Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, August 5, 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-6Csp/19/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1519201330
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Mikuš

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:1519201330.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV, v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752,

so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s. r. o.,
so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXXX/XX,
zastúpená: Advokátska kancelária Hanáček & Hanáčková, s.r.o., Záhradnícka 41, Bratislava, IČO: 51
290 596, Bratislava o zaplatenie 784,62 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 279,90 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 0,4 % ročne zo sumy 279,90 Eur od 30.6.2016 do 30.10.2019 a vo výške 5% ročne zo sumy
279,90 Eur od 31.10.2019 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalovanej sa p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54,82 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.3.2019 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovanú
na zaplatenie sumy 784,62 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,04% denne a úrokom z
omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 784,62 Eur od 30.6.2016 do zaplatenia, tak že tento úrok
z omeškania a zmluvná pokuta spolu neprevýšia sumu 1350 Eur a odo dňa nasledujúceho po dni, v

ktorom celková suma tohto úroku z omeškania a zmluvnej pokuty dosiahne sumu 1350 Eur, len 5 %
ročný úrok z omeškania zo sumy 784,62 Eur do zaplatenia vrátane nákladov spojených s mimosúdnym
uplatnením pohľadávky vo výške 72,04 Eur.

2. Žalobca v rámci skutkových tvrdení odôvodňujúcich svoj žalobný návrh podľa § 150 Civilného
sporového poriadku (ďalej len "C.s.p.") uviedol, že dňa 7.4.2015 so žalovanou uzatvoril zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 8500110133, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver v sume 1350

Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť spolu s úrokom v pravidelných 36 mesačných splátkach po
47,77 Eur. Žalovaná sa však dostala so splátkou č. 11 do omeškania trvajúceho viac ako tri mesiace,
na základe čoho žalobca upozornil žalovanú na možnosť zosplatnenia dňa 14.6.2016 a následne dňa
30.6.2016 poskytnutý úver zosplatnil. Žalobca tvrdil, že celková suma dlhu žalovanej predstavuje súčet
neuhradených splátok v sume 784,62 Eur, pričom z titulu úveru žalovaná doposiaľ uhradila žalobcovi
sumu 935,10 Eur. Okrem toho žalobca tvrdil, že žalovanej zaslal aj viacero písomných upomienok
s pokusom o zmier, na ktoré však žalovaná nereagovala. Okrem toho ju žalobca viackrát vyzval aj

prostredníctvom sms správ, resp. telefonicky alebo osobne. V rámci náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky si žalobca uplatnil sumu 72,04 Eur, ktorá pozostávala z úkonu právnej služby
jeho advokáta v sume 61,74 Eur a paušálnej náhrady za tento úkon v sume 10,30 Eur.3. Žalobca na preukázanie tvrdených skutočností k žalobe priložil nasledovné listiny, a to: zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, oznámenie o schválení
úveru, potvrdenie o odoslaní platby, prehľad splátok úveru, oznámenie o zosplatnení s doručenkou,

fotokópiu poštovej obálky a pokus o zmier.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila dňa 24.6.2019 a uviedla, že jej nebol doručený pokus o zmier, počas
žiadosti o úver bola PN a nepodpísala zmluvné dojednania zmluvy o spotrebiteľskom revolvingovom
úvere.

5. Dňa 3.10.2019 doručil žalobca vyjadrenie k podaniu žalovanej, v ktorom uviedol, že dohoda o
poskytovaní služieb je osobitne podpisovaná. Dlžník podpísaním tlačiva Žiadosti / Zmluvy nepristupuje a
neuzatvára automaticky Dohodu o poskytovaní služieb. To, že uzavretie Dohody o poskytovaní služieb je
samostatné, napokon zdôrazňuje aj osobitné, individualizované rozlíšenie Dohody od ostatného obsahu
Zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaná do dnešného dňa nikdy netvrdila, že by o dané služby nemal

