Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2025

Súd: Okresný súd Trebišov
Spisová značka: 17C/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7924202672
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Ďurková

ECLI: ECLI:SK:OSTV:2025:7924202672.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

1 17C/45/2024

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Renatou Ďurkovou v spore žalobcu: Okresná prokuratúra
Trebišov, A. B. XXXX/XX, XXX XX C. proti žalovanému: KISS, spol. s r.o., Staničná 122, 076 51 Pribeník,
IČO: 36 188 123, zastúpeného: JUDr. Adam Mahut, MBA, LL.M., bytom D. XXXX/X, XXX XX C., v konaní
o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

1 17C/45/2024

I. Súd určuje, že spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na LV č. XXX, pôvodne evidovaných na
693, kat. úz. E. F., a to parcely registra E, parcelné číslo 497, orná pôda o výmere 4956 m2 parcely
registra E, parcelné číslo 1064, orná pôda o výmere 3955 m2, nachádzajúcich sa v okrese C., obec Malý
Kamenec, kat. úz. E. F., evidovaných na Okresnom úrade Trebišov, katastrálny odbor sú A. F., vo výške
spoluvlastníckeho podielu 1/3 a A. F., vo výške spoluvlastníckeho podielu 2/3, obaja v správe SPF.

II. Súd určuje, že výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísanej na LV XXX pôvodne evidovanej na
LV č. XXX) kat. úz. E. F. parcely registra E, parcelné číslo 1712/4, orná pôda o výmere 17.521
m2 nachádzajúca sa v okrese Trebišov, obec Malý Kamenec kat. úz. E. F., evidovanej v katastri
nehnuteľnosti na Okresnom úrade Trebišov, katastrálny odbor je A. F. (ž. G. C.) s výškou podielu 1/1
v správe SPF.

III.Súdurčuje,ževýlučnýmvlastníkomnehnuteľnostizapísanejnaLVč.XXX(pôvodneevidovanejnaLV

č. XXX, katastrálne územie E. F. parcely registra E, parcelné číslo 1719/2, orná pôda o výmere 5.020 m2
nachádzajúcej sa v okrese C., obec E. F., katastrálne územie E. F., evidovanej v katastri nehnuteľnosti
na Okresnom úrade Trebišov, odbor katastrálny Pavol Nagy (ž. H. I.) s výškou podielu 1/1 v správe SPF.

IV. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

11 17C/45/2024

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trebišov dňa 18.07.2024 domáhal rozhodnutia
totožným s výrokom tohto rozsudku. Podanie žaloby odôvodnil tým, že v rámci výkonu dozoru nad
orgánmi verejnej správy bol preskúmaný postup Okresného úradu Trebišov, katastrálneho odboru (ďalej
len „OÚ TV, KO“) vo vkladovom konaní V 1143/2022, pri zápise kúpnej zmluvy medzi predávajúcim H. F.a kupujúcim spoločnosťou KISS, spol. s.r.o. z dôvodu podozrenia z nezákonného spôsobu nadobudnutia
nehnuteľností predávajúcim v dôsledku neoprávneného zápisu zmeny vlastníka v informačnom systéme
katastra nehnuteľností. Uvedené podozrenie vyplývalo z podnetu OÚ TV, KO, doručeného tunajšej

prokuratúre. Preskúmaním podnetu a k nemu pripojených listinných podkladov bolo zistené, že formálne
podmienkyprevykonanievkladuvlastníckehoprávazpredávajúcejvprospechkupujúcehobolisplnené,
nakoľko kúpna zmluva spĺňala všetky formálne a obsahové náležitosti kladené zákonom, bola platná
a účinná, a teda ako listina bola v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona spôsobilá
na povolenie vkladu rozhodnutím o povolení vkladu V 1143/2022. Boli však zistené vkladovému

konaniu predchádzajúce neoprávnené vykonané zápisy na listoch vlastníctva, ktoré mali byť predmetom
prevodu. Ako vyplýva z priloženej kúpnej zmluvy (súčasť spisového materiálu OÚ TV, KO ku vkladovému
konaniu č. V 1143/2022) predávajúca H. F. mala byť výlučnou vlastníčkou prevádzaných nehnuteľnosti
zapísaných na listoch vlastníctva č. XXX, J. 837 H. J. XXX, kat. úz. E. F.. Na listoch vlastníctva (tlačených
z ISKN, nakoľko originály podľa oznámenia OÚ TV, KO chýbajú), uvádzaných v kúpnej zmluve, sú však
zapísaní ako vlastníci iné osoby, a to: Na liste vlastníctva č.XXX k. ú. E. F. - A. F. (mal.SPF) v podiele 1/3

a A. F. (mal. SPF) v podiele 2/3, zastúpení správcom Slovenský pozemkový fond a s titulmi nadobudnutia
- č.d. 1996 z 31.10.1924 - kúpa (27/99) a č.d. 1027 z 19.5.1925 - kúpa (27/99). Zápis bol vykonaný v
konaní ROEP - rozhodnutím Okresného úradu v Trebišove, katastrálneho odboru č. 1924/99 zo dňa
21.12.1999 - Z 4498/99. Na liste vlastníctva č. XXX k. ú. E. F. - F. A. (ž. G. C.) (SPF) v podiele 1/1 ako
neznámy vlastník zastúpený správcom Slovenský pozemkový fond s titulom nadobudnutia - kúpa č.d.

