Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, February 28, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: PO-7Sa/8/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8023200163
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Dorič, PhD.

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200163.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci žalobcu:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpený: Mgr. Marcel Lesňák,
advokát, so sídlom: Murgašova 87/6, 058 01 Poprad, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej
poisťovne, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 81363 Bratislava 1, v konaní o sociálnej žalobe o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.01.2023,
takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, so sídlom: Ul. 29.
augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.01.2023 ako aj rozhodnutie Sociálnej

poisťovne, ústredie so sídlom: Ul. 29.augusta č. 8, 813 63 Bratislava, číslo XXX XXX XXXX X zo dňa
12.09.2022 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na nové konanie a rozhodnutie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou zo dňa 20.03.2023 doručenou Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj „pôvodný
správny súd“) dňa 22.03.2023 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 09.01.2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“) v spojení

rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX
X zo dňa 12.09.2023 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca sa v správnej žalobe tiež
domáhal priznania náhrady trov konania v plnom rozsahu.

I.
Administratívne konanie

2. Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 12.09.2022 podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení
platnom v rozhodnom čase (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“)
zamietol žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 26.10.2017. Vo svojom rozhodnutí prvostupňový
správny orgán aj v súlade s právnym názorom uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Prešove č.
k. 4Sa/31/2020-44 zo dňa 11.03.2021 (ďalej aj „rozsudok č. k. 4Sa/31/2020-44 zo dňa 11.03.2021“)

konštatoval, že po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobcu, kedy bol opätovne posúdený nárok
na invalidný dôchodok, bol zdravotný stav žalobcu opätovne preskúmaný a posúdený posudkovým
lekárom Sociálneho poistenia v Poprade. Rozsudkom 4Sa/31/2020-44 zo dňa 11.03.2021 bol správny
orgán povinný zadovážiť si nový posudok o zdravotnom stave žalobcu, v ktorom posudkový lekárzdôvodní stanovenie zdravotného postihnutia aj s poukazom na lekársku správu z NEDÚ Ľubochňa
zo dňa 12.01.2018, najmä, či záver o limitovaných možnostiach fyzickej a psychickej záťaže má
vplyv na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, ak áno, v akom rozsahu, a ktorej záver musí

náležite a presvedčivo odôvodniť. Výsledok posúdenia bol uvedený v Odbornom posudku o invalidite
z 22.08.2022, v zmysle ktorého podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobca nie je invalidný,
lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

3. S týmto rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa sa žalobca nestotožnil, a preto proti nemu
podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 09.01.2023. Na základe podaného odvolania, zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený
posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Poprade, o čom
vyhotovil Lekársku správu – Zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 24.11.2022, ktorej prílohou je
Odborný lekársky posudok, a ktorý zaradil rozhodujúce zdravotné postihnutie do kapitoly IV, položky

7.1, písm. a) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20%. Lekársky posudok zo dňa
24.11.2022 je neoddeliteľnou prílohou pre rozhodnutie druhostupňového správneho orgánu. Žalovaný
sa v tomto rozhodnutí stotožnil s názorom správneho orgánu prvého stupňa, a teda odvolanie zamietol
v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12.09.2022.

II.
Súdne konanie
(správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe a replika)

4. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že nesúhlasí s posúdením svojho zdravotného stavu a
spochybňuje správnosť záverov posudku posudkového lekára ohľadom stanovenia miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovenú u účastníka konania na 20 %. Žalobcu argumentuje
znením lekárskej správy NEDÚ zo dňa 27.05.2022, kde sa okrem iného konštatuje, že žalobca je na
kompletnej substitučnej liečbe, ktorá predstavuje nevyhnutnú vitálne indikovanú trvalú substitúciu.

5. Ďalej žalobca uvádza, že posudkový lekár nesprávne uvádza, že si vymýšľa argumenty, o ktorých
tvrdí, že sú uvedené v predloženej lekárskej správe na podporu jeho nezaradenia pod písm. b), ktoré
by odôvodňovalo mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50-80%, a druhostupňové
rozhodnutie je v absolútnom rozpore s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 4Sa/31/2020

zo dňa 11.03.2021. Žalobca uvádza, že zdravotný stav žalobcu je odbornými lekármi a primárom
v Národnom endokrinologickom a diabetologickom ústave Ľubochňa (ďalej aj „NEDÚ Ľubochňa“)
hodnotený ako závažný so zníženou pracovnou schopnosťou, čo v preklade znamená ako ťažké
obmedzenie výkonnosti organizmu. Žalobca si musí dennodenne pichať všetky chýbajúce hormóny
injekčnou formou, musí tieto hormóny telu dodávať umelým spôsobom, aby neskolaboval. Okrem toho

musí užívať ešte ďalšie podporné lieky.

