Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1Cob/56/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123357376
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Školníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:6123357376.1

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Školníkovej a členiek
senátu JUDr. Viery Markovej a JUDr. Antónie Bednarčík v právnej veci žalobcu: BK SERVIS s.r.o.,
so sídlom Prašná 6, 040 18 Košice - Krásna, IČO: 36 586 188, právne zastúpeného: AZARIOVÁ &
RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,

IČO: 00 585 441, o zaplatenie 83,60 eur s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu a o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č. k. 62Cb/9/2024-100 zo dňa 22.02.2024, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č. k. 62Cb/9/2024-100 zo dňa
22.02.2024 z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zaviazal

žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 83,60 eur, vo výroku II. vo zvyšku žalobu zamietol,
vo výroku III. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 26,80 %.
Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 2, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z.
Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 806
zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 83,60 eur s príslušenstvom,
paušálnu náhradu trov konania spojených s uplatnením pohľadávky a nahradiť mu trovy konania.
Podanú žalobu odôvodnil tým, že dňa 21.03.2023 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu
motorového vozidla Seat Tarraco, EČV: A., ktorého poisteným bola obchodná spoločnosť KIMA TRADE,
s.r.o. Predmetné vozidlo bolo havarijne poistené u žalovaného. Poistený si nechal motorové vozidlo

opraviť v servise prevádzkovanom žalobcom. Náklady na opravu poškodeného vozidla boli vo výške
764,99 eur, z ktorej (okrem zmluvne dohodnutej spoluúčasti 150 eur) žalovaný neuhradil v rámci
poistného plnenia sumu 83,60 eur. Predmetný nárok bol poisteným postúpený na žalobcu zmluvou o
postúpení pohľadávky. Žalovaný priznal žalobcovi primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný
servis vo výške 21 eur/Nh bez DPH.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 11Up/1006/023
navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný v odpore poukázal na znenie zmluvných dojednaní,
ktoré sú nevyhnutné pre stanovenie rozsahu poistného plnenia. Rozsah práva na poistné plnenie nie
je totožný s nárokom na náhradu škody. Žalovaný nekrátil poistné plnenie, ako to prezentuje žalobca,
ale určoval výšku poistného plnenia, ktorá však nie je daná čiastkou vyúčtovanou servisom za opravu
motorového vozidla. Žalovaný preto priznal výšku normohodiny 21 eur bez DPH. Záverom žalovaný

uviedol, že žalobca nemá nárok na uplatnený úrok z omeškania.4. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že žalovaný neprípustne rozlišuje medzi
autorizovanými a neautorizovanými servismi. Následne žalobca uviedol, že ak žalovaný odkazuje na
zmluvné dojednania, mal plniť vo výške 25 eur/Nh. Zároveň podľa žalobcu žalovaný v poistných

podmienkach rozširuje možnosť znížiť poistné plnenie nad rámec kogentných ustanovení § 799 ods. 3
a § 809 OZ. Pokiaľ ide o úroky z omeškania, žalobca odkázal na nálezy Ústavného súdu Slovenskej
republiky sp. zn. III.ÚS/214/2020 a sp. zn. III.ÚS/309/2020.

5. Žalovaný v duplike zotrval na svojej doterajšej argumentácii a odkázal na rozsudok Okresného súdu

Bratislava I sp. zn. 26Cb/31/2021. Zo znenia zmluvných dojednaní je nepochybné, že žalovaný mohol
priznať plnenie v rozsahu maximálne do výšky 25 eur bez DPH a nie viac, resp. ak mal za to, že v danom
čase a mieste je primeraná suma za Nh práce nižšia, mal právo priznať takto určenú sumu za Nh.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v časti istiny 83,60 eur je
žalobou uplatnený nárok dôvodný. Súd prvej inštancie zotrval na právnom názore, že pre určenie

výšky poistného je určujúce, ako bolo právo na poistné plnenie dohodnuté v poistných podmienkach,
a pri posúdení nároku na poistné plnenie je potrebné vychádzať v zmysle § 806 OZ z poistných
podmienok a akceptuje odlišný spôsob určenia výšky poistného plnenia v prípade, ak si poistený
nechá poistené vozidlo opraviť v zmluvnom servise a ak v nezmluvnom servise. Na druhej strane
súd prvej inštancie poukázal na skutkové odlišnosti predmetnej veci s judikatúrou, na ktorú poukázal

žalovaný. Pre možnosť aplikácie čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie
vozidiel Auto komplet č. 913 (ďalej len „Zmluvné dojednania“) a pre určenie výšky poistného plnenia
v prípade opravy poisteného motorového vozidla v nezmluvnom servise v sume 25 eur bez DPH/
Nh zo strany žalovaného, nepostačuje, že samotná oprava motorového vozidla bola uskutočnená v
nezmluvnom servise. Podľa súdu prvej inštancie je nevyhnutné pre splnenie povinnosti žalovaného

vyplývajúcejzčl.IXods.2písm.c)Zmluvnýchdojednanípredsamotnouopravou,písomnéinformovanie
poisteného o výške nákladov na opravu po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. Ak si žalovaný
túto zmluvnú povinnosť, ktorú si sám vložil do ním vypracovaných zmluvných dojednaní (všeobecných
poistných podmienok), nesplnil, prípadne ak splnenie tejto zmluvnej povinnosti nepreukázal, nemôže
pri určení výšky poistného plnenia v rámci likvidácie poistnej udalosti argumentovať aplikáciou čl. IX

ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní, a rovnako tak nemôže súd priznať úspech tejto procesnej obrane
žalovaného v spore. Ak si žalovaný nesplní pred opravou poisteného motorového vozidla zmluvnú
povinnosť informovať poisteného o výške nákladov na opravu, hoci si poistený nechá vozidlo opraviť
v nezmluvnom servise, nemôže následne pri určení výšky poistného plnenia žalovaný vychádzať
z čl. IX ods. 2 písm. c) Zmluvných dojednaní. Súd prvej inštancie skonštatoval, že žalobca, ktorý

vykonal opravu poisteného motorového vozidla, nie je zmluvným servisom žalovaného. Zároveň však
žalovaný nepreukázal, že by po vykonaní obhliadky poisteného motorového vozidla (a zároveň pred
jeho opravou) písomne informoval poisteného (spoločnosť KIMA TRADE, s.r.o.) o výške nákladov
na opravu v prípade, ak si nechá poistené motorové vozidlo opraviť v nezmluvnom servise. Takéto
poučenie neobsahuje ani žalobcom predložený zápis o poškodení čelného skla z 23.03.2023, ktorý

vypracovala pre žalovaného spoločnosť Slovexperta s. r. o.. Z tohto dôvodu vyhodnotil súd prvej
inštancie postup žalovaného pri likvidácii poistnej udalosti ako nesprávny, rozporný s ustanovením §
806 OZ a rozporný aj s obsahom poistnej zmluvy, ktorú mal uzatvorenú s poisteným (spoločnosťou
KIMA TRADE, s.r.o.). Procesnú obranu žalovaného z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie vyhodnotil
ako nedôvodnú. V nadväznosti na uvedené skonštatoval, že žalovaný je povinný doplatiť žalobcovi

ako právnemu nástupcovi poisteného zostávajúcu časť poistného plnenia v sume 83,60 eur, ktorú
poistenému v zmysle oznámenia o poistnom plnení z 26.04.2023 nesprávne nevyplatil. Pokiaľ ide o
uplatnené úroky z omeškania, tieto súd prvej inštancie žalobcovi nepriznal. V tomto smere vysvetlil,
že s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/122/2002 zo dňa
27.03.2003, sp. zn. 5Cdo/140/202 zo dňa 26.05.2022, a uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn.

