Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, November 6, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 2T/70/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723010563
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lukáš Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8723010563.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom Mgr. Lukášom Hvizdošom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

06. novembra 2024 v Kežmarku, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XXXXX/XX, C.,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

obžalovaný A. B. s úmyslom získať úver, dňa 03.03.2017 v C. na pobočke spracovateľského centra

C., D. XXXX/X, požiadal E. F., G. so sídlom D. H. X, XXX XX F. XX, IČO:XXXXXXXX o poskytnutie
hypotekárneho úveru vo výške 140.000,-€, kde v žiadosti o flexihypotéku, ktorú toho istého dňa osobne
podpísal, uviedol, že je od mesiaca máj 2016 zamestnancom spoločnosti F. I., so sídlom J. XXX/XX, C.
X, K. J., IČO:XXXXXXX, jeho základný mesačný príjem je vo výške 5.550,-€ a zároveň k svojej žiadosti
predložil občiansky a vodičský preukaz, potvrdenie o príjme zo závislej činnosti overené podpisom a
pečiatkou spoločnosti F. I., pracovnú zmluvu zo dňa 06.05.2016 a výpisy z osobného účtu z C. F., G.
za mesiace 08/2016 až 01/2017, kde následne ústredím E., G. došlo k overeniu výpisov z osobného

účtu z C. F., G., kde pracovníkom C. F., G. bolo zistené, že predložené výpisy z účtu sú falzifikáty
a nezodpovedajú skutočnosti, na základe čoho mu bol predmetný úver E. F., G. zamietnutý a teda
v žiadosti o poskytnutie úveru vedome uviedol nepravdivé údaje ohľadom svojho príjmu a schopnosti
splácať poskytnutý úver, avšak k poskytnutiu požadovaného úveru vo výške 140.000,- € nedošlo,

t e d a

sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, v úmysle vylákať od

iného úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na poskytnutie úveru a na splácanie
úveru, a tak mu spôsobiť väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

zločinúverovéhopodvodupodľa§222ods.1,ods.3písm.a)Trestnéhozákonaúčinnéhood06.08.2024

v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, s použitím § 36 písm. l) Trestného
zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, peňažný trest vo výške
3.000,- (tritisíc) Eur.Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť
úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 (šiestich) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad podal dňa 01.08.2023 na Okresný súd Poprad obžalobu pod č.
2 Pv 8/23/7706-11 zo dňa 01.08.2023 na obvineného A. B., pre skutok tak, ako je uvedený v skutkovej
vete výrokovej časti tohto rozsudku, ktorý právne kvalifikoval ako obzvlášť závažný zločin úverového
podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 5 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1
Trestného zákona.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného A. B., ako aj ďalej
uvedenými listinnými dôkazmi, pričom zistil nasledovné:

V rámci prednesu obžaloby prokurátorom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.11.2024, prokurátor
uviedol, že vzhľadom na novelu Trestného zákona účinnú od 06.08.2024 predmetný skutok právne

kvalifikuje, a teda mení právnu kvalifikáciu na zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods.
3 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona. Zároveň upravil právnu vetu, a to tak, že v závere text: „škodu veľkého rozsahu“ upravil
na text „väčšiu škodu“. Na tomto hlavnom pojednávaní bol obžalovaný A. B. poučený o tom, že ku
skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, vo vzťahu k zmenenej právnej vete a právnej kvalifikácii, ktoré boli

v prospech obžalovaného, môže urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku.
Po zákonnom poučení urobil obžalovaný vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku,
a to, že je vinný zo spáchania skutku, ktorý sa mu v obžalobe prokurátora kladie za vinu a úprimne
skutok ľutuje. Súd tak po splnení zákonných podmienok podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal
vyhlásenie obžalovaného o vine zo spáchania stíhaného skutku, tak ako bol tento uvedený v podanej

obžalobe, právne kvalifikovaného ako zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a)
Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, keďže
na podklade dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní a v kontexte priznania obžalovaného na
hlavnompojednávaní,ktorýzmenusvojhopostojakuskutkukladenémumuzavinuvkonanípredsúdom
dostatočne odôvodnil, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Súd následne v zmysle § 257 ods.

