Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, March 28, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/120/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019200766
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019200766.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: MED-
AMB DANIELA, s.r.o., IČO: 36 361 372, so sídlom Bebravská 1, Bratislava, zastúpený: Advokátska
kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., IČO: 47 238 232, so sídlom Dobšinského 12, Bratislava,
proti žalovanému: Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, so sídlom Limbová 2, Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. S01638-2019-OVSASK zo dňa 02. apríla 2019,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Žalobca sa včas podanou žalobou (30.05.2019) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. S01638-2019-OVSASK zo dňa 02.04.2019, ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu
a potvrdené rozhodnutie Bratislavského samosprávneho kraja č. 00664/2018/12 (01528/2017/ZDR) zo
dňa 22.03.2018. Prvostupňovým rozhodnutím bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 600,- € z dôvodu

porušenia povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. ah/ zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch
zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z.
z.“), ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 02.06.2016 požadoval od pacientky A. B. C. úhradu za
výpis z jej zdravotnej dokumentácie pre iného zdravotníckeho pracovníka v rozsahu jeho vyžiadania, vo
výške 10 € za 10 minút a z dôvodu odmietnutia úhrady pacientkou výpis zo zdravotnej dokumentácie
neposkytol, čím porušil osobitné predpisy o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť (ďalej aj

„správny delikt č. 1“). Ďalším dôvodom bolo porušenie povinnosti vyplývajúcej z 79 ods. 1 písm. za/
zákona č. 578/2004 Z. z., ktorého sa žalobca dopustil tým, že od apríla 2016 do 25.07.2016 nedodržiaval
schválené ordinačné hodiny, keď ordinovať začínal o 8:30 hod. napriek tomu, že podľa schválených
ordinačných hodín mal ordinovať od 8:00 hod (ďalej aj „správny delikt č. 2“). Posledným dôvodom
bolo porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. m/ zákona č. 578/2004 Z. z. spracúvať,
poskytovať a sprístupňovať údaje zo zdravotnej dokumentácie podľa osobitného predpisu, ktoré sa
žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti dopustil tým, že dňa 02.05.2016 odmietol poskytnúť

výpis zo zdravotnej dokumentácie pacientky A. B. C. v rozsahu vyžiadania A. C. D., A., E., zo dňa
28.04.2016 (ďalej aj „správny delikt č. 3“).

II. Priebeh administratívneho konania2. Prvostupňovému správnemu orgánu bol dňa 14.06.2016 doručený podnet A. B. C. (ďalej len
„pisateľka“ alebo „pacientka“), v ktorom uviedla, že jej gynekológ A. C. D., A., E., ju z dôvodu gravidity

vyslal na 3 vyšetrenia, ku ktorým jej vypísal výmenný lístok. Išlo o očné vyšetrenie, zubné vyšetrenie
a vyšetrenie u obvodného lekára. Dňa 02.05.2016 jej obvodná lekárka oznámila, že nevie, čo od nej
gynekológ chce, preto jej dala celú zdravotnú kartu do ruky, nech si A. D. vyberie, čo chce. Gynekológ
pisateľke oznámil, že od obvodnej lekárky žiadal vyjadrenie k jej zdravotnému stavu, prekonaným
chorobám a EKG vyšetrenie, pričom poskytnúť tieto informácie je povinnosťou obvodného lekára.

Následne teda pisateľka navštívila svoju obvodnú lekárku dňa 02.06.2016, pričom jej bolo oznámené,
že za požadované informácie musí pisateľka zaplatiť 10 € za 10 minút činnosti a že úkon bude trvať
minimálne 2 hodiny. Zároveň pisateľka vo svojom podaní upozornila, že jej obvodná lekárka pravidelne
meškádopráce30minút,čozistilapriobochnávšteváchambulancieabolanatoupozornenáiostatnými
pacientmi. Pisateľka svoj podnet následne doplnila, že dňa 06.06.2016 ju kontaktovala jej obvodná
lekárka s tým, že požadované vyjadrenie k jej zdravotnému stavu je už pripravené a môže si ho

bezodplatne prevziať v jej ordinácii.

3. Žalobca sa k vyjadreniu pisateľky vyjadril, že dňa 02.05.2016 čakalo na akútne vyšetrenie množstvo
pacientov (celkovo ošetrených 42 pacientov) a keďže o pisateľke nič nevedel, rozhodol sa pre urýchlenie
postupu zapožičať pre A. D. celú dokumentáciu. Dňa 02.06.2016 bola pacienta poučená o platbe za

výpis zo zdravotnej dokumentácie podľa platného cenníka, keďže A. D. odmietol dokumentáciu pozrieť.
Knedodržaniuordinačnýchhodínuviedol,žedoprácechodíobvodnálekárkasortopedickoupomôckou,
keďže od apríla má závažné zdravotné problémy. Z tohto dôvodu zvažuje aj zmenu ordinačných hodín
od 9:00 hod.

4. Správny orgán následne rozhodol o začatí správneho konania o uložení pokuty žalobcovi. Obsahom
administratívneho spisu sú okrem iného aj výmenný lístok A. D. zo dňa 28.04.2016 a výmenný
lístok žalobcu zo dňa 02.06.2016. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 16.02.2017 rozhodnutie
č. 09890/2016/ZDR/4, ktorým žalobcovi uložil pokutu v celkovej výške 600,- €, z toho 200,- € za
porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. m/ zákona č. 578/2004 Z. z., 200,- € za porušenie

povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. ah/ zákona č. 578/2004 Z. z. a 200,- € za porušenie
povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. za/ zákona č. 578/2004 Z. z. Na odvolanie žalobcu
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky rozhodnutím č. S03960/2017-OP/Š/ zo dňa 28.08.2017
zrušilo napadnuté prvostupňové rozhodnutie z dôvodu nedodržania absorpčnej zásady a nevypočutia
žalobcu na ústnom pojednávaní. Správny orgán prvého stupňa následne nariadil ústne pojednávanie

na deň 07.11.2017. Žalobca sa vyjadril k okolnostiam dňa 02.05.2016. Poukázal na to, že z výmenného
lístka A. D. nebolo jednoznačné, čo od žalobcu chce, keďže konziliárne vyšetrenie poskytujú špecialisti
a nie obvodní lekári a zrejme ani nebol informovaný, že obvodní lekári nemajú zákonnú povinnosť robiť
pacientom EKG, pričom mnohí všeobecní lekári EKG ani na ambulancii nemajú. Žalobca na ústnom
pojednávanítiežuviedol,ževýpiszozdravotnejdokumentácienežiadallekár,pretojevýpisspoplatnený.

