Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17C/51/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924203282
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:7924203282.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1 17C/51/2024

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Okresná prokuratúra
Trebišov,A.B.XXXX/XX,XXXXXC.,protižalovanému:KISS,spol.sr.o.,Staničná122,07651Pribeník,
IČO: 36 188 123, zastúpeného: JUDr. Adam Mahut, MBA, LL.M., bytom D. XXXX/X, XXX XX C., v konaní
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

1 17C/51/2024

I. Súd určuje, že spoluvlastníkmi nehnuteľnosti evidovanej na LV č. XXX (pôvodne evidovanej na LV č.
XXXX, kat. úz. E. F.) a to parcely registra E, parcelné číslo č. 1903/127, orná pôda o výmere 25839 m2
nachádzajúcej sa v okrese C., obec Veľký Kamenec, kat. úz. E. F., zapísanej v katastri nehnuteľností
na Okresnom úrade Trebišov, katastrálny odbor sú A. G. vo výške spoluvlastníckeho podielu 1 a H. G.
(I. J.) vo výške spoluvlastníckeho podielu 1.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

9 17C/51/2024

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trebišov dňa 09.09.2024 domáhal rozhodnutia
totožným s výrokom tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil tým, že v rámci výkonu dozoru nad
orgánmi verejnej správy bol preskúmaný postup Okresného úradu Trebišov, katastrálneho odboru
(ďalej len „OÚ TV, KO“) vo vkladovom konaní sp. zn. V XXXX/XXXX, pri zápise kúpnej zmluvy medzi
predávajúcim H. F. a kupujúcim spoločnosťou KISS, spol. s r. o. z dôvodu podozrenia z nezákonného
spôsobu nadobudnutia nehnuteľností predávajúcim v dôsledku neoprávneného zápisu zmeny vlastníka

v informačnom systéme katastra nehnuteľností. Uvedené podozrenie vyplývalo z podnetu OÚ TV, KO,
doručeného tunajšej prokuratúre. Preskúmaním podnetu a k nemu pripojených listinných podkladov bolo
zistené, že formálne podmienky pre vykonanie vkladu vlastníckeho práva z predávajúcej v prospech
kupujúceho boli splnené, nakoľko kúpna zmluva spĺňala všetky formálne a obsahové náležitosti kladené
zákonom, bola platná a účinná, a teda ako listina bola v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho
zákona spôsobilá na povolenie vkladu rozhodnutím o povolení vkladu sp. zn. E. XXXX/XXXX. Boli však
zistené vkladovému konaniu predchádzajúce neoprávnené vykonané zápisy na listoch vlastníctva, ktoré

mali byť predmetom prevodu. Z priloženej kúpnej zmluvy vyplýva, že predávajúci mal byť výlučným
vlastníkom prevádzanej nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, kat. územie E. F., avšak
z LV č. XXXX, kat úz. E. F. tlačeného z ISKN však vyplýva, že ako vlastníci predmetnej nehnuteľnostisú na ňom uvedené rozdielne osoby od osoby H. F. a to Gál Ján (SPF) spoluvlastnícky podiel 1, G. H.
(I. J.) (SPF) spoluvlastnícky podiel 1.
Predávajúci mal túto nehnuteľnosť nadobudnúť na základe rozhodnutia 13D/126/2021, Z-2166/2022.

Rozhodnutie 13D/126/2021 sa v zbierke listín nenachádza a pod por. č. záznamu Z – 2166/2022 sa
rovnako nenachádza žiadna listina.
Dôkazom o nezákonnom postupe zo strany zamestnancov OÚ TV, KOP je aj výstupný protokol
z retrospektívneho hľadania údajov programom RAUKN, z ktorého vyplýva, že bola vykonaná technická
zmena v osobne vlastníkov na osobu H. F..

