Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, March 24, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22Csp/102/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124380742
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6124380742.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: Home Credit

Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, v zast.: Advokátska
kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., IČO: 47 234 679, so sídlom 01. mája 173/11, 911 01 Trenčín,
proti žalovanému: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX, XXX XX B., o zaplatenie 13.707,93 EUR
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 13.707,93 EUR spolu s úrokom vo výške 2.215,90 EUR
a s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 13.707,93 EUR od 15.05.2024 do zaplatenia,
a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 05.11.2024 domáhal zaplatenia
sumy 13.707,93 EUR spolu s úrokom vo výške 2.215,90 EUR a s úrokom z omeškania vo výške 9,50
% ročne zo sumy 13.707,93 EUR od 15.05.2024 do zaplatenia ako aj náhrady trov konania.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom,
spotrebiteľom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa 01.08.2019, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú

úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. Predmetom úverovej zmluvy bolo
poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 20.000,00 EUR zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal
peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných splátkach po 360,57 EUR. Žalovaný sa dostal
do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal. Žalobca
výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 18.03.2024 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli
riadne a včas zaplatené a žalobca touto výzvou upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva na
predčasné splatenie budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek výzve

dlžné splátky neuhradil, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok
úveru výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 29.04.2024 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej
dňa 15.01.2024. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností, žalovaný v lehote
na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v žalobe aj zákonné
úroky z omeškania.
3. Žalobca v tomto bode návrhu odkazuje na prílohu, v ktorej je uvedený prehľad splátok a úhrad
(splátkový kalendár). Žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil sumu 15.865,08 Eur. Ako vyplýva

z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo výške 15.923,83 Eur, ktorý
pozostáva z nasledovných položiek: Istina vo výške 768.71 Eur, táto suma prestavuje istinu 45.-48,
splátky spolu vo výške 768,71 Eur. Úrok vo výške 2215.90 Eur, táto suma prestavuje úrok 45.-48. splátkyspolu vo výške 2.215,90 Eur. Zosplatnená istina vo výške 12.939,22 Eur, táto suma prestavuje len istinu
splátok po zosplatnení za 49.-96. splátky spolu vo výške 12.939,22 Eur.

4. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení predložil úverovú zmluvu zo dňa
08.08.2019, stručný prehľad práv a povinností spotrebiteľa, všeobecné zmluvné podmienky žalobcu,
informácie o poistení, úverovú správu a posúdenie schopnosti klienta splácať spotrebiteľský úver, výzva
na zaplatenie dlžnej sumy s podacím hárkom a amortizačnú tabuľku.

5. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal
platobný rozkaz, sp. zn.: 38Up/1600/2024 zo dňa 30. septembra 2024 (ďalej len: „platobný rozkaz“),
ktorým žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal voči
platobnému rozkazu odpor s vecným odôvodnením.

6. Žalovaný svoj odpor voči platobnému rozkazu odôvodnil nasledovne. Žalovaný vo svojom odpore

namietal, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, pôžička je bezúročná a bez poplatkov,
úroky si žalobca uplatnil bezdôvodne. Trovy konania sú vyčíslené nesprávne. Súčasne žalovaný
namietal, že splnomocnenie pre právneho zástupcu žalobcu bolo udelené neoprávnenou osobou,
pretože pán E. F. nebol v tom čase oprávnený konať za žalobcu. Súčasne namietal, že sa jedná
o premlčanie nároku.

7. Žalobca v rámci svojho vyjadrenia k odporu uvádza, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že by
zmluva obsahovala akékoľvek neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný žiadnym spôsobom súdu
neuviedol, ktoré zmluvné podmienky považuje za neprijateľné. Žalobca nepovažuje túto námietku
žalovaného za správnu a predkladá konajúcemu súdu výpis z Obchodného registra Okresného súdu

Trnava v celom rozsahu, z ktorého vyplýva, že pán E. F. je člen predstavenstva okrem iného aj od dňa
13.04.2018 do dňa 11.04.2023. K údajnému premlčaniu dlhu uvádza, že výzva na zaplatenie dlžnej
sumy zo dňa 18.03.2024, daná na poštovú prepravu dňa 20.03.2024 pod podacím číslom G. doručená
dňa 25.03.2024, výzva k splateniu celého úveru zo dňa 29.04.2024 daná na poštovú prepravu dňa
30.04.2024 pod podacím číslom G. doručená dňa 06.05.2024. Žalovaný sa dostal do omeškania s

plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas nesplácal. Žalobca výzvou na zaplatenie
dlžnej sumy zo dňa 18.03.2024 vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas
zaplatené a žalobca touto výzvou upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva na predčasné
splatenie budúcich splátok úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky
neuhradil, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru výzvou k

splateniu celého úveru zo dňa 29.04.2024 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 15.01.2024,
a teda nárok žalobcu nemôže byť premlčaný.

8. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote vyjadril k vyjadreniu
žalobcu.Výzvabolažalovanémudoručenádňa16.12.2024.Žalovanýsakvyjadreniužalobcunevyjadril.

9. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

10. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/03 zo dňa 03. júla 2003 a z

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,
resp. právo na spravodlivý proces.“

11. Podľa 204 Civilného sporového poriadku platí, že: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo
jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“12. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo.“

13. Súd vo veci nariadil pojednávanie. Na pojednávaní konanom dňa 24.04.2025 boli medzi stranami
sporu ustálené nasledovné sporné a nesporné skutočnosti. Za nesporné skutočnosti medzi žalobcom
a žalovaným súd považoval to, že žalobca a žalovaný uzatvorili zmluvu o úvere č.: XXXXXXXXXX zo
dňa 01.08.2019, predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 20.000,00 EUR.

Žalovaný sa zaviazal vrátiť peňažné prostriedky v 96 mesačných pravidelných splátkach po 360,57
EUR.Žalobcavyhlásilpredčasnúsplatnosťúveruvýzvouzodňa29.04.2024.Žalovanýdokopyneuhradil
sumu vo výške 15.865,08 EUR. Za sporné skutočnosti súd medzi žalobcom a žalovaným považoval
neprijateľné zmluvné podmienky bez bližšej špecifikácie, trovy konania, prípadnú neplatnosť udeleného
plnomocenstva a premlčanie dlhu.

14. V nadväznosti na ustálenie si sporných a nesporných skutočností súd vykonal dokazovanie
oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v zmysle § 204 Civilného sporového
poriadku. Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový stav: žalobca ako veriteľ
uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom, spotrebiteľom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX zo dňa
01.08.2019, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit

Slovakia, a.s. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 20.000,00
EUR zo strany žalobcu. Žalovaný sa zaviazal peňažné prostriedky vrátiť v 96 pravidelných mesačných
splátkach po 360,57 EUR. Uvedené mal súd za preukázané na základe predloženej úverovej zmluvy.
Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď splátky úveru riadne a včas
nesplácal. Žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 18.03.2024 vyzval žalovaného na úhradu

splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a žalobca touto výzvou upozornil žalovaného na možnosť
uplatneniaprávanapredčasnésplateniebudúcichsplátokúveruvlehoteniekratšejako15dní.Žalovaný
napriek výzve dlžné splátky neuhradil, a teda žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti
budúcich splátok úveru výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 29.04.2024 pre omeškanie s úhradou
splátky splatnej dňa 15.01.2024. Žalobca poskytol žalovanému lehotu 15 dní na splnenie povinností,

žalovaný v lehote na plnenie dlžnú sumu neuhradil, a preto si žalobca okrem dlžnej sumy uplatňuje v
žalobe aj zákonné úroky z omeškania. Žalovaný ku dňu podania žaloby celkovo uhradil sumu 15.865,08
Eur. Ako vyplýva z prehľadu splátok a úhrad, žalobca eviduje voči žalovanému dlh vo výške 15.923,83
Eur, ktorý pozostáva z nasledovných položiek: Istina vo výške 768.71 Eur, táto suma prestavuje istinu
45.-48, splátky spolu vo výške 768,71 Eur. Úrok vo výške 2215.90 Eur, táto suma prestavuje úrok 45.-48.

splátky spolu vo výške 2.215,90 Eur. Zosplatnená istina vo výške 12.939,22 Eur, táto suma prestavuje
len istinu splátok po zosplatnení za 49.-96. splátky spolu vo výške 12.939,22 Eur. Uvedené mal súd za
preukázané z amortizačnej tabuľky.

