Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, September 26, 2024

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4To/45/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4423010548
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2024:4423010548.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu

Mgr. Adriany Némethovej a Mgr. Ľubomíry Podmaníkovej v trestnej veci proti obžalovaným A. B. C.
a spol. pre zločin prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 355 odsek 1,
odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného A. B. C. a obžalovaného A. B.
D. proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18.04.2024, sp. zn. 2T/52/2023, na verejnom
zasadnutí konanom v Nitre dňa 26. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I.

Podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnutý
rozsudok vo vzťahu k obžalovanému Duc Thanh Vu vo výroku o uloženom treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku s a

obžalovanému

A. B. C. nar. XX.XX.XXXX v E. B., C.
F. G., štátny príslušník
C. F. G., bytom F. G. H., I., J. K. XX, t.č. vo výkone väzby v ÚVV a
ÚVTOS Nitra,

u k l a d á

Podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2 Trestného zákona, za zistenia
poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona a za zistenia priťažujúcej okolnosti podľa
§ 37 písmeno m/ Trestného zákona, trest odňatia slobody 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona sa na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest vyhostenia z územia
Slovenskej republiky na 10 (desať) rokov.

Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia vecí, a to:
- 1 ks mobilný telefón zn. L. X E., L.: XXXXXXXXXXXX so SIM kartou č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXX,
kód telefónu XXXXXX v priehľadnom obale,
- 1 ks mobilný telefón zn. L. XX, čiernej farby v priehľadnom obale, nezisteného IMEI čísla a nezisteného

prístupového kódu, so SIM kartou č. XXXXXXXXXXXXX,Podľa § 60 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest prepadnutia veci, a to:
- peňažných prostriedkov v sume 1.090,- (jedentisícdeväťdesiat) Eur, ktoré sa nachádzajú v úschove
na účte Okresnej prokuratúry Nové Zámky v Štátnej pokladnici, vedenom v banke VÚB a.s. Bratislava,

pobočka Nové Zámky, číslo účtu IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v súvislosti so spisovou
značkou 1Pv149/23/4404.

II.

Podľa § 319 Trestného poriadku s a odvolanie obžalovaného A. B. D. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. C. uznaný vinným zo zločinu prevádzačstva
spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona k § 355 odsek 2 písmeno a/, odsek 3 písmeno c),
písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona a obžalovaný A.
B. D. bol uznaný vinným zo zločinu prevádzačstva spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona

k § 355 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j/ Trestného
zákona na tom skutkovom základe, že: obžalovaní A. B. C. a M. N. po predchádzajúcej vzájomnej
dohode pricestovali dňa XX.XX.XXXX zo F. G. H. A. G. motorovým vozidlom zn. O. I., bielej farby,
imatrikulovanomvH.,P.:A.M.XXXXzaúčelomnáslednéhoprevozunelegálnychmigrantovvietnamskej
štátnej príslušnosti z G. A. F. G. H. s tým, že sa budú striedať pri vedení tohto motorového vozidla,

následne dňa 24.03.2023 vo večerných hodinách v batožinovom priestore tohto motorového vozidla
previezli bližšie nezistený počet bližšie neidentifikovaných osôb z mesta B. na bližšie nezistené miesto
pri G. hraniciach, kde ich z motorového vozidla vyložili a následne týmto motorovým vozidlom prešli na
územieO.,kdedňaXX.XX.XXXXvskorýchrannýchhodináchnabližšienezistenommiestevblízkostiO.
hraníc umožnili do batožinového priestoru tohto motorového vozidla nastúpiť celkom 27 osobám štátnej

príslušnosti C. F. G. za účelom ich ďalšieho prevozu do F. G. H. M. K. G., a to osobám:
l. D. C. B., nar. XX.XX.XXXX,
X. E. M. B., nar. XX.XX.XXXX,
X. M. Q., H., nar. XX.XX.XXXX,
4. N. I. H., nar. XX.XX.XXXX,

5. C. B. Q., nar. XX.XX.XXXX,
6. H. R. I., nar. XX.XX.XXXX,
7. D. C. N., nar. XX.XX.XXXX,
8. H. C. N., nar. XX.XX.XXXX,
9. B. C. N., nar. XX.XX.XXXX,