577z15.3.1923(27/99),PKVXXX(27/99).ZápisbolvykonanývkonaníROEP-rozhodnutímOkresného
úradu v Trebišove, katastrálneho odboru č. 1924/99 zo dňa 21.12.1999 - Z 4498/99. Na liste vlastníctva
č. XXX k. ú. E. F. - Nagy Pavol (ž. H. I.) (SPF) v podiele 1/1 ako neznámy vlastník zastúpený správcom
Slovenský pozemkový fond s titulom nadobudnutia - kúpa č.d. 778 z 10.2.1914 (27/99), PKV XXX
(27/99). Zápis bol vykonaný v konaní ROEP - rozhodnutím Okresného úradu vTrebišove, katastrálneho

odboru č. 1924/99 zo dňa 21.12.1999 - Z 4498/99. Ako vyplýva z výpisov jednotlivých listov vlastníctva
H. F. mala tieto nehnuteľnosti, ktoré ďalej previedla, nadobudnúť na základe osvedčenia o dedičstve
D 1948/96, Dnot. 5/97, vedené pod Z-1/2000. Ako však vyplýva z obsahu tejto záznamovej listiny –
osvedčenia o dedičstve, táto sa týka nehnuteľností vedených v kat. území K. L. M.. Predávajúca H. F.
síce podľa daného dedičského rozhodnutia bola jedným z dedičov, ale v dedičskom konaní nenadobudla

žiadnu nehnuteľnosť ako dedičstvo.
Dôkaz o neoprávnenom zápise tejto záznamovej listiny a predávajúcej na dotknuté listy vlastníctva
sú údaje vo výstupnom protokole z retrospektívneho hľadania údajov programom RAUKN, ktorý
zaznamenáva chronologicky/časovo všetky zmeny vykonané na listoch vlastníctva, pri zadaní určitých
parametrov. Jedným z parametrov bol aj kód konkrétneho zamestnanca OÚ TV, KO, práve pod

týmto kódom, t.j. jedným zamestnancom boli vykonané predmetné zápisy. V súčasnosti sú dotknuté
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX, kat. úz. E. F., spolu aj s inými nehnuteľnosťami, vo vlastníctve
spoločnosti KISS, spol. s.r.o. Uvedené však nemení nič na skutočnosti, že pre dotknuté nehnuteľnosti je
potrebné vzniknutý nezákonný stav napraviť uvedením do pôvodného stavu, t.j. určením / prinavrátením
vlastníckeho práva pôvodným vlastníkom. Vzhľadom pre podozrenie aj zo spáchania trestného činu

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a) Trestného zákona,
bolo zároveň vo vzťahu k vyššie uvádzaným listom vlastníctva začaté trestné stíhanie vyšetrovateľom
odboru kriminálnej polície OR PZ v Trebišove pod. sp. zn. ORP-659/2-VYS-TV-202. V súčasnosti je
trestné stíhanie vedené na odbore kriminálnej polície Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach pod sp.
zn. KRP-64/2-VYS-KE-2023. Ako z vyššie opísaného stavu vyplýva, v danom prípade došlo k tzv.

„reťazeniu“ zmien vlastníckeho práva, najskôr fiktívnym prechodom vlastníckeho práva – použitím
nesúvisiaceho titulu nadobudnutia (osvedčenia o dedičstve D 1948/96) na osobu predávajúceho – H.
F. a následne prevod takto nadobudnutého vlastníctva na kupujúceho spoločnosť KIS, spol. s.r.o. Tento
nezákonný stav je možné napraviť práve a jedine žalobou o určenie vlastníckeho práva.
Konanie o vykonanie záznamu (Z-1/2000) v posudzovanom prípade trpí nezákonnosťou sú orgány

katastra povinné rovnako sa vecou svedomito zaoberať a spoľahlivo zistiť stav veci. Na to, aby
bola zachovaná postupnosť zápisov v katastri nehnuteľností pre dotknuté listy vlastníctva je potrebné
splnenie podmienky, že osoby, zapísané na daných listoch vlastníctva ako pôvodní vlastníci strácajú
vlastnícke právo na základe záznamovej listiny a H. F., ktorá bola zapísaná ako vlastníčka na daných
listoch vlastníctva tieto nehnuteľnosti na základe tejto listiny aj nadobudla. Na dotknuté listy vlastníctva

bola H. F. zapísaná použitím „nesprávneho“, nezodpovedajúceho právneho titulu. Vykonanie vyššie
uvádzaných zápisov na podklade predstieraného záznamu na dotknuté listy vlastníctva spôsobilo
stratu vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov, zapísaných na origináloch listov vlastníctva bez oporyv zákone. Následne vykonaný vklad kúpnej zmluvy medzi predávajúcou H. F. a kupujúcim spoločnosťou
KISS, spol. s.r.o. mal de facto zlegalizovať predchádzajúce nezákonné zápisy.
Postup zamestnanca OÚ TV, KO, ktorým vykonal zmeny na dotknutých listoch vlastníctva a zapísal

ako vlastníčku H. F. použitím dotknutej záznamovej listiny bol tak v rozpore s ustanovením § 36,
§ 36a ods. 1, § 42 katastrálneho zákona a ustanoveniami § 3 ods. 1, ods. 5 Správneho poriadku.
V inštitúte žaloby o určenie vlastníckeho práva z dôvodu, že boli porušené vyššie uvedené ustanovenia
právnych predpisov možno nájsť analógiou aj s trestným činom zatajenia veci podľa § 236 ods. 1
zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v platnom znení, v zmysle ktorého ustanovenia sa tohto

trestného činu dopustí ten, kto si prisvojí cudziu vec malej hodnoty, ktorá sa dostala do jeho moci
nálezom, omylom alebo inak bez privolenia oprávnenej osoby. Páchateľom tohto trestného činu je
osoba, na ktorú síce prešlo vlastnícke právo k určitej veci, avšak táto vec bola vyňatá z dispozície
jej vlastníka bez jeho súhlasu (najčastejšie v dôsledku krádeže). Páchateľ tohto trestného činu je
však aj napriek svojej nevedomosti o „minulosti“ veci, event. dobromyseľnosti povinný vydať vec
pôvodnémuvlastníkovi.Uvedenápovinnosťjevyjadrenímpovinnostineoprávnenéhodržiteľavždyvydať