K neskorým príchodom do práce opätovne poukázal na zdravotné problémy obvodnej lekárky, pričom
práve zo zdravotných dôvodov museli byť posunuté ordinačné hodiny a prijatá výpomoc do ambulancie.
Na ústnom pojednávaní dňa 12.12.2017 vypovedala pisateľka podnetu, ktorá uviedla, že trvá na svojom
podnete, ale vzhľadom na časový odstup si na podrobnosti už nepamätá. Následne vydal správny orgán
prvého stupňa rozhodnutie o uložení pokuty, ktoré žalovaný napadnutým rozhodnutím potvrdil.

III. Žaloba

5. Žalobca sa včas podanou žalobou (30.05.2019) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. S01638/2019-OVSASK zo dňa 02.04.2019, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie

konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

6. V podanej žalobe uviedol, že správneho deliktu č. 1 sa mal dopustiť spôsobom, že dňa 02.06.2016
požadoval od pacientky úhradu za výpis z jej zdravotnej dokumentácie pre iného zdravotníckeho
pracovníka v rozsahu jeho vyžiadania, vo výške 10 € za 10 minút, a z dôvodu odmietnutia úhrady

pacientkou výpis zo zdravotnej dokumentácie neposkytol, čím mal žalobca porušiť osobitné predpisy
o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. K tomuto právnemu záveru prvostupňový správny
orgán dospel aj napriek skutočnosti, že žalobca v správnom konaní jasne preukázal, že žiadne platby
od pacientky neprijal.7. Žalobca ďalej poukázal na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia zo dňa 22.03.2018, kde
prvostupňový správny orgán konštatuje, že žalobca sa mal dopustiť porušenia svojej povinnosti

vyplývajúcej z ustanovenia § 79 ods. 1 písm. ah/ zákona č. 578/2004 Z. z. v spojení s § 44 ods. 2 zákona
č. 577/2004 Z. z. a tým spáchať správny delikt č. 1 spôsobom, že úhradu požadoval, čo je preukázané
výmenným lístkom vystaveným žalobcom. Vôľu žalobcu požadovať úhradu za výpis zo zdravotnej
dokumentácie preto správny orgán vyhodnotil ako nespornú. Žalobca sa s týmto názorom nestotožnil,
pretože ho považuje za nesprávny a v rozpore s princípmi správneho trestania. Páchateľom správneho

deliktu právnickej osoby je právnická osoba, ktorá svojím konaním musí naplniť všetky znaky skutkovej
podstaty správneho deliktu právnických osôb. Na to, aby právnická osoba mohla spáchať správny delikt
právnickej osoby, musí dôjsť k naplneniu všetkých znakov jeho skutkovej podstaty. Jednotlivé znaky
skutkovej podstaty správneho deliktu tvoria objekt, objektívna stránka, subjekt a subjektívna stránka,
pričom k ich naplneniu musí dôjsť kumulatívne. Správne delikty právnických osôb sú postihované bez
ohľadu na zavinenie a subjektom deliktu je právnická osoba spôsobilá na protiprávne konanie (tzv.

deliktuálna spôsobilosť, ktorá je spojená s jej vznikom a existenciou).

8. Žalobca poukázal na to, že žalovaný svojím napadnutým rozhodnutím potvrdil právny názor
prvostupňového správneho orgánu, v zmysle ktorého k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty
správneho deliktu právnickej osoby malo dôjsť už tým, že žalobca prejavil vôľu správny delikt č. 1

spáchať, a to za súčasnej absencie naplnenia objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu,
ktorým je v tomto prípade spôsobený následok spočívajúci v ohrození práv alebo právom chránených
záujmov pacientky. Inými slovami žalovaný sa stotožnil v rámci napadnutého rozhodnutia s právnym
záverom, v zmysle ktorého vôľa, ako subjektívny znak skutkovej podstaty správneho deliktu, vo svojej
podstate pohlcuje a nahradzuje následok ako obligatórny znak objektívnej stránky skutkovej podstaty

správneho deliktu.

9. Takýto právny záver prvostupňového správneho orgánu, ktorý bol potvrdený žalovaným v rámci
napadnutého rozhodnutia, považuje žalobca s poukazom aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn.: 7Sžo/15/2013, zo dňa 24.09.2014 za absurdný, v rozpore zo

základnými zásadami, na ktorých stojí správne trestanie. Žalobca v tomto kontexte poukazuje na tú
skutočnosť, že k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu právnickej osoby, tak
ako bol klasifikovaný aj napadnutým rozhodnutím žalovaného, by mohlo dôjsť výlučne v momente, keby
žalobca platbu za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie od pacientky prijal, čo by malo za
následok založenie a vznik následku, ako aj samotnej kauzality medzi konaním žalobcu a spôsobeným

následkom ako objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu. Podľa žalobcu jeho konanie
nemôže byť klasifikované ako správny delikt podľa § 82 ods. 2 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z., a
to z dôvodu, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán, nesprávne právne posúdili jeho konanie,
ktorým malo dôjsť ku spáchaniu správneho deliktu č. 1.

10. K správnemu deliktu č. 2 žalobca uviedol, že podľa napadnutého rozhodnutia sa mal dopustiť
porušenia jeho povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. za/ zákona č. 578/2004 Z. z. tým spôsobom,
že od apríla 2016 do 25.07.2017 nedodržiaval schválené ordinačné hodiny, keď začínal ordinovať o 8:30
hod. a to napriek tomu, že podľa schválených ordinačných hodín mal začínať ordinovať o 8:00 hod.
Žalobca poukázal na to, že išlo len o krátkodobé a z objektívnych príčin trvajúce vychýlenie, o ktorom

boli pacienti v dostatočnej miere informovaní a tento dočasný stav v plnej miere akceptovali. Zároveň
dôvodom, prečo zo strany žalobcu došlo k vychýleniu dodržiavania schválených ordinačných hodín
vyššie vymedzeným spôsobom, boli objektívne skutočnosti spočívajúce v zhoršenom zdravotnom stave
obvodnej lekárky, ktorá bola nútená podrobovať sa viacerým lekárskym vyšetreniam, o čom žalobca
predložil dostatočné penzum dôkazov (lekárske správy). Tieto lekárske správy boli prvostupňovému

