy. Uzatvorenie zmluvy s

uchádzačom DOXX – Stravné lístky nemalo za následok z hľadiska ceny prijatie nevýhodnejšej ponuky
s negatívnym dopadom na efektívnosť a hospodárnosť vynakladania finančných prostriedkov.

4.Nazákladedokumentácieobsiahnutejvadministratívnomspisežalovanýzistil,žežalobcaakoverejný
obstarávateľ podľa § 6 ods. 1 písm. d) starého ZoVO vyhlásil vo Vestníku verejného obstarávania č.

54/2009 zo dňa 20. marca 2009 pod zn. 01496-MSS verejnú súťaž na zadávanie nadlimitnej zákazky
postupom pre zadávanie podlimitných zákaziek podľa § 25 v spojení s § 91 starého ZoVO na predmet
zákazky „Stravovanie zamestnancov Sociálnej poisťovne prostredníctvom stravných poukážok“. Zo
zisteného skutkového stavu bolo zrejmé, že žalobca nekonal v žiadosti o nápravu uchádzačov Vaša
stravovacia, spol. s r.o., so sídlom Račianske mýto 1/B, 831 02 Bratislava, IČO: 35 683 813 (ďalej len

„Vaša stravovacia“), a LE CHEQUE DEJEUNER, tieto v lehote siedmych dní odo dňa ich doručenia (t. j.
do 22. marca 2010) nevybavil ani nezamietol, ale namiesto toho v rozpore s § 45 ods. 5 starého ZoVO
uzavrel dňa 22. marca 2010 zmluvu o poskytovaní služieb so spoločnosťou DOXX – Stravné lístky,
ktorá sa stala úspešným uchádzačom. Uvedené konanie znemožnilo meritórne rozhodnúť o námietkach
uchádzača LE CHEQUE DEJEUNER proti výsledku vyhodnotenia ponúk doručených úradu dňa 26.

marca 2010. Podmienkou na podanie námietok totiž bolo nielen dodržanie lehoty na ich podanie podľa
§ 138 ods. 5 starého ZoVO, ale aj skutočnosť, že námietky musia byť podľa § 138 ods. 2 starého
ZoVO podané pred uzavretím zmluvy, čo žalobca svojím nezákonným konaním zmaril. Žalovaný ku
skutočnostiam uvádzaným žalobcom, že zariadenia predložené uchádzačom LE CHEQUE DEJEUNER
boli v rozpore s požiadavkami uvedenými v súťažných podkladoch uviedol, že tieto skutočnosti nemali

vplyv na meritum veci predmetného správneho konania, ktoré bolo voči žalobcovi vedené nie z dôvodu
nesprávneho vylúčenia uchádzača či nesprávneho vyhodnotenia ponúk, ale pre nedodržanie odkladnej
lehoty na uzavretie zmlúv.

5. K námietke žalobcu ohľadom výšky uloženej pokuty žalovaný uviedol, že sa v celom rozsahu

stotožnil s právnym názorom vyjadreným v prvostupňovom rozhodnutí, ktorého odôvodnenie jasne a
jednoznačne obsahuje príslušnú správnu úvahu, resp. dôvody, ktoré viedli k uloženiu pokuty vo výške
XX XXX eur. Výška uloženej pokuty bola stanovená v hornej polovici zákonom stanoveného sankčného
rozpätia vzhľadom na závažnosť preukázaného porušenia ZoVO. Podľa žalovaného je výška pokuty
adekvátna, primeraná, plní primerane represívny, ale aj preventívny účinok. Navyše v posudzovanom

prípade v súlade s čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky bol prvostupňovým správnym orgánom
aplikovaný princíp priaznivej retroaktivity. Pri ukladaní pokuty bola v prospech žalobcu aplikovaná nová
právna úprava, nakoľko s účinnosťou od 18. apríla 2016 došlo k presunu správneho deliktu, ktorého sa
žalobca dopustil z odseku 1, ktorý upravuje najzávažnejšie porušenia pravidiel verejného obstarávania
do odseku 2, v ktorom je výška sankcie určená v rámci sankčného rozpätia od 500 eur do 30 000 eur. Pri

stanovení výšky pokuty bola zohľadnená aj tá skutočnosť, že v posudzovanom prípade išlo z hľadiska
finančných limitov o nadlimitnú zákazku na poskytnutie služieb s predpokladanou hodnotou zákazky vo
výške XX XXX XXX eur bez DPH, a tiež to, že zmluva o poskytovaní služieb bola uzatvorená na dobu
neurčitú.II. Správna žaloba