vec vlastníkovi veci v zmysle ustanovenia § 131 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
v platnom znení. Posudzovaný prípad nadobudnutia vlastníckeho práva de facto od nevlastníka (H.
F.) je prípadom rovnakým, kedy žalovaný (KISS, spol. s.r.o.) ako nadobúdateľ vlastníckeho práva k
predmetným nehnuteľnostiam nadobudol nehnuteľnosti event. aj v dôvere v správnosť a zákonnosť
zapísaných údajov v katastri nehnuteľností v zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 katastrálneho zákona,

avšak z dôvodu vyššie opisovanej vyvrátiteľnosti právnej domnienky o hodnovernosti údajov katastra je
aj napriek formálnej bezvadnosti vkladového konania jednoznačne možné dospieť k záveru, že účelom
konania o žalobe o určenie vlastníckeho práva pre porušenie právnych predpisov je primárna ochrana
vlastníckeho práva pôvodných vlastníkov, a preto žalovaný ako osoba v súčasnosti zapísaná v katastri
nehnuteľností ako vlastník je povinná strpieť stratu vlastníckeho práva v prospech pôvodných posledne

zákonne zapísaných vlastníkov.
K žalobe žalobkyňa pripojila : Podnet na preskúmanie zákonnosti postupu v konaní V 1143/2022
a návrh na vydanie protestu prokurátora zo dňa 02.12.2022, vkladový spis Okresného úradu Trebišov,
katastrálny odbor V 1143/2022, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX, kúpnu zmluvu zo
dňa 20.09.2022, rozhodnutie OÚ Trebišov V 1143/2022, osvedčenie o dedičstve D 1948/96, výstupný

protokol z retrospektívneho hľadania údajov programom RAUKN, uznesenie OR PZ v Trebišove,
odbor kriminálnej polície, 2. oddelenie vyšetrovania ČVS: ORP-659/2-VYS-TV-2022 zo dňa 28.04.2023,
rozsudok Okresného súdu Michalovce sp. zn. 27C/26/2023 – 52 zo dňa 05.10.2023, rozsudok
Okresného súdu Michalovce sp. zn. 30C/51/2022 – 89 zo dňa 09.09.2023, rozsudok Okresného súdu
Michalovce sp. zn. 27C/93/2021 – 44 zo dňa 07.06.2023.

2. Žalovaný k žalobe a listinným dôkazom doručil súdu vyjadrenie zo dňa 13.09.2024 (č. l. 60-62),
v ktorom uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva z dôvodu, že žalovaný nehnuteľnosti
vedené Okresným úradom Trebišov, katastrálnym odborom zapísane toho času na LV č. XXX, konkrétne
par. reg. „E“ KN č. 497 o výmere 4956 m2, par. reg. „E“ KN č. 1064 o výmere 3955 m2, par. reg. „E“

KN č. 1712/4 o výmere 17521 m2 a par. reg. „E“ KN č. 1719/2 o výmere 5020 m2 v katastrálnom
území E. F. nadobudol riadne v súlade s platným právnym poriadkom Slovenskej republiky. Žalovaný
absolútne nesúhlasí s argumentáciou žalobcu keď tvrdí, že obdobné prípady v inom katastrálnom
území boli právoplatne ukončené, čím de facto rozhodnutiam súdov prvej inštancie priznáva status
„autoritatívnych prameňov práva“. Žalovaný má za to, že závery uvedené v žalobe nemožno v danej veci

aplikovať, keďže existujú rozdiely medzi skutkovými okolnosťami danej veci a vecami rozhodovanými
v rozsudkoch OS Mi sp.zn. 27C/26/2023, sp.zn. 30C/51/2022, sp.zn. 27C/93/2021. V spomínaných
veciach naozaj dochádzalo k reťazeniu prevodov, kde nadobúdatelia vedeli o tom, že nadobúdajú
nehnuteľnosti od nevlastníka a išlo o podvodné konanie. Naproti tomu žalovaný dlhoročne podniká
v oblasti poľnohospodárskej výroby, kde pravidelne nakupuje nehnuteľnosti od rôznych vlastníkov,

za účelom ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy. V citovaných rozhodnutiach, ktoré tvoria
prílohu žaloby je navyše explicitne uvedené, že zúčastnené strany v danej sporovej veci zámerne
obchádzali ustanovenia katastrálneho zákona, kde vo výsledku došlo k protiprávnej činnosti všetkých
zúčastnených. Odňať vlastnícke právo nadobúdateľovi, ktorý dobromyseľne nadobudol predmetné
nehnuteľnosti uvedené v žalobe a za ktoré riadne uhradil kúpnu cenu, by bolo v rozpore s princípmi

poskytujúcimi právnu ochranu vlastníckeho práva zakotvené už v Ústave SR ako aj v medzinárodných
záväzných právnych aktoch ako je Charta základných práv Európskej únie, kde Hlava II, čl. 17 –
vlastnícke právo hovorí „Každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý majetok, užívať ho,
nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou verejného záujmu,v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená spravodlivá
náhrada.“ Žalobca paradoxne vyzdvihol Rozhodnutia OS Michalovce ako podklady, ktoré by mali slúžiť
ako pramene práva pri rozhodnutí v danej veci, no opomenul Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS

549/2015 zo dňa 16.03.2016, kde okrem iného Ústavný súd deklaruje, že je potrebné a nevyhnutné
prihliadnuť na princíp všeobecnej spravodlivosti, kde je nutné zvažovať nie len všeobecné súvislosti
tohto typu kolízie základných práv (vlastnícke právo pôvodného vlastníka verzus dobromyseľného
nadobúdateľa vlastníckeho práva) ale aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Je
to práve Ústavný súd, ktorému Ústava priznala právomoc autoritatívne interpretovať obsah základných

práv a slobôd a takýmto odmietaním všeobecnej záväznosti právnych názorov Ústavného súdu v
skutočnosti vedie k popretiu jeho efektívneho a zmysluplného fungovania. Navrhol, aby súd žalobu
žalobcu zamietol ako nedôvodnú.