záujem,ženechceplatiťodplatuzamožnosťichposkytnutieapod.Dohodaobsahujemožnosťvýpovede
v prípade, ak dlžník o poskytovanie služieb nemal záujem. Žalobca uviedol, že dohoda o poskytovaní
služieb nie je predmetom žalovaného nároku. Ku skúmaniu schopnosti žalovanej splácať úver žalobca
uviedol, že o výške príjmov a výdavkov žalovanej zisťoval údaje o samotnej žalovanej (predloženie
dokladu totožnosti) a tiež sa vykonáva preverenie v tzv. negatívnej databáze dlžníkov- obsahuje údaje

o osobách porušujúcich svoje záväzky u iných poskytovateľov úverov a pôžičiek. Výška deklarovaného
príjmu v sume 377,- EUR bola riadne dokladovaná (potvrdením od SP o výške dôchodku). Ako výdavky
boli oznámené žalovanou celkovo v sume 274,24,- EUR. Výška príjmov a výdavkov bola vyhodnotená
so zameraním najmä na výšku tzv. voľných zdrojov zostávajúcich žalovanému po úhrade všetkých už
jestvujúcichvýdavkov.Tietosapoužilinapreposúdenie,čiztaktozistenýchvoľnýchzdrojovbudemožné

pre žalovanú uhradiť splátku na úhradu ňou požadovaného úveru. Celková výška záväzkov žalovanej
bola spolu 274,24,- EUR, z čoho vyplývalo že voľné zdroje žalovanej (ako rozdiel medzi príjmom a
výdavkami) predstavujú spolu sumu 102,76,- EUR.

6. Dňa 30.10.2019 doručil žalobca vyčíslenie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania z jednotlivých

súm: zmluvná pokuta vo výške 0,04% denne zo sumy 784,62,- EUR od 30.6.2016 do 30.10.2019 vo
výške 382,27,- EUR a úrok z omeškania vo výške 0,4% ročne zo sumy 784,62,- EUR od 30.6.2016
do 30.10.2019 vo výške 10,47,- EUR a od 31.10.2019 žiadal priznať úrok z omeškania vo výške 5%
ročne z istiny.

7. Súd mal z vykonaného dokazovania a nesporných skutkových tvrdení preukázané, že Žalobca
ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poskytovania úverov nebankovým spôsobom
a žalovaná ako fyzická osoba - nepodnikateľ, uzatvorili dňa 7.4.2015 v písomnej forme zmluvu o
spotrebiteľskom úvere č. 8500110133 (ďalej len "zmluva"), predmetom ktorej bol záväzok žalobcu
poskytnúť žalovanej peňažné prostriedky v sume 1 350 Eur a záväzok žalovanej tieto peňažné

prostriedky žalobcovi vrátiť spolu s úrokom v pravidelných 36 mesačných splátkach.

8. Zo zmluvy vyplývalo, že: - úroková sadzba predstavovala výšku 17,76 % ročne, čo sa rovnalo výške
odplaty za poskytnutý úver; - RPMN predstavovala hodnotu 26,84 %; - priemerná RPMN predstavovala
hodnotu 34,42 %, celkové náklady žalovanej predstavovali sumu 1854,72 eura, mesačná splátka

(vrátane úrokov) vo výške 47,77 Eur a mesačná platba vrátane dohody o poskytovaní služieb 78,51 Eur.

9. Z čl. 8.1 zmluvy vyplývalo, že "v prípade omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti
je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne za každý deň omeškania
(t.j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace

stali podľa čl. 10 ods. 10.1. písm. a) tejto zmluvy okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka podľa tejto
zmluvy, je dlžník povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania
(t.j. 14,6 % p.a.)."

10. Žalovaná z titulu uzatvorenej zmluvy čerpala úver v sume 1215 Eur (suma 135 Eur bola započítaná

ako poplatok za poskytnutie úveru), pričom celkovo žalobcovi uhradila sumu 935,10 Eur s tým, že so
splátkami č. 11,12,13 bola podľa oznámenia o zosplatnení v omeškaní. Splátka 11 bola splatná dňa
9.2.2016. Oznámenie o zosplatnení bolo na pošte uložené dňa 27.5.2016.11. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ročnú percentuálnu mieru
nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v
čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto

ročnej percentuálnej miery nákladov

Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Podľa §52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva beh ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa §52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa §52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12. Pri určení skutočnosti, či je dlh premlčaný súd vychádzal z oznámenia o zosplatnení zo dňa
22.5.2016, uloženého podľa poštovej doručenky na pošte dňa 27.5.2016. Uložením na pošte sa

zásielka dostala do sféry vplyvu žalovanej. Podľa oznámenia veriteľa o schválení úveru je dátum
splatnosti splátky vždy k 9. dňu v mesiaci. Tým pádom mohla byť vyhlásená splatnosť úveru pre
splátku splatnú dňa 9.2.2016. "Podľa § 103 Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok
premlčacia doba celého zvyšného dlhu už od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný
celý dlh. Inak je tomu ale pri strate výhody splátok v spotrebiteľských vzťahoch, v ktorých podľa § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka (všeobecne) začne premlčacia doba plynúť prvý deň nasledujúci po
uplynutí troch mesiacov od omeškania so splnením splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý
dlh."(uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. novembra 2022, sp. zn. 7Cdo/268/2020). V
súdenom prípade bol prvý deň omeškania so splnením splátky 10.2.2016, tri mesiace uplynuli 10.5.2016
a nasledujúcim dňom bol deň 11.5.2016, od ktorého sa začala plynúť premlčacia doba, ktorá uplynula

dňa 11.5.2016. Žalobca bola podaná dňa 21.3.2019, teda pred uplynutím premlčacej doby. Súd mal
taktiež preukázané, že žalobca riadne posudzoval schopnosť žalovanej splácať úver tak ako to uviedol
vo svojom vyjadrení, čo aj doložil listinnými dôkazmi.

13. Zmluva uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou musí mať písomnú formu (§ 9 ods. 1 zákona č.

129/2010 Z.z.) a obsahovať, okrem všeobecných náležitosti (t.j. v tomto prípade všeobecných náležitostí
zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka), osobitné náležitosti vymedzené v § 9 ods. 2 tohto
zákona, správne určenú RPMN, pričom pred jej uzatvorením je veriteľ povinný posúdiť s odbornou
starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať veriteľom poskytovaný spotrebiteľský úver s tým, že
berie hlavne do úvahy dobu, na ktorú sa úver poskytuje, jeho výšku, príjem spotrebiteľa a prípadne aj

účel spotrebiteľského úveru (§ 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z.). Nedostatok písomnej formy zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, absencia niektorých osobitných náležitostí (konkrétne náležitosti uvedené
pod písm. a) až k), r) a y) v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.), uvedenie nesprávnej RPMN v
neprospech spotrebiteľa alebo hrubé porušenie povinnosti veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010Z.z. spočívajúcej v posudzovaní schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch,
výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o
spotrebiteľoch, má podľa § 11 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. za následok taký právny stav, podľa

ktorého sa veriteľom poskytnutý úver musí považovať za bezúročný a bezpoplatkový, z čoho vyplýva, že
ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nebola uzatvorená v písomnej forme, neobsiahla niektorú z vyššie
uvedených osobitných náležitostí, obsiahla nesprávnu RPMN v neprospech spotrebiteľa alebo bola
uzatvorená bez predchádzajúceho skúmania schopnosti spotrebiteľa splácať úver, veriteľ sa môže v
súdnom konaní úspešne domáhať len vrátenia istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru.

14. Zo žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu / Zmluvy o spotrebiteľskom
úvere revolvingového typu zo dňa 7.4.2015 mal súd za preukázané, že žalovaná ako dlžník požiadal
žalobcu ako veriteľa o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu. Zmluva obsahuje údaje
o požadovanom úvere (bod 5. Zmluvy) a údaje o schválenom úvere (bod 6. Zmluvy). Súd konštatuje,
že ide o formulárový typ zmluvy uzatvorený medzi žalobcom ako dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a

plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti
a žalobcom ako spotrebiteľom. Zmluva vo svojej predpripravenej verzii automaticky počíta s platbou
podľa Dohody o poskytovaní služieb, ktorú uvádza ako prvý údaj o mesačnej platbe, a to vo výške
78,51 Eur. Súd vychádzal zo zistených skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, a vyplývajú
priamo zo zmluvy, a to z výšky poskytnutého úveru 1350 Eur, počtu splátok 36, výška ktorej bola určená