III.ÚS/596/2017 zo dňa 28.09.2017, sp. zn. IV.ÚS/447/2022 zo dňa 20.09.2022, poistený má nárok na
úroky z omeškania až po právoplatnosti rozhodnutia súdu priznávajúcemu voči poisťovateľovi nárok na
vyplatenie poistného plnenia, resp. že poisťovateľ sa dostáva do omeškania s poskytnutím poistného
plnenia až po právoplatnosti vyhovujúceho rozsudku zaväzujúceho poisťovateľa na vyplatenie poistného
plnenia poistenému. Vzhľadom na uvedené, súd prvej inštancie uzavrel, že žalobcovi doposiaľ nárok na

zaplatenie úroku z omeškania nevznikol, a preto neprichádzalo do úvahy priznanie úroku z omeškania
žalobcovi z priznanej istiny. Podľa názoru súdu prvej inštancie sú nálezy Ústavného súdu SR sp. zn.
III.ÚS/214/2020 a sp. zn. III.ÚS/309/2020, tak tieto sú na rozhodovaný spor neaplikovateľné, keďže v
nich bola posudzovaná skutkovo a právne odlišná situácia, ktorá sa týka nároku na zaplatenie úrokov zomeškania z náhrady škody patriacej poškodenému voči poisťovateľovi škodcu z povinného zmluvného
poistenia, nie nároku na úroky z omeškania z poistného plnenia v zmysle ustanovenia § 797 ods. 3
OZ. Súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi ani požadovanú paušálnu náhradu nákladov spojenú s

uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur. V tejto súvislosti poukázal na znenie čl. 6 ods. 1 smernice
Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/7/EÚ, ktorej transpozíciu do slovenského právneho poriadku
ustanovenie § 369c Obchodného zákonníka (ďalej len „ObZ“) predstavuje a na eurokonformný výklad.
Súd prvej inštancie poukázal aj na judikatúru Súdneho dvora EÚ, konkrétne na rozsudok z 20.10.2022
vo veci C-585/20, na rozsudok z 13.01.2022, New Media Development & Hotel Servises, C327/20,

EU:C:2022, z ktorého vyvodil, že veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením
pohľadávky v prípade, ak sa domáha nároku z obchodnej transakcie, t. j. transakcie uskutočnenej
medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci a musí viesť k dodaniu tovaru alebo
poskytnutiu služieb za odplatu. Podľa názoru súdu prvej inštancie v predmetnej veci tieto kumulatívne
podmienky neboli naplnené, a to aj v prípade, keď sa na poistnú zmluvu uzatvorenú medzi podnikateľom
a poisťovňou aplikuje ustanovenie § 261 ods. 9 ObZ, keďže nárok na vyplatenie poistného plnenia nie je

nárokom vyplývajúcim z dodania tovaru alebo z poskytnutia služby za odplatu, ktoré by poskytol žalobca
(alebo jeho právny predchodca) žalovanému.

7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 255 ods. 2 v spojení s
ustanovením § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 26,80

% voči žalovanému vychádzajúc z celkovo žalobcom uplatnenej sumy 131,82 eur (istina 83,60 eur, úrok
z omeškania zo obdobie do dňa vyhlásenia rozsudku 8,22 eur a paušálna náhrada nákladov 40 eur),
keď úspech žalobcu predstavoval sumu 83,60 eur, teda 63,40 % a úspech žalovaného sumu 48,22 eur,
teda 36,60 %, čo predstavuje čistý úspech žalobcu 26,80 % (63,40 % - 36,60 %).

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu výrokov II. a III. z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. h) CSP a odvolacím návrhom sa domáhal, aby odvolací
súd zmenil napadnutý rozsudok vo výroku II. a III. tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 83,60 eur od 11.05.2023 do zaplatenia, ako aj
paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a zároveň prizná

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému. Alternatívne žalobca
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil vo výroku II. a III. a vrátil vec na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Odvolateľ namietal záver súdu prvej inštancie, že žalobca nemá nárok na úroky
z omeškania, keďže nesprávne právne posúdil otázku momentu vzniku práva žalobcu na zaplatenie
úroku z omeškania žalovaným. Rozhodnutia, na ktoré poukázal súd prvej inštancie, nie je možné

aplikovať na posudzovaný prípad, pretože sa vzťahujú na situácie, keď nie je jasný právny základ na
priznanie poistného plnenia, teda nebolo možné na základe tvrdených skutočností ukončiť vyšetrovanie
poistnej udalosti poisťovateľom. V predmetnom spore nebol sporný právny základ práva na poistné
plnenie. Žalobca, resp. jeho právny predchodca predložil žalovanému faktúru za opravu vozidla, ako aj
všetky podklady potrebné na prešetrenie poistnej udalosti a poskytol žalovanému potrebnú súčinnosť.

Žalovaný vykonal a ukončil šetrenie poistnej udalosti, následkom čoho vzniklo právo žalobcu na poistné
plnenie do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti. Predmetom rozhodovania súdu prvej
inštancie nebol neustálený právny základ práva žalobcu na poistné plnenie, resp. plnenia poistiteľa,
ale to, že žalovaný porušil svoju povinnosť z uzavretého poistného vzťahu. Ak žalovaný, čo i len časť
zo žalobcom uhradenej faktúry neuhradil, pričom v súdnom konaní sa preukázal nárok žalobcu na

zaplatenie celej fakturovanej sumy, žalobca má nárok na priznanie úrokov z omeškania. Žalovaný
nepreukázal oprávnenosť krátenia poistného plnenia, preto bol povinný poskytnúť poistné plnenie v
celej výške v lehote 15 dní od ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Žalovaný si túto povinnosť nesplnil,
preto sa dostal do omeškania od prvého dňa, nasledujúceho po uplynutí 15 dňovej lehoty. Súdom prvej
inštancie prezentovaný výklad momentu vzniku práva žalobcu na úroky z omeškania z nepriznaného

