Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 16, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 12Csp/50/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8723211490
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Zelený

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8723211490.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Františkom Zeleným, v právnej veci žalobcu: A. B., nar.XX.X.XXXX,

bytom A. XX/X,C., práv. zast. JUDr. Daniel Tarbaj, advokát, Zámocká 525/28, Stropkov, IČO:
53 450 345,proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803,
práv. zast. Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava-mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739,
v konaní o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady

rozhodne súd I. inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 9.10.2023 domáhal, aby určil, že nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Poprad, katastrálnym odborom pre okres D., E. C., k. ú.
F., a to parcela č. C-KN 213/2- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 143 m2 a rodinný dom súp. č.
43, ktorý je postavený na parcele CKN 213/2 – zastavané plochy a nádvoria vo výmere 143 m2, nie
sú zaťažené záložným právom zriadeným Zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok
a Mandátnou zmluvou zo dňa 22.2.2008 k Zmluve o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č.

0459549304 zo dňa 22.2.2008 v prospech žalovaného ako záložného veriteľa. Žalobu v písomnom
podaní odôvodnil tým, že dňa 22.2.2008 bola medzi právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou
Prvá stavebná sporiteľňa, a. s. ako veriteľom a G. B., nar. XX.X.XXXX a H. B., nar. XX.X.XXXX
ako dlžníkmi uzatvorená zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere č. 0459549304. Na
zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy bola rovnakého dňa uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva
na nehnuteľný majetok a Mandátna zmluva, ktorej jednou zo zmluvných strán bola v postavení jedného
zo žalobcov uvedená žalobkyňa ako vlastníčka založených nehnuteľností, a to rodinného domu súp.

č. 43, postaveného na parc. CKN 213/2, zapísaných na LV č. XXX. V súčasnosti žalovaný katastrom
nehnuteľností na LV č. XXX k. ú. F. je evidovaný ako záložný veriteľ a žalobkyňa ako výlučná vlastníčka
nehnuteľností. Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 17Co/53/2023 – 106 zo dňa 25.7.2023 bola
žalovanému uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktoré bolo
zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. XXX k. ú. F.,
a súčasne uložená žalobkyni povinnosť podať žalobu vo veci samej o určenie, že nehnuteľnosti nie
sú zaťažené záložným právom v lehote 60 dní od doručenia rozhodnutia súdu. Toto rozhodnutie bolo

žalobkyni doručené dňa 8.8.2023. Žalobkyňa tvrdí, že nedošlo k platnému postúpeniu pohľadávky
z pôvodného veriteľa na žalovaného, keďže nebol dodržaný postup v zmysle § 565 OZ v spojení s §
53 ods. 9 OZ, a § 92 ods.8 Zákona o bankách, t. j., nie je daná legitimácia žalovaného ako záložnéhoveriteľa. Zároveň navrhol, aby súd ex offo posúdil premlčanie výkonu záložného práva a pohľadávky
samotnej.
Napreukázaniesvojichtvrdenípredložilzmluvuomimoriadnommedziúvereastavebnomúvere,Zmluvu

o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, výpis Z LV č. XXX, uznesenie KS v Prešove.

2.V ďalšom písomnom podaní konštatoval, že žalobca podľa listiny „upozornenie na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti“ zo dňa 26.10.2016, bol upozornený na to, že ak nedôjde k úhrade omeškaných
splátok v sume 782,11 eur, tak veriteľ dňa 4.11.2016 vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru. Právny

zástupca žalovaného nedodržal zákonom stanovenú 15-dňovú lehotu (§ 53ods. 9 OZ), keďže od
26.10.2016 do 4.11.2016 je menej ako 15 dní. Veriteľ úver nezosplatnil ani do termínu najbližšie splatnej
splátky v mesiaci november, t . j. do 15.11.2016, ale až 16.11.2016, t. j. v decembrovom termíne
splatnosti. Zo strany predchodkyne žalovaného, teda nebola dodržaná 15-dňová lehota a nedošlo
k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Vzhľadom na
neplatné zosplatnenie úveru je potrebné za neplatné považovať aj samotné postúpenie pohľadávky na

inkasnú spoločnosť.
Za situácie, že súd posúdi vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru ako platný právny úkon, a teda
zároveň žalovaného za vecne legitimovaný subjekt v pozícii záložného veriteľa, týmto vznáša námietku
premlčania výkonu záložného práva. Premlčacia doba by začala plynúť dňa 16.11.2016 a do 16.11.2019
nedošlo k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žalobkyňa ako záložca má naliehavý právny

záujem na tom, aby súd prejudiciálne v tomto sporovom konaní posúdil aj premlčanie záložného práva,
ktoré vzhľadom na jeho premlčanie nie je vykonateľné. Práve rozhodnutie súdu v tejto veci je podkladom
na výmaz záložného práva z katastra nehnuteľností, a to aj napriek tomu, že síce záložné právo vo svojej
naturálnej podobne de iure môže aj naďalej trvať. V spotrebiteľských sporoch súd je povinný prihliadať
ex offo na premlčanie práva dodávateľa s cieľom zabezpečiť ochranu práv spotrebiteľa. V konaní