6. Záverom žalobca dodáva, že rozhodnutie a postup orgánu verejnej správy považuje za nesprávny a
nezákonný a samotné rozhodnutie za nepreskúmateľné bez náležitého a presvedčivého odôvodnenia.
Zároveň žalobcovi nebolo umožnené osobne sa zúčastniť ústneho pojednávania ohľadom prejednania

jeho žiadosti, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.
Podľa žalobcu sa správny orgán vôbec nezaoberal ani nevyhodnotil zistenia a popis zdravotného stavu
žalobcu uvedený v lekárskych správach, z ktorých jednoznačne vyplýva, že u žalobcu ide o trvalé
poškodenie bez perspektívy zlepšenia a jeho zdravotný stav bol vyhodnotený ako závažný so zníženou
pracovnou schopnosťou s tým, že ide o trvalé poškodenie zdravia a rovnako, že ide o pacienta s výrazne

limitovanými možnosťami fyzickej záťaže, a je toho názoru, že v právnej veci sú dôvody na zrušenie
rozhodnutia druhostupňového ako aj prvostupňového správneho orgánu podľa § 191 ods. 1 písm. c),
d), e), f) a g) SSP.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 04.05.2023 k žalobe uviedol, že posudkoví lekári

sociálneho poistenia pri posúdení zdravotného stavu žalobcu vychádzali z kompletnej zdravotnej
dokumentácie, preštudovali odborné vyšetrenia a všetky lekárske správy z odborných vyšetrení, ktoré
žalobcom boli predložené, a to aj lekársku správu z NEDÚ Ľubochňa zo dňa 27.05.2022. Žalobca
podľa vyjadrenia žalovaného nepreukázal v odvolacom konaní žiadne relevantné dôvody, ktoré byspochybňovali prijatý záver posudkového lekára sociálneho poistenia žalovaného. Žalovaný je názoru,
že posudok je presvedčivý a úplný, a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení.
Posudkový záver je vecne odôvodnený v súlade s preukázanými a objektivizovanými zdravotnými

ťažkosťami žalobcu a nemožno súhlasiť s jeho názorom, že jeho zdravotný stav bol nesprávne
posúdený.

8. K námietke žalobcu, že pri posúdení zdravotného stavu nebol osobne prítomný, žalovaný uvádza,
že § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení za súčasného uplatnenia § 293eu zákona o sociálnom

poistení, a teda, že poistenec alebo poškodený nemusí byť osobne účastný pri posúdení zdravotného
stavu. Zároveň žalovaný odkazuje na Rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 20Sa/1/2021
zo dňa 08.03.2022. Ďalej má žalovaný za to, že napadnuté rozhodnutie nie je postihnuté nezákonnosťou
a nepreskúmateľnosťou, je názoru, že predmetné rozhodnutie žalovaného je správne a zákonné.

9. Žalobca v replike zo dňa 14.08.2023 opakovane odkazuje na Rozsudok Krajského súdu v Prešove č.

k. 4Sa/31/2020-44 zo dňa 11.03.2021, ako aj Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
7Sk/28/2019zodňa29.07.2020,kdebolokonštatovanénedostatočnézistenieskutkovéhostavu,pričom
túto vadu preniesli aj do nového rozhodnutia žalovaného. Žalobca opakovane poukazuje na záver
lekárskej správy NEDÚ Ľubochňa zo dňa 27.05.2022, ktorá uvádza, že ide o stav žalobcu s nepriaznivou
prognózou s potrebou doživotnej hormonálnej substitučnej liečby s potrebou úpravy dávok v záťažových

situáciách pre riziko adrenálnej krízy i s potrebou substitučnej liečby, jedná sa o trvalé poškodenie
bez perspektívy zlepšenia a stav je hodnotený ako závažný so zníženou pracovnou schopnosťou a
ošetrujúci lekár sa prikláňa k priznaniu invalidného dôchodku. Záverom žalobca uvádza, že posudkový
lekár absolútne neskúmal vplyv zdravotného stavu žalobcu na jeho bežný život a pracovné zaradenie s
ohľadom na závery lekárskej správy z NEDÚ Ľubochňa ani s ohľadom na Rozsudok Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 4Sa/31/2020-44 zo dňa 11.3.2021 (bod 43. a 55.).

10. Replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 28.09.2023, ktorý na ňu duplikou už nereagoval.

III.
Konanie na správnom súde

11. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou

zákona výkon súdnictva prešiel od 01.júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v
Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.júna 2023 daná právomoc
správnych súdov.

12. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 28.02.2025, na ktorom rozhodol v

prítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a zástupkyne žalovaného. Právny zástupca žalobcu
zotrval na podanej žalobe ako aj všetkých jej žalobných dôvodoch a na všetkých vyjadreniach a uviedol,
že považuje žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej za nezákonné, neodôvodnené, v podstate
vychádzajúce z argumentácie predchádzajúceho rozhodnutia, ktoré bolo zrušené už spomínaným
rozsudkom krajského súdu a predtým aj najvyššieho súdu, ktorí zhodne jednoznačne potvrdili a

argumentovali, že musí byť podrobne skúmaná znížená pracovná schopnosť, respektíve dopady
diagnózy môjho klienta na jeho možnosť uplatniť sa na pracovnom trhu. Poukázal na lekárske správy
odborného zariadenia NEDU Ľubochňa, z ktorých jednoznačne vyplýva, že zdravotný stav žalobcu je
dlhodobo nepriaznivý, bez perspektívy zlepšenia a jeho zdravotný stav sa bude časom už iba zhoršovať
a podľa jeho názoru jednoznačne posúdiť dopady tejto diagnózy by vedel posúdiť znalec.

