Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 29, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B3-45C/663/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1315222305
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Birás, PhD.

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2023:1315222305.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV sudcom JUDr. Vladislavom Birásom, PhD., v spore žalobkyne: J. M.,

narodená 8. decembra XXXX, trvalým pobytom v U., X. XXXX/XX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou
JUHANIAKOVÁ A PARTNERI s.r.o., so sídlom v Bratislave, Gessayova 18, IČO: 54 075 963, proti
žalovaným: 1/ Slovenská republika, za ktorú koná Slovenský pozemkový fond, so sídlom v Bratislave,
Búdková 3555/36, IČO: 17 335 345, a Okresný úrad Bratislava, so sídlom v Bratislave, Tomášikova
46, 2/ K. F., narodená 6. augusta XXXX, trvalým pobytom v U., R. starom letisku XXXX/XX, 3/ D. T.,
narodená XX. júna XXXX, trvalým pobytom v U., D. XXXX/XX, 4/ N. A., narodený XX. novembra XXXX,
trvalým pobytom v S., J. XXXX/XX, 5/ R. A., narodený XX. apríla XXXX, trvalým pobytom v F., D. O.

XX, A. republika, 6/ J. T., narodená 1. novembra XXXX, trvalým pobytom v U., R. XXXXX/XXX, 7/ A.
U., narodený 3. októbra XXXX, trvalým pobytov v U., W. XXXX/X, 8/ J. A., narodený 8. januára XXXX,
trvalým pobytov v U., N. XXXX/XXX, 9/ J. X., narodený XX. októbra XXXX, trvalým pobytom v W. W., T.
Y. XXX/XX, 10/ Z.. H. T., narodená 2. apríla XXXX, trvalým pobytom v X. XXX, 11/ J. A., narodená XX.
októbra XXXX, trvalým pobytom v U., Y. XXXX/X, a 12/ S. A., narodená XX. novembra XXXX, trvalým
pobytom v U., X.. H. N. XXXX/X, o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná

plocha a nádvorie vo výmere 73 m2, pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a
nádvorie vo výmere 19 m2 a pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo
výmere 52 m2, všetko nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., obec U.-T., okres U. Z., zapísaných
na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom.

II. Konanie proti žalovaným 4/ až 7/ a 9/ až 12/ z a s t a v u j e.

III. Žalovaná má proti žalovaným 1/, 2/, 3/ a 8/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalobkyni náhradu trov konania proti žalovaným 4/ až 7/ nepriznáva.

V. Žalovaným 9/ až 12/ náhradu trov konania proti žalobkyni nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou Okresnému súdu Bratislava III 4. novembra 2015 (ktorého
nástupníckym súdom je od 1. júna 2023 Mestský súd Bratislava IV), po pripustení jej zmeny uznesením
Okresného súdu Bratislava III z 10. apríla 2019 č. k. 45C/663/2015-203, domáhala, aby súd určil, že je

výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to (i) pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha
a nádvorie vo výmere 73 m2, (ii) pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie
vo výmere 19 m2 a (iii) pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere
52 m2, všetko nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., obec U.-T., okres U. Z., zapísaných na listevlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom (ďalej len „predmetné
nehnuteľnosti“ alebo aj „predmetné pozemky“).
1.1. Vo svojej žalobe, ďalších písomných podaniach a ústnych vyjadreniach uviedla, že k predmetným

nehnuteľnostiam existuje v katastri nehnuteľnosti duplicitný zápis vlastníckeho práva, ktorý svedčí v
prospech žalobkyne ako výlučnej vlastníčky a popri nej aj v prospech žalovaných, ktorí sú zapísaní
ako podieloví spoluvlastníci pozemku parcely registra „E“ č. XXXX - záhrada vo výmere 1 012
m2, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. T., ktorého časť sa s predmetnými nehnuteľnosťami
(zaregistrovanými ako pozemky parcely registra „C“) prekrýva. Žalobkyňa z tejto skutočnosti, ako aj z

toho, že príslušný katastrálny orgán spochybnil jej vlastnícke právo vyznačením poznámky o duplicite
vlastníctva na predmetnom LV č. XXX pre k. ú. T., zároveň vyvodzuje svoj naliehavý právny záujem
na podanej určovacej žalobe. Pred podaním tejto žaloby sa pokúsila mimosúdne dohodnúť o urovnaní
sporných práv a povinností, avšak jej návrh dohody o uznaní jej výlučného vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam akceptovali len žalovaní 4/, 5/, 6/ a 7/.
1.2. Vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, ktoré ako novoutvorené stavebné pozemky

vznikli prečíslovaním pozemku pôvodne evidovaného ako parcela č. XXXX/XX, nadobudli právni
predchodcovia(rodičia)žalobkyneT.aF.N.akokupujúcinazákladekúpnej(kúpnopredajnej)zmluvyz9.
novembra1959uzavretejspredávajúcimJednotnýmroľníckymdružstvomIII.typuvBratislave-Dvorníku
(Vajnoroch; ďalej len „JRD Vajnory“) (Dvorník je starší názov Vajnôr - pozn. súdu). Uzavretiu tejto zmluvy
predchádzalo podanie žiadosti otca žalobkyne T. N. Ústrednému národnému výboru v Bratislave, odboru

výstavby a vodného hospodárstva, o určenie stavebného pozemku na stavbu rodinného domu, ktorý mu
listomzo7.októbra1959určilazároveňnavrholnaodpredajpredmetnénehnuteľnostiapožiadalho,aby
saohľadomuzavretiakúpnejzmluvyadojednaniaďalšíchpodmienokobrátilnaJRDVajnory.Pouzavretí
tejto kúpnej (kúpnopredajnej) zmluvy manželia N. ako kupujúci požiadali listom z 29. decembra 1959
Obvodný národný výbor Bratislava-Nové Mesto, poľnohospodársky odbor, o privolenie prevodu v súlade

so zákonom č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej
pôdy. Privolenie im následne bolo udelené rozhodnutím z 23. februára 1960 sp. zn. Pôd.-XX/XXXX,
pretože úradným šetrením bolo zistené, že tento právny úkon sa neprieči ustanoveniam uvedeného
zákona ani k nemu vydaným smerniciam. Medzitým otec žalobkyne T. N. listom z 25. januára 1960
požiadal Obvodný národný výbor Bratislava-Nové Mesto o vydanie stavebného povolenia na rodinný

dom.Jehožiadostimubolovyhovenérozhodnutímz27.februára1960sp.zn.Výst.327-179/1960-inž.M.
o prípustnosti novostavby rodinného domu na predmetných nehnuteľnostiach. Manželia N. si rodinný
dom na predmetných pozemkoch skutočne postavili a žalobkyňa ako ich dcéra v ňom doposiaľ býva.
1.3. Po smrti otca žalobkyne T. N. predmetné nehnuteľnosti zdedila jeho manželka a matka žalobkyne F.
N. na základe rozhodnutia Štátneho notárstva Bratislava-mesto zo 4. februára 1977 č. k. D XX/XX-XX.

Žalobkyňa sa následne stala ich vlastníčkou na základe darovacej zmluvy uzavretej s jej matkou F. N. 11.
apríla1988,ktorábolavyhotovenávoformenotárskejzápisnicepodsp.zn.N33/88,Nz33/88.Žalobkyni
bolo oznámenie Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu o zistení duplicitného
vlastníctva doručené 20. októbra 2006, pričom v tom čase tento katastrálny orgán zároveň vyznačil
na predmetných listoch vlastníctva obmedzujúcu poznámku o spochybnení hodnovernosti zapísaných

údajov v katastri nehnuteľností.
1.4. K právnej stránke veci uviedla, že podľa zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych družstvách
vlastníctvo k pozemkom združených v družstvách zostávalo zachované. To teda znamená, že vlastnícke
právo k združeným pozemkom neprechádzalo na družstvo. Družstvo tieto pozemky nemohlo ani
scudziť alebo zaťažiť, ale náležalo mu len právo ich družstevného užívania. Z oznámenia katastrálneho

orgánu z 20. októbra 2006 doručeného žalobkyni vyplýva, že katastrálny orgán vyznačil poznámku na
predmetnom liste vlastníctva len z dôvodu, že neeviduje žiadnu listinu preukazujúcu prechod alebo
prevod vlastníckeho práva k predmetným pozemkom na JRD Vajnory. Keďže ale družstvám svedčilo
k združeným pozemkom len právo ich užívania a nenadobúdali k nim vlastnícke právo, nemôže
potom katastrálny orgán evidovať žiadnu listinu preukazujúcu prechod alebo prevod vlastníckeho

právo v prospech JRD Vajnory, lebo by to bolo v rozpore s vtedajšou platnou právnou úpravou.
Vyznačenie poznámky na predmetnom liste vlastníctva z uvádzaného dôvodu bolo preto nedôvodné.
Podľa názoru žalobkyne bola kúpna (kúpnopredajná) zmluva z 9. novembra 1959 uzatvorená platne
a účinne, pretože v súlade s vtedajšou právnou úpravou spĺňala obligatórnu písomnú formu, bola
čo do svojho obsahu dostatočne určitá a zrozumiteľná, k tomuto prevodu bolo udelené i zákonom

vyžadované privolenie príslušného orgánu miestnej štátnej správy, ktorý nezistil žiadnu zákonnú
prekážku brániacu tomuto prevodu, a následne bola riadne zaregistrovaná štátnym notárstvom a
zapísaná v evidencii nehnuteľností. Jednotné roľnícke družstvo pri jej uzatváraní nekonalo ako vlastník
predmetných pozemkov, ale „v zastúpení majiteľov nehnuteľností“, čiže - podľa názoru žalobkyne -ako zástupca členov družstva, ktorí sa museli podriadiť rozhodnutiam väčšiny prijatých na členských
schôdzach. V čase uzavretia tejto zmluvy bola zrušená konštitutívna funkcia zápisu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam do pozemkovej knihy (tzv. intabulačná zásada, podľa ktorej vecné práva k

nehnuteľnostiam vznikali, menili sa alebo zanikali až zápisom do pozemkovej knihy - pozn. súdu) a
vlastníctvo k veciam sa prevádzalo a nadobúdalo už samotnou zmluvou. Pokiaľ by aj z nejakého dôvodu
bola uvedená kúpna (kúpnopredajná) zmluva neplatná, žalobkyňa potom vlastnícke právo nadobudla
k predmetným nehnuteľnostiam z titulu ich vydržania k 1. januáru 1993, pretože ona ani jej rodičia
nemali po dobu takmer 50 rokov až do 20. októbra 2006, kedy bolo žalobkyni doručené oznámenie

katastrálneho orgánu o duplicitnom vlastníctve, žiadnu vedomosť o tom, že by predmetné pozemky
určené na stavbu rodinného domu, za ktoré riadne zaplatili dohodnutú kúpnu cenu, nenadobudli platne
do svojho vlastníctva a užívali neoprávnene.