Výstupný protokol z programu RAUKN zachytáva všetky vykonávané zápisy /záznamy za sledované
obdobie, v sledovanom kat. území. Z jeho obsahu je tak možné zistiť vykonávanie zápisov a rušenie
zápisov na dotknuté listy vlastníctva v chronologickej a časovej postupnosti. V súčasnosti sú dotknuté
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, kat. úz. E. F. za účelom zlúčenia všetkých nehnuteľností, ktorých
vlastníkom má byť spoločnosť KISS spol. s r. o..
Uvedené však nemení nič na skutočnosti, že pre dotknuté nehnuteľnosti je potrebné vzniknutý

nezákonný stav napraviť uvedením do pôvodného stavu, t.j. určením / prinavrátením vlastníckeho
práva pôvodným vlastníkom. Vzhľadom pre podozrenie aj zo spáchania trestného činu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona, bolo
zároveň aj vo vzťahu k vyššie uvádzaným listom vlastníctva začaté trestné stíhanie vyšetrovateľom
odboru kriminálnej polície OR PZ v Trebišove pod. sp. zn. ORP-659/2-VYS-TV-202. V danom prípade

došloktzv.„reťazeniu“zmienvlastníckehopráva,atofiktívnymvykonanímzáznamu,vdôsledkuktorého
svoje vlastnícke právo stratili pôvodní vlastníci v prospech H. F. a následne za účelom legalizácie tohto
stavu prevodom vlastníckeho práva z H. F. ako predávajúceho na spoločnosť KISS, spol. s r. o. ako
kupujúceho. Tento nezákonný stav je možné napraviť práve a jedine žalobou o určenie vlastníckeho
práva pre porušenie nasledujúcich ustanovení právnych predpisov.

K žalobe žalobca pripojil: Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu v konaní V 1050/2022 a návrh na
vydanie protestu prokurátora zo dňa 29.11.2022, vkladový spis Okresného úradu Trebišov, katastrálny
odbor V 1050/2022, LV č. XXX, LV č. XXXX, Výstupný protokol z retrospektívneho hľadania údajov
programom RAUKN, uznesenie ORPZ v Trebišove, odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania
ČVS: ORP-659/2-VYS-TV-2022 zo dňa 28.04.2023, rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn.

27C/26/2023 – 52 zo dňa 05.10.2023, rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 30C/51/2022 – 89
zo dňa 09.09.2023, rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 27C/93/2021 – 44 zo dňa 07.06.2023,
kúpnu zmluvu zo dňa 18.08.2022.

2. Žalovaný k žalobe a listinným dôkazom doručil súdu vyjadrenie zo dňa 14.10.2024 (č. l. 50-52),

v ktorom uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva z dôvodu, že žalovaný nehnuteľnosti
vedené Okresným úradom Trebišov, katastrálnym odborom zapísane toho času na LV č. XXX, konkrétne
par. reg. „E“ KN č.1903/127 o výmere 25839 m2 v katastrálnom území E. F. nadobudol riadne v súlade
s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Žalovaný absolútne nesúhlasí s argumentáciou
žalobcu keď tvrdí, že obdobné prípady v inom katastrálnom území boli právoplatne ukončené, čím de

facto rozhodnutiam súdov prvej inštancie priznáva status „autoritatívnych prameňov práva“. Žalovaný
má za to, že závery uvedené v žalobe nemožno v danej veci aplikovať, keďže existujú rozdiely
medzi skutkovými okolnosťami danej veci a vecami rozhodovanými v rozsudkoch Okresného súdu
Michalovce, sp.zn. 27C/26/2023, sp.zn. 30C/51/2022, sp.zn. 27C/93/2021. V spomínaných veciach
naozaj dochádzalo k reťazeniu prevodov, kde nadobúdatelia vedeli o tom, že nadobúdajú nehnuteľnosti

od nevlastníka a išlo o podvodné konanie. Naproti tomu žalovaný dlhoročne podniká v oblasti
poľnohospodárskej výroby, kde pravidelne nakupuje nehnuteľnosti od rôznych vlastníkov, za účelom
ochranyavyužívaniapoľnohospodárskejpôdy.Vcitovanýchrozhodnutiach,ktorétvoriaprílohužalobyje
navyše explicitne uvedené, že zúčastnené strany v danej sporovej veci zámerne obchádzali ustanovenia
katastrálneho zákona, kde vo výsledku došlo k protiprávnej činnosti všetkých zúčastnených. Odňať