15. Podľa § 491 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len:

„Občiansky zákonník“), platí že: „záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne upravených;
môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv obsahujúcich
prvky rôznych zmlúv.“

16. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len:

„Obchodný zákonník“) platí, že: „zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.“

17. Podľa § 499 Obchodného zákonníka platí, že: „za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na

požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom
podnikania veriteľa.“

18. Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka platí, že: „od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej

zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky
požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany
dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť
úroky v najvyššie prípustnej výške.“19. Podľa § 503 ods. 1 až 3 Obchodného zákonníka platí, že: „záväzok platiť úroky je splatný spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných

prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď
sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Ak
sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky
splatné aj úroky z tejto splátky. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred
dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných

prostriedkov.“

20. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy
o úvere (ďalej len: „zákon o spotrebiteľských úveroch“): „spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie

spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi
oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu1b) a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania

týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa
na tieto úvery nevzťahuje.“

21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu

formu (pozn. súdu: právny režim), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.“

22.Podľa§290Civilnéhosporovéhoporiadkuplatí,že:„spotrebiteľskýsporje spor medzi dodávateľom
a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.“

23. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj

keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.“

24. Súd posúdil právny vzťah medzi postupcom ako právnym predchodcom žalobcu a žalovaným ako
spotrebiteľský právny vzťah, ktorý vznikol na základe zmluvy o úvere. Súd poskytnutú úver na základe
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru posúdil ako spotrebiteľský úver poskytnutý v zmysle § 1

ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, pričom táto zmluva má súčasne charakter spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Základnou povinnosťou žalovaného je vrátiť
v dohodnutom termíne žalobcovi istinu a úroky ako odmenu za poskytnutie finančných prostriedkov na
základe zmluvy o úvere. Nakoľko si žalovaný riadne a včas nesplnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti,
žalobcovi vznikol nárok na vrátenie istiny a úrokov v príslušnej výške.

25. Zmluva o úvere ja ako zmluvný typ upravená v § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Nakoľko
je však právny vzťah medzi žalobcom a žalovanými spotrebiteľským právnym vzťahom, je nevyhnuté
v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka prednostne aplikovať na tento právny vzťah ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. K uvedenému záveru

dospel súd z dôvodu, že uvedená zmluva o úvere je formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, keďže
text zmluvy bol vopred pripravený, žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť žiadnym podstatným
spôsobom zasahovať do jej obsahu. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o splátkovom
úvere vystupoval ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti azároveň ako veriteľ, keď poskytol žalovanému spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania
a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti, a úver bol žalovanému poskytnutý za iným účelom, ako za účelom

výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. S poukazom na vyššie uvedené súd na predmetný
právny vzťah prednostne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka.

26. Žalovaný v priebehu civilného sporového konania uplatnil prostriedky procesnej obrany len v podobe
podaného odporu. Žalovaný v rámci svojho odporu na úvod uviedol, že úverová zmluva obsahuje

neprijateľné zmluvné podmienky.

27. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktorésatýkajúhlavnéhopredmetuplneniaaprimeranosticeny,aktietozmluvnépodmienkysúvyjadrené

určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.“

28. Žalovaný namietal vo svojom odpore, že uvedená úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky, avšak neuviedol, ktoré konkrétne ustanovenia zmluvy o úvere považuje za neprijateľné. Nie
je totiž možné, aby žalovaný len blanketovo uviedol, že zmluva o úvere obsahuje neprijateľné zmluvné

podmienky bez ich bližšej konkretizácie a odôvodnenia. Súd aj napriek tomu vykonal dokazovanie
prostredníctvom analýzy zmluvy o úvere a podrobil ju testu neprijateľnosti zmluvných podmienok
prostredníctvom generálnej klauzuly uvedenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Po podrobnej
analýze tejto zmluvy súd dospel k právnemu záveru, že uvedená zmluva neobsahuje ustanovenia, ktoré
by boli priamo v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V úverovej zmluve je jasne a prehľadne

uvedená čiastka, ktorá bola predmetom úveru, a to suma 20.000,00 EUR. V tejto úverovej zmluve je
jasne a prehľadne uvedené, koľko mal žalovaný celkovo žalobcovi zaplatiť v pravidelných mesačných
splátkach, celková výška mesačnej splátky vo výške 360,57 EUR, ročná úroková sadzba vo výške 15,01
%. Nakoľko si žalobca uplatňuje v tomto konaní len nesplatenú istinu spolu s úrokmi, súd v úverovej
zmluve nenašiel také ustanovenia, ktorý by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

žalobcu a žalovaného pri nároku žalobcu na vrátenie istiny spolu s úrokmi. Z uvedeného dôvodu súd
argumenty žalovaného v rámci jeho uplatneného práva na súdna ochranu nemohol vziať do úvahy a
vyhodnotil ich ako právne irelevantné.

29. Ďalej žalovaný namietal, že pohľadávka žalobcu je premlčaná. V tejto časti odôvodnenia rozsudku sa

súdzameralnaoverenieskutočnosti,čižalobcovuplatnenýnárokvjehožalobejealeboniejepremlčaný
tak, ako na to poukázal žalovaný.

30. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka platí, že: „pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“

31. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy,
ktoré sa má vykonať v splátkach, môže obchodník uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej
ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.“

32. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.“

33. K jasnému ustáleniu rozhodovacej praxe v otázke premlčania dlhu pri strate výhody splátok v
spotrebiteľských veciach došlo publikovaním uznesenia najvyššieho súdu z 29. novembra 2022, sp. zn.
7Cdo/268/2020 v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a rozhodnutí súdov SR pod č. R 29/2023 s
právnou vetou: „podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba
celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Inak je

tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh.“34. Z uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.: 1 Cdo/123/2022, bodu 29., zo dňa
30.01.2024 vyplýva, že: „podstata ustanovenia § 103 druhej vety Občianskeho zákonníka (dôvod, pre
ktorý tu zákonodarca stanovil začatie plynutia premlčacej doby odlišne od všeobecného pravidla actio

nata, ustanoveného v § 101) je v tom, že plynutie premlčacej doby by nemalo byť výlučne na vôli veriteľa.
Pokiaľ teda veriteľ môže jednostranným právnym úkonom vyvolať možnosť uplatniť svoj nárok na súde,
je potrebné, aby mu plynula premlčacia doba bez ohľadu na to, kedy toto právo využije. Napokon, toto
právo sa mu zo zákona obnovuje pri každej ďalšej nezaplatenej splátke, ktorá sa dostane do omeškania
viac ako tri mesiace a pri každej splátke je potrebné po troch mesiacoch a jednom dni omeškania začať

počítať novú premlčaciu dobu na potenciálne zosplatnený dlh.“

35. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení v spojení vyššie uvedenou aktuálnou
rozhodovacou činnosťou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci súd dospel k právnemu
záveru, že žalobcov uplatnený nárok bol uplatnený na súd riadne a včas. Je tomu tak preto, pretože
výzva na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 18.03.2024, daná na poštovú prepravu dňa 20.03.2024 pod

podacím číslom G. bola žalovanému doručená dňa 25.03.2024. Vvýzva k splateniu celého úveru zo
dňa 29.04.2024 daná na poštovú prepravu dňa 30.04.2024 pod podacím číslom G. bola žalovanému
doručená dňa 06.05.2024. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením zmluvných povinností, keď
splátky úveru riadne a včas nesplácal. Žalobca výzvou na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 18.03.2024
vyzval žalovaného na úhradu splátok, ktoré neboli riadne a včas zaplatené a žalobca touto výzvou

upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva na predčasné splatenie budúcich splátok úveru v
lehote nie kratšej ako 15 dní. Žalovaný napriek výzve dlžné splátky neuhradil, a teda žalobca pristúpil
k vyhláseniu predčasnej splatnosti budúcich splátok úveru výzvou k splateniu celého úveru zo dňa
29.04.2024 pre omeškanie s úhradou splátky splatnej dňa 15.01.2024, a teda nárok žalobcu nemôže byť
premlčaný, pretože žaloba žalobcu bola podaná v trojročnej premlčacej dobe plne v súlade s § 101 a s §

103 Občianskeho zákonníka. Z uvedeného dôvodu súd aj pri námietke premlčania zo strany žalovaného
musí konštatovať, že námietka premlčania zo strany žalovaného bola vznesená nedôvodne, pretože
nárok žalobcu nie je premlčaný.

36. Ďalej žalovaný uviedol, že splnomocnenie pre právneho zástupcu žalobcu bolo udelené

neoprávnenou osobou, pretože pán E. F. nebol v tom čase oprávnený konať za žalobcu. Za týmto
účelomsúdvykonaldokazovanienahliadnutímdoObchodnéhoregistraakoverejneprístupnéhoregistra
v súlade s § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

37. Podľa § 185 ods. 2 Civilného sporového poriadku, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý

vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové
tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon
neustanovuje inak.