2.1. Žalovaná 1/ prostredníctvom svojho zástupcu Slovenského pozemkového fondu ako správcu
majetku štátu vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu k pozemku parcely registra „E“ č. XXXX zapísanom

na LV č. XXXX pre k. ú. T. vo veľkosti 15/96 k celku namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu,
pretože Slovenský pozemkový fond nespravuje pozemky druhu záhrady ani zastavané plochy a
nádvoria, ale len pozemky tvoriace poľnohospodársky pôdny fond, čo ale nie je prípad prejednávanej
veci. Spoluvlastnícky podiel k označenému pozemku vo veľkosti 15/96, ktorý sa sčasti prekrýva
s predmetnými pozemkami zapísanými vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, nadobudla ako odúmrť

na základe osvedčenia o dedičstve z 15. novembra 2005 sp. zn. 31D/2631/2004, Dnot 265/2004.
Vo svojom záverečnom vyjadrení sa stotožnila s argumentáciou žalobkyne a popritom dodala, že
navrátenie vlastníckeho práva žalovaných mohlo byť uspokojené výlučne na základe reštitučného
zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
alebo zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom, podľa ktorých mali možnosť

uplatniť si svoj reštitučný nárok v ustanovených prekluzívnych lehotách do 31. decembra 1992
resp. do 31. decembra 2004. Základnú podmienku uplatnenia reštitučného nároku spočívajúcu v
odňatí vlastníckeho práva k poľnohospodárskej pôde v rozhodujúcom období považovala za splnenú
vzhľadom na skutočnosť, že s predmetnými pozemkami bolo pravdepodobne neoprávneným spôsobom
v rozhodujúcom období nakladané. Podľa jej názoru vlastnícke právo žalobkyne k predmetným

nehnuteľnostiam bolo nadobudnuté v dobrej viere, pričom jeho výkon nebol žiadnym spôsobom
desaťročia rušený. Vlastnícke právo v prospech žalovaných bolo zapísané až na základe rozhodnutia
vydaného v roku 2013 v konaní o obnove evidencie pozemkov (ROEP). Duplicita vlastníckeho práva
vznikla až zápisom rozhodnutia ROEP do katastra nehnuteľností, a to bez skúmania vlastníckeho stavu
v katastri nehnuteľností už zapísaného na LV č. XXX pre k. ú. T.. Z tohto dôvodu si vlastnícke právo

žalobkyne zaslúži väčšiu právnu ochranu ako vlastnícke právo žalovaných, ktorí sú z pohľadu súdnej
ochrany a príslušnej judikatúry považovaní za tzv. nedbalých vlastníkov, ktorí svoje vlastnícke právo
roky nevykonávali s dôrazom na to, že sa oňho neuchádzali ani po skončení tzv. obdobia neslobody
prostredníctvom legitímneho nástroja v zmysle reštitučných predpisov.
2.2. Žalovaná 1/ prostredníctvom svojho zástupcu Okresného úradu Bratislava ako správcu majetku

štátu vo vzťahu k spoluvlastníckemu podielu k pozemku parcely registra „E“ č. XXXX zapísanom na
LV č. XXXX pre k. ú. T. vo veľkosti 18/384 k celku, ktorý sa prekrýva s predmetnými nehnuteľnosťami
žalobkyne,uviedla,žetentospoluvlastníckypodielnadobudlaakoodúmrťponebohomT.A.(narodenom
XX. decembra XXXX a zomrelom 7. mája XXXX) na základe osvedčenia o dedičstve Okresného súdu
Bratislava III vydaného notárkou H.. Z. R. z 23. januára 2007 sp. zn. 31D/3188/2005, Dnot 110/05.

Správca majetku štátu dôvody vzniku konkurenčného vlastníctva nemá možnosť ani právny dôvod
skúmať. Žalovaná 1/ napokon dohodou o urovnaní z 26. júna 2019 v znení jej dodatku z 21. augusta
2019 vzťahujúcou sa k tomuto spoluvlastníckemu podielu uznala výlučné vlastnícke právo žalobkyne k
predmetným nehnuteľnostiam a súhlasila so zápisom žalobkyne ako ich výlučnej vlastníčky do katastra
nehnuteľností.

3.1. Žalovaní 2/, 3/ a 8/ vo svojom vyjadrení k žalobe, ďalších písomných podaniach a ústnych
vyjadreniach uviedli, že návrh dohody žalobkyne, v zmysle ktorej by sa mali dobrovoľne a bez náhrady
vzdať svojich spoluvlastníckych podielov k časti pozemku parcely registra „E“ č. XXXX zapísanom na LV
č. XXXX pre k. ú. T., v ktorej sa prekrýva s predmetnými pozemkami žalobkyne, je pre nich neprijateľný,

a to aj vzhľadom k tomu, že jednak vzniknutú situáciu sami nespôsobili, a jednal sa naďalej považujú
za skutočných (spolu)vlastníkov tohto pozemku, ktorý zdedili po svojich predkoch. JRD Vajnory malo
predmetné pozemky len v užívaní a nikdy nebolo ich vlastníkom, preto nebolo oprávnené uzatvoriť
predmetnú kúpnu (kúpnopredajnú) zmluvu ani zastupovať vlastníkov združených pozemkov bez ichvedomia. Takéto právo nepatrilo ani členskej schôdzi JRD, a teda členská schôdza nemala právo
prehlasovať svojich jednotlivých členov-družstevníkov a tým im odobrať vlastnícke právo k združeným
pozemkom a previesť ho na družstvo alebo na iného občana (fyzickú osobu), a to navyše bez akejkoľvek

finančnej či fyzickej (naturálnej) náhrady. Z toho je zrejmé, že právni predchodcovia (rodičia) žalobkyne
predmetné pozemky do svojho vlastníctva nadobudnúť nemohli. Pozícia žalovaných v tomto spore o
určenie vlastníckeho práva je v podstate rovnaká ako pozícia žalobkyne a v prípade, že by došlo k
uplatneniu inštitútu vydržania, stali by sa bez vlastného zavinenia poškodenou stranou. Oni sami taktiež
boli v dobrej viere, že predmetný pozemok zapísaný ako pozemok parcely registra „E“ č. XXXX na LV č.

XXXX pre k. ú. T. im skutočne patrí, pretože ich právni predchodcovia ho nikdy nescudzili a JRD Vajnory
ho malo len v užívaní. Keďže označený pozemok bol nepretržite v ich vlastníctve, resp. vo vlastníctve
ich právnych predchodcov, neprichádzalo tak do úvahy uplatnenie reštitučného nároku, pretože z logiky
veci im nemohlo byť navrátené vlastníctvo, ktoré nikdy nestratili.
3.2. Napokon dodali, že nie je pravdou, že by sa aj oni sami nesnažili riešiť vzniknutú situáciu a podotkli,
že p. T. A. ako jeden zo spoluvlastníkov a jeho manželka ako zástupkyňa ostatných spoluvlastníkov

oslovila už začiatkom 90. rokov žalobkyňu aj ďalších vlastníkov, s ktorých pozemkami sa prekrýva ich
pozemok parcely registra „E“ č. XXXX zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. T., s požiadavkou o uznanie ich
vlastníckych práv a o odkúpenie predmetných pozemkov, čo žalobkyňa jednoznačne odmietla; za dôkaz
tohto úsilia predložili súdu dohodu o usporiadaní duplicitného vlastníctva k inej časti pozemku parcely
č. XXXX uzavretú 22. marca 2007 medzi T. A. a manželmi H. a K. U., ktorí si predmetný podiel odkúpili

do bezpodielového spoluvlastníctva.

4. Žalovaný5/vosvojomvyjadreníkžalobeuznaluplatnenýprocesnýnárokžalobkynevcelomrozsahu.

5. Žalovaní 4/, 6/, 7/, 9/ až 12/ sa k žalobe nevyjadrili.

6.1. Žalobkyňa podaním doručeným súdu 12. júna 2019 vzala svoju žalobu v časti smerujúcej proti
žalovaným 6/ a 7/ späť z dôvodu, že s ňou žalovaná 6/ uzavrela dohodu o urovnaní z 11. mája 2015
v znení jej dodatku a žalovaný 7/ dohodu o urovnaní z 11. mája 2015 v znení jej dodatku z 29.
marca 2019, ktorými uznali jej výlučné vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a súhlasili so

zápisom žalobkyne ako ich výlučnej vlastníčky do katastra nehnuteľností. Na základe týchto dohôd
príslušný katastrálny orgán rozhodol o oprave údajov katastra nehnuteľností a zrušení zápisu poznámky
vyznačenej pri žalovaných 6/ a 7/.
6.2. Z totožného dôvodu žalobkyňa podaním doručeným súdu 4. októbra 2019 vzala svoju žalobu späť
tiež v časti smerujúcej proti žalovanému 4/, ktorý s ňou uzavrel obsahovo obdobnú dohodu o urovnaní

z 11. mája 2015 v znení jej dodatku z 28. marca 2019.
6.3. Z totožného dôvodu žalobkyňa podaním doručeným súdu 25. februára 2020 vzala svoju žalobu
späť aj v časti smerujúcej proti žalovanému 5/, ktorý s ňou takisto uzavrel obsahovo obdobnú dohodu
o urovnaní z 11. mája 2015 v znení jej dodatku z 1. apríla 2019.
6.4. Žalobkyňa podaním doručeným súdu 25. februára 2020 vzala svoju žalobu späť i v časti smerujúcej

proti žalovaným 9/ až 12/ (ktorých pristúpenie do konania bolo pripustené uznesením Okresného
súdu Bratislava III z 18. decembra 2019 č. k. 45C/663/2015-270 - pozn. súdu) z dôvodu, že podľa
výsledku dedičského konania o novoobjavenom dedičstve po T. A., narodenom 8. apríla XXXX a
zomrelom XX. júla XXXX (v spore pôvodne označenom ako žalovaný 3/, proti ktorému bolo konanie pre
nedostatok právnej subjektivity zastavené uznesením Okresného súdu Bratislava III z 24. mája 2018

č. k. 45C/663/2015-150 - pozn. súdu) v zmysle osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Bratislava III
vydaného notárom H.. J. T., R.., zo 7. septembra 2018 sp. zn. 30D/212/2015, Dnot 27/2015, sa ako
ustupujúci dedičia spoluvlastníkmi pozemku parcely registra „E“ č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX
pre k. ú. T. nestali.

7.1. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) žalobca môže vziať žalobu späť.
7.2. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
7.3. Podľa § 145 ods. 2 CSP ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
7.4. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.8. So zreteľom na dispozitívny úkon žalobkyne, ktorým svoju žalobu vzala proti žalovaným 4/ až 7/ a 9/
až 12/ späť, a na absenciu nesúhlasu týchto žalovaných so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov súd
podľa citovaných zákonných ustanovení konanie zastavil.

9. Pre úplnosť je potrebné v tejto súvislosti dodať, že žalobkyňa podaním doručeným súdu 25. februára
2020 vzala svoju žalobu späť aj v časti smerujúcej proti žalovanej 1/ čo do spoluvlastníckeho podielu
k pozemku parcely registra „E“ č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. T. vo veľkosti 18/384 k
celku, vo vzťahu ku ktorému ju ako správca majetku štátu zastupoval Okresný úrad Bratislava, pretože

s ňou uzavrel dohodu o urovnaní z 26. júna 2019 v znení jej dodatku z 21. augusta 2019 a uznal výlučné
vlastnícke právo žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam.
9.1. Súd ale uvedené podanie žalobkyne napriek jeho označeniu ako „čiastočné späťvzatie žaloby o
určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k Slovenskej republike, zast. Okresným úradom Bratislava“ podľa
svojho obsahu (porov. čl. 11 ods. 1 a § 124 ods. 1 CSP) nevyhodnotil ako späťvzatie žaloby, a to ani
ako čiastočné späťvzatie žaloby.