na 78,51 Eur. Žalobca ako dlžník mal zaplatiť žalovanému celkovú čiastku, ktorá vyplýva zo zmluvy,
vo výške 2826,36 Eur (vrátane platby podľa Dohody o poskytovaní služieb), tento údaj však v Zmluve
absentuje. I keď platba vyplývajúca z Dohody o poskytovaní služieb mala byť dohodnutá osobitným
právnym úkonom, zo strany žalobcu nebola táto dohoda v konaní predložená a len sa na ňu odvolával
vo svojich vyjadreniach. Nakoľko však splátka obsahovala aj platbu za tieto služby spojené s úverom

a údaj o mesačnej splátke vo výške 78,51 Eur je v zmluve uvedený, tak už v čase podpisu zmluvy
bolo zrejmé, že mesačná platba za úver bude obsahovať túto výšku, a preto mali byť súčasťou údaju
o celkovej odplate za poskytnutý úver. V Zmluve sa však uvádza údaj 1854,72 Eur, ktorý predpokladá
splátkuvovýške47,77eurx36mesiacov+135Eurpoplatokzaposkytnutieúveru.Žalobcanepreukázal,
že by mesačná splátka vo výške 78,51 Eur obsahovala položky, ktoré sa nemajú rátať do odplaty za

poskytnutý úver. Vychádzajúc z uvedených údajov za použitia interaktívnej kalkulačky v súdnom registri
je výška RPMN 23,98%, pričom v Zmluve sa uvádza údaj 26,68%, resp. 25,83%. Tento údaj je však
podľa názoru súdu zavádzajúci, keď sa zmluvné strany dohodli na mesačnej splátke vo výške 78,51
Eur x počet splátok 36, čiže celková odplata za poskytnutý úver tak činí 2826,36 Eur (plus poplatok za
poskytnutie úveru vo výške 135 Eur), pričom výška RPMN je tak 89,90%. Nesprávne uvedená výška

RPMN v neprospech spotrebiteľa a spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

15. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný poskytol úver v sume 1215 Eur, pričom žalovaná z titulu
poskytnutéhoúveruzaplatilažalobcovicelkovosumu935,10Eur,žalobažalobcuvčastiuplatnenejistiny
bola dôvodná len v časti o zaplatenie sumy 279,90 Eur (t.j. rozdiel medzi istinou úveru a sumou, ktorú

žalovaná žalobcovi splatila).

16. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zmluvnú pokutu s odkazom na čl. 11.1 zmluvy súd poukázal
na rozhodovaciu prax všeobecných súdov SR, napr. rozsudok Okresného súdu Vranou nad Topľou (8C
23/2016), potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove (22Co 51/2020), podľa ktorého treba takto

znejúce ustanovenie zmluvy zakladajúce žalobcovi ako veriteľovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty
považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, čoho následkom je neplatnosť takéhoto zmluvného
dojednania. Zmluvná podmienka, ktorú tamojší súd vyhlásil za neprijateľnú a neplatnú bola obsahovo a
významovo totožná ako v tunajšom prípade (t.j. čl. 8.1 zmluvy). Pre vylúčenie akejkoľvek pochybnosti o
jej obsahu, ako aj obsahu tamojšieho súdneho rozhodnutia (ktorého obsah musí byť žalobcovi známy)

súd uviedol jej presné znenie (na porovnanie s čl. 8.1 zmluvy, ktorá je predmetom tohto sporu), a to:
"v prípade omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej
časti alebo záväzku podľa dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je dlžník (spoludlžník 1,
spoludlžník 2) povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň
omeškania (t. j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka (spoludlžníka 1, spoludlžníka 2) s

úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) zmluvných
dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky dlžníka (spoludlžníka 1,
spoludlžníka2)podľatejtozmluvyorevolvingovomúverea/alebodohodyoposkytovaníslužieb,jedlžník
(spoludlžník 1, spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu v výške 0,04 % dlžnej sumy za každýdeň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.)." Obsahovo a významovo ide teda o totožné zmluvné dojednania o
povinnosti dlžníka zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % denne v prípade jeho omeškania s platením
akejkoľvek splátky, a to aj v prípade okamžitého zosplatnenia zvyšku poskytnutého úveru.