poistnéhoplneniajevrozporepodstatouaúčelomzákona,ktorýmje,abyboldlžníkvprípadenesplnenia
si svojej záväzkovej povinnosti sankcionovaný. Súd prvej inštancie nesprávne vykladá predmetné
ustanovenia zákona, svoje argumenty odôvodňuje rozhodnutiami, ktoré sa nevzťahujú na prejednávaný
prípad,vdôsledkučohodochádzakporušeniuprávažalobcunasúdnuochranuanaplneniuodvolacieho
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Súd prvej inštancie nárok žalobcu na úroky z omeškania v

dôsledku nesplnenia povinnosti podľa § 797 ods. 3 OZ s odkazom na citované uznesenie Ústavného
súdu SR sp. zn. IV.ÚS/447/2022 nesprávne posúdil. Ústavný súd sa citovanom uznesení nevyjadroval,
či sa poisťovňa v dôsledku nesplnenia povinnosti uloženej v § 797 ods. 3 OZ dostáva do omeškania,
pretože uvedenú situáciu neposudzoval v sťažovateľkou prezentovaných rozhodnutiach. Otázka nárokužalobcu na úroky z omeškania z dôvodu nesplnenia si povinnosti poisťovne stanovenej v § 797 ods.
3 OZ ostala v uznesení ústavného súdu, sp. zn. IV.ÚS/447/2022 nezodpovedaná. S poukazom na
príslušnú judikatúru žalobca namietal aj porušenie princípu právnej istoty. V ďalšej časti odvolania súd

prvej inštancie nesprávne posúdil nárok žalobcu na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. Nesprávny výklad súdu prvej inštancie spočíva v tom, že súd prvej inštancie interpretuje
podmienku dodania tovaru alebo poskytnutia služby za odplatu tým spôsobom, že nárok žalobcu na
priznanie poistného plnenia nie je nárokom vyplývajúcim z dodania tovaru alebo z poskytnutia služby
za odplatu žalovanému. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ z 20.10.2022, sp. zn. C-585/20 vyplýva, že

na to, aby si veriteľ mohol uplatniť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v
zmyslečlánku6smernice,musísadomáhaťnárokuzobchodnejtransakcie,ktoráspĺňadvekumulatívne
podmienky: 1. musí byť uskutočnená medzi podnikmi alebo medzi podnikmi a orgánmi verejnej moci a
2. musí viesť k dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb za odplatu. Podľa názoru žalobcu obe uvedené
podmienky sú v tomto prípade splnené. Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí neuvádza, že veriteľ
musí byť subjektom, ktorý poskytuje tovar alebo službu za odplatu dlžníkovi. V posudzovanom prípade

žalobca ako veriteľ na základe uzatvorenej poistnej zmluvy platil poistné a poisťovňa mu za uvedenú
odplatu poskytovala službu – poskytnutie poistného plnenia v prípade, že nastane poistná udalosť.
Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v časti odôvodňujúcej výrok II. nepreskúmateľné a nepresvedčivé.

9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že výrok II. napadnutého rozsudku je správny. V

prejednávanej veci bola medzi žalobcom a žalovaným sporná práve výška poistného plnenia, na ktorú
malžalobcanárok.Súdprvejinštanciesprávnepoukázalnaustálenúrozhodovaciupraxsúdnychautorít,
ktoré sa opakovane vyslovili, že v takomto prípade nárok na úrok z omeškania žalobcovi vzniká až dňom
právoplatnosti súdneho rozhodnutia. Žalovaný pri šetrení poistnej udalosti skúma a určuje oprávnenú
výšku poistného plnenia, ktorú určí výpočtom v zmysle všeobecných poistných podmienok viažucich

sa k zmluve o havarijnom poistení. Až následne, pokiaľ pri šetrení poistnej udalosti vyjde najavo, že
poškodený porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z Občianskeho zákonníka alebo zo všeobecných
poistných podmienok, môže žalovaný pristúpiť ku kráteniu poistného plnenia. V prejednávanej veci
žalovaný nekrátil poistné plnenie, ale určil výšku poistného plnenia v súlade so všeobecnými poistnými
podmienkami vo výške 21 eur/Nh, nakoľko takáto cena bola v danom mieste a čase obvyklá. Žalovaný

súhlasil s názorom súdu prvej inštancie týkajúcim sa nepriznania paušálnej náhrady nákladov spojených
s uplatnením pohľadávky. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní o nároku žalobcu zohľadnil znenie
smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/7/EÚ, ako aj rozhodovaciu prax Súdneho dvora EÚ.
Žalovaný sa nestotožňuje s názorom žalobcu, že poistný vzťah medzi poistníkom a poistiteľom je vzťah,
v ktorom by sa jednalo o poskytovanie služieb alebo dodanie tovarov za odplatu.

10. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného sa pridržal svojej argumentácie vzťahujúcej sa
k vzniku nároku na úroky z omeškania a nároku na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky. Zdôraznil, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že cena práce vo výške 21 eur/
Nh je primeraná, resp. obvyklá v danom mieste a čase. Žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno

preukázania, že správne určil cenu práce vo výške 21 eur. Žalovaný pri ukončení šetrenia poistnej
udalosti neposkytol žiadne odôvodnenie svojho záveru a na jeho preukázanie nepredložil žiaden dôkaz.
Žalobca vzniesol námietku koncentrácie konania, s ohľadom na to, že žalovaný nemôže v odvolacom
konaní aplikovať argument o tom, že cena práce vo výške 21 eur/Nh je obvyklá v danom regióne a čase,
keďže toto tvrdenie mohol bez svojej viny uplatniť už pred súdom prvej inštancie.

11. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v rozsahu výrokov I. a III. z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), písm. d), písm. f) písm. h) CSP a odvolacím návrhom sa domáhal,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ako aj
priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. Súd prvej inštancie založil svoje

rozhodnutie na údajnom nesplnení si povinnosti zo strany žalovaného v tom zmysle, že žalovaný porušil
svoju zmluvnú povinnosť, pokiaľ neinformoval pred začatím opravy poškodeného o výške nákladov na
opravu vozidla. Predmetné konštatovanie sa nezakladá na pravde, žalobca v konaní túto skutočnosť
nenamietal, nebola sporná, rozhodnutie súdu prvej inštancie je preto nesprávne. Rozhodnutie súdu
prvej inštancie je arbitrárne a nepreskúmateľné, pretože súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí

neodôvodnil, z akých dôvodov považoval neoznámenie výšky predpokladaných nákladov za opravu
vozidla za porušenie zmluvných podmienok a čo viedlo súd prvej inštancie k úvahe, že práve porušenie
tejto zmluvnej povinnosti má mať za následok priznanie poistného plnenia vo výške, ktorá odporuje
výške určenej poistnými podmienkami. Súd prvej inštancie na jednej strane tvrdí, že poistné plneniebolo v zmysle poistných podmienok priznané v správnej výške, ale na druhej strane prizná žalobcovi
istinu a teda plnenie, na ktoré žalobca v zmysle poistných podmienok nárok na základe údajného
pochybenia žalovaného. Súd prvej inštancie pochybil, keď deklaroval porušenie § 806 OZ zo strany