vlastnícke právo nadobúdateľovi, ktorý dobromyseľne nadobudol predmetné nehnuteľnosti uvedené v
žalobe a za ktoré riadne uhradil kúpnu cenu, by bolo v rozpore s princípmi poskytujúcimi právnu ochranu
vlastníckeho práva zakotvené už v Ústave SR ako aj v medzinárodných záväzných právnych aktoch ako
je Charta základných práv Európskej únie, kde Hlava II, čl. 17 – vlastnícke právo hovorí „Každý má právo
vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno

zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje
zákon,pričommusíbyťvčasvyplatenáspravodlivánáhrada.“ŽalobcaparadoxnevyzdviholRozhodnutia
OS Michalovce ako podklady, ktoré by mali slúžiť ako pramene práva pri rozhodnutí v danej veci, no
opomenul Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 549/2015 zo dňa 16.03.2016, kde okrem inéhoÚstavný súd deklaruje, že je potrebné a nevyhnutné prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti,
kde je nutné zvažovať nielen všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv (vlastnícke právo
pôvodného vlastníka verzus dobromyseľného nadobúdateľa vlastníckeho práva) ale aj individuálne

okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Je to práve Ústavný súd, ktorému Ústava priznala
právomoc autoritatívne interpretovať obsah základných práv a slobôd a takýmto odmietaním všeobecnej
záväznosti právnych názorov Ústavného súdu v skutočnosti vedie k popretiu jeho efektívneho a
zmysluplného fungovania. Navrhol, aby súd žalobu žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

3. Žalobca v replike zo dňa 18.10.2024 (č. l. 54-56) uviedol, že predmetom konania o určenie
vlastníckeho práva na základe žaloby prokurátora je vykonávanie dokazovania za účelom preukázania
alebo vyvrátenia skutočnosti, že došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov. Otázka
dobrej viery však podľa názoru žalobcu nie je primárnou otázkou, resp. skutočnosťou, ktorú je
potrebné v danom konaní preukazovať, resp. vyvracať. Tak, ako v trestnom práve platí doktrína plodov
z otráveného stromu, tak je tomu aj v podmienkach civilného procesu. V zmysle uvedenej zásady,

z nepráva nemôže vzniknúť právo, a teda z fiktívneho / predstieraného a protizákonného zápisu
vlastníckehoprávaprevodcu(uvedenénaviacneboložalovanýmrozporované)nemôževzniknúťlegálne
nadobudnuté vlastnícke právo žalovaného ako nadobúdateľa. Žalovaný vo svojom vyjadrení na žiadnom
mieste a žiadnym spôsobom nevyvrátil žalobcom v žalobe uvádzané ustanovenia právnych predpisov,
ktoré mali byť porušené. S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného

sporového poriadku v platnom znení (ďalej len "CSP") tak možno konštatovať, že tieto tvrdenia žalovaný
nepovažuje za sporné.
Z ustanovenia § 93 ods. 1 písm. b) CSP pojednávajúceho o oprávnení prokurátora podať žalobu
o určenie vlastníckeho práva nevyplýva, že by podmienkou pre úspech žalobcu v spore malo byť
preukázanieporušeniaprávnychpredpisovvýlučnealenprinadobudnutívlastníckehoprávažalovaným.

