Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, April 14, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 20Sas/5/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106126
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Miroslava Štefčeková
ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106126.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štefčekovou, v právnej veci
žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom C. XXX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Ida
Cabanová, advokátka, so sídlom Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 005 787, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa – generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 721 229 8291 0 zo dňa 21.06.2023, takto

r o z h o d o l :

Správny súd rozhodnutie žalovanej - generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. 721 229
8291 0 zo dňa 21.06.2023 z r u š u j e a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100
%, v lehote 20 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané
po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívneho konania
1. Žalobca žiadosťou zo dňa 13.03.2023 požiadal Sociálnu poisťovňu, ústredie o zvýšenie

invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej „prvostupňový správny orgán“) rozhodla
rozhodnutím č. 721 229 8291 0 zo dňa 17.04.2023 tak, že žiadosť žalobcu o zvýšenie invalidného
dôchodku zamietla podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
neskoršíchpredpisov(ďalej„zákonč.461/2003Z.z.“).Konštatovala,žetrvanieinvalidityžalobcubolona
základejehožiadostiopätovnepreskúmanéstýmzáverom,žepodľaposudkovéhozáveruposudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen, je žalobca naďalej invalidný podľa

§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a žalobcova miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je 50 %. Uviedla, že posúdenie zdravotného stavu žalobcu, ktorému zodpovedá percentuálne
vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je obsahom pripojeného odborného
posudku o invalidite zo dňa 29.03.2023, v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobca je aj naďalej invalidný podľa § 71
ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s rovnakou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
ako pri predchádzajúcom posúdení jeho zdravotného stavu. Na základe uvedeného konštatovala, že z

tohto dôvodu žalobcovi patrí aj naďalej invalidný dôchodok v nezmenenej sume, pretože sa nezmenili
skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu podľa § 73 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z. z.
2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa
04.05.2023, v ktorom nesúhlasil s posúdením svojho zdravotného stavu a žiadal o opätovné posúdenie
zdravotného stavu so zameraním sa na poškodenie chrbtice. K odvolaniu pripojil kópiu napadnutého

rozhodnutia a kópie lekárskych správ z odborných vyšetrení.
3. Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.06.2023 (ďalej
„žalovaná“) rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 218 ods. 2 zákonač. 461/2003 Z. z. vo veci zamietnutia žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku potvrdila a
odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla. V odôvodnení rozhodnutia poukázala na ustanovenie §
153 ods. 5 a § 71 ods. 1 až ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. a uviedla, že výkon lekárskej

posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti,
zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon č. 578/2004 Z. z.“) podmienený získaním
odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore
posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore

posudkové lekárstvo. Z uvedeného podľa žalovanej vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva
v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to na základe
jeho vyšetrenia, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných
lekárov. Žalovaná zdôraznila, že na základe žalobcom podaného odvolania bol jeho zdravotný stav
opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Zvolen
dňa 15.05.2023, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posúdení a keďže nevyhovel odvolaniu žalobcu,

predložil kompletný posudkový spis posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne,
ústredie. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie posúdil zdravotný stav
žalobcu dňa 08.06.2023 a uviedol, že „účastník konania bol invalidizovaný dňa 01.01.2010 (podľa §
293ax zákona č. 461/2003 Z. z.) so stanovením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
50 % pre recidivujúcu depresívnu poruchu s nepriaznivou prognózou. Podľa predložených odborných

nálezov ďalší priebeh od uznania invalidity podmieňoval hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení a
ambulantné kontroly. Tieto nálezy preukazujú kolísavý priebeh psychických problémov s dominujúcou
recidivujúcou depresívnou poruchou stredne ťažkého až ťažkého stupňa, trvale bez psychotických
príznakov pri špecifických poruchách osobnosti s poruchami správania a mentálnou inferioritou (IQ
medzera neuvedené). Preukázaný je pozitívny efekt komplexnej liečby počas hospitalizácie, a to

naposledy v roku 2020 s dosiahnutím zlepšenia (pri prepustení eutýmny, pokojný, stabilizovaný) pri
úprave terapie, sociálnej rehabilitácii a skupinovej psychoterapii. Aktuálnymi odbornými vyšetreniami
nie je preukázané zhoršenie trvalého charakteru, významnejšou mierou neovplyvniteľného liečbou.
Odborné psychiatrické nálezy z roku 2022 a z marca 2023 sú identické. Z uvedeného dôvodu je
naďalej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 50 %, zodpovedajúca dolnej

hranici rozpätia pre ťažké formy, pri poruchách nálad. Nemá pridružené poruchy zmyslových orgánov
trvalého charakteru, napriek v minulosti utrpenému úrazu. Bolesti chrbtice v krčnej oblasti boli dôvodom
vyšetrenia na odborných ambulanciách zameraných na pohybový aparát v roku 2023. Klinické nálezy
sú podložené MR vyšetrením s potvrdením degeneratívnych zmien v krčnej oblasti bez myelopatie.
Vykonané EMG vyšetrenie preukazuje ľahké zmeny v oblasti ľavého karpálneho kanála, inak je v norme.

