Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, June 2, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/3/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124200191
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8124200191.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. X, XXX XX C., občan SR, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, IČO: 31 954 448, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava 26, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 810 11 Bratislava, IČO: 47 233 516,
o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere, č. 8300026577, zo dňa
08.12.2009, v bode 7., v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami

zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.", je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., k Zmluve o revolvingovom úvere, č. 8300026577, zo
dňa 08.12.2009, v článku 5. Zmluvná odmena, v bode 5.1. a 5.2. v znení: „Za poskytnutie úveru sa Dlžník
zaväzuje zaplatiť Veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena bude Dlžníkovi oznámená v oznámení

podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o revolvingovom úvere a je splatná v mesačných splátkach spolu s
istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 6. Žiadosti o poskytnutie revolvingového
úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného Dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2. ods. 2.2. tejto
Zmluvy o revolvingovom úvere.
„Za poskytnutie každého revolvingu sa Dlžník zaväzuje zaplatiť Veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná
odmena bude Dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o revolvingovom
úvere a je splatná v mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného
v bode 6. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného

Dlžníkovi podľa ods. 4.6. tejto Zmluvy o revolvingovom úvere.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., ku Zmluve o revolvingovom úvere, č. 8300026577, zo
dňa 08.12.2009, v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.2., v
znení: „Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzuje pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa
tejto Zmluvy o revolvingovom úvere uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o revolvingovom

úvere. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka
sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamihom, kedy dôjde k jej identifikácii
zo strany Veriteľa.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., k Zmluve o revolvingovom úvere, č. 8300026577, zo
dňa 08.12.2009, v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.7. v

znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 uzatvorením tejto Zmluvy o revolvingovom úvere prehlasujú
v súlade s ustanovením § 401 Zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka v znení neskoršíchpredpisov, že predlžujú premlčaciu dobu akýchkoľvek práv, ktoré vznikli Veriteľovi z tejto Zmluvy o
revolvingovom úvere na dobu 10 rokov od okamžiku, keď začne táto doba plynúť.“ je neprijateľnou
zmluvnou podmienkou.

V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., k Zmluve o revolvingovom úvere, č. 8300026577, zo
dňa 08.12.2009, v článku 14. Sankcie, v znení:
Bod 14.1. „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo

jej časti o viac ako:
a) 15 (pätnásť) dní po termíne splatnosti je Veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo
výške 8% z výšky dlžnej splátky, a ďalej
b) 30 (tridsať) dní po termíne splatnosti je Veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty
uvedenej v čl. 14, ods. 14.1. písm. a) tejto Zmluvy o revolvingovom úvere úhradu zmluvnej pokuty vo
výške 13% z výšky dlžnej splátky.“

Bod 14.2. „ V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou záväzkov, ktoré
sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako
tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite
splatnými je Veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v ods. 14.1. úhradu
zmluvnej pokuty vo výške 30 % zo sumy nesplatených splátok.“

Bod 14.4. „ V prípade, že Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) neuhradí všetky svoje peňažné záväzky
podľa tejto Zmluvy o revolvingovom úvere v lehote do 30 (tridsiatich) dní od dňa, kedy sa podľa článku
13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o revolvingovom úvere stali okamžite splatnými všetky záväzky
Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) je Veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty
uvedenej v ods. 14.1. a 14.2. zmluvnú pokutu vo výške 0,20% zo sumy nesplatených splátok za každý

deň omeškania.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., k Zmluve o revolvingovom úvere, č. 8300026577, zo
dňa 08.12.2009, v článku 16. Súhlas so spracovaním osobných údajov, v bode 16.6., v znení: „Dlžník,

Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 dávajú Veriteľovi súhlas podľa ods. 16.1., 16.2., 16.3., 16.4. a 16.5. na dobu
od podpísania tejto Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, počas
platnosti tejto Zmluvy o revolvingovom úvere ako aj na dobu 10 rokov po skončení zmluvného vzťahu
podľa tejto Zmluvy o revolvingovom úvere. V rovnakom rozsahu udeľujú súhlas aj v prípade zamietnutia
Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, a to na dobu 10 rokov odo dňa jej podpísania Dlžníkom,

Spoludlžníkom1, Spoludlžníkom 2.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 80%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že zmluvne podmienky zmluve o revolvingovom
úvere č. 8300026577, zo dňa 08.12.2009, v bode 7., 8.1., 8.4., v článku 5. Zmluvná odmena, v bode 5.1.
a 5.2., v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.2., v bode 8.7.,
v článku 14. Sankcie, v článku 16. Súhlas so spracovaním osobných údajov, v bode 16.6., v článku 18.
Riešenie sporov – rozhodcovská doložka, v bode 18.2. Rozhodcovská doložka a v článku 19. Záverečné

ustanovenia, v bode 19.9., sú neprijateľne podmienky.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel Zmluvu o revolvingovom úvere, č. 8300026577,
zo dňa 08.12.2009 (ďalej len „Zmluva“). Zmluva obsahuje zmluvné podmienky, ktorých neprijateľnosť
už bola súdmi judikovaná.

2.1. Ide o zmluvnú podmienku, uvedenú v bode 7. Zmluvy, v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2
sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“
Uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná z dôvodu, že v rozpore s požiadavkou dobrej viery zakladá
hrubý nepomer v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa. Uvedenou
zmluvnou podmienkou sa na spotrebiteľa v rozpore s § 53 ods. 4 písm. l) OZ neprijateľne prenášadôkazné bremeno, ktoré by mala podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, niesť iná zmluvná strana,
a to v otázke oboznámenia sa so zmluvnými dojednaniami.
2.2. Žalobca namietal zmluvnú podmienku, uvedenú v článku 8. Dohoda o poskytnutí služby, v bode 8.1.,

v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho
žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej
medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu
a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 72,30 EUR/

2 178,- SKK a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu
vo výške 39,43 EUR/ 1 188,-- SKK v prípade ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ
oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj
súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné
oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“
2.3. Za neprijateľnú považuje Zmluvnú podmienku, uvedenú v článku 8. Dohoda o poskytnutí služby, v

bode 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je splatná dňom uzavretia
tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to
pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných
dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods.
8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia

úveruDlžníkovipodľačlánku2.3.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/Zmluvy.Odplatazaposkytnutieodkladu
splatnostisplátokrevolvingujesplatnádňomposkytnutiarevolvinguDlžníkovi.VeriteľaDlžníksadohodli
na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej
výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľavoči
Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej

výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“ Poplatok vyplýva
zo služby, ktorou je možnosť odkladu splátok podľa bodu 8.1. Zmluvy o revolvingovom úvere. Ako
spotrebiteľ takúto službu nevyužil napriek tomu ju musel zaplatiť. Dohoda o poskytnutí služby je zmluvná
podmienka, ktorá nie je individuálne dojednaná (§ 53 ods. 2 OZ) a jeho zámerom nebolo ísť do

zmluvného vzťahu so žalovaným kvôli nej. Žiadaný úver bol hneď po pripísaní na účet znížený o sumu
uvedenú v tejto Dohode a aj keď ju ako klient nevyužil, nemá nárok na jej vrátenie. Žalovaný získava
prospech skôr ako spotrebiteľ a pritom službu ani neposkytol. Už to samo o sebe spôsobuje značnú
materiálnu disproporciu, avšak žalovaný naviac obmedzil prístup k tomuto právu zákazníkom, ktorí
nemajú splatené minimálne prvé 3 mesačné splátky, nie sú dlhodobo práceneschopní alebo s nimi

nebol skončený pracovný pomer. V ostatných prípadoch je žiadosť spotrebiteľa posudzovaná svojvoľne
veriteľom.
2.4. Za neprijateľnú považuje Zmluvnú podmienku, uvedenú v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., v článku 5. Zmluvná odmena, v bode
5.1. a 5.2. v znení: „Za poskytnutie úveru sa Dlžník zaväzuje zaplatiť Veriteľovi zmluvnú odmenu.

Zmluvná odmena bude Dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ a je
splatná v mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného v bode
6. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného Dlžníkovi
v oznámení podľa čl. 2. ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ. „Za poskytnutie každého revolvingu sa Dlžník
zaväzuje zaplatiť Veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena bude Dlžníkovi oznámená v oznámení

podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ a je splatná v mesačných splátkach spolu s istinou úveru
podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 6. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy
o revolvingovom úvere a oznámeného Dlžníkovi podľa ods. 4.6. tejto Zmluvy o RÚ.“
2.4. Za neprijateľnú považuje Zmluvnú podmienku, uvedenú v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka,

Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.2., v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú
pri úhrade splátky alebo iného záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol
číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený
nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamžikom, kedy
dôjde k jej identifikácii zo strany Veriteľa.“ Táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach

a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže týmto ustanovením veriteľ môže
vytvoriť stav, kedy aj napriek tomu, že spotrebiteľ riadne a včas zaplatí, dôjde k jeho omeškaniu. Veriteľ si
týmto zmluvným ustanovením vytvára vlastné oprávnenie na definovanie času zaplatenia splátky úveru
zo strany spotrebiteľa, hoci by spotrebiteľ zaplatil objektívne už skôr.2.5. Za neprijateľnú považuje Zmluvnú podmienku, uvedenú v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka,
Spoludlžník 1, Spoludlžníka 2, bod 8.7. v znení: „ Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 uzatvorením tejto

Zmluvy o RÚ prehlasuje v súlade s ustanovením § 401 Zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka
v znení neskorších predpisov, že predlžuje premlčaciu dobu akýchkoľvek práv, ktoré vznikli Veriteľovi z
tejto Zmluvy o RÚ na dobu 10 rokov od okamžiku, keď začne táto doba plynúť.“
2.6. Za neprijateľnú považuje Zmluvnú podmienku, uvedenú v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., v článku 14. Sankcie, v znení: Bod

14.1. „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo
jej časti o viac ako: a) 15 (pätnásť) dní po termíne splatnosti je Veriteľ oprávnený požadovať úhradu
zmluvnej pokuty vo výške 8% z výšky dlžnej splátky, a ďalej b) 30 (tridsať) dní po termíne splatnosti
je Veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v čl. 14, ods. 14.1. písm. a) tejto
Zmluvy o RÚ úhradu zmluvnej pokuty vo výške 13% z výšky dlžnej splátky.“ Bod 14.2. „ V prípade
omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou záväzkov, ktoré sa z dôvodu omeškania

Dlžníka(Spoludlžníka1,Spoludlžníka2)súhradousplátkyúveruoviacakotrimesiacestalipodľačlánku
13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými je Veriteľ oprávnený požadovať nad rámec
zmluvnej pokuty uvedenej v ods. 14.1. úhradu zmluvnej pokuty vo výške 30 % zo sumy nesplatených
splátok.“ Bod 14.4. „ V prípade, že Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) neuhradí všetky svoje peňažné
záväzky podľa tejto Zmluvy o RÚ v lehote do 30 (tridsiatich) dní od dňa, kedy sa podľa článku 13.

ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ stali okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka
1, Spoludlžníka 2) je Veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v ods. 14.1. a
14.2. zmluvnú pokutu vo výške 0,20% zo sumy nesplatených splátok za každý deň omeškania.“ Zmluvnú
pokutu si so žalovaným individuálne nedojednal. Zmluvná pokuta bola zakomponovaná do úverových
podmienok, na vopred pripravenom tlačive zo strany žalovaného, pričom ju nemohol žiadnym spôsobom

ovplyvniť.
2.7. Za neprijateľnú považuje Zmluvnú podmienku, uvedenú v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., v článku 16. Súhlas so spracovaním
osobných údajov, v bode 16.6., v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 dávajú Veriteľovi súhlas
podľa ods. 16.1., 16.2., 16.3., 16.4. a 16.5. na dobu od podpísania tejto Žiadosti o poskytnutie

revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere, počas platnosti tejto Zmluvy o RÚ ako aj na
dobu 10 rokov po skončení zmluvného vzťahu podľa tejto Zmluvy o RÚ. V rovnakom rozsahu udeľujú
súhlas aj v prípade zamietnutia Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, a to na dobu 10 rokov
odo dňa jej podpísania Dlžníkom, Spoludlžníkom1, Spoludlžníkom 2.“ Je neprijateľné, ak dodávateľ
spotrebiteľovi predloží na podpis predformulovanú zmluvnú podmienku, podľa ktorej má spotrebiteľ

udeliť široko koncipovaný súhlas, s nakladaním s jeho osobnými údajmi. Ukladanie takýchto povinností
spotrebiteľovi nemá oporu v žiadnom zákone. Takýto súhlas formálne dosiahnutý štandardnou zmluvnou
podmienkou nemožno za žiadnych okolnosti považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle
spotrebiteľa s úkonom, na ktorý sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje.
Uvedená zmluvná podmienka spôsobuje, v rozpore s požiadavkou dobrej viery, zjavnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa a sú v rozpore s generálnou
klauzulou (§ 53 ods. 1 OZ).
2.8. Za neprijateľnú považuje Zmluvnú podmienku, uvedenú v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o
revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., v článku 18. Riešenie sporov
– rozhodcovská doložka, bod 18.2. Rozhodcovská doložka, v znení: „ 18.2.1. Akékoľvek spory,

nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami
tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené a s
konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom rozhodcovskom konaní.“ V spotrebiteľských úveroch je
neprijateľným dojednanie, ktorým sa zmluvné strany dohodnú riešiť všetky spory vyplývajúce z úverovej
zmluvy výlučne pred rozhodcovským súdom, vopred vybraným dodávateľom, a následne by rozhodnutie

tohto rozhodcovského súdu malo slúžiť ako exekučný titul. Rozhodcovská zmluva vo svojich dôsledkoch
spôsobuje, že o právach a právom chránených záujmoch spotrebiteľa rozhodne súkromná osoba,
ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, teda bez súdnej kontroly zmluvných
podmienok. Takáto zmluvná podmienka vytvára materiálnu disproporciu v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa vopred vzdáva svojich práv, vyjadriť nesúhlas s rozhodcovskou doložkou a zhoršuje si

tým svoje zmluvné postavenie. Nejde o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Poukázal na nález
U´stavného súdu SR, zo dňa 11.6.2019, sp. zn. III. U´S 438/2018, z ktorého vyplýva, že pre platnosť
rozhodcovskej zmluvnej doložky v spotrebiteľských veciach sa vyžaduje, aby ma spotrebiteľ možnosťvyjadriť s ňou pri uzatváraní zmluvy nesúhlas tak, aby v prípade vyznačenia nesúhlasu vzájomné spory
v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou bol príslušný prejednať a rozhodnúť všeobecný súd.
2.9. Za neprijateľnú považuje Zmluvnú podmienku, uvedenú v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o

revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., v článku 19. Záverečné ustanovenia,
bod 19.9., v znení: „ Táto Zmluva o RÚ sa uzatvára podľa ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
Právne vzťahy touto Zmluvou o RÚ neupravené sa riadia ustanoveniami Obchodného zákonníka a
ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov SR.“ V danom prípade ide o spotrebiteľskú vec, na
ktorú je potrebné aplikovať ustanovenia § 52 a násl. Občianskeho zákonníka. Aplikácia Obchodného

zákonníka by prichádzala do úvahy len vtedy, ak by to bolo pre spotrebiteľa výhodnejšie. Poukázal na
platné znenie § 52 ods. 2 OZ, podľa ktorého: „Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.“ Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn.
I. U´S 402/2013, zo dňa 19.6.2013. Keďže výlučne spravovanie záväzkového vzťahu ustanoveniami
Obchodného zákonníka by bolo pre neho mňa ako spotrebiteľa nevýhodnejšie, táto zmluvná podmienka
vytvára materiálnu disproporciu v môj neprospech podľa § 53 ods. 1 OZ, pretože sa týmto vopred
vzdávam svojich zákonných práv a zhoršujem si tým svoje zmluvné postavenie ako to predpokladá §