10. E. Q. B., nar. XX.XX.XXXX,
11. D. C. I., nar. XX.XX.XXXX,
12. S. B. N., nar. XX.XX.XXXX,
13. H. N. T., nar. XX.XX.XXXX,
14. A. C. H., nar. XX.XX.XXXX,

15. H. O. H., nar. XX.XX.XXXX,
16. H. H. Q., nar.XX.XX.XXXX,
17. B. C. D., nar. XX.XX.XXXX,
18. F. B. B., nar.XX.XX.XXXX,
XX. H. B. S., nar. XX.XX.XXXX,

20. VU B. H., nar. XX.X.XXXX,
21. S. A. S., nar. XX.XX.XXXX,
22. N. B. B., nar.XX.XX.XXXX,
XX. H. B. N., nar. XX.XX.XXXX,
24. B. B. N., nar.XX.XX.XXXX,

25. C. C. C., nar. XX.XX.XXXX,
26. H. B. H., nar. XX.XX.XXXX,
27. O. B. T., nar. XX.XX.XXXX,
pričom 6 z týchto osôb po predchádzajúcej vzájomnej dohode s obžalovaným A. B. C. priviedol k
motorovému vozidlu obžalovaný A. B. D., ktorý ich pešo previedol cez G. hranice na územie O. na

základepokynovainštruktážepríslušníkovskupiny,zaoberajúcejsaorganizovanímnelegálnejmigrácie,a to potom, ako obžalovaného A. B. C. požiadal o poskytnutie ich ďalšieho prevozu z O. do F. G. H.
M. K. G. z dôvodu zaistenia O. políciou iného motorového vozidla, ktoré malo pôvodne zabezpečiť ich
ďalší prevoz, obžalovaný A. B. D. následne tiež nastúpil do kabíny tohto motorového vozidla zn. O. I.,

bielej farby, imatrikulovaného v H., P.: A. M. XXXX ako spolujazdec a spoločne s obžalovanými A. B.
C. a M. N. pokračovali v prevoze týchto 27 osôb do ich cieľovej krajiny, obžalovaný A. B. C. a M. N.
sa pri riadení motorového vozidla striedali, pričom dňa 25.03.2023 takto prešli motorovým vozidlom cez
hraničný prechod U. - E. na územie F. G. a následne chceli v prevoze uvedených osôb pokračovať cez F.
G. A. K. G. a F. G. H., avšak dňa XX.XX.XXXX v čase o 09:00 hodine bolo predmetné motorové vozidlo,

v tom čase riadené obžalovaným A. B. C., zastavené hliadkou Krajského dopravného inšpektorátu,
Oddelenia mýtnej polície Levice, avšak obžalovaný A. B. C. začal s vozidlom unikať riskantnou jazdou
a nerešpektujúc výzvy a prostriedky hliadok polície na zastavenie vozidla, asi 1 km od mesta H. V. na
ceste číslo 64 obžalovaným A. B. C. riadené motorové vozidlo narazilo do iného obiehaného vozidla,
potom do reklamného billboardu a plotu ovocného sadu, kedy hliadka polície po príchode na miesto
našla v batožinovom priestore vyššie uvedených 27 štátnych príslušníkov C. F. G., ktorí neboli štátnymi

občanmi F. G. ani osobami s trvalým pobytom na jej území, ako ani občanmi iného členského štátu
Európskej únie a nedisponovali ani platnými vízami umožňujúcimi ich vstup a zotrvanie na území F. G.,
pričom obžalovaný A. B. C. nelegálny prevoz týchto osôb aj cez územie F. G. vykonával za vopred
dohodnutú finančnú odmenu, u osoby B. Q. C. vo výške 2.000,- Eur, u osoby N. I. H. C. výške 3.000,-
Eur, u ostatných osôb v nezistenej výške a obžalovaný M. N. za finančnú odmenu 1.500,- až 2.000,-

Eur, ktorú mu v závislosti na dĺžke trvania prevozu migrantov sľúbil obžalovaný A. B. C..

Za to bol obžalovanému A. B. C. podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 Trestného zákona a zistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písmeno m/
Trestného zákona, podľa § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody 8

(osem) rokov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona bol obžalovaný zaradený do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného
zákona mu bol uložený trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 10 rokov. Podľa § 60
odsek 1 písmeno a/ odsek 4 Trestného zákona mu bol uložený trest prepadnutia vecí: 2 kusov mobilných
telefónov bližšie špecifikovaných vo výroku rozsudku. Podľa § 60 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona

trest prepadnutia veci: peňažných prostriedkov v sume 1.090 eur.