Klinické nálezy teda korelujú s citovanými doplnenými vyšetreniami, ale uvedenom štádiu percentuálne
zvýšenie neodôvodňujú“. Žalovaná zdôraznila, že v nadväznosti na § 293eu v spojení s § 153 ods.
5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001
Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré ďalšie zákony, bol
zdravotný stav žalobcu posudzovaný bez jeho osobnej účasti. Zdôraznila, že po zohľadnení lekárskych

správ a odborných nálezov, posudkový lekár zaradil rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu do
kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 3 - poruchy nálad (manické, depresívne,
periodické), písmena b) - ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., ktorému zodpovedá
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, z percentuálneho rozpätia od 50 %
do 80 %. Iné zdravotné ochorenia podľa žalovanej neboli posudkovo závažné, preto nebol dôvod na

zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003
Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Žalovaná ustálila, že miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť žalobcu je aj naďalej 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedla, že
posudkový záver posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vychádzal zo
zdravotnej dokumentácie, ktorú popísal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 08.06.2023 a ktorý tvorí

neoddeliteľnú prílohu napadnutého rozhodnutia. Podľa žalovanej je žalobca aj naďalej invalidný podľa
§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.. z dôvodu, že pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Žalovaná konštatovala, že posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov
na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo

veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené v súlade s § 153 ods. 5 zákona
č. 461/2003 Z. z. posudkovým lekárom sociálneho poistenia. S ohľadom na § 153 ods. 5 zákona č.
461/2023 Z. z., podľa ktorého je výkon lekárskej posudkovej činnosti pri výkone dôchodkového poistenia
zverený posudkovému lekárovi sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkovému lekárovisociálneho poistenia ústredia, pre posúdenie zdravotného stavu žalobcu za účelom rozhodnutia o jeho
nároku na invalidný dôchodok sú podľa žalovanej rozhodujúce závery posudkových lekárov sociálneho
poistenia, ktorých podkladom sú aj lekárske vyšetrenia žalobcových ošetrujúcich lekárov. Žalovaná

zdôraznila, že posudkoví lekári sociálneho poistenia, organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vo
svojich odborných lekárskych posudkoch posúdili zdravotný stav žalobcu komplexne na základe
zdravotnej dokumentácie, predložených lekárskych vyšetrení a odborných nálezov, svoje závery
dostatočne odôvodnili a vo svojich záveroch sa zhodovali. Subjektívne presvedčenie, že zdravotné
postihnutie žalobcu zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa

žalovanej nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na
schopnosťžalobcuvykonávaťzárobkovúčinnosťvyžadujelekárskeznalosti,ktorévoveciachsociálnych
zákonom zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Podľa žalovanej žalobca v odvolacom
konaní nepredložil také dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia svojho zdravotného stavu
a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na zvýšenie invalidného dôchodku a nepreukázal, že
jeho zdravotný stav odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Správna žaloba - žalobné body
4. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 04.08.2023 domáhal preskúmania zákonnosti a
zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. 721 229 82910 zo dňa 17.04.2023, ako aj
rozhodnutia žalovanej č. 721 229 8291 0 zo dňa 21.06.2023 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie.
Napadnuté rozhodnutie žalobca považoval za nesprávne, nakoľko podľa neho záver posudkového

lekára nebol dostatočne odôvodnený a nezodpovedal predloženým lekárskym správam.
5. Žalobca v podanej žalobe poukázal na znenie ustanovenia § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 až ods. 4
zákona č. 461/2003 Z. z. Konštatoval, že podľa judikatúry správnych súdov Slovenskej republiky z
ustanovenia § 209 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že rozhodnutie organizačnej zložky
Sociálnej poisťovne musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať

zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. V odôvodnení
rozhodnutia má organizačná zložka Sociálnej poisťovne uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na
rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na
základe ktorých rozhodovala. Uviedol, že údaje o zdravotnom stave poistenca sú chránenými osobnými
údajmi, preto ich konkrétny výpočet a zhodnotenie nie je obsahom odôvodnenia rozhodnutia žalovanej,

ktorá je verejnou listinou, ale je obsahom posudku posudkového lekára, ktorý je prílohou rozhodnutia.
V ňom musia byť zahrnuté všetky rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa aktuálneho zdravotného stavu
poistencaajehovplyvunajehopracovnúschopnosťtak,abybolspôsobilýmpodkladomnapreskúmanie
vecnej správnosti, a teda zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Rozhodnutie bez náležitého vyhodnotenia
zistených skutkových okolností (z nálezov a lekárskych vyšetrení) smerujúce k objasneniu dátumu

vzniku invalidity, a teda k tomuto dátumu skutočného zdravotného stavu žalobcu, bez konkrétneho
vecného a logického medicínskeho vyhodnotenia, podľa žalobcu nezodpovedá zákonným náležitostiam
odôvodnenia rozhodnutia v zmysle § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.
Tiež zdôraznil, že podľa konštantnej judikatúry súdov, najmä Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
pred rozhodnutím o dávke podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí byť miera