8 Trestného poriadku vykonal len dokazovanie súvisiace s výrokom o treste.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že vedie riadny život, pracuje aj so ženou. Chcú
budovať rodinu. Má rešpekt voči tomu, čo spáchal, alebo nie rešpekt, ale úprimne to ľutuje, čo sa stalo.
Žije riadny život. Založil si vlastnú firmu, robí s alternatívnou energiou, s fotovoltikou a buduje zelené

elektrárne, čo ho baví. Chce napredovať ďalej, rásť, tvoriť zelenšiu spoločnosť. Jeho osobné a pracovné
pomery by mu umožňovali zaplatiť peňažný trest, pokiaľ by mu bol uložený. S manželkou vlastní rodinný
dom v C.. Presťahovali sa do C. kvôli práci. Má firmu, kde podniká s fotovoltikou a jeho mesačný príjem
je nejakých 1.500,- Eur až 2.000,- Eur v čistom. K výdavkovým pomerom uviedol, že spláca hypotéku
nejakých 890,- Eur. Má ďalšiu hypotéku na byt, ktorý vlastní v C.. Tam je nejakých okolo 250,- Eur. Okolo

100,- Eur stojí elektrina a také bežné ako strava a iné bežné náklady okolo 300,- Eur, 400,- Eur. Napriek
výdavkom by bol spôsobilý prípadne uložený peňažný trest zaplatiť.

Podľa správy o povesti vypracovanej obcou L. obžalovaný je prihlásený k trvalému pobytu v obci, ale
v mieste trvalého bydliska sa nezdržiava. Menovaný je ženatý. V období, keď sa zdržiaval v obci, sa

správal slušne, komisiou verejného poriadku nebol riešený.

Z výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ
päťkrát priestupkovo riešený, pričom vo všetkých prípadoch sa jednalo o priestupky proti bezpečnosti a
plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Za priestupok zo

dňa 27.08.2018, kedy prekročil povolenú rýchlosť, mu bola v blokovom konaní uložená pokuta vo výške
50,- Eur, za priestupok zo dňa 25.05.2019, kedy prekročil povolenú rýchlosť, mu bola v blokovom konaní
uložená pokuta vo výške 150,- Eur, za priestupok zo dňa 01.06.2019, kedy prekročil povolenú rýchlosť,
mu bola v rozkaznom konaní uložená pokuta vo výške 150,- Eur, za priestupok zo dňa 04.05.2021, kedy
ako vodič počas vedenia motorového vozidla obsluhoval telefónny prístroj, mu bola v blokovom konaní

uložená pokuta vo výške 20,- Eur a za priestupok spáchaný dňa 23.08.2021, kedy ako účastník cestnejpremávky neuposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, mu bola
v blokovom konaní uložená pokuta vo výške 40,- Eur.

Z odpisu registra trestov súd zistil, že obžalovaný nebol súdne trestaný.

Vykonaným dokazovaním a priznaním viny obžalovaným A. B. dospel súd k jednoznačnému záveru,
že skutok uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku sa stal a je trestným činom. Ohľadne posúdenia
otázky, kto uvedený skutok spáchal, súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného A. B.. Podľa súdu je

nepochybné, že obžalovaný sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného
činu, v úmysle vylákať od iného úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok na
poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak mu spôsobiť väčšiu škodu. K dokonaniu trestného činu,
teda vyplateniu úveru obžalovanému bankou nedošlo, a to výlučne len z dôvodu obozretnosti banky
a jej aktívnym pričinením spočívajúcom v preverení tvrdení a dokladov predložených obžalovaným.
Z hľadiska právnej kvalifikácie sa obžalovaný dopustil zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1,

ods. 3 písm. a) Trestného zákona účinného od 06.08.2024 v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného
zákona.