54 ods. 1 OZ v súvislosti s § 52 ods. 2 a § 39 OZ. Navyše, nejde o jej individuálne dojednanie a ide o
stav podľa § 53 ods. 2 OZ. O neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky rozhodol rozsudkom Krajský
súd Prešov, sp. zn. 8Co/34/2017, zo dňa 20.2.2018, ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu Prešov,
sp. zn. 10C/56/2016, zo dňa 29.11.2016.

3. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo svojom vyjadrení poprel prípustnosť a dôvodnosť podanej
žaloby, pretože žalobcom označený zmluvný vzťah zo zmluvy o revolvingovom úvere číslo 8300026577
zanikol.Odroku2014,kedybolopredOkresnýmsúdomPrešovvedenésporovékonaniemedzistranami
pod sp. zn. 15C/319/2014 a ani následne od roku 2016, kedy bolo vedené sporové konanie medzi
stranami pod sp. zn. 8C/75/2016 nevznikol na strane žalobcu dôvod domáhať sa určenia neprijateľnosti

zmluvných podmienok. Právo podať žalobu nie je ani vecne a ani časovo neobmedzené, a výkon
tohto práva je obmedzený nielen premlčaním, preklúziou, ale aj objektívne existujúcim a reálnym
záujmom na rozhodnutí, ktoré určitým spôsobom buď zmení postavenie sporovej strany do budúcnosti
alebo odstráni nejakú spornosť či pochybnosť. Z vlastného konania žalobcu vyplýva, že minimálne 8
rokov (od skončenia konania vedeného pod sp. zn. 8C/75/2016) nevznikol dôvod, pre ktorý by pre

jeho právne postavenie bolo nutné rozhodnutie o určenie neprijateľnosti tých ustanovení a zmluvných
podmienok, ktoré sú označené v žalobe. Civilný sporový poriadok definuje žalobu v § 131 tak, že
je to procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného
práva. V legálnej definícii sa teda uvádza, čo je a môže byť žalobou. Žalobca v podanej žalobe
neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by svedčala o tom, že je tu ohrozené alebo porušené právo, kedy

k porušeniu alebo ohrozeniu došlo, či tento predpoklad stále trvá teda nič, čo by jeho podanie spĺňalo
definíciu a predpoklady uvedené v § 131 CSP. Tvrdenie a preukázanie týchto skutočností žalobca
objektívne nebude vedieť ani preukázať a ani tvrdiť, pretože nielen že žiadny zmluvný vzťah medzi
ním a žalovaným neexistuje, ale viac ako 8 rokov (od konania vedeného pod sp. zn. 8C/75/2016)
mu ani nevznikla subjektívna potreba domáhať sa určenia neprijateľnosť ustanovení a zmluvných

podmienok, ako to vyplýva zo žaloby. Právo podať žalobu nie je časovo a ani vecne bezhraničné.
Okrem hmotnoprávnych dôvodov, aj ustanovenia CSP toto právo priznávajú za situácie, kedy sú splnené
definičné znaky žaloby v § 131. „Všeobecným predpokladom, aby súd žalobe (akéhokoľvek druhu)
vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po
právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Pri niektorých druhoch žalôb je právny

záujem žalobcu inherentný. Napríklad pri žalobe na plnenie platí, že ak žalobca tvrdí, že žalovaný
mu niečo dlží (že porušuje právnu povinnosť), potom je samozrejmé, že žalobca má právny záujem
na získaní rozsudku (exekučného titulu). Skutkové a právne zistenie súdu, že žaloba je dôvodná (že
žalovaný porušuje právnu povinnosť) už ipso facto znamená, že právny záujem žalobcu je daný. ... Pri
určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená,

že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové
konanie užitočné alebo naopak zbytočné.“ (in: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s.
500).Vtomtoprípadepredpokladypodľa§131CSPsplnenéniesú,ažalobcaichžiadnymspôsobomaninetvrdil, a ani nepreukázal. Obsah žaloby priamo dokazuje jej neprípustnosť, čo vyplýva predovšetkým
z citácií z komentára k Civilnému sporovému poriadku. Určovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky
má právny význam jednak z hľadiska zamedzenia jej budúceho uplatnenia, opakovania použitia voči

spotrebiteľovi, alebo uplatňovania nároku z takej podmienky voči spotrebiteľovi. To sa v pomere medzi
žalobcom a žalovaným nedeje a ani nemôže stať, z dôvodov uvedených vyššie – žiadne vzájomné
nároky nejestvujú, neuplatňujú sa, a ani sa netvrdia v podanej žalobe. Nedôvodnosť podanej žaloby
ďalej vyplýva aj z toho, že ani v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/319/2014 súd prvej inštancie,
napriek zákonnej povinnosti ex offo skúmať neprijateľné podmienky, nedospel k záveru o existencii

neprijateľných zmluvných podmienok. Ani vtedy žalobca (v danom konaní v postavení žalovaného)
a právne zastúpený rovnakým advokátom netvrdil existenciu neprijateľných zmluvných podmienok a
nedomáhala sa ich určenia napríklad vzájomnou žalobou. Taký postoj v porovnaní s podaním žaloby
nedáva racionálne vysvetlenie – v konaní, v ktorom sa rieši zaplatenie nejakého nároku žalobca (tam
ako žalovaný) nemal záujem na odstránení spornosti z porušenia alebo ohrozenia nejakého jeho práva,
a po 10 rokoch už taký záujem má?. Ak by žalobca mienil argumentovať tým, že podanie žaloby

mu má založiť budúci nárok na finančné zadosťučinenie, ani vtedy by to neodôvodnilo prípustnosť
žaloby, pretože tak predsa žalobca mohol spraviť už v roku 2014, alebo 2016 pri podaní žaloby, o
ktorej bolo konanie vedené pod spisovou značkou 8C/75/2016. Žalovaný namieta na základe vyššie
uvedeného neprípustnosť podanej žaloby, nakoľko neexistuje žiadne ohrozené alebo porušené právo
žalobcu, ako základný predpoklad podľa § 131 CSP. Žalovaný namieta premlčanie žalobou uplatneného

práva, nakoľko žalobca si ho mohol a mal uplatniť najneskôr 16.03.2019, tri roky od podania žaloby
v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/75/2016. Pre posudzovanie zmluvných ustanovení a podmienok
treba ďalej vychádzať z právneho stavu platného v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere
dňa 08.12.2009. Preto nie je celkom zrozumiteľné, ak sa odkazuje na uznesenie ÚS SR z roku
2013. Nie všetky žalobcom vyselektované ustanovenia zo zmluvy a zmluvných dojednaní k zmluve o

revolvingovom úvere číslo 83000265787 zo dňa 8300026577 spĺňajú kritérium zmluvného dojednania
zakladajúceho určité práva alebo povinnosti, a teda ani hypoteticky nemôžu spôsobovať hrubý nepomer
v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V prvom rade ide o ustanovenie bodu 7 v zmluve
o revolvingovom úvere číslo 8300026577 zo dňa 08.12. 2009, podľa ktorého „Dlžník, Spoludlžník 1,
Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú

sa ich dodržiavať.“ Tvrdenie žalobcu, že sa prenáša dôkazné bremeno v otázke oboznámenia sa
so zmluvnými dojednaniami, je podľa žalovaného vecne nedôvodné a nelogické, pretože predmetné
ustanovenie ani gramaticky, ani obsahovo a ani inak žiadny prenos dôkazného bremena nerieši. Žalobca
v podanej žalobe ani neuviedol, aké dôkazné bremeno a o čom by sa malo prenášať, o prenos
dôkaznéhobremenozakéhosubjektunakohobymaloísť,ktorézákonnéustanovenieupravujedôkazné

bremeno údajne prenesené na spotrebiteľa, čiže neoznačil ani skutkovo a vôbec nie právne subjekt,
z ktorého sa údajne prenáša nejaké dôkazné bremeno. Vo všeobecnosti platí, že oboznámenie sa s
obsahom listiny je vnútorný, myšlienkový proces, ktorého dokazovanie je objektívne vylúčené (čo vedie
k záveru o zjavnej nedôvodnosti návrhu v tejto časti). Prejavom myšlienkového procesu navonok je
prejav vôle – v tomto prípade písomný prejav vôle. Len ten môže byť predmetom dokazovania, čo ale

v prejednávanej veci sporné nie je, pretože žalobca uzavretie príslušnej zmluvy o revolvingovom úvere
nespochybňuje. Podstata neprijateľnej zmluvnej podmienky spočíva v tom, že v rozpore a odchylne
so zákonom zavádza nejakú novú, alebo inú úpravu, ktorá je nevýhodná v neprospech spotrebiteľa,
tomu plynú z toho povinnosti alebo práva, ktoré sú v hrubom nepomere s právami a povinnosťami
veriteľa. Nič z tohto žalobca ani netvrdí a ani nepreukazuje. Odkaz na ustanovenie § 53 ods. 4 písmeno

6 Občianskeho zákonníka je nesprávny a zavádzajúci, pretože dané ustanovenie práveže vyžaduje
rozpor s právom, ktorým sa zmluva riadi a ktorý (rozpor) spočíva v tom, že dôkazné bremeno má znášať
dodávateľ. Žalobca v podanej žalobe neoznačil jediné zákonné ustanovenie, podľa ktorého dodávateľ
znáša dôkazné bremeno o tom, že sa spotrebiteľ oboznámil so zmluvou. To je prvá podmienka podľa ním
označeného zákonného ustanovenia. To, že takéto dôkazné bremeno nikdy neexistovalo a neexistuje

vyplýva aj z toho, že napríklad zákon č. 258/2001 Z.z. upravoval len povinnosť veriteľa poskytnúť
vopred zmluvu, predzmluvný formulár, čiže celkom logicky nemohol zavádzať dôkazné bremeno, o
ktorého údajnom prenose žalobca uvádza nepravdivé a vcelku aj nepredstaviteľné tvrdenia. Žalobca v
podanej žalobe neuviedol ani splnenie predpokladu „hrubej nerovnováhy“ v právach a povinnostiach,
ani ho nekonkretizoval. Ďalej uviedol, že predmetom dohody o poskytnutí služby bola samostatná

služba v podobe záväzku veriteľa poskytnúť odklad splatnosti splátok. Z právneho hľadiska je teda
predmetom plnenia právo dlžníka na splnenie uvedeného záväzku veriteľa. Žalovaný tvrdí aj to, že
Dohoda o poskytnutí služby je individuálne uzavretá, nejde o predpoklad ani o podmienku vzniku zmluvy
o úvere. Skutočnosť, že je na tej istej listine, ako samotná zmluva o revolvingovom úvere respektíveže bol vopred formulovaná žalovaným neznamená v zmysle právnej úpravy automaticky ten záver, že
nejde o individuálne dohodnutý a uzavretý právny úkon. Občiansky zákonník v § 52a ods. 1 určuje, Ak
sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny,

posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Pojem „individuálny“ znamená nielen reálnu možnosť
spotrebiteľa určitú podmienku formulačne ovplyvniť, ale predovšetkým možnosť spotrebiteľa dosiahnuť
že takáto podmienka sa nestane súčasťou jeho vzťahu s dodávateľom bez toho, aby to zmenilo jeho
postavenie oproti tomu stavu, ak by podmienku prijal. Teda ho nebude zaväzovať na základe jeho
vlastného rozhodnutia a toto rozhodnutie nemá vplyv na možnosť uzavrieť (v tomto prípade) úverovú

zmluvu za takých podmienok, ako keby podmienku akceptoval. V tejto súvislosti dáva žalovaný do
pozornosti aj názor prezentovaný v odbornej literatúre Štandardné zmluvy, kde ohľadne výkladu pojmu
individuálnedojednanésauvádza,žezaindividuálnedojednanébymalibyťpovažovanénielenklauzuly,
ktoré boli skutočne dojednané (na obsah ktorých mal spotrebiteľ skutočný vplyv), ale aj tie, ktoré mohli
byť dojednané, ale spotrebiteľ nevyužil svoj vplyv na zmenu ich obsahu (teda ktoré sa mohli stať
súčasťou vzájomných vzťahov, ale ani nemuseli). Dohoda o poskytnutí služby je samostatným úkonom

a jej vznik nie je podmienkou pre vznik zmluvy o úvere, a teda v zmysle vyššie uvedeného má právnu
povahu individuálneho dojednania. Z bodu 8., ods. 8.6 Dohody o poskytnutí služby („Veriteľ vyhlasuje, že
uzavretie tejto dohody o poskytnutí služby nie je podmienkou uzavretia Zmluvy o revolvingovom úvere.
Dlžník vyhlasuje, že túto Dohodu o poskytnutí služby uzatvára na základe slobodnej vôle, jej obsahu
porozumel a svojím podpisom vyjadruje súhlas so všetkými jej ustanoveniami.“). Uvedené ustanovenie

je len jedným z faktorov, ktorý každému spotrebiteľovi indikuje pri zachovaní jeho elementárnej
zodpovednosti a obozretnosti oddelenosť dohody o poskytnutí služby ako niečoho samostatného od
samotnej zmluvy o revolvingovom úvere. Dohoda o poskytnutí služby je osobitne podpisovaná. Tento
fakt nielen zdôrazňuje jej samostatnosť od ostatného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere. Dlžník
podpísaním tlačiva Žiadosti/Zmluvy nepristupuje a neuzatvára automaticky Dohodu o poskytnutí služby.