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zistená spôsobom, ktorý nevzbudzuje pochybnosti
o zohľadnení a posúdení všetkých zdravotných ťažkostí žiadateľa o dávku a určení rozhodujúceho
zdravotného postihnutia aj o iných zdravotných postihnutiach, ktoré odôvodňujú zvýšenie percentuálnej
miery takéhoto poklesu (viď rozsudok NS SR zo dňa 29.06.2006, sp. zn. 1So 97/2005). Posudková
komisia sociálneho zabezpečenia sa musí vysporiadať so všetkými odbornými závermi o zdravotnom

stave účastníka, aj keď ich prípadne zaujali ošetrujúci lekári, ktorí invaliditu neposudzujú. Úplným a
vyčerpávajúcim spôsobom musí súdu vysvetliť, z akého dôvodu nemožno záver iného lekára zohľadniť
(uznesenie NS SR zo dňa 30. 07. 2022, sp. zn. 1 So 59/02).
6. Žalobca uviedol, že žalovanú žiadal o prehodnotenie svojho zdravotného stavu z dôvodu, že sa mu
veľmi zhoršil zdravotný stav, avšak nie jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ale jeho ďalšieho

zdravotného postihnutia, o čom priložil najaktuálnejšie lekárske správy. Namietal, že posudkový lekár sa
nedostatočne vysporiadal so zhoršením jeho zdravotného stavu vo vzťahu k jeho diagnóze - poškodenie
krčnej medzistavcovej platničky a vôbec neodôvodnil, prečo takéto degeneratívne zmeny trvalého
charakteru neodôvodňujú percentuálne zvýšenie. Podľa názoru žalobcu posudkový lekár úplne lekárske
správy ignoroval a nevzal ich do úvahy. Žalobca uviedol, že v jeho prípade konanie nebolo spravodlivé

z dôvodu, že nedostal odpoveď na argumenty, ktoré v odvolacom konaní uviedol a žalovaná vôbec
nezohľadnila jeho ďalšiu diagnózu, pričom taktiež nedala vyčerpávajúcu odpoveď na to, prečo ju vlastne
nezohľadnila.
Vyjadrenie žalovanej7. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 15.11.2023 navrhla podanú žalobu podľa § 190
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“) ako nedôvodnú zamietnuť.
8. Žalovaná uviedla, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia č.

721 229 8291 0 zo dňa 21.06.2023 bol odborný posudok o invalidite posudkového lekára sociálneho
poistenia žalovanej, ústredie zo dňa 08.06.2023, podľa ktorého je žalobca naďalej invalidný podľa
§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia

určená naďalej na 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaná zdôraznila, že podľa §
153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky sociálnej poisťovne a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia sociálnej poisťovne. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa
zákona č. 578/2004 Z. z. podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý
musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkového lekárstva, alebo musí byť zaradený do

špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného podľa žalovanej
vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a
posúdení zdravotného stavu žalobcu, a to z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych
správ a záverov odborných lekárov.
9. Žalovaná k námietke žalobcu o tom, že posudkový lekár sociálneho poistenia sa nedostatočne

vysporiadal so zhoršením jeho zdravotného stavu vo vzťahu k jeho diagnóze - poškodenie krčnej
medzistavcovej platničky uviedla, že táto je nedôvodná. Zdôraznila, že posudkový lekár sociálneho
poistenia žalovanej, ústredie v rámci odvolacieho konania posúdil zdravotný stav žalobcu dňa
08.06.2023 a k poškodeniu krčnej medzistavcovej platničky uviedol, že „bolesti chrbtice v krčnej oblasti
boli dôvodom vyšetrenia na odborných ambulanciách zameraných na pohybový aparát v roku 2023.

Klinické nálezy sú podložené MR vyšetrením s potvrdením degeneratívnych zmien v krčnej oblasti bez
myelopatie. Vykonané EMG vyšetrenie preukaze ľahké zmeny v oblasti ľavého karpálneho kanála, inak
je v norme. Klinické nálezy teda korelujú s citovanými doplnenými vyšetreniami, ale v uvedenom štádiu
percentuálne zvýšenie neodôvodňujú.“
10. Žalovaná k zdravotnej dokumentácii označenej a predloženej žalobcom k správnej žalobe uviedla,

že lekárske správy, ktoré žalobca k správnej žalobe pripojil a ktoré dokumentujú zdravotný stav
pred vydaním rozhodnutia, boli zohľadnené pri posúdení jeho zdravotného stavu. Zdôraznila, že pri
posudzovaní zdravotného stavu na účely invalidity posudkový lekár uvedie v odbornom posudku o
invalidite, len tie odborné nálezy, ktoré dostatočne dokumentujú štádium ochorenia a funkčnú poruchu
jednotlivých orgánov pri danom ochorení.

11.Žalovanáďalejpoukázalanaznenieustanovenia§135SSPakzdravotnejdokumentáciioznačeneja
predloženej žalobcom k správnej žalobe dokumentujúcej zdravotný stav po vydaní rozhodnutia uviedla,
že povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce počas konania o invalidnom dôchodku je potrebné
doložiť v rámci dokazovania pred vydaním rozhodnutia. V konaní nie je možné na ne prihliadať s
poukazom na § 135 SSP, nakoľko dokumentujú zdravotný stav žalobcu po vydaní rozhodnutia.