žalobkyňa namieta aktuálny stav, t. j. či sú nehnuteľnosti ešte zaťažené záložným právom vzhľadom na
zmenu okolností – premlčanie záložného práva a teda či je možné ich vydražiť. Žalobkyňa sa vzhľadom
na účinky súdneho rozhodnutia vo vzťahu k stranám domáha určenia iba vo vzťahu k žalovanému,
ktorý je fakticky na LV uvedený ako záložný veriteľ, hoci podľa jeho názoru nenadobudol platnú
pohľadávkuzúveru. Sťaženienáslednesúdnejkontrolydobrovoľnejdražby bymalobyťkompenzované

dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci. Poukázal
na odôvodnenie rozhodnutia OS Bardejov 6C/19/2019, podľa obsahu ktorého je daný naliehavý právny
záujem na podaní žaloby na určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Žalobkyňa
nemá inú možnosť ako dosiahnuť zmenu zápisu na LV a dosiahnuť nápravu práv. Žalobkyňa sa stále
nachádza v stave právnej neistoty, pretože právny stav nezodpovedá stavu skutkovému a jej práva sú

ohrozované. Ďalej odkázal na rozhodnutie súdnej autority, a to NS SR sp. zn. 1Cdo/249/2021 zo dňa
28.3.2023.
V predmetnom prípade dochádza ku konfliktu dvoch práv a to práva na uspokojenie pohľadávky
a práva na obydlie. Nevyhnutné je z tohto dôvodu posúdenie primeranosti a proporcionalitu výkonu
záložného práva, ktoré musí byť ako každý iný výkon práva v súlade so zásadou dobrých mravov.

Zosplatnenie a špecifikácia výšky pohľadávky má svoj význam pri posúdení dôvodnosti a primeranosti
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Za tejto situácie nie je principiálne ani možné aplikovať
ust. § 151a OZ. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby má predstavovať prostriedok ultima
ratio aj vo vzťahu k sume omeškaných splátok. Z oznámenia postupcu o postúpení pohľadávky zo
dňa 6.10.2020 vyplýva, že výška pohľadávky predstavuje 14.350,16 eur. Ide o zjavne neprimeranú

sumu vo vzťahu k hodnote zaťažených nehnuteľnosti (obydlie žalobkyne), ktorých hodnota predstavuje
nepochybne minimálne 10-násobok dlhu, t. j. vysoko prevyšuje výšku dlhu. Primeranosť výkonu
záložného práva je nutné posudzovať aj s prihliadnutím k tomu, či vymoženie pohľadávky nie je
možné iným menej inváznym spôsobom a to priamo vo vzťahu k dlžníkovi. Citoval z rozhodnutia
Súdneho Dvora EÚ – C -34/2013 (Kušionová). Právo na obydlie predstavuje základné právo zaručené

článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní Smernice 93/2013. Samotné
dojednaniezabezpečeniapohľadávkyzospotrebiteľskéhoúveruzáložnýmprávomvoformedobrovoľnej
dražby žalobca považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Do pozornosti súdu dal žalobca tiež
stanovisko NS SR komisie na posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmluvách z 2.4.2012,ktorá
posudzovala zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam s podnetom, aby vyššie uvedené

zmluvné dojednania spotrebiteľov nezaväzovali, pretože spôsobujú hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach. V obdobnej veci Krajský súd v Prešove v konaní pod sp. zn. 20Co/99/2019 zo
dňa 13.9.2021 predložil Súdnemu dvoru prejudiciálne otázky, o ktorých bolo rozhodnuté rozsudkom
Súdneho Dvora EÚ C-598/2021 zo dňa 9.11.2023. Majetok dotknutý záložným právom je nehnuteľnosťurčená na bývanie spotrebiteľa a jeho rodiny. Právo na obydlie v práve Únie predstavuje základné
právo zaručené Chartou základných práv EÚ, ktoré vnútroštátny súd musí zohľadniť pri vykonávaní
Smernice 93/2013. Je legitímne považovať za neprijateľnú nielen zmluvnú podmienku o neprijateľnom

plnení, ale aj podmienku, ktorá za nedostatočne transparentných podmienok takéto plnenie umožní
vymôcť. Touto podmienkou je práve s poukazom na závery aktuálneho rozsudku Súdneho Dvora EÚ
C-598/2021, klauzula o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a o spôsobe výkonu záložného práva.
Jevecousúdu,abyvkonanípodrobilobsahčiužúverovejzmluvy,alebozáložnejzmluvysúdnejkontrole
zmluvných podmienok a to nielen v možnosti platného zabezpečenia pohľadávky záložným právom, ale

aj k oprávneniu veriteľa okamžite zosplatniť úver.