žalovaného. Žalovaný žiadnym spôsobom neporušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 806 OZ,
nakoľkopoškodenémupriznalplnenievzmyslepoistnýchpodmienok,čoskonštatovalsamotnýsúdprvej
inštancie. Nie je pravdou, že by žalovaný porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z poistných podmienok,
poškodenémubolapoobhliadkevozidla,t.j.pozdokumentovanípoškodenízaslanáKalkulácianákladov
na opravu, ktorá obsahovala výpočet nákladov na opravu v nezmluvnom, neautorizovanom autoservise,

žalovaný ju v prílohe predložil. Počas celého konania pred súdom prvej inštancie žalobca nepoprel,
že poškodenému bola kalkulácia doručená, resp. vôbec nenamietal nesplnenie tejto podmienky ako
dôvodu pre priznanie poistného plnenia v ním požadovanej výške. Princíp predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia v tomto prípade absentuje. Žalovaný má za to, že zo strany súdu prvej inštancie došlo
k porušenia práva žalovaného na spravodlivé súdne konanie, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie
postupoval arbitrárne, nezaoberal sa jednotlivými námietkami žalovaného voči uplatnenému nároku.

Žalovaný ďalej poukazuje na zásadný nedostatok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý v odôvodnení
rozsudku opomenul odôvodniť svoje rozhodnutie, nevysvetlil, z akého dôvodu sa rozhodol pri priznanie
nároku na základe skutočnosti, ktorá nebola v konaní sporná. Žalovaný tak má za to, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie nespĺňa kvalitatívne požiadavky rozhodnutia vymedzené v ustanovení § 220 ods. 2
CSP a zároveň je v rozpore so základným právom na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

Nakoľkojenesprávnyvýrokrozsudkusúduprvejinštancie,ktorýmpriznalžalobcovinároknaposkytnutie
poistného plnenia, žalovaný namieta správnosť aj závislého výroku o priznaní nároku na náhradu trov
konania v rozsahu 26,80 % žalobcovi.

12. Žalobca sa vyjadril k odvolaniu žalovaného tak, že žalovaného ako subjekt, ktorý bol povinný vykonať

šetrenie poistnej udalosti zaťažovalo dôkazné bremeno, že svoju povinnosť vykonal riadne a priznal
poistné plnenie v súlade so zákonom, poistnou zmluvou a VPP. Žalovaný bol povinný odôvodniť a
preukázať, na základe čoho považoval ním priznanú výšku poistného plnenia za primeranú. Dôkazné
bremeno bolo na strane žalovaného z dôvodu, že žalovaný je subjektom oprávneným vykonať šetrenie
poistnej udalosti so záväzným záverom. Žalovaný v priebehu súdneho konania nepredložil žiaden

dôkaz, že pri šetrení poistnej udalosti postupoval v súlade so zákonom a poistnými podmienkami.
Žalovaný teda neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažovalo ako stranu, ktorá si plnila svoju zákonnú
povinnosť a ktorá nepriznaním poistného plnenia v celkovej výške vyvodzovala pre seba priaznivé
následky. Žalovaný nevykonal riadne šetrenie škodovej udalosti. Žalovaný v závere šetrenia poistnej
udalosti neposkytol k nepriznaniu poistného plnenia v uplatnenej výške riadne odôvodnenie, a preto

žalovaný krátil poistné plnenie v rozpore so zákonom. Žalobca za týmto účelom v konaní pred súdom
preukázal primeranosť nákladov na opravu. Naproti tomu žalovaný bol povinný vykonať riadne šetrenie
poistnej udalosti v súlade so zákonom a poistnými podmienkami a výsledky svojho šetrenia riadne
zdôvodniť a preukázať. Žalovaný si však nesplnil svoju povinnosť, nevykonal riadne šetrenie poistnej
udalosti, pričom tak pri ukončení šetrenia poistnej udalosti, ako ani v súdnom konaní nepreukázal, že

pri šetrení poistnej udalosti postupoval v súlade so zákonom a poistnými podmienkami a v súlade s nimi
priznal poistné plnenie. Keďže žalovaný si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z čl. IX ods. 2 písm. c)
Zmluvných dojednaní, nemohol predmetné zmluvné ustanovenie aplikovať pre určenie výšky poistného
plnenia. Žalovaný bol povinný predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Ďalej poukázal na to,
že žalovaný oznámenie o ukončení šetrenia poistnej udalosti riadne neodôvodnil, neuviedol, na základe

čoho priznal cenu práce vo výške 21 eur bez DPH/Nh. Dané oznámenie bolo nepreskúmateľné. Súd
prvej inštancie na žiadnom mieste napadnutého rozhodnutia neuvádza, tak ako uviedol žalovaný, že
poistné plnenie bolo priznané v správnej výške, naopak poistné plnenie malo byť priznané vo výške,
ktorá bola poisteným vynaložená na opravu vozidla, čo žalobca v konaní riadne preukázal. Žalovaný v
súdnom konaní nepreukázal, že poškodenému bola po obhliadke vozidla zaslaná Kalkulácia nákladov

na opravu. Bez akéhokoľvek dôvodu žalovaný nepredložil kalkuláciu ani žiaden iný dôkaz, ktorým by
preukazoval tvrdené splnenie povinností podľa ZD. Žalovaný si nesplnil svoju povinnosť vykonať riadne
šetrenie poistnej udalosti v súlade so zákonom, pričom na podporu svojich tvrdení nepredložil žiaden
dôkaz. Zároveň žalobca zotrval na podanom odvolaní voči výroku II. a III. napadnutého rozsudku.

13. Žalobca v podaní zo dňa 13.08.2024 navrhol odvolaciemu súdu prerušiť konanie do skončenia
dovolacieho konania na Najvyššom súde SR sp. zn. 4Obdo/38/2023, keďže sa v dovolacom konaní
rieši otázka, ktorá môže mať význam aj v tomto konaní. Následne žalobca podaním zo dňa 24.11.2024navrhol pokračovať v konaní, keďže Najvyšší súd SR rozhodnutím sp. zn. 4Obdo/38/2023 zo dňa
30.09.2024 odmietol dovolanie.

