Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 19, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/14/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4321203928
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 06. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Pilek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4321203928.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr.

Romana Greguša a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom
C. XXXX/X, D. E., zastúpený: JUDr. Miroslava Tencerová, advokátka, so sídlom Hurbanovo nám
5, Bratislava, IČO: 36 071 528, proti žalovanému: VODAMONT, s.r.o., so sídlom Čaka 139, IČO:
46 273 239, zastúpený: Mgr. Renáta Mészáros, advokátka, so sídlom Nám. hrdinov 7-8, Levice,
IČO: 37 967 452, o zaplatenie 690,60 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti výroku
I. a III. rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 12C/59/2021 - 317 zo dňa 10. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 12C/59/2021 - 317 zo dňa 10. decembra 2024

v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % na účet
právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo
výške 690,60 eura spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne od 06.06.2020 do zaplatenia. Zároveň súd
konanie v časti úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 690,60 eura od 01.11.2019 do 05.06.2020

a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur zastavil a žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Predmetný výrok súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalobca žiadal, aby súd zaviazal titulom
bezdôvodnéhoobohateniazaplatiťžalobcoviistinuvovýške690,60euraspolusúrokomzomeškaniavo
výške 5 % ročne zo sumy 690,60 eura od 01.11.2019 až do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením
pohľadávky vo výške 40 eur a náhradu trov konania.

Žalobca v žalobe uviedol, že v apríli 2019 žalovaného telefonicky oslovil s požiadavkou výmeny pece na
tuhé palivo za ekologickú pec - kotol ÚSPOR AUTOMAT 25 kW a jeho montáž do kotolne jeho rodinného
domu nachádzajúceho sa v D. E., F. C. G. XXXX.

Na základe toho žalovaný vykonal obhliadku v rodinnom dome v D. E. a po obhliadke vyčíslil celkovú
cenu diela na sumu 3.000 eur. S touto ponukou súhlasil, keďže časť tejto sumy mala byť kompenzovaná

príspevkom štátu (dotáciou) vo výške 1.320 eur, a teda sa dohodli na vykonaní diela za nižšie uvedených
podmienok.Keďže štátny príspevok bol poskytovaný zo strany príslušnej inštitúcie až po realizácii diela - t. j.
montáže v mieste plnenia, podmienkou vykonania diela zo strany žalovaného bolo uhradenie ceny diela
v plnej výške vopred s tým, že štátny príspevok žalovaný následne, po jeho pripísaní na jeho účet od

poskytovateľa dotácie, prevedie na jeho účet. Za uvedených podmienok sa so žalovaným dohodli na
vykonaní diela. Zmluva nebola uzavretá v písomnej forme.

Na základe toho mu žalovaný dňa 14.04.2019 emailom zaslal predfaktúru č. X2019/003 zo dňa
15.04.2019 v celkovej cene diela 3.000 eur, ktorú uhradil žalovanému postupne v troch splátkach po

1.000 eur, v dňoch 15.4., 16.4. a 17.4.2019.

Dohodli sa, že dielo bude vykonané do dvoch týždňov od pripísania ceny diela na účet žalovaného,
avšak žalovaný bol v omeškaní niekoľko mesiacov, keď k realizácii diela došlo až na jeseň 2019. O
štátny príspevok žalobca požiadal dňa 14.05.2019 (teda následne po uhradení plnej ceny diela podľa
predfaktúry žalovaného z účtu žalobcu na účet žalovaného).

Za celý čas od uhradenia zálohovej faktúry až do realizácie diela na jeseň 2019, a ani následne, až
do dňa 19.05.2020 žalobca od žalovaného nemal žiadnu informáciu o akejkoľvek zmene ceny, ani raz
žalovaný nespomenul potrebu zmeny ceny diela, a ani mu do uvedeného dátumu 19.05.2020 nedoručil
riadnu faktúru, hoci ho o jej doručenie žalobca žiadal už pri realizácii diela.