orgánu doručené dňa 27.07.2016. Inými slovami 30 minútové oneskorenie bolo zapríčinené objektívnym
okolnosťami na strane žalobcu – a to konkrétne lekárskymi vyšetreniami obvodnej lekárky, pričom
meškanie bolo v celom rozsahu minimálne. Preto žalobca ani nepovažoval z praktického hľadiska za
rozhodujúce, potrebné a účelné každý deň informovať Bratislavský samosprávny kraj o krátkodobom
nedodržiavaní ordinačných hodín v rozsahu 30 minút. Žalobca v tejto súvislosti namietal, že žalovaný

sa obmedzil len na skonštatovanie, že išlo o nedodržiavanie ordinačných hodín skoro 4 mesiace, a teda
nie je namieste tvrdenie, že 30 minútové meškanie nebolo účelné samosprávnemu kraju oznamovať.
S ostatnými námietkami žalobcu (najmä zhoršený zdravotný stav) sa žalovaný nevysporiadal.11. K správnemu deliktu č. 3 žalobca uviedol, že v zmysle napadnutého rozhodnutia sa mal žalobca
dopustiť správneho deliktu č. 3 tým, že dňa 02.05.2016 odmietol bezodkladne poskytnúť výpis zo
zdravotnejdokumentáciepacientkyvrozsahuvyžiadaniaA.C.D.A.,E.,zodňa28.04.2016,hocižalobca

je vo vzťahu k pacientke v postavení všeobecného lekára, a tým mal porušiť svoju povinnosť vyplývajúcu
z § 79 ods. 1 písm. m/ zákona č. 578/2004 Z. z. odkazujúc na § 24 a nasl. zákona č. 576/2004 Z. z.
Takto ustálený skutkový záver považuje žalobca za nesprávny z dôvodu, že A. C. D. A., E., nežiadal o
výpis zo zdravotnej dokumentácie, ale o „konziliárne vyšetrenie sa k zdravotnému stavu, prekonaným
ochoreniam, operáciám, ev. ochoreniam v liečbe o EKG-popis atď. vzhľadom k tomu, že u pacientky bola

diagnostikovaná tehotnosť.“ Pričom pacientka nežiadala ani o výpis zo zdravotnej dokumentácie podľa §
24 ods. 4 písm. a/ zákona č. 576/2004 Z. z. a nešlo ani poskytnutie neodkladnej zdravotnej starostlivosti.
Žalobca má preto s poukazom na tieto skutočnosti za to, že svojím konaním nemohol spáchať správny
delikt podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z., a to z dôvodu, že prvostupňovým správnym
orgánom ustálený skutkový záver vytvárajúci podklad pre právnu kvalifikáciu skutku je v celom rozsahu
nesprávny z dôvodu, nesprávnych skutkových zistení.

12. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán vo výroku
rozhodnutia zo dňa 22.03.2018 v dostatočnej miere neustálil ani samotnú právnu kvalifikáciu správneho
deliktu č. 3, keď sa vo výroku v rámci právnej kvalifikácie obmedzil len na použitie § 79 ods. 1 písm.
m/ zákona č. 578/2004 Z.z. ako všeobecného a odkazujúceho ustanovenia, a to bez determinovania

tak podstatnej právnej skutočnosti, ako je určenie, či žalobca povinnosť vyplývajúcu z § 79 ods. 1 písm.
m/ zákona č. 578/2004 Z. z. mal porušiť spôsobom, že postupoval v rozpore s § 24 ods. 2 zákona č.
576/2004 Z. z. alebo s § 24 ods. 4 písm. e/ zákona č. 576/2004 Z. z.

13. Žalobca namietal aj nezákonnosť uloženej pokuty a uviedol, že pri súbehu viacerých správnych

deliktov (viacčinný súbeh) pri nedostatku špeciálnej úpravy je potrebné použiť tzv. absorpčnú zásadu.
Jej podstata tkvie v absorpcii sadzieb (teda prísnejší trest pohlcuje miernejší). Zbiehajúce sa delikty sú
tak postihnuté len trestom určeným pre najťažší z nich, čo pri rovnakých sadzbách pokút znamená, že
správny orgán posúdi závažnosť deliktu a úhrnný trest uloží podľa sadzby za najzávažnejší z týchto
deliktov (závažnosť pritom treba posudzovať predovšetkým s ohľadom na charakter individuálneho

objektu deliktu, čiže záujem, proti ktorému delikt smeruje a ku ktorému je ochrana právnym predpisom
určená). V tejto súvislosti odkázal na rozsudok NS SR sp. zn. 8Sžo/28/2007 zo dňa 06.03.2008.

14. „V tomto duchu je dôležité poukázať aj na konštatovanie Ústavného súdu Slovenskej republiky,
ktorý dal do pozornosti, že vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru, z odporúčania Výboru

ministrov Rady Európy č. R (91) pre členské štáty o správnych sankciách schváleného Výborom
ministrov Rady Európy 13.02.1991 (ďalej aj „odporúčanie o správnych sankciách“), ako aj z judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva [ďalej len „ESĽP‘; (napr. rozsudok Neumeister v. Rakúsko z júla
1976)], trestanie za správne delikty (priestupky, správne delikty právnických osôb a správne delikty
fyzických osôb -podnikateľov) musí podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je

preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v trestnom zákone a trestnom poriadku
nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna
zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa
ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk
spravodlivého správneho konania v zmysle rezolúcie č. (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom

konaní .... Ústavný súd v tejto súvislosti ďalej poukázal i na svoj nález sp. zn. PL. ÚS 106/2011, v ktorom
uviedol, že „zásada absorpčná“ (pohlcovacia), ktorej obsahom je pravidlo, že vyšší, resp. prísnejší trest
pohlcuje trest nižší (poena maior absorbet minorem), je opakom kumulačnej zásady a jej uplatnenie
je východiskom pri privilegovanom trestaní súbehu. Vyskytuje sa v troch formách, a to ako absorpcia
trestných činov, absorpcia trestných sadzieb a absorpcia trestov. Pri uplatnení tejto zásady sa teda

