Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2024

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 4T/30/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8124010979
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Fujerík

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2024:8124010979.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

3 4T/30/2024

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Jurajom Fujerikom na hlavnom pojednávaní konanom dňa
17.10.2024 v Prešove takto

r o z h o d o l :

4 4T/30/2024

Obžalovaný

A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. XX, C.

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v období od 01.01.2020 až doposiaľ v C. a inde, ako biologický otec mal. E. B., nar. XX.XX.XXXX,
úmyselne neplnil vyživovaciu povinnosť' voči svojmu synovi aj napriek tomu, že rozsudkom Okresného
súdu v Prešove, sp.zn.: 36P33/2010-22 zo dňa 14.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť' dňa

21.12.2010avykonateľnosťdňa26.12.2010,bolzaviazanýprispievať'navýživumaloletéhoE.B.sumou
30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, vždy do 25-teho toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky, čím za obdobie od mesiaca jún 2020 až doposiaľ, po odpočítaní
zaplatených súm, mu vznikol dlh na výživnom voči F. G. vo výške najmenej 1098,26 eur,
t e d a
úmyselne najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného a čin
spáchal závažnejším spôsobom konania po dlhší čas.
č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 odsek 1, odsek 3 písmeno b) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 20 /dvadsať/ mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu podmienečne

odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému stanovuje skúšobnú dobu na 2 /dva/ roky.

Podľa § 50 ods. 2 Trestného zákona súd ukladá obžalovanému povinnosť, aby v skúšobnej dobe podľa
svojich schopností zaplatil zameškané výživné. o d ô v o d n e n i e :

2 4T/30/2024

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Prešov podala na Okresný súd Prešov dňa 27.06.2024 obžalobu pod
číslom 2Pv 759/23/7707 – 9 na obžalovaného A. B. pre skutok tak, ako je tento uvedený v skutkovej
vete výrokovej časti tohto rozsudku (s výnimkou aktuálnej výšky dlžného výživného ku dňu vyhlásenia
rozsudku) a ktorý prokurátorka právne kvalifikovala ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207
ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Po prednese obžaloby prokurátorkou na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17.10.2024 bol obžalovaný
A. B. na tomto hlavnom pojednávaní poučený o tom, že ku skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, môže
urobiť niektoré z vyhlásení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobil obžalovaný
vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku, a to, že nepopiera spáchania skutku, ktorý

sa mu v obžalobe prokurátorky kladie za vinu. Toto svoje vyhlásenie odôvodnil okolnosťami prípadu
a svojou osobou v tom, že si je vedomý zanedbania výživy ale snažil sa platiť výživné vo výške, na ktorú
mal príjmy, je bezdomovec a je na PN. Preto súd obžalovanému povolil, aby na miesto vyhlásenia, že je
vinný, urobil vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Na to súd postupoval
primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku a obžalovaný na všetky položené

otázky odpovedal ,,áno“. V zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku súd zistil stanovisko prokurátorky,
ktorá navrhla vyhlásenie obžalovaného o vine prijať. Následne súd vyhlásenie obžalovaného A. B.
o vine zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil
zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal,
nakoľkonapodkladedôkazovzabezpečenýchvprípravnomkonaníavkontextepriznaniaobžalovaného

v prípravnom konaní súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného. Následne v zmysle § 257 ods.
8 Trestného poriadku súd rozhodol, že sa na hlavnom pojednávaní vykonajú len dôkazy súvisiace
s výrokom o treste a náhrade škody, a na hlavnom pojednávaní súd v rámci dokazovania prečítal obsah
listinných dôkazov.

Preto súd po prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine, bez ďalšieho dokazovania ohľadom jeho viny, uznal
obžalovaného za vinného zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe tak, ako je tento skutok uvedený
vo výrokovej časti tohto rozsudku, pričom obžalovaný v skutkovej vete opísaným spôsobom úmyselne
najmenej dva mesiace v období dvoch rokov neplnil zákonnú povinnosť vyživovať svojho syna E. a či
spáchal závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty

prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. b) Trestného zákona.

Z hľadiska subjektívnej stránky súd konanie obžalovaného posúdil ako konanie v nepriamom úmysle,
pretože obžalovaný vedel, že svojím konaním môže spôsobiť ohrozenie záujmu chráneného Trestným

zákonom, ktorým je zabezpečovanie riadnej výživy osôb, ktorú sú na ňu odkázané, a pre prípad, že ho
spôsobí, bol s tým uzrozumený /§ 15 písm. b) Trestného zákona/.

Zo správy o povesti obžalovaného vypracovanej Mestom Prešov zo dňa 20.02.2024 vyplýva, že
obžalovaný je evidovaný ako slobodný a zo vzťahu s F. G. má maloletého syna E. B.. Z databázy

priestupkov Mestskej polície Prešov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ päť krát priestupkovo riešený
a to najmä proti VZN Mesta Prešov o zákaze predaja, podávania a požívania alkoholických nápojov na
verejne prístupných miestach a o čistote mesta a verejnom poriadku. Dva z týchto priestupkov (zo dňa
21.05.2024 a zo dňa 02.03.2020) vyplynuli aj z Výpisu z ústrednej evidencie priestupkov MV SR.