Obžalovanému A. B. D. bol podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona a nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného
zákona, podľa § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 39 odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného

zákona uložený trest odňatia slobody 3 (tri) roky a 6 (šesť) mesiacov. Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/
Trestného zákona bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym
stupňom stráženia. Podľa § 65 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona mu bol uložený trest vyhostenia
z územia Slovenskej republiky na dobu 7 rokov. Podľa § 60 odsek 1 písmeno a/ mu bol uložený trest
prepadnutia veci: 1 kus mobilného telefónu bližšie špecifikovaného vo výroku rozsudku.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný A. B. D. voči výroku o vine, treste
ako i konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo a obžalovaný A. B. C. podal odvolanie ihneď po vyhlásení
rozsudku, pričom z jeho odôvodnenia vyplýva, že smeruje voči výroku o treste.

Obžalovaný A. B. C. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom svojich obhajcov tým, že namieta
nepriznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona, pretože sa ku skutku od
prípravného konania priznával, chcel urobiť na hlavnom pojednávaní aj vyhlásenie podľa § 257 odsek
2 písmeno b/ Trestného poriadku, no toto vyhlásenie súd neprijal, pretože podľa názoru súdu skutková
veta celkom nezodpovedala výsledkom dokazovania v prípravnom konaní. Namietal aj nepriznanie

poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona, pretože napomáhal OČTK, čím urýchlil
a zjednodušil celé trestné konanie. Trest sa mu javí neprimerane vysoký, podľa neho prichádza do úvahy
aplikácia § 39 Trestného zákona. Poukázal na obdobné rozhodnutia iných súdov. Uviedol, že je otcom
piatich maloletých detí , ktoré sú na neho materiálne i citovo naviazané. Celé je konanie je zapríčinené
nerozvážnosťou. Žiadal, aby mu súd uložil trest kratšieho trvania za použitia § 39 odsek 1, odsek 3

písmeno d/ Trestného zákona.

Obžalovaný A. B. D. odôvodnil svoje odvolanie prostredníctvom svojho obhajcu tým, že podľa jeho
názoru jediným dôkazom proti jeho osobe je svedectvo spoluobžalovaného A. B. C.. Bol jedným z C.,ktorí sa z XX.XX.XXXX dňa XX.XX.XXXX zišli ako skupina a za pomoci obžalovaného A. B. C. ilegálne
prekročili G. hranice, následne O. hranice, kde sa ich plánovaná cesta do H. skončila. Z výpovede
ďalšieho spoluobžalovaného M. N. vyplýva skutočnosť, že o preprave, postupe a o financiách sa

dohadoval obžalovaný M. N. len a len s obžalovaným A. B. C.. V prípade, ak by bol spolupáchateľom,
ako je možné, že nevedel o presnom termíne akcie a až dňa XX.XX.XXXX si v čase od 15. hodiny do
17. hodiny požičiaval peniaze od známych, aby zaplatil taxu za prepravu do H.. Jeho tvrdenie o pôžičke
peňazí za účelom zaplatenia prevozu je preukázateľné aj výsledkom znaleckého dokazovania zo
znaleckého posudku číslo 20/2023. Je preukázané, že sa prostredníctvom telefonických hovorov a SMS

správ rozlúčil s kolegami a známymi. Taktiež z popísaného obsahu jeho batožiny možno dedukovať, že
nemalo ísť len o cestu, ale o definitívny odchod z G.. Poukázal na výpoveď spoluobžalovaného A. B. C.,
ktorý na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nevie odkiaľ mal obžalovaný D. jeho číslo. To, že sa poznali
už predtým a že si telefonovali je zrejmé z komunikácie medzi nimi, čo od počiatku nepopieral a na
svojich tvrdeniach zotrvával. Podľa neho je absolútne nedostačujúce pre ustálenie skutkového stavu a
uznania jeho viny vychádzať len z rozporuplnej výpovede spoluobžalovaného C.. V prípade, ak má slúžiť