9.2. Žalovaná 1/, aj keď v spore za ňu konajú dvaja rôzni zákonní zástupcovia - správcovia majetku štátu
zapísaní na LV č. XXXX pre k. ú. T., a to Slovenský pozemkový fond vo vzťahu k spoluvlastníckemu
podielu k označenému pozemku vo veľkosti 15/96 k celku a Okresný úrad Bratislava vo vzťahu k
spoluvlastníckemu podielu vo veľkosti 18/384 k celku, stále je len jedným subjektom práva - právnickou
osobou s „jedinou“ právnou subjektivitou, a preto nemôže v spore na jednej a tej istej sporovej strane (v

danom prípade na strane žalovaných) vystupovať ako procesné spoločenstvo.
9.3. Predmetom tohto konania je určenie výlučného vlastníckeho práva žalobkyne k predmetným
nehnuteľnostiam, ktorý pri určovacích žalobách (na rozdiel od žalôb na plnenie) z povahy veci nie je
deliteľnýčodosvojejsamotnejpodstaty,alelenvovzťahukjednotlivýmsubjektomkonaniavystupujúcim
na strane žalovaným. Pokiaľ sa žalovaná 1/ dohodla so žalobkyňou na urovnaní sporného vlastníckeho

práva avšak len čo do spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti 18/384 k celku, hoci je popri tom ešte
zapísaná aj ako spoluvlastník podielu vo veľkosti 15/96 k celku, nedošlo medzi nimi k mimosúdnemu
urovnaniu (usporiadaniu) sporných práv vyplývajúcich z duplicitného vlastníctva v úplnom rozsahu, ale
len čiastkovo, čo teda znamená, že predmet sporu vo vzťahu k žalovanej 1/ neodpadol.
9.4. Z obsahu uvedeného podania žalobkyne je teda implicitne zrejmé, že žalobkyňa naďalej trvá na

podanej určovacej žalobe aj vo vzťahu k žalovanej 1/, s ktorou sa jej nepodarilo úplne urovnať sporné
vlastnícke práva - čo aj výslovne potvrdila na pojednávaní konanom 29. júna 2023 -, a preto nebol dôvod
na zastavenie konania aj v časti smerujúcej proti žalovanej 1/.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi predloženými

stranami na podopretie ich skutkových tvrdení, a to výpisom z listov vlastníctva č. XXX a XXXX pre
katastrálne územie T.; katastrálnou mapou predmetnej lokality, v ktorej sa nachádzajú predmetné
nehnuteľnosti; listom Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu z 20. októbra
2006 o spochybnení hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností z dôvodu duplicity vlastníctva;
geometrickým plánom č. 100/2008 vyhotoveným Z.. W. K. 6. februára 2008 a úradne overeným Správou

katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu 13. novembra 2008 pod č. XXXX/XX na
vyznačenie rozsahu duplicitného vlastníctva k pozemkom parcely č. XXXX/X, 3 a 5 spolu s výkazom
výmer a katastrálnou mapou; listom Ústredného národného výboru v Bratislave, odboru výstavby
a vodného hospodárstva zo 7. októbra XXXX č. 4611/9-59 vo veci určenia stavebného pozemku
na žiadosť T. N.; kúpnopredajnou zmluvou z 9. novembra 1959 s vyznačenou pečiatkou štátneho

notárstva o zaregistrovaní tejto zmluvy 3. januára 1974; žiadosťou T. N. z 29. decembra 1959 o
schválenie odpredaja stavebného pozemku; rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava-
Nové Mesto, odborom pôdohospodárstva z 23. februára 1960 sp. zn. Pôd.-22/1960 o udelení privolenia
k prevodu poľnohospodárskej nehnuteľnosti; žiadosťou T. N. z 25. januára 1960 o vydanie stavebného
povolenia; rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava-Nové Mesto, odboru pre výstavbu

z 27. februára 1960 sp. zn. Výst.327-179/1960-inž.M. o prípustnosti stavby; rozhodnutím Štátneho
notárstva Bratislava-mesto z 4. februára 1977 č. k. D 82/77-20 o dedičstve po poručiteľovi T. N.; výpisom
z listu vlastníctva č. XXX pre k. ú. T. vyhotoveným 14. augusta 1987; darovacou zmluvou z 11. apríla
1988 vyhotovenou vo forme notárskej zápisnice spísanej Štátnym notárstvom Bratislava 3 pod sp. zn.
N 33/88, Nz 33/88; geometrickým plánom č. 240-221-707-93 vyhotoveným S. T. z 25. októbra 1993 a

úradne overeným pod č. 2030/93 na zameranie prístavby k rodinnému domu postavenému na parcele č.
XXXX/X v k. ú. T.; dohodami o urovnaní uzavretými medzi žalobkyňou a žalovanými 4/, 5/ a 7/ z 11. mája
2015, žalovanou 6/ z 18. marca 2015 a žalovanou 1/ v zastúpení správcom majetku štátu Okresným
úradom Bratislava z 26. júna 2019; rozhodnutiami Okresného úradu Bratislava, katastrálneho odboru ooprave údajov katastra nehnuteľností č. X-XX/XXXX z 5. júna 2019, č. X-XX/XXXX z 8. augusta 2019
a č. X-XXX/XXXX zo 14. januára 2020; listom žalovanej 3/ z 23. marca 2015 adresovaným právnej
zástupkyni žalobkyne k návrhu na uzavretie dohody o urovnaní; dohodou o usporiadaní duplicitného

vlastníctva uzavretou medzi T. A. a manželmi H. a K. U. z 22. marca 2007; informáciou Okresného
úradu Bratislava, odboru pozemkového a lesného z 12. apríla 2019 k uplatneným reštitučným nárokom
týkajúcim sa pozemku parcely registra „E“ č. XXXX zapísanom na LV č. XXXX pre k. ú. T.; predloženým
neúplným výpisom z pozemkovoknižnej vložky č. 161 pre k. ú. Vajnory (založenej v spise na č. l. 605 až
608); osvedčením o dedičstve Okresného súdu Bratislava III vydaným notárkou H.. J. Y. z 15. novembra

2005 sp. zn. 31D/2631/2004, Dnot 265/2004, v konaní o dedičstve po poručiteľke G. M. (narodenej
XX. apríla XXXX, zomrelej XX. júna XXXX); osvedčením o dedičstve Okresného súdu Bratislava III
vydaným notárkou H.. Z. R. z 23. januára 2007 sp. zn. 31D/3188/2005, Dnot 110/05, v konaní o dedičstve
po poručiteľovi T. A. (narodenému XX. decembra XXXX, zomrelému 7. mája XXXX); osvedčením o
dedičstve Okresného súdu Bratislava III vydaným notárom H.. J. T., R.., z 7. septembra 2018 sp. zn.
30D/212/2015, Dnot 27/2015, v konaní o dedičstve po poručiteľovi T. A. (narodenému 4. augusta XXXX,

zomrelému XX. júla XXXX), osvedčením o dedičstve Okresného súdu Bratislava III z 8. marca 2011 sp.
zn. 31D/375/2010, Dnot 37/2010, vydaným v konaní o dedičstve po poručiteľovi T. A. (narodenému XX.
decembra XXXX) z pripojeného dedičského spisu Okresného súdu Bratislava III vedeného pod sp. zn.
31D/375/2010, ako aj ostatným obsahom spisu.

11. Na základe vykonaných dôkazov súd zistil tento skutkový stav:
11.1. Žalobkyňa je na liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie T. zapísaná ako výlučná vlastníčka
pozemkov
(i) parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 202 m2,
(ii) parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 73 m2,

(iii) parcely registra „C“ č. XXXX/X- zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 19 m2,
(iv) parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 106 m2,
(v) parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 52 m2,
(vi) parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 31 m2,
(vii) parcely registra „C“ č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 34 m2,

(viii) parcely registra „C“ č. XXXX - záhrada vo výmere 378 m2,
ako aj stavieb (a) rodinného domu so súpisným č. XXXX na ulici X. XX v U., ktorý je postavený na
pozemkoch parcely registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, a (b) garáže so súpisným č. XXXXX
postavenej na pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X.
11.2. Žalovaní 1/ až 8/ sú na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie T. podielovými

spoluvlastníkmi pozemku parcely registra „E“ č. XXXX - záhrada vo výmere 1 012 m2, a to žalovaná
1/ v podiele vo veľkosti 15/96 a 18/384 k celku, žalovaná 2/ v podiele vo veľkosti 15/96, 3/64, 15/96 a
6/384 k celku, žalovaná 3/ v podiele vo veľkosti 6/384, 1/64, 1/64 a 1/64 k celku, žalovaný 4/ v podiele
vo veľkosti 13/2304 k celku, žalovaný 5/ v podiele vo veľkosti 5/1152 k celku, žalovaná 6/ v podiele vo
veľkosti 13/2304 k celku, žalovaný 7/ v podiele vo veľkosti 1/16 k celku, žalovaný 8/ v podiele vo veľkosti

13/64 a 6/384 k celku. Na tomto liste vlastníctva je zapísaný ako podielový spoluvlastník v podiele vo
veľkosti1/16kcelkuajneb.T.A.,narodenýXX.decembraXXXX,ktoréhodedičomjepodľaosvedčeniao
dedičstve Okresného súdu Bratislava III z 8. marca 2011 sp. zn. 31D/375/2010, Dnot 37/2010, žalovaný
8/.
11.3 Pozemky parcely registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X a XXXX/

X - ktoré boli pôvodne evidované ako parcela registra „C“ č. XXXX a neskôr na základe geometrického
plánu č. XXX-XXX-XXX-XX vyhotoveným S. T. 25. októbra 1993 ako parcely registra „C“ č. XXXX/X
a XXXX/X - sú výsledkom rozdelenia na základe geometrického plánu č. XXX/XXXX vyhotoveným Z..
W. K. 6. februára 2008 a úradne overeným Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislavu 13. novembra 2008 pod č. 3065/08 za účelom vyznačenia rozsahu duplicitného vlastníctva k

pozemkom parcely registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X, ktoré sa prekrývajú s časťou pozemku
parcely registra „E“ č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX pre k. ú. T..