Žalovaný následne po realizácii diela, keď bolo treba pristúpiť k vyúčtovaniu poskytnutej dotácie, prestal
so žalobcom komunikovať a nedvíhal mu telefón. Podarilo sa mu s ním telefonicky spojiť až v apríli 2020,
kedy požiadal jeho právnu zástupkyňu, aby žalovaného kontaktovala z jej telefónneho čísla. V reakcii na
to, dňa 19.05.2020 mu žalovaný v E., na C. F. G. X/X osobne odovzdal faktúru č. 2019/A016 vystavenú

dňa 09.08.2019, splatnú dňa 30.08.2019, na sumu 3.870,60 eura, za kotol ÚSPOR AUTOMAT 25 kW
a jeho montáž. Táto suma však nezodpovedala dohodnutej cene diela (nakoľko suma bola navýšená o
cca 29 % oproti dojednanej sume 3.000 eur).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovaného listom zo dňa 02.06.2020 požiadal o opravu priloženej

vyúčtovacej faktúry na dohodnutú sumu 3.000 eur (ktorú v apríli 2019 uhradil vopred v plnom rozsahu)
a o jej doručenie na jeho adresu (vyššie) a taktiež o vrátenie sumy 1.320 eur z titulu bezdôvodného
obohatenia (žalobcovi prináležiaci štátny príspevok na výmenu pece) spolu s príslušenstvom, a to v
lehote 7 dní od doručenia výzvy.

Žalobca ďalej uviedol, že mu žalovaný zadržiava jeho peniaze - zo štátneho príspevku vo výške 1.320
eur, na výzvu právnej zástupkyne mu uhradil len časť v sume 629,40 eur (dňa 08.06.2020), a teda
zostávajúci dlh žalovaného voči žalobcovi predstavuje sumu 690,60 Eur.

3. Právna zástupkyňa žalovaného dňa 18.01.2022 doručila súdu vyjadrenie, v ktorom uviedla, že je

pravdou, že v apríli 2019 žalovaného žalobca telefonicky oslovil s požiadavkou výmeny kotla v jeho
rodinnom dome v D. E.. Po vzájomnej dohode sa so žalobcom stretli v jeho dome na osobnej obhliadke,
pričom sa ústne dohodli na realizácii tohto diela. Žalovaný ho informoval, že Slovenská inovačná a
energetická agentúra (SIEA) poskytuje finančný príspevok na inštaláciu malých zariadení na výrobu
elektriny alebo tepla z OZE, do ktorých patria aj kotly na biomasu, preto mu žalovaný navrhol, že by bolo

dobré túto možnosť využiť, a navrhol mu automatický kotol na uhlie a pelety, na ktorý by tento príspevok
mohol dostať. Výška predmetného príspevku činí sumu 1.320 Eur.

Žalobcovi žalovaný vyčíslil predbežné náklady na realizáciu uvedeného diela, a to na sumu 3.000 eur.
Následne mu vystavil predfaktúru č. X2019/003, VS: 2019003 s dátumom vystavenia dňa 15.04.2019,

s dátumom splatnosti 15.04.2019. V žiadnom prípade sa nikdy nevyjadril, že je to konečná cena za
vykonané práce. Uviedol mu, že predpokladá, že uvedená výsledná suma bude zrejme trochu vyššia,
ale že to z príspevku v pohode vykryje.

Žalobca oslovil žalovaného ako zhotoviteľa, ktorý je oprávnený na montáž kotlov na biomasu, predložil

mu poukážku na štátny príspevok s tým, že po realizácii celého diela a splnení všetkých podmienok,
daných predmetným dokumentom, zhotoviteľ (žalovaný) požiada o preplatenie poukážky. Povinnou
prílohou uvedenej žiadosti je okrem iného aj kópia faktúry za inštaláciu zariadenia.Ďalej žalovaný uviedol, že nie je pravdou skutočnosť, že by žalobca nevedel o výške konečnej
(vyúčtovacej) faktúry, pretože po ukončení prác a spustení kotla do prevádzky mu bolo zo strany
žalovaného oznámené, že konečná faktúra za vykonané dielo bude vyššia, pričom presnú sumu oznámi

telefonicky, keď ju bude vedieť stanoviť presne podľa súpisu materiálu, ktorý bol na realizáciu diela
použitý a odmeny za vykonanú prácu. S tým, že sa vtedy vzájomne dohodli, že po pripísaní dotácie na
účet žalovaného (zhotoviteľa) sa vec dorovná tak finančne ako aj účtovne.

4. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový a právny stav:

V neurčený deň v mesiaci apríl 2019 žalobca žalovaného telefonicky oslovil s požiadavkou výmeny pece
na tuhé palivo na ekologickú pec - kotol ÚSPOR AUTOMAT 25kW a jeho montáž do kotolne rodinného
domu vo vlastníctve žalobcu. Na základe tejto objednávky žalovaný vykonal obhliadku v rodinnom dome
žalobcu.

Z výpovede strán sporu bolo preukázané, ktorá skutočnosť nebola sporná, že medzi stranami sporu
došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo s tým, že z predložených dôkazov bolo preukázané, že
žalovaný mal vykonať montáž kotla do rodinného domu vo vlastníctve žalobcu.

V predmetnom spore bola sporná cena predmetného diela, nakoľko žalobca tvrdil, že dohodnutá

celková cena diela bola vo výške 3.000 eur, ktorú cenu diela ako bolo preukázané listinnými dôkazmi,
a ktorá skutočnosť tiež nebola sporná, zaplatil žalobca žalovanému v troch splátkach po 1.000 eur.

Žalovaný uviedol, že uvedená suma vo výške 3.000 eur predstavovala len zálohu za vykonanie diela,
ktorá bola vyúčtovaná v predfaktúre č. X2019/003 s dátumom vyhotovenia faktúry 15.04.2019 a s

dátumom splatnosti 15.04.2019, ktorú uvedenú sumu žalovaný zaplatil v troch splátkach po 1.000 eur, čo
bolo preukázané faktúrami č. 19/005 s dátumom vyhotovenia a dátumom splatnosti 17.04.2019, faktúrou
č. 19/004 s dátumom vyhotovenia 16.04.2019 a dátumom splatnosti 16.04.2019, a faktúrou č. 19/003 s
dátumom vyhotovenia 15.04.2019 a dátumom splatnosti 15.04.2019, ktoré ako bolo preukázané žalobca
v uvedenej lehote splatnosti aj uhradil.

V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný na jeho vlastný podnet doporučil žalobcovi o požiadanie
kompenzačného príspevku štátu, teda dotácie, s čím žalobca súhlasil a ako bolo preukázané, a ktorá
skutočnosť tiež nebola sporná, na účet žalovaného bola vyplatená poukážka v hodnote 1.320 eur, na
základe zmluvy o poskytnutí príspevku a užívanie zariadenia č. 40887 uzavretá medzi Slovenskou

inovačnou a energetickou agentúrou a žalobcom zo dňa 16.05.2019, ktorá skutočnosť medzi stranami
sporu sporná nebola.

Žalobca prostredníctvom právnej zástupkyni požiadal o vrátenie kompenzačného príspevku, pričom na
základe tejto žiadosti dňa 19.05.2020 odovzdal žalovaný žalobcovi faktúru č. 2019/A016 vystavenú dňa

09.08.2019 s dátumom splatnosti 30.08.2019 na sumu 3.870,60 eura za kotol ÚSPOR AUTOMAT 25kW
a jeho montáž, v ktorej žalovaný vyúčtoval touto faktúrou celkovú cenu diela vo výške 3.225,50 eura
plus DPH 645,10 eura, teda vo výške 3.870,60 eura, z ktorej sumy odpočítal žalovaný zálohové platby
vo výške 3.000 eur s tým, že celková fakturovaná suma po odpočte predstavuje 725,50 eura + 145,10
eura, teda celkovo 870,60 eura.