13. Žalobca na pojednávaní uviedol, že: „tie diagnózy už mám od mala, ako som sa narodil, no a tie ma
prevádzali celým mojím životom, keď som bol mladý, som mal problémy sa učiť v škole, mi to nemyslelo,
aj ako s rastom som bol malý a časom, keď som už končil základnú školu, som nemohol ísť na lepšiu
školu, na nejakú strednú a potom na výšku, lebo mi to bránilo tie diagnózy v živote. A potom v práci,

som si aj vybral školu takú, čo som ako zvládol som ju no, no a ďalej v živote, ani som si nemohol
zariadiť svoj život ako rodinu a to šlo celý život, som ako-tak prechádzal, ako som mohol a doteraz, som
pracoval, ale som stratil nad tým ako tým, že mám tie diagnózy, som nemohol finančne ísť vyššie, ako
som bol a som stratil kopu času aj života s tým, že mám ten diagnózy až doteraz.“14. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že poukazuje na skutkové a právne dôvody, ktoré boli uvedené
v rozhodnutí generálneho riaditeľa z 09. januára 2023, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu v

celom rozsahu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 12. septembra 2022 o
zamietnutí žiadosti žalobcu o invalidný dôchodok, a podkladom práve pre vydanie tohto rozhodnutia
bol posudok posudkového lekára, najmä Sociálnej poisťovne, ústredie z 24. novembra 2022, kedy sa
podrobne zaoberala zdravotným stavom žalobcu, najmä zdravotnej dokumentácie a lekárskej správy z
Národného endokrinologického a diabetologického ústavu v Ľubochni 27.05.2002, čiže aktuálny popis,

na základe ktorého žalobca nie je invalidný a lekárska správa zo dňa 24. novembra tvorí neoddeliteľnú
súčasť rozhodnutia, kde ozaj všetko podrobne popísané a zhodnotený celý zdravotný stav, a má za to,
že dôvody napadnutého rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo
rozhodnuté, a preto žiada žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.
Relevantná právna úprava

15. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení platnom v rozhodnom
čase (ďalej aj „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy
boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej
správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za
podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16.Podľa§6ods.1SSP,správnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v
sociálnych veciach.

18. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

19. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť

alebo nedostatok dôvodov.

20. Podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o
konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia

alebo opatrenia vo veci samej.

21. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou.

22. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký
zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa
poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

23. Podľa § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca
s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej
schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť saneprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok
podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa posudzuje na základe:
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

25. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

26. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou
dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí.

27. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných
postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty
sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a
schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je

dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

28. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo

poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

29. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka sociálnej poisťovne pred
vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará

potrebné podklady na rozhodnutie.

30. Podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a
objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania
a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických

osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.

31. Podľa § 293eu zákona o sociálnom poistení, počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6
písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.

32. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
sociálnej poisťovne.

33. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych

veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

34. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

V.
Právny názor správneho súdu35. Preštudovaním administratívneho spisu správny súd zistil, že žiadosťou zo dňa 26.10.2017
požiadal žalobca sociálnu poisťovňu o priznanie invalidného dôchodku od 5. októbra 2013. O jeho

žiadosti rozhodla Sociálna poisťovňa, ústredie, Bratislava, rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 13.11.2017 tak, že žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 26.10.2017 zamietla. Proti
predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie, doručené
Sociálnej poisťovni, ústredie, dňa 27.12.2017, o ktorom rozhodol Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne
ako odvolací orgán rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23.02.2018 tak, že napadnuté rozhodnutie

zo dňa 13.11.2017 potvrdil. Žalobca následne rozhodnutie žalovaného napadol správnou žalobou.
Rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č. k. 4Sa/9/2018-81 zo dňa 26.02.2019, bola žaloba žalobcu
zamietnutá, a účastníkom právo na náhradu trov nepriznal.

36. Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, č. k. 4Sa/9/2018-81 zo dňa 26.02.2019, podal žalobca
vzákonnejlehotepodľa§440ods.1písm.f),g)ah)SSPkasačnúsťažnosť.Sťažovateľžiadalnapadnutý

rozsudok pôvodného správneho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok
zmeniť tak, že pôvodný správny súd zruší napadnuté rozhodnutie žalovanej a žalobcovi prizná náhradu
trov na krajskom súde a kasačnom súde. Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím rozsudkom č. k.
7Sk/28/2019 zo dňa 29.07.2020 napadnutý rozsudok č. k. 4Sa/9/2018-81 zo dňa 26.02.2019 zrušil a vec
vrátil Krajskému súdu v Prešove na ďalšie konanie.

37. V novom súdnom konaní boli rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX
XXXX X zo dňa 23.02.2018 a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa
13.11.2017rozsudkomKrajskéhosúduvPrešoveč.k.4Sa/31/2020-44zodňa11.03.2021zrušenéavec
bola vrátená Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa, ústredie (prvostupňový

správny orgán) vydala dňa 12.09.2022 rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 70 a § 71
zákona o sociálnom poistení, ktorým žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo dňa 26.10.2017 zamietla.
Žalobca sa nestotožnil s rozhodnutím o zamietnutí jeho žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, a
preto podal voči rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný
napadnutým rozhodnutím tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa potvrdil. Žalobca následne rozhodnutie žalovaného napadol správnou žalobou.

38. Žaloba žalobcu je osobitným druhom správnej žaloby, žalobou v sociálnych veciach, ktorá je
upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych
veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa ustanovenia § 134 ods. 1 SSP je správny

súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného
pravidla sú vymedzené v ustanovení § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v
sociálnych veciach podľa ustanovenia § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené
je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej
osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

39. Správny súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť žalobcu na to, že s poukazom na ustanovenie
§ 135 ods. 1 Správneho súdneho poriadku bude zákonnosť napadnutého rozhodnutia posudzovať
výlučne vo vzťahu ku skutkovým a právnym dôvodom existujúcim v čase právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia. Inak povedané, nemôže prihliadnuť na skutočnosti, ktoré nastali po tomto rozhodnom

okamihu, čo znamená, že nemôže zohľadniť tvrdenia žalobcu uvedené v neskorších podaniach alebo
uvedené na pojednávaní.