14. Žalobca sa vo vyjadrení zo dňa 10.03.2025 zdôraznil, že aj v prípade nároku na poistné plnenie
z titulu havarijného poistenia ide o kompenzáciu škody. Žalobca ďalej uviedol, že OZ nerozlišuje medzi
právnickými a fyzickými osobami v oblasti poistenia, ako aj že ustanovenia ZD, na základe ktorých
určil žalovaný poistné plnenie a ktoré rozširujú možnosť primerane znížiť poistné plnenie nad rámec
kogentných ustanovení § 799 ods. 3 OZ, § 809 OZ, § 788 ods. 4 OZ, sú neplatné pre rozpor so zákonom.

Ďalej žalobca uviedol, keďže rozsah plnenia nie je dojednaný, ale určený jednostranne poisťovňou,
pričomZDnemôžuvytváraťnovépovinnostiaobmedzenia,ktoréniesúzrozumiteľneuvedenévpoistnej
zmluve v neprospech poisteného, preto sú tieto neplatné podľa § 37 OZ. Okrem toho, žalobca namietal,
že konanie žalovaného je v rozpore s dobrými mravmi. Na záver sa žalobca zaoberal aj obmedzením
hospodárskejsúťaže,diferencovanímrozsahupoistnéhoplneniavzávislostioddruhuservisu,zmluvnou
voľnosťou a jej limitmi.

15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po preskúmaní obsahu spisu a
napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 379 a 380 CSP), bez
nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s obsahom spisu a napadnutého rozhodnutia
súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu, ako aj odvolanie žalovaného je dôvodné a

rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

16. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k

návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

17. Podľa § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Podľa ods. 2 na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností
môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

18. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné. Podľa ods. 2 ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

19. Podľa § 153 ods. 1, ods. 2, ods. 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku
a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na
rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany,
ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho

pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

20. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril

žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

21. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva vtakej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

23. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

24. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie
alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

25. Podľa § 391 ods. 2 CSP, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

26. Podľa § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu
plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá
s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

27. Podľa § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných

podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

28. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik
povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

29. Podľa § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie
potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného
odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel,
je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

30. Podľa § 797 ods. 4 OZ, ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia
alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.

31. Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške

určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

32. Po oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolaní žalobcu a žalovaného, odvolací súd
konštatuje, že súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku priznal nárok na poistné plnenie bez

preskúmateľného vyhodnotenia skutkových a právnych skutočností tvoriacich základ pre priznanie
nároku poistného plnenia, nesprávne posúdil otázku okamihu vzniku nároku žalobcu na úroky
z omeškania v zmysle § 797 ods. 3 OZ, ako aj nesprávne posúdil nárok žalobcu na paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Pre vysvetlenie uvedeného záveru uvádza odvolací súd
nasledovné.

33. Žalobca odvodzoval uplatnený nárok z poistnej zmluvy na havarijné poistenie osobného motorového
vozidla. Ako vyplýva z § 788 ods. 1 OZ, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje, v prípade ak nastane v
zmluve bližšie označená náhodná udalosť, poskytnúť plnenie v dojednanom rozsahu. Súčasťou poistnej
zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa, t. j. poistné podmienky (§ 788 ods. 3 OZ). Podľa

ustanovenia § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške
určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.

34. „Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru, založeného poistnou zmluvou, ktorou
sa zaväzuje poistiteľ poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve

bližšie označená a poistenec platiť poistné (§ 788 a nasl. OZ) i osobitná úprava poistenia majetku (§
806 a nasl. OZ) predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a povinností účastníkov tohto pomeru bude v
konkrétnom prípade obsiahnutá v poistných podmienkach, ktoré tvoria súčasť poistnej zmluvy. Poistné
podmienky ustanovujú okrem iného, ako má byť určená výška plnenia poisťovateľa, ak dôjde v dôsledkupoistnej udalosti k poškodeniu, zničeniu, odcudzeniu, prípadne strate poistenej veci. Ide o plnenie na
základe poistnej zmluvy, nie o náhradu škody, a preto pre plnenie poisťovateľa platia jedine ustanovenia
zmluvných podmienok“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/73/2021 zo dňa

27.10.2021).

35. V prípade vzniku poistnou zmluvou predpokladanej poistnej udalosti, je povinnosťou poistiteľa
vyplatiť poistenému poistné plnenie v zmluvne dojednanom rozsahu. Povinnosť poistiteľa nie je možné
vykladať ako absolútnu, kedy je povinný vyplatiť poistenému automaticky poistné plnenie v plnej

výške, v akej si poistený nárok uplatní u poistiteľa. V zmysle ustanovenia § 806 OZ má poistený v
prípade poistnej udalosti predpokladanej poistnou zmluvou právo, aby mu bolo od poistiteľa poskytnuté
plnenie vo výške určenej podľa poistnej zmluvy. Odvolací súd teda dodáva, že poistným plnením, na
ktoré má poistený právny nárok, nemusí byť bez ďalšieho suma, ktorá bola poistenému fakturovaná
autoservisom za opravu poškodeného vozidla, ale suma, ktorú je v zmysle zmluvných dojednaní
obsiahnutých v poistnej zmluve a všeobecných poistných podmienkach povinný vyplatiť poisťovateľ

poistenému. Nevyplatenie celej požadovanej sumy poistenému ako poistného plnenia poisťovateľom
automaticky neznamená, že poisťovateľ znížil poistné plnenie postupom podľa ustanovenia § 799 ods.
3 OZ, ale môže ísť o určenie výšky poistného plnenia poisťovateľom podľa ustanovenia § 806 OZ
(teda napr. vo výške dohodnutej v poistných podmienkach). Pre prípad určenia plnenia vo výške podľa
dojednaných písomných podmienok, musí byť tento dojednaný rozsah dostatočne vyjadrený v poistných

podmienkach.

36. Rovnako tak, v prípade ZD určujúcich rozsah plnenia, ktoré obsahujú aj splnenie rôznych podmienok
zo strany poisťovne v rámci vykonávania šetrenia poistnej udalosti, pre správnosť postupu poisťovne
v zmysle týchto ustanovení, musia byť tieto podmienky splnené. Na danom mieste odvolací súd

uvádza, že samotný žalovaný vložil takúto podmienku do ním koncipovaných ZD, keď uviedol, že
o primeraných nákladoch na opravu v neautorizovaných, nezmluvných servisoch, budú považované len
náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu, o čom bude poistený informovaný písomnou
formou. V tomto smere je možné uviesť, že ak poisťovňa limituje určitý rozsah plnenia maximálnou
sumou za Nh (v danom prípade 25 eur/Nh), pričom tento limit je pri rôznych typoch servisov rozdielny, je

podmienka včasného informovania klienta o týchto nákladoch (teda vopred pred vykonaním samotnej
opravy), nielen zárukou predvídateľnosti šetrenia samotnej likvidácie poistnej udalosti, no predovšetkým
požiadavkou súladu s poistnými podmienkami. Okrem toho, sám žalovaný predmetnú podmienku
vyjadrenú v ZD formuláciou „...o týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou;
v kalkulácii nákladov na opravu bude maximálne akceptovaná výška Nh ...“ v rámci koncipovania

príslušných poistných podmienok, do týchto ZD vložil, čím prejavil vôľu byť týmito podmienkami viazaný.

37. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom vyjadreným súdom prvej inštancie, že ak podľa čl.
IX ods. 2 písm. c) ZD, v ktorom je obsiahnutá zmluvná povinnosť žalovaného, v zmysle ktorej
je povinný informovať poisteného o výške nákladov na opravu, žalovaný túto povinnosť nesplnil

(splnenie tejto zmluvnej povinnosti v konaní žalovaný nepreukázal), nemôže byť následne jeho procesná
obrana v spore, založená na argumente aplikácie čl. IX ods. 2 písm. c) ZD, úspešná. Odvolací súd
v tomto smere dodáva, že postup žalovaného a určenie výšky podľa čl. IX ods. 2 písm. c) ZD ako
dispozitívneho ustanovenia vo všeobecných poistných podmienkach, nielenže nevyplýval z tvrdení
žalovaného v samotnom súdnom spore, ale ani z Kalkulácie nákladov na opravu v nezmluvnom servise,

ako sa sám žalovaný v citovanom článku zaviazal. Rovnako tak uvedenému postupu nenaznačovalo
ani písomné oznámenie o ukončení likvidácie, ktoré určuje výšku poistného len na základe primeranosti
nákladov v sume 21 eur/Nh. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že v prípade, ak určenie výšky
poistného plnenia podľa § 806 OZ nevyplýva zo samotného postupu žalovaného, na ktorý sa sám
v rámci čl. IX ods. 2 písm. c) ZD zaviazal, nemohla byť táto procesná obrana uplatnená žalovaným až po

oprave v nezmluvnom servise v priebehu konania na súde prvej inštancie, dôvodná. Súd prvej inštancie
v tejto súvislosti dal do pozornosti tú skutočnosť, že žalovaný zároveň „nepreukázal, že by po vykonaní
obhliadky poisteného motorového vozidla (a zároveň pred jeho opravou) písomne informoval poisteného
(spoločnosť KIMA TRADE, s.r.o.) o výške nákladov na opravu v prípade, ak si nechá poistené motorové
vozidlo opraviť v nezmluvnom servise“.

38. Vo vzťahu k námietke žalovaného, že súd prvej inštancie založil svoj záver na nespornej skutočnosti,
keď žalobca v konaní nenamietal, že pred opravou vozidla nebol oboznámený s cenou opravy, odvolací
súd uvádza, že rozhodné skutkové okolnosti viažuce sa k procesnej obrane mal predovšetkým tvrdiťžalovaný, avšak v tomto smere zo strany žalovaného v konaní na súde prvej inštancie absentovalo
akékoľvek vyjadrenie k určeniu výšky poistného plnenia pred vykonaním opravy, čo znamená, že
v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia (§ 150 ods. 1 CSP). Na základe uvedeného je potom

zrejmé, že nemôže ísť o nesporné skutkové tvrdenie v zmysle § 151 ods. 1 CSP, ak predmetné
skutočnosti žiadna zo strán konania netvrdila. Okrem toho, je potrebné uviesť, že je potrebné rozlišovať
medzi oboznámením poisteného s predbežnou cenou opravy a určením výšky poistného plnenia pre
nezmluvné servisy s limitáciou maximálnej výšky ceny práce za Nh v zmysle čl. IX ods. 2 písm. c) ZD
v Kalkulácii nákladov na opravu.

39. Ak žalovaný argumentoval tým, že „po zdokumentovaní poškodení bola zaslaná Kalkulácia nákladov
naopravu,ktoráobsahovalavýpočetnákladovnaopravuvnezmluvnom,neautorizovanomautoservise“,
pričom žalovaný ju v priebehu odvolacieho konania doložil, ide o tzv. neprípustné novoty v zmysle §
366 CSP, keďže je zrejmé, že predmetné tvrdenie, ako aj listinný dôkaz, mal žalovaný k dispozícii už
skôr. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že v prípade použitia prostriedkov procesnej obrany, ktoré

žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, napriek tomu, že tak v zmysle § 154 CSP mohol
urobiť, ide o tzv. neprípustnú novotu v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, ktorú nie je možné použiť,
keďže nebola naplnená ani jedna z výnimiek, ktoré zákon v zmysle § 366 CSP pod písm. a) až d)
pripúšťa, a preto na nich odvolací súd neprihliadal.

40. Odvolací súd nepovažoval ani za dôvodný argument žalovaného, v zmysle ktorého si mal súd prvej
inštancie odporovať v záveroch, keď na jednej strane tvrdil, že poistné plnenie bolo v zmysle poistných
podmienok priznané v správnej výške, ale na druhej strane priznal žalobcovi istinu a teda plnenie, na
ktoré v zmysle poistných podmienok nemal nárok, keďže súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí
neuviedol, že poistné plnenie bolo žalovaným priznané v správnej výške. Súd prvej inštancie naopak

uviedol, že procesná obrana žalovaného spočívajúca v určení rozsahu poistného plnenia v zmysle § 806
OZ aplikáciou čl. IX ods. 2 písm. c) ZD nie je dôvodná, pričom tento svoj záver aj v rozsudku náležite
v bodoch 11.1 až 12.3 aj odôvodnil.

41. Na druhej strane, odvolací súd prisvedčil námietke žalovaného, že posúdenie otázky, na základe

čoho priznal súd prvej inštancie samotný nárok poistného plnenia, v odôvodnení rozsudku absentuje.
Rozsudok súdu prvej inštancie tak nespĺňa atribúty preskúmateľného rozhodnutia v časti priznania
istiny v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Napriek tomu, že žalobca vo svojich vyjadreniach uvádzal, že
dôkazné bremeno v otázke preukázania primeranosti nákladov vo výške 21 eur/Nh je na žalovanom,
súd prvej inštancie sa vo svojom rozhodnutí nezaoberal ani rozložením dôkazného bremena, či

unesením dôkazného bremena jednotlivých skutkových tvrdení strán konania, ani otázkou preukázania
vynaložených nákladov na opravu vozidla, či na predmetné závery naň nadväzujúcim príslušným
právnym posúdením otázky ne/dôvodnosti zníženia poistného plnenia zo strany žalovaného. V prípade,
ak poisťovňa neurčila výšku dojednaného zmluvného plnenia, či limitov, ani maximálnych cien na
normohodinu práce pre ten-ktorý servis v súlade s čl. IX ods. 2 písm. c) ZD (keďže tento záver nebol

