Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, July 30, 2024

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 8C/166/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814210249
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 07. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2024:8814210249.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdVranovnadTopľousudkyňouJUDr.SilviouŠviderskouvsporežalobcu:GARPISTRADING

LIMITED, 8 Digenis Akriva Aveniue, Office 303, Nikózia, zast.: JUDr. Patrik Holinga s.r.o., Hrnčiarska
2/A, Košice proti žalovanej: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D. E. F.- G., zast.:
PBLegal Advokátska kancelária s.r.o., Poľana 767/1, Humenné, o odporovateľnosť právneho úkonu
s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 100% s tým, že o konkrétnej

výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca ( H. C. B. I., J.) sa podanou žalobou domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd určil,
že právny úkon- Zmluva o prevode obchodného podielu uzatvorená medzi A. B., nar. XX.XX.XXXX, ako
prevodcom obchodného podielu a K. A. B., nar. XX.XX.XXXX ako nadobúdateľom obchodného podielu
a žalovanou, predmetom ktorého bol prevod obchodného podielu v obchodnej spoločnosti L. A. I., M.:
XX XXX XXX, B. XXX, D. E. F. o veľkosti 100%, je voči žalobcovi právne neúčinný. V žalobe uviedol, že
žalobca uzatvoril dňa XX.XX.XXXX s A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XXXX, D. E. F., ako klientom, Zmluvu o
poskytnutí právnych služieb a sprostredkovaní krízového manažmentu. Predmetom Zmluvy o poskytnutí

právnych služieb a sprostredkovaní krízového manažmentu bola ochrana klientových vlastníckych práv
ako spoločníka spoločnosti N. D. E., I., C. O. XXX, XXX XX D. E. F., M.: XX XXX XXX. Odmena bola v
zmysle vyššie uvedenej zmluvy dohodnutá tak, že odmena vo výške 50 % patrí advokátovi a 50 % má
byť advokátom poukázaných ďalej krízovému manažmentu. Po niekoľkých rokoch, v rámci ktorých bolo
využitých aj niekoľko iných spôsobov ochrany práv klienta, si klient napokon zvolil možnosť uplatnenia
ochrany jeho práv ako spoločníka v obchodnej spoločnosti N. D. E., I. formou podania žaloby o zrušenie
jeho účasti v tejto spoločnosti. A. B. ako klient udelil advokátovi plnú moc na zastupovanie jeho osoby

v súdnom konaní, predmetom ktorého bola ochrana jeho práv ako spoločníka v spoločnosti N. D. E.,
I. a v ktorom sa domáhal zrušenia jeho účasti ako spoločníka v tejto spoločnosti. A. B. tak v súlade so
Zmluvou o poskytnutí právnych služieb a sprostredkovaní krízového manažmentu vyslovil svoj súhlas
so spôsobom ochrany poskytovanej mu advokátom v predmetnej veci, t.j. s akýmkoľvek iným a to aj
núteným uplatnením vlastníckych práv v predmetnej spoločnosti. Súdne konanie sa viedlo na Okresnom
súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 10Cb/64/2009. Okresný súd Vranov nad Topľou vyniesol po 4
rokoch jeho trvania dňa 08.02.2012 rozsudok, ktorým zrušil účasť A. B. v spoločnosti N. D. E., I.. Proti

tomuto rozsudku sa spoločnosť N. D. E., I. ako žalovaný v konaní sp. zn. 10Cb/64/2009 neodvolala,
a tak nadobudol právoplatnosť. Na základe rozsudku vznikol A. B. nárok na vyplatenie vyrovnacieho
podielu. Advokát vyzval niekoľkými výzvami spoločnosť N. D. E., I. na vyplatenie vyrovnacieho podielu
A. B.. Spoločnosť N. D. E., I. napokon po poslednej výzve advokáta zo dňa 08.10.2012, odoslanej dňa09.10.2012 vyplatila v októbri 2012 A. B. ako bývalému spoločníkovi vyrovnací podiel, ktorého výšku
klient telefonicky oznámil advokátovi a ktorá predstavovala sumu cca 620.000,-€. Tak v zmysle vyššie
uvedeného nastala aj splatnosť odmeny v zmysle Zmluvy o poskytnutí právnych služieb. Advokát po

