Uznesenie ,
Odmietajúce podanie Judgement was issued on Tuesday, June 24, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4S/6/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100184
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100184.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu č. 1: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, D. XX/X, XXX XX E.,
žalobcuč.2:A.F.E.,nar.XX.XX.XXXX,D.XXX/XX,XXXXXE.,žalobcuč.3:E.G.D.,nar.XX.XX.XXXX,
D.XXX/XX,XXXXXE.,žalobcuč.4:A.D.,nar.XX.XX.XXXX,D.XX/X,XXXXXE.,žalobcuč.5:E.G.C.,
nar. XX.XX.XXXX, G. XX/XX, XXX XX E., žalobcu č. 6: A. H. D., nar. XX.XX.XXXX, D. XXX/XX, XXX XX
E.,spoločneprávnezastúpení:doc.JUDr.JozefTekeli,PhD.&Associates,s.r.o.,Hlavná111/25,04001

Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 651 258, proti žalovanému: Obec Kluknava, Kluknava 177,
053 51 Kluknava, IČO: 00 329 274, právne zastúpený: PUCHALLA SLÁVIK & partners, s.r.o., Thurzova
7, 040 01 Košice, IČO: 36 860 930, v konaní o správnej žalobe, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného
č. 1590/2024/ÚR zo dňa 18.12.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu o d m i e t a .

II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 28.02.2025, doručenou správnemu súdu dňa 20.03.2025, sa žalobcovia
domáhali preskúmania a zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1590/2024/ÚR zo dňa 18.12.2024 (ďalej
len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo podľa § 39 a § 39a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon“) rozhodnuté o umiestnení

stavby „Ružínsky hravý maják“ vrátane technickej vybavenosti objektu na pozemku v katastrálnom
území E., na par. č. I. J. XXXX na základe doručeného návrhu na vydanie územného rozhodnutia od
žiadateľa: Obec Margecany.

2. Žalobcovia podali správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho
súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) odôvodňujúc ju jednak porušením základného práva na spravodlivý

proces, keďže žalovaný so žalobcami nekonal ako s účastníkmi administratívneho konania, nakoľko
ich neupovedomil o administratívnom konaní, nedal im možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia
a spôsobu jeho zistenia, príp. navrhnúť doplnenie. Zároveň rozhodnutím o umiestnení stavby majú
byť porušené ich vlastnícke a iné práva k pozemkom, ktoré sú v susedstve parcely, na ktorej má
byť umiestnená stavba. Žalobcovia majú za to, že zo strany žalovaného došlo k nedostatočnému
zisteniu skutkového stavu, nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a vydaniu nepreskúmateľného

rozhodnutia. Za ďalší nedostatok administratívneho konania považovali žalobcovia nedoručovanie
rozhodnutia žalovaného verejnou vyhláškou, hoci na to boli podľa nich splnené podmienky. Pokiaľ ide
o zvolený druh žaloby, žalobcovia v rámci správnej žaloby jednoznačne uviedli, že podávajú všeobecnú
správnu žalobu podľa § 177 SSP, a nie jej osobitný druh, ktorým je správna žaloba opomenutého
účastníka podľa § 179 SSP, poukazujúc na to, že správnou žalobou opomenutého účastníka by sa mohli
domáhať len doručenia rozhodnutia žalovaného, avšak podľa nich pri administratívnych konaniach,

v ktorých nie je účastník konania vôbec normatívne určený, osoba, ktorá sa cíti priamo dotknutá nasvojich právach a právom chránených záujmoch by sa mala domáhať ich ochrany pred správnym súdom
nie v rámci správnej žaloby opomenutého účastníka, ale v rámci všeobecnej správnej žaloby.