Žalobcovi je známy nález Ústavného súdu SR, na ktorý žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje.
Ako však sám žalovaný citáciou nálezu uvádza, je potrebné zvažovať nie len všeobecné súvislosti
tohto typu kolízie základných práv, ale aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.
Aj napriek zásade iura novit curia, si na tomto mieste dovoľuje poukázať na niekoľko názorovo
jednotných rozhodnutí slovenských súdov. Ako totiž vyplýva z jednotnej judikatúry najvyšších súdnych

autorít pre nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka v zásade nepostačuje samotná dobromyseľnosť
nadobúdateľa, že získal vlastníctvo k veci, ale musí ísť o taký prípad dobromyseľnosti, s ktorou
je takáto možnosť explicitne normatívne spojená. Inak povedané, napríklad samotná dobrá viera
nadobúdateľa nehnuteľnosti spojená so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností nebude mať za
následok nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka, ak sa preukáže, že právny úkon, na základe ktorého

mal prevodca alebo jeho právny predchodca nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, je absolútne
neplatný. (Napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo/115/2016, z 28.06.2017, rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 223/2016, z 26.01.2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6
Cdo 107/2011, z 30.05.2012, uznesenie Ústavného súdu SR, I. ÚS 50/2010, z 10.02.2010). Výnimkou je
práve a jedine Nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: I. ÚS 549/2015 zo dňa 16. 3. 2016, účelovo žalovaným

uvádzaný, ktorý povýšil samotnú dobrú vieru nadobúdateľa v zápis v katastri nehnuteľností na spôsobilý
titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Ako reakciu na dané rozhodnutie, odborná literatúra uvádza,
že tento názor však v neskoršej judikatúre Najvyššieho súdu SR a ani v doktrinálnej rovine nenašiel
odozvu...(FEČÍK, M., JAKUBÁČ, R. Katastrálny zákon. 1. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck,
2021, komentár k § 1). Žalovaný vo svojom vyjadrení zároveň argumentoval aj článkom 17 Charty

základných práv Európskej únie, v zmysle ktorého každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý
majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou
verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená
spravodlivá náhrada. Uvedený článok upravujúci de facto podmienky pre zákonne vyvlastnenie, však
na posudzovaný prípad nemožno aplikovať. Vyvlastnenie sa totiž chápe a realizuje ako mocenský

akt orgánu štátu, t.j. individuálnym správnym aktom. Náhradu za vyvlastnenie následne vypláca ten,
v prospech koho sa vyvlastňuje. Požiadavka žalovaného o povinnosti vyplatenia spravodlivej náhrady,
na vyplatenie ktorej by mal byť žalobca, resp. štát zaviazaný v súdnom konaní o určenie vlastníckeho
práva nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Otázku eventuálnej náhrady škody je následne možné
zo strany žalovaného riešiť v samostatnom súdnom konaní na podklade žaloby o zaplatenie proti

prevodcovi dotknutých nehnuteľnosti. Žalobca je názoru, že posudzovaný prípad nie je prípadom
s osobitými okolnosťami, na základe ktorých by bolo správne a spravodlivé postaviť sa na stranu (hoci aj
dobromyseľného) nadobúdateľa, ale naopak, práve z dôvodu, že skutoční zákonní a ostatne oprávnenezapísaní vlastníci v katastri nehnuteľnosti sa nemôžu aktívne brániť, je daná požiadavka na zvýšenú
ochranu vlastníckeho práva práve týchto osôb.

4. Žalovaný dupliku nepodal.
5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.01.2025, na ktoré sa dostavili zástupcovia strán sporu.
Zástupcovia strán sporu zotrvali na svojich písomných podaniach doručených do spisu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými do spisu, vyjadreniami

strán sporu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

7. Z podnetu na preskúmanie zákonnosti postupu v konaní V 1050/2022 a návrhu na vydanie protestu
prokurátora zo dňa 29.11.2022 vyplýva, že dňa 23.08.2022 bol doručený Okresnému úradu Trebišov,
katastrálnemu odboru, pracovisko Kráľovský Chlmec návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti firmou
KISS,spol.s.r.o.sosídlomvPribeníkuspoluskúpnouzmluvouzodňa22.02.2022,kdeakopredávajúci