11.4.ZlistuSprávykatastraprehlavnémestoSlovenskúrepublikuBratislavuz20.októbra2006vyplýva,
že tento katastrálny orgán „začal dňa 12. júna 2006 konanie z vlastného podnetu na základe výsledkov

šetrenia pri poskytovaní údajov k zostaveniu registra obnovenej evidencie pozemkov v zmysle zákona č.
180/2005 Z. z. (...), a to prešetrenie správnosti zápisu výmery pozemku parcely registra „E“ č. XXXX vo
výmere 1 012 m2 zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. T.“. Vykonaným šetrením zistil, že tento pozemok
„bol zapísaný na LV č. XXXX pre k. ú. T. na základe uznesenia vo veci prejednania dedičstva po neb.G. A. [sp. zn.] D 1477/58, kde predmetom dedenia bol pozemkovoknižný pozemok parcely č. XXXX vo
výmere 1 012 m2 pôvodne evidovaný v pozemkovoknižnej vložke č. XXX pre k. ú. T. (evidované pod č.
konania Z-3790/98)“. Prílohou k vydanému uzneseniu o dedičstve bola identifikácia parciel k č. konania

Z-3790/98 zo dňa 1. marca 2001, kde „pozemkovoknižný pozemok parcely č. XXXX sa zidentifikoval na
pozemky parciel registra „C“ ako [okrem iných] časť parcely č. XXXX/X a X (zapísaných na LV č. 544 pre
k. ú. T.)“. Na základe uvedeného uznesenia o dedičstve bol založený LV č. XXXX pre k. ú. T. a vykonaný
zápis pozemku parcely registra „E“ č. XXXX vo výmere 1 012 m2.
Správa katastra ďalej „šetrením zistila, že LV č. XXX pre k. ú. T. bol založený zápisom Dohody o zriadení

práva osobného užívania pozemku parcely č. XXXX/XX (prečíslované na parcely č. XXXX a XXXX)
uzatvorenej medzi JRD Vajnory a N. T. a F., rod. F.“ (t. j. rodičmi žalobkyne). Zápisom tejto listiny bolo
na LV č. XXX pre k. ú. T. zapísané vlastnícke právo k uvedeným pozemkom v prospech T. a F. N., a
to pod „položkou výkazu zmien 48/74“. Následne bolo toto vlastnícke právo k uvedeným pozemkom
prekryté ďalšími právnymi úkonmi, a to zriadením vecného bremena registrovaného pod RV 86/88 a
darovacou zmluvou registrovanou pod RI 86/88, Z-3996/93, Z-1745/99. Správa katastra ďalej uviedla,

že „vlastnícke právo k pozemku parcely č. XXXX a XXXX v k. ú. T. nadobudlo JRD Vajnory na základe
listín predložených k zápisu pod položkou výkazu zmien 62/75, ktorých prílohou bol aj geometrický plán
č. XXXX-XXX-XXX-XX,“ avšak správa katastra „v zbierke listín neeviduje listiny preukazujúce prechod
alebo prevod vlastníckeho práva k časti pozemkovoknižného pozemku parcely č. XXXX v k. ú. T. na
JRD Vajnory“.

Na základe uvedených zistení katastrálny orgán vyznačil na LV č. XXX aj XXXX pre k. ú. Vajnory
poznámkuotom,žehodnovernosťúdajovkatastrabolaspochybnenázdôvoduduplicityvlastníctvačasti
pozemku parcely registra „E“ č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX a časti pozemkov parcely registra
„C“ č. XXXX/X a X zapísaných na LV č. XXX. Z tejto vzájomne sa prekrývajúcej časti boli potom na
základe geometrického plánu vyhotoveného Z.. W. K. č. 100/2008 zo 6. februára 2008 rozčlenené a

novoutvorené pozemky parcely registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X.

11.5. Odbor výstavby a vodného hospodárstva rady Ústredného národného výboru v Bratislave na
žiadosť otca žalobkyne T. N. vo veci určenia stavebného pozemku mu listom č. 4611/9-59 zo 7. októbra
1959 oznámil, že mu na odpredaj pozemku na stavbu rodinného domu navrhol pozemok v hone

„Koncové“ a požiadal ho, aby sa ohľadom uzavretia kúpnopredajnej zmluvy obrátil na JRD Vajnory, s
ktorým si dohodne ďalšie podmienky.
11.6. Jednotné roľnícke družstvo III. typu v Bratislave-Dvorníku (resp. Bratislave-Vajnoroch, tak ako je
uvedené v otlačku ich pečiatky nachádzajúcej sa v pravom dolnom rohu zmluvy) ako „odpredávateľ“
s rodičia žalobkyne T. a F. N. ako kupujúci uzavreli 9. novembra 1959 „kúpnopredajnú zmluvu“,

predmetom ktorej bola kúpa „nehnuteľnosti vyznačenej na geometrickom pláne (...), číslo parcely
XXXX/XX, stavebný pozemok vo výmere 900 m2“, za dohodnutú kúpnu cenu 3 600 Kčs, ktorá mala
byť „vyplatená predávajúcemu až po prevedení riadneho prepisu“. V zmluve sa ďalej deklarovalo,
že „do držby a úžitku vstupujú kupujúci dňom podpísania tejto zmluvy a od tohto dňa znášajú
všetky verejné poplatky na predmetnú nehnuteľnosť pripadajúce“. Zmluvné strany zároveň vyhlásili,

že „predmetná nehnuteľnosť nepochádza z konfiškovaného majetku“ a vzali na vedomie, že „tento
prevod podlieha schváleniu Obv. NV [t. j. obvodným národným výborom - pozn. súdu] podľa zákona č.
65/1951 Zb.“ o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej pôdy. Z dodatku
k tejto kúpnopredajnej zmluve uzavretého 15. januára 1964 bola „opravená“ predajná (kúpna) cena
predmetného stavebného pozemku tak, že strany sa vzájomne dohodli na kúpnej cene v sume 1 800

Kčs, a k tomuto dodatku bol pripojený lístok s označením „Doplňujúce údaje“, v ktorom bola opravená
skutočná výmera prevádzaných pozemkov parciel č. XXXX a XXXX na XXX m2 (porov. listiny založené
v spise na č. l. XXX a XXX).
11.7. Otec žalobkyne T. N. listom doručeným Obvodnému národnému výboru Bratislava-Nové Mesto,
pôdohospodárskemu odboru 29. decembra 1959 požiadal „o schválenie odpredaja stavebného

pozemku vo Vajnoroch parc. č. XXXX/XX“.
11.8. Odbor pôdohospodárstva rady Obvodného národného výboru Bratislava-Nové Mesto rozhodnutím
z 23. februára 1960 sp. zn. Pôd.-22/1960 vyhovel žiadosti rodičov žalobkyne T. a F. N. o schválenie
kúpnopredajnej zmluvy uzavretej s „odpredávateľom Jednotné roľnícke družstvo Bratislava-Vajnory“
a udelil privolenie „k prevodu poľnohospodárskej nehnuteľnosti v katastrálnom území obce Vajnory,

parcelné číslo XXXX/XX vo výmere 900 m2 za dojednanú kúpnu cenu“ 3 600 Kčs. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že „úradným šetrením bolo zistené, že predmetný právny úkon neprieči sa
ustanoveniam zákona č. 65/1951 Zb. a smerniciam k tomuto zákonu vydaným“ a „v danom prípade
jedná sa o novoutvorený stavebný pozemok, na ktorom si kupujúci postavia rodinný dom“.11.9. Z pečiatky Štátneho notárstva v Bratislave datovanej 3. januára 1974 vyznačenej v pravom hornom
rohu kúpnopredajnej zmluvy z 9. novembra 1959 (založenej v spise na č. l. 621) vyplýva, že táto
kúpnopredajná zmluva bola zaregistrovaná do evidencie nehnuteľností pod položkou výkazu zmien

48/74 dňa 16. mája 1974.

11.10. Otec žalobkyne T. N. žiadosťou z 25. januára 1960 požiadal o vydanie stavebného povolenia na
rodinný domček v Bratislave-Vajnoroch v hone „Koncové“ postavenom na parcele č. XXXX/XX.
11.11. Odbor pre výstavbu rady Obvodného národného výboru Bratislava-Nové Mesto na uvedenú

žiadosť T. N. rozhodnutím o prípustnosti stavby z 27. februára 1960 sp. zn. Výst.XXX-XXX/XXXX-inž.M.
po preskúmaní a splnení podmienok pre výstavbu uvedeného rodinného domu povolil „novostavbu
rodinného domu v Bratislave-T. na pozemku parc. č. XXXX/XX v k. ú. Vajnory“.

11.12. Štátne notárstvo Bratislava-mesto rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi T. N. zo 4. februára
1977 č. k. D 82/77-20 potvrdilo dedičstvo na základe schválenej dedičskej dohody dedičke - manželke

poručiteľa(amatkežalobkyne)F.N..Totorozhodnutienadobudloprávoplatnosťvtenistýdeň4.februára
1977.
11.13. Darovacou zmluvou uzavretou medzi F. N. ako darkyňou a žalobkyňou ako obdarovanou vo forme
notárskejzápisnicespísanejŠtátnymnotárstvomBratislava3z11.apríla1988sp.zn.N33/88,Nz33/88,
boli prevedené predmetné pozemky parcely č. XXXX a XXXX spolu s rodinným domom a garážou, ktoré

sú na nich postavené, v prospech žalobkyne, pričom zmluvné strany sa zároveň dohodli na zriadení
vecného bremena v prospech darkyne spočívajúceho v práve ich doživotného užívania.

12.1. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „Občiansky zákonník“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať,

užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
12.2. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
12.3. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou,

darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.
12.4. Podľa § 366 zákona č. 141/1950 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia
kúpnej zmluvy z 9. novembra 1959 (dnes obdobne § 588 Občianskeho zákonníka) kúpnou zmluvou sa
predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy a kupujúci sa zaväzuje ho odobrať a zaplatiť

dojednanú cenu.
12.5. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch
poľnohospodárskej a lesnej pôdy v znení účinnom ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy z 9. novembra 1959
na prevod nehnuteľnosti a na prenájom poľnohospodárskej alebo lesnej pôdy je potrebné privolenie
okresného národného výboru. Ako prevod nehnuteľnosti sa posudzuje i jej rozdelenie. Ak je prevod

alebo prenájom v rozpore so všeobecným záujmom, okresný národný výbor privolenie odoprie.
12.6. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.
12.7. Podľa § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak

ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny
predchodca.

13. Predmetom prejednávaného sporu je určenie výlučného vlastníckeho práva žalobkyne k

predmetným pozemkom parcely registra „C“ č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X zapísaných na LV č. XXX
pre k. ú. T., ktoré sa prekrývajú s časťou pozemku parcely registra „E“ č. XXXX zapísaného na LV č.
XXXX pre k. ú. T., ktorého (spolu)vlastníkmi sú žalovaní 1/ až 8/. V katastri nehnuteľností tak existujú dva
rôzne zápisy vlastníckeho práva k totožnej nehnuteľnosti (duplicitné vlastníctvo), hoci táto nehnuteľnosť
- podľa tvrdenia žalobkyne i žalovaných - nie je predmetom ich spoločného spoluvlastníctva. Meritórne

rozhodnutie vo veci teda záviselo od vyriešenia otázky, kto je skutočným vlastníkom predmetných
nehnuteľností.14. Prvým a základným predpokladom opodstatnenosti (podmienkou procesnej prípustnosti) určovacej
žaloby - vrátane žaloby o určenie vlastníckeho práva -, ktorý je súd povinný skúmať ex offo (z úradnej
povinnosti), je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v zmysle § 470 ods. 2

prvej vety CSP v spojení s § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (dnes obdobne § 137 písm.
c/ CSP).
14.1. V rozhodovanom spore súd považoval splnenie tohto predpokladu podanej určovacej žaloby za
preukázané. V zmysle ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít platí, že „okolnosť, že je
ako vlastník určitej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom spoluvlastníctva, v katastri nehnuteľností popri

žalobcovi zapísaný aj žalovaný (duplicitný zápis), odôvodňuje vždy naliehavý právny záujem žalobcu na
určení, že je vlastníkom takej nehnuteľnosti“ (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 2 Cdo 163/2005, ktorý bol publikovaný v časopise Zo súdnej praxe pod č. 24/2009). S prihliadnutím
na význam zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností (výpis z katastra nehnuteľností totiž
slúži ako preukázanie vlastníckeho práva) a na jeho právne účinky je preto odôvodnený záver, že
právne postavenie žalobkyne je za tejto situácie neisté a bez požadovaného určenia by jej právo mohlo

byť ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je vždy podkladom na
vykonanie zmien v zápisoch katastra nehnuteľností, a preto podanú žalobu o určenie vlastníckeho práva
možno považovať za vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobkyne,
ktorým je možné dosiahnuť odstránenie spornosti práva a neistoty vzťahu medzi sporovými stranami a
vytvoriť tak pevný základ pre jeho usporiadanie.