výpoveď spoluobžalovaného, ako jediný dôkaz preukazujúci jeho vinu bez ďalších podporných dôkazov,
musí byť tento dôkazný prostriedok jasný, logický, zrozumiteľný, presvedčivý a vierohodný zároveň.
Žiadnom prípade nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, či dokonca vyvrátiteľný. Podľa jeho názoru
však výpoveď spoluobžalovaného C. za pravdivú považovať nemožno. Poukázal aj na tú skutočnosť, že
doposiaľ nebol súdne trestaný, a súd v jeho prípade neprihliadal na jednu z hlavných zásad trestného

procesu, a to zásadu in dubio pro reo. Domáhal sa, aby Krajský súd v Nitre po prejednaní jeho odvolania
zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 18.04.2024 sp. zn. 2T/52/2023časti
týkajúcej sa jeho osoby plnom rozsahu a podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku ho z dôvodu uvedeného
v paragrafe 285 písm. c) Trestného poriadku oslobodil spod obžaloby okresného prokurátora v H. V. K.
X E. XXX/XX/XXXX - XX zo dňa 20.09.2023, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal on.

Obžalovaný A. B. C. na verejnom zasadnutí uviedol, že podaným odvolaním sa domáha zníženia trestu
odňatia slobody, je mu ľúto jeho konania, chcel by sa vrátiť k svojej rodine, je otcom piatich maloletých
detí.

Obhajkyňa obžalovaného W. L. T. na verejnom zasadnutí zotrvala na písomných dôvodoch odvolania
obžalovaného.Navrhla,abybolopoužitépriukladanítrestuajustanovenieomimoriadnomzníženítrestu
podľa § 39 Trestného zákona a priznaná poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona.

Obhajkyňa obžalovaného O. A. N. takisto zotrvala na písomných dôvodov odvolania za obžalovaného.

Navrhla vo vzťahu k tomuto obžalovanému postupovať v zmysle návrhu prokurátora.

Obhajca obžalovaného O. U. F. poukázal na novelu Trestného zákona účinnú od 06.08.2024, ktorá sa,
okrem iného, týka aj zásad ukladania trestu ako aj rozšírenia možností uloženia druhu trestov. V tomto
prípade, v zmysle tejto novely, prichádza do úvahy aj uloženie trestu domáceho väzenia, čo by bolo

potrebné preskúmať zo strany súdu I. stupňa. Navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť vo
vzťahu k tomuto obžalovanému a vec vrátiť súdu I. stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alternatívne
rozhodnúť vo veci v zmysle zákonných ustanovení k dnešnému verejnému zasadnutiu a pri ukladaní
trestu použiť ustanovenie o mimoriadnom znížení trestu.

ObžalovanýA.B.D.naverejnomzasadnutíuviedol,žesacítinevinným,podanýmodvolanímsadomáha
oslobodenia spod obžaloby.

Obhajca obžalovaného W. G. F. na verejnom zasadnutí uviedol, že sa pridržiava v plnom rozsahu
písomného zdôvodnenia odvolania ako aj písomného petitu uvedeného v odvolaní a navrhol, aby

odvolací súd v tomto smere postupoval.

Zástupkyňa Krajského prokurátora na verejnom zasadnutí uviedla, že vo vzťahu k obom obžalovaným
považuje napadnutý rozsudok okresného súdu za zákonný a správny. Zastáva názor, že okresný súd
v dostatočnom rozsahu vykonaným dokazovaním objasnil vec a následne aj dôkazy vyhodnotil v súlade

s ustanovením § 2 odsek 12 Trestného poriadku, pričom dospel k správnemu právnemu záveru o vine
obžalovaných a nepochybil ani pri ukladaní trestu, ktoré ani u jedného z nich nemožno považovať za
prísny, resp. neprimerane prísny. Čo sa týka obžalovaného C., vo vzťahu k jeho námietke uvádzanej
v odvolaní, je potrebné uviesť, že okresný súd sa otázkou nepriznania mu poľahčujúcej okolnostidostatočne vysporiadal v rozsudku a s jeho právnou argumentáciou sa stotožňuje. Vo vzťahu k jeho
osobe by v prospech mohla byť jedine už spomínaná novela Trestného zákona, v zmysle ktorej pri
ukladaní trestu už nie je potrebné prihliadnuť na pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností v takom