vystupoval H. F.. V citovanej kúpnej zmluve bola predmetom prevodu nehnuteľnosť evidovaná v liste
vlastníctva č. XXXX vedenom v k.ú. E. F. ako parcela registra E KN zobrazená na mape výlučnom
určeného operátu s parcelným číslom 1903/127, orná pôda o výmere 25 839 m2 vo vlastníctve
predávajúceho H. F., nar. XX.X.XXXX, trvalým pobytom B. K. XX/XXX,XXX XX J.. V článku II. kúpnej
zmluvy je uvedené, že predmetu kúpnej zmluvy celkove zodpovedá výmera 25839 m2 a v a kúpna

cena je dohodnutá na sumu 9000 eur. V kúpnej zmluve nie sú nijakým spôsobom citované tituly
nadobudnutia tejto predávanej nehnuteľnosti. List vlastníctva č. XXXX v k.ú. E. F. zobrazený v systéme
ISKN bol vyznačený ako stotožnený s originálom listu vlastníctva v súlade s usmernením ÚGKK SR.
Ako vlastník nehnuteľnosti bol uvedený H. F., narodený XX.X.XXXX, trvalým pobytom B. K. XX/XXX,
XXX XX J. s titulom nadobudnutia Z-2166/2022- Rozhodnutie 13D/126/2021. Nakoľko kúpna zmluva

obsahovala všetky náležitosti v súlade so zákonom, nemala vady a ako právny úkon bola spôsobilá
na povolenie vkladu vlastníckeho práva ako platná a účinná aj s poukazom na novelu katastrálneho
zákona č. 255/2001 Z.z., ktorá ustanovila, že kataster rozhoduje podľa právnych skutočností platných
v čase rozhodovania o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností, bol vklad práva do KN
povolený a správny orgán vyhovel účastníkom v plnom rozsahu. V tom čase správny orgán nemohol

vedieť z dostupnej databázy listu vlastníctva zobrazeného v ISKN, o ktorého údaje sa v procese
povoľovania vkladu zamestnanec opiera, že údaje v liste vlastníctva nie sú hodnoverné a záväzné pre
sofistikovanosť a zásah do ich zmeny platnosti zamestnancom na pracovisku katastrálneho odboru v
Kráľovskom Chlmci. Neoprávneným zásahom zamestnancom do evidencie katastra nehnuteľnosti v
systéme ISKN došlo k neoprávnenému zásahu aj do vlastníckych práv pôvodných vlastníkov, čo sa

však pri procese povoľovania vkladu nedalo zistiť. Po povolení vkladu vlastníckeho práva sa vykonal
zápis vlastníckeho práva tak, že tento list vlastníctva č. XXXX k.ú. E. F. bol zrušený a nadobudnutá
parcela č. 1903/127 sa zapísala na LV č. XXX k.ú. E. F. k tým nehnuteľnostiam, ktoré už mala spoločnosti
KISS spol. s r.o. evidované vo vlastníctve a zapísané na inom liste vlastníctva ( v danom prípade LV
č. XXX). Preto sú tam dva tituly nadobudnutia: Kúpna zmluva V-1280/2013 povolené dňa 19.12.2013-

151/2013 a V-1050/2022 - Kúpna zmluva zo dňa 22.8.2022, vklad povolený dňa 19.9.2022. Táto forma
zápisu práv je vykonávaná v súlade s Usmernením Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej
republiky č. USM-UGKK L./XXXX zo dňa 17.12.2012, ktorým sa stanovuje postup pri zápise viacerých
spoluvlastníckych podielov s rôznymi titulmi nadobudnutia v prospech jedného vlastníka v rámci jedného
listu vlastníctva alebo viacerých listov vlastníctva príslušného teda jedného katastrálneho územia, ktoré