17. V danom prípade medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená tzv. formulára zmluva, ktorej
obsah v podstatných dojednaniach bol žalobcom ako veriteľom a dodávateľom vytvorený vopred, a to
bez možnosti žalovanej ovplyvniť obsah týchto vopred vytvorených častí zmluvy. V prípade takýchto
predpripravených zmluvných dojednaní sa podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka predpokladá, že

neboli individuálne dojednané, teda, že spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť ich obsah, pokiaľ veriteľ
nepreukáže opak (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). V predmetnom spore však žalobca skutočnosť
o tom, že uzatvorená zmluva, najmä v časti čl. 8.1. bola individuálne dojednaná, nepreukázal a v tejto
rovine ani netvrdil žiadne skutočnosti. Na základe toho mal súd za to, že čl. 8.1. uzatvorenej zmluvy
nebolo možné považovať za individuálne dojednaný z čoho vyplývalo, že žalovaná ako spotrebiteľ
nemala možnosť ovplyvniť ani obsah tohto zmluvného dojednania - čl. 8.1. zmluvy. Inak povedané,

žalobca ako veriteľ nanútil žalovanej ako spotrebiteľovi obsah a znenie čl. 8.1. zmluvy, a teda jej
nanútil aj povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, keďže zo zmluvy nevyplývalo, že žalovaná mala možnosť
zmluvu uzatvoriť aj bez uvedeného dojednania o zmluvnej pokute, prípadne, že mohla v rámci procesu
uzatvárania zmluvy namietať výšku dojednanej zmluvnej pokuty.

18. Uvedenú skutočnosť považujú všeobecné súdu za dôvod neprijateľnosti takéhoto zmluvného
dojednania. Napríklad spomenutý Krajský súdu v Prešove (22Co 51/2020) vo svojom rozhodnutí
konštatoval, že z dôvodu nemožnosti spotrebiteľa ovplyvniť obsah takéhoto dojednania o zmluvnej
pokute, prípadne takéto dojednanie úplne vylúčiť, bolo potrebné takéto zmluvné dojednanie považovať
za neprijateľnú zmluvnú podmienku a tým pádom aj za neplatné zmluvné dojednanie podľa § 53 ods.

5 Občianskeho zákonníka. Tamojší súd zároveň zdôraznil, že takúto zmluvnú pokutu bol spotrebiteľ
povinný platiť dvakrát, a to pri omeškaní mesačnej splátky, ako aj v prípade omeškania s úhradou
mesačnej splátky o viac ako tri mesiace. Okrem toho tamojší súd zdôraznil, že obdobné znenie zmluvnej
pokuty už bolo mnohými inými súdmi vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku (napr. rozsudkom
Okresného súdu Považská Bystrica 7Csp 26/2017, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Trnave

4Co 359/2017).

19. Z uvedeného teda jasne vyplývalo, že takmer totožné zmluvné dojednanie ako obsahovala zmluva
uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou v čl. 8.1. bolo vyhlásené za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
čo malo za následok jeho neplatnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V takom prípade bol

žalobca ako veriteľ podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka povinný zdržať sa používania takejto
podmienky, prípadne podmienky s rovnakým významom vo vzťahu ku všetkým spotrebiteľom a teda aj
voči žalovanej v tomto súdnom spore. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd považoval nárok žalobcu
na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedôvodný, nakoľko podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka bol
povinný zdržať sa používania takejto zmluvnej podmienky aj voči iným spotrebiteľom (táto povinnosť

žalobcovi vznikla z dôvodu vyhlásenia neprijateľnosti iných zmluvných podmienok s rovnakým obsahom
a významom ako bola táto zmluvná podmienka). Súd preto zamietol nárok na zmluvnú pokutu uplatnenú
vo výške 0,04 % denne zo sumy 784,62 Eur od 30.6.2016 do 30.10.2019 vo výške 382,27 Eur.