V súvislosti s právnou kvalifikáciou konania obžalovaného, a v tomto smere správnou modifikáciou
právnej vety a právnej kvalifikácie prokurátorom na hlavnom pojednávaní, súd uvádza, že dňa

06.08.2024 nadobudla účinnosť novela Trestného zákona č. 300/2005 Z. z., vykonaná zákonom č.
40/2024 Z. z., v dôsledku ktorej sa škodou malou rozumie škoda prevyšujúca sumu 700,- Eur, škodou
väčšou rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000,- Eur, značnou škodou sa rozumie škoda prevyšujúca
sumu 250 000,- Eur a škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000,- Eur. Táto
zmena Trestného zákona, týkajúca sa úpravy výšky škody, tak v prejednávanej veci mala za následok

zmenu v kvalifikácii konania obžalovaného, ktora zmena bola v jeho prospech. Vzhľadom na skutočnosť,
že došlo k zmene zákonného znaku skutkovej podstaty trestného činu, a to výšky spôsobenej škody,
ktorá v predmetnom konaní bola ustálená v sume 140 000,- Eur, bolo potrebné, za použitia § 2 ods.
1 Trestného zákona, konanie obžalovaného právne kvalifikovať ako zločin úverového podvodu podľa
§ 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona

v jeho novelizovanom znení účinnom od 06.08.2024, nakoľko výška škody ustálená v prejednávanej
veci predstavovala škodu väčšiu (prevyšovala sumu 20 000,- Eur, ale zároveň neprevyšovala sumu 250
000,- Eur).

Subjektívna stránka konania obžalovaného je daná formou priameho úmyslu podľa

§ 15 písm. a) Trestného zákona. Obžalovaný A. B., ako plne trestnoprávne zodpovedný subjekt, chcel,
spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, t. j. záujem
štátu na ochrane majetkových práv oprávnených osôb.

Za zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 3 Trestného zákona v znení účinnom od 06.08.2024

umožňuje zákon uložiť jeho páchateľovi trest odňatia slobody na dva roky až osem rokov.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní

trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a
na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania
trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého

následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva aprávom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

V predmetnej trestnej veci obžalovaný vo vzťahu ku skutku kladenému mu za vinu, ktorého sa
dopustil dňa 03.03.2017, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, a to na

hlavnom pojednávaní konanom dňa 06.11.2024, kedy súd vyhlásenie o tom, že je vinný zo spáchania
stíhaného skutku uznesením prijal. Vyhlásenie obžalovaného vo vzťahu k priznanému skutku uvedenom
v obžalobe, ako aj prijatie jeho vyhlásenia zo strany súdu boli realizované po dni 06.08.2024, kedy
nadobudla účinnosť novela Trestného zákona vykonaná zákonom č. 40/2024 Z. z. Z dôvodov, ktoré už
boli vyššie konkretizované, bolo konanie páchateľa trestného činu v prejednávanej veci, s prihliadnutím
na ustanovenie § 2 ods. 1 Trestného zákona, posúdené podľa Trestného zákona v znení účinnom od

06.08.2024. Pri rozhodovaní o vine a treste pritom súd vychádza z jedného právneho predpisu, a teda
vždy sa použije, vo všetkých smeroch, buď len právo účinné v čase spáchania činu alebo len právo nes-
koršie (R 32/1951), pričom vždy je potrebné použiť súhrn trestnoprávnych noriem ako celok. Vzhľadom
na uvedené súd aj pri rozhodovaní o treste za protiprávne konanie obžalovaného postupoval v zmysle
Trestného zákona účinného po 06.08.2024, kedy právna úprava po 06.08.2024 bola pre obžalovaného

priaznivejšia.

Proces ukladania trestov v trestnom konaní závisí od dvoch skupín podstatných okolností – okolností
spáchaného skutku a okolností na strane páchateľa, pričom niektoré atribúty sa môžu aj prelínať. V
zmysle ustanovenia § 33a ods. 3 Trestného zákona účinného od 06.08.2024 tam, kde postačí uloženie

sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť páchateľovi uložená sankcia, ktorá
ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená sankcia spojená s ujmou na osobnej
slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením sankcie nespojenej s ujmou na osobnej
slobode páchateľa.