12. Žalovaná konštatovala, že žalobca má v prípade zhoršenia zdravotného stavu možnosť opakovane
podať žiadosť o prehodnotenie svojho zdravotného stavu. V čase posudzovania zdravotného stavu
žalobcu podľa žalovanej nebola zistená taká zmena v jeho zdravotnom stave, ktorá by odôvodňovala
zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a následné prehodnotenie nároku
žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku. Posudkoví lekári sociálneho poistenia podľa žalovanej

zhodnotili zdravotný stav žalobcu na základe vtedy dostupných lekárskych nálezov, pričom zdravotný
stav žalobcu bol posúdený objektívnym a nestranným spôsobom, komplexne, a to na základe doloženej
zdravotnej dokumentácie, ako aj lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
13. Žalovaná mala za to, že napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté nezákonnosťou a
nepreskúmateľnosťou, odborný posudok o invalidite, ktorý bol použitý ako jeden z dôkazov pre

rozhodnutie je logický, presvedčivý a preskúmateľný a závery v ňom obsiahnuté zodpovedajú záverom,
ktoré sú obsiahnuté v lekárskych správach. Predložené lekárske správy a zdravotná dokumentácia
boli riadne zhodnotené a neboli spôsobilé ovplyvniť, respektíve zmeniť výsledky odbornej posudkovej
činnosti posudkových lekárov. Z tohto posudku je podľa žalovanej zrejmé, z akých podkladov posudkový
lekár vychádzal a aké zdravotné postihnutie určil za rozhodujúce. Žalovaná zdôraznila, že posudok je

odôvodnený takým spôsobom, že sú z neho zrejmé a poznateľné úvahy posudkového lekára, ktoré
nevzbudzujú odôvodnené pochybnosti o jeho správnosti. Žalovaná zdôraznila, že sa jasným, právne
korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnala so všetkými skutkovými a právnymi okolnosťami, ktoré
boli pre jej rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.14. Dňa 30.11.2023 bolo správnemu súdu doručené plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu v
predmetnom konaní a rozhodnutie Centra právnej pomoci číslo KaBB-/20417/2023 -130223/2023 zo
dňa 31.10.2023 o priznaní nároku žalobcovi na poskytnutie právnej pomoci, na základe ktorého mu vo

veci vedenej správnym súdom pod sp. zn. 20Sas/5/2023 bola určená na zastupovanie advokátka JUDr.
Ida Cabanová.
Replika
15. Žalobca v replike zo dňa 29.12.2023 prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že dňa
13.03.2023 podal žiadosť o zvýšenie invalidného dôchodku na Sociálnu poisťovňu, vo Zvolene

spolu s dôkazmi preukazujúcimi zhoršenie jeho zdravotného stavu. Pracovníčka Sociálnej poisťovne,
pobočka Zvolen prevzala žiadosť spolu s originálmi dôkazov žalobcu, vydaných do 31.03.2023,
konkrétne vyšetrenie zo dňa 13.03.2023 so záverom vyšetrenia „predpokladám postupné zhoršenie
stavu pacienta“, vyšetrenie zo dňa 08.02.2023 z rádiológie - počítačovej tomografie CT - MR C
chrbtice, so záverom „multisegmentálne postihnutie diskov, popísané vyššie, známky spondyloartrózy,
kombinovaná stenóza spinálneho kanála, napriamená cerviálna lortóza“, ako aj lekárske správy zo

dňa 13.09.2022 so záverom „výrazne obmedzená hybnosť krčnej chrbtice, náznak anteireroflexie
rotácie a dukcie takmer nulové“ a zo dňa 20.09.2022 so záverom „po injekčnej liečbe KO vyšetrenie,
artróza, narovnaná C lordóza, C 3/4, C 5/6 ventr. osteofyty TH v 2 proje. degener., zmeny v zmysle
spondylózy a spondyloartróz, ventr. osteofyty, obe ramená vpravo kalcif. tendinopatia s doporučením
neurologickéhovyšetreniaaliečbyinjekčnejamedikamentóznej“.Zozáverulekárskejsprávy,označenej

11/2022, kontrolné vyšetrenie vyplynulo, že u žalobcu pretrvávajú bolesti krčnej chrbtice a jeho bolesti
prechádzajú do rúk, hlavne v oblasti lakťov.
16. Žalobca poukázal na ustanovenie § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj na ustanovenie §
71 ods. 6, 7 tohto zákona. Zdôraznil, že zdravotný stav po podanom odvolaní opätovne prešetroval
posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorý ho hodnotil len podľa kapitoly V - duševné poruchy

a poruchy správania, položka č. 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) písm. b), ťažké
formy, podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Posudkový lekár konštatoval, že schopnosť vykonávať
zárobkovú činnosť zodpovedá miere 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou a v závere
konštatoval, že odvolanie nebolo dôvodné.
17. Žalobca poukázal na vyjadrenie žalovaného k podanej správnej žalobe, týkajúce sa toho, že

posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej sa zaoberal i predloženými dôkazmi k zmene chrbtice u
žalobcu, po posúdení zdravotného stavu však konštatoval, že sú preukázané len ľahké zmeny v krčnej
chrbtici, v oblasti ľavého karpálneho kanála. Podľa žalobcu, ale lekári vo svojich správach, ktoré boli
predloženézostranyžalobcupovyšetrení- MRCchrbticevšakuvádzalivovyšetrenízodňa08.02.2023
nálezy na chrbtici žalobcu so záverom z vyšetrenia - multisegmentálne postihnutie diskov, známky