14.2. Z uvedeného teda možno vzhľadom na zistený skutkový stav vyvodiť, že žalobkyňa má právny
záujem na požadovanom určení, či tu jej výlučné vlastnícke právo je alebo nie je, a tento záujem možno
kvalifikovať ako naliehavý, pokiaľ tvrdí a preukazuje, že k totožnej nehnuteľnosti, ktorá nie je predmetom
spoluvlastníctva, sú v katastri nehnuteľnosti popri nej duplicitne zapísaní ako (spolu)vlastníci aj žalovaní
1/ až 8/, v dôsledku čoho je hodnovernosť údaju o výlučnom vlastníckom práve žalobkyne spochybnená.

14.3. Existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení napokon nebola zo strany
žalovaných nijako spochybňovaná.

15. Súd vyhodnotil za nenáležitú námietku žalovanej 1/ o nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie
v spore z dôvodu, že Slovenský pozemkový fond je správcom len tých pozemkov vo vlastníctve štátu,

ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond, a nie aj pozemkov druhu zastavané plochy a nádvoria alebo
záhrady, ktoré sú v danom prípade predmetom požadovaného určenia. V prejednávanej veci je však za
sporovú stranu v procesnoprávnom postavení žalovaného správne označená Slovenská republika, ktorá
je podľa LV č. XXXX pre k. ú. T. jedným zo spoluvlastníkov pozemku parcely registra „E“ č. XXXX, vo
vzťahu ku ktorému je zaznamenané duplicitné vlastníctvo, a preto jej svedčí pasívna vecná legitimácia

v spore. Avšak Slovenský pozemkový fond (vystupujúci ako zástupca žalovanej 1/ zo zákona) nie je
stranou v konaní, a preto skúmanie a vyhodnocovanie nedostatku pasívnej vecnej legitimácie v konaní
naňho ako „len“ na zástupcu jedného zo žalovaných nedopadá.

16. Úvodom súd považuje za potrebné poznamenať, že civilné sporové konanie sa v zmysle čl. 8 CSP

riadi zásadou formálnej pravdy. To znamená, že každá strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré
sú na základe hmotného práva spôsobilé privodiť jej úspech v spore, a preukázať ich relevantnými
dôkazmi, z ktorých objektívne možno nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti alebo aspoň väčšej
miere pravdepodobnosti. Nestačí teda len subjektívne presvedčenie strany o pravdivosti tvrdení, ktoré
súdu uvádza. Súd pri zisťovaní a vyhodnocovaní skutkového stavu veci vychádza len z dôkazov, ktoré

boli stranami v konaní označené a následne súdom vykonané.
16.1. V rozhodovanom spore súd na základe vykonaného dokazovania a po vyhodnotení dôkazov
podľa svojej úvahy, a to každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti
so starostlivým prihliadnutím na všetko, čo počas konania vyšlo najavo, nedospel k presvedčeniu, že
žalovaným 1/ až 8/ skutočne v čase vyhlásenia tohto rozsudku svedčí vlastnícke právo k sporným

nehnuteľnostiam, resp. že takýto záver možno objektívne (t. j. na základe dôkazov založených v spise)
považovať za pravdivý či aspoň dostatočne spravdepodobnený.
16.2. V tejto súvislosti súd zároveň pripomína, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo na to,
aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi a predstavami a rozhodol v súlade s jeho vôľou a požiadavkami (I. ÚS 50/04, IV. ÚS

252/04), ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/97).17.Skutočnosť,žepredmetnénehnuteľnostiboliužívanéJRDVajnory,nebolamedzisporovýmistranami
v konaní sporná. Rozhodnutie vo veci samej však záviselo od skutkového zistenia, či JRD Vajnory malo
predmetné pozemky len v družstevnom užívaní a ich skutočným vlastníkom bol niekto iný (t. j. právni

predchodcovia žalovaných), alebo či malo tieto predmetné pozemky zároveň aj vo svojom vlastníctve.
17.1. Skutočnosť, že JRD Vajnory predmetné pozemky užívalo, ešte sama osebe neznamená, že ich
zároveň nemohlo aj vlastniť (t. j. že ich užívalo nie ako združené pozemky svojich členov-družstevníkov,
ale ako svoje vlastné pozemky), a ani nepreukazuje, že ich skutočne nevlastnilo.
17.2. Pokiaľ by však z vykonaného dokazovania vyplynulo, že JRD Vajnory malo predmetné pozemky

len v družstevnom užívaní a vlastnícky mu nepatrili, nemohlo by potom v hmotnoprávnej pozícii
predávajúceho platne a účinne previesť vlastnícke právo k nim na inú osobu (právnych predchodcov
žalobkyne), a to s poukazom na zásadu nemo plus iuris ad alium transferre potest, quam ipse habet,
teda že nikto nemôže previesť na iného viac práv, než má sám. Napokon takýto prevod by bol aj
výslovne v rozpore s vtedajšou právnou úpravou, v zmysle ktorej právo družstevného užívania oprávňuje
družstvo užívať pozemok v rovnakom rozsahu, v akom by náležalo vlastníkovi; družstvo nemôže však

pozemok zaťažiť ani scudziť (porov. § 24 ods. 3 prvá veta zákona č. 49/1959 Zb. o jednotných roľníckych
družstvách). Takýto právny úkon, ktorý by sa priečil zákonu, by bol považovaný za neplatný [porov. §
36 ods. 1 zákona č. 141/1950 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej
kúpnej (kúpnopredajnej) zmluvy z 9. novembra 1959].

18. Na preukázanie vlastníckych pomerov k predmetným pozemkom aktuálnym v čase uzavretia kúpnej
(kúpnopredajnej) zmluvy z 9. novembra 1959 boli súdu predložené listiny, a to samotná kúpnopredajná
zmluva z 9. novembra 1959, neúplný výpis z pozemkovoknižnej vložky č. 161 pre k. ú. Vajnory (založený
v spise na č. l. 605 až 608) a list (oznámenie) Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky
Bratislavu z 20. októbra 2006 o spochybnení hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností z dôvodu

duplicity vlastníctva.

19. Pokiaľ by z kúpnej (kúpnopredajnej) zmluvy z 9. novembra 1959 aj implicitne vyplývalo, že JRD
Vajnory sa v nej samo označuje za vlastníka predmetných nehnuteľností (hoci osoby konajúce v jeho
mene sa hneď následne označujú ako „zástupcovia majiteľov nehnuteľností“, čo pôsobí dosť nejasne),

nemožno túto skutočnosť z tohto dôkazu považovať za preukázanú, pretože samotná táto listina je
predmetom súdneho prieskumu ohľadom toho, či vyvolala alebo nevyvolala ňou predpokladané účinky
v podobe prevodu vlastníckeho práva z predávajúceho na kupujúcich. Z logiky veci nemôže svoju
platnosť, účinnosť a vyvolanie ňou predpokladaných právnych účinkov preukazovať samou sebou (išlo
by o vadu dokazovania, a to tzv. dokazovanie kruhom), a preto ju súd pri zisťovaní skutočného vlastníka

predmetných nehnuteľností v čase prevodu nepovažoval za relevantnú.

20. Zo strany žalovaných bol v konaní predložený aj výpis z pozemkovoknižnej vložky č. 161 pre k.
ú. Vajnory, na ktorom bol pôvodne evidovaný pozemkovoknižný pozemok parcely č. XXXX, avšak -
ako uviedla žalovaná 3/ na pojednávaní konanom 29. júna 2023 - išlo o výpis neúplný, pretože súdu

úmyselnepredložilalentúčasť,ktorúsamapovažovalaprekonaniezavýznamnú.Poslednýzápisvčasti
„B“ o vlastníkoch je zaevidovaný 27. novembra 1936 pod poradovým číslom 16 a týka sa len jedného zo
spoluvlastníkovzapísaných20.mája1920.Obsahnáslednevykonanýchzápisovaichprávnarelevancia
preto súdu nebola zo strany žalovaných náležite preukázaná, pričom žalovaní boli tí, ktorí tvrdili, že ich
právni predchodcovia vlastnícke právo k pozemku parcely č. XXXX v k. ú. Vajnoroch nikdy nestratili.

Predložením úplného výpisu z pozemkovoknižnej vložky č. XXX pre k. ú. Vajnory, ktorý evidentne mali
k dispozícii, mohli toto svoje skutkové tvrdenie podoprieť, pretože z tohto dôkazu by bolo možné overiť
nasledujúci právny vývoj vlastníckych vzťahov k tomuto pozemku.
20.1. Dôkazné bremeno v civilnom spore - ovládanom zásadou kontradiktórnosti s protichodnými
záujmami každej sporovej strany na výsledku sporu - zaťažuje strany sporu, a nie súd. Súd môže

strany vyzvať len na doplnenie skutkových tvrdení, avšak nie na predloženie dôkazov, a tobôž nie
dôkazov, ktoré evidentne samy majú k dispozícii a nejde o dôkazy, ktoré by bez svojej viny nemohli
pripojiť. Strany sú totiž procesne zodpovedné za rozsah skutkového stavu, v akom bude zisťovaný,
a tiež za to, akým spôsobom v konaní preukážu svoje skutkové tvrdenia a relevantné skutočnosti,
ktorú sú pre ne priaznivé. Z tohto dôvodu preto ponesú aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet, t. j.