3. Žalobca v replike zo dňa 27.09.2024 (č. l. 64-66) uviedol, že predmetom konania o určenie
vlastníckeho práva na základe žaloby prokurátora je vykonávanie dokazovania za účelom preukázania

alebo vyvrátenia skutočnosti, že došlo k porušeniu všeobecne záväzných právnych predpisov. Otázka
dobrej viery však podľa názoru žalobcu nie je primárnou otázkou, resp. skutočnosťou, ktorú je
potrebné v danom konaní preukazovať, resp. vyvracať. Tak, ako v trestnom práve platí doktrína plodov
z otráveného stromu, tak je tomu aj v podmienkach civilného procesu. V zmysle uvedenej zásady,
z nepráva nemôže vzniknúť právo, a teda z fiktívneho / predstieraného a protizákonného zápisu

vlastníckehoprávaprevodcu(uvedenénaviacneboložalovanýmrozporované)nemôževzniknúťlegálne
nadobudnuté vlastnícke právo žalovaného ako nadobúdateľa. Žalovaný vo svojom vyjadrení na žiadnom
mieste a žiadnym spôsobom nevyvrátil žalobcom v žalobe uvádzané ustanovenia právnych predpisov,
ktoré mali byť porušené. S poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku v platnom znení (ďalej len "CSP") tak možno konštatovať, že tieto tvrdenia žalovaný

nepovažuje za sporné.
Z ustanovenia § 93 ods. 1 písm. b) CSP pojednávajúceho o oprávnení prokurátora podať žalobu
o určenie vlastníckeho práva nevyplýva, že by podmienkou pre úspech žalobcu v spore malo byť
preukázanieporušeniaprávnychpredpisovvýlučnealenprinadobudnutívlastníckehoprávažalovaným.
Žalobcovi je známy nález Ústavného súdu SR, na ktorý žalovaný vo svojom vyjadrení poukazuje.

Ako však sám žalovaný citáciou nálezu uvádza, je potrebné zvažovať nielen všeobecné súvislosti
tohto typu kolízie základných práv, ale aj individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu.
Aj napriek zásade iura novit curia, si na tomto mieste dovoľuje poukázať na niekoľko názorovo
jednotných rozhodnutí slovenských súdov. Ako totiž vyplýva z jednotnej judikatúry najvyšších súdnych
autorít pre nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka v zásade nepostačuje samotná dobromyseľnosť

nadobúdateľa, že získal vlastníctvo k veci, ale musí ísť o taký prípad dobromyseľnosti, s ktorou
je takáto možnosť explicitne normatívne spojená. Inak povedané, napríklad samotná dobrá viera
nadobúdateľa nehnuteľnosti spojená so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností nebude mať za
následok nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka, ak sa preukáže, že právny úkon, na základe ktorého
mal prevodca alebo jeho právny predchodca nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, je absolútne

neplatný. (Napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo/115/2016, z 28.06.2017, rozsudok
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 223/2016, z 26.01.2017, uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6
Cdo 107/2011, z 30.05.2012, uznesenie Ústavného súdu SR, I. ÚS 50/2010, z 10.02.2010). Výnimkou je
práve a jedine Nález Ústavného súdu SR, sp. zn.: I. ÚS 549/2015 zo dňa 16. 3. 2016, účelovo žalovaným
uvádzaný, ktorý povýšil samotnú dobrú vieru nadobúdateľa v zápis v katastri nehnuteľností na spôsobilý

titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Ako reakciu na dané rozhodnutie, odborná literatúra uvádza,
že tento názor však v neskoršej judikatúre Najvyššieho súdu SR a ani v doktrinálnej rovine nenašiel
odozvu...(FEČÍK, M., JAKUBÁČ, R. Katastrálny zákon. 1. vydanie. Bratislava: Nakladatelství C. H. Beck,
2021, komentár k § 1). Žalovaný vo svojom vyjadrení zároveň argumentoval aj článkom 17 Charty
základných práv Európskej únie, v zmysle ktorého každý má právo vlastniť svoj oprávnene nadobudnutý

majetok, užívať ho, nakladať s ním a odkázať ho. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku, s výnimkou
verejného záujmu, v prípadoch a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon, pričom musí byť včas vyplatená
spravodlivá náhrada. Uvedený článok upravujúci de facto podmienky pre zákonne vyvlastnenie, však
na posudzovaný prípad nemožno aplikovať. Vyvlastnenie sa totiž chápe a realizuje ako mocenský
akt orgánu štátu, t.j. individuálnym správnym aktom. Náhradu za vyvlastnenie následne vypláca ten,

v prospech koho sa vyvlastňuje. Požiadavka žalovaného o povinnosti vyplatenia spravodlivej náhrady,
na vyplatenie ktorej by mal byť žalobca, resp. štát zaviazaný v súdnom konaní o určenie vlastníckeho
práva nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Otázku eventuálnej náhrady škody je následne možné
zo strany žalovaného riešiť v samostatnom súdnom konaní na podklade žaloby o zaplatenie protiprevodcovi dotknutých nehnuteľnosti. Žalobca je názoru, že posudzovaný prípad nie je prípadom
s osobitými okolnosťami, na základe ktorých by bolo správne a spravodlivé postaviť sa na stranu (hoci aj
dobromyseľného) nadobúdateľa, ale naopak, práve z dôvodu, že skutoční zákonní a ostatne oprávnene

zapísaní vlastníci v katastri nehnuteľnosti sa nemôžu aktívne brániť, je daná požiadavka na zvýšenú
ochranu vlastníckeho práva práve týchto osôb.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 28.10.2024 (č. l. 68-69) uviedol, že Nález Ústavného súdu SR, sp.zn. I.
ÚS 549/2015 zo 16.03.2016, ktorý žalobca uviedol vo vyjadrení k žalobe hovorí tiež o tom, že musí