spondyloartrózy, kombinovaná stenóza spinálneho kanála a napriamená cerviálna lordóza. Pokiaľ
žalovaná v rozhodnutí zo dňa 08.06.2023 uvádzala, že žalobca nemá pridružené poruchy zmyslových
orgánov trvalého charakteru napriek v minulosti utrpeného úrazu, s týmto vyjadrením žalobca vyjadril
nesúhlas a predložil dôkaz o poruche zmyslového orgánu - sluchu, ktoré mal k dispozícii aj posudzovateľ
zdravotného stavu žalobcu.

18. Žalobca ďalej poukázal na znenie ustanovenia § 195 ods. 1, § 196 ods. 1 a § 71 ods. 6 zákona č.
461/2003 Z. z. Uviedol, že miera poklesu schopnosti sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia,
ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí. Vzhľadom na uvedený nesprávny dôvod opakovaného posúdenia
zdravotného stavu žalobcu zo strany posudkových lekárov (teda nesúhlas s určenou mierou poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) sa podľa žalobcu posudkoví lekári primárne nevenovali
konkrétnemu zdravotnému stavu žalobcu, ktorý je dôvodom nespokojnosti žalobcu, a preto bol podaný i
návrhnapreskúmanietýchtorozhodnutí,ktoréniesúvsúladespopisomlekárov,ktorívykonalikontrolné
vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu.
Duplika

19. Žalovaná právo dupliky nevyužila.
20. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 14.04.2025 podľa §
107 ods. 1 písm. a) SSP. Všetci účastníci konania mali predvolanie na pojednávanie vykázané. Na
pojednávaní právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že žalobca sa s rozhodnutím vydaným prvostupňovým,
ako aj druhostupňovým orgánom vôbec nestotožňuje, nie je spokojný s tým, že posudkoví lekári

prvostupňového, ako aj druhostupňového orgánu vo svojich rozhodnutiach nezobrali do úvahy všetky
lekárske správy. Žalobca si myslí, že bol diskriminovaný z dôvodu, že je róm. Poukázala na to, že mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. možno
zvýšiť najviac o 10 %, čiže, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnostivykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona. Podľa § 71 ods. 3 prvej vety zákona č. 461/2003
Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a

telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Zdôraznila, že
žalobcajepodliekmizdôvoduduševnejadásapovedaťajzmyslovejschopnosti,ktorájeužalobcudosť
obmedzená. K tomu sa pridružili aj zdravotné problémy, ktoré však podľa tvrdení posudkových lekárov
neovplyvňujú jeho stav tak, aby mu bola zvýšená miera poklesu aspoň o 10 %. Právna zástupkyňa
žalobcu poukázala na znenie ustanovenia § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Konštatovala, že

vo svojom vyjadrení napísala aj diagnostické závery, ktoré boli na rozdiel od záverov posudkových
lekárov v prospech žalobcu. Vzhľadom na uvedené, z dôvodu nesprávnosti opakovaných posudkov
lekárov Sociálnej poisťovne (čiže žalovaného prvého, druhého, ako aj tretieho) navrhla, aby správny
súd s prihliadnutím k tomuto dôvodu, ako aj z dôvodov opísaných v žalobnom návrhu a uvedených vo
vyjadrení, zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovanej a vec vrátil na nové
konanie a rozhodnutie, pretože žalobcov zdravotný stav je fakticky zlý a podľa jej názoru by mal byť

zvýšený pokles aspoň o 10 %. Žalovaná prostredníctvom poverenej zástupkyne na pojednávaní uviedla,
že trvá na správnosti rozhodnutí prvostupňového správneho orgánu, ako aj rozhodnutia žalovanej,
pridržiava sa vyjadrenia zaslaného Správnemu súdu v Banskej Bystrici zo dňa 15.01.2023. V reakcii
na vyjadrenie právnej zástupkyne žalobcu uviedla, že ako už bolo zhrnuté, posudkoví lekári posudzujú
zdravotný stav žiadateľa o dôchodok, respektíve poberateľa o dôchodok v súlade so zákonom č.

461/2003 Z. z. a č. 574/2004 Z. z., musia mať potrebnú kvalifikáciu s tým, že musia rozhodovať v
intenciách zákona a prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. Námietky, že sa jedná o
diskrimináciu sú preto podľa nej neopodstatnené. Vo vzťahu k prípadnému predloženiu ďalších dôkazov
uviedla, že ak lekárske správy boli predložené alebo vypracované až po právoplatnosti napadnutého
rozhodnutiapodľa§135SSPsprávnysúdposudzujeprávnystavvčaseprávoplatnostirozhodnutia,čiže

tieto nemôžu byť predmetom posúdenia rozhodnutia. Zároveň uviedla, že čo sa týka posudku ako takého
a zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % v napadnutom rozhodnutí
je uvedený dôvod na strane č. 4, prečo táto miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú účinnosť
nebola zvýšená.
21. Správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal

napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v
rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná
o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými
bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním veci
dospel správny súd k záveru, že žaloba žalobcu bola dôvodná, a preto zrušil rozhodnutie žalovanej.