3. K správnej žalobe sa vyjadril aj žalovaný podaním zo dňa 23.05.2025, ktorým o. i. poukázal
na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na podanie všeobecnej správnej žaloby podľa §
177 SSP. Žalovaný má za to, že sami žalobcovia potvrdili, že neboli účastníkmi administratívneho
konania a rozhodnutie žalovaného im doručované nebolo, napriek tomu sa domáhajú prostredníctvom
všeobecnej správnej žaloby zrušenia rozhodnutia žalovaného. Žalobná legitimácia na podanie

všeobecnej správnej žaloby je upravená v § 178 SSP, kde jednou z podmienok je účastníctvo
v administratívnom konaní. Na druhú stranu, ak niekto nebol účastníkom konania má možnosť sa
domáhať osobitným druhom správnej žaloby, a to správnou žalobou opomenutého účastníka doručenia
dotknutého rozhodnutia a v prípade úspechu sa domôže, že sa účastníkom administratívneho konania
stane a budú mu tak prislúchať procesné práva ako doručenie napádaného rozhodnutia či podanie
opravného prostriedku voči nemu. Na podporu svojho tvrdenia poukázal žalovaný na uznesenie sp. zn.

30S/178/2018 Krajského súdu v Žiline zo dňa 16.04.2019. Podľa žalovaného tak žalobcom nesvedčí
právo výberu medzi všeobecnou správnou žalobou a správnou žalobou opomenutého účastníka,
nakoľko SSP jasne určuje prípady, kedy má byť podaný osobitný druh správnej žaloby a pokiaľ daný
prípad nespadá pod niektorú z osobitných úprav, aplikuje sa všeobecná právna úprava všeobecnej
správnej žaloby. Preto v dôsledku nesprávneho určenia druhu žaloby žalobcami, na ktorý nie sú aktívne

legitimovaní, žalovaný navrhol, aby správny súd postupom podľa § 98 ods. 1 písm. e) v spojení s § 171
ods. 1 SSP žalobu odmietol.

4. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších

veciach ustanovených týmto zákonom.

5. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 32 ods. 1 SSP účastníkmi konania sú žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon
neustanovuje inak.

7. Podľa § 97 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné
podmienky“).

8. Podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne

neoprávnenou osobou.

9. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

10. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

11. Podľa § 179 ods. 1 SSP, ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom
administratívneho konania malo konať (ďalej len „opomenutý účastník“), správny súd overí správnosť
tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako
tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný
doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie.

12. Legislatívna konštrukcia správneho súdnictva v SSP vychádza z čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa ktorého sa na správny súd vo veci preskúmania rozhodnutia orgánu verejnej
správy môže obrátiť ten, kto tvrdí, že bol týmto rozhodnutím na svojich právach ukrátený, pričomÚstava Slovenskej republiky umožňuje zákonodarcovi obmedziť možnosti prístupu na súd, a zároveň
ustanovuje hranice takej možnosti tým, že preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a
slobôd nesmie byť spod právomoci súdu vylúčené.

13. Takýmto obmedzením v prístupe sú aj v zmysle § 98 ods. 1 SSP dôvody odmietnutia správnej žaloby,
ktoré sa týkajú predovšetkým procesných podmienok konania, ktoré je správny súd povinný skúmať
počasceléhokonania.Splnenieprocesnýchpodmienokskúmasprávnysúdzúradnejpovinnosti,pričom
niejeviazanýpotreboupodanianávrhunapostuppodľatohtoustanoveniazostranyúčastníkovkonania.

14. Jedným z dôvodov pre odmietnutie správnej žaloby je ten, že bola podaná zjavne neoprávnenou
osobou, ktorou je tá, u ktorej absentuje aktívna procesná (žalobná) legitimácia. V tejto súvislosti správny
súd dáva do pozornosti, že aktívna procesná legitimácia na podanie žaloby v správnom súdnictve
je inštitútom práva procesného, na rozdiel od všeobecného súdnictva, kde všeobecný súd posudzuje
predovšetkým aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ako aj pasívnu vecnú legitimáciu. Posudzuje teda,

či sú účastníci konania nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich z hmotného práva. Tieto inštitúty
tak nie je možné zamieňať. (Ne)oprávnenú osobu vymedzuje SSP osobitne pri každom konaní pred
správnym súdom upravenom v § 6 SSP. I keď aktívna legitimácia nemá formálne povahu procesnej
podmienky konania, je povinný ju správny súd skúmať počas celého konania a jej nepreukázanie má za
následok rozhodnutie správneho súdu o odmietnutí žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e) SSP.