To, že uzavretie Dohody o poskytnutí služby je samostatné, napokon zdôrazňuje aj grafické rozlíšenie
Dohody o poskytnutí služby od ostatného obsahu Zmluvy o RÚ. Pritom priemerný spotrebiteľ (v zmysle
definície bodu 18 preambuly smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2005/29) t.j. osoba, ktorá
je v rozumnej miere dobre informovaná, vnímavá a obozretná si na základe uvedených okolností
je vedomý, že dohodu neuzatvára ani automaticky so zmluvou o úvere, že jej uzavretie vyžaduje

samostatný súhlas s ňou a tiež aký je význam takejto dohody. Aj v prípade žalobcu bolo uzavretie
dohody slobodné a dobrovoľné, vedel o jej význame, právach a povinnostiach z nej vyplývajúcich.
Na základe uvedeného žalovaný tvrdí, že dohoda o poskytnutí služby je individuálnym dojednaním v
zmysle § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nadväzne na to je po právnej stránke vylúčený záver
o neprijateľnosti. Dohoda o poskytnutí služby a jej uzavretie predstavuje vo svojej podstate rovnakú

dohodu, akou je napríklad zakúpenie balíka televíznych programov, predĺženie záručnej doby nad
zákonný rámec za odplatu a pod. Ak si spotrebiteľ kúpi určitý balík televíznych programov, telefónnych
služieb alebo dohodne predĺženie záruky nad zákonný rámec, potom má zmluvný nárok na to, aby
tieto služby využil. Dodávateľ je povinný za dohodnutých podmienok mu ich poskytnúť. Poukazujeme
na obdobnú skutkovú a právnu situáciu, akú posudzoval Najvyšší súd Českej republiky vo veci pod

sp. zn. 33Cdo 1956/2007 (v danom prípade išlo o tvrdenie, že spotrebiteľ uhradí cenu darčekového
poukazu, ale ktorý keď nevyužije tak nemá nárok na vrátenie ceny daného poukazu. V prípade súdneho
konania č.k. 2C/240/2015 išlo o tvrdenie a záver súdu, že si kúpil službu, ešte ju nevyužil a už za ňu
zaplatil. Čiže oba prípady majú spoločné – kúpa služby, zaplatenie pri jej zakúpení a pred využitím).
Najvyšší súd ČR v danej veci uvádza posúdenie, ktorého použitie je v tejto veci viac ako priliehavé,

a to : „Je naviac v možnostiach spotrebiteľa, aby zabránil situácii, ktorá by znamenala výhodu pre
žalovanú ako dodávateľa, a to jednoducho tým, že kupón pri nákupe tovaru v dojednanej dobe uplatní,
prípadne zabezpečí jeho uplatnenie osobou, ktorá kupón (darčekový certifikát) postúpil (daroval). Ide
pritom o aktivitu, ktorú možno po spotrebiteľovi spravodlivo požadovať. Zmyslom ustanovení § 55
a § 56 obč. zák.1 je síce ochrániť spotrebiteľa, avšak iba pred podmienkami neprimeranými (unfair

terms) v spotrebiteľských zmluvách. Ak môže spotrebiteľ elementárnym spôsobom zabrániť tomu,
aby došlo k porušeniu rovnováhy práv účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, nemožno mať dojednané
podmienky za také, ktoré by ho neprimerane diskriminovali.“ Prípustnosť dohody o poskytnutí služby
a oddelenosť od zvyšného obsahu zmluvy o revolvingovom úvere pritom konštatoval napr. aj Krajský
súd v Banskej Bystrici v rozsudku, č.k. 43CoR/5/2016-14, na str. 14 (bod 45). Rozdielnosť právneho

posúdenia dohody nie je dôvod pre záver o neprijateľnosti. Žalobca pritom sám dohodnutú službu
využil, a uplatnil si právo na odklad splatnosti splátok. Vo vzťahu bodu 5, 8,7 zmluvných dojednaní
zmluvy o revolvingovom úvere, žalobca podanú žalobu nezdôvodnil. Ide o stav, kedy žalobca v rozpore
s § 131 CSP ani len neuviedol dôvod podania žaloby - čiže v podanej žalobe neuniesol ani bremenotvrdenia, kedy by v konkrétnostiach uviedol hrubú nerovnováhu a rozpor so zákonom. Pokiaľ ide o
bod 8.2 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere, občiansky zákonník v ustanovení § 567
predpokladá, že identifikácia plnenia bude určená medzi zmluvnými stranami („Peňažný dlh plnený

prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním
sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak
osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.“). Žalobca
v podanej žalobe neoznačil žiadne zákonné ustanovenie, podľa ktorého by povinnosť dlžníka plniť
záväzokmalanutneexistovaťbezpovinnostihooznačiťpríslušnýmvariabilnýmsymbolom.Akvezmeme

do úvahy fakt, že najmä v prípade viacerých záväzkov veriteľ prijímajúci platbu nie je oprávnený ani
určiť, V tejto súvislosti poukazujeme k otázke občianskoprávnej regulácie toho, aký dlh sa má považovať
za (s)plnený ak ich ten istý dlžník má voči tomu istému veriteľovi niekoľko, v argumentačnej rovine
na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 326/2004 sa uvádza: „V prípade, že plnenie
nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého veriteľa a že dlžník pri plnení neurčil, ktorý z
viac dlhov (prípadne v akej časti) chce vyrovnať, neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov bol

uhradený, príp. v akej výške, na veriteľa. Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v
jednostrannom právnom úkone, ktorým plnenie prijme (ak si to vyžaduje povaha predmetu plnenia),
a jeho prípadná vôľa, na ktorý z viac dlhov si plnenie započíta (ak nestačí poskytnuté plnenie na
úhradu všetkých dlhov dlžníka), nemá žiadnu právnu relevanciu.“. Žalovaný popiera tvrdenia žalobcu,
pretože používanie identifikačných údajov k platbe nie je „doménou“ súkromných zmluvných vzťahov,

ale platí un bloc (t.j. aj pre oblasť platieb v rámci verejného sektora, napríklad § 142 zákona o sociálnom
poistení, § 15 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení ). A rovnako platí, že neuvedenie variabilného
symbolu ako identifikačného údaju platby má za následok napríklad to, že „záväzok“ uhradený dlžníkom
určuje príjemca platby. Tvrdenia žalobcu ohľadne tohto ustanovenia sú hrubo nepravdivé, pretože stav
„kedy aj napriek tomu, že spotrebiteľ riadne a včas zaplatí“ predsa nemôže vytvoriť veriteľ, riadne

zaplatenie neznamená uvedenie platby bez variabilného symbolu. Pri porovnaní s obsahom iných
právnych predpisov, napríklad označených vyššie, je zrejmé a nepochybné, že predmetné ustanovenie
nevytvára žiadnu nerovnováhu a ani žiadnu hrubú nerovnováhu. Označenie záväzku, ktorý chce dlžník
plniť príslušným symbolom, je nielen jeho povinnosťou, ale aj právom. K bodu 14 zmluvných dojednaní
zmluvy o revolvingovom úvere uviedol, že výška zmluvnej pokuty je tak priamo úmerná a závislá od

doby, ktorá uplynula odo dňa splatnosti zabezpečenej pohľadávky. Z pohľadu primeranosti zmluvnej
pokuty je na mieste hodnotiť inak zmluvnú pokutu dojednanou vo forme pevne stanovenej čiastky a
zmluvnú pokutu dojednanú vo forme určitej sadzby za určené časové obdobie. Výšku zmluvnej pokuty
nemožno posudzovať len z jej celkovej výšky, ak je dôsledkom dlhodobého omeškania a s tým spojeným
navyšovaním o inak primeranú „dennú sadzbu“ zmluvnej pokuty. Opačný záver je neakceptovateľný,

lebo by vo svojom dôsledku zvýhodňoval dlžníka (čím dlhšie by dlžník svoje povinnosti neplnil, tým
viac by bol zvýhodnený pri posudzovaní prípadnej neprimeranosti výšky zmluvnej pokuty) a znamenal
by spochybnenie funkcií, ktoré má zmluvná pokuta plniť. Dlžník mohol a môže zabrániť rastu celkovej
výšky zmluvnej pokuty tým, že by v čo najkratšom čase splnili svoju povinnosť vrátiť dlžnú sumu, na
ktorú sa zmluvne zaviazali (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 22. novembra 2006, sp.

zn. 33Odo/61/2005, obdobne aj rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 24. júna 2009, sp. zn.
33Odo/1779/2006). Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 17.júla 2019, sp.zn. 3Obdo/11/2019 uviedol, že
„za neprimerane vysokú nebola vyhodnotená zmluvná pokuta vo výške 1 % z dlžnej čiastky za každý
deň omeškania (2Cdo, 2Obdo/39/2010), resp. zmluvná pokuta vo výške 0,67 % z dlžnej sumy za každý
deň omeškania (33Odo/61/2005) a ani zmluvná pokuta vo výške 0,23 % denne (33Odo/1779/2006).

Poukazujeme na to, že v posudzovanej veci výška zmluvnej pokuty závisí na dĺžke doby, počas ktorej
trvá porušenie povinnosti. K bodu 16.6 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere uviedol,
že nepredstavuje žiadnu zmluvnú podmienku. Uvedené ustanovenie vychádza z právnej úpravy pre
spracúvanie osobných údajov (porov. § 7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z.z. účinného v čase uzavretia
spotrebiteľskej zmluvy) a osobitne zákonného režimu ako jedného z právnych titulov pre spracúvanie

osobných údajov, pretože ide o informáciu, ktorá vyplýva z povinnosti uchovávať dokumentáciu pre
účely zákona o účtovníctve a zákona o DPH, ktoré (predovšetkým v poradí druhý zákon) ukladajú
povinnosť uchovávať dokumentáciu 10 rokov, logickým dôsledkom čoho je fakt, že aj spracúvanie
osobných údajov (uchovávanie dokumentácie je jeden zo spôsob spracúvania osobných údajov) bude
trvaťtakúdobu.Zpodanejžalobyniejezistiteľné,aképovinnostispotrebiteľanadrámeczákona(vtomto

prípade zákona č. 428/2002 Z.z.) a v jeho neprospech dané ustanovenie upravuje, čiže v čom spočíva
nerovnováha v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalobca netvrdí žiadne skutkové
okolnosti, ktoré by preukazovali intenzitu značnej nerovnováhy. Žalobca v podanej žalobe neuniesol
ani bremeno tvrdenia, kedy by v konkrétnostiach uviedol hrubú nerovnováhu a rozpore so zákonom.Obsah ustanovenia o spracúvaní osobných údajov pritom nie je zaraditeľný pod režim § 53 Občianskeho
zákonníka, pretože ide o ustanovenie týkajúce sa spracúvania osobných údajov, ktoré je upravená
úplne iným právnym predpisom. K bodu 18.2 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere

uviedol, že Zo žaloby nevyplývajú žiadne skutkové dôvody a tvrdenia a žalovaný tak ani nemá procesnú
možnosť predložiť vyjadrenie k tejto časti žaloby. Bez ohľadu na to je podstatným fakt, že predmetné
ustanovenie a určovanie jeho neprijateľnosti je vylúčené aj preto, že s účinnosťou od 01.01. 2015, kedy
nadobudol účinnosť zákona č. 335/2014 Z.z. a podľa ktorého (§73 ods. 5) „Rozhodcovská zmluva medzi
spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym

rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho
rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu
podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho
rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi
zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň
traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred

účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu10) povinnosť
zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.“ Uvedenú podmienku nie je možné
objektívne splniť, keďže rozhodcovská doložka z roku 2007 neodkazuje na stály rozhodcovský súd,
pretože to vtedajšia právna úprava neurčovala v dôsledku zmeny právnej úpravy sa dané ustanovenie
stalo nepoužiteľné a bez právnych účinkov. Nakoniec k bodu 19 zmluvných dojednaní zmluvy o

revolvingovom úvere uviedol, že predmetné ustanovenie nie je neprijateľnou podmienkou, pretože a) je
v súlade s § 497 Obchodného zákonníka, ktorý definuje úver ako absolútny obchodný vzťah, b) v súlade
s § 2 písmeno a) zákona č. 258/2001 Z.z., ktoré definuje spotrebiteľský úver ako poskytnutie peňažných
prostriedkov dočasne vo forme úveru (okrem toho aj pôžičky, odloženej platby a pod.). Predmetné
ustanovenie nezavádza žiadnu výlučnú aplikáciu Obchodného zákonníka, a vylúčenie ustanovení

Občianskeho zákonníka, nakoľko z § 266 ods. 5 Obchodného zákonníka predsa vyplývalo, že „Pri
pochybnostiach o obsahu právnych vzťahov medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktoré sa spravujú
týmto zákonom, sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.“ Ďalej, pokiaľ sa žalobca
odvoláva na uznesenie Ústavného súdu SR z 19.06. 2013, tak nejde o žiadny dôkaz preukazujúci stav
v roku 2009 a jeho nesprávnosť či nezákonnosť.