páchateľ potrestá a trest sa mu uloží iba za trestný čin najprísnejšie trestný. Použitie tejto zásady sa
v odbornej literatúre odôvodňuje hlavne tým, že páchateľ spáchal ďalší trestný čin bez toho, aby bol
varovaný odsudzujúcim rozsudkom týkajúcim sa skoršieho trestného činu zo zbiehajúcich sa trestných
činov.“ V tomto náleze ústavný súd okrem iného zhrnul slovenskú právnu úpravu trestania súbehu, ktorú
je možné aplikovať aj na prípady správneho trestania vo vzťahu k absorpčnej zásade tak, že táto sa

vždy použije v prípade jednočinného súbehu, ako aj v prípade viacčinného súbehu.“ (rozsudok NS SR
sp. zn.: 7Sž/9,10/2016, zo dňa 29.09.2016).15. Žalobca poukázal na to, že jedným z dôvodov, prečo žalovaný ako odvolací orgán svojím
prvým zrušovacím rozhodnutím zo dňa 28.08.2017 zrušil prvé prvostupňové rozhodnutie zo dňa
16.02.2017, bola vada nezákonnosti spočívajúca v porušení absorpčnej zásady, ktorú mal prvostupňový

správny orgán v rámci správneho trestania pri ukladaní trestov za jednotlivé správne delikty aplikovať.
Bratislavský samosprávny kraj vo svojom prvom prvostupňovom rozhodnutí zo 16.02.2017 uložil
žalobcovi pokutu vo výške 200 € pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. m/ zákona
č. 578/2004 Z. z., pokutu vo výške 200 € pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. ah/
zákona č. 578/2004 Z. z. a pokutu vo výške 200 € pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. písm.

za/ zákona č. 578/2004 Z. z. V zmysle uvedeného vyplýva, že Bratislavský samosprávny kraj vo svojom
prvom prvostupňovom rozhodnutí zo dňa 16.02.2017 za správny delikt, č. 1, ktorý je podľa jeho názoru
najzávažnejší (porušenie § 79 ods. 1 písm. ah/ zákona č. 578/2004 Z. z.), uložil žalobcovi pokutu vo
výške 200 €. Je preto podľa názoru žalobcu nepochopiteľné s poukazom aj na vyššie vymedzenú súdnu
judikatúru, že Bratislavský samosprávny kraj v rámci svojho druhého prvostupňového rozhodnutia zo
dňa 22.03.2018 bez toho, aby sa skutkový stav akokoľvek zmenil, zvýšil za porušenie tej istej povinnosti

vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. ah/ zákona č. 578/2004 Z. z. svojvoľne a bez náležitého odôvodnenia
pokutu až na 600 €.

16. Žalobca v kontexte vyššie uvedeného, ako aj v zmysle rozhodnutí najvyšších súdnych autorít má za
to, že za súčasného rešpektovania absorpčnej zásady v spojitosti s prvým prvostupňovým rozhodnutím

zo dňa 16.02.2017, mal prvostupňový správny orgán uložiť druhým prvostupňovým rozhodnutím zo dňa
22.03.2018 žalobcovi namiesto súčasne uloženej pokuty 600 €, pokutu len vo výške 200 €. Keďže práve
takáto výška pokuty bola prvým prvostupňovým rozhodnutím zo dňa 16.02.2017 správnym orgánom
uložená žalobcovi za najzávažnejší čin. Prvostupňový správny orgán tak opakovane použil sčítaciu
(kumulatívnu) zásadu, ktorú právny poriadok pri ukladaní trestov nepripúšťa a je v príkrom rozpore s

rozhodovacou praxou.

17. Ohľadom nepreskúmateľnosti napadnutého administratívneho rozhodnutia žalovaný uviedol, že
žalovaný sa vo svojom napadnutom rozhodnutí minimálne alebo vôbec nevysporiadal:
- s námietkami žalobcu týkajúcich sa nesprávnych skutkových a právnych záverov prvostupňového

orgánu týkajúcich sa správneho deliktu č. 1 a správneho deliktu č. 3,
- s námietkami žalobcu týkajúcich sa jeho zdravotného stavu ako objektívnej príčiny vzťahujúcej sa na
správny delikt č. 2, ktorý mal svojím konaním spáchať,
- s námietkami žalobcu týkajúcich sa zmätočnosti prvostupňového rozhodnutia zo dňa 22.03.2018, v
ktorom v rámci jeho výroku správny orgán konštatoval, že žalobca mal svoju povinnosti vyplývajúcu z §

79 ods. 1 písm. ah/ zákona č. 578/2004 Z. z. porušiť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, zatiaľ čo
na str. 10 toho istého rozhodnutia uvádza, že ako poľahčujúcu okolnosť správny orgán vyhodnotil, že
úhradou žalobca nepodmieňoval priamo poskytnutie zdravotnej starostlivosti,
- s námietkami žalobcu týkajúcich sa nepoužitia absorpčnej zásady.

IV. Vyjadrenie žalovaného

18. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť a účastníkom konania náhradu
trov konania nepriznať. Zotrval na dôvodoch napadnutého rozhodnutia a poukázal na § 44 ods.
2 zákona č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného

zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení
účinnom do 31.12.2018 (ďalej len „zákon č. 577/2004 Z. z.“), podľa ktorého poskytovateľ nesmie
podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť poistenca podľa
právnych predpisov a ani iným plnením.

19. Žalovaný uviedol, že žalobca je držiteľom povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia
ambulantnej zdravotnej starostlivosti, a teda poskytovať a sprístupňovať údaje zo zdravotnej
dokumentácie, dodržiavať osobitné predpisy o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a
dodržiavať schválené ordinačné hodiny je žalobca ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti povinný.
Žalovaný poukázal na to, že prvostupňový správny orgán vykonal aj výsluch svedka - pacientky B. C.

za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu.