U obžalovaného, ktorý sa k spáchaniu trestného činu priznal a svoje konanie úprimne oľutoval, súd
vyhodnotil poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona. Obžalovaný neodvolateľne
prijal všetky právne účinky uznania viny, a to dokonca bez toho, aby bolo akýmkoľvek spôsobom
predznamenané rozhodnutie súdu o druhu a výške uloženého trestu. Obžalovaný týmto jednak prispel k
podstatnému urýchleniu trestného konania a zároveň tak vyjadril svoj negatívny postoj k ním spáchanej

trestnej činnosti, ktorú v priebehu súdneho konania opakovane oľutoval.

Pri skúmaní doterajšieho života obžalovaného bolo zistené, že tento doposiaľ nebol súdne trestaný,
avšak dopustil sa piatich priestupkov, z toho v dvoch prípadoch priestupkov za ktoré bol riešený pokutou
vo výške 150,- Eur, teda vyššej výšky. Aj keď v tomto smere, poukazujúc na zistenia z výpisu z Ústrednej

evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, nebola vyhodnotená poľahčujúca okolnosť podľa § 36
písm. j) Trestného zákona, je potrebné uviesť, že obžalovaný sa v minulosti nedopustil protiprávneho
konania obdobnej povahy ako v prejednávanej veci. Doposiaľ nespáchal žiadny trestný čin, pričom
evidované priestupky boli druhovo odlišnej povahy, na ktoré skutočnosti súd aj prihliadal.

U obžalovaného súd nevyhodnotil žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Popri vyššie uvedenej prevahe poľahčujúcich okolností a takmer bezúhonného doterajšieho života
obžalovaného súd pri rozhodovaní o druhu treste a jeho výmery zobral do úvahy ďalšie okolnosti
relevantné pre výrok o treste, o. i. týkajúce sa osoby obžalovaného, jeho rodinných a osobných pomerov,

ako aj postoja k trestnej činnosti a následku trestného činu. U obžalovaného, ktorý v priebehu hlavného
pojednávania zaujal kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti a svoje konanie opakovane oľutoval,
možno, aj vzhľadom na jeho osobu charakterizovanú listinnými dôkazmi, vyjadriť presvedčenie, že si
svoje konanie uvedomil a v budúcnosti sa bude podobnému správaniu vyhýbať.

Na tomto mieste je potrebné akcentovať, že v prejednávanej veci zo strany obžalovaného nedošlo
k dokonaniu trestného činu. Obžalovaný sa dopustil úverového podvodu v štádiu pokusu, kde jeho
konaním nedošlo k spôsobeniu žiadnej škody, nakoľko k poskytnutiu úveru nedošlo. Napokon ani
poškodená spoločnosť E. F., G. si v konaní žiadny nárok na náhradu škody voči obžalovanémuneuplatnila, keďže žiadna škoda jej nevznikla. Súd v tomto smere zároveň prihliadol na to, do akej miery
sa konanie obžalovaného priblížilo k dokonaniu trestného činu, okolnosti a dôvody, pre ktoré k dokonaniu
trestného činu nedošlo, keď k dokonaniu trestného činu, teda vyplateniu úveru obžalovanému bankou

nedošlo z dôvodu obozretnosti banky a jej aktívnym pričinením spočívajúcom v preverení tvrdení a
dokladov predložených obžalovaným. Pri ukladaní trestu súd zohľadnil aj časové hľadisko a odstup od
spáchania skutku, kedy k žalovanej trestnej činnosti došlo ešte dňa 03.03.2017, a v tomto smere aj dĺžku
prípravného konania.

Obžalovaný nebol súdne trestaný, a teda v prípade ukladania trestu sa súd zaoberal výchovným účelom
trestu a individuálnou prevenciou, aj keď nemožno opomenúť aj význam trestu z hľadiska generálnej
prevencie. Výchovný účel trestu pri jeho ukladaní musí zohľadňovať aj výchovné pôsobenie celého
trestného stíhania na obžalovaného. Aj samotné súdne pojednávanie a prejednanie tejto veci pred
súdom, samo o sebe predstavuje pre obžalovaného dostatočné ponaučenie zo svojho správania a bude
pre neho podľa presvedčenia súdu výstrahou do budúcna. Osoba obžalovaného na tento záver dáva

predpoklady.