smere, že by bol súd povinný ukladať trest so zvýšenou dolnou hranicou o jednu tretinu. Napriek
tomu uložený trest, aj vzhľadom na predchádzajúce páchanie trestnej činnosti obdobného charakteru
uobžalovanéhopovažujezaprimeraný.ČosatýkaobžalovanéhoD.,takvtomtoprípadebolospáchanie
skutku dostatočne preukázané, aj jeho zavinenie na predmetnom konaní a nie je dôvod pre jeho
oslobodenie. Preto nepovažuje odvolania obžalovaných za dôvodné. Navrhla odvolania obžalovaných

zamietnuť, resp. v prípade obžalovaného C., vzhľadom na novelu Trestného zákona, zrušiť napadnutý
rozsudok v celom rozsahu s tým, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol a po uznaní viny obžalovanému
nepostupoval pri ukladaní trestu podľa § 38 odsek 4 Trestného zákona.

Krajský súd, ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou,
preskúmal podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov

rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného A. B. D. nie je dôvodné, odvolanie
obžalovaného A. B. C. je sčasti dôvodné.

Preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil, že v tomto konaní bol zadovážený dostatok

dôkazov, ktorými boli objasnené všetky základné skutočnosti dôležité pre trestné stíhanie, ktoré súd I.
stupňa potreboval pre svoje rozhodnutie.

Súd I. stupňa na hlavnom pojednávaní pri vykonávaní dôkazov postupoval podľa príslušných ustanovení
Trestného poriadku, ako i ďalších ustanovení upravujúcich spôsob vykonávania dôkazov v trestnom

konaní, pričom sa nedopustil žiadnych podstatných chýb, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého
rozsudku v zmysle § 321 odsek 1 písmeno a/ Trestného poriadku.

Svoje rozhodnutie súd I. stupňa primerane a vyčerpávajúco odôvodnil tak, ako mu to ukladajú príslušné
ustanovenia Trestného poriadku, keď uviedol, akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných

dôkazov. Stručne a jasne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel skutkové
zistenia. Z odôvodnenia rozsudku je tiež zrejmé, ako sa okresný súd vyrovnal s obhajobnými tvrdeniami
obžalovaných, nimi navrhnutými dôkazmi a akými právnymi úvahami sa spravoval pri posudzovaní ich
konania v otázke viny ako aj pri ukladaní trestov.

Krajský súd, rovnako ako súd I. stupňa, mal za nepochybne preukázané, že obžalovaný A. B.
D. sa dopustil skutku popísaného vo výroku napadnutého rozsudku. Medzi konaním obžalovaného
a vzniknutým následkom existuje príčinná súvislosť. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu
I. stupňa o preukázaní zavinenia tohto obžalovaného, poukazujúc pritom na vyhodnotenie dôkazov
súdom I. stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré zodpovedajú ustanoveniu § 2 odsek

12 Trestného poriadku a v ktorom sa súd I. stupňa vysporiadal s dôkazmi, na základe ktorých mal
zavinenie obžalovaného za preukázané. Je potrebné uviesť, že krajský súd poukazuje aj na výpoveď
obžalovaného D. v prípravnom konaní, v ktorej sa priznával ku skutku, no následne na hlavnom
pojednávaní uvedené začal popierať a odôvodňovať tým, že nebol presný preklad jeho výpovede alebo
tomu, že sa zle vyjadril. Neobstojí jeho obrana, že bol iba jedným z migrantov, keďže bolo aj ďalšími

dôkazmi preukázané, že to bol on, kto viedol migrantov v počte 6, pešo cez G. hranice na územie
O. na základe pokynov príslušníkov skupiny na organizovanie nelegálnej migrácie a to po tom, ako
spoluobžalovaného C. požiadal o prevoz do H.. Sám nepoprel a potvrdil, že sa s obžalovaným C.
poznal už predtým, rovnako poznal aj ďalšieho spoluobžalovaného M. N.. Skutočnosť, že obžalovaný
C. nevedel, odkiaľ mal na neho obžalovaný D. kontakt, je úplne irelevantná. Súd I. stupňa sa podrobne