20. V ďalšom žalovaný poukázal na to, že žalobca žiadnym dôkazom nevyvrátil, že nenaplnil znaky
správneho deliktu, pokiaľ ide o porušenie povinnosti uvedenej v § 79 ods. 1 písm. ah/ zákona č.578/2004 Z. z. Neuviedol zákonné ustanovenie, na základe ktorého žalobca podmieňoval úhradu za
výpis zo zdravotnej dokumentácie od pacientky vo výške 10 €. Na výmennom lístku žalobcu zo dňa
02.06.2016 je uvedené: „Pacientka nie je ochotná zaplatiť si za výpis zo zdravotnej dokumentácie

- tento úkon nie je hradený poisťovňou“. Prvostupňový správny orgán túto skutočnosť v rozhodnutí
uviedol, rovnako poukázal na § 44 zákona č. 577/2004 Z. z., na ktoré § 79 ods. 1 písm. ah/ zákona
č. 578/2004 Z. z. odkazuje. Žalobca svojím vyjadrením na výmennom lístku potvrdil, že A. D. žiadal
o výpis zo zdravotnej dokumentácie, nie konziliárne vyšetrenie pacientky. Žalobcovo tvrdenie v žalobe je
podľa žalovaného zavádzajúce, že nešlo o výpis zo zdravotnej dokumentácie. Žalovaný v tejto súvislosti

poukázal na § 2 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 576/2004 Z. z.“), § 79 ods. 1 písm. m/ zákona o č. 578/2004 Z. z. a §
24 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. V tejto súvislosti bolo podľa žalovaného aj preukázané, že výpis
zo zdravotnej dokumentácie nebol odovzdaný žalobcom bezodkladne. Prvostupňový správny orgán sa
vysporiadal aj s tým, že výpis zo zdravotnej dokumentácie pacientky bol poskytnutý s oneskorením, až

keď dňa 06.06.2016, po druhej návšteve pacientky, žalobca kontaktoval pacientku, že požadovaný výpis
má pripravený. V tejto súvislosti poukázal na § 4 ods. 5 zákona č. 576/2004 Z. z. a § 11 ods. 9 zákona
č. 576/2004 Z. z.

21. Pokiaľ ide o porušenie povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm. za/ zákona č. 578/2004 Z. z.,

žalovaný má za to, že aj v tomto prípade prvostupňový správny orgán náležite zistil skutkový a právny
stav. Čo sa týka zdravotných dôvodov, na ktoré sa odvoláva žalobca v súvislosti s nedodržiavaním
ordinačných hodín, žalovaný poukázal na to, že žalobca vo svojom vyjadrení k podnetu pacientky zo dňa
26.07.2016 len uviedol, že zvažuje zmenu ordinačných hodín. Takúto žiadosť nepodal a ani neoznámil
samosprávnemu kraju zdravotné ťažkosti pred tým, ako pacientka podala sťažnosť voči nemu.

22. Žalovaný má za to, že zásady správneho trestania boli aplikované v prípade uloženia pokuty
žalobcovi správne. Žalovaný rozhodol v rozsahu svojej pôsobnosti, aplikoval príslušné právne predpisy
na zistený skutkový stav, pričom vychádzal z vôle zákonodarcu, aby bolo zachované právo na
poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

V. Replika žalobcu

23. Žalobca v podanej replike uviedol, že nie je nositeľom dôkazného bremena ohľadom naplnenia
znakov skutkovej podstaty správneho deliktu. Žalobca poukázal na to, že páchateľom správneho deliktu

právnickej osoby môže byť v tomto prípade len a výlučne právnická osoba, ktorá svojím konaním
mala naplniť všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu právnických osôb (rozsudok NS SR
sp. zn. 7Sžo/15/2015 zo dňa 24.09.2014). Dôkazné bremeno spočívajúce v tom, či žalobca naplnil
alebo nenaplnil všetky znaky skutkovej podstaty správneho deliktu právnickej osoby a tým porušil
alebo neporušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 79 ods. 1 písm. ah/ zákona č. 578/2004 Z. z.

zaťažuje v tomto prípade výlučne žalovaného. Žalovaný je ten, kto je povinný zákonným spôsobom
preukázať, že zo strany žalobcu došlo k naplneniu všetkých znakov skutkovej podstaty správneho
deliktu právnickej osoby. Zároveň tejto povinnosti niesť dôkazné bremeno spočívajúce v preukazovaní
viny žalobcu, sa žalovaný nemôže žiadnym spôsobom zbavovať, respektíve implicitne ho svojimi
vyjadreniamipresúvaťnažalobcu.Žalobcamávtejtosúvislostizato,žežalovanýdotejtochvíležiadnym

spôsobom nepreukázal, že žalobca mal svojím konaním kumulatívne naplniť všetky štyri obligatórne
znaky determinujúce správny delikt právnickej osoby, ktorého spáchanie sa kladie žalobcovi za vinu.
Žalobca má v tejto súvislosti za to, že neporušil svoju povinnosť vyplývajúcu z § 79 ods. 1 zákona č.
578/2011 Z. z.

24. V ďalšom žalobca poukázal na to, že primárna požiadavka A. C. D., E., znela na „konziliárne
vyšetrenie sa k zdravotnému stavu, prekonaným ochoreniam, operáciám, ev. ochoreniam v liečbe o
EKG-popis atď. vzhľadom na to, že u pacientky bola diagnostikovaná tehotnosť“ Vyjadrenie žalobcu na
výmennom lístku zo dňa 02.06.2016 tak podľa neho nemá žiadnu výpovednú hodnotu. V dôsledku tejto
skutočnosti preto žalobca ani nemohol porušiť svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva v § 79 ods. 1 písm.

m/ zákona č. 578/2004 Z. z.

25. Žalobca opätovne poukázal na to, že príčinou minimálneho odchýlenia žalobcu od dodržiavania
schválených ordinačných hodín, bol zdravotný stav obvodnej lekárky. Žalobca o tejto skutočnostipreukázateľne žalovaného informoval, a to prostredníctvom lekárskych správ, ktoré boli Bratislavskému
samosprávnemu kraju ako prvostupňovému orgánu, doručené dňa 27.07.2016.

VI. Duplika žalovaného

26. Žalovaný v podanej duplike uviedol, že argumentácia žalobcu sa nezakladá na správnej aplikácii
zákona č. 578/2004 Z. z. a zákona č. 576/2004 Z. z. Žalobcom podaný výklad sa podľa žalovaného
vymyká obsahu a zmyslu zákona č. 578/2004 Z. z. Ochrana práv pacienta, čo sa týka dostupnosti

zdravotnej starostlivosti a jej správneho poskytovania, musí byť vo verejnom záujme, a to bolo aj
dôvodom uloženia sankcie, pretože sankcia plní aj preventívnu funkciu. Teda je vo verejnom záujme,
aby zdravotná starostlivosť bola poskytovaná správne, aby nedochádzalo k ohrozeniu zdravia pacientov.
Na tento účel je v zákone č. 578/2004 Z. z. definovaná aj právomoc a kompetencia samosprávneho
kraja ako orgánu dozoru, a to kontrolovať činnosť držiteľov povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia.