nedostatočne objasneného určitého skutkového stavu alebo určitej relevantnej skutočnosti (porov. nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 24/2019). Pokiaľ sporové strany svoju povinnosť
tvrdenia alebo dôkaznú povinnosť zanedbajú či nesplnia, znamená to, že neuniesli bremeno tvrdenia adôkazné bremeno, čo má pre nich za následok procesný neúspech v spore, resp. negatívny výsledok
pri vyhodnotení opodstatnenosti nimi prezentovanej argumentácie.
20.2. V tejto skutkovej súvislosti je však potrebné podotknúť, že napokon ani predloženie úplného

výpisu z pozemkovoknižnej vložky č. 161 pre k. ú. Vajnory by ešte nemuselo jednoznačne a
nepochybne preukazovať skutočný vlastnícky stav k predmetným pozemkom ku dňu uzavretia kúpnej
(kúpnopredajnej) zmluvy z 9. novembra 1959, pretože od 1. januára 1951 sa v československom
právnom poriadku neuplatňoval intabulačný princíp. Vlastníctvo k nehnuteľnosti získané na základe
zmluvného titulu sa teda nenadobúdalo až momentom zápisu do pozemkovej knihy, ale už samotným

uzavretím scudzovacej (kúpnej) zmluvy (porov. § 111 ods. 1 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho
zákonníka). V období od 1. januára 1951 až do 31. marca 1964 (kým nebol prijatý nový Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. a nový zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností) bol zápis do pozemkovej
knihy už len dobrovoľný, čo teda znamená, že zaevidovaný stav nevyhnutne nemusel odrážať skutočný
(faktický, reálny) stav. Preto ani predloženie úplného výpisu spomenutej pozemkovoknižnej vložky by
nemuselo byť pre vec rozhodujúcim, kardinálnym dôkazom, ale by len indikovalo určitý právny stav a

súd by tým nebol zbavený aj tento dôkaz vyhodnocovať vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a
so starostlivým prihliadnutím na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

21.Jedinýmrelevantným,hociajnepriamymdôkazompreukazujúcimvlastníckepomeryaktuálnevčase
uzavretia predmetnej kúpnej (kúpnopredajnej) zmluvy z 9. novembra 1959, ktorý bol súdu predložený, je

list Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu z 20. októbra 2006 o spochybnení
hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností z dôvodu duplicity vlastníctva.
21.1. Správa katastra v tomto liste uvádza, že vykonaným „šetrením zistila, že LV č. XXX pre k. ú. Vajnory
bol založený zápisom Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku [v kontexte ostatných
predložených dôkazov však v konaní vyplynulo, že medzi zmluvnými stranami nebola uzavretá „dohoda

o zriadení práva osobného užívania pozemku“, ale „kúpnopredajná zmluva“ - pozn. súdu] parc. č. XXXX/
XX (prečíslované na parc. č. XXXX, XXXX) uzatvorenej medzi JRD Vajnory a N. T. a F., rod. F.. Zápisom
listiny bolo na LV č. XXX pre k. ú. Vajnory zapísané vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX, XXXX
v prospech N. T. a F., rod. F., v celosti (zapísané položkou výkazu zmien 48/74). (...) Vlastnícke právo k
pozemku parc. č. XXXX, XXXX, k. ú. T., nadobudlo JRD Vajnory na základe listín predložených k zápisu

výkazu zmien pod položkou výkazu zmien 62/75, ktorých prílohou bol aj geometrický plán č. XXXX-
XXX-XXX-XX, avšak Správa katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu v zbierke listín
neeviduje listiny preukazujúce prechod alebo prevod vlastníckeho práva k časti pozemkovoknižného
pozemku parc. č. XXXX, k. ú. T., na JRD Vajnory.“.
21.2. Z tejto listiny teda vyplýva, že príslušný katastrálny orgán vykonal riadne šetrenie vlastníckych

pomerov k predmetným pozemkom následne označeným ako parcely č. XXXX a XXXX v k. ú. T. a
zistil, že „vlastnícke právo [k nim] nadobudlo JRD Vajnory na základe listín predložených k zápisu pod
položkouvýkazuzmien62/75,ktorýchprílohoubolajgeometrickýplánč.XXXX-XXX-XXX-XX“.Samotný
katastrálny orgán teda potvrdzuje, že jednotné roľnícke družstvo sa stalo vlastníkom predmetných
pozemkov [porov. text listiny „vlastnícke právo k pozemku parc. č. XXXX, XXXX, k. ú. T., nadobudlo JRD

Vajnory“] a že bolo ako ich vlastník aj zapísané v príslušnej vložke pozemkovej knihy, a to na základe
listín s geometrickým plánom, ktoré boli predložené k zápisu výkazu zmien pod položkou 62/75.

22. Príslušný katastrálny orgán vo svojom liste z 20. októbra 2006 síce ďalej uvádza, že „v zbierke listín
neeviduje listiny preukazujúce prechod alebo prevod vlastníckeho práva k pozemku parcely č. XXXX

v k. ú. Vajnory na JRD Vajnory“. Samotné nezachovanie listín s časovým odstupom vyše 45 rokov -
ktorý podstatne prekračuje vydržacie i skartačné lehoty - avšak bez ďalšieho nepreukazuje, že k týmto
právnym skutočnostiam majúcim za následok prevod alebo prechod vlastníckeho práva k predmetným
pozemkom na JRD Vajnory nemohlo dôjsť, resp. že je absolútne vylúčené, že sa mohli vôbec udiať.
22.1. Pokiaľ samotný katastrálny orgán vo výsledku svojho šetrenia uvádza, že existovali určité

konkrétne listiny, ktoré boli svojou povahou právnym titulom pre nadobudnutie vlastníckeho práva k
predmetným pozemkom označeným jednotným roľníckym družstvom a toto družstvo bolo na ich základe
ako vlastník týchto pozemkov napokon zapísané v príslušnej pozemkovoknižnej vložke pod položkou
výkazu zmien 62/75, javí sa ako viac pravdepodobnejšia tá alternatíva, že JRD Vajnory skutočne
nadobudlo vlastnícke právo k predmetným pozemkom, než alternatíva, že jeho zápis ako vlastníka

predmetných pozemkov pod položkou výkazu zmien 62/75 bol len výsledkom ľubovôle vtedajšieho
orgánu na úseku pozemkovoknižnej evidencie nehnuteľností bez akýchkoľvek reálnych podkladov pre
tento zápis alebo dôsledkom jeho omylu.22.2. Uvedené obdobne platí aj vo vzťahu ku geometrickému plánu č. XXXX-XXX-XXX-XX, ktorý sa
spomína pri položke výkazu zmien 62/75 zapísanej v príslušnej pozemkovoknižnej vložke. To, že sa
tento geometrický plán po vyše polstoročí už nedochoval, bez ďalšieho neznamená, že - ako tvrdili

žalovaní na pojednávaní konanom 29. júna 2023 - vôbec neexistoval. Pokiaľ je tento geometrický
plán výslovne spomenutý v uvedenom zápise výkazu zmien, javí sa ako viac pravdepodobnejšia
alternatíva, že musel tento geometrický plán skutočne byť vyhotovený a musel byť predmetom
vtedajšieho pozemkovoknižného konania, než alternatíva, že si jeho existenciu vtedajší orgán evidencie
nehnuteľností - laicky povedané - „vymyslel“ a vykonal úradný zápis bez reálneho podkladu.

23. V prípade, že je potrebné zistiť určité skutočnosti vyplývajúce z dôkazov, ktoré sa vzhľadom na
skartačné pravidlá a lehoty, ktoré uplynuli, už nezachovali, nie je možno vylúčiť zistenie existencie
takýchtoskutočnostíinepriamymidôkazmi,atosprihliadnutímksprávaniuúčastníkovponimitvrdených
zmenách (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 71/2008). So zreteľom
na závery vykonaného šetrenia príslušným katastrálnym orgánom uvedené v liste z 20. októbra 2006,

ako aj na ďalšie správanie sa účastníkov a konanie vtedajších štátnych orgánov spočívajúce v tom,
že príslušný odbor rady Obvodného národného výboru Bratislava-Nové Mesto rozhodnutím z 25.
februára 1960 sp. zn. Pôd.-22/1960 udelil privolenie k prevodu predmetných pozemkov z titulu kúpnej
(kúpnopredajnej) zmluvy z 9. novembra 1959 po zistení, že sa neprieči vtedajšej právnej úprave, možno
dospieťkzáveru,žepredávajúciJRDVajnoryskutočnebolovlastníkompozemkov,ktorébolipredmetom

prevodu v prospech právnych predchodcov žalobkyne.

24. V tejto súvislosti sa žiada ešte poukázať na opakovane vyslovený právny názor najvyšších súdnych
autorít, že „v sporoch, v ktorých časový odstup od rozhodnej skutočnosti podstatne prekračuje vydržacie
aleboskartačnélehoty,niejenamiesteextenzívnymspôsobomspochybňovaťčiotváraťzáležitosti,ktoré

pred mnohými desaťročiami založili právne vzťahy“ (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4 Cdo 222/2019). To platí rovnako pri spochybňovaní zákonnosti konania správneho
(administratívneho) orgánu, ktorého výsledkom bolo zapísanie údajov do pozemkovej knihy (v danom
prípade zápis týkajúci sa predmetných pozemkov, ktorý bol evidovaný v príslušnej pozemkovoknižnej
vložke pod položkou výkazu zmien 62/75). Preto ak niekto tvrdí, že sa určité veci v dobe dávno minulej

neuskutočnili obvyklým, resp. úradným postupom, je dôkazné bremeno o tom, že v konkrétnom prípade
tomu tak nebolo, na tom, kto takúto skutočnosť tvrdí (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5 Cdo 71/2008). Zároveň pritom platí, že v prípade pochybností sa uplatní zásada
prezumpcie správnosti správneho aktu.
24.1. Z uvedeného teda možno vyvodiť, že ak žalovaní v konaní spochybňovali správnosť zápisu

týkajúceho sa predmetných pozemkov a zaevidovaného v príslušnej pozemkovoknižnej vložke pod
položkou výkazu zmien 62/75, ktorý konštatuje, že JRD Vajnory nadobudlo vlastnícke právo k týmto
pozemkom, potom ich zaťažovalo dôkazné bremeno poskytnúť o tom taký relevantný priamy či nepriamy
dôkaz, z ktorého objektívne možno nadobudnúť presvedčenie o pravdivosti alebo aspoň väčšej miere
pravdepodobnosti tohto ich skutkového tvrdenia.