40. Správny súd konštatuje, že lekársku posudkovú činnosť za účelom posúdenia schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť vykonáva najmä posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a

posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. V zmysle konštantnej judikatúry vyplýva, že lekársky
posudok ako výsledok lekárskej posudkovej činnosti je len jedným z podkladov pre rozhodnutie
správneho orgánu, ale nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo byť samostatne predmetom súdneho
preskúmania. Súd ho môže hodnotiť ako jeden z dôkazov v konaní o preskúmanie rozhodnutia. V konaní
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu, ktorého podkladom je posudok (lekárska

správa) o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť súd skúma aj to, či pri posudzovaní boli
vzaté do úvahy všetky relevantné námietky účastníka konania, a teda či taký posudok je úplný, logický
a presvedčivý a či dokazovanie v správnom konaní bolo vykonané v dostatočnom rozsahu (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9Sžso/24/2011 z 25.05.2011). Pretože súd nemôže sámposudzovaťodbornéotázkymedicínskehocharakteru,ktorésúpodkladomprestanoveniemierypoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalobca vychádzať z
lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti,

najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok.

41. Podkladom na vypracovanie posudku o invalidite sú okrem iného závery odborných lekárskych
vyšetrení. Z odborného lekárskeho posudku musí byť zrejmé, z ktorých lekárskych nálezov posudkový
lekár pri posudzovaní vychádzal, a aké boli závery (zistenia) jednotlivých relevantných lekárskych

vyšetrení, ktoré boli podkladom posúdenia. Samotný posudok o invalidite na účely § 70 zákona
o sociálnom poistení je potom výsledkom posúdenia dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu,
vrátane zváženia dlhodobosti jeho zhoršenia a opätovného zlepšenia, a jeho vplyvu na schopnosť
poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, a to na základe zhrnutia a posúdenia jednotlivých nálezov
odborných lekárskych vyšetrení, zhodnotenia priebehu ochorení pri súčasnom zohľadnení doterajších
schopností, vrátane nadobudnutého vzdelania (Rozsudok NS SR sp. zn. 9So/115/2014 zo dňa

24.2.2016).

42. Ak je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 zákona
o sociálnom poistení percentuálnym rozpätím, potom posudkový lekár (alebo znalec) v konaní o
dávke, podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí v posudku o zdravotnom

postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodniť svoj záver o
konkrétne vyjadrenej miere poklesu tejto schopnosti. Skutočnosť, že konkrétne percentuálne vyjadrenie
nevybočuje zo zákonom predpokladaného percentuálneho rozpätia nie je dostatočným podkladom
pre záver o riadnom posúdení zdravotného stavu a jeho následkoch na pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť (Rozsudok NS SR sp. zn. 4So/83/2006 zo dňa 7.6.2006).

43. Zákon o sociálnom poistení na účely vzniku nároku na invalidný dôchodok stanovuje konkrétne
zákonné podmienky (§ 71 ods. 1 až ods. 8), pri splnení ktorých sa poistenec považuje za invalidného. Ide
o osobu, ktorá pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ide o zdravotný stav, ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok) má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako

40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí, pričom
jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. To
znamená, že táto sa určí vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu. V prípade žalobcu

je rozhodujúcim zdravotným postihnutím hypopituitarizmus, ktoré žalovaný zaradil podľa prílohy č. 4
k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly IV, položky 7.1, písm. a) – s ľahkým obmedzením výkonnosti
organizmu, pri dobrej hormonálnej substitúcii, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť 20%. Správny súd v tejto súvislosti ešte dodáva, že jednotlivé percentuálne miery
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú za jednotlivé zdravotné postihnutia,

ale v zmysle ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení možno mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť zvýšiť, avšak naviac o 10 % za podmienky, že závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

44. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho

charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde
posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä správny súd skúma,
či sú závery žalovaného vyjadrené v napadnutom rozhodnutí logické a zrozumiteľné, či neodporujú
skutkovým zisteniam, platnej právnej úprave, a tiež, či sú odôvodnené. Posudok lekára nesmie vnášať

pochybnosti o komplexnom posúdení zdravotného stavu žiadateľa, musí obsahovať logické úsudky
a dostatočné dôvody, ktoré viedli posudkového lekára k danému záveru. Posúdené musí byť pritom
nielen rozhodujúce zdravotné postihnutie osoby, ale aj závažnosť jej ostatných zdravotných postihnutí
(bod 41. Rozsudku NS SR sp. zn. 7Sk/8/2021 zo dňa 02.07.2021).

45. Z obsahu žaloby je zrejmé, že žalobca nesúhlasí s rozhodnutím žalovaného, okrem iného z dôvodu
nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní
zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán
vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia,či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo
vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané
náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s

procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou
postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho
prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené
procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zároveň žalobca má za to, že rozhodnutie

vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav bol orgánom verejnej správy
nedostatočne zistený a bol v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemal oporu.

46. Súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania
by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné
preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého

rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu
(obdobne napr. Rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27.júna 2017). Správny súdny poriadok v
ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní
preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú
následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok

dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny
orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie
neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia § 47 ods. 3 Správneho poriadku vyplýva, že z
odôvodneniamusíbyťzrejmé,žesasprávnyorgánposudzovanouvecounáležitezaoberal,neopomenul
žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho

orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako
plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a
právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je
nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v
dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné

alebo protirečivé.

47. Vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa atribúty preskúmateľnosti,
pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný prieskum zákonnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam v prejednávanej

veci. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu v presvedčení
adresáta tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí prijaté závery
a postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia sú správne a zákonné. Len
atribút preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby
správny súd pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ

v preskúmavanom rozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny
súd preskúmať, na základe akých úvah, na základe akých skutočností a na základe vnímania akých
súvislostí po ich vyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v
obsahu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nie je, nemôže to správny súd nahrádzať alebo
akokoľvek dopĺňať prostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah. Pre každé rozhodnutie orgánu

verejnej správy platí, že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom stanoveného
minima náležitostí odôvodnenia, čo v tomto prípade vyplýva z § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

48. Správny súd preskúmal rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ako i napadnuté rozhodnutie
žalovaného a tiež konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej správnej žaloby a po

oboznámení sa s administratívnymi spismi dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie správnou
žalobou napadnutého rozhodnutia z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP (nepreskúmateľnosť).

49. Podľa názoru správneho súdu napadnuté rozhodnutie žalovaného nespĺňa požiadavky na riadne
odôvodnenie. Súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu v správnej žalobe o tom, že predmetné rozhodnutie

žalovaného trpí vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov, nakoľko sa žalovaný nevysporiadal
s tým, že lekársky posudok nezohľadnil všetky závery lekárskej správy zo dňa 27.05.2022.50. Správny súd uvádza, že žalovaný pri žalobnom dôvode nepreskúmateľnosť rozhodnutia vo vzťahu
k zvýšeniu poklesu miery schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť v odôvodnení svojho
rozhodnutia žiadnym spôsobom neuviedol svoju správnu úvahu, prečo vedľajšie zdravotné postihnutie

(funkčná hyperprolaktinémia, obezita I. WHO sec. WHO, hyperinzulinémia, kostná denzita v pásme
normy, hypovitaminóza D v subst. so sek. Hyperparatyreózou, dyslipidémia na diéte, vertebroalgický
sy praecip. C-chrbtice, Atrioventrikulárny blok I.st., hepatopia s biochem. aktivitou v dok.) nemôžu
podľa žalovaného zakladať zvýšenie o 10 %, a teda aplikáciu ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o
sociálnom poistení. Žalovaný namiesto toho uvádza v odôvodnení rozhodnutia na strane 4 to, že

„Iné zdravotné postihnutia uvedené v diagnostických záveroch neodôvodňujú zvýšenie miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení v znení zákona
č. 310/2006 Z. z.“ Žalovaný tým, že neuviedol svoju správnu úvahu ohľadom toho, prečo nemožno zvýšiť
mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 %, a teda aplikovať ustanovenie § 71 ods.
8 zákona o sociálnom poistení.

51. Zároveň súd uvádza, že žalovaný na strane 4 svojho rozhodnutia uviedol, že „...Údaj, že je potrebná
doživotná hormonálna substitučná liečba s potrebou úpravy niektorých liekov pri nadmernom fyzickom
zaťažení, ktoré v závere – v poučení – uvádza táto lekárska správa, nemožno považovať za ťažké
funkčné obmedzenie, aj vzhľadom k tomu, že takáto informácia je pri viacerých onemocneniach,
kde je potrebná substitúcia hormónov „štandardná“ a poučenie sa poskytuje aj pri množstve ďalších

onemocnení...“ Avšak žalovaný nedoplnil celú formuláciu z lekárskej správy NEDÚ Ľubochňa zo
dňa 27.05.2022, ktorá posudzuje zdravotný stav nasledovne: „pacient sispenzarizovaný u nás
s vyššie uvedenými diagnózami, z interného/endokrinologického hľadiska ide o stav s nepriaznivou
prognózou vzhľadom na hypopláziu hypofýzy s potrebou doživotnej hormonálnej substitučnej liečby
hypotyreózy, hypokorticizmu s potrebou úpravy dávok glukokortikoidov v záťažových situáciách pre

riziko adrenálnej krízy, i s potrebou substitučnej liečby hyposomatotropizmu a hypogonadizmu, jedná
sa o trvalé poškodenie bez perspektívy zlepšenia hodnotíme ako závažný stav so zníženou pracovnou
schopnosťou. Prikláňam sa k priznaniu invalidného dôchodku.“ Podľa názoru správneho súdu, bolo
povinnosťou nielen posudkového lekára, ale aj žalovaného túto skutočnosť riadne odôvodniť, teda
riadne a dostatočne zrozumiteľne uviesť konkrétne dôvody, pre ktoré formuláciu z lekárskej správy

NEDÚ Ľubochňa zo dňa 27.05.2022 – „jedná sa o trvalé poškodenie bez perspektívy zlepšenia
hodnotíme ako závažný stav so zníženou pracovnou schopnosťou. Prikláňam sa k priznaniu invalidného
dôchodku“ – nezahrnuli do lekárskeho posudku, a následne do odôvodnenia rozhodnutia žalovaného.
A preto rozhodnutie žalovaného je neurčité, a teda pre súd nepreskúmateľné, a zakladá pre súd
nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nedostatok dôvodov, čo má za následok zrušenie rozhodnutia