preukázaný), je potom následne rozhodnou skutkovou otázkou určenie, či náklady na opravu vozidla
boli primeranými - zodpovedajúce priemernej sadzbe Nh práce servisov v danom regióne a čase, a to
podľa Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.04.2023. V prípade, ak by súd prvej inštancie dospel
k záveru, že primerané náklady na opravu vozidla sú zo strany žalobcu tvrdené a preukázané ako účelne
vynaložené (faktúrou, kalkuláciou, porovnávaním cenníkov v danom regióne pre príslušný typ a značku),

je dôkazné bremeno na žalovanom, aby preukázal zníženie poistného plnenia pod dojednaný rozsah
poistného plnenia. V takomto prípade je potrebné, aby súd prvej inštancie uvažoval aj o neoprávnenom
krátení poistného plnenia v zmysle § 799 ods. 3 OZ, teda ak by malo ísť o krátenie poistného plnenia
pod rozsah poistného plnenia, ktorý žalobca preukázal ako primeraný.

42. Vyššie uvádzané skutočnosti tak vo svojom súhrne zakladajú opodstatnenosť záveru odvolacieho
súdu o nepreskúmateľnosti a nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku v časti priznania
istiny, čo malo za následok odňatie práva na spravodlivý proces tak na strane žalobcu, ako aj na
strane žalovaného. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto

súdu ale nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,
bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie
rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A,
č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

43. Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne odôvodniť
svoje rozhodnutie v náleze sp. zn. III.ÚS/119/03. Vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na
spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne
a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (sp. zn. IV.ÚS/115/03).

44. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi
skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen
poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne
závery, ktoré prijal. V tomto smere sa preto pre priznanie poistného plnenia v požadovanej výške nestačí
vysporiadať s procesnou obranou žalovaného spočívajúcou v námietke určenia výšky poistného plnenia

podľa limitov v zmysle čl. IX ods. 2 písm. c) ZD, ale je potrebné vysvetliť aj skutkový a právny základ
priznaného nároku na poistné plnenie.

45. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozsudku (§ 220 ods. 2,
3 CSP) je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených,

nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom
poznania úvah súdu tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci.
Inak povedané, účelom odôvodnenia rozsudku predovšetkým je preukázať správnosť rozhodnutia a
odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí,
t. j. musí byť preskúmateľné, avšak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie uvedené požiadavky

nespĺňa.

46. Odvolací súd preskúmal aj závery súdu prvej inštancie v časti nepriznaných úrokov z omeškania
a paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, pričom dospel k záveru o dôvodnosti
podaného odvolania žalobcu aj v predmetom rozsahu II. výroku napadnutého rozsudku.

47. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku momentu vzniku práva žalobcu na zaplatenie
úroku z omeškania žalovaným s ohľadom na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/122/2002 zo
dňa 27.03.2003, sp. zn. 5Cdo/140/2021 zo dňa 26.05.2022 a uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn.
III.ÚS/596/2017 zo dňa 28.09.2017 a IV.ÚS/447/2022 zo dňa 20.09.2022, keď nezohľadnil rozdielnosť

konkrétnych okolností prípadu. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že z interpretácie ustanovenia
§ 797 ods. 3 OZ nevyplýva, že by splatnosť poistného plnenia bola viazaná na právoplatné rozhodnutie
súdu. Priamo zo zákonného ustanovenia § 797 ods. 3 OZ vyplýva vznik nároku na úroky z omeškania
do 15 dní potom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa
plniť. Podstatným pre vznik nároku na úrok z omeškania je práve skončenie vyšetrenia poistiteľom,

nie „skončenie vyšetrovania“ súdom právoplatným rozhodnutím. Súd nie je orgánom, ktorý vykonáva
šetreniepoistnejudalosti,alepreskúmavadôvodnosťpodanejžalobyvkontexteužukončenéhošetrenia
poistnej udalosti (§ 797 ods. 4 OZ), alebo práve aj neukončeného šetrenia poistnej udalosti (čo
neznamená, že vykonáva šetrenie poistnej udalosti), a to na základe uzatvorenej havarijnej zmluvy a
príslušných vzťahujúcich ustanovení. Odvolací súd uvádza, že v rozhodnutí Ústavného súdu SR sp. zn.

III.ÚS/596/2017 bola posudzovaná odlišná skutková situácia, pričom závery z tohto rozhodnutia nie je
možné aplikovať na predmetnú vec. Zásadným rozdielom je totiž skutková situácia, keď právny základ
práva žalobcu na poistné plnenie nie je ustálený, čo sú situácie, keď nie je ani zrejmé, či sa poistná
udalosť stala, prípadne nie je zrejmý jej základ, od situácie, keď poisťovňa zistí základ poistnej udalosti
a na jej základe príjme rozhodnutie o rozsahu plnenia, ktoré nie je v súlade so zákonom a poistnými

podmienkami. Rovnako tak Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. IV.ÚS/447/2022 skonštatoval, že
záver Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo/140/2021 je súladný so závermi prezentovaným
ústavným súdom vo veci sp. zn. III.ÚS/596/2017, od ktorých sa v rámci preskúmavania ústavnosti
napadnutého rozsudku najvyššieho súdu nemal dôvod odkloniť. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 5Cdo/140/2022 bol vyslovený záver, v zmysle ktorého je „§ 797 ods. 3 OZ kogentným ustanovením,

z ktorého vyplýva, že kým vyšetrenie na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť nie je skončené,
bola by žaloba o výplatu poistného plnenia predčasná. Ak je sporný právny základ plnenia poistiteľa,
nie je možné ani začať vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu poistného plnenia poistiteľa. Právny
základ práva žalobcu na poistné plnenie, aj s rozsahom tohto plnenia, bol ustálený až právoplatnýmrozsudkom odvolacieho súdu. Podľa dovolacieho súdu vyšetrenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť
treba považovať za skončené len čo bol so súhlasom poistiteľa alebo s jeho dodatočným schválením
dohodnutý s poisteným rozsah plnenia alebo dňom určenia rozsahu plnenia právoplatným rozhodnutím.

V danej veci ide o ostatne uvedený prípad skončenia vyšetrenia na zistenie rozsahu povinnosti plniť.“

48. V prípade rozhodnutia poisťovateľa o skončení šetrenia (teda rozhodnutia o základe práva žalobcu
na poistné plnenie s priznaným rozsahom povinnosti plniť zo strany poisťovateľa) ide o taký prípad, keď
v zmysle kogentného ustanovenia § 797 ods. 3 OZ vyplýva vznik nároku na úroky z omeškania do 15

dní potom, ako poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť, teda
15 dní po doručení oznámenia o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Súd prvej inštancie s ohľadom
na nesprávnu interpretáciu § 797 ods. 3 OZ, preto po vrátení veci, ak po preskúmaní skutkových
a právnych záverov dôvodnosti nároku na poistné plnenie, dôjde k záveru, že žalobcovi vzniká nárok
na poistné plnenie, v súlade s vysloveným právnym posúdením rozhodne aj o príslušnom nároku na
úrok z omeškania.