38. Po nahliadnutí do Obchodného registra žalobcu vyplýva, že pán E. F. je člen predstavenstva okrem

iného aj od dňa 13.04.2018 do dňa 11.04.2023. Plnomocenstvo udelené právnemu zástupcovi žalobcu
bolo udelené dňa 22. decembra 2022, teda v čase, keď bol za žalobcu pán E. F. oprávnený konať.
Z uvedeného dôvodu aj tento argument žalovaného súd nepovažoval za relevantný a nemohol naň
prihliadnuť.

39. Ďalším argumentom žalovaného bolo, že žalobca si nemal uplatniť úroky. Z uvedeného dôvodu súd
pristúpil ku skúmaniu uplatnených úrokov a úrokov omeškania pri ich vzájomnej kumulácií. Súd mal za
to, že kumulácia dohodnutých úrokov a úrokov z omeškania je možná do výšky, akú by pri riadnom
plnení povinností dlžník na dohodnutých úrokoch zaplatil. Aj po predčasnom zosplatnení úveru zostáva
záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t.j. patrí v rovnakej výške a za rovnaké

obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Na druhej
strane, dojednanie, podľa ktorého veriteľovi patria v prípade omeškania dlžníka úroky až do skutočného
vrátenia istiny úveru, by bolo pre dlžníka spotrebiteľa nevýhodné, a preto v zmysle § 54 ods.
1 Občianskeho zákonníka neplatné.

40. V súčasnej právnej úprave zmluvy o úvere absentuje explicitná úprava konečného okamihu
povinnosti dlžníka platiť úroky z poskytnutých peňažných prostriedkov, avšak zo žiadneho ustanovenia
Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka či zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz
dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úroky z úveru až do úplného splateniaúveru. Obchodný zákonník, ani Občiansky zákonník neupravuje moment trvania záväzku platiť
úroky v prípade omeškania dlžníka s platením úveru. Za situácie, že dlžník z úverového
vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné

dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úroky z
úveru, ktoré sú odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol.
Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za nich získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti
porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako
úroky z omeškania. Zosplatnenie je inštitút slúžiaci ochrane veriteľa, podstata úverového vzťahu a jeho

existencia zostáva zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena,
záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu,
na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú
zmluvný základ.

41. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť

platiť úroky z omeškania. Inak povedané dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok rovnaký, ako v čase
jeho dojednania, t.j. veriteľovi patrí úrok v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k
omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. Pre spotrebiteľa je však nevýhodné, aby platil
úroky až do zaplatenia istiny. Dojednanie, ktorého obsahom je platenie dohodnutých úrokov až
do zaplatenia istiny jeho postavenie zhorší. Pokiaľ by totiž spotrebiteľ, ktorý sa pre svoju ekonomickú

situáciu dostal s plnením splátok úveru do omeškania, musel v dôsledku vyhlásenia predčasnej
doby splatnosti úveru platiť dohodnuté úroky až do úplného splatenia istiny, zaplatil by v
konečnom dôsledku sumu neprimerane vysokú ako náhradu za poskytnutie peňazí. Dohodnuté úroky
predstavujú cenu peňazí za ich poskytnutie na vopred dohodnuté obdobie, tzn. že jej výška musí byť
stanovená v čase uzatvorenia zmluvy o úvere. Dlžník teda presne vie koľko bude povinný za

poskytnuté peniaze veriteľovi zaplatiť (viď. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/42/2020
zo dňa 16.06.2020). V citovanom uznesení dovolací súd uzavrel, že: „v prípade vyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník
zaplatil ako cenu peňazí“.

42. Na základe vyššie uvedeného súd dospel k právnemu záveru, že žalobca si uplatnil úrok popri
úroku z omeškania plne v súlade s platnou právnou úpravou, pričom samotná výška úroku zo strany
žalovaného nebola sporná a súd ju považoval za nespornú na základe § 151 ods. 1 Civilného sporového
poriadku.

43. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní a k
procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: I ÚS 24/2019 zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné
sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim

korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne
vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo

zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,
nedošlo.“

44. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8 Cdo/140/2018 zo dňa 11.09.2011
platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným

sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku
náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého
záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na
druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré

vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia
sp. zn. 2 Cdo 256/2012 a 6 Cdo 95/2011).“45. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť v zmysle § 150
Civilného sporového poriadku. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden
zo základných princípov civilného procesu v zmysle článku 8 Civilného sporového poriadku. Skutkové

tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami
procesnej obrany. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu
uniesť bremeno tvrdenia s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore.
Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“ má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry v spore. Prejaví sa v rámci meritórneho

rozhodnutia vo veci. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva
spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V zásade platí, že každý má tvrdiť najmä tie právne skutočnosti,
ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. To, že Civilný sporový poriadok chápe
bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia § 151
ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje procesné následky, resp. sankciu za jej nesplnenie.
(Bližšie pozri: ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové

konanie. 1 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 245 a 246, ISBN: 978-80-7400-876-4.)

46. Súd k uplatneným prostriedkom procesnej obrany žalovaného uvádza, že žalovaný vo svojom
odpore ako aj v celom priebehu civilného sporového konania neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti,
ktoré by vylučovali uplatnené právo žalobcu z predmetnej úverovej zmluvy. Svoje tvrdenia v podanom

odpore nepreukázal listinnými dôkazmi, nenavrhol žiadne návrhy na doplnenie dokazovania. Z
uvedeného dôvodu sa ďalšie skutočnosti medzi žalobcom a žalovaným stali v zmysle § 151 ods. 1
Civilného sporového poriadku nespornými. K vyjadreniu žalobcu sa písomne žalovaný už nevyjadril a
na pojednávaní konanom dňa 24.03.2025 sa žalovaný osobne nezúčastnil, pričom svoju neúčasť riadne
a včas neospravedlnil. Jediným prostriedkom procesnej obrany bol podaný odpor, ktorý neobsahoval

žiadne konkrétne skutočnosti aplikujúce sa na danú zmluvu o úvere. Z uvedeného dôvodu žalovaný
žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by vylučovali uplatnené právo žalobcu v tomto konaní.

47. Nakoľko však žalovaný v civilnom sporovom konaní vystupoval ako spotrebiteľ a slabšia strana
sporu, súd ex offo pristúpil k preskúmaniu povinných minimálnych zákonných náležitostí zmluvy úvere.

48. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch ku dňu podpísania zmluvy platí, že: „zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej
vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva
o spotrebiteľskom úvere musí byť v záhlaví zreteľne označená názvom zmluvy, ktorý obsahuje slová

„spotrebiteľský úver“ v príslušnom gramatickom tvare.“

49. Podľa § 53c Občianskeho zákonníka platí, že: „ak je spotrebiteľská zmluva vyhotovená písomne,
predmet a cena nesmú byť uvedené menším písmom ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu
zmluvy a označení jej častí. Ustanovenia spotrebiteľskej zmluvy, ako aj ustanovenia obsiahnuté vo

všeobecných obchodných podmienkach alebo v akýchkoľvek iných zmluvných dokumentoch, ktoré so
spotrebiteľskou zmluvou súvisia, nesmú byť uvedené pre spotrebiteľa nečitateľným a menším písmom,
ako ustanoví vykonávací predpis. Zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná.“

50. Súd vykonal dokazovanie prostredníctvom vzhliadnutia zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dospel

k právnemu záveru, že predmetná úverová zmluva nie je písaná menším písmom pod zákonom
stanovené veľkostné minimum (9). Veľkosť písma použitého v úverovej zmluve je dokonca väčšia ako
v priložených úverových podmienkach. Zmluva o úvere obsahuje všetky náležitosti v zmysle § 9 ods.
1 o spotrebiteľských úveroch a je plne v súlade s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie zo dňa
XX.XX.XXXX H./XX vo veci C. H. B. proti I..

51. Súd súčasne ex offo preskúmal, akým spôsobom právny predchodca žalobcu skúmal pred
poskytnutím úveru bonitu žalovaného tak, či žalobca postupoval správne v zmysle § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch.

52. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch platí, že: „veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričomberie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.“

53. Žalobca uviedol, že v rámci postupu v poskytovaní úveru napĺňa žalobca svoju zákonnú povinnosť
preverovania bonity žalovaného dôsledným zisťovaním jeho kreditného skóre, ktoré zaisťuje oddelenie
úverových rizík žalobcu. Týmto procesom je posudzovaná príjmová a výdavková stránka žalovaného
a ďalej sa skúmajú informácie o premenných hodnotách žalovaného ako je vek, vzdelanie, zdroj
príjmov, rodinný stav, počet detí, spôsob bývania a pod. Pre tento účel je využívaný štatistický

model, ktorého výstupom je pravdepodobnosť dodržania úverových záväzkov zo strany žalovaného.
Tento model je postavený na logickej regresii, kde sa jednotlivé dichotomické premenné opierajú o
ďalšie. Pre každú produktovú líniu potom žalobca využíva odlišný model pre zistenie kreditného skóre
žalovaného. Rovnako tak sú nastavené hodnoty minimálneho kreditného skóre, ktorého nedosiahnutím
je posudzovaná žiadosť zamietnutá. Uvedené posudzovanie bonity na základe parametrov vytvorených
odbornými zamestnancami žalobcu vykonáva automatizovaný systém s výsledkom, ktorý predstavuje

limit najvyššej mesačnej splátky. V rámci neho je overovaná schopnosť žalovaného splácať ďalšie
finančné záväzky a hradiť nevyhnutné životné výdavky. Je zohľadňované rodinné postavenie
žalovaného, najmä vyživovacia povinnosť, príjem partnera žalovaného, prípadne ďalšie skutočnosti.
Pokiaľ z takto uvedených informácií vznikne pochybnosť o pravosti tvrdení žalovaného, pristupuje
žalobca k žiadosti o predloženie potvrdenia o výške príjmu a výpisu z bankového účtu. Existenciu

prípadných ďalších pochybností ohľadom bonity žalovaného minimalizuje žalobca kontrolou žalovaného
v externých registroch. Využívané sú registre Sociálnej poisťovne pre overenie príjmu žalovaného a
jeho zamestnávateľa, poprípade overenie poberania dôchodku a úverové registre J. s ktorých pomocou
sa zhromažďujú informácie, ako je napr. existencia záväzkov, ich výška, historická platobná morálka
žalovaného. Hodnotu informácií z týchto registrov je pritom potrebné považovať za významnú s ohľadom

na skutočnosť, že poskytujú obraz o stave záväzkov u veľkého počtu veriteľov - dá sa povedať, že u
prevažnej väčšiny relevantných inštitucionálnych veriteľov pôsobiacich na trhu.

54. Súd po vykonanom dokazovaní ohľadom skúmania bonity žalovaného uvádza, že žalobca existujúce
záväzky spotrebiteľa veriteľ overil dopytom do úverového registra dňa 18.02.2015, z ktorého vyplynulo,

že spotrebiteľ mal v čase poskytnutia úveru existujúce záväzky s mesačným úverovým zaťažením v
sume 15,00 EUR. Veriteľ počítal s úverovým zaťažením vo výške 262,00 EUR (čo predstavuje výška
splátky existujúceho úveru v sume 15,00 EUR a novo poskytnutého úveru v sume 247,00 EUR).
Žalovaný deklaroval príjem vo výške 504,00 EUR. V rámci nákladov na zabezpečenie základných
životných potrieb bral veriteľ do úvahy paušálnu sumu vo výške 198,09 EUR v podobe životného minima

spotrebiteľov.Výpočetlimitubolrealizovanýnasledovne:(výškaexistujúcichsplátokúver+výškasplátky
poskytnutého úveru + výška nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a
osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť) musí byť nižšia ako výška príjmu. Suma 15,00
EUR (existujúce splátky) + 247,00 EUR (splátka poskytnutého úveru) + 198,00 EUR (suma nákladov) =
460,00 EUR, čo je menej ako overený čistý príjem spotrebiteľa vo výške 504,00 EUR. Uvedené mal súd

za preukázané na základe interného dokumentu o posúdení bonity s uvedením výšky príjmu, rodinného
stavu a podmienok bývania žalovaného a úverovej správy z registrov dlžníkov J. pre účely posudzovania
schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver.