vzájomnej dohode vystavil dňa 01.11.2012 prvú čiastkovú faktúru č. XXXXXXXX na sumu 100.000,- €
+ DPH, splatnú dňa 15.11.2012. Dňa 13.11.2012 bola táto faktúra uhradená, teda došlo k čiastočnému
plneniu v zmysle zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Z prvej platby poukázal advokát až 70 %
krízovému manažmentu. Ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku
dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku. Advokát po vzájomnej

dohode vystavil dňa 01.12.2012 druhú čiastkovú faktúru č. XXXXXXXX na sumu 100.000,- € + DPH
splatnú dňa 15.12.2012, ktorá bola vrátená až s odstupom takmer 2 mesiacov, t.j. listom zo dňa
30.01.2013 s odôvodnením neúmernej výšky odmeny. Klient tak z celkovej odmeny vo výške 331.939,18
€ (10.000.000 Sk) neuhradil advokátovi a krízovému manažmentu odmenu vo výške 231.939,19 €. Od
vystavenia druhej čiastkovej faktúry do jej vrátenia, teda v časovom období necelých dvoch mesiacov
sa A. B. zbavil všetkého svojho majetku. Žalovaná je fyzickou osobou a dcérou A. B. - dlžníka. A. B. v

novembri 2012, t.j. v čase keď hradil advokátovi prvú čiastkovú faktúru č. XXXXXXXX mal nasledovný
majetok:
• P. O. I. I. G. XXXX, E. C. J. Q. XXX/X, pozemok - parcela J. Q. G. XXX/X, D. XXX A., druh R. C. S. E.,
C. - parcela J. Q. G. XXX/XX, D. XX A., druh T. C., C. - C. J. Q. G. XXX/X, výmera XXX m2, druh T. C.,
C. - C. J. Q. G. XXX/X, výmera XXX A., druh ostatné C., C. - C. J. Q. G. XXX/X, výmera XXX m2, druh

zastavané C. S. E., C. - parcela J. Q. G. XXX, výmera XXXX A., druh zastavané plochy a nádvoria, v
kat. úz. G. (toho času zapísané LV č. XXXX)
• 100 % obchodný podiel v spoločnosti L. A. I., M.: XX XXX XXX, B. XXX, XXX XX D. E. F., ktorá mala
približne 160 zamestnancov a ktorej hlavným predmetom činnosti je výroba a montáž výrobkov z plastov,
vedľajším predmetom činnosti je prenájom nebytových priestorov

• D. B. I. súpisným číslom XXX, na parcele J. Q. G. XXXX/XX v kat. úz. G. (toho času zapísané LV č.
XXXX), kde podniká spoločnosť L. A. I. a priestory sú prenajímané aj iným spoločnostiam, ako J. C. I..

2. Podľa výpisov z listov vlastníctva na portáli www.katasterportal.sk advokát zistil, že A. B. namiesto
toho, aby uhradil advokátovi zvyšnú odmenu vo výške 231.939,19 € sa do času, kým vrátil advokátovi

2. čiastkovú faktúru č. XXXXXXXX, zbavil všetkého svojho vyššie uvedeného majetku.

3. Podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. G. sa žalobca dozvedel, že dlžník darovacou zmluvou spísanou
vo forme notárskej zápisnice E. XXX/XXXX previedol na žalovanú ako svoju dcéru P. O. so súpisným
číslom XXXX, na parcele J. Q. XXX/X, C. - parcela J. Q. G. XXX/X, výmera XXX A., druh R. C. S. E.,

pozemok - parcela J. Q. G. XXX/XX, D. XX A., druh T. C., C. - parcela J. Q. G. XXX/X, D. XXX A., druh
T. C., C. - parcela J. Q. G. XXX/X, výmera XXX A., druh T. C., C. - parcela J. Q. G. XXX/X, výmera XXX
A., druh R. C. S. E., C. - parcela J. Q. G. XXX, výmera XXXX A., druh R. C. S. E. v kat. úz. G.. Vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností bol povolený pod D. XX/XXXX - XX/XX.

4. D. B. so súpisným číslom XXX previedol Dohodou o usporiadaní vlastníckych vzťahov zo dňa
XX.XX.XXXX, G. I.. D. XXX/XXXX - XX/XX na spoločnosť L. A. I., v ktorej mal do dňa 30.01.2013 100%
obchodný podiel.