20. Vo vzťahu k uplatnenému nároku na náhradu nákladov spojených s uplatneným pohľadávky v

sume 72,04 Eur, súd považoval za dôležité poukázať na § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
ktorý predstavuje hmotnoprávny predpoklad žalobcom uplatneného nároku. Podľa tohto ustanovenia
platí, že náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s
uplatnením pohľadávky prevažne v predsúdnom štádiu sporu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku
objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia

s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne
vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od
trov konania.

21. V danom prípade sa uplatnený nárok týkal úkonu právnej služby, ktorým právny zástupca žalobcu

v predsúdnom konaní mal vyzvať výzvou zo dňa 4.7.2016 žalovanú na úhradu dlžnej sumy vrátane
nákladov spojených s takouto výzvou v sume 72,04 Eur (61,74 + 10,30). Tu bolo potrebné zdôrazniť,
že vzhľadom na súdom priznaný nárok žalobcovi mala byť žalovaná vyzvaná na úhradu sumy
predstavujúcej rozdiel medzi istinou úveru a zaplatených splátok žalovanou, čo k dátumu predmetnéhoúkonu predstavovalo sumu 279,90 Eur, teda aj výpočtový základ tohto úkonu právnej služby mal byť
nižší, keďže mal byť počítaný zo sumy 279,90 eura a nie zo sumy 784,62 Eur. Zároveň mal súd za to, že
žalobca nepreukázal, že uvedená výzva bola žalovanej vôbec doručovaná, taktiež nepredložil ani plnú

moc danú právnemu zástupcovi na realizáciu takéhoto úkonu a ani dôkaz o tom, že vzniknuté náklady
súvisiace s právnym zastúpením žalobcovi vôbec vznikli. Na základe uvedeného mal súd za to, že
žalobca nepreukázal ani účelnosť a ani reálnu existenciu nákladov spojených s uplatnením predmetnej
pohľadávky, a preto súd aj v časti uplatneného nároku na náhradu nákladov v sume 72,04 Eur zamietol.

22. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, t.j. bezúročnosť a bezpoplatkovosť žalobcom
poskytnutého úveru, neprijateľnosť zmluvného dojednania o zmluvnej pokute a nepreukázaní existencie
a účelnosti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, súd žalobe žalobcu vyhovel len v časti o
zaplatenie sumy 279,90 Eur predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutou a splatenou istinou úveru, na
základe čoho súd zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 279,90 Eur.

23. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná súdom priznaný peňažný dlh podľa § 559 Občianskeho
zákonníka nesplnila riadne a včas, dostal sa tým podľa § 517 ods. 1 prvej vety Občianskeho zákonníka
do omeškania, na základe čoho vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovanej popri priznanom
peňažnom plnení aj úroky z omeškania určené podľa vykonávacieho predpisu - nariadenia vlády SR
č. 87/1995 Z.z. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej

centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu.

25. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy 279,90 Eur
vo výške 0,4 % ročne (tak ako si ich za dané obdobie uplatnil žalobou), a to odo dňa 30.6.2016 do
30.10.2019 a vo výške 5% ročne zo sumy 279,90 Eur od 31.10.2019 až do reálneho zaplatenia týchto

súm žalovanou žalobcovi.

26. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanej ako úspešnej strane sporu vo výške sporu 959,03 Eur (zamietnutá istina
vo výške 504,72 Eur, uplatnená zmluvná pokuta vo výške 382,27 Eur a náhrada nákladov spojených s

mimosúdnym vymáhaním vo výške 72,04 Eur), čiže jej pomer úspechu predstavoval 77,41 % a úspech
žalobcu bol vo výške žalovanej istiny 279,90 Eur, čo zodpovedá pomeru úspechu vo výške 22,59 %.
Celkový predmet sporu bola čiastka vo výške 1238,93 Eur, čo súčet súm uvedených v tomto bode.
Žalovanej tak vzniklo právo na náhradu trov konania v rozsahu 54,82 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava IV.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať strana, v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšieprostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.