55. Podľa uznesenia Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 10CoCsp/20/2021 z 13.09.2022: odvolací

súd uvádza, že primárne žiadateľ o úver (spotrebiteľ) je povinný poskytnúť pravdivé a relevantné
údaje vo svojej žiadosti o poskytnutie úveru a nie naopak, keď spotrebiteľ vo svojej žiadosti klame
ohľadom svojej majetkovej situácie, úmyselne uvádza nepravdivé údaje, výslovne za účelom, aby splnil
podmienky na poskytnutie úveru, dodávateľ na základe týchto klamlivých údajov je uvedený do omylu a
poskytne spotrebiteľovi úver a súd prvej inštancie namiesto, aby spotrebiteľa zaviazal aspoň na vrátenie

poskytnutie sumy úveru (pokiaľ by vyhodnotil úver ako bezúročný a bez poplatkov), žalobu v celom
rozsahu zamietne, z dôvodu, že sa mu javí, že dodávateľ nedostatočne skúmal bonitu spotrebiteľa.
Odvolací súd zdôrazňuje, že dodávateľ nie je policajný orgán, t. j. jeho možnosti skúmania bonity
spotrebiteľasúlimitované(o.i.ajzákonomochranyosobnýchúdajov)amusíprioritnevychádzazúdajov,
ktoré mu poskytol spotrebiteľ v žiadosti o úver.

56. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že žalobca v konaní osvedčil skúmanie
bonity žalovaného s odbornou starostlivosťou tak, ako to predpokladá § 7 ods. 1 zákona o
spotrebiteľských úveroch. Je tomu tak preto, pretože žalobca dostatočne preskúmal bonitu žalovanéhona základe informácií, ktoré mu poskytol sám žalovaný. Právny predchodca žalobcu si totiž nemusel
od žalovaného konkrétne vyžiadať doklady alebo faktúry preukazujúce deklarované náklady. Súd mal v
tomto prípade za preukázané, že celkové záväzky žalovaného s mesačnou splátkou úveru v spojení s

paušálnou sumou životného minima boli nižšie ako samotný čistý príjem žalovaného.

57. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že: „dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ
právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok

týkať aj len jednotlivých plnení.“

58. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že: „ak ide o omeškanie s plnením peňažného
dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

59. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len: „Nariadenie vlády“): „výška úrokov z omeškania je opäť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“

60. Nakoľko sa žalovaný sa dostal s úhradou svojho dlhu do omeškania, žalobca si v súlade s § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka uplatnil zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po vzniku
omeškania dlžníka s platením svojho dlhu, pričom ich výška 9,50 % ročne bola žalobcom správne určená
v súlade s § 3 Nariadenia vlády. Je tomu tak preto, pretože v čase začiatku omeškania dlžníka s platením

svojho peňažného záväzku bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 4,50 %,
ktorá sa v zmysle § 3 Nariadenia vlády zvyšuje celkovo o päť percentuálnych bodov (4,50 % + 5,00%
= 9,50 % úrok z omeškania).

61. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

62. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom
do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového
poriadku.

63. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel
k právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

64. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

65. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

66. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

67. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

68.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle

zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.
V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %,z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %).
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku.

69. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Z uvedeného dôvodu súd ani posledný
argument žalovaného ohľadom výšky trov konania nemohol vziať do úvahy, pretože o finálnej výške trov

konania bude rozhodovať vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku.

70. Na záver sa súd vyjadrí k žiadosti žalovaného o odročenie pojednávania, ktorému súd nevyhovel.
Žalovaný na základe svojej žiadosti zo dňa 17.03.2025 požiadal súd o odročenie pojednávania. Súd
obratom bezodkladne v súlade s § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku vydal upovedomenie,
v rámci ktorého uviedol, prečo nie je možné žiadosti žalovaného vyhovieť. Samotné dôvody sú uvedené

v tomto upovedomení. Okrem nepreukázania dôvodov na odročenie pojednávania žalovaný porušil
ustanovenie § 183 ods. 3 Civilného sporového poriadku, keď vo svojej žiadosti neuviedol e-mailovú
adresu ani telefónne číslo. Z uvedeného dôvodu súd doručoval rozhodnutie o žiadosti žalovaného
o odročenie pojednávania cestou pošty. Nakoľko sa žalovaný riadne a včas nedostavil na nariadený
termín pojednávania, súd v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku, že bude konať v neprítomnosti

žalovaného, pretože jeho neúčasť súd považoval za neospravedlnenú. Žalovaný dodatočne až dňa
26.03.2025 doručil priepustku od ošetrujúceho lekára, ktorá však automaticky neznamená, že sa
žalovaný nemohol dostaviť na nariadený termín pojednávania, pretože v nej absentuje čas vyšetrenia.
Uvedené len potvrdzuje skutočnosť, že žalovaný ani dodatočne nepreukázal súdu, že by sa nemohol
pôvodne nariadeného termínu pojednávania na danú hodinu zúčastniť.

71. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,

ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.