sa zlučujú do jedného podielu. Účelom tohto usmernenia je ďalej ustanovenie jednotného postupu
správ katastra pri zlučovaní viacerých LV, ak sú podiely jedného vlastníka alebo rovnakej vlastníckej
skupiny (tí istí vlastníci s rovnakými podielmi) zapísané na viacerých LV. Usmernenie upravuje spôsob
zlučovania podielov (čl. II), konanie pri zlučovaní podielov na LV (čl. III), zápis na LV (čl. IV). Po povolení
horeuvedeného vkladu vlastníckeho práva správny orgán zistil vlastnou činnosťou, že údaje na liste

vlastníctva č. XXXX nie sú korektné a pod vplyvom neoprávneného zásahu do databázy systému ISKN
boli bezdôvodne a bez právnych listín zmenené. Následným preverením titulu nadobudnutia vlastníctva
Alexeja Kántora Z-2166/2022, Rozhodnutie 13D/126/2021 v informačnom systéme WRKN katastra
nehnuteľností bolo zistené, že v registri Z pod poradovým číslom 2166/2022 neobsahuje žiadnu listinu
a Rozhodnutie 13D/126/2021 sa v zbierke listín nenachádza, čo svedčí o neodôvodnenom zásahu do

systému a nezákonnej zmene vlastníckych práv. Na origináli listu vlastníctva č. XXXX k.ú. E. F. bola
evidovaná nehnuteľnosť - parcela registra E KN zobrazená na mape určeného operátu s parcelným
číslom 1903/127, orná pôda o výmere 25839 m2 v podielovom spoluvlastníctve A. G. (SPF) v podiele
X/X-XXX v pomere k celku a H. G. I. J. (SPF) v podiele 1-ina v pomere k celku, teda spolu v celosti akoneznámi vlastníci zastúpení správcom Slovenský pozemkový fond a s titulom nadobudnutia u oboch -
kúpa č.d. 1144 z 26.2.1914 (48/00), PKV XXX. Výstupný protokol z retrospektívneho hľadania údajov
program RAUKN dokazuje vykonávanie zmien na liste vlastníctva č. XXXX, a to zrušenie vlastníctva

H. G. v podiele 1/2 a vlastníctva A. G. v podiele 1/2 a aktualizáciu údajov listu vlastníctva spôsobom
nezákonného zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti pôvodne evidovanej na tomto liste vlastníctva
– parcele registra E KN zobrazenej na mape určeného operátu s parcelným číslom 1903/127, orná
pôda o výmere 25 839 m2 v prospech H. F. v podiele 1/1 teda v celosti bez právneho dôvodu. Údaje
evidované na liste vlastníctva č. XXXX k.ú. E. F. sa dodatočne preukázali ako nepravdivé v rozsahu

majetkovej podstaty, vlastníka a titulu nadobudnutia, zároveň podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona
nie sú hodnoverné a záväzné, keďže sa preukázal ich opak.

8. Z kúpnej zmluvy (č. l. 33-34) zo dňa 18.08.2022 vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi H. F., bytom
Bieľ ako predávajúcim a spoločnosťou KISS, spol. s r.o., Pribeník ako kupujúcim. Predávajúci H. F. mal
byť výlučným vlastníkom prevádzaných nehnuteľnosti o celkovej výmere 25839 m2 zapísaných na liste

vlastníctva č. XXXX.

9. Z rozhodnutia Okresného úradu, katastrálny odbor Trebišov, číslo vkladu V 1050/2022 zo dňa
19.09.2022 vyplýva, že tento povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti k nehnuteľnosti
v kat. úz. E. F., LV XXXX, pozemok registra E KN parc. č. 1903/127, orná pôda o výmere 25839

m2 v prospech KISS spol. s r. o., na základe kúpnej zmluvy zo dňa 22.08.2022. Vklad povolený dňa
19.09.2022.

10. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil takto:

11. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.

12. Podľa § 126 ods. 1 OZ , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

13. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

14. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec

alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach predpokladá, že držba je oprávnená.

15. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

16. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
„Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť

majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva".

18. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých
vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom

ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.“

19. Podľa § 4 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k
nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „,vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej
len „záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka"). Zápisom

práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú
právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.20. Podľa § 5 Katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam. Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré
nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Poznámka je úkon okresného úradu,

ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na
osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

21. Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

22. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam od nevlastníka. Tieto prípady síce pripomínajú originárny spôsob nadobudnutia
vlastníctva, pretože sa tu neaplikuje zásada „,nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám
má“, avšak osoby konajúce v nich sa domnievajú, že dochádza k riadnemu prevodu alebo prechodu
vlastníctva, teda nadobúdatelia sú presvedčení, že nadobúdajú vlastníctvo derivátnym a nie originárnym

spôsobom. Dobromyseľnosť nadobúdateľov je pritom nevyhnutnou podmienkou toho, aby vlastníctvo
bolo nadobudnuté aj od nevlastníka. Táto dobromyseľnosť je súčasne aj zvýraznená vo všetkých
zákonných ustanoveniach, ktoré výslovne umožňujú nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka (§ 446
OBZ, § 486 OZ, § 93 ods. 3 ZoKV, § 140 ods. 2 písm. 1) EP).

23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka v zásade nepostačuje
samotná dobromyseľnosť nadobúdateľa, že získal vlastníctvo k veci, ale musí ísť o taký prípad
dobromyseľnosti, s ktorou je takáto možnosť explicitne normatívne spojená. Samotná dobrá viera
nadobúdateľa nehnuteľnosti spojená so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností nebude mať za
následok nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka, ak sa preukáže, že právny úkon, na základe ktorého

mal prevodca alebo jeho právny predchodca nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, je absolútne
neplatný. V tomto rozsahu je judikatúra na Slovensku jednotná. Jedinú avšak osamotenú výnimku tak
v slovenskej judikatúre predstavuje nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16.3.2016,
ktorý vo svojej podstate povýšil aj samotnú dobrú vieru nadobúdateľa v zápis katastri nehnuteľností
na spôsobilý titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Tento názor však v judikatúre Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a ani v doktrinálnej rovine nenašiel odozvu.

24. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/115/2016 konštatoval, že najvyšší súd už v
rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998, na ktoré
odkázalajvniektorýchďalšíchrozhodnutiach(vidnapríkladsp.zn.3Cdo446/2013,3Cdo48/2013,8Cdo

306/2014) uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho
priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa naň hladí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne
neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne
rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe absolútne neplatného
právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva.

25. V rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 144/2010 Najvyšší súd SR konštatoval, že ak je prvotná kúpna zmluva
neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom predmetu predaja, preto ten, kto ho kúpil od prvého
nadobúdateľa, nemá vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého
kupujúceho. V rozhodnutí sp. zn. 5MCdo 12/2011 najvyšší súd vyslovil právny názor, podľa ktorého

"platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje
(derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani
nemohol ďalej platne previesť".
V ďalšom rozhodnutí najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 223/2016 bol vyslovený názor, že prijatie
právneho názoru, v zmysle ktorého pri nadobúdaní vlastníckeho práva prevádzanej nehnuteľnosti má

právotvorný účinok sama dobrá viera (bez ohľadu na dĺžku doby, po ktorú trvala) nadobúdateľa v to,
že kupuje od vlastníka a že zápis vlastníctva v katastri nehnuteľnosti zodpovedá právnemu stavu, by
viedlo k obsoletnosti (nepoužiteľnosti, nepotrebnosti, zbytočnosti) tých ustanovení právneho poriadku
Slovenskej republiky o vydržaní, ktoré právnu relevanciu priznávajú (až) dobrej viere pretrvávajúcej po
stanovenú(vydržaciu)dobu.Tentonázorby[bezadekvátneholegislatívnehopodkladu,nanevyhnutnosť