15. Aktívne procesne legitimovaným na podanie všeobecnej správnej žaloby v zmysle § 177 ods.
1 a § 178 ods. 1 SSP je žalobca, ktorým je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy
ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. V nadväznosti na uvedené tak aktívna

procesná legitimácia žalobcu v sebe zahŕňa dva predpoklady, ktoré musia byť splnené kumulatívne, a
to postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané napadnuté rozhodnutie alebo
opatrenie orgánu verejnej správy a súčasne ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

16. Ukrátenie žalobcu na subjektívnych právach je potrebné chápať v dvoch rovinách, a síce v rovine
subjektívneho práva a v rovine jeho ukrátenia. Subjektívnym právom treba rozumieť vlastné práva
alebo právom chránené záujmy žalobcu. Fyzická osoba a právnická osoba sa tak nemôže domáhať
všeobecnou správnou žalobou ochrany subjektívnych práv inej osoby, resp. pod jej subjektívne práva
nemožno podradiť také účinky rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, ktoré neovplyvňujú

jej právnu pozíciu, t. j. nezasahujú do jej právnej sféry a ani nespôsobujú zmenu jej právneho postavenia.
Ukráteniesubjektívnehoprávazaseznamenástav,keďžalovanýmrozhodnutímaleboopatrenímorgánu
verejnej správy bolo priamo zasiahnuté do práv alebo právom chránených záujmov príslušnej fyzickej
alebo právnickej osoby, t. j. že jej takýmto rozhodnutím či opatrením bola spôsobená ujma, škoda,
prípadne iný negatívny následok, resp. hrozba jeho potencionálnej možnosti.

17. V nadväznosti na uvedené správny súd poukazuje na záver, ku ktorému dospel Ústavný súd
Slovenskej republiky v uznesení č. k. IV. ÚS 228/2011-9 zo dňa 02.06.2011, v zmysle ktorého
cit.: „Správne súdnictvo tak nie je založené na verejnej žalobe (actio popularis), ktorá by umožnila
komukoľvek podať žalobu o preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu. Ukrátenie práv žalobcu musí

byť v žalobe tvrdené a podložené a aspoň potenciálne možné. Ako vyplýva z uvedeného, samotné
postavenie účastníka v správnom konaní ešte k naplneniu podmienky dotknutosti, resp. ukrátenia práv
žalobcu nevedie.“

18. V uvedenej právnej veci podali žalobcovia všeobecnú správnu žalobu podľa § 177 a nasl. SSP, a to

prostredníctvom nimi zvoleného právneho zástupcu. Žalobcovia jednoznačne uviedli, že nepodávajú
správnu žalobu opomenutého účastníka, ale všeobecnú správnu žalobu, ktorou žiadajú zrušenie
rozhodnutia žalovaného, a to aj napriek tomu, že im nebolo doručené, keďže s nimi žalovaný nekonal
ako s účastníkmi administratívneho konania.

19. Správny súd tak neskúmal náležitosti správnej žaloby opomenutého účastníka, o ktorej konanie
je čiastočne odlišné od bežného konania o všeobecnej správnej žalobe, nakoľko predmetom tohto
osobitného druhu žaloby je skúmanie dvoch skutočností, a síce či je tvrdenie žalobcu o jeho opomenutí
pravdivé, a či od vydania namietaného rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky.20. Predmetom súdneho prieskumu tak bolo o. i. skúmanie či žalobcovia sú aktívne legitimovaní na
podanie všeobecnej správnej žaloby, a síce či žalobcovia boli účastníkmi administratívneho konania,

a či rozhodnutím žalovaného boli ukrátení na svojich právach a právom chránených záujmoch.

21. Vychádzajúc z rozhodnutia žalovaného mal správny súd za preukázané, že žalovaný vydal dané
rozhodnutie podľa stavebného zákona v spojení so zákonom č. 71 /1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) (ďalej len „správny poriadok“). Avšak stavebný zákon ako lex specialis obsahuje

osobitnú právnu úpravu účastníkov administratívneho (územného) konania, čím sa právna úprava podľa
správneho poriadku nepoužije. Podľa § 34 ods. 1 a 2 stavebného zákona sú účastníkmi územného
konania navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom, ďalej ten, komu toto postavenie vyplýva
z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov a aj fyzické a právnické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné
práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť

rozhodnutím priamo dotknuté. Teda stavebný zákon vymedzuje vecne legitimované subjekty, ktorým
následne priznáva práva a povinnosti.