5. Obchodný podiel v spoločnosti L. A. I. vo výške 100 %, previedol A. B. na svoju dcéru A. B..

Podľa výpisu z obchodného registra bola A. B. zapísaná ako spoločníčka ku dňu 31.01.2013. Žalobca
nedisponuje Zmluvou o prevode obchodného podielu, preto v zmysle § 120 O.s.p. označil tento dôkaz a
žiadal súd o vyžiadanie tejto zmluvy z Obchodného registra Prešov. Do konca mesiaca január 2013 sa
tak dlžník zbavil celého svojho vyššie popísaného majetku. Dlžník namiesto toho, aby uhradil žalobcovi
pohľadávku, úmyselne previedol svoj majetok na svoju dcéru (rodinný dom s pozemkami a 100 %

obchodný podiel v spoločnosti) a na svoju firmu L. A. I. (D. B.) s jediným úmyslom, ukrátiť svojho veriteľa
- žalobcu.
6. V nadväznosti na vyššie uvedené má žalobca za to, že Zmluva o prevode obchodného podielu
uzatvorená medzi A. B. a A. B., na základe ktorej previedol A. B. svoj 100 %-ný obchodný podiel v
spoločnosti L. A. I. na svoju dcéru, a v ktorej je nanajvýš do dnešného dňa aj konateľom, je v zmysle §

42a Občianskeho zákonníka odporovateľným právnym úkonom.

7. Veriteľ sa podľa § 42a Občianskeho zákonníka môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemuprávne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

8. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť
svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi
(§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu,
keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať (§

42a ods. 2 Občianskeho zákonníka).

9. Žalobca má za to, že v danom prípade sú splnené všetky zákonom stanovené podmienky pre
vyslovenie odporovateľného právneho úkonu za právne neúčinný.

10. Veriteľom môže byť len ten, kto má voči dlžníkovi pohľadávku. Táto pohľadávka musela aspoň vo

forme budúcej pohľadávky existovať už v dobe, kedy k odporovanému právnemu úkonu došlo. Ten, kto
nemá voči dlžníkovi pohľadávku, nemôže byť jeho veriteľom. Pre uplatnenie odporu je z tohto hľadiska
významné len to, že veriteľ má skutočne voči dlžníkovi pohľadávku (teda že je jeho veriteľom) a že dlžník
urobil právny úkon v úmysle ukrátiť jej uspokojenie.

11. Dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedie
k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku neho vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za
následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by
nebolo tohto úkonu, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť.

12. Preukázanie úmyslu dlžníka, že mienil ukrátiť právnym úkonom svojho veriteľa nie je podmienkou
odporovateľnosti vtedy, ak druhou stranou sú osoby blízke dlžníkovi. . Žalovaná je dcérou dlžníka,
teda je osobou blízkou. Úmysel dlžníka ukrátiť jeho veriteľa v takomto prípade zákon predpokladá a
je na osobách dlžníkovi blízkych, aby preukázali opak, t. j., že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli
aj pri náležitej starostlivosti poznať. Súdna prax sa venovala aj problému, či musí alebo nemusí byť

preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť práve toho z jeho veriteľov, ktorý podal odporovaciu žalobu. Súdy
zaujali názor, že ustanovenie § 42a ods. 2 OZ neviaže odporovateľnosť právneho úkonu dlžníka na
ukrátenie uspokojenia konkrétnej vymáhateľnej pohľadávky, preto je irelevantné, či úmysel dlžníka
smeroval k ukráteniu všetkých jeho veriteľov alebo len niektorých z nich, prípadne či dlžník urobil právny
úkon, bez toho, že by jeho úmysel ukrátiť svojich veriteľov vôbec smeroval voči konkrétnym osobám,

ktoré proti nemu majú pohľadávku. Zmyslom odporovateľnosti je zabezpečiť občianskoprávnu ochranu
veriteľa pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k úmyselnému zmenšeniu majetku dlžníka a
tým i k zmareniu možnosti uspokojenia veriteľa z majetku dlžníka. Nie je pritom rozhodujúce o aký
druh právneho úkonu ide. Môže ísť o úkon odplatný alebo bezodplatný, o právny úkon dvojstranný,
či jednostranný, resp. o úkon, ktorým bol majetok scudzený (napr. kúpna alebo darovacia zmluva).