6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného
a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. V odôvodnení žaloby žalobca uviedol, že vyhlásil verejnú
súťaž na predmet zákazky „Stravovanie zamestnancov Sociálnej poisťovne prostredníctvom stravných
poukážok“ vo Vestníku verejného obstarávania č. 54/2009 zo dňa 20. marca 2009 pod č. 01496-MSS
s predpokladanou hodnotou zákazky v sume XX XXX XXX eur bez DPH. Kritériom na vyhodnotenie

ponúk bola jednotková cena 1 ks stravnej poukážky a počet stravovacích zariadení v blízkosti ústredia
a pobočiek Sociálnej poisťovne.

7. Žalobca ďalej uviedol, že napáda rozhodnutie žalovaného v rozsahu výšky uloženej sankcie, ktorú
považuje za neprimerane vysokú, nakoľko bola uložená v takmer maximálnej možnej výške rozsahu
stanovenom v § 182 ods. 2 písm. q) ZoVO. Predmetné verejné obstarávanie sa týkalo obstarania

stravných poukážok, vzhľadom na čo ich nominálna hodnota bola rovnaká vo všetkých ponukách,
t. j. mala hodnotu 3,30 eur s DPH a prijatie ponuky DOXX – Stravné lístky nemalo za následok,
z hľadiska ceny, prijatie nevýhodnejšej ponuky. Uzavretie zmluvy nemalo žiadny dopad na efektívnosť
a hospodárnosť vynakladania finančných prostriedkov, nakoľko žalobca stravovacie poukážky nakupuje
lenzaichnominálnuhodnotu.Vzhľadomnauvedenéskutočnostisažalobcanestotožňujesnapadnutým

rozhodnutím o výške uloženej pokuty. V predmetnom prípade sa totiž žalobca nedopustil konania,
ktoré by malo za následok ujmu v majetkovej oblasti verejného obstarávateľa, teda neboli nezákonne
vynaložené verejné financie. Udelená sankcia v hornej hranici rozsahu má tak neprimerane represívny
charakter, na úkor výchovného a preventívneho charakteru.

III. Vyjadrenie žalovaného

8. K podanej správnej žalobe sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 24. júna 2019, v ktorom navrhol
predmetnú správnu žalobu zamietnuť. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca nepopiera
naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu podľa § 182 ods. 2 písm. q) ZoVO, ktorá spočíva

v nedodržaní odkladnej lehoty na uzavretie zmluvy v zmysle § 45 ods. 5 starého ZoVO. Meritum sporu
spočíva teda len vo vyriešení otázky, či je výška uloženej pokuty uloženej žalobcovi za spáchanie tohto
správneho deliktu primeraná.

9. Žalovaný uložil napadnutým rozhodnutím žalobcovi pokutu z dôvodu nedodržania odkladnej lehoty

na uzavretie zmluvy podľa § 45 ods. 5 starého ZoVO. Zmysel predmetnej odkladnej lehoty spočíva vo
vytvorení časového priestoru pre účinné uplatnenie revíznych postupov zo strany uchádzačov alebo
záujemcov. Týmto spôsobom má byť dosiahnutý cieľ právnej úpravy verejného obstarávania, ktorým
je predovšetkým zabezpečiť voľnú súťaž dodávateľov o zákazky financované z verejných rozpočtov
založenú na princípoch efektívnej konkurencie a samozrejme záujem na účelnom vynakladaní verejných

prostriedkov. Nerešpektovanie odkladných lehôt a zmarenie účinného uplatnenia revíznych prostriedkov
predstavuje jedno z najzávažnejších porušení ZoVO, nakoľko žalobca predčasným uzavretím zmluvy
s úspešným uchádzačom zmaril možnosť účinne sa domáhať nápravy, čím došlo v postupe zadávania
zákazky k výraznému zásahu do práv uchádzača LE CHEQUE DEJEUNER a zároveň uchádzača
Vaša stravovacia. Závažnosť žalobcom spáchaného správneho deliktu má za následok obmedzenie

konkurencie, a tým aj hospodárskej súťaže dodávateľov o predmetnú zákazku, čiže nemožno súhlasiť
s konštatovaním žalobcu, že výška uloženej pokuty nie je adekvátna. Pri stanovení výšky pokuty sa
zohľadnila aj skutočnosť, že v posudzovanom prípade išlo z hľadiska finančných limitov o nadlimitnú
zákazkunaposkytnutieslužiebatiež,žezmluvaoposkytovaníslužiebbolauzatvorenánadobuneurčitú.