Právny rámec
22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej „SSP“)
sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
23. Podľa § 199 ods. 2 SSP v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby
vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a

poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.
24. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych
veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
25. Podľa § 202 ods. 2 prvá veta SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
26. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými

bodmi.
27. Podľa § 71 ods. 1, 2, 3 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej „zákon č. 461/2003
Z. z.“) poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. Pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej
schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej
schopnosti,duševnejschopnostiazmyslovejschopnostizdravejfyzickejosoby.Priposudzovanípoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené

na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
28. Podľa § 71 ods. 5, 6, 7, 8, 9 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobonepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10

%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti,
dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav. Ak v prílohe č. 4 nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou

dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho
funkčným dopadom najviac porovnateľné.
29. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo

poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.
Posúdenie veci správnym súdom
30. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovanej
č. 721 229 8291 0 zo dňa 21.06.2023, ktorým potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.

XXX XXX XXXX X zo dňa 17.04.2023 o zamietnutí žiadosti žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku
podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. a odvolanie žalobcu zamietla z dôvodu, že po
zohľadnení lekárskych správ a odborných nálezov bolo posudkovým lekárom zaradené rozhodujúce
zdravotné postihnutie žalobcu do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 -
poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmeno b), ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k zákonu

č. 461/2003 Z. z., ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%.
S ohľadom na to, že iné zdravotné postihnutia žalovaná vyhodnotila tak, že neboli posudkovo závažné,
nebol u žalobcu dôvod na zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71
ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. a aj naďalej bola určená na 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou
osobou.

31. Žalobca v správnej žalobe a v nej uvedených žalobných bodoch vymedzil podstatu svojej
argumentácie tak, že rozhodnutie žalovanej je nezákonné z dôvodu nedostatočného odôvodnenia
záveru posudkového lekára nezodpovedajúcemu predloženým lekárskym správam s prihliadnutím
k nevysporiadaniu sa s jeho zhoršením zdravotného stavu vo vzťahu k jeho diagnóze - poškodenie
krčnej medzistavcovej platničky a neodôvodneniu, prečo degeneratívne zmeny trvalého charakteru

neodôvodňujú percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
32. Úlohou správneho súdu v tomto konaní bolo preto preskúmať, či postupom správnych orgánov
nedošlo k porušeniu práv žalobcu, najmä, či pri posudzovaní invalidity žalobcu s ohľadom na jeho
aktuálnyzdravotnýstavdošloksprávnemuposúdeniupercentuálnehourčeniamierypoklesuschopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť vo vzťahu k prípadnému zvýšeniu invalidného dôchodku žalobcu.

33. Správny súd na úvod uvádza, že jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok, jeho
zvýšenie, ale aj podmienkou pri prehodnotení nároku invalidného dôchodku je invalidita poistenca.
Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z. z. Postup pri zisťovaní tejto skutočnosti, vznik nároku na invalidný dôchodok a obsah tohto nároku
vymedzuje § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. nasledovne: za invalidného sa poistenec považuje, ak

pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac
ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má
podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako rok (ods. 2). Pokles tejto schopnosti sa posudzuje
v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo

nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopností zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Pokles
sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a jeho zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby
s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť je uvedená v Prílohe č. 4 (ods. 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa

druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (ods. 6). Jednotlivé percentuálne
miery poklesu sa nesčítavajú (ods. 7). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutíovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom

viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ods. 8).
34. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného
potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo
veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna
poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods.

1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva
posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia
ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára
o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu,

zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú
zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,
v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k
prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže
sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Správne súdy v rámci rozhodovania

v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver ohľadom medicínskych
otázok (porovnaj závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 9Sžso/16/2014 zo dňa 28.10.1015). Práve preto,
že posudok zo dňa 08.06.2023 je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol
dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudok
posudkového lekára žalovanej podľa správneho súdu tieto atribúty nespĺňa.

35. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, posúdil zdravotný stav žalobcu
dňa 08.06.2023. Z odborného lekárskeho posudku vyplynulo, že posudkový lekár sociálneho poistenia
v rámci druhostupňového konania o odvolaní vychádzal z predložených odborných nálezov, konkrétne
z psychiatrického vyšetrenia zo dňa 17.01.2022 a zo dňa 13.03.2023, z psychologického vyšetrenia zo
dňa 26.11.2021, z EMG vyšetrenia zo dňa 16.01.2023, z neurologického vyšetrenia zo dňa 14.02.2023,

z FBLR vyšetrenia zo dňa 27.02.2023 a z MR vyšetrenia C chrbtice zo dňa 08.02.2023.
36. Správny súd konštatuje, že nebolo sporné, že rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo podľa posudkového lekára zaradené do kapitoly
V, položka 3 - duševné choroby a poruchy správania, poruchy nálad (manické, depresívne, periodické),
písmeno b) - ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a zodpovedala mu miera

poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50%, pričom iné zdravotné postihnutie, ktoré by
odôvodňovalo zvýšenie percentuálnej miery, podľa lekárskeho posudku určené nebolo. Posudkovým
lekárom bolo k zdravotnému stavu žalobcu po jeho posúdení uvedené, že „účastník konania bol
invalidizovaný dňa 01.01.2010 (podľa § 293ax zákona č. 461/2003 Z. z.) so stanovením miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % pre recidivujúcu depresívnu poruchu s nepriaznivou

prognózou. Podľa predložených odborných nálezov ďalší priebeh od uznania invalidity podmieňoval
hospitalizáciou na psychiatrickom oddelení a ambulantné kontroly. Tieto nálezy preukazujú kolísavý
priebeh psychických problémov s dominujúcou recidivujúcou depresívnou poruchou stredne ťažkého až
ťažkého stupňa, trvale bez psychotických príznakov pri špecifických poruchách osobnosti s poruchami
správania a mentálnou inferioritou (IQ medzera neuvedené). Preukázaný je pozitívny efekt komplexnej

liečby počas hospitalizácie, a to naposledy v roku 2020 s dosiahnutím zlepšenia (pri prepustení eutýmny,
pokojný, stabilizovaný) pri úprave terapie, sociálnej rehabilitácii a skupinovej psychoterapii. Aktuálnymi
odbornými vyšetreniami nie je preukázané zhoršenie trvalého charakteru, významnejšou mierou
neovplyvniteľného liečbou. Odborné psychiatrické nálezy z roku 2022 a z marca 2023 sú identické. Z
uvedeného dôvodu je naďalej miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na úrovni 50 %,

zodpovedajúca dolnej hranici rozpätia pre ťažké formy, pri poruchách nálad. Nemá pridružené poruchy
zmyslových orgánov trvalého charakteru, napriek v minulosti utrpenému úrazu. Bolesti chrbtice v krčnej
oblasti boli dôvodom vyšetrenia na odborných ambulanciách zameraných na pohybový aparát v roku
2023. Klinické nálezy sú podložené MR vyšetrením s potvrdením degeneratívnych zmien v krčnej oblasti
bez myelopatie. Vykonané EMG vyšetrenie preukazuje ľahké zmeny v oblasti ľavého karpálneho kanála,

inak je v norme. Klinické nálezy teda korelujú s citovanými doplnenými vyšetreniami, ale uvedenom
štádiu percentuálne zvýšenie neodôvodňujú“. Zo záveru lekárskeho posudku podľa správneho súdu
vyplynulo, že posudkový lekár sa vysporiadal najmä s rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobcu
zaradeným pod kapitolu V, položku 3, písmeno b) - duševné choroby a poruchy správania, poruchynálad - ťažké formy. Vo vzťahu k žalobcom tvrdenému zhoršeniu zdravotného stavu týkajúceho sa
poškodenia chrbtice posudkový lekár konštatoval, že tieto bolesti boli dôvodom vyšetrenia na odborných
ambulanciách zameraných na pohybový aparát v roku 2023 s tým, že klinické nálezy sú podložené

MR vyšetrením s potvrdením degeneratívnych zmien v krčnej oblasti bez myelopatie, vykonané EMG
vyšetrenie preukazuje ľahké zmeny v oblasti ľavého karpálneho kanála, ináč v norme. Klinické závery
podľa posudkového lekára tak korelovali s citovanými doplnenými vyšetreniami, ale v uvedenom štádiu
neodôvodňovalipercentuálnezvýšenie.Vintenciáchuvedenéhoposudkovýlekárpodľasprávnehosúdu
dostatočne zrozumiteľným spôsobom neuviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že

diagnóza žalobcu týkajúca sa bolestí jeho chrbtice na základe predložených lekárskych správ nebola
dôvodná na prípadné percentuálne zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.
37. Správny súd konštatuje, že považoval za opodstatnenú námietku žalobcu, ktorou poukazoval na
nedostatočné odôvodnenie posudkového lekára, na základe ktorého tento nemožno považovať za
dostatočne zrozumiteľný. Z odborného lekárskeho posudku zo dňa 08.06.2023, ktorý tvorí neoddeliteľnú

súčasť napadnutého rozhodnutia nepochybne vyplýva, čo bolo určené ako rozhodujúce zdravotné
postihnutie žalobcu. Pokiaľ však ide o vyhodnotenie dokumentovaného ochorenia žalobcu s ohľadom
na množstvo predložených lekárskych správ vo vzťahu k ochoreniu chrbtice žalobcu, toto bolo podľa
správneho súdu v posudkoch posudkového lekára sociálneho poistenia vyhodnotené nepreskúmateľne
a preskúmateľne nebolo odôvodnené ani to, prečo nedošlo k zvýšeniu miery poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa názoru správneho
súdu z lekárskeho posudku nebolo dostatočne zrozumiteľným spôsobom zrejmé, prečo posudkový lekár
nevzal v úvahu všetky lekárske správy predložené žalobcom v administratívnom konaní, a to najmä
lekárske správy vzťahujúce sa k poruchám chrbtice z neurologických vyšetrení zo dňa 20.12.2022,
zo dňa 27.04.2023, ako aj lekárske správy z ortopedických vyšetrení zo dňa 15.11.2022, 13.09.2022