dôjsť k určitému posunu v doterajšej judikatúre ústavného súdu v riešení otázky „nemo plus iuris“ (I.
ÚS 50/2010) o nové interpretačné závery či vývoj sociálnej reality najmä v zmysle zásadnej ochrany
tej osoby, ktorá robila právny úkon s dôverou v určitý – jej druhou stranou prezentovaný skutkový jav.
V súvislosti s nejednotou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu ako aj Ústavného súdu Slovenskej
republiky je pri rozhodovaní potrebné zohľadniť tiež princíp všeobecnej spravodlivosti, keďže sa jedná
o kolíziu ústavných hodnôt, ktorými sú princíp ochrany dobrej viery nadobúdateľa a princíp ochrany

vlastníckeho práva pôvodného vlastníka. Rozhodnutie súdu, ktorému subjektu bude svedčať princíp
všeobecnej spravodlivosti a zároveň bude jeho vlastníckemu právu poskytnutá ochrana, musím tiež
zahŕňať zohľadnenie individuálnych okolností medzi ktoré v zmysle nálezu Ústavného súdu ČR, sp.zn. I
ÚS 2219/12 patria aj investície, ktoré dobromyseľný nadobúdateľ už na nehnuteľnosť vynaložil. Okrem
riadneho zaplatenia kúpnej ceny totiž žalovaný, ako subjekt vykonávajúci poľnohospodársku činnosť,

pravidelne vynakladá nemalé finančné prostriedky na dotknutú nehnuteľnosť, ktorými nehnuteľnosť
udržiava, respektíve zvyšuje jej úrodnosť. Rozhodnutie o odňatí nehnuteľnosti dobromyseľnému
nadobúdateľovi by tak znamenalo zjavný zásah do elementárnej spravodlivosti, ktorej zachovávanie nie
je len možnosťou ale povinnosťou súdu vyplývajúcou z ústavne súladného spôsobu výkladu právnych
noriem.

5. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 30.01.2025, na ktoré sa dostavili zástupcovia strán sporu.
Zástupcovia strán sporu zotrvali na svojich písomných podaniach doručených do spisu.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými do spisu, vyjadreniami

strán sporu a zistil tento skutkový a právny stav veci:

7. Z podnetu na preskúmanie zákonnosti postupu v konaní V 1143/2022 a návrhu na vydanie protestu
prokurátora zo dňa 02.12.2022 vyplýva, že dňa 21.09.2022 bol doručený Okresnému úradu Trebišov,
katastrálnemu odboru, pracovisko Kráľovský Chlmec návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti firmou

KISS, spol. s. r. o. so sídlom v Pribeníku spolu s kúpnou zmluvou zo dňa 21.09.2022, kde ako
predávajúca vystupovala H. F..
V citovanej kúpnej zmluve boli predmetom prevodu nehnuteľnosti, evidované:
- v liste vlastníctva č. XXX vedenom v k.ú. E. F. ako
parcela registra E KN zobrazená na mape určeného operátu s parcelným číslom 497 – orná pôda o

výmere 4956 m2
parcela registra E KN zobrazená na mape určeného operátu s parcelným číslom 1064-orná pôda o
výmere 3955 m2
- v liste vlastníctva č. XXX vedenom v k.ú. E. F. ako
parcela registra E KN zobrazená na mape určeného operátu s parcelným číslom 1712/4 - orná pôda

o výmere 17521 m2
- v liste vlastníctva č. XXX vedenom v k.ú. E. F. ako
parcela registra E KN zobrazená na mape určeného operátu s parcelným číslom 1719/2- orná pôda o
výmere 5020 m2

vo výlučnom vlastníctve predávajúcej H. F., narodenej XX.XX.XXXX B. XX/XX, XXX XX E. B., čo
súhlasilo s údajmi v databáze systému ISKN.
Listy vlastníctva č. XXX H. XXX zobrazené v systéme ISKN sú vyznačené ako stotožnené dňa
21.08.2015 a list vlastníctva č. XXX stotožnený dňa 04.08.2015 s originálmi listov vlastníctva v súlade
s usmernením UGKK SR. V článku II. kúpnej zmluvy je uvedené, že predmetu kúpnej zmluvy celkove

zodpovedá výmera 3ha 1452 m2 a v článku II. Kúpnej zmluvy je stanovené, že kúpna cena je
dohodnutánasumu9436,00eur.Vkúpnejzmluveniesúnijakýmspôsobomcitovanétitulynadobudnutia
týchto predávaných nehnuteľnosti, pričom na listoch vlastníctva č. XXX, XXX H. XXX je uvedený titul
nadobudnutia: Z-1/2000 - Osvedčenie o dedičstve D 1948/96, Dnot X/XX - M. číselného uvedeniapoložky výkazu zmien z čoho vyplýva, že na základe tohto právneho úkonu mala predávajúca H. F. rodné
meno G., narodená XX.XX.XXXX uvedené nehnuteľnosti nadobudnúť v podiele 1/1. Preverením titulu
nadobudnutia v informačnom systéme WRKN katastra nehnuteľností bolo zistené, že listina, evidovaná

v registri Z 1/2000 sa týkala nehnuteľností, vedených v k.ú. K. L. M., kde síce bola predávajúca jedným
z dedičov, avšak nejednalo sa o katastrálne územie E. F. a ani o nadobudnutie predávajúcou. Ďalším
preverovaním údajov o nehnuteľnostiach, zapísaných na origináli listu vlastníctva č. XXX k.ú. E. F. bolo
zistené, že na origináli sú evidovane nehnuteľnosti v podielovom spoluvlastníctve A. F. (mal.SPF) v
podiele 1/3-ina v pomere k celku a A. F. (mal. SPF) V podiele 2/3-iny v pomere k celku, teda spolu v