24.2. Žalovaným sa však toto dôkazné bremeno nepodarilo v konaní uniesť, pretože žiadnym
relevantným dôkazom správnosť vykonaného zápisu zaevidovaného pod položkou výkazu zmien 62/75
v príslušnej pozemkovoknižnej vložke nevyvrátili.
24.3. Skutkové tvrdenie žalovaných, že ich právni predchodcovia vlastnícke právo k pozemku parcely
registra „E“ č. XXXX v k. ú. T. nikdy nestratili, pretože ho nikdy nepredali ani nedarovali, sa pri jeho

vyhodnocovaní v kontexte správy o vykonanom šetrení Správou katastra pre hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislavu z 20. októbra 2006 javí ako nepravdepodobné, a teda nepreukázané, pretože tento
katastrálnyorgánvosvojejspráveexplicitnekonštatujezistenie(záver),žeJRDVajnoryvlastníckeprávo
k predmetným pozemkom „nadobudlo na základe listín predložených k zápisu pod položkou výkazu
zmien 62/75, ktorých prílohou bol aj geometrický plán č. XXXX-XXX-XXX-XX“. Tento úradný zápis o

výkaze zmien v pozemkovej knihe, ktorého správnosť sa prezumuje, teda priamo vyvracia skutkové
tvrdenie žalovaných, že ich predkovia vlastnícke právo k prevádzaným pozemkom nikdy nestratili.
24.4. Za postačujúci dôkaz o tom, že právni predchodcovia žalovaných vlastnícke právo k prevádzaným
pozemkom nikdy nestratili, nemôžu byť považované ani rozhodnutia o dedičstve, na základe ktorých bol
v rámci dedičskej postupnosti potvrdený prechod práv na jednotlivých žalovaných. Odhliadnuc od toho,

že ten istý pozemok bol takisto predmetom dedenia aj po právnom predchodcovi žalobkyne, v konaní
o ktorom bol v rámci dedičskej postupnosti rovnako potvrdený prechod práv avšak na žalobkyňu, je
potrebné dodať, že podľa ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít platí, že rozhodnutie
o dedičstve je len deklaratórne, a preto nemôže založiť vlastnícky vzťah dedičov k veciam, ktorýchvlastníkom nebol v čase smrti ich právny predchodca, teda poručiteľ (porov. uznesenie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 309/2016). Samotná skutočnosť, že určitá vec bola zaradená do
aktív dedičstva po poručiteľovi a stala sa predmetom dedenia, ešte nemusí vždy znamenať, že táto

vec do dedičstva skutočne patrí a poručiteľ bol v čase svojej smrti jej skutočným vlastníkom. Rovnako
nie je ani nezvratným dôkazom toho, že vlastnícke právo k nej skutočne prešlo na dediča. Dohoda o
vyporiadaní dedičstva rieši vzťahy iba medzi účastníkmi dedičského konania navzájom, avšak nemusí
mať záväzné účinky voči tretím osobám, ktoré účastníkmi konania o dedičstve neboli. Tie sa potom môžu
domáhať svojho práva k veci, ktorá bola zaradená do aktív dedičstva po poručiteľovi, v občianskom

súdnom konaní (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 3 Cz 5/90, ktoré bolo
publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č. 14/1992). A takisto platí, že právoplatné
rozhodnutie štátneho notárstva o dedičstve je záväzné pre všetkých účastníkov konania o dedičstve;
pre všetky orgány je však záväzné len v otázke, ako ním bol riešený vzťah medzi týmito účastníkmi
konania o dedičstve, a nie pokiaľ ide o ich vzťah k osobám, ktoré neboli účastníkmi tohto konania (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Českej socialistickej republiky sp. zn. 3 Cz 32/82, ktoré bolo publikované v

Zborníku najvyšších súdov č. IV, str. 751).

25. Konkludujúc uvedené, súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že JRD Vajnory
bolo v čase uzavretia kúpnej (kúpnopredajnej) zmluvy s právnymi predchodcami žalobkyne T. a F. N. 9.
novembra 1959 skutočným vlastníkom predmetných pozemkov (t. j. pozemku parcely č. XXXX/XX v k. ú.

T., ktorý bol prečíslovaný na parcely č. XXXX a XXXX a zapísané na LV č. XXX pre k. ú. Vajnory), a teda
bolo hmotnoprávne oprávnené i právne spôsobilé previesť svoje vlastnícke právo k nim na kupujúcich.

26. Ďalšie okolnosti spochybňujúce právnu perfekciu prevodu predmetných pozemkov v prospech
právnych predchodcov žalobkyne namietané neboli a ich existenciu nezistil ani súd.

26.1. Kúpna (kúpnopredajná) zmluva z 9. novembra 1959 spĺňala požiadavku obligatórnej písomnej
formy, prejavy vôle jej účastníkov (zmluvných strán) možno považovať za dostatočne určité a
zrozumiteľné a boli v nej uvedené všetky zákonom vyžadované podstatné náležitosti, a to predmet
kúpy a kúpna cena (§ 40 ods. 1 a § 366 zákona č. 141/1950 Zb. Občianskeho zákonníka). K tomuto
prevodu bolo udelené i zákonom vyžadované privolenie príslušného orgánu miestnej štátnej správy (§

1 ods. 1 zákona č. 65/1951 Zb. o prevodoch nehnuteľností a o prenájmoch poľnohospodárskej a lesnej
pôdy), a to rozhodnutím odboru pôdohospodárstva rady Obvodného národného výborom Bratislava-
Nové Mesto z 23. februára 1960 sp. zn. Pôd.-22/1960, ktorý nezistil žiadnu zákonnú prekážku brániacu
tomuto prevodu. Zmluva následne bola riadne zaregistrovaná štátnym notárstvom 3. januára 1974 a
zapísaná v evidencii nehnuteľností 16. mája 1974.

26.2. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne také formálne ani obsahové nedostatky, ktoré by
spôsobovali neplatnosť uvedenej kúpnej (kúpnopredajnej) zmluvy. Počas konania nevyšlo najavo, že by
túto zmluvu uzatvárali zmluvné strany (subjekty) zjavne nespôsobilé na takýto právny úkon či konajúce
v omyle alebo za takých podmienok (resp. situácie), z ktorých by bolo možné rozpoznať nezhodu ich
skutočnej a vážnej vôle s jej prejavom, alebo že by táto zmluva svojím obsahom odporovala zákonu

či priečila všeobecnému záujmu. Prípadné dojednanie nižšej (resp. neprimerane nízkej) kúpnej ceny
než bola vtedajšia trhová cena prevádzaných nehnuteľností nespôsobuje neplatnosť uzavretej kúpnej
zmluvy.
26.3. Napokon rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít (porov. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. I. ÚS 242/2007, I. ÚS 243/2007 či I. ÚS 640/2014 alebo uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 95/2019) zdôrazňuje zásadu preferencie výkladu v prospech platnosti
zmlúv (právnych úkonov) pred ich neplatnosťou, ktorý je odrazom rešpektu k prejavenej autonómnej vôli
zmluvných strán, funkcií zmluvných vzťahov v komplexnej spoločnosti i k samotnej povahe súkromného
práva, pre ktoré dnes platí ústavná zásada, že všetko je dovolené, čo nie je výslovne zákonom zakázané
(čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Zásada preferencie

výkladu v prospech platnosti právnych úkonov potom implikuje, že súd nemá aktívne vyhľadávať dôvody
neplatnosti,ktoréniesúprimafaciezjavné,atýmsuplovaťprocesnúaktivitutejsporovejstrany(vdanom
prípade žalovaných), ktorej zistenie neplatnosti je v konaní na prospech.

27. So zreteľom na uvedené súd uzatvára, že na základe kúpnej (kúpnopredajnej) zmluvy z 9.

novembra 1959 nadobudli právni predchodcovia žalobkyne T. a F. N. vlastnícke právo k predmetným
nehnuteľnostiam, ktoré po bolo po uskutočnení konania o dedičstve po poručiteľovi T. N. (v ktorom bolo
na základe rozhodnutia T. notárstva Bratislava-mesto zo 4. februára 1977 č. k. D 82/77-20 potvrdené
dedičke F. N.) následne prevedené na základe darovacej zmluvy z 11. apríla 1988 v prospech žalobkyne.Z vykonaného dokazovania teda súd mal preukázané, že výlučné vlastnícke právo k predmetným
pozemkom - dnes v katastri nehnuteľnosti evidovaným ako pozemky parcely registra „C“ č. XXXX/X,
XXXX/X a XXXX/X na LV č. XXX pre k. ú. T. -, ktoré nie sú predmetom spoluvlastníctva, skutočne patrí,

a preto súd jej žalobe ako opodstatnenej vyhovel.

28. V prípade, že by kúpna (kúpnopredajná) zmluva z 9. novembra 1959 bola z nejakého dôvodu
predsa len neplatná - čo ale v konaní preukázané nebolo -, neprivodilo by to iné rozhodnutie vo veci
samej, pretože žalobkyňa by nadobudla výlučné vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam z titulu

vydržania.

29. Pre vydržanie nehnuteľnej veci sa vyžaduje kumulatívne splnenie zákonom určených predpokladov,
a to a/ spôsobilý subjekt (t. j. osoba, ktorá je spôsobilá nadobudnúť vlastnícke právo), b/ spôsobilý
predmet držby, c/ dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržania, d/ oprávnená držba po zákonom stanovenú
10 rokov a e/ uplynutie vydržacej doby.

30. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané, že všetky uvedené zákonné predpoklady
vydržania boli u žalobkyne splnené, a to ku dňu 1. januára 1992, kedy nadobudla účinnosť novela
Občianskehozákonníkač.40/1964Zb.vykonanázákonomč.509/1991Zb.,ktoráopätovnedoprávneho
poriadku zaviedla inštitút vydržania v jeho obvyklom poňatí a bez obmedzení jeho použitia dovtedy

ustanovených socialistickým právnym poriadkom.
30.1. Právni predchodcovia žalobkyne i žalobkyňa samotná sú ako fyzické osoby nepochybne
spôsobilým subjektom vydržania a predmetné pozemky spôsobilým predmetom vydržania.
30.2. Uzavretie kúpnej (kúpnopredajnej) zmluvy z 9. novembra 1959 mohlo u nich odôvodnene vyvolať
presvedčenie, že sa stali vlastníkmi v zmluve presne konkretizovaných predmetných nehnuteľností,

za ktoré riadne zaplatili dohodnutú kúpnu cenu a následne znášali všetky verejné platby, ktoré
tieto nehnuteľnosti zaťažovali. U právnych predchodcov žalobkyne nebola prítomná vedomosť, že
by predmetné pozemky užívali z iného právneho titulu odlišného od vlastníckeho práva. Aj keby
bola uvedená zmluva z nejakého dôvodu neplatná (čo ale v konaní preukázané nebolo), vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že na základe tohto „domnelého“ nadobúdacieho titulu sa chopili držby

predmetných nehnuteľností. Tieto pozemky skutočne (fakticky) a riadne držali a počas celej vydržacej
doby s nimi nakladali ako vlastnými vecami.
30.3. V dobromyseľnosti svojej držby boli utvrdení tým, že im bolo úradne udelené privolenie
príslušného orgánu vtedajšej miestnej štátnej správy s prevodom predmetných nehnuteľností do
ich vlastníctva, následne ich vlastnícke právo k nim bolo zapísané do pozemkovej knihy (na LV

č. XXX pre k. ú. T.), predmetná kúpna (kúpnopredajná) zmluva ako nadobúdací titul bola riadne
zaregistrovaná štátnym notárstvom a taktiež im bolo úradne vydané stavebné povolenie na zriadenie
stavby rodinného domu na predmetných pozemkoch, na základe čoho mohli usúdiť, že ich stavba
bude po zhotovení považovaná za oprávnenú, t. j. zriadenú na ich vlastnom (a nie cudzom) pozemku.
Ich dobromyseľnosť teda kryla všetky jednotlivé čiastkové úkony v celom procese prevodu práva k

predmetným nehnuteľnostiam, t. j. vzťahovala sa na nadobúdací titul, následné plnenie dojednaných
zmluvných podmienok (predovšetkým zaplatenie ceny za kúpu týchto nehnuteľností), na úradné
privolenie na prevod týchto nehnuteľností, zápis ich vlastníckeho práva do pozemkovej knihy a
zaregistrovanie tejto zmluvy o prevode nehnuteľností štátnym notárstvom (ktoré sa však povinne
vyžadovalo len pre zmluvy o prevode nehnuteľností uzavreté po 1. apríli 1964, kedy nadobudol účinnosť

nový Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. a zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností).
30.4. Právni predchodcovia žalobkyne boli vzhľadom na všetky okolnosti takisto v dobrej viere aj
vo vzťahu k oprávneniu druhej zmluvnej strany JRD Vajnory previesť vlastnícke právo na základe
riadneho titulu, pretože uzavretiu kúpnej (kúpnopredajnej) zmluvy z 9. novembra 1959 predchádzalo
podanie žiadosti otca žalobkyne T. N. Ústrednému národnému výboru v Bratislave o určenie stavebného

pozemku na stavbu rodinného domu, ktorý mu listom zo 7. októbra 1959 určil a navrhol na odpredaj
predmetné nehnuteľnosti a výslovne ho odkázal, aby sa ohľadom uzavretia kúpnej zmluvy a dojednania
ďalších podmienok obrátil práve na JRD Vajnory.