Z odpisu Registra trestov SR generovaného elektronicky a týkajúceho sa obžalovaného vyplynulo, že
tento bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný a to rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 0T 991/2012, kde mu
bol uložený trest povinnej práce, ktorú obžalovaný vykonal, čím sa na neho hľadí, akoby nebol odsúdený
a druhé odsúdenie predstavuje trestný rozkaz vydaný v trestnej veci vedenej na tunajšom súde pod sp.
zn. 33T 105/2019.Súd pripojil a na hlavnom pojednávaní v rámci dokazovania prečítal podstatný obsah spisu vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. 33T/105/2019, ktorý predstavuje druhé odsúdenie obžalovaného vyplývajúce
z odpisu registra trestov. Dňa 01.10.2019 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov obžalobu na

obžalovaného A. B. pre skutok, ktorý právne kvalifikoval ako prečin zanedbania povinnej výživy podľa
§ 207 ods. 1 Trestného zákona. Súd na základe tejto obžaloby vydal dňa 14.04.2020 trestný rozkaz,
ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.05.2020 a ktorým uznal obžalovaného A. B. za vinného z toho,
že v C. a inde, ako otec mal. E. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. I. X, si úmyselne neplní svoju
vyživovaciu povinnosť, ktorá mu bola uložená rozsudkom Okresného súdu Prešov, č.k.: 36P/33/2010-22

zo dňa 14.12.2010, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2010 a vykonateľnosť dňa 26.12.2010,
ktorým bol zaviazaný prispievať na výživu svojho syna E. B. sumou 30 % zo sumy životného minima
a túto poukazovať k rukám matky maloletého, oprávnenej F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C., J.
H. I. X a to vždy do 25-teho dňa toho – ktorého mesiaca vopred, začínajúc dňom 1.12.2010, pričom
túto svoju povinnosť si dostatočne neplní a za obdobie od mesiaca august 2018 až doposiaľ tak dlhuje
na bežnom výživnom sumu vo výške najmenej 331,25 Eur, pričom pri zachovaní právnej kvalifikácie

skutku z podanej obžaloby uložil obžalovanému trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorého výkon
podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Uznesením zo dňa 07.10.2021, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 12.11.2021 súd vyslovil, že odsúdený A. B. sa v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia osvedčil.
Aby trest mohol zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom, musí v sebe zahŕňať jednak

prvok represie (zabránenie v páchaní ďalšej trestnej činnosti), prvok individuálnej prevencie (výchova
k riadnemu životu) ako aj prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie na ostatných členov
spoločnosti) v zmysle § 34 Trestného zákona. Zároveň trest musí vyjadrovať morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou. Zohľadnil aj primeranosť sankcii podľa § 33a Trestného zákona.

Súd zvážil všetky okolnosti rozhodné pre druh a výmeru trestu, podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona
prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie
po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku
trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá

uplynula od spáchania trestného činu.

Súd pri ukladaní trestu zohľadnil jednak osobu obžalovaného, ktorý sa ku skutku priznal, avšak
v priebehu hlavného pojednávania svoj či neoľutoval, čo bráni plnému priznaniu poľahčujúcej okolnosti
v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona. Súd tiež zohľadnil, že za rovnaký čin už bol v minulosti

odsúdený konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 33T 105/2019, a hoci bolo toto
odsúdenie zahladené z dôvodu, že obžalovaný sa v skúšobnej dobe, na ktorú bol podmienečne
odložený trest odňatia slobody osvedčil, uvedené ešte neznamenaná, že obžalovaný tento trestný čin,
ktorého sa tiež dopustil zanedbaním povinnej výživy voči svojmu synovi E., nespáchal. Zahladenie
tohto odsúdenia na strane druhej bráni tomu, aby súd mohol toto odsúdenie brať ako priťažujúcu

okolnosť v zmysle § 37 písm. m) Trestného zákona. Preto súd u obžalovaného nezistil existenciu žiadnej
z poľahčujúcich a ani z priťažujúcich okolností uvedených v ustanovení §§ 36 a 37 Trestného zákona.
Je tiež zrejmé, že obžalovaný je páchateľom priestupkov drobného charakteru proti VZN Mesta Prešov.
Preto súd zohľadniac priznanie obžalovaného a jeho vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku, uložil
obžalovanému trest odňatia slobody na dolnej hranici trestnej sadzby v trvaní dvadsať mesiacov, pričom

dĺžka uloženého trestu okrem iného zohľadňuje aj dobu, po ktorú obžalovaný neplnil výživné a tiež
z toho vyplývajúcu výšku dlhu na výživnom, ktorú je nutné podľa názoru súdu považovať za značnú
s prihliadnutím na určenie minimálneho výživného. Výška trestu zohľadňuje aj úmyselný charakter
trestného činu, aj keď len vo forme nepriameho úmyslu. Súd zároveň nepovažuje bezprostredný výkon
uloženého trestu odňatia slobody za nevyhnutný, a preto ho odložil na skúšobnú dobu v trvaní 2

rokov, počas ktorej bude mať obžalovaný možnosť preukázať, že dokáže viesť riadny život, ale najmä
uhradí výživné poškodenému synovi tak, ako to v priebehu celého trestného konania v tejto trestnej
veci deklaroval. Za účelom dosiahnutia plnenia vyživovacej povinnosti mu súd tiež podľa § 50 ods. 2
Trestného zákona uložil, aby v skúšobnej dobe podľa svojich schopností zaplatil zameškané výživné, čo
súd z hľadiska dosiahnutia výchovného trestu a tiež naplnenia reparatívneho účelu trestného konania

považuje za dôležitejšie pre štát ako aj poškodeného, ako výkon nepodmienečného trestu odňatia
slobody.Pretože poškodená do skončenia prípravného konania neuviedla výšku a ani právny dôvod vzniku
škody, ktorú si uplatnila a pretože výživné nemá pojmové znaky škody, súd o škode týmto rozsudkom
nerozhodoval.

Na základe týchto dôkazov a po ich vyhodnotení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Poučenie:

2 4T/30/2024

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia
na Okresnom súde Prešov. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom

súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného
v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť
výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa
odvolania výslovne vzdať.