celosti ako neznámy vlastník zastúpený správcom Slovenský pozemkový fond a s titulmi nadobudnutia
- č.d. 1996 z 31.10.1924 - kúpa (27/99) a č.d. 1027 z 19.5.1925 - kúpa (27/99). Zápis bol vykonaný v
konaní ROEP - rozhodnutím Okresného úradu v Trebišove, katastrálneho odboru č. 1924/99 zo dňa
21.12.1999 - Z 4498/99. Prešetrovaním údajov o nehnuteľnosti, zapísanej na origináli listu vlastníctva č.
XXX k.ú. E. F. bolo zistené, že na origináli je evidovaná nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve F. A. (ž.
Lídia Tamášová) (SPF) v podiele 1/1 ako neznámy vlastník zastúpený správcom Slovenský pozemkový

fond s titulom nadobudnutia - kúpa č.d. 577 z 15.3.1923 (27/99), PKV XXX(27/99). Zápis bol vykonaný
v konaní ROEP - rozhodnutím Okresného úradu v Trebišove, katastrálneho odboru č. 1924/99 zo dňa
21.12.1999-Z 4498/99. Aj pri prešetrovaní údajov o nehnuteľnosti, zapísanej na origináli listu č. XXX
k.ú. E. F. bolo zistené, že na origináli je evidovaná nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve L. N. (O.
H. I.) (SPF) v podiele 1/1 ako neznámy vlastník zastúpený správcom Slovenský pozemkový fond s

titulom nadobudnutia - kúpa č.d. 778 z 10.2.1914 (27/99), PKV XXX - rozhodnutím Okresného úradu
v Trebišove, (27/99). Zápis bol vykonaný v konaní ROEP - katastrálneho odboru č. 1924/99 zo dňa
21.12.1999-Z 4498/99.
V súčasnosti sú nehnuteľnosti pôvodne evidované na LV č. XXX, XXX H. XXX evidované na LV č. XXX
v katastrálnom území E. F. (zrejme z dôvodu zlúčenia vo vlastníctve kupujúceho). Táto forma zápisu

práv je vykonávaná v súlade s Usmernením Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky
č. USM-UGKK SR- 14/2012 zo dňa 17.12.2012, ktorým sa stanovuje postup pri zápise viacerých
spoluvlastníckych podielov s rôznymi titulmi nadobudnutia v prospech jedného vlastníka v rámci jedného
listu vlastníctva alebo viacerých listov vlastníctva príslušného teda jedného katastrálneho územia, ktoré
sa zlučujú do jedného podielu.

Preskúmaním evidovaných údajov listov vlastníctva č. XXX, XXX H. XXX s chronológiou zmien v
programe RAUKN od dátumu 04.08.2015 a 21.08.2015, teda od dátumov vykonania stotožnenia týchto
listov vlastníctva v systéme ISKN s údajmi, evidovanými na origináloch (karte LV) bol zistený nesúlad
údajov na origináloch listov vlastníctva č. XXX, XXX H. XXX u ich vlastníkov a v informačnom systéme
ISKN. Zároveň titul nadobudnutia nehnuteľností obsahuje nekorektný údaj, čo spôsobuje, že údaje o

vlastníkoch katastra nie sú hodnoverné a záväzné.

8. Z kúpnej zmluvy (č. l. 20-22) zo dňa 20.09.2022 vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi H. F., P.
G., bytom Malý Horeš ako predávajúcou a spoločnosťou KISS, spol. s r.o., Pribeník ako kupujúcim.
Predávajúca H. F. mala byť výlučnou vlastníčkou prevádzaných nehnuteľnosti zapísaných na listoch

vlastníctva č. XXX, J. 837 H. J. XXX, kat. úz. E. F.. Na listoch vlastníctva (tlačených z ISKN, nakoľko
originály podľa oznámenia OÚ TV, KO chýbajú), uvádzaných v kúpnej zmluve, sú však zapísaní ako
vlastníci iné osoby, a to: Na liste vlastníctva č.XXX k. ú. E. F. - A. F. (mal.SPF) v podiele 1/3 a A. F.
(mal. SPF) v podiele 2/3, zastúpení správcom Slovenský pozemkový fond a s titulmi nadobudnutia -
č.d. 1996 z 31.10.1924 - kúpa (27/99) a č.d. 1027 z 19.5.1925 - kúpa (27/99). Zápis bol vykonaný v

konaní ROEP - rozhodnutím Okresného úradu v Trebišove, katastrálneho odboru č. 1924/99 zo dňa
21.12.1999 - Z 4498/99. Na liste vlastníctva č. XXX k. ú. E. F. - F. A. (ž. G. C.) (SPF) v podiele 1/1 ako
neznámy vlastník zastúpený správcom Slovenský pozemkový fond s titulom nadobudnutia - kúpa č.d.
577z15.3.1923(27/99),PKVXXX(27/99).ZápisbolvykonanývkonaníROEP-rozhodnutímOkresného
úradu v Trebišove, katastrálneho odboru č. 1924/99 zo dňa 21.12.1999 - Z 4498/99. Na liste vlastníctva

č. XXX k. ú. E. F. - Nagy Pavol (ž. H. I.) (SPF) v podiele 1/1 ako neznámy vlastník zastúpený správcom
Slovenský pozemkový fond s titulom nadobudnutia - kúpa č.d. 778 z 10.2.1914 (27/99), PKV XXX
(27/99). Zápis bol vykonaný v konaní ROEP - rozhodnutím Okresného úradu v Trebišove, katastrálneho
odboru č. 1924/99 zo dňa 21.12.1999 - Z 4498/99.