vysporiadal s obranou obžalovaného D. na strane 17 napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie
krajský súd len poukazuje ako na úplne a správne. K odvolacím námietkam obžalovaného D. krajský
súd uvádza, že obžalovaný nebol usvedčovaný výlučne výpoveďou obžalovaného C., pretože je
usvedčovaný aj nepriamymi dôkazmi, a to znaleckým dokazovaním predmetom ktorého bolo skúmanie
mobilných telefónov, a z nich vyplývajúcej komunikácie oboch obžalovaných a dohováranie si nelegálnej

migrácie, cenové relácie prevozu už pred dňom XX.XX.XXXX. A pokiaľ ide o skutočnosti, ako vypovedal
už právoplatne odsúdený M. N., krajský súd uvádza, že na hlavnom pojednávaní vypovedal, že z celého
konania vydedukoval, že obaja obžalovaní C. M. D. sa na tom čine podieľajú, preto neobstojí obrana
obžalovaného, že výpoveď obžalovaného C. je voči nemu jediným usvedčujúcim dôkazom.Krajský súd považuje za potrebné uviesť, že pri trestnom čine prevádzačstva v zmysle § 355 Trestného
poriadku ide o aplikáciu práva Európskej únie, pretože postihovanie tohto trestného činu je upravené

v rámcovom rozhodnutí Rady 2002/946/SVV z 28. novembra 2002 o posilnení trestného systému na
zabránenie napomáhaniu neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska a v smernici Rady 2002/90/ES z
28. novembra 2002, ktorá definuje napomáhanie neoprávneného vstupu, tranzitu a bydliska. Uvedená
smernica okrem iného ustanovuje, že každý členský štát Európskej únie prijme primerané postihy voči
každej osobe, ktorá úmyselne napomáha osobe, ktorá nie je štátnym občanom členského štátu, aby

vstúpilaaleboprešlacezúzemiečlenskéhoštátu,porušujúcprávnepredpisydotknutéhočlenskéhoštátu
týkajúce sa vstupu alebo tranzitu cudzincov. Táto definícia je v princípe zhodná so základnou skutkovou
podstatou trestného činu prevádzačstva podľa § 355 odsek 1 Trestného zákona. Spáchanie trestného
činu prevádzačstva má závažnejší následok vtedy, ak sa týka väčšieho počtu nelegálnych migrantov.
V takom prípade totiž ide o viac osôb, ktoré nelegálne prekročujú štátnu hranicu, čím dochádza k
závažnejšiemu narúšaniu spoločného priestoru Európskej únie v zmysle smernice, pričom krajský súd

pripomína, že v danej veci išlo o celkovo 27 migrantov!

Súd I. stupňa po prejednaní veci na hlavnom pojednávaní a vyhodnotení dôkazov svoje úvahy
správne založil na výpovedi spoluobžalovaného C., ktorý o podstatných okolnostiach vypovedal
v priebehu trestného konania konzistentne, ako aj spoluobžalovaného N. a podporne i ďalších dôkazov

preukazujúcich najmä komunikáciu medzi obžalovanými, ako aj dohováranie si vopred pripravenej
nelegálnej migrácie.

Po preskúmaní výroku o treste krajský súd zistil, že súd I. stupňa správne pri ukladaní trestu aplikoval
kritériá ustanovenia § 34 Trestného zákona, keď prihliadol na spôsob spáchania činu a jeho následok,

správne zistil u obžalovaného A. B. D. poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j/ Trestného zákona
a nezistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Trestného zákona, správne postupoval pri ukladaní trestu
u obžalovaného podľa § 38 odsek 2, odsek Trestného zákona a správne aplikoval ustanovenie § 39
odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona a obžalovanému ukladal trest v takto zníženej výmere,
a to tri roky a šesť mesiacov, pretože aj krajský súd je toho názoru, že trest bez aplikovania jeho

mimoriadneho zníženia by bol v danom prípade pre páchateľa neprimerane prísny, nakoľko obžalovaný
bol doposiaľ netrestaný a zohľadnil tým aj mieru účasti tohto obžalovaného na spáchanom trestnom
čine, čo podrobne súd I. stupňa aj odôvodnil. Správne súd I. stupňa zaradil obžalovaného na výkon
trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona,
pretože nebol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia

slobody.Anapokonsprávneuložilobžalovanémuajtrestvyhosteniavovýmere7rokovpodľa§65odsek
1, odsek 4 Trestného zákona, pretože v osobe obžalovaného ide o štátneho príslušníka Vietnamskej
socialistickej republiky, ktorému nebol na území SR poskytnutý azyl, ani doplnková ochrana. Rovnako
správne mu bol uložený aj trest prepadnutia veci – mobilného telefónu zn. O., ktorý patrí obžalovanému
a bol použitý na spáchanie trestnej činnosti.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také zákonné dôvody uvedené v ustanovení § 321 písmeno a/ až
e/ Trestného poriadku, ktoré by odôvodňovali akúkoľvek zmenu výroku o vine alebo výroku o treste
odvolaním obžalovaného A. B. D. napadnutého rozsudku súdu I. stupňa v jeho prospech, odvolanie
obžalovaného podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

V rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej z citovaného ustanovenia Trestného poriadku, odvolací
súd preskúmal výrok o treste napadnutého rozsudku vo vzťahu k obžalovanému A. B. C., proti ktorému
odvolanie obžalovaného smerovalo.
Po preskúmaní výroku o treste vo vzťahu k obžalovanému A. B. C. odvolací súd zistil, že súd prvého

stupňa pri určení druhu trestu, jeho výmery a účelu, u obžalovaného prihliadol dostatočne na všetky
kritériá ustanovené v § 34 odsek 1, odsek 2, odsek 3, odsek 4 Trestného zákona. Správne súd I. stupňa
u obžalovaného zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona, pričom
podrobne uviedol jeho predchádzajúcu trestnú činnosť. Nepostupoval však správne, keď obžalovanému
nepriznalpoľahčujúcuokolnosťpodľa§36písmenol/Trestnéhozákona,pretožezospisovéhomateriálu

vyplýva, že obžalovaný urobil vyhlásenie o vine na hlavnom pojednávaní, ktoré súd neprijal, pričom
súd I. stupňa poukazoval na to, že obžalovaný C. sa snažil presvedčiť o tom, že konal bezodplatne,
a preto mu danú poľahčujúcu okolnosť nepriznal. Krajský súd s poukazom na skutočnosť, že t.č.
odsúdenému M. N., súd I. stupňa túto poľahčujúcu okolnosť priznal, pretože rovnako urobil vyhlásenieo vine, ktoré súd neprijal, pričom súd I. stupňa poukázal aj u tohto obžalovaného, že sa snažil zmierniť
mieru svojej účasti na skutku, no napriek tomu mu danú poľahčujúcu okolnosť priznal. S poukazom na
uvedené skutočnosti, krajský súd pri zachovaní princípu spravodlivosti a rovnakého prístupu, priznal

obžalovanému C. poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona. Stotožnil sa však
s názorom súdu I. stupňa, že u tohto obžalovaného nie je možné aplikovať mimoriadne zníženie trestu
z rovnakých dôvodov, ako to uviedol súd I. stupňa, na ktoré odôvodnenie krajský súd preto iba poukazuje
akonazákonnéasprávne.Krajskýsúdpretopostupovalpriukladanítrestupodľa§38odsek2Trestného
zákona a ukladal trest v základnej trestnej sadzbe 7 – 10 rokov, pričom mal za dostačujúce uloženie

trestu na dolnej hranici trestnej sadzby.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd preto postupom podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, odsek 2
Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o uloženom treste vo vzťahu k obžalovanému
A. B. C. a podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému uložil trest
odňatia slobody podľa § 355 odsek 3 Trestného zákona, a to vo výmere 7 (sedem) rokov, a podľa §

48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona zaradil obžalovaného na jeho výkon do ústavu a minimálnym
stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre
úmyselný trestný čin. Zároveň uložil obžalovanému aj trest vyhostenia vo výmere 10 rokov podľa § 65
odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, pretože v osobe obžalovaného ide o štátneho príslušníka C. F.
G., ktorému nebol na území SR poskytnutý azyl, ani doplnková ochrana. Rovnako mu uložil aj trest

prepadnutia vecí – mobilných telefónov zn. L. X E. M. L. XX, ktorý patria obžalovanému a boli použité na
spáchanie trestnej činnosti. Podľa § 60 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona mu uložil trest prepadnutia
finančných prostriedkov v sume 1090 eur, ako veci určenej na spáchanie trestného činu.

Takto uložený trest obžalovanému A. B. C. je primeraný a zodpovedajúci zákonu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať ďalší riadny
opravný prostriedok.