a 20.09.2022. Dostatočne zrozumiteľne nebolo tiež objasnené, či tieto lekárske správy posudkový lekár
posudzoval, ako ani to, prečo závery obsiahnuté v predmetných lekárskych správach nemali vplyv
na žalobcove prípadné zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a následné
zvýšenie invalidného dôchodku. Správny súd naviac s ohľadom na žalobcom vznesenú námietku
uvádza, že napriek konštatovaniu posudkového lekára o tom, že žalobca nemá ani pridružené poruchy

zmyslových orgánov trvalého charakteru napriek v minulosti utrpenému úrazu, z lekárskeho posudku
zo dňa 08.06.2023 z uvedených lekárskych vyšetrení posudkovým lekárom nevyplynulo, z ktorých
lekárskych vyšetrení posudkový lekár pri tomto posudzovaní a hodnotení zdravotného stavu vychádzal,
keď tieto neboli v posudku medzi lekárskymi správami vôbec uvedené.
38. V intenciách uvedeného správny súd poukazuje na to, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

žalovanej, ktorého podkladom bol lekársky posudok, vyplýva len strohé konštatovanie o vykonaných
vyšetreniach týkajúcich sa bolestí chrbtice žalobcu s tým, že klinické závery podľa posudkového lekára
korelovali s citovanými doplnenými vyšetreniami, ale v uvedenom štádiu neodôvodňovali percentuálne
zvýšenie.Takétostručnékonštatovaniebeználežitéhoodôvodneniavovzťahukposúdeniuzdravotného
stavu žalobcu správny súd považoval za nedostatočné a nezodpovedajúce kritériám a náležitostiam,

ktoré kladie zákonná úprava pre náležité odôvodnenie lekárskeho posudku.
39. Argumentácia žalovanej uvedená vo vyjadrení k žalobe zo dňa 15.11.2023 o tom, že pri posudzovaní
zdravotného stavu na účely invalidity posudkový lekár uvedie v odbornom posudku o invalidite len
tie odborné nálezy, ktoré dostatočne dokumentujú štádium ochorenia a funkčnú poruchu orgánov pri
ochorení, podľa správneho súdu nemá oporu v zákonnej úprave, keď posudkový lekár vyhodnocuje

zdravotný stav posudzovanej osoby komplexne a vychádza zo všetkých predložených lekárskych správ.
40. Vo väzbe na prejednávanú vec správny súd uvádza, že nepochybne odborný lekársky posudok
je významným podkladom pre rozhodnutie a jeho závery sú prevzaté do rozhodnutí správnych
orgánov. Preto ak vadami nespreskúmateľnosti pre nedostatočné odôvodnenie trpí posudok ako
podklad rozhodnutia, je nepreskúmateľné aj rozhodnutie, ktoré jeho závery prevzalo. Žalovaná,

pokiaľ vychádzala z lekárskeho posudku, ktorý nebol dostatočne odôvodnený, potom evidentne
taktiež nedostatočne odôvodnila svoje rozhodnutie. Správny súd považoval za dostatočné zrušiť len
rozhodnutie vydané v rámci odvolacieho konania, pretože v rámci odvolacieho konania sa posudkový
lekár v posudku zo dňa 08.06.2023 nevysporiadal s predloženými lekárskymi správami uvedenými
v bode 37 odôvodnenia tohto rozhodnutia. Správny súd nemôže nahradiť činnosť orgánov verejnej

správy a nemá ani kompetenciu na vyhodnocovanie medicínskych otázok, preto bolo potrebné
rozhodnutie žalovanej zrušiť.
41. Správny súd nad rámec uvedeného konštatuje, že nijako nespochybňuje, že lekárske správy
predložené žalobcom až po vydaní lekárskeho posudku a rozhodnutia žalovanej, ktoré boli následnepriložené k správnej žalobe nemohli byť podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia, a to
s poukazom na ustanovenie § 135 Správneho súdneho poriadku, podľa ktorého na rozhodnutie
správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.

42. V intenciách všetkých vyššie uvedených skutočností, správny súd po preskúmaní napadnutého
rozhodnutia a postupu mu predchádzajúcemu na základe podanej správnej žaloby dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná, a preto zrušil rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. d) Správneho
súdneho poriadku a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
43. V ďalšom konaní bude úlohou žalovanej dôsledne vyhodnotiť všetky lekárske správy predložené

žalobcom a ich špecifiká a opätovne posúdiť, či u žalobcu boli alebo neboli splnené zákonné podmienky
na zvýšenie invalidného dôchodku s ohľadom na to, či u neho došlo vzhľadom na jeho zdravotný stav
k zvýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa zákona o sociálnom poistení
a vo veci znova rozhodnúť.
44. Žalobca bol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd priznal právo na úplnú
náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100 % podľa § 167 ods. 1 SSP. O výške trov

konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku podľa
§ 175 ods. 2 SSP.

Poučenie:

Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440 SSP) v lehote
1 mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu, prostredníctvom správneho súdu, ktorý
napadnuté rozhodnutie vydal. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej
republiky.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného

predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby

sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľaleboopomenutýsťažovateľnemusíbyťvkonaníokasačnejsťažnostizastúpenýadvokátom

(§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).