žalovaného z dôvodu uvedeného v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

52. Po oboznámení sa s obsahom súdneho i pripojeného spisového materiálu ako i obsahom žalobou
napadnutých rozhodnutí správny súd uvádza, že zákonnou požiadavkou kladenou na rozhodnutie
orgánu verejnej správy je nielen to, aby sa opieralo o dostatočne zistený skutkový stav veci, ale i

to, aby bolo zrozumiteľne a riadne odôvodnené, a to vo vzťahu k jeho výrokovej časti. Inými slovami
naplnenie tejto požiadavky spočíva v tom, že orgány verejnej správy rozhodujúce vo veci sa musia v
odôvodnení svojich rozhodnutí s dôkazmi a skutočnosťami vysporiadať a v nadväznosti na to formulovať
svoje závery spôsobom, ktorý poskytne účastníkom konania jednoznačnú odpoveď, prečo bolo vo veci
rozhodnuté určitým spôsobom. Uvedené zahŕňa i predostretie úvah, ktorými boli orgány verejnej správy

vedené pri posudzovaní uplatneného nároku. Pre odvolací orgán verejnej správy zároveň vyplýva aj
povinnosť vysporiadať sa s jednotlivými námietkami uplatnenými účastníkom konania. To znamená, že
odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia uvedie, ktoré námietky uplatnené účastníkom konania
boli vyhodnotené ako dôvodné, a ktoré nie, pričom je nutné, aby správny orgán v odôvodení rozhodnutia
prípadnú nedôvodnosť námietok (aspoň stručne) vyhodnotil/zdôvodnil. Úlohou správneho súdu nie je

pri nerešpektovaní uvedenej požiadavky nahrádzať úvahu, ktorá prináleží správnemu orgánu úvahou
vlastnou, či za správny orgán si domýšľať dôvody, na ktorých bolo založené, resp. sám vyhodnocovať
dôvodnosť účastníkmi konania nastolených námietok, či už na základe obsahu spisového materiálu,
prípadne výsledkov dokazovania vykonaného pred orgánmi verejnej správy.

53. V zmysle zákona o sociálnom poistení, posúdenie otázky vzniku invalidity nie je otázkou právnou, ale
otázkou výsostne odbornou medicínskou, na kvalifikované zodpovedanie ktorej sú logicky nevyhnutné
odborné medicínske znalosti a skúsenosti, ktorými zaiste nedisponuje ani Sociálna poisťovňa, do
kompetencie ktorej bolo zákonom zverené oprávnenie rozhodovať (nie posudzovať) priznanie tohto„statusu“ invalidity a takýmito odbornými medicínskymi znalosťami nedisponuje ani správny súd. Z
uvedených dôvodov zákon o sociálnom poistení zveril oprávnenie posúdiť s odbornou starostlivosťou
zdravotný stav žiadateľa o priznanie mu invalidného dôchodku akreditovaným posudkovým lekárom

sociálnej poisťovne (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.), o závery odborného lekárskeho posudku
ktorého sa potom opiera a dovoláva sa ho rozhodnutie Sociálnej poisťovne. Samozrejme uvedené
neznamená, žeby posudkový lekár mohol konať alebo prijímať svoje, pre ďalšie rozhodovanie
sociálnej poisťovne, podstatné závery svojvoľne, práve naopak, závery lekárskeho odborného posudku
posudkového lekára o invalidite musia byť riadne, zrozumiteľne a v logických súvislostiach vzhľadom

na všetky ním preskúmavané lekárke správy (§ 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.) aj odôvodnené
tak, aby boli postupy a uvažovanie posudkového lekára pri prijímaní týchto záverov preskúmateľnými
(napr. aj iným kontrolným posudkom), a aby týmto jeho záverom v ich logických súvislostiach porozumel
aj subjekt nedisponujúci medicínskou odbornosťou, t.j. tak žiadateľ o invalidný dôchodok, ktorého
zdravotný stav sa posudzuje, ako aj sociálna poisťovňa rozhodujúca na základe tohto medicínskeho
posúdenia o priznaní invalidity, či správny súd toto rozhodnutie preskúmavajúci. Z uvedených dôvodov

aj správny súd, ktorý nie je dostatočne medicínsky erudovaný, v konaní o správnej žalobe na
preskúmanie rozhodnutia sociálnej poisťovne vo veci nepriznania invalidity, môže preskúmavať len
úplnosť, presvedčivosť a zákonnosť tohto rozhodnutia, ako aj posudku posudkového lekára, z ktorého
toto rozhodnutie vychádza. Inými slovami povedané, správny súd nemá oprávnenie prehodnocovať
medicínskezáveryposudkovéholekára,aniichmeniťnapr.vtomsmere,žebyvyhodnotilurčitúdiagnózu

žiadateľa ako rozhodujúce zdravotné postihnutie pre určenie miery poklesu vykonávať zárobkovú
činnosť žiadateľom, toto oprávnenie správny súd nemá, správny súd môže posúdiť iba úplnosť,
presvedčivosť a zrozumiteľnosť odôvodnenia odborného lekárskeho posudku v nadväznosti na ním
zohľadnené a posudzované lekárske správy a iné podklady o zdravotnom stave žiadateľa o invalidný
dôchodok.