4.Žalobcavreplikeuviedol,žežalovanýsamylnedomnieva,žepodanážalobajeneprípustnáprerozpor
s ustanoveniami Civilného sporového poriadku. Predmetná žaloba predstavuje efektívny procesný
prostriedok pre mňa ako spotrebiteľa, aby bola zabezpečená ochrana ohrozených a porušených
práv v dôsledku nedodržania povinnosti žalovaného ako dodávateľa nepoužívať neprijateľné zmluvné

podmienky vo formulárových zmluvách, ako aj nekalých obchodných praktík pri ich uzatváraní.
Predmetná žaloba je okrem iného aj účinným prostriedkom dosiahnutia prevencie pred neustálym
používaním nečestných podmienok vo formulárových spotrebiteľských zmluvách. Súd je povinný aj bez
návrhu, t.j. ex offo skúmať neprijateľnosť zmluvných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve
alebo v inom zmluvnom dokumente súvisiacim so spotrebiteľskou zmluvou. S poukazom na č.l. 3 ods.

2 CSP nie je možné nebrať na vedomie význam slova „najmä“ v § 137 CSP. Zákonodarca dokonca
počíta, okrem iných alternatív, aj s alternatívou len určovacieho výroku už priamo v CSP v ust. § 298
CSP. Dostatočnú legitimitu na podanie určovacej žaloby na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky,
ale aj iné určovacie žaloby s cieľom ochrany spotrebiteľa poskytuje už citované ust. § 3 ods. 3 a
ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, ale aj § 53a ods. 1 OZ. Práve rozhodovanie

súdov o neprijateľnosti zmluvných podmienok v individuálnych sporoch, popri posudzovaní nekalých
obchodných praktík je nosným pilierom spotrebiteľského práva, tak ako to vyplýva z úniového práva
a vnútroštátnych právnych noriem. Práve všetky zákonné ustanovenia, ktoré vo svojom vyjadrení
uvádza žalovaný, avšak ich považuje za nenáležité pre prípustnosť určovacej žaloby, vo svojom
komplexeprávežepredstavujúprípustnosťurčovacíchžalobnýchnávrhov.Nemalibypretoužbyťžiadne

pochybnosti o tom, že od 01.01.2018 sa môže spotrebiteľ pred súdom domáhať určenia bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru a neprijateľnosti zmluvnej podmienky, keď to ustanovenie § 11 ods. 4 zák.
č. 129/2010 Z. z. výslovne umožňuje, a to práve s odkazom na § 137 CSP. Poukázal na právnu vetu
z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/27/2018, z 28.03.2019: „Žaloba,
ktorou sa žalobca (majúci v právnom vzťahu, ktorého sa vec týka, postavenie spotrebiteľa) domáha

vyslovenia (určenia) neprijateľnosti zmluvných podmienok, resp. vyslovenia (určenia) ich neplatnosti z
dôvodu neprijateľnosti, nie je určovacou žalobou v zmysle § 137 ods. 1 písm. c) C. s. p. Ide o osobitný
druh žaloby patriacej spotrebiteľovi s cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred
neprijateľnými podmienkami na súde, ktorá má podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a5 a § 53a Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie
je preto potrebné tvrdiť a preukazovať naliehavý právny záujem.“ Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Cdo/127/2017 z 30.01.2019: „Rozdiel v porovnaní s určovacou žalobou je ďalej v tom, že žalobu

o neprijateľnosť zmluvnej podmienky možno uplatniť len v prípade spotrebiteľskej zmluvy. Úplne odlišný
v porovnaní s určovacou žalobou je aj účel, ktorému má uvedená žaloba slúžiť (jej cieľom je zabrániť
používaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky). Dovolací súd dospieva preto k záveru, že v prípade
žaloby o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky ide o osobitný druh žaloby patriaci spotrebiteľovi s
cieľom domáhať sa proti porušiteľovi ochrany svojho práva pred neprijateľnými podmienkami na súde,

ktorá ma podklad v osobitných predpisoch (§ 53 ods. 1, ods. 4 a 5 a § 53a Občianskeho zákonníka, §
3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z.). V prípade takejto žaloby nie je preto potrebné tvrdiť a preukazovať
naliehavý právny záujem.“ Ku skutočnosti, že samotné plynutie času nemá žiaden vplyv na možnosť
vyhovieť žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky poukázal na rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017, z 30.01.2019: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby o určenie
neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá právny

význam zánik záväzku splnením dlhu(nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého právneho
vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky, podľa ktorej
spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa okrem iného
prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné podmienky. V
tomto prípade nejde o nárok z právneho vzťahu, ktorého právnym dôvodom je zmluva, teda o nárok

vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť zmluvnej
podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať žiaden
vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v prípade,
že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného oprávnenia,
o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný názor by v

podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred neprijateľnými
podmienkamivspotrebiteľskýchzmluváchžalobounasúde,čoodporuječ.l.46ods.1ÚstavySlovenskej
republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách(ďalej len „Smernica“).“ K neprijateľnosti zmluvných podmienok uviedol, že pre súdenú vec je
rozhodujúce, aby existovalo hoci aj len jedno právoplatné rozhodnutie, ktoré určuje predmetnú zmluvnú

podmienku za neprijateľnú a teda absolútne neplatnú. O zmluvnej podmienke týkajúcej sa spracovania
osobných údajov, v jej rôznych variantoch, už bolo všeobecnými súdmi SR rozhodované. Poukázal
na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 8Csp/186/2019, zo 06.03.2020; rozsudok Okresného
súdu Prešov, sp. zn. 11Csp/70/2020, z 23.10.2020, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove,
sp. zn. 1CoCsp/23/2020, z 18.02.2021; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 12C/351/2014, z

21.03.2017, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 11Co/33/2017, z 12.09.2017;
rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 14Csp/96/2017, z 24.07.2020; rozsudok Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 16Csp/35/2021, z 8.6.2021; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19C/336/2015,
z 22.05.2017; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 19Csp/127/2020, z 23.03.2021; rozsudok
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 20Csp/139/2020, zo 07.12.2020; rozsudok Okresného súdu Prešov,

sp. zn. 29Csp/82/2018, z 03.04.2019; rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 32Csp/108/2019, zo
04.12.2019; rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11Co/33/2017 zo dňa 12.09.2017. Takáto
zmluvná podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a je teda v rozpore s generálnou klauzulou § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
postráda akýkoľvek rozumný základ a je spôsobilá založiť vážny zásah do súkromného a rodinného

života.Súhlasformálnedosiahnutýštandardnouzmluvnoupodmienkou,navyšebezmožnostiodmietnuť
alebo ho odvolať, nemožno za žiadnych okolností považovať za náležitý a individualizovaný prejav vôle
spotrebiteľa s úkonom, na ktorých sa tento výslovne zákonom o ochrane osobných údajov požaduje.
Ďalej uviedol, že je neprijateľné, aby bolo na spotrebiteľa štandardnou zmluvnou podmienkou prenášané
dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami a splnenia si zákonných povinností

veriteľa. Priemerný spotrebiteľ ani nemusí byť znalý povinností, ktoré veriteľovi ukladá zákon. Ide
jednoznačne o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má za následok, že na spotrebiteľa je de facto
prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami, čo má
pre spotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných
štátnych orgánov. Spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť odradený

od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom, t.j. existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že zmluvná podmienka spotrebiteľa ovplyvní pri uplatňovaní jeho práv, resp. u
spotrebiteľa vyvolá dojem nemožnosti dovolávať sa súdnej ochrany vychádzajúc z domnienky, že si
zmluvné podmienky prečítal, porozumel im a prehlásil, že bol s nimi oboznámený a vyslovil s nimisúhlas. Zmluvná podmienka je z uvedených dôvodov neprijateľná podľa generálnej klauzuly § 53 ods.
1 OZ. Obdobná zmluvná podmienka už bola vyhlásená za neprijateľnú vo vzťahu k iným dodávateľom
ako aj napr. k Slovenskej sporiteľni a.s. rozsudkom Okresného súdu Kežmarok pod sp. zn. 9C/2/2014

zo dňa 16.09.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.04.2017 pod sp.
zn. 2Co/41/2016, ako aj rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 29Csp/82/2018 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7Co/81/2019. Obdobná zmluvná podmienka bola
vyhlásená za neprijateľnú vo vzťahu ku všetkým kamenným bankám, ale aj nebankovým subjektom, ako
napr. vo vzťahu k VÚB a.s., poukazujeme na rozsudok Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/32/2020,

z 11.05.2020, rozsudok Okresného súdu Humenné, sp. zn. 9Csp/253/2017, z 02.07.2018, rozsudok
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 24C/217/2015, z 21.02.2018, rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 29Csp/82/2018, z 03.04.2019; vo vzťahu k 365.bank, a.s. rozsudok Okresného súdu Prešov, sp.
zn. 9Csp/18/2020, z 25.05.2020; vo vzťahu k Home Credit Slovakia, a.s., poukazujeme na rozsudok
Okresného súdu Prešov, sp. zn. 9Csp/14/2020, zo 07.05.2020. Čo sa týka zmluvných podmienok
uvedených v bodoch 8.1 a 8.4 Zmluvy, ide o špecifické zmluvné podmienky, ktoré sú používané

žalovaným. Napriek množstvu právoplatných rozhodnutí súdov, ktorými boli tieto NZP určené ako
neprijateľné, ich naďalej v rozpore s § 53a OZ obhajuje a používa. Podľa zmluvnej podmienky týkajúcej
sa variabilného symbolu, žalovaný s neuvedením variabilného symbolu spája následok neuhradenie
splátky v čase jej pripísania, ale až v momente jej identifikovania zo strany veriteľa, čo vedie k tomu,
že napriek faktickej úhrade splátky na účet veriteľa, sú dlžníkovi okrem dlžnej splátky pripočítané aj

úroky z omeškania, prípadne iné sankcie. Žalovaný aplikuje ním zvolené sankcie, ktoré ani nemusia byť
spojené s omeškaním splátky, pretože splátka fakticky je pripísaná na účet veriteľa. Naviac tieto sankcie
(následky) sú čo do výšky neurčité a môžu byť najmä účtované opakovane podľa vôle dodávateľa.
Zmluvné ustanovenie nepočíta ani so žiadnymi prípadnými objektívnymi dôvodmi na strane spotrebiteľa,
resp. s dôvodmi ktoré spotrebiteľ nezavinil. K neprijateľnosti obdobnej zmluvnej podmienky poukázal

na rozsudky Okresného súdu Prešov, sp. zn. 20Csp/91/2020, zo 07.09.2020, potvrdený rozsudkom
KrajskéhosúduvPrešove,sp.zn.19CoCsp/54/2020,z10.06.2021;sp.zn.7Csp/35/2021,z13.10.2021;
sp. zn. 14Csp/88/2020, z 13.10.2021; sp. zn. 19Csp/69/2020, z 09.02.2021 a rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/90/2018, zo dňa 19.11.2018, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 24Csp/26/2017, zo dňa 04.04.2018. Ďalej uviedol, že zmluvná pokuta predstavujú

neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, pretože požaduje
od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú
snesplnenímjehozáväzku.Vkonkrétnomprípadeideozmluvnúpokutuzaakékoľvekkaždéomeškanie.
Zmluvné ustanovenie nepočíta ani so žiadnymi prípadnými objektívnymi dôvodmi na strane spotrebiteľa,
resp. s dôvodmi ktoré spotrebiteľ nezavinil. Limitovaná nie je ani vo výške súčtu všetkých nesplatených

splátok po odpočítaní zostatku istiny. Takto formulovaná zmluvná pokuta je neobmedzená a môže byť
účtovaná žalovaným jednostranne, podľa vlastnej úvahy. Rovnakú zmluvnú podmienku a priamo vo
vzťahu k žalovanému vyhlásil za neprijateľnú aj Okresný súd Skalica rozsudkom sp. zn. 7C/803/2014,
zo dňa 10.09.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/133/2017, zo
dňa 23.04.2018. Vo vzťahu k predĺženiu premlčacej doby poukázal na rozsudok Okresného súdu Žiar

nad Hronom, sp. zn. 5C/25/2015, zo dňa 25.05.2015, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Banskej Bystrici, sp. zn. 15Co/652/2015, zo dňa 31.05.2017. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky
predstavuje skutočnosť, že žalovaný ju individuálne nedojednal, ale táto bola už vopred naformulovaná.
Nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť obsah rozhodcovskej doložky. Mohol Zmluvu ako celok
odmietnuť, alebo podrobiť sa celému predformulovanému obsahu. Vôľa smerovala výhradne k uzavretiu

Zmluvy a nie k uzavretiu rozhodcovskej doložky. Dodávateľ ho nijakým spôsobom neupozornil na
zakomponovanú rozhodcovskú doložku, na prípadné riešenie sporov prostredníctvom rozhodcovského
súdu a taktiež mu nebol známy inštitút rozhodcovskej doložky ako takej. Miesto rozhodcovského
konania si taktiež jednostranne stanovil dodávateľ, čím vznikajú vážne pochybnosti o nestrannosti
a nezávislosti rozhodcovského konania. Takto formulovaná rozhodcovská doložka spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech mňa ako spotrebiteľa a ako
taká je teda v zmysle ust. § 53 ods. 5 OZ neplatná. Rozhodcovské konanie je pritom paušálnym
spôsobom zakotvené v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy. V
subjektívne nearbitrabilnej (spotrebiteľskej) právnej veci zvlášť vznikajú pochybnosti o objektívnosti
rozhodovaciehoprocesu.Doložkaneboladojednanávčasevyššejbdelostispotrebiteľapovznikusporu,

ale na začiatku zmluvného vzťahu a o poučení spotrebiteľa o rozdiele medzi štátnym a rozhodcovským
súdnym procesom niet ani zmienky. Ohľadne tejto zmluvnej podmienky poukázal na rozsudok Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 2CoCsp/31/2021, z 19.01.2022 a na rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp.
zn. 22CoCsp/11/2022, z 31.05.2022. Vo vzťahu k aplikácii Obchodného zákonníka, tak z napadnutýchNZP pri aplikácii doslovného a jazykového výkladu vyplýva, že na vec sa aplikujú prioritne a výhradne
ustanovenia Obchodného zákonníka. Pokiaľ by bolo úmyslom žalovaného aplikovať aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka, prečo neformuloval znenie priamo tak, že prioritne je potrebné aplikovať

normy občianskeho práva a najmä ustanovenia Občianskeho zákonníka. Neprijateľnosť predmetnej
zmluvnej podmienky pramení nielen v uprednostnení ustanovení Obchodného zákonníka, ale aj v tom,
že ustanovenia iných právnych predpisov sa majú použiť iba v prípade, ak danú vec neupravuje priamo
zmluva alebo obchodné podmienky. V tomto prípade takéto zmluvné dojednanie vylučuje aplikáciu
ustanovení noriem na ochranu práv spotrebiteľa vo veciach, ktoré zmluva výslovne upravuje, a teda aj

za situácie, že v zmluve budú tieto upravené v neprospech spotrebiteľa a teda v rozpore s normami
na ochranu práv spotrebiteľa (napr. ak zmluva alebo obchodné podmienky určia započítanie splátok
najprvnapríslušenstvoaažvposlednomradenaistinu,takpodľapredmetnejnapadnutejNZPnemožno
aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonník, pretože započítanie výslovne upraví zmluva, hoci v
neprospech spotrebiteľa.