Spoločným základným predpokladom odporovateľnosti právnych úkonov je, že právnym úkonom
došlo k skráteniu uspokojenia veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, pričom ukracovanie predpokladá
kvalifikovanézmenšeniemajetkudlžníka.Nastranedlžníkamusíísťoúmyselnékonaniescieľomukrátiť
svojho veriteľa (veriteľov) a súčasne druhej strane odporovateľného právneho úkonu (žalovanému) musí
byť úmysel dlžníka odporovaným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy (žalovaný o tomto úmysle

dlžníka v čase, kedy bol právny úkon urobený, vedel alebo musel vedieť).

13. Žalovaná so žalobou nesúhlasila a žiadala ju zamietnuť. V písomnom vyjadrení uviedla, že
základným predpokladom odporovateľnej žaloby tak, ako ju definuje § 42a Občianskeho zákonníka je
existencia vymáhateľnej pohľadávky na strane žalobcu. Jedná sa teda o takú pohľadávku, ktorú možno

úspešne vymáhať na súde v rámci súdneho konania a ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným
rozhodnutím, resp. iným titulom, na základe ktorého je možné nariadiť výkon rozhodnutia. Zmluva
o poskytovaní právnej pomoci, na základe ktorej si žalobca svoj domnelý nárok odvodzuje, je v zmysle §
37 a§ 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, pretože je v rozpore so zákonom č. 586/2003 Z.z.
o advokácii, ako aj s vyhláškou č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb. V novembri 2012 bola na celkové vyrovnanie za poskytnuté služby vyplatená
záverečná faktúra s výslovným upozornením, že sa nejedná o čiastkové plnenie, ale že ide o konečnú
úhradu pomernej časti odmeny z priznanej sumy. Žalobca si tieto údajné pohľadávky ani žiadnym
relevantným spôsobom neuplatňoval. Keďže žalobca nedisponuje žiadnou vymáhateľnou pohľadávkoua už vôbec nie z absolútne neplatnej zmluvy, preto v tomto prípade absentuje základný pojmový znak
pre aktívnu vecnú legitimáciu pre podanie takéhoto typu žaloby.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe,
vyjadreniami strán sporu, oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. 7Cb/131/2015
a zistil nasledovný skutkový stav:

15. Dňa XX.XX.XXXX uzatvoril A. C. B. ako advokát zmluvu o poskytnutí právnych služieb

a o sprostredkovaní krízového manažmentu s klientom A. B.. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie
právnej pomoci klientovi zo strany advokáta, ochrana klientových vlastníckych práv ako spoločníka
spoločnosti N. D. E., I., D. E. F. , M.: XX XXX XXX, ktoré sú dlhodobo potláčené druhým spoločníkom p.
A..Advokátsazároveňzaviazalzabezpečiťpreklientaprostredníctvomtretejosobykrízovýmanažment.
V článku 2. zmluvy bola dohodnutá odmena advokáta.

16. Podľa výpisu z Obchodného registra spoločnosti L. A. I., D. E. F. , M.: XX XXX XXX bol A. B.
jediným spoločníkom tejto spoločnosti v období od 05.02.2004 do 30.01.2023, od 31.01.2023 je jedinou
spoločníčkou spoločnosti A. B.. Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa XX.XX.XXXX A. B.
previedol obchodný podiel v spoločnosti L. A. I. na nadobúdateľa- A. B..

17. Uznesením č.k. 8C/166/2014-100 zo dňa 28.10.2015 súd pripustil, aby z konania na strane žalobcu
vystúpila spoločnosť H. C. B. I., J. a na jej miesto do konania vstúpil ako žalobca M. U. S. T., J. A.,
M.: XX XXX XXX, nakoľko mal za preukázané, že žalobca ako veriteľ postúpil pohľadávku voči A. B.
ztituluneuhradenejodmenyvzmysleZmluvyoposkytnutíprávnychslužiebasprostredkovaníkrízového
manažmentu zo dňa 24.04.2006 na postupníka – M. U. S., T. a postupník vyslovil súhlas so vstupom

do konania.
18. Na návrh žalobcu súd uznesením č.k. 8C/166/2014-121 zo dňa 08.06.2017 prerušil konanie
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn.
7Cb/131/2015. Žalobca si v súdnom konaní sp.zn. 7Cb/131/2015 voči dlžníkovi A. B. uplatnil nárok na
zaplatenie sumy 231.939,18 eur s prísl. Podľa § 164 CSP súd prerušil konanie o neúčinnosť právneho