ktorého poukazuje aj odborná právnická literatúra] negoval dosial' platnú a účinnú hmotnoprávnu úpravu
a bez ďalšieho by povyšoval dobrú vieru (dobromyseľnosť) nadobúdateľa nad už spomenutú zásadu
nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet. Práve so zreteľom na princíp právnej istoty
a predvídateľnosti rozhodovania súdov - by k zmene náhľadu na tak významnú zásadu súkromnéhoprávanemalodôjsťbezprimeranéholegislatívnehovyjadrenia,tedalennazáklade"nového"(opačného)
výkladu doterajších ustanovení právneho poriadku, ktorý by podal súd v niektorej individuálnej veci.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne preukázanú dôvodnosť podanej žaloby. Ako
vyplýva z podanej žaloby a predložených listinných dôkazov, medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný
na základe kúpnej zmluvy zo dňa 18.08.2022 odkúpil od predávajúceho H. F. nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX – orné pôdy, ktoré mali byť vo výlučnom vlastníctve predávajúceho H. F., čo súhlasilo
s údajmi v databáze systému ISKN. V kúpnej zmluve a to článku II. je uvedené, že predmetu kúpnej

zmluvy celkové zodpovedá výmera 25839 m2 pri kúpnej cene 9.000 eur.

27. Z originálu listu vlastníctva č. XXXX k.ú. E. F. vyplýva, že nehnuteľnosť - parcela registra E KN
zobrazená na mape určeného operátu s parcelným číslom 1903/127, orná pôda o výmere 25839 m2
bola evidovaná v podielovom spoluvlastníctve A. G. (SPF) v podiele 1/2-ina v pomere k celku a H. G. I. J.
(SPF) v podiele 1-ina v pomere k celku, teda spolu v celosti ako neznámi vlastníci zastúpení správcom

Slovenský pozemkový fond a s titulom nadobudnutia u oboch - kúpa č.d. 1144 z 26.2.1914 (48/00), PKV
XXX.

28. Z uznesenia v dedičskom konaní sp. zn. 13D/126/2021 zo dňa 21.06.2021, na základe ktorého
mal H. F. nadobudnúť spornú nehnuteľnosť vyplýva, že súd prejednával dedičstvo po poručiteľovi M.

N., zomrelom 19.01.2021, ktorý zanechal majetok nepatrnej hodnoty, pričom predmetom dedičského
konania nebola nehnuteľnosť zapísaná na LV č. XXXX, orná pôda vo výmere 25839 m2, kat. úz. E.
F., ktorá bola aj predmetnom kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi predávajúcim H. F. a žalovaným ako
kupujúcim a predávajúci H. F. nebol ani zákonným dedičom po poručiteľovi. H. F. tak ani nemohol
nadobudnúť vyššie uvedenú nehnuteľnosť do svojho výlučného vlastníctva.

29. K obrane žalovaného žalovanej na tom, že bol dobromyseľný pri kúpe týchto nehnuteľností súd
uvádza, že v danom prípade došlo ku stretu dvoch práv a to vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a
nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.
Ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16.3.2016 z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany

postavil na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Nemožno zachovať maximum
z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej
spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj
individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník

než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom
(katastrálnom) konaní, v tomto konkrétnom prípade však sa toto nedá aplikovať, nakoľko sa nejedná
o nedbalých pôvodných vlastníkov, ale ide o neznámych vlastníkov a táto skutočnosť bola využitá v
súvislosti s prepísaním im patriaceho majetku na inú osobu čo dokladuje aj začaté trestné stíhanie

vo veci. Žalovaný síce bol dobromyseľný, ale nešlo tu o nezákonnú činnosť štátu ako takého, ale o
nezákonnú činnosť konkrétnych osôb, ktoré zneužili systém katastra nehnuteľností.

30. Poukazujúc na spôsob akým pôvodní vlastníci vlastnícke právo stratili, keď nemôže byť
dobromyseľnosť žalovaného nadradená vlastníckemu právu pôvodných vlastníkov súd žalobe vyhovel

a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. až III. tohto rozsudku.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa týchto ustanovení:

Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 261 CSP, povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi.

Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.Podľa § 262 ods.1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že
žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nevzhliadol zákonné podmienky
pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

Poučenie:

11 17C/51/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).

Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.