9. Z osvedčenia o dedičstve D 1948/96 (č. l. 34-36) zo dňa 03.11.1999 v dedičskej veci po poručiteľovi
E. G. vyplýva, že do dedičstva po poručiteľovi patrili nehnuteľnosti v kat. úz. K. L. M., záhrada vo výmere
3894 m2 zapísaná na LV č. XXX, parc. č. 1675, parc. č. 1674 dvor vo výmere 1012 m2, vinica vo výmere
392 m2 zapísaná na LV č. XXX parc. č. 1485/1, parc. č. 1482 dvor vo výmere 320 m2, parc. č. 1483/1vinica vo výmere 560 m2, parc. č. 1484/5 zastavaná plocha vo výmere 66 m2, parc. č. 1484/4 zast.
plocha vo výmere 19 m2.

10. Takto zistený skutkový stav súd právne posúdil takto:

11. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "OZ"), vlastník je v medziach
zákonaoprávnenýpredmetsvojhovlastníctvadržať,užívať,požívaťjehoplodyaúžitkyanakladaťsním.

12. Podľa § 126 ods. 1 OZ , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

13. Podľa § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva
právo pre seba.

14. Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach predpokladá, že držba je oprávnená.

15. Podľa § 132 ods. 1 OZ, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

16. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

„Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť
majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré stanovuje zákon a všeobecné zásady
medzinárodného práva".

18. Podľa článku 20 ods. 1 Ústavy SR „Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých

vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom
ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.“

19. Podľa § 4 Katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k
nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „,vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej

len „záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka"). Zápisom
práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú
právotvorné, evidenčné alebo predbežné účinky podľa tohto zákona.

20. Podľa § 5 Katastrálneho zákona, vklad je úkon okresného úradu; vkladom vzniká, mení sa alebo

zaniká právo k nehnuteľnostiam. Záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré
nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam. Poznámka je úkon okresného úradu,
ktorý je určený na vyznačenie skutočností alebo pomeru vzťahujúceho sa na nehnuteľnosti alebo na
osobu a ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam.

21. Podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa
nepreukáže opak.

22. V prejednávanej veci mal súd preukázané, že žalovaný nadobudol vlastnícke právo k sporným
nehnuteľnostiam od nevlastníka. Tieto prípady síce pripomínajú originárny spôsob nadobudnutia

vlastníctva, pretože sa tu neaplikuje zásada „,nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako sám
má“, avšak osoby konajúce v nich sa domnievajú, že dochádza k riadnemu prevodu alebo prechodu
vlastníctva, teda nadobúdatelia sú presvedčení, že nadobúdajú vlastníctvo derivátnym a nie originárnym
spôsobom. Dobromyseľnosť nadobúdateľov je pritom nevyhnutnou podmienkou toho, aby vlastníctvo
bolo nadobudnuté aj od nevlastníka. Táto dobromyseľnosť je súčasne aj zvýraznená vo všetkých

zákonných ustanoveniach, ktoré výslovne umožňujú nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka (§ 446
OBZ, § 486 OZ, § 93 ods. 3 ZoKV, § 140 ods. 2 písm. 1) EP).23. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pre nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka v zásade nepostačuje
samotná dobromyseľnosť nadobúdateľa, že získal vlastníctvo k veci, ale musí ísť o taký prípad
dobromyseľnosti, s ktorou je takáto možnosť explicitne normatívne spojená. Samotná dobrá viera

nadobúdateľa nehnuteľnosti spojená so stavom zapísaným v katastri nehnuteľností nebude mať za
následok nadobudnutie vlastníctva od nevlastníka, ak sa preukáže, že právny úkon, na základe ktorého
mal prevodca alebo jeho právny predchodca nadobudnúť vlastníctvo k nehnuteľnosti, je absolútne
neplatný. V tomto rozsahu je judikatúra na Slovensku jednotná. Jedinú avšak osamotenú výnimku tak
v slovenskej judikatúre predstavuje nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16.3.2016,

ktorý vo svojej podstate povýšil aj samotnú dobrú vieru nadobúdateľa v zápis katastri nehnuteľností
na spôsobilý titul nadobudnutia vlastníckeho práva. Tento názor však v judikatúre Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky a ani v doktrinálnej rovine nenašiel odozvu.

24. Najvyšší súd SR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/115/2016 konštatoval, že najvyšší súd už v
rozhodnutí sp. zn. 1 Cdo 96/1995 (publikovanom v časopise Zo súdnej praxe pod č. 39/1998, na ktoré

odkázalajvniektorýchďalšíchrozhodnutiach(vidnapríkladsp.zn.3Cdo446/2013,3Cdo48/2013,8Cdo
306/2014) uviedol, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negotium nullum) nastáva bez ďalšieho
priamo zo zákona (ex lege), v dôsledku čoho sa naň hladí tak, ako keby nebol nikdy urobený. Absolútne
neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne
rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Na základe absolútne neplatného

právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva.

25. V rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 144/2010 Najvyšší súd SR konštatoval, že ak je prvotná kúpna zmluva
neplatná, nestal sa prvý kupujúci vlastníkom predmetu predaja, preto ten, kto ho kúpil od prvého
nadobúdateľa, nemá vlastnícke právo, ktoré by malo byť odvodené od vlastníckeho práva prvého

kupujúceho. V rozhodnutí sp. zn. 5MCdo 12/2011 najvyšší súd vyslovil právny názor, podľa ktorého
"platne nemôže nadobudnúť vlastnícke právo právny nástupca, ak subjekt, od ktorého odvodzuje
(derivatívne) svoje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, toto právo nikdy nenadobudol, a teda ho ani
nemohol ďalej platne previesť".
V ďalšom rozhodnutí najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 223/2016 bol vyslovený názor, že prijatie

právneho názoru, v zmysle ktorého pri nadobúdaní vlastníckeho práva prevádzanej nehnuteľnosti má
právotvorný účinok sama dobrá viera (bez ohľadu na dĺžku doby, po ktorú trvala) nadobúdateľa v to,
že kupuje od vlastníka a že zápis vlastníctva v katastri nehnuteľnosti zodpovedá právnemu stavu, by
viedlo k obsoletnosti (nepoužiteľnosti, nepotrebnosti, zbytočnosti) tých ustanovení právneho poriadku
Slovenskej republiky o vydržaní, ktoré právnu relevanciu priznávajú (až) dobrej viere pretrvávajúcej po