49. Odvolací súd s poukazom aj na § 369c ods. 1 ObZ, v zmysle ktorého „omeškaním dlžníka
vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením“, uvádza

že súd prvej inštancie nesprávne právne interpretoval predmetné ustanovenie, a to aj z hľadiska
jeho eurokonformného výkladu. Znenie článku 6 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/
EÚ o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, ustanovuje v zmysle odseku 1, že
členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že sa úrok z omeškania stane splatným v rámci obchodných
transakcií v súlade s článkom 3 alebo 4, bol veriteľ oprávnený získať od dlžníka minimálne paušálnu

sumu vo výške 40 eur. V súlade s odsekom 2 členské štáty boli povinné zabezpečiť, aby paušálna
suma uvedená v odseku 1 bola splatná bez potreby upozornenia a bola náhradou za vlastné náklady
veriteľa na vymáhanie. Rovnako tak podľa odseku 3 platí, že veriteľ je oprávnený od dlžníka požadovať
okrem paušálnej sumy uvedenej v odseku 1 primeranú náhradu všetkých nákladov na vymáhanie
presahujúcich túto paušálnu sumu a vzniknutých v dôsledku dlžníkovho omeškania s platbou. Tieto

náklady by mohli zahŕňať náklady vzniknuté okrem iného v dôsledku využitia služieb právnika alebo
spoločnosti na vymáhanie dlhov.

50. Pri aplikácii nielen príslušného zákonného ustanovenia 369c ObZ, čl. 6 príslušnej smernice, ale aj
záverov z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, na ktoré poukázal súd prvej inštancie (vo veci C-585/20) je

zrejmé, že veriteľ má nárok na paušálnu náhradu nákladov spojenú s uplatnením pohľadávky v prípade,
ak sa domáha nároku z obchodnej transakcie, t. j. transakcie uskutočnenej medzi podnikmi alebo medzi
podnikmi a orgánmi verejnej moci a musí viesť k dodaniu tovaru alebo poskytnutiu služieb za odplatu.

51. Súd prvej inštancie sa však v súvislosti s poistnou zmluvou a poistením ako takým nezaoberal § 4

ods. 1, ods. 13 zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých predpisov, teda
samotnou podstatou vykonávania poisťovacej a zaisťovacej činnosti poisťovní. V zmysle citovaných
ustanovení je poisťovňa právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá vykonáva
poisťovaciu činnosť na základe povolenia na vykonávanie poisťovacej činnosti udeleného Národnou
bankou Slovenska v konaní podľa osobitného predpisu. Poisťovacou činnosťou je podnikateľská činnosť

podľa tohto zákona, ktorou je preberanie poistných rizík od osôb ohrozených rovnakým alebo podobným
rizikom, vytváranie a organizovanie poistného kmeňa, vytváranie technických rezerv na všetky záväzky
voči oprávneným osobám z poistných zmlúv a plnenie týchto záväzkov za odplatu, ktorá sa určí s
použitím poistnej matematiky a štatistiky. Podľa názoru odvolacieho súdu sú preto služby poskytnuté v
rámci poisťovacej činnosti ako hospodárske činnosti, a to poisťovaciu činnosť vykonávanú poisťovňou

uspokojujúcuurčitúpotrebupoistenéhoakoochranupredpoistnýmrizikom,ktorújecelkomjednoznačne
možné definovať ako poistné služby. Výklad súdu prvej inštancie, že pokiaľ ide o poskytnutie poistného
plnenia, nejde o „poskytnutie služieb za odplatu“, je výkladom formalistickým, pričom v rozhodnutí
v tomto smere aj absentuje odôvodnenie, z akých dôvodov nepovažuje súd prvej inštancie poistné
služby, ktoré žalovaný poskytuje za poskytnutie služieb za odplatu. Okrem toho súd upozorňuje, že

samotný Súdny dvor EÚ v citovanom rozhodnutí upozornil na širokú definíciu čl. 2 ods. 1 smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ. S ohľadom na vyššie citované ustanovenia, keďže ide o
vzťah medzi podnikateľmi, súd prvej inštancie v prípade záveru o dôvodnosti nároku na poistné plnenie
žalobcovi, v zmysle príslušných ustanovení opätovne posúdi aj nárok na paušálnu náhradu nákladovspojených s uplatnením pohľadávky, a to v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, že poistné
služby predstavujú poskytovanie služieb za odplatu.

52. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle §
389 ods. 1 písm. b), písm. c) CSP v spojení s § 391 CSP v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom
konaní bude v intenciách vyššie uvedeného opätovne vec prejednať procesným postupom súladným s
príslušnými zákonnými ustanoveniami a znovu vo veci rozhodnúť s prihliadnutím na zistený skutkový

a právny stav s tým, že povinnosťou súdu prvej inštancie bude dôsledne sa zaoberať a vysporiadať s
námietkami strán konania. Úlohou súdu prvej inštancie bude najmä sa zaoberať dôvodnosťou priznania
nároku na poistné plnenie, ktoré v odôvodnení rozsudku absentovalo. V tejto súvislosti preto súd prvej
inštancie vyhodnotí otázku bremena tvrdenia a dôkazného bremena primeranosti nákladov v danom
regióne a čase, v nadväznosti na konkrétne skutkové okolnosti daného prípadu. Následne súd prvej
inštancie v intenciách právneho názoru odvolacieho súdu a príslušných ustanovení opätovne posúdi

nárok žalobcu na úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Uvedené vykoná súd prvej inštancie tak, aby nové rozhodnutie vo veci poskytlo stranám sporu náležité
a presvedčivé odpovede na všetky podstatné otázky súvisiace s meritom veci, ktoré tvoria zásadnú časť
ich argumentácie. Svoje nové rozhodnutie vo veci je súd prvej inštancie povinný odôvodniť spôsobom
zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a v odôvodnení sa vysporiadať nielen so všetkými

podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich tvrdeniach v nadväznosti na
vykonané dôkazy, ale aj so všetkými skutočnosťami majúcimi podstatný význam pre konanie a procesný
postup súdu, pričom z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil
konkrétne tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil právne závery.

43. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov
odvolacieho konania.

44. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musiabyťspísanéadvokátom(§429ods.1CSP). Povinnosťprávnehozastúpeniaadvokátomdovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447
písm. d), e) CSP).