27. Podľa žalovaného samosprávny kraj ako orgán dozoru je zároveň povinný v rámci svojich
kompetencií zabezpečiť dostupnosť zdravotnej starostlivosti a dohliadať na to, aby zdravotná
starostlivosť bola poskytovaná v súlade so zákonmi regulujúcimi poskytovanie zdravotnej starostlivosti.
Taktiež žalobca, ak je držiteľom povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, disponuje nielen

právami, ale aj povinnosťami, ktoré sa viažu na predmetné povolenie a sú definované zákonom.
Žalobcov výklad § 79 ods. 1 písm. m/ zákona č. 578/2004 Z. z. v jeho vyjadrení zo dňa 04. 09. 2019
- bod b) vyjadrenia, konkrétne, že „istý záznam na výmennom lístku je pre žalobcu irelevantný, nemá
žiadnu výpovednú hodnotu“ je podľa žalovaného svojvoľný.

VII. Vyjadrenie žalobcu

28. Žalobca podal ešte vyjadrenie k aplikácii absorpčnej zásady a poukázal na to, že prvostupňový
správny orgán vo svojom rozhodnutí zo dňa 16.02.2017 uložil žalobcovi pokutu:
- vo výške 200,- € pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. m/ zákona č. 578/2004 Z. z.,

- vo výške 200,- € pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. 1 písm. ah/ zákona č. 578/2004 Z. z.,
- vo výške 200,- € pre porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 79 ods. písm. za/ zákona č. 578/2004 Z. z.

29. Prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí zo dňa 22.03.2018 uložil žalobcovi pokutu
proklamujúc použitie absorpčnej zásady len za najzávažnejší správny delikt podľa § 79 ods. 1 písm. ah/

zákona č. 578/2004 Z. z., pričom ale z neznámych dôvodov nezotrval na výške pokuty 200,- € v kontexte
prvého rozhodnutia, ale žalobcovi uložil pokutu vo výške 600,- €.

30. Žalobca poukázal na to, že v zmysle konštantnej judikatúry žalovaný bol povinný pri posudzovaní
každého jedného správneho deliktu, každý jednotlivý správny delikt podrobne vyhodnotiť v intenciách §

82 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z. - závažnosť, čas trvania, následky a povahu zistených nedostatkov
a určiť sankciu za každé previnenie osobitne. Až po uvedenom detailnom popise, správnej úvahe a
určenísankcie,ktorúpriamouvediedorozhodnutia,môžepoužiťabsorpčnúzásadu,atoprizáverečnom
určení úhrnného trestu. Výsledkom rozhodnutia, čo do určenia záverečnej sankcie bude iba jedna
(úhrnná) pokuta za správny delikt najprísnejšie postihnuteľný, avšak táto skutočnosť - najprísnejšie

postihnuteľný - musí byť z rozhodnutia a jednotlivých sankcií čitateľná. Táto bude čitateľná, a teda
preskúmateľná iba po splnení načrtnutého postupu správneho orgánu, t. j. dostatočného zdôvodnenia
správnej úvahy v každom bode zákonných podmienok, a to v každom jednom vytknutom prípade, aby
argumentácia správneho orgánu bola dostatočne prehľadná a dôveryhodná pre sankcionovaný subjekt
(napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2Sžo/46/2012).

31. Ak prvostupňový správny orgán za ten istý skutok najskôr uložil žalobcovi pokutu vo výške 200,-
€ a následne uložil pokutu v sume 600,- € (zhodou okolností pokutu vo výške totožnej s výslednou
výškou pokuty uloženou prvým rozhodnutím), bolo povinnosťou prvostupňového správneho orgánu
a následne žalovaného odôvodniť zvýšenie pokuty. Aplikujúc absorpčnú zásadu ukladania trestov,

zvýšenie uloženej pokuty z 200,- € na 600,- € nemôže byť odôvodnené tým, že správny orgán pri
ukladaní pokuty ako priťažujúcu okolnosť zohľadnil, že žalobca porušil aj ďalšie svoje povinnosti.
Takéto odôvodnenie znamená s poukazom na výšku uloženej pokuty, že správny orgán nerešpektoval
absorpčnú zásadu, ktorej podstatou je, že prísnejší trest pohlcuje trest miernejší, ale skryto na vecaplikoval zásadu sčítaciu. V prípade použitia absorpčnej zásady prihliadnutie na priťažujúce okolnosti
nemôže spôsobiť strojnásobenie uloženej pokuty za postihovaný správny delikt; takýto postup neguje
podstatu absorpčnej zásady a to pohltenie miernejšieho trestu.

VIII. Pojednávanie

32. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z.z.“) prešiel výkon

súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/120/2019 vedený na Správnom
súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/120/2019.

33. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení s § 3

ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z. z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 28.03.2025
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 prvá veta SSP v prítomnosti právneho
zástupcu žalobcu a žalovaného. Žalobca na pojednávaní doplnil svoju žalobu o námietku, že správne
orgány konali v rozpore so zásadami trestného práva, konkrétne zásadou zákazu reformatio in peius
a in dubio pro reo.

IX. Relevantné právne predpisy

34. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 577/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu spáchania správneho deliktu
poskytovateľ nesmie podmieňovať poskytnutie zdravotnej starostlivosti úhradou nad určenú spoluúčasť

poistenca podľa tohto zákona a predpisov vydaných na jeho vykonanie, ani iným plnením.

35. Podľa § 79 ods. 1 písm. m/ zákona č. 578/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu spáchania správneho
deliktu poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, spracúvať, poskytovať a

sprístupňovať údaje zo zdravotnej dokumentácie podľa osobitného predpisu.

36. Podľa § 79 ods. 1 písm. za/ zákona č. 578/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu spáchania správneho
deliktu poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, umiestniť na viditeľnom mieste

ordinačné hodiny schválené a potvrdené samosprávnym krajom, ak ide o zdravotnícke zariadenie, v
ktorom sa poskytuje ambulantná zdravotná starostlivosť, a schválené ordinačné hodiny aj dodržiavať.