22. V nadväznosti na uvedené a obsah administratívneho spisu tak žalovaný konal len s určitými
subjektmi, t. j. účastníkmi, ktorým bolo následne rozhodnutie žalovaného aj doručované. Ani jedným

z týchto subjektov však nebol čo i len niektorý zo žalobcov, nakoľko žalovaný ich nepovažoval za vecne
legitimovaných, a teda žalobcovia neboli účastníkmi administratívneho konania, čím nespĺňajú jeden
z kumulatívnych predpokladov aktívnej žalobnej (procesnej) legitimácie na podanie všeobecnej správnej
žaloby.

23. Správny súd sa tak nestotožňuje s názorom žalobcov ohľadom opodstatnenosti podania všeobecnej
správnej žaloby, odvolávajúc sa cit.: „na administratívne konania, v ktorých nie je účastník konania vôbec
normatívne určený a osoba, ktorá sa cíti priamo dotknutá na svojich právach a právom chránených
záujmoch, by sa mala domáhať ich ochrany pred správnym súdom nie v rámci správnej žaloby
opomenutého účastníka, ale v rámci všeobecnej správnej žaloby“. Ak žalobcovia mali záujem uplatňovať

práva v rámci administratívneho konania, v ktorom sa s nimi ako s účastníkmi nekonalo, mali podať
osobitnýdruhvšeobecnejsprávnejžaloby,atosprávnužalobuopomenutéhoúčastníka,kedybysprávny
súd preskúmal či im vôbec svedčí status účastníka administratívneho konania.

24. Správny súd ďalej dáva do pozornosti § 179 ods. 1 a 6 SSP, podľa ktorých, ak má niekto za to,

že sa s niekým nekonalo ako s účastníkom administratívneho konania, hoci sa s ním malo konať,
má možnosť sa domáhať nápravy prostredníctvom správnej žaloby opomenutého účastníka, kedy
by mu v prípade úspechu v konaní bolo doručené rozhodnutie či opatrenie orgánu verejnej správy
s následnou možnosťou namietania nezákonnosti rozhodnutia či opatrenia orgánu verejnej správy.
Po dosiahnutí účelu správnej žaloby opomenutého účastníka zákon následne rieši aj jeho postavenie

v administratívnom konaní, v ktorom bolo dané rozhodnutie alebo opatrenie vydané. Táto úprava má
v zásade dve podoby, ktoré sú závislé od toho, či právne predpisy umožňujú voči napadnutému (a po
rozhodnutí správneho súdu doručenému) rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy podanie
riadneho opravného prostriedku. Ak takýto riadny opravný prostriedok nie je prípustný, potom správnym
súdom nariadené doručenie v podstate nebude mať vplyv na samotný priebeh administratívneho

konania a zmysel podanej žaloby sa premietne do možnosti opomenutého účastníka podať po
vykonanom doručení novú všeobecnú správnu žalobu, ktorej kvalifikovanému zostaveniu už nebude
brániťneznalosťnapadnutéhorozhodnutiaaleboopatreniaorgánuverejnejsprávy(§179ods.5).Lehota
na podanie takejto žaloby sa bude pritom počítať od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia
(C. H. Beck. Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok, komentár, 1

vydanie, 2018, s. 883,891: M. Fečík). V prípade, ak voči rozhodnutiu či opatreniu orgánu verejnej správy
je prípustný riadny opravný prostriedok čo je aj v danom prípade, keďže v zmysle poučenia rozhodnutia
žalovaného je voči nemu prípustné odvolanie podľa § 53 správneho poriadku v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, zákon pre takýto prípad upravuje ďalší postup, a síce ex lege sa odkladajú všetky
účinky napadnutého administratívneho rozhodnutia alebo opatrenia, a zároveň vzniká opomenutému

účastníkovi právo na podanie riadneho opravného prostriedku. Ten možno pritom podať v takej lehote
a za takých podmienok, aké vyplývajú z právnej úpravy administratívneho konania, v ktorom bolo vydané
napadnuté a následne doručené rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy. Vo všeobecnosti
pritom lehota začína plynúť odo dňa nasledujúceho po správnym súdom nariadenom doručení. Podriadnym opravným prostriedkom možno pri rozhodnutí orgánu verejnej správy rozumieť predovšetkým
odvolanie (napr. § 53 správneho poriadku) a pri opatrení orgánu verejnej správy napríklad námietky.