5. Žalovaný v duplike uviedol, že žalobca v podanom vyjadrení žiadnym spôsobom nespochybnil
skutkové okolnosti podstatné pre konanie a to, že žalobcom označený zmluvný vzťah zo zmluvy o
revolvingovom úvere zanikol, od roku 2014, kedy bolo pred Okresným súdom Prešov vedené sporové
konanie medzi stranami pod sp. zn. 15C/319/2014, a ani následne od roku 2016, kedy bolo vedené
sporové konanie medzi stranami pod sp. zn. 8C/75/2016 nevznikol na strane žalobcu dôvod domáhať

sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok . Pretože zmluvný vzťah medzi sporovými stranami
neexistuje, potom neexistuje nič konkrétne, čo sa má zmeniť na postavení žalobcu na základe rozsudku
o podanej žalobe. Toto je základný fakt, ktorý vylučuje prípustnosť žaloby. Najvyšší súd ČR, rozhodnutie
zo dňa 21. 6. 2011, sp. zn. 30 Cdo 4880/2010 : „určovací žaloby musí sloužit především potřebám
praktického života.“ V žiadnom zákonnom ustanovení – vrátane ustanovení na ochranu spotrebiteľa – sa

nenachádza ustanovenie, podľa ktorého môže spotrebiteľ podať žalobu bez časového obmedzenia po
zániku zmluvného vzťahu, teda aj vtedy, keď už zmluvný vzťah neexistuje. Podstata žaloby je vyjadrená
v § 131 CSP – ide o prostriedok ochrany aktuálne ohrozeného alebo porušeného práva. „Všeobecným
predpokladom, aby súd žalobe (akéhokoľvek druhu) vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na
tom,abybolvyhovujúcirozsudokprenehopoprávnejstránkevýznamný,čižeužitočný(abymalzmysel).

Pri niektorých druhoch žalôb je právny záujem žalobcu inherentný. Napríklad pri žalobe na plnenie platí,
že ak žalobca tvrdí, že žalovaný mu niečo dlží (že porušuje právnu povinnosť), potom je samozrejmé,
že žalobca má právny záujem na získaní rozsudku (exekučného titulu). Skutkové a právne zistenie
súdu, že žaloba je dôvodná (že žalovaný porušuje právnu povinnosť) už ipso facto znamená, že právny
záujem žalobcu je daný. ... Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych

tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu
právny význam, teda či bude sporové konanie užitočné alebo naopak zbytočné.“ (in: Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 500). Obsah žaloby a repliky priamo dokazuje neprípustnosť
žalobných návrhov. Určovanie neprijateľnosti zmluvnej podmienky má právny význam len z hľadiska

zamedzeniajejbudúcehouplatnenia,opakovaniapoužitiavočispotrebiteľovi,alebouplatňovanianároku
z takej podmienky voči spotrebiteľovi. To sa v pomere medzi žalobcom a žalovaným nedeje a ani
nemôže stať, z dôvodov uvedených vyššie – žiadne vzájomné nároky nejestvujú, neuplatňujú sa, a
ani sa netvrdia v podanej žalobe. Právo podať žalobu nie je ani vecne a ani časovo neobmedzené, a
výkon tohto práva je obmedzený nielen premlčaním, preklúziou, ale aj objektívne existujúcim a reálnym

záujmom na rozhodnutí, ktoré určitým spôsobom buď zmení postavenie sporovej strany do budúcnosti,
alebo odstráni nejakú spornosť či pochybnosť. Ani zo žaloby, a ani z repliky žalobcu nevyplýva žiadna
skutočnosť o tom, že vznikol dôvod, pre ktorý by pre právne postavenie žalobcu bolo nutné rozhodnutie o
určenie neprijateľnosti tých ustanovení a zmluvných podmienok (*pozn. pretože ani všetky ustanovenia
označené žalobcom nie sú zmluvnými podmienkami), ktoré sú označené v žalobe a to ani bodu 8.1,

ktorého sa napríklad týka rozsudok sp. zn. 15C/319/2014 a sp. zn. 8C/75/2016. Civilný sporový poriadok
definuje žalobu v § 131 tak, že je to procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu
ohrozeného alebo porušeného práva. V legálnej definícii sa teda uvádza, čo je a môže byť žalobou.
Žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by svedčala o tom, že je tu ohrozené
alebo porušené právo, kedy k porušeniu alebo ohrozeniu došlo, či tento predpoklad stále trvá teda

nič, čo by jeho podanie spĺňalo definíciu a predpoklady uvedené v § 131 CSP. Právo podať žalobu
nie je časovo a ani vecne bezhraničné. Okrem hmotnoprávnych dôvodov, aj ustanovenia CSP toto
právo priznávajú za situácie, kedy sú splnené definičné znaky žaloby v § 131. Žalovaný preto trvá
na tom, že žaloba je neprípustná nakoľko neexistuje žiadne ohrozené alebo porušené právo žalobcu,ako základný predpoklad podľa § 131 CSP. Žalobca opak ani netvrdí, pričom ani nepoprel že predsa
takúto žalobu mohol podať v roku 2014, kedy preukázateľne inicioval iné konania. V jeho tvrdeniach
absentuje ozrejmenie jediného dôvodu, podľa ktorého vznikol dôvod na podanie žaloby po 10 od

začatia resp. 8 rokoch od skončenia uvedeného konania. Žalobca nesprávne a nedôvodne tvrdí, že
by žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe v tomto spore vôbec riešil otázku určovania neprijateľnej
zmluvnej podmienky v individuálnom spotrebiteľskom spore. Nič také žalovaný netvrdil. Žalovaný v
zhodesosvojímvyjadrenímkžalobepopieratvrdeniežalobcu,žesaprenášadôkaznébremenovotázke
oboznámenia sa so zmluvnými dojednaniami. Ani zo žaloby, a ani z repliky žalobcu nevyplýva označenie

jedinej právnej normy, ktorá akémukoľvek dodávateľovi ukladá preukazovať, že sa spotrebiteľ oboznámil
so zmluvou, zmluvnými podmienkami. Oboznámenie sa s obsahom listiny je vnútorný, myšlienkový
proces, ktorého dokazovanie je objektívne vylúčené (čo vedie k záveru o zjavnej nedôvodnosti návrhu v
tejto časti). Prejavom myšlienkového procesu navonok je prejav vôle – v tomto prípade písomný prejav
vôle. Len ten môže byť predmetom dokazovania, čo ale v prejednávanej veci sporné nie je, pretože
žalobca uzavretie príslušnej zmluvy o revolvingovom úvere nespochybňuje. Podstata neprijateľnej

zmluvnej podmienky spočíva v tom, že v rozpore a odchylne so zákonom zavádza nejakú novú,
alebo inú úpravu, ktorá je nevýhodná v neprospech spotrebiteľa, tomu plynú z toho povinnosti alebo
práva, ktoré sú v hrubom nepomere s právami a povinnosťami veriteľa. Nič z tohto žalobca ani
netvrdí a ani nepreukazuje. Odkaz na ustanovenie § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je nesprávny
a zavádzajúci, pretože dané ustanovenie práveže vyžaduje rozpor s právom, ktorým sa zmluva riadi

a ktorý (rozpor) spočíva v tom, že dôkazné bremeno má znášať dodávateľ. Tvrdenia žalobcu ohľadne
bodu 8.2 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere sú zavádzajúce a vecne nedôvodné.
Vyjadruje sa len čiastkovo a nie komplexne. Ust. § 567 OZ výslovne uvádza, kedy sa považuje za
dlh splnený a výslovne uvádza, že veriteľ a dlžník sa môžu dohodnúť na konkrétnych podmienkach
platenia („Peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového

podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy
dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne
nedohodnú inak.“). Používanie identifikačných údajov k platbe nie je „doménou“ súkromných zmluvných
vzťahov, ale platí un bloc (t.j. aj pre oblasť platieb v rámci verejného sektora, napríklad § 142 zákona
o sociálnom poistení, § 15 ods. 5 zákona o zdravotnom poistení ). A rovnako platí, že neuvedenie

variabilného symbolu ako identifikačného údaju platby má za následok napríklad to, že „záväzok“
uhradený dlžníkom určuje príjemca platby. Nejde teda o skutočnosť, ktorá by bola v právnom poriadku
reprobovaná (zakázaná). Ďalej je dôležité nazerať na túto otázku aj z pohľadu viacerých záväzkov -
veriteľ prijímajúci platbu nie je oprávnený ani určiť, ktorý záväzok dlžník plní pokiaľ voľbu nevykoná
dlžník. Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 326/2004 sa uvádza: „V prípade, že plnenie

nestačí na vyrovnanie všetkých dlhov u toho istého veriteľa a že dlžník pri plnení neurčil, ktorý z
viac dlhov (prípadne v akej časti) chce vyrovnať, neprechádza právo voľby, ktorý z viac dlhov bol
uhradený, príp. v akej výške, na veriteľa. Pri splnení dlhu veriteľ totiž môže prejaviť svoju vôľu len v
jednostrannom právnom úkone, ktorým plnenie prijme (ak si to vyžaduje povaha predmetu plnenia), a
jeho prípadná vôľa, na ktorý z viac dlhov si plnenie započíta (ak nestačí poskytnuté plnenie na úhradu

všetkých dlhov dlžníka), nemá žiadnu právnu relevanciu.“. Tvrdenia žalobcu ohľadne tohto ustanovenia
sú hrubo nepravdivé, pretože stav „kedy aj napriek tomu, že spotrebiteľ riadne a včas zaplatí“ predsa
nemôže vytvoriť veriteľ, riadne zaplatenie neznamená uvedenie platby bez variabilného symbolu. Pri
porovnaní s obsahom iných právnych predpisov, napríklad označených vyššie, je zrejmé a nepochybné,
že predmetné ustanovenie nevytvára žiadnu nerovnováhu a ani žiadnu hrubú nerovnováhu. Označenie

záväzku, ktorý chce dlžník plniť príslušným symbolom, je nielen jeho povinnosťou, ale aj právom.
Tvrdenia žalobcu ohľadne bodu 14 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere sú v rozpore
s § 52 a nasl. OZ, najmä § 53b ods. 1 a § 3a nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Zmluvná pokuta
0,065 % denne znamená, že je závislá od doby trvania omeškania. Nejde teda o paušálnu sumu
za porušenie povinnosti. V ročnom vyjadrení znamená 23,725 %, čo je hodnota neprevyšujúca 3-

násobok úrokovej sadzby úroku z omeškania (3x 8,00 % ročne). Okrem toho, na čo sa v žalobe
opomenulo je obmedzenie v článku 11., ods. 11.3, kedy zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania
nesmú spolu prevýšiť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. pred vznikom omeškania o viac ako 5 percentuálnych bodov ročne a
súčasne nesmú prevýšiť trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.; za

rozhodujúcu sa považuje ročná percentuálna miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru.
Ustanovenie zmluvy plne korešponduje s citovanou právnou úpravou. Uplatnený nárok na zmluvnú
sankciu a úrok z omeškania môžu podľa výslovnej úpravy dosiahnuť trojnásobok úrokovej sadzby úroku
z omeškania. Ak sa tak stane, tak od daného dňa je možné uplatňovať len zákonný úrok z omeškania.Zákonodarca právne aproboval dojednanie rovnaké, ako je uvedené v zmluve. Pokiaľ ide o bod 16.6
uvedené ustanovenie nepredstavuje žiadnu zmluvnú podmienku. Ale o ustanovenie, ktoré má základe v
právnej úprave ochrany osobných údajov (čo mimochodom vylučuje právomoc súdu, pretože podmienky

spracúvania osobných údajov patria do právomoci úradu na ochranu osobných údajov) a konkrétne z §
7 ods. 3 zákona č. 428/2002 Z.z. účinného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy). Z podanej žaloby a
rovnako repliky nie je zistiteľné, aké povinnosti spotrebiteľa nad rámec zákona (v tomto prípade zákona
č. 428/2002 Z.z.) a v jeho neprospech dané ustanovenie upravuje, čiže v čom spočíva nerovnováha v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalobca netvrdí žiadne skutkové okolnosti, ktoré by

preukazovali intenzitu značnej nerovnováhy. Žalobca v podanej žalobe neuniesol ani bremeno tvrdenia,
kedy by v konkrétnostiach uviedol hrubú nerovnováhu a rozpore so zákonom. Obsah ustanovenia o
spracúvaní osobných údajov pritom nie je zaraditeľný pod režim § 53 Občianskeho zákonníka, pretože
ide o ustanovenie týkajúce sa spracúvania osobných údajov, ktoré je upravená úplne iným právnym
predpisom.

6. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 13. mája 2024, č.k. 20Csp/3/2024-92 rozhodol tak, že:
„I. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere, č. 8300026577, zo
dňa 08.12.2009, v bode 7., v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami
zoznámili a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.", je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere, č. 8300026577, zo
dňa 08.12.2009, v bode 8.1., v znení: „Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa
poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v
možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe
Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving“) a záväzok Dlžníka

zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok
úveru vo výške 72,30 EUR/ 2 178,- SKK a b) za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splatnosti splátok revolvingu vo výške 39,43 EUR/ 1 188,- SKK v prípade ak bude Dlžníkovi revolving
poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia jednostranne znížiť, k čomu
Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú

výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody o poskytnutí služby.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o revolvingovom úvere, č. 8300026577, zo
dňa 08.12.2009, v bode 8.4., v znení: „Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok úveru, je
splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní

vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru
podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na
zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky
odplaty)atokudňuposkytnutiaúveruDlžníkovipodľačlánku2.3.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/Zmluvy.
Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu

Dlžníkovi.VeriteľaDlžníksadohodlinazapočítanívzájomnýchpohľadávokatopohľadávkyDlžníkavoči
Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky revolvingu podľa článku 4.1. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. b) tejto
Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa
článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v

čl. 2 Žiadosti/Zmluvy.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IV. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., k Zmluve o revolvingovom úvere, č. 8300026577, zo
dňa 08.12.2009, v článku 5. Zmluvná odmena, v bode 5.1. a 5.2. v znení: „Za poskytnutie úveru sa Dlžník
zaväzuje zaplatiť Veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena bude Dlžníkovi oznámená v oznámení

podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ a je splatná v mesačných splátkach spolu s istinou úveru
podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 6. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy
o revolvingovom úvere a oznámeného Dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2. ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ.
„Za poskytnutie každého revolvingu sa Dlžník zaväzuje zaplatiť Veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná
odmena bude Dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ a je splatná v

mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 6. Žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného Dlžníkovi podľa ods.
4.6. tejto Zmluvy o RÚ.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.V. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., k Zmluve o revolvingovom úvere, č. 8300026577, zo
dňa 08.12.2009, v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.2.,

v znení: „Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného záväzku
podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade, že tento
variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za uhradenú
nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamžikom, kedy dôjde k jej identifikácii zo strany Veriteľa.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VI. Súd určuje, zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere
spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., k Zmluve o revolvingovom úvere, č. 8300026577, zo dňa
08.12.2009, v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.7. v znení:
„Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 uzatvorením tejto Zmluvy o RÚ prehlasuje v súlade s ustanovením
§ 401 Zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, že predlžuje
premlčaciu dobu akýchkoľvek práv, ktoré vznikli 10 Veriteľovi z tejto Zmluvy o RÚ na dobu 10 rokov od

okamžiku, keď začne táto doba plynúť.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., k Zmluve o revolvingovom úvere, č. 8300026577, zo
dňa 08.12.2009, v článku 14. Sankcie, v znení: Bod 14.1. „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka
1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac ako: a) 15 (pätnásť) dní po termíne

splatnosti je Veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške 8% z výšky dlžnej splátky,
a ďalej b) 30 (tridsať) dní po termíne splatnosti je Veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej
pokuty uvedenej v čl. 14, ods. 14.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ úhradu zmluvnej pokuty vo výške 13%
z výšky dlžnej splátky.“ Bod 14.2. „ V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s
úhradou záväzkov, ktoré sa z dôvodu omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou

splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ
okamžite splatnými je Veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v ods. 14.1.
úhradu zmluvnej pokuty vo výške 30 % zo sumy nesplatených splátok.“ Bod 14.4. „ V prípade, že
Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) neuhradí všetky svoje peňažné záväzky podľa tejto Zmluvy o RÚ
v lehote do 30 (tridsiatich) dní od dňa, kedy sa podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ

stali okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) je Veriteľ oprávnený
požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v ods. 14.1. a 14.2. zmluvnú pokutu vo výške 0,20%
zo sumy nesplatených splátok za každý deň omeškania.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
VIII. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., k Zmluve o revolvingovom úvere, č. 8300026577, zo

dňa 08.12.2009, v článku 16. Súhlas so spracovaním osobných údajov, v bode 16.6., v znení: „Dlžník,
Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 dávajú Veriteľovi súhlas podľa ods. 16.1., 16.2., 16.3., 16.4. a 16.5. na
dobu od podpísania tejto Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere,
počas platnosti tejto Zmluvy o RÚ ako aj na dobu 10 rokov po skončení zmluvného vzťahu podľa tejto
Zmluvy o RÚ. V rovnakom rozsahu udeľujú súhlas aj v prípade zamietnutia Žiadosti o poskytnutie

11 revolvingového úveru, a to na dobu 10 rokov odo dňa jej podpísania Dlžníkom, Spoludlžníkom1,
Spoludlžníkom 2.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
IX. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., k Zmluve o revolvingovom úvere, č. 8300026577,
zo dňa 08.12.2009, v článku 18. Riešenie sporov - rozhodcovská doložka, v bode 18.2. Rozhodcovská

doložka, v znení: „ 18.2.1. Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami
vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami tejto Zmluvy o RÚ, s porušením, ukončením či
neplatnosťou Zmluvy o RÚ budú riešené a s konečnou platnosťou rozhodnuté v písomnom
rozhodcovskom konaní.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
X. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

XI. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 80 %, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

7. Proti výroku I., IV., V., VI., VII., VIII., XI. podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

Namietal, že súd prvej inštancie sa nezaoberal procesnou obranou žalovaného. Vo svojej procesnej
obrane tvrdil, že žalobcom označený zmluvný vzťah zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300026577
zanikol a od roku 2014, keby bolo pred Okresným súdom Prešov vedené sporové konanie medzi
stranami (pod sp. zn. 15C/319/2014) a ani následne od roku 2016, kedy bolo vedené ďalšie sporovékonaniemedzistranami(podsp.zn.8C/75/2016)nevznikolnastranežalobcudôvoddomáhaťsaurčenia
neprijateľnosti zmluvných podmienok. Žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadnu skutočnosť, ktorá by
svedčala o tom, že je tu ohrozené alebo po rušené právo a preukázanie týchto skutočností žalobca

objektívne ani nebude vedieť preukázať, pretože nielen že žiadny zmluvný vzťah medzi ním a žalobcom
neexistuje, ale viac ako 8 rokov (od konania sp. zn. 8C/75/2016) mu nevznikla subjektívna potreba
domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok tak, ako to vyplýva zo žaloby. Nedôvodnosť
podanej žaloby vyplýva aj z toho, že ani v konaní vedenom pod sp. zn. 15C/319/2014 súd napriek
zákonnej povinnosti ex offo skúmať neprijateľné podmienky nedospel k záveru o ich existencii. Súd

prvej inštancie sa mal zaoberať procesnou obranou žalovaného podľa jej obsahu, teda konkrétne
vyhodnotiť jeho námietky s ohľadom na iné, už skôr skončené konania (15C/319/2014 a 8C/75/2016).
K napádanému výroku I. uviedol, že ustanovenie bodu 7 zmluvy ani gramaticky, ani obsahovo a
ani inak žiadny prenos dôkazného bremena nerieši. K výroku IV. uviedol, že odôvodnenie rozsudku
je založené na odkaze na iné rozhodnutie; z odôvodnenia nevyplýva, že by súd mal preukázané
že sa vzťahuje na znenie zmluvného ustanovenia ako sa uvádza vo výrokovej časti. Za druhé, súd

prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dané ustanovenie, pretože sa týka ceny plnenia a to je ex lege
z definície neprijateľnej podmienky vylúčené. K výroku V. uviedol, že nie je pravda, že by veriteľ
svojvoľne neuznával platbu - ustanovenie hovorí predsa o tom, že platba bez identifikačného symbolu
sa považuje za uhradenú v okamihu jej identifikácie. K výroku VI. napadnutého rozsudku uviedol, že súd
v odôvodnení tohto výroku opätovne ako pri iných výrokoch, neuviedol nič konkrétne, čím by vymedzil

hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach, v čom konkrétne spočíva a v čom sú naplnené zákonné
znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky. K napadnutému výroku VII. uviedol, že súd v odôvodnení
odkazuje na rozhodnutie o takom zmluvnom ustanovení, ktoré s obsahom článku 14., bod 14.1 nemá
žiadnu podobnosť. K výroku VIII. uviedol, že súd sa vôbec nezaoberal (ani v zmysle zásady iura novit
curia), či právny poriadok v rámci povinností ukladaných veriteľovi od neho nevyžaduje archivovať (čo

je jedna z foriem spracúvania osobných údajov) dokumenty obsahuje osobné údaje po dobu 10 rokov.
Samotný súd prvej inštancie napádaným rozsudkom potvrdil, že doba spracúvania osobných údajov by
nemala byť ani časovo obmedzená - pokiaľ je možné viesť súdny spor časovo neobmedzene, potom
predsa veriteľ musí mať zákonnú možnosť spracúvať osobné údaje tiež časovo neobmedzene.

8. Odvolací súd uznesením zo dňa 18.03.2025, č.k. 2CoCsp/28/2024 - 149 zrušil rozsudok s výnimkou
výroku II., III., IX., X. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. V rozhodnutí uviedol, že z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný už vo svojom vyjadrení k
žalobe zo dňa 31.01.2024 odkázal na ukončené súdne konania, ktoré boli vedené medzi rovnakými
stranami sporu a týkali sa rovnakého právneho, resp. zmluvné vzťahu, a to konania vedené pred

OkresnýmsúdomPrešovpodsp.zn.15C/319/2014asp.zn.8C/75/2016.Vsúvislostistýmitokonaniami
žalovaný poukázal na zánik, resp. neexistenciu zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Uvedené
argumentyzopakovalajvovyjadrenízodňa23.03.2024aajvpodanomodvolaní.Zobsahuodôvodnenia
napadnutéhorozsudkuvyplýva,žesúdprvejinštanciesakonaniamivedenýmipodsp.zn.15C/319/2014
a sp. zn. 8C/75/2016 zaoberal len z toho hľadiska, či vo veci neexistuje prípadná prekážka rozsúdenej

veci. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s
námietkou týkajúcou sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v prípade neexistencie zmluvného
vzťahu medzi stranami sporu. Nakoľko žalovaný v priebehu konania pred súdom prvej inštancie (ako aj
v podanom odvolaní) vzniesol pochybnosti ohľadom existencie, resp. platnosti právneho vzťahu medzi
stranami sporu a súd prvej inštancie sa s týmto podstatným argumentom nevysporiadal, závery súdu

prvej inštancie o neprijateľnosti jednotlivých zmluvných podmienok sú predčasné.

9. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie, aby zaujal stanovisko k podstatnej argumentácii žalovaného,
teda preskúmal samotnú existenciu vzťahu medzi stranami sporu, resp. vysporiadal sa možnosťou
určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok pri prípadne neexistujúcom zmluvnom vzťahu a to s

ohľadom na charakter zmluvy, resp. okolnosti daného prípadu.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

11. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 04.12.2009 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300026577.

12. V zmysle bodu 5 Zmluvy - Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, dlžník
žiada veriteľa o poskytnutie úveru 730,27 eur pri splatnosti úveru v počte 30 splátok a mesačnej splátke
44,65 eura. Zmluvná odmena 609,11 eura. Predpokladaná RPMN za úver je 68,92%, ročná úrokovásadzba 68,92% a priemerná RPMN 48,92%. Poskytnutá čiastka revolvingu 361,65 eura, zmluvná
odmena 441,98 eura, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 58,75%, ročná úroková
sadzba 67,58%.

13. V bode 6 Zmluvy - Údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu, korešpondujú
s údajmi v bode 5 Zmluvy - Údaje o požadovanom spotrebiteľskom úvere revolvingového typu okrem
RPMN za úver, kde je uvedené 66,23% (bod 5 Zmluvy 68,92%) a RPMN úveru po poskytnutí revolvingu
55,43% (bod 5 Zmluvy 58,75%).

14. Podľa bodu 7. zmluvy: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 sa so zmluvnými dojednaniami zoznámili
a nemajú k nim žiadne výhrady a zaväzujú sa ich dodržiavať.“

15. Podľa článku 5. Zmluvná odmena, v bode 5.1. a 5.2. Zmluvných dojednaniach Zmluvy: „Za
poskytnutie úveru sa Dlžník zaväzuje zaplatiť Veriteľovi zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena bude

Dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ a je splatná v mesačných
splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára uvedeného v bode 6. Žiadosti o poskytnutie
revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere a oznámeného Dlžníkovi v oznámení podľa čl. 2.
ods. 2.2. tejto Zmluvy o RÚ. „Za poskytnutie každého revolvingu sa Dlžník zaväzuje zaplatiť Veriteľovi
zmluvnú odmenu. Zmluvná odmena bude Dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2., ods. 2.2. tejto

Zmluvy o RÚ a je splatná v mesačných splátkach spolu s istinou úveru podľa splátkového kalendára
uvedeného v bode 6. Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere a
oznámeného Dlžníkovi podľa ods. 4.6. tejto Zmluvy o RÚ.“

16. Podľa v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.2. Zmluvných

dojednaniach Zmluvy: „Dlžník, Spoludlžník 1 a Spoludlžník 2 sa zaväzujú pri úhrade splátky alebo iného
záväzku podľa tejto Zmluvy o RÚ uvádzať ako variabilný symbol číslo tejto Zmluvy o RÚ. V prípade,
že tento variabilný symbol nebude uvedený, resp. bude uvedený nesprávne, čiastka sa považuje za
uhradenú nie pripísaním na účet Veriteľa, ale až okamžikom, kedy dôjde k jej identifikácii zo strany
Veriteľa.“

17. Podľa článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.7. Zmluvných
dojednaniach Zmluvy: „Dlžník, Spoludlžník 1, Spoludlžník 2 uzatvorením tejto Zmluvy o RÚ prehlasuje
v súlade s ustanovením § 401 Zákona č. 513/1991 Zb., Obchodného zákonníka v znení neskorších
predpisov, že predlžuje premlčaciu dobu akýchkoľvek práv, ktoré vznikli 10 Veriteľovi z tejto Zmluvy o

RÚ na dobu 10 rokov od okamžiku, keď začne táto doba plynúť.“

18. Podľa článku 14. Sankcie v Zmluvných dojednaniach Zmluvy: Bod 14.1. „V prípade omeškania
Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru alebo jej časti o viac ako: a) 15
(pätnásť) dní po termíne splatnosti je Veriteľ oprávnený požadovať úhradu zmluvnej pokuty vo výške

8% z výšky dlžnej splátky, a ďalej b) 30 (tridsať) dní po termíne splatnosti je Veriteľ oprávnený
požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v čl. 14, ods. 14.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ
úhradu zmluvnej pokuty vo výške 13% z výšky dlžnej splátky.“ Bod 14.2. „ V prípade omeškania
Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou záväzkov, ktoré sa z dôvodu omeškania Dlžníka
(Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou splátky úveru o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13.

ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ okamžite splatnými je Veriteľ oprávnený požadovať nad rámec
zmluvnej pokuty uvedenej v ods. 14.1. úhradu zmluvnej pokuty vo výške 30 % zo sumy nesplatených
splátok.“ Bod 14.4. „ V prípade, že Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) neuhradí všetky svoje peňažné
záväzky podľa tejto Zmluvy o RÚ v lehote do 30 (tridsiatich) dní od dňa, kedy sa podľa článku 13.
ods. 13.1. písm. a) tejto Zmluvy o RÚ stali okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka

1, Spoludlžníka 2) je Veriteľ oprávnený požadovať nad rámec zmluvnej pokuty uvedenej v ods. 14.1. a
14.2. zmluvnú pokutu vo výške 0,20% zo sumy nesplatených splátok za každý deň omeškania.“

19. Podľa článku 16. Súhlas so spracovaním osobných údajov, v bode 16.6. Zmluvných dojednaniach
Zmluvy:„Dlžník,Spoludlžník1,Spoludlžník2dávajúVeriteľovisúhlaspodľaods.16.1.,16.2.,16.3.,16.4.

a16.5.nadobuodpodpísaniatejtoŽiadostioposkytnutierevolvingovéhoúveru/Zmluvyorevolvingovom
úvere, počas platnosti tejto Zmluvy o RÚ ako aj na dobu 10 rokov po skončení zmluvného vzťahu podľa
tejto Zmluvy o RÚ. V rovnakom rozsahu udeľujú súhlas aj v prípade zamietnutia Žiadosti o poskytnutie11 revolvingového úveru, a to na dobu 10 rokov odo dňa jej podpísania Dlžníkom, Spoludlžníkom1,
Spoludlžníkom 2.“

20. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

21. Podľa § 52 ods. 1,3,4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom čase uzavretia
Zmluvy (ďalej len ako „OZ), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej

zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická
osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

22. Podľa § 53 ods.1,5 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy,
b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu
spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky
spotrebiteľa,

c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa
spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví,
d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo
zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi,
f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi
to neumožňujú,
g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na
dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty,

h)prikazujúspotrebiteľovi,abysplnilvšetkyzáväzkyajvtedy,akdodávateľnesplnilzáväzky,ktorévznikli,
i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú
na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena
dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia,

k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku,
l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré
by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana,
m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane

obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane
práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi,
n)spôsobujú,žeplatnosťzmluvyuzatvorenejnadobuurčitúsapouplynutíobdobia,naktorúbolazmluva
uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu
s predĺžením platnosti zmluvy,

o) ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré
priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi,
p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú
uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme,
r) vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil

výlučne v rozhodcovskom konaní.

24. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatnýmspôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

25. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej

(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou
vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných
formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

26. Uzavretú zmluvu súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný ako právnická osoba
poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobcovi ako fyzickej osobe, ktorá nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu zmluvy, je zrejmé, že sa jedná
o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už pripravený a dopisoval do nich
iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, ktorý obsah zmluvy žiadnym podstatným spôsobom nemohol

ovplyvniť, ani neovplyvnil. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a pokiaľ
zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné.

27. Po zrušení rozsudku predmetom konania zostalo posúdenie zmluvných podmienok v zmluve o

revolvingovom úvere č. 8300026577, zo dňa 08.12.2009, v bode 7., v článku 5. Zmluvná odmena, v
bode 5.1. a 5.2., v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2, v bode 8.2., v
bode 8.7., v článku 14. Sankcie, v článku 16. Súhlas so spracovaním osobných údajov, v bode 16.6..

28.Súdvzmyslepokynuodvolaciehosúdusazaoberalexistenciouvzťahumedzistranamisporu,resp.s

možnosťou určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok pri prípadne neexistujúcom zmluvnom vzťahu
a to vzhľadom na konania vedené pod sp. zn. 15C/319/2014 a sp. zn. 8C/75/2016.

29. Pokiaľ ide o konanie 15C/319/2014 tak v predmetnom konaní bola žaloba žalobcu (žalovaného v
tomto konania) o zaplatenie sumy 711,08 eura titulom zmluvy o revolvingovom úvere č. 8300026577

zamietnutá. V konaní 8C/75/2016 si žalobca uplatnil nárok na primerané finančné zadosťučinenie vo
výške 711,08 eura.

30. Súd sa v prvom rade zaoberal, či medzi stranami bola platne uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom
úvere. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žiadosťou o poskytnutie revolvingového veriteľ uzatvoril

so žalobcom ako dlžníkom zmluvu o úvere, kde sa dohodli na úvere vo výške 730,27 eura. Napriek
tomu, že bod 5. údaje o požadovanom revolvingom úvere obsahuje iný údaj o RPMN ako bod 6. údaje
o schválenom revolvingovom úvere, uvedené nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy ako celok, ale iba
absenciu tejto povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

31. Podľa rozhodnutia Krajského súdu Prešov č.k. 22CoCsp/36/2022-192 zo dňa 29.11.2022: „Odvolací
súd sa taktiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o absencii uvedenia samotnej výšky RPMN
na zmluve podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona. Chýba písomná dohoda ako zmluvný konsenzus oboch
strán pri údaji o RPMN vzhľadom na kontraktačný proces vyplývajúci z § 43a Občianskeho zákonníka.
Zo zmluvy tiež vyplýva, že výška RPMN bola iná v návrhu na uzatvorenie zmluvy zo strany žalobcu a

iná v akceptácii žalovaného. Je pritom bezvýznamné, že ide o zmenu pre spotrebiteľa výhodnú, keďže
rozhodujúci je záver o tom, či vznikla platná dohoda o RPMN v písomnej forme. S poukazom na §
44 ods.2 veta prvá Občianskeho zákonníka totiž v dôsledku tejto zmeny RPMN je potrebné vyjadrenie
žalovaného považovať za nový návrh zmluvy, ktorý by však žalobca musel písomne akceptovať, k čomu
však nepochybne nedošlo. Neplatné dojednanie RPMN písomnou formou preto spôsobuje absenciu

tejto povinnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.“

32. K obdobnému záveru dospel aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutí č.k. 12CoCsp/26/2022 - 350 zo
dňa 20.09.2022: „Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 44 ods. 1 a 2Občianskeho zákonníka a konštatuje, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalobkyni bol predostretý
nový návrh na uzatvorenie zmluvy o poskytnutí revolvingového úveru a to bez toho, aby žalobkyňou
došlo k prijatiu tohto nového návrhu. Ak žalovaný mal v úmysle poskytnúť žalobkyni úver na základe

podmienok iných ako boli uvedené v žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru, mal uzavrieť zmluvu,
obsahom ktorej by boli jeho nové podmienky. Nemohlo sa to udiať iba formou vyplnenia údajov článku
6 zmluvy označené ako údaje o schválenom revolvingovom úvere. Ak teda zmluva neobsahuje údaj o
RPMN ako jeden z obligatórnych náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, potom možno správne konštatovať
jeho bezúročnosť a bezpoplatkovosť“.

33. Tieto závery citované v rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove je možné aplikovať v celom rozsahu
aj na túto súdenú vec, pričom chýbajúca dohoda o RPMN nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celok.
Ani prípadný rozpor úroku s dobrými mravmi nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, ale iba zmluvy v časti
úroku. Súd preto má za to, že zmluva medzi stranami bola platne uzatvorená.

34. Pokiaľ ide o predbežné posúdenie zmluvy ako absolútne neplatnej v konaní 15C/319/2014 a
to v odôvodnení rozsudku tak k tomu súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
3Cdo/115/2016 „Prejudiciálna otázka a jej posúdenie nesmie byť nikdy poňaté do výroku súdneho
rozhodnutia. Výrok súdneho rozhodnutia je jedinou časťou rozsudku, ktorá nadobúda právoplatnosť.
Inak povedané prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho rozsudku v novom (ďalšom) občianskom

súdnom konaní s neidentickým predmetom konania (inak by tu bola prekážka rei iudicatae) je pre
súd záväzný, ak právoplatným rozsudkom už bolo o danej otázke rozhodnuté. Aby však takéto
posúdenie bolo záväzné, otázka, ktorá je predbežnou otázkou v novom ďalšom konaní, musela byť
v predchádzajúcom súdnom konaní právoplatne skončenom priamym predmetom sporu a musela
byť posúdená vo výroku rozsudku. Právne posúdenie predbežnej otázky v odôvodnení rozhodnutia

nemôže predurčovať hmotnoprávny stav pre rozhodnutie, ktoré ešte súdom nebolo vydané, pretože
by tým dochádzalo k obmedzeniu subjektívneho hmotného práva žalobcu a jeho výkonu. Súd je teda
viazaný iba výrokom rozsudku, nie jeho odôvodnením. Pre súd je záväzné posúdenie predbežnej otázky
uskutočnené v inom konaní medzi totožnými účastníkmi, ak ide o otázku riešenú vo výroku rozhodnutia,
t. j. otázku, ktorá bola predmetom konania, pričom riešenie ostatných otázok, s ktorými sa súd musel v

odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadať, nie je pre súd v inej veci záväzné“.

35. Súd ďalej má za to, že ani zánik právneho vzťahu s poukazom na konanie 15C/319/2014, v ktorom
súd žalobu o plnenie zamietol a následne konanie 8C/75/2016 o primerané finančné zadosťučinenie,
nemá právny význam na možnosť žalobcu domáhať sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok.

K tomu súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, a to rozsudok sp. zn.
6Cdo 127/2017 zo dňa 30.01.2019, v zmysle ktorého cit.: „Podľa dovolacieho súdu v prípade žaloby
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky z hľadiska vecnej legitimácie (na strane žalobcov) nemá
právny význam zánik záväzku splnením dlhu (nie vždy splnenie dlhu má za následok zánik celého
právneho vzťahu). Ako už bolo uvedené vyššie predmetná žaloba vychádza zo zákonnej požiadavky,

podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy nesmú zásadne obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky. To sa
okrem iného prejavuje v povinnosti dodávateľa nepoužívať v spotrebiteľských zmluvách neprijateľné
podmienky.Vtomtoprípadenejdeonárokzprávnehovzťahu,ktoréhoprávnymdôvodomjezmluva,teda
o nárok vyplývajúci zo zmluvy, ale o nárok, ktorý vyplýva priamo zo zákona. V konaní o neprijateľnosť
zmluvnej podmienky zánik záväzku splnením (prípadne aj zánik celého právneho vzťahu) nemôže mať

žiaden vplyv na žalobcami uplatnený nárok a teda ani na ich vecnú legitimáciu. Žalobcovia preto aj v
prípade, že nárok uplatnili žalobou po zániku záväzkového právneho vzťahu, sú nositeľmi hmotného
oprávnenia, o ktoré v konaní ide, a teda majú v predmetnom spore vecnú aktívnu legitimáciu. Opačný
názor by v podstate znamenal odňatie možnosti spotrebiteľovi domáhať sa práva na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách žalobou na súde, čo odporuje čl. 46 ods. 1

Ústavy Slovenskej republiky ako aj Smernici Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).“

36. Následne súd skúmal napádané zmluvne podmienky.

37. Zmluvnú podmienku uvedenú v bode 7. Zmluvy súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku
v zmysle § 53 ods. 4 písm. l) Občianskeho zákonníka, keďže má za následok, že na spotrebiteľa je
de facto prenášané dôkazné bremeno v otázke riadneho oboznámenia sa so zmluvnými podmienkami
a okolnosťami uzavretia úverovej zmluvy. Práve skryté prenesenie dôkazného bremena má prespotrebiteľa neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práva na súde a u iných
štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku predmetnej zmluvnej podmienky môže byť
odradený od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Je neprijateľné, aby bolo

na spotrebiteľa zmluvnou podmienkou prenášané dôkazné bremeno oboznámenia sa so zmluvnými
podmienkami a splnenia si povinností veriteľa zo zákona. Uvedenú zmluvnú podmienku možno zahrnúť
do tzv. čierneho zoznamu neprijateľných podmienok demonštratívne vymenovaných v § 53 od. 4
Občianskeho zákonníka a to pod podmienku uvedenú pod písm. l/. V zmysle tohto ustanovenia za
neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve sa považujú ustanovenia, ktoré obmedzujú prístup k

dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým
sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana.

38. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v článku 5. Zmluvná odmena, v bode 5.1. a 5.2. tak súd poukazuje
narozsudokOkresnéhosúduPrešovzodňa22.04.2021,sp.zn.19Csp/60/2019,ktorýuviedol:„Zmluvná
podmienka o tom, že za poskytnutie úveru sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú odmenu., s

tým, že zmluvná odmena bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2. týchto Zmluvných
dojednaní a je splatná ku dňu poskytnutia úveru.“, je rovnako neurčitá a nekonkrétna a nebola
individuálne dohodnutá, zmluvná odmena predsa nemôže ohľadom dôvodu a výšky poukazovať na iné
zmluvné dojednania, pretože spôsobuje reťazenie a z tohto vyplývajúcu nezrozumiteľnosť zmluvných
dojednaní, a preto je neprípustná., s tým, že ani neslúži nijako zmluvnému vzťahu tak, aby bola dôvodná

aj pre spotrebiteľa, preto nemôže byť inak, než neprijateľná a tým neplatná., to isté platí aj o zmluvnej
podmienke o tom, že za poskytnutie každého revolvingu sa dlžník zaväzuje zaplatiť veriteľovi zmluvnú
odmenu s tým, že zmluvná odmena bude dlžníkovi oznámená v oznámení podľa čl. 2, ods. 2.2.týchto
Zmluvných dojednaní a je splatná ku dňu poskytnutia úveru.“ Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa
28.02.2022, sp. zn. 18CoCsp/27/2021 uviedol: Súd rovnako správne vyhodnotil, že zmluvná podmienka,

ktorej obsahom je oprávnenie žalovaného zmluvnú odmenu dlžníkovi oznámiť v oznámení podľa č.l.
2 ods. 2.2. týchto zmluvných dojednaní ajesplatnákudňuposkytnutiaúveru(čl.5bod5.2.druháveta)
a zmluvná podmienka, ktorej obsahom je oprávnenie žalovaného „za poskytnutie každého revolvingu
zaviazať dlžníka zaplatiť veriteľov i zmluvnú odmenu podľa č.l. 2 ods. 2.2: týchto zmluvných
dojednaní a je splatná ku dňu poskytnutia každého revolvingu“ (čl.5 bod 5.3.) je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou. Pri uvedených ustanoveniach neprijateľnosť spočíva v tom, že spotrebiteľ v
čase, keď podpisuje žiadosť o poskytnutie úveru, nepozná ďalšie plnenie, ktoré od neho veriteľ požaduje
ako odmenu za poskytnutie úveru, čo predstavuje ďalší náklad, ktorý je povinný znášať a ktorý, pokiaľ
by o ňom spotrebiteľ vedel vopred, môže významným spôsobom ovplyvniť jeho rozhodnutie vstúpiť do
zmluvného vzťahu. Uvedené ustanovenia spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v

neprospech spotrebiteľa. Súd sa s uvedením odôvodneniami stotožňuje. Navyše predmetná zmluvná
podmienka už bola vyhlásená právoplatne za neprijateľnú, a preto je žalovaný povinný zdržať sa jej
použitia.

39. Pokiaľ ide o podmienku v článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2,

v bode 8.2. tak súd má za to, že aj táto podmienka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže týmto ustanovením veriteľ svojvoľne
neuznáva splátku úveru, hoci dlžník splátku riadne uhradil. Takouto podmienkou by sa spotrebiteľ aj
napriek riadne uhradenej splátky, dostal do omeškania, čo je nepochybne v neprospech spotrebiteľa.
Žalovaný disponuje dostatočnými technickými prostriedkami, aby aj v prípade splátky, ktorá neobsahuje

variabilný symbol, alebo obsahuje nesprávny variabilný symbol, túto priradil k správnej zmluve.

40. Podľa článku 8. Práva a povinnosti Dlžníka, Spoludlžník 1, Spoludlžníka 2, bod 8.7., žalobca
ako zákazník mal vyhlásiť, že predlžuje premlčaniu dobu na dobu 10.rokov. Je nepochybné, že táto
zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná, je súčasťou zmluvných dojednaní, ktoré žalobca

žiadnym spôsobom nemohol ovplyvniť a je v zásadnom rozpore s kogentnou úpravou premlčania podľa
Občianskeho zákonníka, pričom žalobcovi ako spotrebiteľovi sa nepochybne zhoršuje jeho postavenie,
a preto táto podmienka podľa názoru súdu spôsobuje hrubú nerovnováhu práv a povinností strán v
neprospech spotrebiteľa. Nakoniec ani žalovaný nespochybnil, že sa jedná o neprijateľnú zmluvnú
podmienku. Súd poukazuje aj na to, že predmetná zmluvná podmienka už bola vyhlásená právoplatne

za neprijateľnú a to napríklad rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 4. februára 2019, sp.
zn. 20Csp/192/2018, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 03.12.2019, sp. zn.
12Co/85/2019.41. Žalobca sa žalobou tiež domáhal, aby súd určil za neprijateľnú zmluvnú podmienku dohodnutú
v Zmluvných dojednaniach Zmluvy o revolvingovom úvere v čl. 14. Sankcie, v bode. 14.1., 14.2.
a 14.5. Pri posudzovaní, či sa v rámci spotrebiteľskej zmluvy nejedná o neprijateľnú podmienku,

je nevyhnutné vychádzať z toho, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v
spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a
z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred
naformulovanú dodávateľom akceptovať so všeobecnými formulárovými klauzulami, alebo ju odmietnuť.
Z pozície ochrany spotrebiteľa na plnenia cieľom EÚ vo sfére vysokého záujmu na ochrane spotrebiteľa

je potrebné takúto podmienku vyhlásiť za neplatnú. Zmluvnú pokutu v danom prípade nie je možné
považovať za individuálne vyjednanú, pretože ako úverová zmluva, tak aj zmluvné podmienky sú
typickými štandardnými formulárovými listinami, ktoré podliehajú súdnej kontrole. Dohodnutá zmluvná
pokuta je preto podľa súčasnej súdnej praxe považovaná za neprijateľnú, lebo bola vopred zo strany
žalovaného naformulovaná bez možnosti ovplyvnenia zo strany spotrebiteľa. Súd je preto toho názoru,
žezmluvnápodmienkavčl.14.Sankcie,vbode.14.1.,14.2.a14.5vzmluvnýchdojednaniachspôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je
neprijateľná.
35.1. Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešov zo dňa 20.10.2020, sp. zn. 12Co/33/2020,
ktorý k totožnej zmluvnej podmienke uviedol: „Vo vzťahu k napadnutému výroku III. odvolací súd uvádza,
že ani v tomto prípade neobstoja odvolacie námietky žalovaného o primeranosti zmluvnej pokuty,

ktorá bola dojednaná vo výške 0,065% denne z dlžnej sumy (t.j. 23,725% ročne), pretože aj v tomto
prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti
záveru súdu prvej inštancie dodáva, že uvedená zmluvná podmienka je naviac pomerne sofistikovane
ukrytá do rozsiahlych a drobným písmom písaných zmluvných dojednaní, pričom Občiansky zákonník

vyžaduje pre platné dojednanie o zmluvnej pokute (§ 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka) písomnosť,
teda osobitnú pozornosť zmluvných strán. Zo zaradenia uvedeného ustanovenia o zmluvnej pokute
do Zmluvných dojednaní vyplýva, že žalobkyňa ako spotrebiteľka nemohla mať vedomosť a nemohla
ani predpokladať, že súčasťou Zmluvných dojednaní k zmluve budú aj ustanovenia o zmluvnej pokute,
pretože zmluvné dojednania či všeobecné zmluvné podmienky vo všeobecnosti slúžia na úpravu

dojednaní najmä technického charakteru. Z uvedeného dôvodu by preto tieto podmienky nemali
slúžiť na to, aby boli do nich v často zložito a neprehľadnej formulovanej podobe zakomponované a
ukryté dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých dodávateľ predpokladá, že uniknú
pozornostispotrebiteľa.Vprípade,akajtakdodávateľkoná,možnokonštatovať,žesavprávnomvzťahu
nespráva poctivo, a preto potom takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu. Odvolací

súd poukazuje na to, že súdna prax dospela k tomu, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže byť
zmluvná pokula dojednaná len v tej časti zmluvy, na ktorú spotrebiteľ pripojuje svoj podpis. Naviac,
ak podľa názoru odvolacieho súdu výška zmluvnej pokuty 23,725% ročne je neprimerane vysoká po
zohľadnení úrokov z omeškania a ostatných nákladov, ktoré bola tiež žalobkyňa ako spotrebiteľ povinná
platiť. Z uvedených dôvodov preto nemožno prisvedčiť odvolacej argumentácii žalovaného ohľadom

primeranosti zmluvnej pokuty vo vzťahu k tomu, že táto nepresiahla výšku trojnásobku úrokovej sadzby
úroku z omeškania“. Prvoinštančný súd sa s týmito dôvodmi v celom rozsahu stotožňuje. Vzhľadom na
prepojenosť bodov 14.1, 14.2. a 14.5 súd vyhlásil všetky tieto body za neprijateľnú zmluvnú podmienku.
35.2. Súd ďalej poukazuje na to, že uvedené podmienky boli viac krát právoplatne vyhlásené za
neprijateľné (napr. rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 03.12.2021, sp. zn. 20Csp/35/2021),

a preto má žalovaný v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa používania takejto
neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.
Pokiaľ žalovaný takúto povinnosť nerešpektuje, čo nakoniec vyplýva aj z vyjadrenia k žalobe, súdu
neostáva iná možnosť ako opätovne vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú. Iný postoj súdu by
znamenal akceptovanie protiprávneho stavu.

42. Pokiaľ ide o zmluvnú podmienku v článku 16. Súhlas so spracovaním osobných údajov, v bode
16.6. tak súd dospel k záveru, že táto podmienka je neprijateľná. Za neprijateľné súd považoval, že
v zmysle spornej podmienky spotrebiteľ udeľuje súhlas na nakladanie s osobnými údajmi nielen v
prípade ak zmluva vznikne, ale aj za stavu ak nedôjde k uzavretiu zmluvy. Neexistuje žiaden dôvod,

pre ktorý by súhlas mal platiť aj v prípade, že zmluvný vzťah nevznikne. Navyše sa súdu javí, že doba
10 rokov od doručenia návrhu, je neprimeraná, zasahuje do osobných práv žalobcu. Osobne údaje
by mali byť spracované iba na nevyhnutnú dobu, čo sa v danom prípade nestalo. Súd má za to, že
dobu 10 rokov nie je možné hodnotiť ako primeranú dobu na uchovávanie osobných údajov. Takátozmluvná podmienka preto spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa, žalobcu, ktorému v snahe získať úver nezostávalo nič iné, len predtlač zmluvy,
ktorej súčasťou je aj táto zmluvná podmienka, podpísať.

43. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k určeniu
neprijateľnej zmluvnej podmienky. Túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ako vyplýva z ust. §
100 ods. 2 OZ, premlčujú sa len majetkové práva, právo na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky
rozhodne nemožno považovať za právo majetkové. Neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná zo

zákona(§53ods.4OZvzneníúčinnomod1.4.2004)atedaspotrebiteľnemusíuplatňovaťtotoprávona
súde, pretože súd je povinný o nej rozhodnúť ex offo. Tak, ako nepodlieha premlčaniu určenie absolútnej
neplatnosti právneho úkonu, tak nepodlieha premlčaniu ani určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

44. Súd sa zaoberal aj tým, či sa nejednalo prekážku rozsúdenej veci (res iudicata). Táto nastáva vtedy
ak sa má v novom konaní prejednávať tá istá (totožná) vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní

ide o ten istý nárok alebo stav o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté a ak sa nové konanie týka
rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné či rovnaké osoby majú v novom
konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. Teda či ten, ktorý bol v skoršom konaní žalobcom
je žalobcom aj v novom konaní, alebo má postavenie žalovaného a naopak. Ten istý predmet konania je
daný, ak ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,

z ktorých bol uplatnený. Teda vyplýva z rovnakého skutku. Konanie sa týka tých istých osôb v prípade
ak v novom konaní vystupujú právny nástupcovia pôvodných sporových strán či už z dôvodu singulárnej
alebo univerzálnej sukcesie. Pre posúdenie či je daná prekážka veci právoplatne rozhodnutej nie je
významné ako súd po právnej stránke posúdil skutkový dej, ktorý bol predmetom pôvodného konania.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej je daná aj vtedy, pokiaľ určitý skutkový dej teda skutok bol po

právnej stránke v pôvodnom konaní posúdený nesprávne alebo neúplne, respektíve inak. Uvedené
vyplýva aj z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Cdo/120/2009.

45. Prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je daná v prípade, ak v novom konaní ide o ten istý právny
vzťah medzi tými istými účastníkmi a však novo uplatnený nárok sa opiera o iné skutočnosti, ktoré tu

neboli v čase pôvodného rozhodnutia. Uvedené vyplýva z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky 3Cdo/42/2008.

46. Súd poukazuje na vec, kde Krajský súd v Prešove sp. zn. 3Co/105/2019 zrušil uznesenie
prvostupňového súdu, ktorým tento zastavil konanie a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Krajský súd uviedol: „Podľa názoru odvolacieho súdu v danej veci je podstatné, že platobný rozkaz v
predchádzajúcej veci nezakladá prekážku „res iudicata“ pretože nie je daná totožnosť predmetu konania
a to z dôvodu, že v tejto veci uplatnený nárok samotným žalobcom nevyplýva z rovnakých skutkových
tvrdení. V predchádzajúcom konaní skutkovým tvrdením žalobcu bolo, že došlo k uzatvoreniu úverovej
zmluvy a žalovaný po zosplatnení zaplatil len 124,28 Eura preto dlh predstavuje 3 960,47 Eura.

V tomto (novom) konaní vedenom pod sp.zn. 20Csp/172/2018 je skutkovým tvrdením žalobcu, že
úverová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a zmluvná pokuta v danom prípade nebola
individuálne dojednaná, pričom bola súčasťou žalovaným vopred pripravených úverových zmluvných
podmienok, ktorých obsah žalobca nijako nemohol ovplyvniť, keď chcel úver získať. Odvolací súd v tejto
veci poukazuje nie len na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 5Cdo/120/2009 zo dňa

13.10.2009, ale aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 20Co/281/2016 zo dňa 30.01.2018.“
Súd teda konštatuje, že sa nejedná o prekážku rozsúdenej veci. V konaní 15C/319/2014 sa súd ani
nezaoberal neprijateľnosťou zmluvných podmienok, keďže žalobu zamietol z dôvodu toho, že celú
poskytnutú sumu žalovaný uhradil.

47. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol úspešný v časti určenia 9 zmluvných podmienok
za neprijateľné, teda v rozsahu 90% a žalovaný vo zvyšných 10%. Úspech žalobcu, ktorý prevyšuje
úspech žalovaného je preto 80%. Nakoľko súd nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý

by náhradu trov konania nepriznal, priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80%. O
výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a každá zo strán dostala jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch

a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).