54. Vzhľadom k uvedenému, správny súd argumentačne podporne poukazuje aj na vyjadrenia
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NSS SR“) v tomto smere, napr. v
rozhodnutí sp. zn. 6 Ssk/36/2022 z 24.08.2022, podľa ktorého cit. „V tejto súvislosti najvyšší správny
súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového

pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné
znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje
sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods.
1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť
vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho

poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver
posudkovéholekáraotom,čikonkrétnafyzickáosobaje,aleboniejeinvalidnásurčenoumieroupoklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa
druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného
stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú

zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia,
v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k
prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom,
na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je
nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa

len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú
vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje
posudkové závery náležite odôvodní.“

55. K námietke žalobcu týkajúcej sa posúdenia jeho zdravotného stavu posudkovým lekárom sociálneho

poistenia v neprítomnosti žalobcu súd uvádza, že vychádzajúc z ustanovenia § 153 ods. 5 zákona
osociálnompoisteníjepravdou,žeposudkovýlekársociálnehopoisteniavykonáva lekárskuposudkovú
činnosť za účasti poistenca (v danom prípade žalobcu). Správny súd zohľadnil, že k posúdeniu
zdravotného stavu žalobcu došlo v jeho neprítomnosti. Vychádzajúc z ustanovenia § 293eu ods. 1
zákona č. 461/2003 Z.z., keďže mimoriadna situácia vyhlásená uznesením vlády Slovenskej republiky

č. 111 zo dňa 11.03.2020 trvala aj po ukončení núdzového stavu až do 15.09.2023, t. j. krízová situácia
vo forme mimoriadnej situácie trvala aj ku dňu 24.11.2022 (kedy bol spracovaný posudok žalobcu
posudkovým lekárom žalovanej, ústredie v jeho neprítomnosti), povinnosť osobnej účasti žalobcu v
zmysle ustanovenia § 153 ods. 5. zákona č. 461/2003 Z.z. (časť vety za bodkočiarkou) sa v súlade s§ 293eu ods. 1 cit. zákona neuplatňovala. Počas krízovej situácie, ktorá v čase vyhotovenia posudku
o invalidite žalobcu trvala, tak žalovaná, resp. jej generálny riaditeľ, ani jej posudkový lekár, nemali
povinnosť vykonať posúdenie zdravotného stavu žalobcu v rámci lekárskej posudkovej činnosti za

osobnej účasti žalobcu. na základe uvedeného sa súd stotožnil s názorom žalovaného, že posudkový
lekár žalovaného nepochybil, keď v uvedenom období vykonával lekársku posudkovú činnosť v
neprítomnosti žalobcu, pričom vychádzal z kompletnej zdravotnej dokumentácie žalobcu.

56. Súd v závere uvádza, že dňa 09.02.2025 bola žalobcom súdu doručená Prepúšťacia správa NEDÚ

Ľubochňa vypracovaná ošetrujúcim lekárom B. F. G. zo dňa 23.01.2025, ktorá sa týka hospitalizácie
žalobcu z dôvodu kontroly substitúcie hypopituitarizmu na podklade hypoplázie až aplázie hypofýzy.
K uvedenému dôkazu súd uvádza, že tento bol žalobcom predložený až po nadobudnutí právoplatnosti
preskúmavanéhorozhodnutiažalovaného,apretoknemužalovanýajspoukazomnaustanovenia§135
ods. 1 SSP prihliadnuť nemohol, nakoľko v čase posudzovania zdravotného stavu žalobcu túto lekársku
správu posudkoví lekári sociálneho poistenia k dispozícii nemali. Pre úplnosť správny súd uvádza, že

ak by došlo k zmene zdravotného stavu v dôsledku jeho zhoršenia, môže žalobca opätovne požiadať
žalovaného o preskúmanie poklesu schopnosti alebo zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia
a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Novšie lekárske nálezy
môžu byť podkladom pre podanie opätovnej žiadosti o invalidný dôchodok.

57. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na doplnenie dokazovania a nariadenie znaleckého dokazovania k tomuto
súd uvádza, že ustanovenie § 204 SSP síce umožňuje súdu doplniť dokazovanie vykonané orgánom
verejnej správy (za predpokladu, že to nebude v rozpore s účelom správneho súdnictva), avšak správny
súd nevzhliadol potrebu vykonať znalecké dokazovanie na doplnenie zisteného skutkového stavu
jednak z dôvodu, že lekárska správa, ktorá bola žalobcom predložená je z obdobia po právoplatnosti

rozhodnutia žalovaného tak ako to súd uviedol v bode 57 odôvodnenia tohto rozsudku a jednak z
dôvodu zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pre
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Za takejto situácie by nariadenie znaleckého dokazovania
bolo nehospodárne a neúčelné a žalovaný resp. správny orgán prvého stupňa sa vie s dôvodom, pre
ktorý bolo zrušené rozhodnutie vysporiadať v rámci administratívneho konania.

58. Správny súd upriamuje pozornosť na to, že Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm.
d)upravujeakojedenzdôvodovzrušeniapreskúmavanéhorozhodnutiaaleboopatreniaorgánuverejnej
správy jeho nepreskúmateľnosť, pričom tu rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru správneho súdu argumenty a závery orgánu

verejnej správy nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti, z odôvodnenia musí
plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami, ktoré orgán verejnej správy viedol pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a jeho právnymi závermi na strane druhej. Zároveň následne jasným a
zrozumiteľným spôsobom orgán verejnej správy svojím odôvodnením dáva odpovede na tie skutkové
závery,ktoréboliprerozhodnutierozhodujúceprizachovaníprimeranejmierylogikyzrozumiteľnejnielen

pre orgán verejnej správy, ale aj pre adresáta rozhodnutia. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa
tieto náležitosti je nepreskúmateľné, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku
svojvôle.