37. Podľa § 79 ods. 1 písm. ah/ zákona č. 578/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu spáchania správneho
deliktu poskytovateľ, ktorý je držiteľom povolenia alebo držiteľom licencie na výkon samostatnej

zdravotníckej praxe, je povinný, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti dodržiavať osobitné predpisy o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť.

38.Podľa§81ods.2zákonač.578/2004Z.z.vzneníúčinnomkudňuvydanianapadnutéhorozhodnutia
orgány dozoru podľa odseku 1 sú oprávnené za podmienok ustanovených týmto zákonom

a) ukladať pokuty (§ 82),
b) dočasne pozastaviť povolenie alebo licenciu (§ 18 a 73),
c) zrušiť povolenie alebo licenciu (§ 19 a 74),
d) ukladať disciplinárne opatrenia (§ 65).

39.Podľa§81ods.3zákonač.578/2004Z.z.vzneníúčinnomkudňuvydanianapadnutéhorozhodnutia
pri ukladaní sankcií orgány podľa odseku 2 prihliadajú najmä na povahu porušenej povinnosti, spôsob
konania alebo opomenutia, mieru zavinenia, dĺžku a dôsledky porušenia povinnosti alebo inú priťažujúcu
okolnosť.

40. Podľa § 82 ods. 1 písm. c/ zákona č. 578/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia orgán príslušný na vydanie povolenia (§ 11), ak v odseku 8 nie je ustanovené inak,
uloží držiteľovi povolenia vydaného podľa tohto zákona pokutu za porušenie niektorej z povinností
ustanovených v § 79 ods. 1 písm. d), l) až n), ze), zs), ar) a as) až do 9 958 eur.41. Podľa § 82 ods. 10 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého
rozhodnutia samosprávny kraj uloží poskytovateľovi za porušenie povinnosti podľa § 79 ods. 1 písm. aj)

pokutu až do výšky 2 000 eur, za porušenie niektorej z povinností ustanovených v § 79 ods. 1 písm. g),
za), zo) až zq) a ax) pokutu až do 3319 eur a za porušenie povinnosti ustanovenej v § 79 ods. 1 písm.
ab), ah), al) až ap) pokutu až do 16 596 eur.

42. Podľa § 82 ods. 11 zákona č. 578/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu vydania napadnutého

rozhodnutia pri určení výšky pokuty podľa odsekov 1 až 10 sa prihliadne najmä na závažnosť, čas
trvania, následky a povahu zistených nedostatkov.

43. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 576/2004 Z. z. v znení účinnom ku dňu spáchania správneho
deliktu všeobecný lekár je povinný bezodkladne poskytnúť výpis zo zdravotnej dokumentácie inému
ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi v rozsahu jeho vyžiadania.

X. Posúdenie veci správnym súdom

44. Zo žalobných bodov správnej žaloby vyplýva, že sporným medzi žalobcom a žalovaným je naplnenie
všetkých znakov skutkovej podstaty správneho deliktu. Žalobca namietal, že nemohlo dôjsť k naplneniu

objektívnej stránky skutkovej podstaty správneho deliktu č. 1, pretože absentuje následok spočívajúci
v ohrození práv alebo právom chránených záujmov pacientky. Podľa žalobcu by k naplneniu všetkých
znakov skutkovej podstaty tohto správneho deliktu mohlo dôjsť výlučne v momente, keby žalobca platbu
za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie prijal. Správny súd dospel k záveru, že objektívna
stránka tohto správneho deliktu bola naplnená konaním žalobcu, ktorý požadoval úhradu 10 € za 10

minút za poskytnutie výpisu zo zdravotnej dokumentácie a z dôvodu neuhradenia poplatku pacientke
výpis zo zdravotnej dokumentácie dňa 02.06.2016 neposkytol. Naplnenie skutkovej podstaty správneho
deliktu nemôže závisieť od konania iného subjektu. Inak povedané, naplnenie objektívnej stránky
správneho deliktu o dodržiavaní predpisov o úhradách za poskytnutú zdravotnú starostlivosť nemôže
byť závislé od toho, či pacient požadovanú platbu zaplatí alebo nie. Otázka zodpovednosti za spáchanie

správneho deliktu by sa tak preniesla na iný subjekt, ktorý by bol odlišný od páchateľa. Žalobca namietal,
že až vtedy ak by od pacientky prijal platbu, bola by naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty
správneho deliktu, avšak škodlivý následok konania žalobcu dňa 02.06.2016 bolo neposkytnutie výpisu
zozdravotnejdokumentáciebezodkladnenazákladevyžiadaniainéhozdravotníckehopracovníkapráve
z dôvodu neuhradenia požadovanej platby 10,- € za 10 minút pracovnej činnosti.

45. K správnemu deliktu č. 2, týkajúcemu sa nedodržiavania ordinačných hodín, žalobca namietal,
že pacienti boli v dostatočnej miere informovaní o zmene ordinačných hodín, avšak žalobca o tom
nepredložil správnemu súdu a ani správnemu orgánu žiaden dôkaz. Neuviedol, či mal takýto oznam
uverejnený na internete, prípadne na svojej ordinácii. Súčasťou administratívneho spisu sú lekárske

správyobvodnejlekárky,ktorésprávnyorgánzobraldoúvahy,apretototoporušeniepovinnostizohľadnil
ako menej závažné. Správny orgán poukázal aj na povinnosti žalobcu informovať o zmene ordinačných
hodín. Správny súd vyhodnotil zdravotné dôvody obvodnej lekárky za závažné, ktoré mohli sťažovať
výkon jej pracovnej činnosti. Žalobca však mohol po zistení, že tieto zdravotné problémy lekárky
ovplyvňujú jej povinnosť dodržiavať schválené ordinačné hodiny, požiadať o zmenu ordinačných hodín.