25. Nakoľko správny súd zistil, že nebola naplnená jedna z kumulatívnym podmienok aktívnej
žalobnej legitimácie na podanie všeobecnej správnej žaloby, k skúmaniu ďalšej podmienky, t. j. či boli
rozhodnutím alebo opatrením orgánu verejnej správy žalobcovia ukrátení na svojich právach alebo
právom chránených záujmoch, nepristúpil.

26. Nad rámec uvedeného správny súd považoval za potrebné doplniť, že v predmetnom súdnom
konanínebolnedostatokaktívnejžalobnejlegitimáciejedinouneodstrániteľnouvadoukonania.Zobsahu
súdneho a administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovia podali všeobecnú správnu žalobu voči
rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, a teda voči rozhodnutiu, u ktorého neboli vyčerpané
všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis, v tomto prípade §
53 správneho poriadku. Správny súd v tomto bode zdôrazňuje, že v rámci správneho súdnictva

sa uplatňuje zásada subsidiarity správnej žaloby, a teda súdna ochrana poskytovaná subjektom
práva prostredníctvom správneho súdnictva je až následná a nastupuje po vyčerpaní všetkých
riadnych opravných prostriedkov. Keďže uvedená zásada v tomto prípade nebola dodržaná, rozhodnutie
žalovaného je tak v zmysle negatívnej enumerácie podľa § 7 písm. a) SSP vylúčené zo súdneho
prieskumu a táto skutočnosť by odôvodňovala odmietnutie žaloby z dôvodu jej neprípustnosti.

27. Vzhľadom na uvedené tak správny súd mohol konštatovať, že predmetná správna žaloba nebola
podaná aktívne procesne legitimovanými subjektmi, a preto správny súd v súlade s § 98 ods. 1 písm.
e) SSP správnu žalobu odmietol.

28. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.

29. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba
bola odmietnutá.

30. Podľa § 171 ods.1 SSP, ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie
konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

31. Podľa § 175 ods. 1 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Nakoľko došlo k odmietnutiu správnej žaloby, správny súd v súlade s vyššie citovanými
ustanoveniami SSP rozhodoval aj o nároku účastníkov na náhradu trov konania.

33. V prípade odmietnutia správnej žaloby platí všeobecná zásada upravená v § 170 písm. a) SSP,
v zmysle ktorej nemá žiaden z účastníkov konania nárok na náhradu trov konania. Z tejto všeobecnej
zásady však platí výnimka upravená v § 171 SSP.

34. Náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou procesnej

zodpovednosti za zavinenie. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada trov konania,
uložená rozhodnutím správneho súdu strane, ktorá ich vznik zavinila. Pričom pojem „procesné
zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne.

35. V danom prípade mohol súd konštatovať, že k odmietnutiu správnej žaloby došlo v dôsledku konania

žalobcov, ktorí podali všeobecnú správnu žalobu, hoci na ňu neboli aktívne vecne legitimovaní.

36. Správny súd preto zaviazal žalobcov, aby nahradil žalovanému účelne a dôvodne vynaložené trovy
konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením
vyšší súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

37. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciachvlehotejednéhomesiacaoddoručeniatohtouznesenia.Zmeškanieuvedenejlehotynemožno

odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa§ 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania ) uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť
do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží
potrebnýpočetrovnopisovapríloh,správnysúdvyhotovíkópiepodanianatrovytoho,ktopodanieurobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenýv§440ods.1písm.g)aži)Správnehosúdnehoporiadkusavymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d) (v sociálnych veciach, vo veciach azylu,
zaistenia a administratívneho vyhostenia),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. ( § 449 ods. 1, 2 SSP ).