stanovenú(vydržaciu)dobu.Tentonázorby[bezadekvátneholegislatívnehopodkladu,nanevyhnutnosť
ktorého poukazuje aj odborná právnická literatúra] negoval dosial' platnú a účinnú hmotnoprávnu úpravu
a bez ďalšieho by povyšoval dobrú vieru (dobromyseľnosť) nadobúdateľa nad už spomenutú zásadu
nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet. Práve so zreteľom na princíp právnej istoty
a predvídateľnosti rozhodovania súdov - by k zmene náhľadu na tak významnú zásadu súkromného

právanemalodôjsťbezprimeranéholegislatívnehovyjadrenia,tedalennazáklade"nového"(opačného)
výkladu doterajších ustanovení právneho poriadku, ktorý by podal súd v niektorej individuálnej veci.

26. Z vykonaného dokazovania mal súd za dostatočne preukázanú dôvodnosť podanej žaloby. Ako
vyplýva z podanej žaloby a predložených listinných dôkazov, medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný

na základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.09.2022 odkúpil od predávajúcej H. F. nehnuteľnosti zapísané na
LV č. XXX, XXX H. XXX, parc. č. 497, 1064, 1712/4 a 1719/2 – orné pôdy, ktoré mali byť vo výlučnom
vlastníctve predávajúcej H. F., čo súhlasilo s údajmi v databáze systému ISKN. V kúpnej zmluve a to
článku II. je uvedené, že predmetu kúpnej zmluvy celkové zodpovedá výmera 3 ha 1452 m2 pri kúpnej
cene 9.436 eur.

27. Z listov vlastníctva č. XXX, XXX H. XXX je uvedený titul nadobudnutia Z-1/2000 – osvedčenie
o dedičstve D 1948/96 bez číselného uvedenia položky výkazu zmien, z čoho mal súd preukázané,
že na základe tohto právneho úkonu mala predávajúca H. F. uvedené nehnuteľnosti nadobudnúť
v podiele 1/1. Z osvedčenia o dedičstve D 1948/96 síce vyplýva, že ako dedičia zo zákona v I. dedičskej

skupine prichádzajú do úvahy H. F. P. G. ako aj Q. E., P. G., avšak predmetom dedia boli úplné
iné nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. K. L. M. a nie nehnuteľnosti evidované na LV č. XXX
kat. úz. E. F.. Dôkaz o neoprávnenom zápise záznamovej listiny a predávajúcej na dotknuté listy
vlastníctva mal súd preukázaný údajmi vo výstupnom protokole z retrospektívneho hľadania údajovprogramom RAUKN, ktorý zaznamenáva chronologicky všetky zmeny vykonané na listoch vlastníctva,
pričom jedným z parametrov bol aj kód konkrétneho zamestnanca OÚ Trebišov, katastrálny odbor,
kde pod týmto kódom, t. j. jedným zamestnancom boli vykonané predmetné zápisy. Dôsledkom tohto

konania je aj začaté trestné stíhanie vyšetrovateľom odboru kriminálnej polície OR PZ v Trebišove pod
č. ORP-659/2-VYS-TV-202.

28. K obrane žalovaného žalovanej na tom, že bol dobromyseľný pri kúpe týchto nehnuteľností súd
uvádza, že v danom prípade došlo ku stretu dvoch práv a to vlastníckeho práva pôvodného vlastníka a

nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery.
Ústavný súd v náleze sp. zn. I. ÚS 549/2015 z 16.3.2016 z hľadiska poskytnutia ústavnoprávnej ochrany
postavil na rovnakú úroveň vlastnícke právo pôvodného vlastníka a nadobudnutie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti novým nadobúdateľom na základe jeho dobrej viery. Nemožno zachovať maximum
z obidvoch základných práv (čo platí aj pre tento prípad), treba prihliadnuť na princíp všeobecnej
spravodlivosti, keď je nutné zvažovať všeobecné súvislosti tohto typu kolízie základných práv, ako aj

individuálne okolnosti konkrétneho rozhodovaného prípadu. Vyššie riziko má niesť nedbalý vlastník
než nadobúdateľ v dobrej viere, pretože tento nie je schopný sa nijako dozvedieť o tom, ako vec
opustila vlastníkovu sféru a dostala sa na list vlastníctva prevodcu po zákonom určenom správnom
(katastrálnom) konaní, v tomto konkrétnom prípade však sa toto nedá aplikovať, nakoľko sa nejedná
o nedbalých pôvodných vlastníkov ale ide o neznámych vlastníkov a táto skutočnosť bola využitá v

súvislosti s prepísaním im patriaceho majetku na inú osobu čo dokladuje aj začaté trestné stíhanie
vo veci. Žalovaný síce bol dobromyseľný, ale nešlo tu o nezákonnú činnosť štátu ako takého, ale o
nezákonnú činnosť konkrétnych osôb, ktoré zneužili systém katastru nehnuteľností.

29. Poukazujúc na spôsob akým pôvodní vlastníci vlastnícke právo stratili, keď nemôže byť

dobromyseľnosť žalovaného nadradená vlastníckemu právu pôvodných vlastníkov súd žalobe vyhovel
a rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. až III. tohto rozsudku.

30. O trovách konania súd rozhodol podľa týchto ustanovení:

Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 261 CSP, povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi.

Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods.1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení tak, že

žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal. Rovnako súd nevzhliadol zákonné podmienky
pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

Poučenie:

13 17C/45/2024

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia odvolanie na Okresný súd
Trebišov (§ 362 ods.1 CSP).Podľa ust. §-u 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. §-u 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. §-u 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v ods. 1, ak táto vada má vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.