46. Zásadnou otázkou, ktorú bolo potrebné posúdiť bolo, či A. D. žiadal o výpis zo zdravotnej
dokumentácie alebo o konziliárne vyšetrenie. Výmenný lístok A. D. znie: „Prosím láskavo o konz. vyš.,
vyjadrenie sa k zdravotnému stavu, prekonaným ochoreniam, operáciám, ev. ochoreniam v liečbe,
o EKG-popis, atď... vzhľadom k tomu, že u pacientky bola diagnostikovaná tehotnosť.“ Tvrdenie žalobcu

o tom, že A. D. nežiadal o výpis zo zdravotnej dokumentácie, ale o konziliárne vyšetrenie, je podľa
správneho súdu v rozpore s obsahom administratívneho spisu, ako aj so skoršími vyjadreniami žalobcu
v správnom konaní. V stanovisku zo dňa 25.07.2016 A. F. uviedla, že A. D. žiadal vyjadrenie sa
k zdravotnému stavu, prekonaným chorobám, operáciám, ochoreniam v liečbe. Rovnako pri prvej
návšteve pacientky dňa 02.05.2016 A. F. tejto pacientke zapožičala pre A. D. celú dokumentáciu.

Rovnako aj z výmenného lístka A. F. zo dňa 02.06.2016 („Pacientka nie je ochotná zaplatiť si za výpis
zo zdravotnej dokumentácie – tento úkon nie je hradený poisťovňou“) vyplýva záver, že malo ísť o výpis
zo zdravotnej dokumentácie a nie o konziliárne vyšetrenie. Z obsahu administratívneho spisu nemožno
vyvodiť záver, že žalobca výmenný lístok A. D. pochopil ako žiadosť o konziliárne vyšetrenie. Konaniežalobcu smerovalo k výpisu zo zdravotnej dokumentácie a nie k akémukoľvek vyšetreniu, okrem EKG,
ktoré bolo pacientke urobené.

47. K námietke nedostatočnej právnej kvalifikácie skutku, že v rámci výroku je obsiahnutý len § 79 ods.
1 písm. m/ a nie aj ďalšie ustanovenie § 24 ods. 2 alebo ods. 4 písm. e/ zákona č. 576/2004 Z.z. správny
súd dospel k záveru, že uvedenie, že išlo o výpis zo zdravotnej dokumentácie v rozsahu vyšetrenia A. D.
predstavuje dostatočnú špecifikáciu skutku, že išlo o vyžiadanie výpisu zdravotnej dokumentácie inému
ošetrujúcemu zdravotníckemu pracovníkovi.

48. Žalobca namietal aj porušenie absorpčnej zásady pri súbehu viacerých správnych deliktov. Podľa
správneho súdu, správny orgán po zrušení prvého prvostupňového rozhodnutia č. 09890/2016/ZDR/4
zo dňa 16.02.2017 aplikoval pri uložení sankcie absorpčnú zásadu s tým, že určil ten správny delikt,
u ktorého bolo možné uložiť najvyššiu sankciu a do toho podľa § 81 ods. 3 a § 82 ods. 10 zákona č.
578/2004 Z. z. posúdil všetky okolnosti spáchaného správneho deliktu, a to vrátane poľahčujúcich a

priťažujúcich okolností. Správny orgán prvého stupňa nebol viazaný tým, že v prvom prvostupňovom
rozhodnutí uložil za tento delikt sankciu 200,- €, pretože vtedy nebola pri posudzovaní závažnosti
správneho deliktu aplikovaná absorpčná zásada a pokuta uložená prvým rozhodnutím č. 09890/2016/
ZDR/4 zo dňa 16.02.2017 bola vo výške 600,- €.

49. Správny súd zdôrazňuje, že tento postup nemožno považovať ani za rozporný so zásadou zákazu
reformatio in peius, keďže výsledkom zrušenia prvostupňového rozhodnutia v odvolacom konaní bolo
nové prejednanie veci, kde má účastník konania plnohodnotnú možnosť brániť sa proti skutkovým a
právnymzáveromprvostupňovéhosprávnehoorgánu.RovnakýzávervyplývaajzrozsudkuNajvyššieho
správneho súdu Českej republiky č. k. 2As 212/2022-28 zo dňa 27.04.2023. Zo zásady zákazu

reformatio in peius vyplýva, že odvolací správny orgán nesmie zmeniť uloženú sankciu v neprospech
obvineného. Hlavný zmysel zákazu zmeny uloženej sankcie k horšiemu v odvolacom konaní spočíva
práve v tom, aby mohol účastník konania reagovať na prísnejšie posúdenie veci ešte v rámci správneho
konania. V prejednávanom prípade bolo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa odstránené
a správny orgán opätovne celú vec prejednal v novom konaní, v ktorom správny orgán opätovne

zhodnotil všetky skutkové a právne otázky a žalobca mal možnosť plne uplatniť svoje práva v správnom
konaní. Žalobca namietal, že správny orgán zvýšil sankciu za porušenie tej istej povinnosti bez zmeny
skutkového stavu, avšak prvostupňový správny orgán, po vrátení veci odvolacím správnym orgánom,
postupoval v súlade s § 81 ods. 3 a § 82 ods. 11 zákona č. 578/2004 Z. z. Pri aplikovaní absorpčnej
zásada zohľadnil závažnosť, čas trvania, následky a povahu zistených nedostatkov a posúdil priťažujúce

a poľahčujúce okolnosti daného prípadu.

50. Posledná námietka žalobcu sa týkala zmätočnosti prvostupňového rozhodnutia, konkrétne rozporu
výroku administratívneho rozhodnutia, že žalobca mal svoju povinnosť uvedenú v § 79 ods. 1 písm. ah/
zákona č. 578/2004 Z. z. porušiť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a odôvodnení na strane 10 je

uvedené ako poľahčujúca okolnosť, že žalobca úhradou priamo nepodmieňoval poskytnutie zdravotnej
starostlivosti. Uvedené správny súd vyhodnotil tak, že ide o dve situácie, keď žalobca neposkytol
bezodkladne výpis zo zdravotnej dokumentácie, avšak ako poľahčujúca okolnosť bola vyhodnotená
skutočnosť, že žalobca poskytnutie ďalšej zdravotnej starostlivosti neodmietol, ako napríklad vykonanie
EKG vyšetrenia. Z tohto dôvodu preto správny súd nepovažuje rozhodnutie správneho orgánu prvého

stupňa za zmätočné.

51.Vychádzajúczuvedenýchskutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovsprávnysúddospelkzáveru,
že konanie aj rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol
podľa § 190 SSP. Správny súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mu umožňovali prijať záver o tom,

že práva a oprávnené záujmy žalobcu boli postupom správneho orgánu a samotným rozhodnutím
porušené.

52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na
náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo

požadovať ich náhradu.

53. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443
ods. 2 písm. a/ SSP v znení účinnom do 30.6.2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak

bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).