59. Vzhľadom na skutočnosť, že správny súd z dôvodov uvedených vyššie dospel k záveru, že

napadnuté rozhodnutie nebolo vydané v súlade so zákonom, preto ho s poukazom na § 191 ods. 1 písm.
d) SSP zrušil. Nakoľko nepreskúmateľnosť rozhodnutia predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu
súdu napadnuté rozhodnutie čo do jeho podstaty preskúmať, správnemu súdu za danej situácie
neprináleží posudzovanie ďalších námietok prípadne dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
vrátane posúdenia judikatúry, nakoľko by nahrádzal rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej správy.

60. Vychádzajúc z uvedeného tak má súd za to, že nakoľko je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné
pre nedostatok dôvodov, nakoľko nie je z neho zrejmé, akým spôsobom dospel správny orgán k aplikácii
správnej úvahy, zverenej mu prílohou č. 4 zákona 461/2003 Z. z., a zároveň za situácie, keď žalovaný
nerešpektoval právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uvedený v rozsudku

Krajského súdu v Prešove, sp.zn. 4Sa/31/2020 zo dňa 11.03.2021 čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia
žalovanéhovzmysle§191ods.1písm.d)SSPnepreskúmateľnosť),azároveňajkzrušeniurozhodnutia
prvostupňového orgánu verejnej správy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátenia veci orgánu
verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta SSP.61. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude v intenciách uvedeného právneho názoru
správneho súdu i ustálenej judikatúry zadovážiť si nový posudok o zdravotnom stave a miere poklesu

schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť, v ktorom posudkový lekár, prípadne znalec podrobne
zdôvodní zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom
poistení a stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a uvedie, ktoré konkrétne
výsledky lekárskych vyšetrení dokumentujú u žalobcu zmenu zdravotného stavu. Následne správny
orgán opätovne vo veci rozhodne a rozhodnutie riadne odôvodní v zmysle § 209 ods. 4 zákona o

sociálnom poistení.

62. Správny súd upriamuje pozornosť na to, aby odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu dôsledne
opätovne rešpektovalo právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky uvedený
v rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 4Sa/31/2020 zo dňa 11.03.2021, vychádzalo zo
skutočností tam uvedených, svoje rozhodnutie riadne odôvodniť a vysporiadať sa so všetkými

skutočnosťami uvedenými v lekárskych správach, a to tak, aby žalobca získal dostatočnú argumentáciu,
prečo vedľajšie ochorenia nie sú dostatočným dôvodom pre zvýšenie miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť a riadnym a dostatočným spôsobom sa vysporiadať a riadne odôvodniť,
teda riadne a dostatočne zrozumiteľne uviesť konkrétne dôvody vo vzťahu ku všetkým skutočnostiach
uvádzaným v lekárskych správach, teda riadne a dostatočne odôvodniť svoje závery. Zároveň úlohou

konajúceho správneho orgánu bude v ďalšom konaní sa dôsledne zaoberať námietkami žalobcu,
odstrániť rozpory, ktoré boli ním namietané v odborných lekárskych posudkoch, ktoré tvorili podklad
pre rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, a na ktoré poukazoval aj žalobca v tomto súdnom
konaní. Po takomto dokazovaní konajúci správny orgán rozhodne opäť tak, že vyhodnotí každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a v prípade opätovnej aplikácie prílohy č. 4

zákona 461/2003 Z. z. jasne a zrozumiteľne vysvetlí a odôvodní stanovenú percentuálnu mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

63. Na tomto mieste súd dáva do pozornosti žalovanému ustanovenie § 191 ods.6 SSP, podľa ktorého
je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný právnym názorom súdu. Požiadavka na doplnenie

obsahu argumentácie prvostupňového orgánu verejnej správy v danej právnej veci (v novom rozhodnutí
správneho orgánu) smerujúca ku komplexnému obsahu argumentácie reagujúcemu na všetky námietky
vznesené účastníkom v konaní súvisí aj s právom na spravodlivé súdne konanie. Iba presvedčivé
rozhodnutie reagujúce na všetky prednesy a námietky účastníka konania je podľa názoru správneho
súdu rozhodnutím zodpovedajúcim základnej požiadavke uvedenej v článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej

republiky.

64. Správny súd v závere uvádza, že od 15.09.2023 bola zrušená mimoriadna situácia v súvislosti s
ohrozenímverejnéhozdraviaII.stupňazdôvoduochoreniaCOVID-19,ktorábolavyhlásená12.03.2020,
preto sociálna poisťovňa túto skutočnosť zohľadní pri posudzovaní zdravotného stavu žalobcu, keďže

vzmysle§293eurods.1zákonač.461/2003Z.z.vznenízákonač.66/2020Z.z.účinnéhood04.04.2020
sa § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňovala len počas krízovej situácie, ktorou bola
mimoriadna situácia, pričom toho času je už zrušená.

65. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého úspešnému

žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

66. V súlade s ustanovením § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo
dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Tieto povinnosť neplatia, aka) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ e/
vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
e) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
f) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

g) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
h)nerešpektovalzáväznýprávnynázor,vyslovenývzrušujúcomrozhodnutímokasačnejsťažnostialebo
i) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva

nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred krajským súdom.