Na požiadanie žalobcu žalovaný z vyplateného kompenzačného príspevku vo výške 1.320 eur dňa
08.06.2020 žalobcovi vrátil sumu 629,40 eura bez zdôvodnenia uvedenej výšky, pričom uvádzal, že aj
pri vyčíslení a vrátení uvedenej sumy došlo na strane žalovaného k chybe, keď účtovníčka žalovaného
vychádzala, že kompenzačný príspevok bol vyplatený vo výške 1.500 eur.

Sporné v predmetnom konaní tak zostalo, aká bola dohodnutá cena diela. Žalobca tvrdil, že celková
dohodnutá cena diela, ktorej predmetom bola výmena pece na tuhé palivo za ekologickú pec a montáž
do rodinného domu s tým, že táto celková cena diela predstavovala sumu 3.000 eur, žalovaný tvrdil, že
so žalobcom sa dohodli, že vykoná predmet diela tak, ako uviedol žalobca, zároveň budú vykonané a

účtované aj ďalšie náklady po ukončení predmetného diela.

Žalovaný predložil súdu listinný dôkaz, a to faktúru zo dňa 15.04.2019 na sumu 3.000 eur, označenú ako
predfaktúra č. X2019/003 s dátumom vyhotovenia 15.04.2019, v ktorej je uvedené, že žalovaný fakturuježalobcovi na základe objednávky predfaktúru za služby spojené s nákupom kotla a rekonštrukcie
kotolne.

Žalovaný v konaní nepreukázal, že by dohodnutá cena diela bola vo výške ako prezentoval. Túto
ním tvrdenú cenu za dielo dokonca ani žalobcovi nevyúčtoval, urobil tak až na naliehanie žalobcu
dňa 19.05.2020 vystavením konečnej faktúry, v ktorej ani navyše nepreukázal reálne ním vynaložené
náklady.

Súd poukazuje na skutočnosť, že v danom prípade je žalobca spotrebiteľom a daná zmluva o dielo
uzavretá medzi žalobcom a žalovaným podlieha inštitútu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka ako
všeobecného právneho predpisu a zároveň aj Zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení
platných právnych predpisov.

Žalovanývdanomprípadejednoznačnepochybil,kebyajvprípade,akoontvrdil,malodôjsťknavýšeniu

ceny, bolo jeho povinnosťou ako zhotoviteľa diela o navýšení ceny objednávateľa informovať, čo v
danom prípade však žalovaný nevykonal, a teda jednoznačne porušil práva objednávateľa a zároveň
teda spotrebiteľa.

Povinnosťou zhotoviteľa diela, a teda žalovaného bolo preplatenú poukážku vo výške 1.320 eur

poukázať, resp. uvedenú sumu v zmysle uvedenej poukážky vyplatiť objednávateľovi, teda žalobcovi,
nakoľko inak by zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže uvedené plnenie prijal
bez právneho dôvodu.

Súd zároveň poukazuje aj na to, že žalovaný cenu diela riadne ani nevyúčtoval, svoje skutkové tvrdenia

nepreukázal a zároveň, že síce v ním uvedenej vyúčtovacej faktúre uvádzal, že žalobca mu je povinný
ešte uhradiť sumu 870,60 eura, ktoré však od žalobcu ani nežiadal.

V danom prípade tak súd má za to, že zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu na
úkor žalobcu, keďže uvedené plnenie v sume 690,60 eura prijal žalovaný bez právneho dôvodu, a je tak

povinný uvedené bezdôvodné obohatenie v danej výške žalobcovi aj vydať, pričom súd ďalej poukazuje
na to, že na jednej strane žalovaný nárok žalobcu neuznával, práve naopak, tvrdil, že má voči žalobcovi
nárok v zmysle ním prezentovanej vyúčtovanej faktúry a na druhej strane po výzve žalobcu z ním
uplatneného nároku vrátil žalobcovi sumu 629,40 eura bez akéhokoľvek odôvodnenia a špecifikácie,
čím si žalovaný jednoznačne vo svojich tvrdeniach odporoval, keď na jednej strane tvrdil, že k žiadnemu

bezdôvodnému obohateniu z jeho strany nedošlo, práve naopak, že má voči žalobcovi sám nárok a
na druhej strane poskytol žalobcovi časť ním uplatneného nároku, čím v podstate základ tohto nároku
žalovaný podľa názoru súdu uznal.