Pri zohľadnení všetkých okolností relevantných pre ukladanie trestu, osobitne osoby páchateľa, jeho
doterajšiehoživota,pomerov,možnostinápravyapostojaktrestnejčinnosti,vývojovéhoštádiatrestného
činu, absencie akejkoľvek škody a doby uplynulej od spáchania trestného činu, mal súd za to, že účel

trestu u obžalovaného je možné dosiahnuť uložením alternatívneho trestu, a to peňažného trestu, na
ktorého uloženie boli splnené zákonné podmienky. V tomto smere je potrebné poukázať taktiež na
ustanovenie § 34 ods. 4 Trestného zákona v jeho novelizovanom znení, v zmysle ktorého, súd pri
určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa
snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery

páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného
činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne
na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie
peňažného trestu. Uvedené okolnosti dôležité pre ukladanie trestu, a v rámci nich obzvlášť spôsob života
obžalovaného pred, ako aj po spáchaní skutku objektivizovaný vykonanými listinnými dôkazmi, ako i

doba uplynulá od spáchania skutku, viedli súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu v prejednávanom
prípade nie je nevyhnutné uloženie trestu odňatia slobody.

Súd na hlavnom pojednávaní skúmal tak osobné, rodinné, ako aj majetkové pomery obžalovaného.
Uloženie alternatívneho trestu umožňovali o. i. aj poznatky o osobe obžalovaného a jeho pomeroch.

S poukazom na to, že obžalovaný je pracovne činný, podniká, kde aj jeho výdavkové pomery nie sú
prekážkou v zaplatení peňažného trestu, prihliadajúc na odpis z registra trestov obžalovaného, ako aj
výpis z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR, z ktorého vyplývajú priestupky povahou
nesúvisiace s predmetnou trestnou činnosťou, súd dospel k záveru, že zákonným a primeraným je
v danom prípade peňažný trest vo výške 3.000,- (tritisíc) Eur, za súčasného uloženia náhradného

trestu odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu
mohol byť úmyselne zmarený. Súd pri ukladaní peňažného trestu tento neuložil blízko dolnej hranice
(160,- Eur), ale vo vyššej výške, zohľadňujúc v tejto súvislosti aj výšku hroziacej škody, a teda úveru,
ktorý sa obžalovaný pokúsil vylákať, kde obozretnosťou a aktívnym pričinením poškodeného však k
škode nedošlo. Peňažný trest v uvedenej výške podľa názoru súdu obžalovaného citeľne postihne na

jeho majetku a bude viesť k tomu, aby si obžalovaný do dôsledkov uvedomil závažnosť jeho konania, ku
ktorému už aj zaujal kritický postoj, a zároveň obžalovaného odradí od prípadného obdobného konania
do budúcnosti.

Takto uložený trest považuje súd za zákonný a primeraný, spĺňajúci účel trestu a požiadavky tak

generálnej, ako aj individuálnej prevencie. S prihliadnutím na povahu a závažnosť pokusu trestného
činu, jeho vývojové štádium, okolnosti prípadu, keď konaním obžalovaného nebola spôsobená žiadna
škoda, osobu páchateľa, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a nedopustil sa žiadnej druhovo obdobnej
trestnej činnosti, jeho pomery tak osobné, rodinné, ako aj pracovné a možnosti nápravy, uloženie iného
trestu nebolo potrebné, preto súd peňažný trest uložil ako trest samostatný.

Nakoľko poškodená strana si nárok na náhradu škody voči obžalovanému neuplatnila, súd o škode
nerozhodoval.Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
sa dopustil konania, ktoré bezprostredne smerovalo k dokonaniu trestného činu, v úmysle vylákať od
iného úver tým, že ho uvedie do omylu v otázke splnenia podmienok

na poskytnutie úveru a na splácanie úveru, a tak mu spôsobiť väčšiu škodu,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní od jeho oznámenia na Okresnom
súde Poprad. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný

pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku
o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania
výslovne vzdať.