10. Žalovaný ďalej skonštatoval, že v posudzovanom prípade bol aplikovaný princíp priaznivej
retroaktivity, čo v konečnom dôsledku znamená, že nebyť zmeny právnej úpravy, pokuta by dosahovala
státisíce eur, keďže podľa pôvodnej právnej úpravy žalobcovi hrozilo za predmetný správny delikt
uloženie pokuty vo výške 5 % zo zmluvnej ceny (5 % zo sumy X XXX XXX eur). Po zohľadnení
priaznivejšej právnej úpravy bola pokuta uložená len v rámci sankčného rozpätia od 500 eur do 30 000

eur.

11. Tvrdenie žalobcu, že všetci uchádzači ponúkli rovnakú jednotkovú cenu, nemá vplyv na meritum
veci. Z pohľadu uchádzačov je relevantné, s kým žalobca ako verejný obstarávateľ uzavrie zmluvu,a to aj v prípade poskytnutia rovnakej ceny. Je tak bezpredmetné aké vnútorné pohnútky viedli žalobcu
k nerešpektovaniu odkladnej lehoty, ktorá chráni predovšetkým uchádzačov, ktorí súperia o zadanie
zákazky.

IV. Replika žalobcu a duplika žalovaného

12. Žalobca v podaní zo dňa 31. júla 2019 potvrdil, že v predmetnom konaní nie je sporné, že zo
strany žalobcu došlo k porušeniu ZoVO, no za predmetné konanie bola podľa jeho názoru zo strany

žalovaného uložená neprimerane vysoká pokuta, ktorá je v hornej hranici rozsahu sadzby. Žalobca
nepopiera porušenie ZoVO, no uvádza, že sa nejednalo o účelové a úmyselné konanie. Spáchanie
správneho deliktu bolo údajne spôsobené nedôslednosťou žalobcu, keď k podpisu zmluvy došlo
predčasne. Žalobca odmieta, že sa dopustil zásadného porušenia princípu verejného obstarávania,
ktorým je zabezpečiť voľnú súťaž uchádzačov o zákazky financované z verejných rozpočtov založenú
na princípoch efektívnej konkurencie a účelnom vynakladaní verejných prostriedkov.

13. Žalobca ďalej uviedol, že podľa jeho názoru uchádzač LE CHEQUE DEJEUNER nemal byť v
čase podpisovania zmluvy s úspešným uchádzačom už zaradený v procese verejného obstarávania
predmetnej zákazky, nakoľko na základe fyzických kontrol bolo preukázané, že stravovacie zariadenia,
v ktorých mohli byť uplatnené stravovacie poukážky tohto uchádzača boli predložené v rozpore s

požiadavkami žalobcu uvedenými v súťažných podkladoch, čím uchádzač nebol preukázateľne schopný
plniť predmet zákazky v takom rozsahu, v akom sa zaviazal v ponuke. Uvedená skutočnosť, hoci nemá
priamy súvis s konaním žalobcu, ktorým sa neúmyselne dopustil porušenia ZoVO, je spôsobilá svedčiť
v prospech žalobcu pri rozhodovaní o výške uloženej pokuty. Podľa žalobcu uchádzač, ktorému bolo
zasiahnuté do práv, mal byť v čase podpisovania zmluvy s úspešným uchádzačom z procesu verejného

obstarávania predmetnej zákazky vylúčený.