S poukazom k uvedenému súd žalobe po čiastočnom späťvzatí žaloby vyhovel a zaviazal žalovaného

žalobcovi zaplatiť titulom bezdôvodného obohatenia sumu 690,60 eura s úrokom z omeškania 5 % ročne
zo sumy 690,60 eura od 06.06.2020, kedy sa preukázateľne žalovaný dostal plnením do omeškania, a
to v zmysle § 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., a to v
lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 232 ods. 3 CSP.

5. Žalobca bol v konaní procesne úspešný v celom rozsahu, zastavenie konania zavinil len v časti
uplatneného príslušenstva, a tak súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania
v zmysle § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP v rozsahu 100 %, o ktorej výške náhrady trov konania
rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej v lehote do 60 dní v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

6. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol včas podaným odvolaním žalovaný, ktorý sa domáhal jeho
zmeny tak, že súd žalobu ako nedôvodnú zamietne. Dôvod pre takýto postup videl žalovaný v tom, že
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp.
že súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.

7. Žalovaný trvá na tom, že cena diela bola dohodnutá tak, že bude uhradená najprv záloha vo výške
3.000,-- eur, pričom konečná cena diela neprekročí sumu rovnajúcu sa súčtu zálohy a príspevku z fondu
rozvoja bývania vo výške 1.320,-- eur. Táto jeho argumentácia je nemenná od prvého vyjadreniak žalobe. Žalovaný namieta, že súd prvej inštancie nesprávne považoval predfaktúru jednak za
predfaktúru a aj za vyúčtovaciu faktúru.

8. Žalovaný na podporu svojho tvrdenia predložil Správu z kontroly k posúdeniu žiadosti k preplateniu
poukážky zo dňa 17.09.2019, kde sa posudzovali náklady na dodávku a inštaláciu zariadenia vo výške
3.870,60 eura, čo je suma totožná s fa č. 2019/A016.

9. Podľa žalovaného tak žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno, keď v priebehu konania nepredložil

žiaden relevantný dôkaz na podporu svojich tvrdení.

10. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok ako vecne
správny potvrdiť. Poukázal na prvotné vyjadrenie žalovaného, z ktorého vyplýva to čo uviedol aj žalobca
vo vzťahu k dohode o cene diela, keď aj žalovaný potvrdil, že predbežné náklady na realizáciu diela
budú cca 3.000,-- eur. Žalovaný v tom čase nemohol vedieť, či bude vyhlásené ďalšie kolo na uplatnenie

štátneho príspevku, aká bude jeho výška a podmienky, a teda ani to, či žalobca bude tieto podmienky
spĺňať.

Žalobca spochybnil aj tvrdenia žalovaného, že cenu diela navyšoval podľa skutočnej spotreby, keďže
v čase vystavenia faktúry mu spotreba materiálu a náklady naň nemohli byť známe.

11. Podľa žalobcu, žalovaný tým, že mu dňa 08.06.2000 uhradil časť poskytnutého príspevku vo výške
629,40 eura, fakticky uznal žalobcov nárok na vydanie sumy 1.320,-- eur.

K Správe z kontroly SIEA k posúdeniu žiadosti žalobcu žalobca uvádza, že táto nemá žiadnu

vypovedaciu hodnotu, nakoľko táto nevyhodnocuje správnosť jednotlivých položiek fakturácie, ale jedná
sa len o administratívnu finančnú kontrolu realizovanú prostredníctvom kontroly odpovedí na stanovené
kontrolné otázky vo formulári na to určenom.

12. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP v rozsahu

a z dôvodov uvedených v odvolaní, ktorými bol odvolací súd viazaný, pričom dospel k záveru, že
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správne v napadnutej časti potvrdiť.

13. Odvolací súd v súlade s ust. § 387 ods. 2 CSP poukazuje v celom rozsahu na odôvodnenie

rozhodnutia súdom prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje ako v rovine skutkových zistení, tak aj v časti
právneho posúdenia, a preto odvolací súd nevzhliadol žiaden dôvod odkloniť sa od správnych, logických
a zrozumiteľných záverov súdu prvej inštancie.

14. Vo vzťahu k dôvodom odvolania odvolací súd na doplnenie dodáva, že považoval skutkové zistenia

súdu prvej inštancie ohľadne dohody o cene diela za správne. Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením
žalovaného o konzistentnosti jeho tvrdení ohľadne ceny diela, tak ako to uvádza v odvolaní, keď
tvrdí, že podľa dohody konečná cena diela nemala prekročiť výšku poskytnutej zálohy (3.000,-- eur)
a poskytnutého príspevku vo výške 1.320,-- eur.

15. Bol to samotný žalovaný, ktorý v prvej reakcii na doručenú žalobu (vyjadrenie zo dňa 18.01.2022)
potvrdil, že predbežná cena diela bola dohodnutá na sumu 3.000,-- eur (čomu napokon zodpovedá aj
ním vystavená predfaktúra na 3.000,-- eur) s tým, že táto cena môže byť trochu vyššia.

16. Je teda zrejmé, že cena bola dohodnutá odhadom tak, ako to predpokladá ust. § 636 ods. 1 O. z.,

v zmysle ktorého, ak cenu pri uzavretí zmluvy nemožno dojednať pevnou sumou, musí sa určiť aspoň
odhadom. Ak zhotoviteľ dodatočne zistí, že bude treba cenu určenú odhadom podstatne prekročiť, je
povinný na to objednávateľa bez meškania písomne upozorniť a oznámiť mu novourčenú cenu, inak
nemá právo na zaplatene rozdielu v cene.

17. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry, ktorá za nepodstatné prekročenie ceny určenej odhadom
považuje spravidla prekročenie ceny o 10 - 20 %, je potom prekročenie ceny o 29 % potrebné považovať
za prekročenie podstatné.Žalovaný si však svoju zákonnú povinnosť - bez meškania písomne na túto skutočnosť upozorniť
objednávateľa - nesplnil, urobil tak až s odstupom času 9 mesiacov, čo nemožno považovať za
bezodkladné upozornenie, a teda nárok na zaplatenie rozdielu v cene žalovanému nevznikol.

18. Z uvedeného potom vyplýva, že žalovanému ani nevznikol nárok, aby si takto navýšený rozdiel
v cene diela započítal na kompenzačný príspevok poskytnutý na účet žalovaného vo výške 1.320,-- eur,
ktorý mal byť následne vyplatený žalobcovi.

19. Pre prejednávanú vec je potom právne irelevantné, že v Správe z kontroly SIEA zo dňa 17.09.2019
bola uvedená faktúra na sumu 3.870,60 eura. Jednak zo správy z kontroly vôbec nevyplýva, že by
predmetom kontroly bolo skúmanie oprávnenosti vystavenej faktúry, ako aj z dôvodu, že žalovaným bola
táto faktúra vystavená ešte pred realizáciou celého diela, čo jej oprávnenosť a vierohodnosť značne
spochybňuje.

20. Poukazujúc tak na závery súdu prvej inštancie aj odvolací súd považoval žalobcom uplatnený nárok
za dôvodný, a preto rozsudok súdu prvej inštancie, v časti v ktorej súd žalobe vyhovel, a ktorá bola
napadnutá odvolaním, ako vecne správny potvrdil.

21. Nakoľko žalobca bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný, súd mu v súlade s ust. § 255 ods. 1

CSP priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov
od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa.