Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2023

Súd: Mestský súd Bratislava III
Spisová značka: B2-25Cb/149/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1219205511
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Hupka

ECLI: ECLI:SK:MSBA3:2023:1219205511.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III, v konaní pred sudcom JUDr. Milanom Hupkom, v sporovej veci žalobcu:

POISTSERVIS,s.r.o.,sosídlomBaštova2,81103Bratislava,IČO:35803291,zastúpenýmAdvokátska
kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., Dobšinského 12, 811 05 Bratislava, IČO: 47 238 232, proti
žalovanému: Union poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 10, 813 60 Bratislava, IČO: 31 322 051, o
zaplatenie 26.881,36 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O

výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným
uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 08.10.2019 domáhal voči žalovanému zaplatenia 26.881,36
Eur s príslušenstvom. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 18.01.2007 uzatvoril so žalovaným
zmluvu o obchodnom zastúpení č. 11-MAN-008 a zmluvu o obchodnom zastúpení č. 11-MAK-161
(ďalej spolu aj ako „zmluvy“), na základe ktorých vykonával pre žalovaného činnosť sprostredkovania
neživotného poistenia. Predmetné zmluvy rušili predchádzajúce uzatvorené zmluvy o obchodnom
zastúpení medzi žalobcom a žalovaným. V zmysle týchto zmlúv bol žalobca oprávnený v mene a na

účet žalovaného uzatvárať zmluvy o poistení. Zmluva o obchodnom zastúpení č. 11-MAN-008 zanikla
dňa 31.07.2015 z dôvodu vypovedania zmluvy zo strany žalovaného. Zmluva o obchodnom zastúpení
č. 11-MAK-161 zanikla dňa 31.12.2015 z rovnakého dôvodu. V zmysle vyššie uvedeného si žalobca
podľa § 669 Obchodného zákonníka uplatnil voči žalovanému v zákonnej lehote prostredníctvom
výzvy zo dňa 01.07.2016 právo na odstupné v celkovej výške 26.881,36 Eur. Výzva bola žalovanému
doručená dňa 06.07.2016. Žalovaný na výzvu žalobcu odpovedal listom zo dňa 08.08.2016. Nárok
žalobcu na odstupné neuznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu obligatórnych podmienok vyplývajúcich

z 669 Obchodného zákonníka. Žalobca sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného. Základným
predpokladom pre založenie práva obchodného zástupcu na odstupné je naplnenie obligatórnych
podmienok zakotvených v ustanovení § 669 ods. 1 písm. a) a b) Obchodného zákonníka, ktoré
zároveň musia byť splnené kumulatívne. Žalobca poukázal na skutočnosť, že zmluvná spolupráca
obchodného zastúpenia, uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, ktorej predmetom bola činnosť
žalobcu smerujúca k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednávania a uzatvárania zmlúv v mene
žalovaného a na jeho účet a kde sa žalovaný ako zastúpený zaviazal zaplatiť žalobcovi ako obchodnému

zástupcovi províziu, bola započatá už Rámcovou dohodou zo dňa 21.12.2000 a nepretržite trvala až do
dňa 31.07.2015 respektíve dňa 31.12.2015, kedy zo strany žalovaného došlo k vypovedaniu zmlúv o
obchodnom zastúpení č. 11-MAN-008 a č. 11-MAK-161. Zmluvná spolupráca obchodného zastúpenia
medzi žalobcom a žalovaným teda celkovo trvala celých 15 rokov. Rámcová dohoda zo dňa 21.12.2000bola nahradená Rámcovou dohodou zo dňa 31.12.2001, ktorej predmetom bolo dojednanie platných
podmienok pre uzatvárania poistných zmlúv v mene a na účet žalovaného. Predmetom samotných
poistných zmlúv, ktoré žalobca dojednával so zákazníkmi v mene a na účet žalovaného na základe

Rámcovej dohody zo dňa 31.12.2001 a na to nadväzujúceho zmluvného vzťahu bolo poistenie budov
prevádzkovaných na účely bývania. Podľa žalobcu išlo o poistný program ním vytvorený v roku 1995,
ktorý bol včlenený do portfólia žalovaného. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa tým stal vôbec prvým
obchodníkom v Slovenskej republike, ktorý takýto produkt na trhu neživotného poistenia ponúkal. V
dôsledku tejto konkurenčnej výhody došlo podľa žalobcu k výraznému zlepšeniu postaveniu žalovaného

na poistnom trhu. Za túto svoju činnosť prevzal žalobca od žalovaného niekoľko ocenení. Žalobca v
rámci obchodnej činnosti, ktorú vyvíjal v prospech žalovaného, v jeho mene a na jeho účet, získal nových
zákazníkov ( klientov ), ktorí sú u žalovaného aj naďalej poistení. Podľa žalobcu to jasne preukazuje, že
žalovaný má aj po ich skončení zmluvnej spolupráce výhody z obchodovania so zákazníkmi, ktoré získal
žalobca. Žalobca ukončením zmluvného vzťahu obchodného zastúpenia stratil províziu, ktorá od roku
2011 do roku 2015, t.j. za posledných 5 rokov spolupráce predstavovala sumu 134.406,91 Eur. Žalobca

poukázal na § 668a až § 669a z časti aj § 671 Obchodného zákonníka, ktoré predstavujú transpozíciu
smernice Rady 86/653/EHS z 18. decembra 1986 o koordinácii právnych predpisov členských štátov
týkajúcich sa samostatných obchodných zástupcov ( ďalej len ako „Smernica“ ). Podľa žalobcu preto
pri výklade samotných zákonných ustanovení treba vychádzať aj zo samotného znenia Smernice,
ktorej účel spočíva najmä v ochrane obchodného zástupcu v rámci jeho vzťahu so zastúpeným.

Formuláciu článku 17 ods. 2 Smernice je totiž nevyhnutné vykladať v takom zmysle, ktorý prispieva
k ochrane obchodného zástupcu, a teda v plnom rozsahu prihliada na jeho zásluhy pri uskutočnení
transakcií, ktorými je poverený. Žalobca na podporu svojich tvrdení odkázal na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/143/2014 zo dňa 25.08.2015 a rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa
07.04.2014 vo veci 315-14. Zmluvný vzťah medzi sporovými stranami trval 15 rokov. Počas tohto

obdobia žalobca získal pre žalovaného penzum nových zákazníkov a tiež významne rozvinul a rozšíril
portfólium poistných produktov neživotného poistenia žalovaného, keď žalovaný ako prvý obchodník na
slovenskom poistnom trhu začal ponúkať poistenie bytových domov, pričom žalovaný aj naďalej čerpá
výhody z daného produktu. V kontexte vyššie uvedeného žalobca má za to, že splnil všetky podmienky
pre priznanie práva na odstupné z dôvodu skončenia zmluvného vzťahu so žalovaným. Na preukázanie

svojich tvrdení žalobca predložil súdu listinné dôkazy na ktoré sa v žalobnom návrhu odvolával.

2. Dňa 18.12.2019 doručil súdu svoje vyjadrenie k žalobe žalovaný. Uviedol, že nárok žalobcu v
celom rozsahu neuznáva. Podľa žalovaného žalobca zrejme úmyselne v žalobe opomenul okolnosti
a dôvody, pre ktoré došlo k vypovedaniu Zmlúv v roku 2015. V roku 2015 došlo k významnej zmene

legislatívnej úpravy v oblasti poistenia a to prijatím zákona č. 39/2015 Z.z. o poisťovníctve a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým bola do slovenského právneho poriadku transponovaná
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia
(Solvency II). S touto právnou úpravou súvisela aj nepriama novelizácia zák. 186/2009 Z.z. o finančnom
sprostredkovaní a poradenstve a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zároveň v súlade so zák.

122/2013 Z.z. o ochrane osobných údajov (vtedy platný zákon o OOU) bolo potrebné do 2 rokov od
účinnosti zákona zosúladiť zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným s touto právnou úpravou.
Žalovaný reflektujúc novú právnu úpravu predložil všetkým svojím obchodným zástupcom v roku 2015
návrhy nových zmlúv o obchodnom zastúpení. Žalovaný mal k zneniu predložených nových zmlúv
pripomienky, ktoré zastúpený (žalovaný) ako poisťovňa s ohľadom na platnú právnu úpravu nemohol

akceptovať a preto, že nakoniec neprišlo k dohode o obsahu nových zmlúv, musel uzavreté zmluvy
vypovedať. Podľa žalovaného ustanovenie § 669 ods. 1 písm. a) Obchodného zákonníka upravuje
primeranú náhradu provízie, ktorú by obchodný zástupca vzhľadom na výsledok svojej činnosti mohol
získať, pokiaľ by obchodné zastupovanie neskončilo a súčasne predstavuje aj určité vyrovnanie prínosu
činnosti obchodného zástupcu pre zastúpeného na danom trhu a jeho zvýhodnenie, preto pre vznik

práva na odplatu sú určené podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne.

3. Žalovaný je toho názoru, že v prípade špecifickej činnosti akou je poisťovacia činnosť, nie je možné
brať do úvahy iba jednoduchý prínos v podobe poisteného uvedeného v poistných zmluvách, je nutné
zobrať do úvahy aj škodovosť, teda pomer prepísaného poistného k súčtu vyplatených poistných plnení

a rezerv na budúce poistné plnenia. Žalovaný je toho názoru, že nemá podstatné výhody vyplývajúce
z obchodov, ktoré sprostredkoval žalobca, pretože ak si porovnáme celkové predpísané poistné, ktoré
žalovaný činnosťou žalobcu získal, tak sa jedná o nepatrný pomer voči predpísanému poistnému v
neživotnom poistení celkovo. Škodovosť v neživotnom poistení sa dlhodobo pohybuje na úrovni okolo50%. Podľa žalovaného žalobcom uplatnená odplata nie je v žiadnom prípade spravodlivá. Ukončenie
zmluvného vzťahu nebolo z vôle žalovaného, ale z dôvodu že žalobca nechcel akceptovať návrh na
uzatvorenie takej zmluvy o obchodnom zastúpení, ktorá by reflektovala platné právne predpisy a ktorú

ostatní obchodní zástupcovia akceptovali bez výhrad. Žalobca je obchodnou spoločnosťou s jediným
spoločníkom, ktorým je pán P. N.. Žalobcovi zaniklo oprávnenie vykonávať činnosť samostatného
finančného agenta dňa 23.05.2016. Pán P. N. pôsobí od 29.06.2016 ako podriadený finančný agent
spoločnosti INSIA SK, s.r.o. a mnohé z uzavretých poistných zmlúv po ukončení zmluvného vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným, prešli na spoločnosť INVIA SK s.r.o., ktorej je z týchto poistných zmlúv

vyplácaná provízia. Ako svojmu podriadenému finančnému agentovi z týchto poistných zmlúv časť
provízie spoločnosť INVIA SK s.r.o. vypláca pánu P. N.. Žalovaný v prílohe predložil prehľad poistných
zmlúv uzatvorených v dôsledku činnosti žalobcu, kde sú jednotlivé zmluvy farebne odlíšené v závislosti
odichplatnosti.Žalovanýďalejpoukázalnaskutočnosť,žemedzisporovýmistranaminebolauzatvorená
konkurenčná doložka podľa § 672a Obchodného zákonníka. Podľa žalovaného pri posudzovaní nároku
na odstupné je potrebné brať do úvahy všetky relevantné okolnosti, aj nie ktoré nie sú uvedené priamo

v zákone. Princíp spravodlivosti je potrebné uplatniť tak voči zastúpenému ako aj voči obchodnému
zástupcovi. Na základe vyššie uvedeného je žalovaný toho názoru, že žalobcovi nevzniklo právo na
odstupné podľa § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že
požadované odstupné vypočítané žalobcom je v nesprávnej výške a nie je ani zrejmé od akého dátumu
si uplatňuje úrok z omeškania.

4. K uvedenému vyjadreniu žalovaného doručil súdu dňa 25.01.2020 svoje vyjadrenie žalobca. Uvádza,
že žiadnym spôsobom nenamietal zosúladenie zmluvného vzťahu založeného medzi ním a žalovaným s
existujúcou právnou úpravou. Žalobca neakceptoval návrh novej sprostredkovateľskej zmluvy z dôvodu
nevyváženého zmluvného vzťahu medzi ním a žalovaným. Podľa žalobcu bola táto nevyváženosť

prítomná už v existujúcom právnom vzťahu. Skutočnosť, že v zmluvách nebola dohodnutá konkurenčná
doložka a žalobca po ukončení zmluvy stratil oprávnenie vykonávať činnosť samostatného finančného
agenta považuje žalobca z pohľadu predmetu sporu za irelevantné. Žalobca nevidí podstatný význam
z pohľadu posúdenia dôvodnosti podanej žaloby ani v tom, či časť portfólia žalobcu zanikla z dôvodu
výpovede poistných zmlúv zo strany poistníkov alebo na základe iných skutočností. Ako dôležité

však žalobca vidí tvrdenia žalovaného, v zmysle ktorých sám priznáva existenciu obchodov, ktoré
sprostredkoval žalobca a z ktorých má žalovaný výhody aj po skončení zmluvy medzi ním a žalobcom,
keďže ako „živé“ prešli pod správu spoločnosti INSIA SK, s.r.o. respektíve iných sprostredkovateľov. Je
nepochybné, že žalovaný požíval výhody aj zo zmlúv s klientami, ktorých k žalovanému priviedol žalobca
a ktorí prešli, či už z rozhodnutia žalovaného alebo z vlastného rozhodnutia k inému sprostredkovateľovi.

Podstatným je to, že títo klienti v dôsledku činnosť žalobcu sa stali klientmi a následne u žalovaného
ostali poistení. Keďže žalobca ukončil činnosť sprostredkovateľa jeho bývalí klienti museli logicky prejsť
inému sprostredkovateľovi. Žalobca má za to, že v celom rozsahu kumulatívne naplnil podmienky na
odstupné v zmysle § 669 Obchodného zákonníka. Žalobca pre žalovaného získal množstvo nových
zákazníkov (klientov), čo preukazuje aj množstvo poistných zmlúv sprostredkovaných žalobcom, ktoré

boli prevedená jednak na INSIA SK, s.r.o, ako aj ďalších sprostredkovateľov. Výška škodovosti v oblasti
neživotného poistenia je pre posúdenie existencie a výšky nároku žalobcu právne irelevantná. Žalobca
má za to, že výšku odstupného si uplatnil v súlade s ustanovením § 669 ods. 2 zákona č. 513/1991
Zb. (Obchodný zákonník), pričom úrok z omeškania vo výške 8% si uplatňuje odo dňa 21.07.2016, čo
jasne a zreteľne uviedol vo svojom žalobnom návrhu. Podľa žalobcu žalovaný neuviedol nič také, čo

by jeho nárok spochybňovalo.

5. Žalovaný vo svojej duplike doručenej dňa 24.02.2020 nárok žalobcu naďalej v celom rozsahu
neuznal.Podľažalovanéhopodnevyváženosťouzmluvnéhovzťahuvšakjednoznačnetakpodľaprávnej
teórie ako aj v rozhodovacej praxi súdov je potrebné chápať nerovnováhu vo vzájomných plneniach,

právach a povinnostiach zmluvných strán. Zmluvy č. 11-MAK-008 a 11-MAK-161 v žiadnom prípade
neobsahovali žiadne ustanovenie, ktoré by zakladalo nevyváženosť zmluvného vzťahu medzi žalobcom
a žalovaným. Návrh nových zmlúv žalobca nepodpísal svojvoľne, neracionálne a bezdôvodne. Ako
žalovaný uviedol už vo vyjadrení k žalobe, po tom, čo nedošlo k uzavretiu nových zmlúv musel žalovaný
zmluvy vypovedať, inak by boli uzavreté zmluvy v rozpore s právnou úpravou. Z poistných zmlúv, ktoré

ostali v platnosti ale prešli do sprostredkovateľskej starostlivosti spoločnosti INSIA SK, s.r.o. je tejto
spoločnostivyplácanáprovízia;pretútospoločnosťakopodriadenýfinančnýagentpôsobíp.P.N.,jediný
spoločník a konateľ žalobcu, ktorému spoločnosť INSIA SK s.r.o. nepochybne vypláca z týchto zmlúv
časť provízie, preto aj z hľadiska tohto aspektu sa javí uplatnený nárok na odstupné ako nespravodlivý.Žalobca uviedol, že je dôležité poukázať na skutočnosť, že žalobca vytvoril akýsi vlastný POISTNÝ
PROGRAM, ktorý mal včleniť do portfólia žalovaného. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že v
r. 1993 bol prijatý zákon č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ktorý nadobudol

účinnosť 01.septembra 1993. To, čo uvádza žalobca ako vlastný poistný program je v skutočnosti poistný
produkt reflektujúci túto novú právnu úpravu. Žalobca nijako tvrdenia o vlastnom poistnom programe
nekonkretizoval ani nepredložil žiadne dôkazy na preukázanie týchto tvrdení. Žalovaný nie je ani nebol
lídrom na trhu neživotného poistenia, tak ako to uviedol žalobca. Žalobca nekonkretizoval z čoho vyvodil
svoj podiel na úspechu žalovaného.

6. Na pojednávaní konanom dňa 08.10.2020 žalobca ako aj žalovaný zotrvali na svojich písomných
vyjadreniach. Žiadne iné významné skutočnosti neuviedli. Žalovaný písomným podaním zo dňa
12.10.2020 predložil súdu listinné dôkazy, a to prehľad poistných zmlúv sprostredkovaných žalobcom
s farebným vyznačením, predtým zaslané v elektronickej forme. Zároveň poukázal na skutočnosť,
že ročné poistné z poistných zmlúv, ktoré nezanikli, t. z. neboli na základe plnej moci od klientov

udelených iným sprostredkovateľom prevedené do sprostredkovateľskej starostlivosti týchto iných
sprostredkovateľov ani na sprostredkovateľa INVIA SK s.r.o. bolo vo výške 14.796,47 Eur. Uvedené
podľa žalovaného preukazuje, že nemá žiadne podstatné výhody z obchodov s týmito poistníkmi. Na
podanie žalovaného reagoval žalobca vyjadrením zo dňa 04.11.2020 kde uviedol, že nová zmluva
nebola uzatvorená z dôvodu nezohľadnenia pripomienok žalobcu k nevyváženosti zmluvného vzťahu

spočívajúceho v uznávaní výpovedí doručených rôznymi správcami bytových domov bez poverenia
poistenými a to pri zmluvách uzavretých samotnými poistenými. Táto pripomienka k zmluve bola
vznesená už pri doručení nového návrhu zmluvy, koncom roku 2014 a bola uvádzaná pri pokračovaní
návrhov na riešenie od júla 2015. Teda nie je opodstatnená námietka neuznania spravodlivosti pri
vypovedaní zmlúv z dôvodu údajnej zmeny právneho poriadku v máji 2016. Prvé neoprávnené výpovede

boli žalovaným uznané už v roku 2008 a ich množením sa došlo v roku 2010 až k situácii, že žalobca
žalovanému na znak nesúhlasu s takýmto postupom vrátil diplomy za prínos v predchádzajúcom období.
Vývoj z pohľadu žalobcu očakával úpravu v zmluvnom vzťahu už vtedy a tým vznik pevného základu
na pokračujúci rozvoj žalobcu v tomto produkte. Neriešenie veci od roku 2008 prinášalo významné
znižovanie produkcie odlivom poistených vyznačené v excelovskej tabuľke žltou farbou, čím sa umele

vytváralo znižovanie významnosti žalobcu v hodnotení objemu produkcie. Podľa žalobcu otázka
škodovosti nie je pre posudzovanie oprávnenosti priznania odstupného relevantná a opodstatnená.
Poistná udalosť je náhodnou udalosťou.

7. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie. Na pojednávaní konanom dňa 20.04.2021

žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie
žalovaného. Súd návrhu žalobcu vyhovel a vo veci samej rozhodol rozsudkom pre zmeškanie
žalovaného. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 12.05.2022 č. k. 3Cob/47/2022-298 na základe
odvolania žalovaného rozsudok pre zmeškanie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a rozhodnutie. Na pojednávaní konanom dňa 15.06.2023 právny zástupca žalobcu zhrnul doterajšie

okolnosti prejednávanej veci. Uviedol, že žalovaný nepoprel skutočnosť, že žalobca bol osobou ktorá sa
významným spôsobom podieľal na vytvorení poistného produktu poistenia bytových domov a žalovaný
má z tohto produktu výhody až do dnešného dňa. Poukázal na to, že z hľadiska práva na odstupné
je potrebné posudzovať vec ku skončeniu zmlúv o obchodnom zastúpení a to čo sa dialo po skočení
zmlúv žalobca už nedokázal nijako ovplyvniť. Samotný rozsah obchodov vo vzťahu k celkovým príjmom

nie je určujúcim determinantom na vznik nároku na odstupné. Námietky žalovaného v otázke dôvodov
skončenia ich zmluvného vzťahu považoval žalobca za irelevantné. Žalovaný poukázal na rozsudok
Súdneho dvora EÚ zo dňa 26.03.2009 sp. zn. C-348/07, ktorý stanovil tri fázy pre určenie výšky
odstupného. Podľa žalovaného žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keďže žiadnym
spôsobom nepreukázal už prvú podmienku a to získanie nových zákazníkov alebo významné rozvinutie

obchodu s doterajšími zákazníkmi podstatnou činnosťou žalobcu. Žalovaný uviedol, že nemá podstatné
výhody z obchodov, ktoré sprostredkoval žalobca, pretože celkové predpísané ročné poistné, ktoré
žalovaný činnosťou žalobcu získal je okolo 30.000 Eur ročne, čo je nepatrný pomer voči predpísanému
celkovému ročnému poistnému, ktoré žalovaný dosahuje. Len za rok 2011 mal žalovaný ročné poistné
v sume 11.000.000 Eur. Žalobca nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že jeho činnosť

bola niečím výnimočná oproti stovkám iných finančných agentov s ktorými žalovaný spolupracuje.
Najlepší obchodníci dosahujú predpis ročného poistného aj viac ako 100.000 Eur. Navyše z dôvodu
neuzatvorenia konkurenčnej doložky, žalobca bezprostredne po ukončení zmluvného vzťahu uzatvoril
zmluvu u finančného agenta INSIA SK s.r.o. a časť poistných zmlúv prešla pod tohto agenta, pretoje podľa názoru žalovaného i naďalej vyplácaná provízia zo zmlúv, ktoré prešli na pod spomínaného
finančného agenta, a preto žalobca neprišiel o takú výšku provízie ako deklaruje.

8. Súd sa oboznámil s tvrdeniami strán sporu ako aj nimi predloženými listinnými dôkazmi a vykonaným
dokazovaním zistil nasledovný skutkový stav veci:

9. Dňa 18.01.2007 uzatvoril so žalovaným zmluvu o obchodnom zastúpení č. 11-MAN-008 a zmluvu o
obchodnom zastúpení č. 11-MAK-161 (ďalej spolu aj ako „zmluvy“), na základe ktorých vykonával pre

žalovaného činnosť sprostredkovania neživotného poistenia. Predmetné zmluvy rušili predchádzajúce
uzatvorené zmluvy o obchodnom zastúpení medzi žalobcom a žalovaným. V zmysle týchto zmlúv bol
žalobca oprávnený v mene a na účet žalovaného uzatvárať zmluvy o poistení. Zmluva o obchodnom
zastúpení č. 11-MAN-008 zanikla dňa 31.07.2015 z dôvodu vypovedania zmluvy zo strany žalovaného.
Zmluva o obchodnom zastúpení č. 11-MAK-161 zanikla dňa 31.12.2015 z rovnakého dôvodu.

10. Podľa čl. V bod 1. zmluvy, Sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu za poistnú zmluvu, keď sú
splnené súčasne všetky nasledovné podmienky:
a) uzavretie poistnej zmluvy je výsledkom sprostredkovateľskej činnosti sprostredkovateľa,
b) poistná zmluva bola Unionu riadne doručená,
c) poistné, predpísané na predmetné poistné obdobie bolo klientom zaplatené do šiestich mesiacov odo

dňa jeho splatnosti.
Za zaplatenie poistného klientom sa pre účely tejto zmluvy považuje pripísanie príslušného poistného
na účet Unionu a jeho spracovaní.
Nárok na províziu má sprostredkovateľ za súčasného splnenia stanovených podmienok len počas
platnosti tejto zmluvy.

11. Žalobca podľa § 669 Obchodného zákonníka uplatnil voči žalovanému v zákonnej lehote
prostredníctvom výzvy zo dňa 01.07.2016 právo na odstupné v celkovej výške 26.881,36 Eur. Výzva
bola žalovanému doručená dňa 06.07.2016. Žalovaný na výzvu žalobcu odpovedal listom zo dňa
08.08.2016. Nárok žalobcu na odstupné neuznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu obligatórnych

podmienokvyplývajúcichz669Obchodnéhozákonníka.Výškuodstupnéhožalobcavypočítalzpriemeru
provízií získaných v priebehu posledných piatich rokov.

12. Z predloženého sumáru saldokonta žalobcu vyplýva, že provízia žalobcu bola za rok 2011 vo výške
26.257,45 Eur, za rok 2012 vo výške 27.536,84 Eur, za rok 2013 v sume 30.162,24 Eur, za rok 2014

činila provízia 27.593,54 Eur a za rok 2015 sumu 22.856,84 Eur, t.j. spolu za obdobie posledných piatich
rokov v sume 134.406,91 Eur. Uvedené skutočnosti neboli medzi žalobcom a žalovaným sporné.

13. Z prehľadu predpísaného poistného z neživotného poistenia u žalovaného (č. l. 70) vyplýva, že
v roku 2011 bola celková produkcia neživotného poistenia u žalovaného vo výške 32.192.033 Eur, v

roku 2012 vo výške 21.798.535 Eur, v roku 2013 v sume 31.095.293 Eur, za rok 2014 to bola suma vo
výške 31.204.385 Eur a v roku 2015 činila celková produkcia poistného z neživotného poistenia sumu
33.818.358 Eur.

Z tabuľky všetkých poistných zmlúv, ktoré žalobca uzatvoril v prospech žalovaného v čase platnosti

zmluvy vyplýva, že väčšina zmlúv, ktoré uzatvoril v prospech žalovaného žalobca bola buď ukončená
ešte v čase platnosti zmluvy medzi žalobcom a žalovaným alebo prešli od 29.06.2016 na spoločnosť
INSIA SK, s.r.o.. Ročné poistné z poistných zmlúv, ktoré nezanikli, t. z. neboli na základe plnej moci
od klientov udelených iným sprostredkovateľom prevedené do sprostredkovateľskej starostlivosti týchto
iných sprostredkovateľov ani na sprostredkovateľa INVIA SK s.r.o. bolo vo výške 14.796,47 Eur.

14. Po právnej stránke posúdil súd vec nasledovne:

15. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich

podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka, strany sa môžu odchýliť od ustanovení tejto časti zákona
alebo jej jednotlivé ustanovenia vylúčiť s výnimkou ustanovení § 261 a § 262 ods. 2, § 263 až 272, §273 ods. 1, § 276 až 289, 301, 303, 304, § 306 ods. 2 a 3, § 308, § 311 ods. 1, § 312, 313, § 321 ods.
4, § 324, 340a, 340b, 341, 365, 369 až 369d, 370, 371, 376, 382, 384, 386 až 408, 408a, 444, 458,
459, 477, 478, § 479 ods. 2, § 480, 481, § 483 ods. 3, § 488, 493, 499, § 509 ods. 1, § 592, 597, §

655 ods. 1, § 655a, § 660 ods. 2 až 4, § 668 ods. 3, § 668a, 669, 669a, 672a, 675, 676 ods. 1 a 2, §
711, 720, 725, 729, 743 a 771c.

17. Podľa § 652 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca
ako podnikateľ zaväzuje pre zastúpeného vyvíjať činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv

alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpeného a na jeho účet a zastúpený sa zaväzuje
zaplatiť obchodnému zástupcovi províziu.

18.Podľa§653Obchodnéhozákonníka,obchodnýzástupcajepovinnývurčenejúzemnejoblastivyvíjať
s odbornou starostlivosťou činnosť, ktorá je predmetom jeho záväzku. Ak nie je v zmluve táto územná
oblasťurčená,predpokladása,žeobchodnýzástupcamávyvíjaťčinnosťnaúzemíSlovenskejrepubliky.

19. Podľa § 654 ods. 1 Obchodného zákonníka, predmetom záväzku obchodného zástupcu je
vyhľadávanie záujemcov o uzavretie obchodov, ktoré sú vymedzené v zmluve.

20. Podľa § 655 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak zmluva zahŕňa i uzavieranie obchodov obchodným

zástupcom v mene zastúpeného, je obchodný zástupca povinný uzavierať tieto obchody len za
obchodných podmienok určených zastúpeným, ak neprejavil zastúpený súhlas s iným postupom.

21. Podľa § 659 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má nárok na províziu dojednanú
alebo zodpovedajúcu zvyklostiam v odbore činnosti podľa miesta jej výkonu s prihliadnutím na druh

obchodu, ktorý je predmetom zmluvy. Províziou je aj odmeňovanie obchodného zástupcu vykonávané v
závislosti od počtu alebo od úrovne obchodov. Nárok na úhradu nákladov spojených so svojou činnosťou
má obchodný zástupca popri provízii, len keď to bolo dojednané a ak nevyplýva zo zmluvy niečo iné,
len keď mu vznikol nárok na províziu z obchodu, ktorého sa náklady týkajú.

22. Podľa § 659a ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má nárok na províziu za obchody
uskutočnené počas trvania zmluvného vzťahu, ak a) obchod sa uzatvoril v dôsledku jeho činnosti, b)
obchod sa uzatvoril s treťou osobou, ktorú ešte pred uzavretím obchodu získal na účel uskutočňovania
obchodov tohto druhu.

23. Podľa § 668 ods. 2 a 5 Obchodného zákonníka, zmluvu dohodnutú na neurčitý čas môže ukončiť
ktorákoľvek zo strán výpoveďou. Ak z obsahu zmluvy nevyplýva niečo iné, výpovedná lehota uplynie
ku koncu kalendárneho mesiaca.

24. Podľa § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný zástupca má v prípade skončenia zmluvy

právo na odstupné, ak a) pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s
doterajšími zákazníkmi a zastúpený má podstatné výhody vyplývajúce z obchodov s nimi a b) vyplatenie
odstupného s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä na províziu, ktorú obchodný zástupca stráca a
ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených s týmito zákazníkmi, je spravodlivé; tieto okolnosti zahŕňajú aj
použitie alebo nepoužitie konkurenčnej doložky podľa § 672a.

25. Podľa § 669 ods. 2 Obchodného zákonníka, výška odstupného nesmie prekročiť priemernú ročnú
províziu vypočítanú z priemeru provízií získaných obchodným zástupcom v priebehu posledných piatich
rokov; ak zmluva trvala menej ako päť rokov, výška odstupného sa vypočíta z priemeru provízií za celé
zmluvné obdobie.

26. Podľa čl. 1 bod 2. smernice Rady, o koordinácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich
sa samostatných obchodných zástupcov (86/653/EHS) (ďalej len „smernica“), na účely tejto smernice,
"obchodný zástupca" znamená samostatne zárobkovo činného sprostredkovateľa, ktorý má trvalé
oprávnenie dojednávať predaj alebo nákup tovaru v mene a na účet inej osoby, ktorá sa ďalej nazýva

"zastúpený" alebo dojednať a uzatvoriť takéto právne úkony na účet a menom zastúpeného.

27. Podľa čl. 17 bod 2. písm. a) smernice, obchodný zástupca má nárok na náhradu do takej miery,
do akej - priviedol zastúpenému nových zákazníkov alebo podstatne zvýšil finančný objem obchodovs existujúcimi zákazníkmi, a pokiaľ zastúpený má aj naďalej podstatné prínosy z obchodu s týmito
zákazníkmi a - náhrada je primeraná všetkým skutočnostiam, najmä provízii za obchody, ktoré obchodný
zástupca stratil.

28. Na základe vykonaného dokazovania a citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol.

29. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 26.881,36 Eur ktorá mu mala vzniknúť ako

nárok na odstupné v zmysle § 669 Ods. 1 Obchodného zákonníka. Skutočnosť, že medzi žalobcom
a žalovaným existoval zmluvný vzťah obchodného zastúpenia nebol medzi stranami sporu sporný.
Obdobne spornou nebola ani skutočnosť, že Zmluva o obchodnom zastúpení č. 11-MAN-008 zanikla
dňa 31.07.2015 z dôvodu vypovedania zmluvy zo strany žalovaného. Zmluva o obchodnom zastúpení
č. 11-MAK-161 zanikla dňa 31.12.2015 z rovnakého dôvodu.

30. Sporným medzi stranami sporu zostala predovšetkým otázka, či na základe skončenej zmluvy
vznikol žalobcovi nárok na vyplatenie odstupného po skončení zmluvy podľa § 669 ods. 1 Obchodného
zákonníka.

31. Zmluva o obchodnom zastúpení patrí do skupiny tzv. obstarávateľských zmlúv. Ich spoločným

znakom je zastúpenie osoby pri obstaraní určitej záležitosti v mene zastúpeného a za určitú odplatu.
Jej predmetom je sústavná činnosť obchodného zástupcu, ktorý sa za odmenu (províziu) zaväzuje pre
zastúpeného vyvíjať činnosť, ktorá smeruje k uzavieraniu určitého druhu zmlúv v mene zastúpeného a
na jeho účet. Obchodný zástupca má ako podnikateľ oprávnenie využívať všetky svoje znalosti a metódy
k dosiahnutiu cieľa zmluvy o obchodnom zastúpení, pričom je viazaný len odbornou starostlivosťou

a záujmami zastúpeného. Pokiaľ ide o otázku odmeny, provízia obchodného zástupcu je viazaná
na splnenie zákonných podmienok, predovšetkým na naplnenie očakávaného výsledku. Odplata teda
spočíva na princípe zásluhovosti.

32. Ustanovenie § 669, upravujúce vznik nároku na odstupné pri ukončení zmluvy, je transpozíciou

vyššie citovaného ustanovenia čl. 17 smernice. Hlavným účelom práva obchodného zástupcu na
odstupné je poskytnúť obchodnému zástupcovi kompenzáciu za jeho osobitné úsilie, ak obchodný
zástupca nielenže udržuje obchod s už existujúcimi zákazníkmi zastúpeného, ale svojou aktivitou sa
pričinil o získanie nových zákazníkov alebo obchod s doterajšími zákazníkmi výrazne rozvinul. Uvedené
však možno odmeniť nárokom na odstupné jedine za okolností, pokiaľ obchodný zástupca vykonával

svoje činnosti nad minimálny, resp. štandardne očakávaný rozsahu zahrnutý v povinnosti obchodného
zástupcu vykonávať svoju činnosť a ak v dôsledku značného prínosu pre zastúpeného získal pre neho
také výhody, ktoré si zaslúžia adekvátne finančné ohodnotenie za vykonanie týchto nadštandardných
služieb. Táto osobitná forma odmeny znamená, že obchodnému zástupcovi sa po ukončení zmluvy o
obchodnom zastúpení poskytne finančná náhrada za provízie, na ktoré by mu bol býval vznikol nárok,

ak by zmluva o obchodnom zastúpení ďalej trvala.

33. Pre vznik nároku zástupcu na vyplatenie odstupného po skončení zmluvy musia byť kumulatívne
splnené dve podmienky stanovené ustanovením § 669 ods. 1 Obchodného zákonníka. V prvom rade
pre vznik nároku obchodného zástupcu na odstupné je nevyhnutné preukázanie, že obchodný zástupca

pre zastúpeného získal nových zákazníkov alebo významne rozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi a
zastúpenýmápodstatnévýhodyvyplývajúcezobchodovsnimi.Pokiaľideouvedenúpodmienku,uniesť
dôkazné bremeno pri preukázaní týchto skutočností má povinnosť žalobca. Druhou podmienkou ktorá
musí byť pre vznik oprávnenia na vyplatenie odstupného kumulatívne splnená je, že jeho vyplatenie
musí byť s prihliadnutím na všetky okolnosti spravodlivé, pričom je potrebné do úvahy vziať aj existenciu

konkurenčnej doložky v zmluvnom vzťahu medzi obchodným zástupcom a zastúpeným.

34. Pokiaľ ide o stanovenie výšky odstupného, pri aplikácii ustanovenia § 669 Obchodného zákonníka,
je potrebné (berúc do úvahy článok 17 smernice), vykladať toto ustanovenie eurokonformne. V zmysle
záverov rozhodovacej praxe Súdneho dvora je účelom poskytnutia odstupného obchodnému zástupcovi

predovšetkým jeho ochrana po zániku zmluvy. Súdny dvor EÚ v rozsudku Turgay Semen zo dňa
26.03.2009, sp.zn.: C-348/07 stanovil tri fázy, pre správne určenie výšky odstupného.
Prvou fázou je predovšetkým vyčíslenie výhod zastúpeného subjektu, ktoré pre neho vyplývajú z
obchodov so zákazníkmi, ktoré pre neho získal zástupca. Druhou fázou je potom overenie, či čiastka,ku ktorej sa výpočtom dospelo je spravodlivá s ohľadom na všetky okolnosti prejednávaného prípadu
(predovšetkým s ohľadom na stratu provízii, ktoré obchodnému zástupcovi vznikli) a v tretej fáze sa
na čiastku odstupného uplatní maximálna hranica (ako vyplýva z §669 ods. 2), avšak len vtedy, ak ju

vypočítaná čiastka, ktorá vyplýva z predchádzajúcich dvoch fáz výpočtu prevyšuje.
Osobitne významným hľadiskom pre určenie výšky odstupného je provízia, ktorú obchodný zástupca
stráca v dôsledku ukončenia zmluvy, a ktorá vyplýva z obchodov uskutočnených so zákazníkmi, ktorých
získal, alebo s ktorými významne rozvinul obchod. Táto provízia nemusí byť identická s províziou, ktorá
bola obchodnému zástupcovi vyplatená. V tejto súvislosti je potrebné zistiť, ktorá vyplatená provízia

vyplýva z obchodov uskutočnených s tými zákazníkmi, ktorých obchodný zástupca získal alebo s ktorými
významne rozvinul obchod, a posúdiť, či ich obchodný zástupca ukončením obchodného zastúpenia
stratil (Rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky, sp.zn.: 32Cdo 3359/2011).

35. V danom prípade dospel súd k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení, keď
žiadnymspôsobomnepreukázalužprvúzdvochzákladnýchpodmienokprevzniknárokunaodstupné,a

tozískanianovýchzákazníkovalebovýznamnéhorozvinutiaobchodustýmidoterajšími.Akosúduvádza
vyššie, podstatou činnosti obchodného zástupcu je vyhľadávanie záujemcov o uzatváranie obchodov so
zastúpeným.Nemožnopretokaždézískanienovéhozákazníkaprezastúpenéhoautomatickypovažovať
za adekvátne pre vznik nároku na odstupné. Musí sa jednať o taký nadštandardný prínos obchodného
zástupcu pre zastúpeného, ktorý spôsobil, že zastúpený má aj po skončení zmluvy podstatné výhody

vyplývajúce z týchto obchodov.

36. Žalobca nijakým spôsobom v konaní nepreukázal, že by pre žalovaného ako zastúpeného získal
toľko nových zákazníkov, aby mal z nich žalovaný aj po skončení zmluvného vzťahu medzi žalobcom a
žalovaným,naďalejpodstatnévýhody.Boltonaopakžalovaný,ktorývkonanípredložilprehľadpoistných

zmlúv sprostredkovaných žalobcom pre žalovaného na č. l. 186 spisu, z ktorého vyplýva výška ročného
poistnéhozpoistnýchzmlúvzktorýchmážalovanýnaďalejvýhodyvsume14.796,47Eur.Celkovávýška
províziežalobcu,ktorúzasvojučinnosťzískaljeokolo27.000Eurročne(porovnajbod12.odôvodnenia),
čo je nepatrný pomer voči predpísanému celkovému ročnému poistnému, ktoré žalovaný dosahuje.
Len za rok 2011 mal žalovaný ročné poistné v sume 32.000.000 Eur (porovnaj bod 13. odôvodnenia).

Z uvedeného je zrejmé, že žalobca významne nerozvinul obchod s doterajšími zákazníkmi, pričom
obdobne si žalobca počínal aj v ostatných rokoch.

37. Pre posúdenie vzniku samotného nároku na odstupné je však potrebné, aby obchodný zástupca
vykonával svoju činnosť nadštandardne v priebehu celého sledovaného obdobia. Z tabuliek, ktoré

žalovaný súdu predložil a z vyššie uvedených štatistických údajov však vyplýva, že žalobca v priebehu
celého trvania zmluvného vzťahu nezískal pre žalovaného významný počet nových zákazníkov ani
nerozvinul obchody s doterajšími. Žalobca súdu predložil ocenenie spoločnosti POIST SERVIS, s.r.o.
žalovaným, rámcovú dohodu zo dňa 31.12.2001 a 30.09.2011, poistnú zmluvu zo dňa 15.04.2019, ktoré
však žiadnym spôsobom nepostačujú na preukázanie skutočnosti, ktoré by boli pre súd relevantné pre

posúdenie opodstatnenosti vzniknutého nároku.

38. Pokiaľ ide o druhú podmienku, ktorá musí byť splnená pre vznik nároku na odstupné, a to, že s
prihliadnutím na všetky okolnosti, musí byť takéto odstupné spravodlivé, pričom je potrebné prihliadnuť
aj na použitie konkurenčnej doložky, ani túto súd nepovažuje za splnenú pre vznik nároku na odstupné

(hoci pre posúdenie nároku na odstupné ako nedôvodného postačuje konštatovanie nesplnenie prvej
z dvoch kumulatívnych podmienok).
V konaní bolo preukázané, a žalobca uvedené tvrdenie ani nerozporoval, že v zmluve o obchodnom
zastúpení nebola medzi zmluvnými stranami dohodnutá konkurenčná doložka, ktorá by po zániku
obchodného zastúpenia pre žalovaného zamedzovala žalobcovi výkon ďalšej podnikateľskej činnosti

v uvedenom segmente. Žalobcovi tak po skončení zmluvného vzťahu nič nebránilo začať výkon
činnosti obchodného zástupcu v prospech iného zastúpeného, čo nakoniec aj urobil, keď jediný
konateľ a spoločník žalobcu začal vykonávať činnosť obchodného zástupcu pre spoločnosť INSIA
SK, s.r.o.. Žalobca prostredníctvom svojho spoločníka a konateľa však nielenže začal vykonávať
činnosť obchodného zástupcu v rovnakom predmete podnikania ako vykonáva žalovaný, ale v prospech

spoločnosti INSIA SK, s.r.o. previedol časť zákazníkov, ktorých získal pre žalovaného. Ani uvedenú
skutočnosť žalobca nepoprel. S ohľadom na uvedené a ustálené skutočnosti nemožno vyplatenie
odstupného pre obchodného zástupcu posúdiť ako spravodlivé.39. Pokiaľ ide o samotnú výšku odstupného v sume 26.881,38 Eur, ktorú si žalobca v konaní
uplatnil, túto súd nepovažoval ako správne určenú. Žalobcom prezentovaný výpočet nasvedčuje tomu,
že žalobca nerozlišuje medzi pravidlami pre určenie základnej výšky odstupného v zmysle § 669

ods. 1 a medzi limitáciou výšky odstupného upravenou v § 669 ods. 2. Výpočet základnej výšky
odstupného podľa prvého odseku, v ktorom treba zohľadniť celý rad materiálnych kritérií a navyše
uplatniť aj korektív spravodlivosti je potrebné odlíšiť od výpočtu limitácie podľa druhého odseku, kde
sa bez ďalších korekcii vychádza z jednoduchého súhrnu všetkých provízii, ktoré obchodní zástupca
získal v príslušnom rozhodnom období, teda posledných 5 rokov. Obdobne účel obidvoch veličín je

odlišný. Zatiaľ čo v prípade prvého odseku ide o mechanizmus určenia spravodlivej výšky odstupného,
prostredníctvom ktorého je vyrovnávaná do budúcna trvajúca výhoda zastúpeného plynúca z činnosti
obchodného zástupcu, účelom druhého odseku je obmedziť výšku odstupného určitou maximálnou
čiastkou vychádzajúcou z priemeru minulých období, s cieľom zamedziť tomu, aby bol obchodní
zástupca skrz primárne kompenzačný a vyrovnávací mechanizmus odstupného uvedený vo výsledku
do lepšej pozície, než v akej by bol, keby zmluvný vzťah trval naďalej (pozri aj Rozsudok Najvyššieho

súdu Českej republiky č.k.: 32Cdo 3020/2016-513, z 28.11.2018).
Žalobca svojim postupom, kedy len sčítal celkovú sumu provízii v období piatich rokov, ktorú následne
vydelil piatimi a dospel k sume 26.881,38 Eur, nepostupoval správne, pretože svojim výpočtom zistil len
maximálnu limitáciu odstupného ako ju predpokladá ustanovenie § 669 ods. 2 Obchodného zákonníka.
To však nie je pre určenie výšky odstupného postačujúce. Určenie limitácie je až treťou z troch vyššie

uvedených fáz výpočtu výslednej výšky odstupného, pričom správne vypočítané odstupné je dané týmto
limitom, aj to len v prípade, ak výška vypočítaného odstupného tento limit prevyšuje (porovnaj bod č.19
rozsudku Súdneho dvora Turgay Semen, sp.zn.: C-348/07).
Pre správne určenie výšky odstupného tak mal žalobca predovšetkým vyčísliť naďalej trvajúce výhody
žalovaného, ktoré pre neho vyplývajú z obchodov so zákazníkmi, ktorých pre žalovaného získal

alebo s ktorými významne rozvinul obchod (prvá fáza) a len za splnenia tohto predpokladu by bolo
následne možné pristúpiť k druhej fáze určenia výšky, a to posúdenia otázky spravodlivosti vyplatenia
vypočítaného odstupného s ohľadom na všetky okolnosti, pričom v rámci tretej fázy by súd posudzoval,
či vypočítaná výška odstupného je v rámci maximálne limitácie.
Nesprávnosť postupu žalobcu pri výpočte odstupného teda spočíva v tom, že pri určení výšky vzal

do úvahy veličiny, u ktorých nepreukázal súvislosť s pretrvávajúcimi výhodami na strane žalovaného
vo vzťahu k zákazníkom, ktorých žalobca získal alebo s ktorými rozvinul obchod. Pretrvávajúce
výhody, ktoré žalovaný čerpá aj naďalej po skončení vzťahu obchodného zastúpenia, a za ktoré
nemusí obchodnému zástupcovi už ďalej platiť províziu žalobca žiadnym spôsobom neidentifikoval a
nekvantifikoval a preto nemohol správne určiť základ pre výpočet odstupného a splniť tak predpoklady

už prvej fázy výpočtu primeraného odstupného.

40. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku a
žalobu žalobcu zamietol.

41. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní
plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v plnom rozsahu.

42. O výške trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré

vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného
predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica. (§ 48 ods. 2 Exekučného poriadku).