31. V konaní nebola preukázaná žiadna okolnosť, ktorá by právnych predchodcov žalobkyne či

žalobkyňu samotnú v držbe týchto nehnuteľností do 1. januára 1992 rušila.
31.1. List príslušného katastrálneho orgánu z 20. októbra 2006 o zistení duplicitného vlastníctva mohol
byť žalobkyni doručený najskôr v deň svojho vyhotovenia 20. októbra 2006, teda po uplynutí zákonnej
desaťročnej vydržacej doby.31.2. Skutkové tvrdenia žalovaných o tom, že rodičia žalovaného 8/ T. A. a jeho manželka sa už
začiatkom 90. rokov pokúsili urovnať sporné práva vyplývajúce z duplicitného vlastníctva k predmetným
pozemkom, v konaní neboli žiadnym relevantným dôkazom preukázané a zostali len v rovine ničím

nepodloženého tvrdenia. Dohoda o urovnaní uzavretá medzi T. A. a manželmi U. - týkajúca sa inej časti
pozemku parcely registra „E“ č. XXXX zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. T., ktorou sa prekrýva s
pozemkom parcely registra „C“ č. XXXX nachádzajúcim sa v susedstve žalobkyne -, na ktorú v tejto
súvislosti žalovaní poukazovali, bola uzavretá až 22. marca 2007, čiže takisto až po uplynutí vydržacej
doby žalobkyne k predmetným pozemkom. A napokon z tejto dohody o urovnaní medzi T. A. a manželmi

U.nijakonevyplýva,žebysap.T.A.aleboktorákoľvekináosobapokúsilavdanejlokaliteriešiťzáležitosť
duplicitného vlastníctva vzťahujúceho sa k jeho pozemku už začiatkom 90. rokov, tobôž keď manželia
U. vôbec nadobudli danú nehnuteľnosť až 19. apríla 2002.
31.3. Napokon, dobrá viera držiteľa (v danom prípade žalobkyne a jej právnych predchodcov) o tom, že
so zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, a teda že jeho držba je
oprávnená, sa pri pochybnostiach predpokladá (porov. § 130 ods. 1 in fine Občianskeho zákonníka). To

potom znamená, že na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera, bude, aby túto domnienku vyvrátil,
t. j. aby podal plný dôkaz zlej viery nadobúdateľa a na jeho ťarchu pôjde, pokiaľ sa mu to nepodarí
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 102/2017). Žalovaným sa však
dôkazné bremeno ohľadom tejto skutkovej okolnosti v konaní nepodarilo uniesť.
31.4. Právnych predchodcov žalobkyne (a neskôr žalobkyňu samotnú, do vydržacej doby ktorej sa

započíta aj doba, po ktorú mali vec v oprávnenej držbe jej právni predchodcovia; porov. § 134 ods. 3
Občianskeho zákonníka) za oprávnených držiteľov možno považovať od 23. februára 1960, kedy im
bol úradne udelené privolenie na prevod predmetných pozemkov na základe kúpnej (kúpnopredajnej)
zmluvy z 9. novembra 1959, čím boli splnené všetky zákonné podmienky vyžadujúce sa pre vyvolanie
účinkovpredpokladanýchtoutozmluvouoprevodenehnuteľnosti.Ztohojepotomzrejmé,žek1.januáru

1992 zákonná desaťročná vydržacia doba žalobkyne k predmetným pozemkom evidentne uplynula.

32. Z uvedeného teda možno dospieť k záveru, že právni predchodcovia žalobkyne a neskôr aj
žalobkyňa samotná boli so zreteľom na všetky okolnosti prípadu dobromyseľní v tom, že im predmetné
nehnuteľnosti skutočne vlastnícky patria. Ich držbu preto treba vyhodnotiť ako oprávnenú a pokiaľ by

sa z nejakého dôvodu nestali vlastníkmi predmetných nehnuteľností už z titulu kúpnej (kúpnopredajnej)
zmluvy z 9. novembra 1959 (čo ale v konaní preukázané nebolo), ich držba by sa uplynutím zákonnej
vydržacej doby ku dňu 1. januára 1992 (porov. § 134 ods. 1 v spojení s § 868 Občianskeho zákonníka)
transformovala na vlastnícke právo.

33. Vydržanie predstavuje originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva bez ohľadu na to, kto
bol alebo nebol kedykoľvek v minulosti vlastníkom predmetu vydržania týchto nehnuteľností. Ak by aj
bol vlastníkom predmetných nehnuteľností do 1. januára 1992 ktokoľvek iný než žalobkyňa (čo ale v
konaní preukázané nebolo), vydržaním týchto nehnuteľností k 1. januáru 1992 žalobkyňou vlastnícke
právo dovtedajšieho vlastníka (či spoluvlastníkov) zaniklo.

34. Tvrdenie žalovaných 2/, 3/ a 8/, že oni sami taktiež boli v dobrej viere, že pozemok parcely
registra „E“ č. XXXX zapísaný LV č. XXXX pre k. ú. T., vo vzťahu ku ktorému bolo zistené duplicitné
vlastníctvo prekrývajúce sa s predmetnými pozemkami žalobkyne, im skutočne patrí, pretože ich
právni predchodcovia ho nikdy nescudzili a JRD Vajnory ho malo len v užívaní, súd vyhodnotil

ako nepreukázané. Ako už vyššie bolo uvedené, z vykonaného dokazovania vyplynulo, že príslušný
katastrálny orgán šetrením vlastníckych pomerov ku dňu uzavretia kúpnej (kúpnopredajnej) zmluvy z 9.
novembra 1959 zistil, že prevádzaný pozemok podľa zápisu pod položkou výkazu zmien 62/75 vlastnilo
JRD Vajnory, a nie právni predchodcovia žalovaných. Ak teda tento pozemok právnym predchodcom
žalovaných k 9. novembru 1959 (už) nepatril, potom nie je zrejmé, na základe ktorého konkrétneho

platného alebo hoci aj len domnelého právneho titulu žalovaní odvodzujú svoju dobrú vieru o tom,
že sú (naďalej, resp. stále) vlastníkmi tohto pozemku. Žalovaní existenciu žiadneho zmluvného alebo
iného nadobúdacieho titulu vo svoj prospech pochádzajúceho z obdobia po 9. novembri 1959 v konaní
nepreukázali ani netvrdili. Takisto u nich ani u ich právnych predchodcoch nebola zistená skutočná
(faktická) a riadna držba ani užívanie tohto pozemku. Za takýto nadobúdací právny titul nemožno

považovať len deklaratórne rozhodnutia o dedičstve, keďže - ako už bolo s odkazom na ustálenú
rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít povedané - zaradenie určitej veci do aktív dedičstva, čím
sa stala predmetom dedenia, neznamená, že poručiteľ bol v čase svojej jej skutočným vlastníkom a že
vlastnícke právo k nej skutočne prešlo na dediča (porov. bod 24.4. odôvodnenia tohto rozsudku).35.1. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanými 1/, 2/, 3/ a 8/ súd rozhodol podľa § 262 ods.
1 CSP v spojení § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala v konaní plný procesný úspech, preto jej proti

týmto neúspešným žalovaným - nezistiac žiadne výnimočné dôvody osobitného zreteľa pre nepriznanie
náhrady trov konania, ktoré napokon ani neboli tvrdené - vznikol nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu. O výške náhrady trov konania žalobkyne proti týmto žalovaným rozhodne súd prvej inštancie
v lehote do 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).
35.2. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanými 4/ až 7/ súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2

CSP v spojení § 256 ods. 1 CSP. Žalobkyni v tejto časti konania vznikol proti uvedeným žalovaným nárok
na náhradu trov konania, pretože žalovaní 4/, 5/ 6/ a 7/ svojím správaním (t. j. akceptovaním návrhu
žalobkyne na mimosúdne urovnanie sporných práv vyplývajúcich z duplicitného vlastníctva a uzavretím
dohôd o urovnaní v znení neskoršieho dodatku z roku 2019, na základe ktorých síce došlo zrušeniu
zápisu poznámky o duplicitnom vlastníctve vyznačenej pri týchto žalovaných, ale až po podaní žaloby)
procesne zavinili, že žaloba v časti smerujúcej proti nim sa po jej podaní stala bezdôvodnou, v dôsledku

čoho ju žalobkyňa vzala späť a konanie sa muselo zastaviť. Súd ale náhradu trov konania žalobkyni
proti týmto žalovaným nepriznal, pretože sama žalobkyňa už vo svojej žalobe výslovne uviedla, že z
dôvodu ich aktívneho pristúpenia k mimosúdnemu riešeniu veci ešte pred podaním žaloby (t. j. uzavretiu
navrhovaných dohôd o urovnaní, ktoré aj keď sa neskôr ukázalo, mali nedostatky, pre ktoré príslušný
katastrálny orgán odmietol vykonať zápis, a bolo ich potrebné následne odstrániť prostredníctvom

uzavretia dodatkov k týmto dohodám) od nich náhradu trov konania nežiada a svoj nárok na náhradu
trov konania si proti nim neuplatňuje.
35.3. O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovanými 9/ až 12/ súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 a 2
CSPvspojenís§256ods.1CSP.Vtejtočastikonaniavznikolžalovaným9/,10/,11/a12/protižalobkyni
nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože žalobkyňa procesne zavinila, že konanie sa v

tejto časti muselo zastaviť, keďže žalobu v časti smerujúcej proti nim vzala späť po tom, ako zistila, že
im nesvedčí v konaní pasívna vecná legitimácia. Súd teda nemal preukázanú nijakú skutočnosť, ktorá
by nasvedčovala tomu, že žaloba v časti smerujúcej proti žalovaným 9/ až 12/ bola vzatá späť kvôli
správaniu alebo konaniu týchto žalovaných, v dôsledku ktorého by sa po jej podaní stala bezdôvodnou.
Súd však v súlade so zásadou procesnej ekonómie v zmysle čl. 17 CSP náhradu trov konania týmto

žalovaným nepriznal (R 72/2018), pretože z obsahu spisu vyplýva, že im v tomto konaní žiadne trovy
súdneho konania ani právneho zastúpenia nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde
Bratislava IV. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.