úkonu, nakoľko prebiehalo súdne konanie ( 7Cb/131/2015), v ktorom sa riešila otázka významná pre
rozhodnutie súdu v tomto konaní.
19. Okresný súd Vranov nad Topľou rozsudkom č.k. 7Cb/131/2015-303 zo dňa 12.11.2021 žalobu
žalobcu V. F. N., E., ( pôvodne A. C. B.), proti žalovanému A. B., o zaplatenie sumy 231.939,18 eur
zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania. Na základe odvolania žalobcu spor

prejednal Krajský súd v Prešove, ktorý rozsudkom č.k. 6Cob/45/2022-388 zo dňa 18.04.2023 potvrdil
rozsudok súdu prvej inštancie. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca dovolanie, o ktorom doposiaľ
nebolo rozhodnuté.
20. Na výzvu súdu, či žalobca trvá na podanej žalobe, právny zástupca žalobcu oznámil, že podáva
v zákonnej lehote voči rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6Cob/45/2022-388 zo dňa 18.04.2023

dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky. V prípade, že dovolacie konanie bude pre žalobcu
úspešné, a toto konanie pod sp.zn. 8C/166/2014 by bolo medzi tým zastavené, žalobca by prišiel
omožnosťpodaťopätovnežalobuoodporovateľnosťprávnehoúkonuvzhľadomnatrojročnúpremlčaciu
lehotu.
21. Tunajší súd uznesením č.k. 8C/166/2014-163 zo dňa 02.11.2023 pripustil, aby z konania na strane

žalobcu vystúpila spoločnosť M. U. S. T., J. a na jej miesto do konania vstúpila spoločnosť V. F. N., E., Q..
22. Právny zástupca žalovanej vo vyjadrení žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že základným
predpokladom odporovacej žaloby v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka je existencia vymáhateľnej
pohľadávky. Z právoplatného súdneho rozhodnutia sp.zn. 7Cb/131/2015 vyplýva, že žaloba, ktorou si
uplatňoval pohľadávku pôvodný žalobca JUDr. Holinga a následne ďalšie subjekty, vrátane terajšieho

žalobcu, bola zamietnutá. Z toho vyplýva záver, že žalobca nemá vymáhateľnú pohľadávku v zmysle
Občianskeho zákonníka. Od podania žaloby uplynulo 10 rokov a žalobca za toto obdobie nepreukázal,
že by mal nejakú pohľadávku voči pánovi B. a tým pádom nemá ani titul na odporovateľnosť akýchkoľvek
úkonov vykonaných v minulosti.
23.Vzmysle§42aods.1,2Občianskehozákonníkaveriteľsamôžedomáhať,abysúdurčil,žedlžníkove

právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči
nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného
právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Odporovať možno právnemu úkonu, ktorý
dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhejstrane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných
troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( §116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom
čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa

aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

24. Podľa § 42b ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.

25. Účelom inštitútu odporovateľnosti je zabezpečiť občianskoprávnu ochranu veriteľa pred právnymi
úkonmi jeho dlžníka. Za odporovateľné právne úkony sa považujú tie, ktoré ukracujú pohľadávku
veriteľa. Ide o právne úkony, ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do tej miery, že tým ukracuje
uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky.

26. Občiansky zákonník stanovuje predpoklady úspešného uplatnenia práva odporovať právnemu
úkonu. Prvým predpokladom je existencia vymáhateľnej pohľadávky – teda existencia veriteľsko-
dlžníckeho záväzkového vzťahu, ďalej nasleduje ukracujúci právny úkon a existencia kvalifikovaných
predpokladov na strane tretej osoby.

27. V prejednávanom spore sa žalobca domáhal určenia, že právny úkon- Zmluva o prevode
obchodného podielu v spoločnosti L. A. I., D. E. F. uzatvorená medzi A. B. ako prevodcom obchodného
podielu a jeho dcérou A. B. ako nadobúdateľom, je voči žalobcovi práve neúčinný. Svoj nárok
odôvodňoval existenciou pohľadávky, ktorá podľa tvrdení žalobcu vznikla voči dlžníkovi A. B. na základe
zmluvy o poskytnutí právnych služieb a o sprostredkovaní krízového manažmentu. Pôvodný žalobca –H.