14. Ohľadom uloženia pokuty žalobcovi aplikovaním princípu priaznivej retroaktivity žalovaný uviedol,
že jej prípadným neaplikovaním by žalobcovi hrozila pokuta vo výške 5 % zo zmluvnej ceny. V zmluve
bola dohodnutá zmluvná cena ako jednotková cena za 1 kus stravného lístka v nominálnej hodnote 3,30

eur s DPH. Žalobca je názoru, že žalovaný ako definíciu zmluvnej ceny subjektívne použil na jej určenie
predpokladanú hodnotu zákazky. Tento postup žalovaného nepovažuje žalobca za správny a objektívny,
pretože zmluvná cena bola dohodnutá v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi vo výške
3,30 eur s DPH, a teda pokuta za porušenie ustanovenia § 45 ods. 5 starého ZoVO mala byť žalobcovi
uložená vo výške 5 % z ceny 3,30 eur.

15.Žalovanývosvojompodanízodňa15.marca2024zotrvalnasvojejdoposiaľuvedenejargumentácií.
K aplikovaniu princípu priaznivej retroaktivity uviedol, že cenu za 1 ks stravnej poukážky nie je možné
v žiadnom prípade považovať za zmluvnú cenu. Podľa názoru žalovaného je nutné pod zmluvnou
cenou rozumieť peňažné plnenie, ktoré na základe zmluvy poskytuje jedna zmluvná strana druhej ako

protihodnotu za poskytnuté plnenie. Cenu za 1 ks stravovacej poukážky je možné v tomto kontexte
vnímať iba ako jednotkovú cenu. Z uzatvorenej zmluvy o službách jednoznačne vyplýva, že predmetom
zmluvy nebolo dodanie jednej stravovacej poukážky. Žalovaný v tejto súvislosti tiež považuje za
potrebné zdôrazniť, že účelom ukladania pokút za správne delikty spáchané v procese verejného
obstarávania, teda konania, ktorého sa žalobca dopustil, je represívne a preventívne pôsobenie na

verejných obstarávateľov a obstarávateľov, pričom v prípade ak by výsledkom správneho trestania
v týchto prípadoch bola pokuta kvantifikovaná z jednotkovej ceny kontrahovanej v zmluve, tak ako
tvrdí žalobca (v tomto prípade 5 % zo sumy 3,30 eur, t. j. pokuta vo výške 0,165 eur) dochádzalo
by k absolútnemu zmareniu základných funkcií správneho trestania, t. j. funkcie represívnej a funkcie
preventívnej. V tomto kontexte žalovaný poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

č. k. 6Sžo 314/2009 zo dňa 18. augusta 2010, v ktorom sa konštatuje, že správny orgán má pri ukladaní
sankcie prihliadať na jej preventívnu a represívnu funkciu.

V. Vyjadrenie zúčastnenej osoby a vyjadrenie účastníkov konania k nemu

16. Uznesením Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/71/2019-71 zo dňa 6. februára 2024 bolo A. B.
C. priznané postavenie osoby zúčastnenej na konaní (ďalej len „zúčastnená osoba“).17. Zúčastnená osoba vo svojom vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že zodpovednosť za správny
delikt, za ktorý bola žalobcovi uložená pokuta zanikla, už nebolo možné vyvodiť zodpovednosť. Pokuta
bola žalobcovi uložená v roku 2018 na základe kontroly z roku 2010. Keďže sa správne trestanie

analogicky riadi základnými zásadami platnými v trestnom práve, zúčastnená osoba s poukazom na §
87 ods. 4 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov uvádza, že trestnosť
činu zaniká uplynutím premlčacej doby. Zúčastnená osoba taktiež navrhla uplatniť inštitút sankčnej
moderácie.

18. Žalobca sa v podaní zo dňa 31. júla 2024 vyjadril tak, že sa stotožňuje s argumentáciou zúčastnenej
osoby, trvá na zrušení napadnutého rozhodnutia alternatívne taktiež navrhuje uplatniť inštitút sankčnej
moderácie a to tak, že sa upustí od uloženia pokuty, prípadne sa pokuta zníži v čo najväčšom rozsahu.

19. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 2. augusta 2024 zopakoval svoju doterajšiu argumentáciu
a v súvislosti so zánikom sankcionovateľnosti správneho deliktu uviedol, že v hoci v uvedenom

konaní neboli dodržané lehoty stanovené v § 49 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), tieto majú poriadkový charakter,
pričom poukázal na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, konkrétne na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/47/2011 zo dňa 31. mája 2012, podľa ktorého:
„lehoty stanovené v § 49 správneho poriadku sú lehotami inštruktívnymi bez sankčných mechanizmov

pre správny orgán a ich nedodržanie samé o sebe nemôže spôsobiť nezákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu a ani účastník nemôže z nich vyvodzovať vo vzťahu rozhodnutiu vo veci nejaké
práva“, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Stk/6/2021 zo
dňa 18. augusta 2023, v ktorom sa uvádza: „kasačný súd dopĺňa, že lehoty uvedené v § 49 Správneho
poriadku sú lehotami poriadkovými, ktorých prekročenie nevedie automaticky k záveru o nezákonnosti

vydaného rozhodnutia.“

VI. Relevantná právna úprava

20. Podľa § 182 ods. 2 písm. q) ZoVO v znení účinnom do 31. decembra 2018 úrad uloží verejnému

obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu od 500 eur do 30 000 eur, ak pri uzavretí zmluvy, koncesnej
zmluvy alebo rámcovej dohody nedodržal podmienky ustanovené v § 56 ods. 2 až 7.

21. Podľa § 56 ods. 5 ZoVO v znení účinnom do 31. decembra 2018 ak verejný obstarávateľ alebo
obstarávateľ nekonal v žiadosti o nápravu a ak neboli doručené námietky podľa § 170 ods. 4, môže

uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu s úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi
najskôr šestnásty deň po uplynutí lehoty ustanovenej na vybavenie žiadosti o nápravu podľa § 165 ods.
3.

22. Podľa § 182 ods. 4 ZoVO v znení účinnom do 31. decembra 2018 pri ukladaní pokuty podľa odsekov

2 a 3 úrad prihliada najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia povinnosti. Ak sa verejný
obstarávateľ alebo obstarávateľ v jednom verejnom obstarávaní dopustí viacerých správnych deliktov,
úrad uloží pokutu len za ten správny delikt, za ktorý možno uložiť najvyššiu pokutu; tým nie je dotknuté
uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. b).

23. Podľa § 182 ods. 5 ZoVO v znení účinnom do 31. decembra 2018 za zmluvnú cenu sa na účely
výpočtu výšky pokuty považuje cena určená v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve
za celý predmet zákazky. Ak sa v zmluve, v rámcovej dohode alebo v koncesnej zmluve neurčuje
cena za celý predmet zákazky, zmluvnou cenou sa rozumie predpokladané množstvo určené verejným
obstarávateľom alebo obstarávateľom vynásobené jednotkovými cenami za celú dobu trvania zmluvy,

rámcovejdohodyalebokoncesnejzmluvy.Zmluvnoucenounaúčelyvýpočtuvýškypokutypodľaodseku
2 písm. b) sa rozumie cena, o ktorú sa zvyšuje zmluvná cena určená v pôvodnej zmluve, v pôvodnej
rámcovejdohodealebovpôvodnejkoncesnejzmluve.Aknemožnourčiťzmluvnúcenutýmtospôsobom,
zmluvnou cenou sa rozumie predpokladaná hodnota.

24. Podľa § 182 ods. 6 ZoVO v znení účinnom do 31. decembra 2018 konanie o uložení pokuty možno
začať do jedného roka odo dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona, najneskôr do troch rokov odo
dňa, keď k porušeniu došlo. Konanie o uložení pokuty za porušenie zákona, o ktorom sa úrad dozvie vkonaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy, možno začať do jedného roka odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia úradu.

25. Podľa § 45 ods. 5 starého ZoVO v znení účinnom do 31. decembra 2009 ak verejný obstarávateľ
a obstarávateľ nekonal v žiadosti o nápravu a ak neboli podané námietky podľa § 138 ods. 5, môže
uzavrieť zmluvu alebo rámcovú dohodu s úspešným uchádzačom alebo uchádzačmi najskôr štrnásty
deň po uplynutí lehoty ustanovenej na vybavenie žiadosti o nápravu podľa § 136 ods. 6.

26. Podľa § 149 ods. 1 písm. g) starého ZoVO v znení účinnom do 31. decembra 2009 úrad uloží
verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi pokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny, ak pri uzavretí zmluvy
alebo rámcovej dohody nedodržal podmienky ustanovené v § 45 ods. 2 až 7.

27. Podľa § 149 ods. 4 starého ZoVO v znení účinnom do 31. decembra 2009 úrad začne konanie o
uložení pokuty do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o porušení zákona, najneskôr však do troch

rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo. Za deň, kedy sa úrad dozvedel o porušení zákona, sa považuje
deň prerokovania protokolu o výkone kontroly.

VII. Verejné vyhlásenie rozsudku

28. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z.
o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z.
(ďalejlen„zákonč.151/2022Z.z.“)prešielvýkonsúdnictvaod1.júna2023zkrajskýchsúdovnasprávne
súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu
v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

1S/71/2019 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. BA-1S/71/2019.

29. Správny súd v Bratislave, ako vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci podľa §
10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len
„SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z., vychádzajúc zo zisteného skutkového

stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a dospel k záveru, že žaloba bola podaná
nedôvodne,apretojupodľaust.§190ods.1SSPzamietol.Správnysúdrozhodolvovecibeznariadenia
pojednávania rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 21. mája 2025, nakoľko nebola splnená ani jedna z
podmienok uvedených v ust. § 107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania,
keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal o nariadenie pojednávania.

VII. Právne hodnotenie správneho súdu

30. Z obsahu podanej správnej žaloby ako aj z vyjadrení účastníkov konania zostala medzi účastníkmi
konania spornou výška uloženej pokuty, použitie princípu priaznivej retroaktivity na daný prípad ako aj

sankciovateľnosť správneho deliktu. Samotné spáchanie správneho deliktu žalobca nepoprel.

31. Princíp priaznivej retroaktivity predstavuje elementárnu zásadu správneho trestania, ktorú je
potrebné posudzovať v rámci správneho trestania v každom konaní. Ide o situácie, keď právna úprava
účinná v čase začatia konania je pre páchateľa priaznivejšia ako právna úprava účinná v čase spáchania

deliktu, ktorý sa mu kladie za vinu. Ak je teda v budúcnosti prijatá právna úprava, podľa ktorej by bolo
možné sankcionovať miernejšie, resp. je v iných ohľadoch pre páchateľa priaznivejšia, prihliada sa
práve na neskoršiu právnu úpravu. Tým má byť zaručená aj predvídateľnosť rozhodovania, pretože
páchateľovi musí byť v dobe jeho konania zrejmé, aký postih mu hrozí. Určujúci je stav právnej úpravy
v dobe spáchania deliktu, s možnosťou neskoršej priaznivejšej právnej úpravy, ako aj v rovine právnej

praxe. Tu je vhodné poukázať na rozsudok Mestského súdu v Prahe sp. zn. 28 Ca 151/2002 zo dňa 10.
júna 2003, v ktorom sa uvádza, že „...správny orgán musí pri trestaní správnych deliktov rešpektovať
princíp uvedený v čl. 40 ods. 6 Listiny základných práv a slobôd. Uplatňovanie zodpovednosti a uloženie
postihu je preto nevyhnutné posúdiť podľa právnej úpravy účinnej v dobe, kedy ku konaniu došlo, ak
nie je úprava účinná v čase rozhodovania pre delikventa priaznivejšia.“

32. Právna úprava účinná v čase spáchania deliktu ukladala za spáchanie predmetného správneho
deliktu pokutu vo výške 5 % zmluvnej ceny [§ 149 ods. 1 písm. g) v spojitosti s § 45 ods. 5 starého ZoVO].
Tvrdenie o tom, že za zmluvnú cenu je potrebné považovať cenu za 1 kus stravného lístka v nominálnejhodnote 3,30 eur s DPH je neakceptovateľné. Žalobca ako verejný obstarávateľ v žiadnom prípade
neobstarával 1 kus stravného lístka, ale vopred nestanovené množstvo stravných lístkov v celkovej
predpokladanej výške 10 540 000 eur bez DPH. Za zmluvnú cenu na účely výpočtu výšky pokuty je

tak potrebné považovať cena určenú v zmluve za celý predmet zákazky a nielen za jeden kus z bližšie
nešpecifikovaného množstva predmetov (stravných lístkov) zákazky. Podľa vyjadrenia žalobcu bola ku
dňu 31. december 2011 za celkový počet odobraných stravných lístkov vynaložená suma X XXX XXX
eur, z toho reálne náklady žalobcu boli vo výške X XXX XXX eur (po odpočítaní príspevku zo sociálneho
fondu a príspevku zamestnancov). Výška pokuty podľa právnej úpravy v čase spáchania deliktu by tak

bola v státisícoch eur. Podľa právnej úpravy účinnej v čase vydania prvostupňového rozhodnutia bolo
možné žalobcovi za spáchaný delikt uložiť pokutu vo výške 500 eur až 30 000 eur [§ 182 ods. 2 písm. q)
v spojitosti s § 56 ods. 5 ZoVO]. Je nepochybné, že neskoršia právna úprava bola za použitia princípu
priaznivej retroaktivity pre žalobcu priaznivejšia a uložená pokuta je v prospech žalobcu diametrálne
odlišná od tej, ktorá by mu hrozila v zmysle právnej úpravy účinnej v čase spáchania deliktu. Správny súd
má teda za zrejmé, že použitie princípu priaznivej retroaktivity žalovaným bolo v tomto prípade správne.

33. K výške uloženej pokuty správny súd uvádza, že uloženie a určenie výšky pokuty je výsledkom
správnej úvahy žalovaného ako správneho orgánu a správny súd ju preskúmava len z hľadiska,
či rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, tým nie je dotknutá sankčná
moderácia (§ 27 ods. 2 SSP). Pokuta bola uložená žalobcovi vo výške 28 000 eur, a teda sa

jednoznačne nachádzala v sankčnom rozpätí 500 eur až 30 000 eur stanovenom v § 182 ods. 2
písm. q) ZoVO. Správna úvaha predstavuje ponechanie možnosti správnemu orgánu v rámci určitého
tolerančného pásma formulovať svoje závery autonómne. Výška uloženej sankcie je tak vecou voľnej
úvahy správneho orgánu. Správny súd by mohol napadnuté rozhodnutie žalovaného, pokiaľ ide o výšku
uloženej sankcie, zrušiť len v prípade, keby voľná úvaha, ktorou sa žalovaný riadil pri rozhodnutí o výške

sankcie, nezodpovedala obsahu spisu alebo sa priečila zásadami logického myslenia. Žalovaný mal
pri rozhodnutí o výške sankcie prihliadať najmä na povahu, závažnosť, spôsob a následky porušenia
povinnosti. Napadnuté rozhodnutie, v kontexte prvostupňového rozhodnutia, obsahuje dostatočné
odôvodnenie správnej úvahy týkajúcej sa výšky uloženej sankcie, ktorá sa nachádza v rámci zákonom
stanoveného rozmedzia, a preto je v súlade so zákonom. Správne orgány sa dostatočne zaoberali

ako obligatórnymi, tak aj fakultatívnymi kritériami podľa § 182 ods. 4 ZoVO a zohľadnili ich pri určení
výšky pokuty. Podľa názoru správneho súdu je kľúčovým kritériom pri určovaní výšky pokuty represívna
a preventívna funkcia postihu vo vzťahu k žalobcovi. Preventívna funkcia trestu nezahŕňa len účinky
voči žalobcovi (individuálny efekt), ale musí mať aj odstrašujúci účinok na iných nositeľov rovnakých
zákonných povinností (generálny efekt). Tento účinok môže dosiahnuť iba trest, ktorý zodpovedá

významu chráneného záujmu. Finančný postih musí byť v takej výške, aby mal reálny dopad na majetok
delikventa, a teda musí obsahovať aj represívnu zložku. Ak by tomu tak nebolo, postih by bol bezo
zmyslu.

34. Ohľadom námietky zániku sankcionovateľnosti správneho deliktu správny súd poukazuje na § 182

ods. 6 ZoVO, resp. § 149 ods. 4 starého ZoVO, kde sa zhodne uvádza, že úrad začne konanie o
uložení pokuty do jedného roka odo dňa, keď sa dozvedel o porušení zákona, najneskôr však do
troch rokov odo dňa, keď k porušeniu došlo. Je nesporné, že v tomto prípade existuje objektívna
lehota (3 roky odo dňa, keď došlo k porušeniu zákona) a subjektívna lehota (do jedného roka odo
dňa, keď sa úrad dozvedel o porušení zákona) na začatie konania o uložení pokuty. K porušeniu

ustanovení starého ZoVO došlo dňa 22. marca 2010, keď žalobca uzavrel zmluvu o poskytnutí
služieb spojených so zabezpečením stravovacích poukážok s obchodnou spoločnosťou DOXX –
Stravné lístky, a to počas podaných revíznych postupov, bez ich vybavenia. O porušení zákona
sa teda žalovaný dozvedel zo zápisnice o prerokovaní protokolu č. 272-6000/10/2010 zo dňa 3.
novembra 2010 u verejného obstarávateľa – žalobcu so zameraním na kontrolu postupu zadávania

zákazky pri uzatváraní zmluvy na predmet zákazky „Stravovanie zamestnancov Sociálnej poisťovne
prostredníctvom stravných poukážok“. Žalovaný oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci
uloženia pokuty listom č. 119-3000/SK/1/2011 zo dňa 12. októbra 2011. Na základe uvedeného správny
súd konštatuje, že bola dodržaná tak objektívna lehota (posledným dňom bol 22.03.2013) ako aj
subjektívna lehota (posledným dňom bol 03.11.2011) na začatie konania o uložení pokuty. Platná

právna úprava neurčuje lehotu, v ktorej má byť právoplatne rozhodnuté o uložení pokuty, čiže nemožno
hovoriť o zániku sankcionovateľnosti správneho deliktu, ktorého sa žalobca dopustil. Správny súd
poznamenáva, že v konaní bolo prvýkrát rozhodnuté už dňa 22. februára 2012 rozhodnutím č. 119-3000/
SK/7/2011 o uložení pokuty vo výške XXX XXX eur, ktoré bolo následne na základe podaného rozkladuzrušené rozhodnutím predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie č. 090-P/08-2012 zo dňa 30.
augusta 2012 a vec bola vrátená prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.

35. Správny súd ma teda za preukázané, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí poskytol relevantné
právne odpovede na všetky právne významné argumenty, pričom dostatočne a zrozumiteľne svoje
rozhodnutie odôvodnil. Správny súd preto dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby, keďže nenašiel žiadny
z tvrdených dôvodov nezákonnosti, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

36. Ohľadom návrhu aplikovania inštitútu sankčnej moderácie správny súd uvádza, že tento inštitút
možno uplatniť len na návrh žalobcu (nie osoby zúčastnenej na konaní). Žalobca v podanej správnej
žalobe nenavrhol uplatnenie sankčnej moderácie, učinil tak až v podaní zo dňa 31. júla 2024, teda až
po uplynutí lehoty na podanie správnej žaloby. Je teda na mieste konštatovať, že na využitie sankčnej
moderácie správnym súdom neboli splnené zákonom požadované podmienky uvedené v § 198 ods. 1
SSP. Okrem toho, správny súd považuje uloženú pokutu za primeranú spáchanému deliktu, bola tiež

riadne odôvodnená a správny úvaha, ktorá viedla žalovaného k jej uloženiu, nevybočuje z medzí ZoVO.

37. K náhrade trov konania správny súd uvádza, že žalobca nebol v konaní úspešný, preto nemá nárok
na náhradu trov konania v zmysle § 167 ods. 1 a contr. SSP. Žalovaný síce v konaní úspešný bol, avšak
súd nezistil výnimočnosť situácie, pre ktorú by bolo možné spravodlivo požadovať od žalobcu zaplatiť

žalovanému eventuálne trovy, v zmysle § 168 SSP.

38. O trovách konania osoby zúčastnenej na konaní správny súd rozhodol tak, že jej nepriznal náhradu
trov konania podľa § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky pre priznanie náhrady trov
pre osobu zúčastnenú na konaní. Správny súd zúčastnenej osobe neuložil žiadnu povinnosť v súvislosti

s plnením, s ktorou by jej vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu
súdu zaslanú zúčastnenej osobe, resp. jej právnemu zástupcovi, aby sa k podanej žalobe, resp. iným
podaniam účastníkov konania vyjadril (§ 106 ods. 2 SSP).

39. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. b) SSP).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods. 2

SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote
30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 493e SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.