C. B. I., v zmysle uvedenej zmluvy evidoval pohľadávku voči A. B. vo výške 231.939,19 eur. V priebehu
súdneho konania žalobca postúpil túto pohľadávku na Inštitút ekologických aktivít, o.z. a tento subjekt
následne pohľadávku postúpil na V. F. N., E., Q., súd preto uzneseniami pripustil zmenu žalobcu podľa
§ 80 Civilného sporového poriadku.

28. Keďže A. B. existenciu pohľadávky vo výške 231.939,19 eur poprel, veriteľ podal žalobu na súd
o zaplatenie tejto finančnej sumy a konanie sa viedlo pod sp.zn. 7Cb/131/2015. Za účelom vyriešenia
tejto spornej otázky, ktorá mala význam pre súdne konanie o odporovateľnosti právneho úkonu, bolo
konanie aj prerušené.

29. Súd prvej inštancie rozsudkom č..k.7Cb/131/2015- 303 zo dňa 12.11.2021 žalobu žalobcu zamietol
a odvolací súd rozsudkom č.k. 6Cob/45/2022-388 zo dňa 18.04.2023 potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie.

30. Za danej situácie možno konštatovať, že žalobca nemá voči A. B. postavenie veriteľa, žalobca

nepreukázal existenciu vymáhateľnej pohľadávky voči dlžníkovi, preto jeho žaloba o určenie neúčinnosti
právneho úkonu- zmluvy o prevode obchodného podielu v obchodnej spoločnosti, nie je dôvodná. Nebol
naplnený prvý predpoklad úspešnosti žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu a to, že takúto žalobu
môže podať veriteľ- osoba majúca pohľadávku. V súdnom konaní právoplatne ukončenom ( sp.zn.
7Cb/131/2015) bolo rozhodnuté, že žalobca nemá nárok voči A. B. na zaplatenie sumy 231.939,18 eur.

Vzhľadom na neexistenciu vymáhateľnej pohľadávky na strane žalobcu, sa súd už nezaoberal ďalšími
dôvodmi, naplnenie ktorých by odôvodňovalo úspešnosť žaloby.

31. K dovolaniu podanému žalobcom proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v konaní pod sp.zn.
7Cb/131/2015 je potrebné podotknúť, že samotné podanie dovolania netvorí prekážku pre vyhlásenie

rozhodnutia v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu a nie je ani dôvodom na prerušenie tohto
súdneho konania. Ak by bol žalobca v dovolacom konaní o zaplatenie sumy 231.939,18 eur úspešný,
mohol by nastať dôvod prípustnosti žaloby na obnovu konania podľa § 397 CSP, takže žalobca nebude
nijako ukrátený na jeho práve domáhať sa odporovateľnosti právneho úkonu.

32. Záverom by súd chcel odôvodniť vyhlásenie rozhodnutia vo veci na pojednávaní dňa 30.07.2024,
napriek žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie pojednávania kvôli akútnemu ošetreniu zuba
u zubného lekára. Žiadosť bola súdu doručená v deň pojednávania o 7.20 hod, pričom podateľňou
súdu bola spracovaná a odovzdaná zákonnej sudkyni až o 9.40 hod., teda po skončení pojednávaniavo veci. Samozrejme oneskorené spracovanie podania podateľňou súdu nemôže byť na ťarchu strany
sporu. Z výsledku informatívneho overenia podpisov a pečatí v elektronickej správe vyplýva, že súdu
bola elektronicky žiadosť o odročenie pojednávania spolu aj s dokladom od stomatológa o akútnom

ošetrení zuba doručená v deň pojednávania o 07.20 hod. čo potvrdzuje, že právny zástupca už v daný
čas bol po ošetrení a z lekárskeho potvrdenia nevyplýva, aby mu jeho zdravotný stav neumožňoval ďalej
pokračovať v pracovnej činnosti. Ak v deň pojednávania, ráno o 7.20 hod., už bol právny zástupca po
lekárskom ošetrení, nepreukázal existenciu prekážky, ktorá by mu bránila v účasti na pojednávaní na
tunajšom súde o 9.30 hod. aj so zohľadnením času potrebného na cestovanie do miesta konania súdu.

33. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

36. Keďže žaloba žalobcu bola zamietnutá, žalovaná bola v súdnom konaní úspešná v celom rozsahu,
preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O konkrétnej výške trov konania
bude rozhodnuté, v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.