3.Na pojednávaní ďalej uviedol, že záložný veriteľ, ktorý je v súčasnosti zapísaný na LV nie je vecne
legitimovaný na dispozíciu s pohľadávkou. Ťažisková argumentácia sa týka porušenia ustanovenia §
53 ods. 9 OZ, a to v neposkytnutí lehoty dlhšej ako 15 dní na plnenie omeškaných splátok. Podľa listiny
označenej ako upozornenie na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti zo dňa 26.10.2016 bola žalobkyňa

povinná plniť najneskôr do 4.11.2016. Nie je pravdou, že žalobkyni bola poskytnutá lehota na plnenie
dlhšia ako 15 dní. Preto je irelevantný poukaz žalovaného, že vyhlásením mimoriadnej splatnosti došlo
dňa 16.11.2016. Je logické, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti muselo vždy dôjsť po uplynutí
lehoty, ktorú stanovil samotný veriteľ, pričom táto lehota bola do 4.11.2016. K vznesenej námietke
premlčaniauviedol,žeprávnypredchodcažalovanéhoprvýkrátmoholzačaťsvýkonomzáložnéhopráva

dobrovoľnou dražbou po vyhlásení mimoriadnej splatnosti, teda od 16.11.2016, avšak od 16.11.2016
k samotnej dobrovoľnej dražbe ani nedošlo, nebránilo tomu ani nariadené neodkladné opatrenie, keďže
to bolo vydané až v roku 2023. Ďalšia námietka smeruje aj s ohľadom na aktuálnu rozhodovaciu prax na
úrovni Súdneho dvora EÚ a to k posúdeniu proporcionality, primeranosti a subsidiality medzi výkonom
záložného práva a samotným právom na obydlie spotrebiteľa.

4.Žalovaný vo svojich písomných podaniach žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Žalobca v podanej
žalobe dostatočne neodôvodnil, z akého konkrétneho dôvodu by mal súd určiť, že predmetné
nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. K svojmu tvrdeniu ohľadne neplatnosti postúpenia
pohľadávky nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by jeho tvrdenie mali preukazovať, a teda

neuniesol dôkazné bremeno. Pri postúpení pohľadávky spotrebiteľ musí byť upozornený na možnosť
uplatniť právo podľa § 565 OZ a zároveň musí byť v nepretržitom 3-mesačnom (a dlhšom) omeškaní
so splácaním splátok – pričom za splnenia týchto podmienok môže veriteľ v budúcnosti kedykoľvek, v
prípade, ak sú tieto podmienky naďalej zachované, a teda, ak spotrebiteľ naďalej neplní splátky úveru,
za splnenia podmienok podľa § 565 OZ, vyhlásiť mimoriadnu splatnosť v súlade s ust. § 53 ods. 9 OZ.

Dlžníci boli v čase postúpenia pohľadávky v omeškaní so splatením čo i len časti svojho peňažného
záväzku voči postupcovi nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní, a zároveň boli obaja postupcom
opakovane vyzývaní na úhradu svojho peňažného záväzku, a to najmä výzvou pred zosplatnením
zo dňa 36.10.2016 doručenou žalobcovi dňa 31.10.2016 označenej ako „upozornenie na vyhlásenie
mimoriadnej splatnosti“. Pretože platobná disciplína dlžníkov sa neobnovila, postupca vyhlásil podaním

zo dňa 16.11.2016 mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s ust. § 92 ods.8 Zákona o bankách a § 17 Zák.
č.129/2010 Z.z. Žalovaný sa postúpením pohľadávky z postupcu stal veriteľom žalobcu a zároveň sa
stal záložným veriteľom záložného práva k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktorou bola postúpená
pohľadávka zabezpečená. V zmysle zákona o bankách postačuje na účinné postúpenie pohľadávky
kumulatívne splnenie podmienok výzvy dlžníka na splatenie čo i len časti jeho peňažného záväzku

aomeškaniedlžníkasosplnenímčoilenčastipeňažnéhozáväzkunepretržitedlhšieako90dní.Odkázal
na rozhodovaciu prax súdnych autorít, a to rozhodnutie NS SR 9Cdo/165/2022 a uznesenie NS SR
4Cdo/9/2017. K premlčaniu pohľadávky poukázal na celé znenie ust. § 54a OZ v zmysle ktorého sa
záložný veriteľ môže domáhať uspokojenia zo zálohu aj vtedy, keď je pohľadávka premlčaná. Ust. § 151j
ods.2 tým nie je dotknuté. V prejednanom prípade nedošlo k premlčaniu záložného práva. Žalovaný

po postúpení pohľadávky pokračoval vo výkone záložného práva, ktoré začal jeho právny predchodca,
najneskôr dňa 17.4.2019, čo žalovaný preukazuje okrem iného oznámením o začatí výkonu záložného
práva adresovaného dlžníkom i žalobcovi dňa 17.4.2019. Začatie výkonu záložného práva postupcom
pred uplynutím premlčacej doby samotnej pohľadávky (pričom záložné právo sa nikdy nepremlčí skôr
ako zabezpečená pohľadávka), je zrejmé aj z uznesenia Okresného súdu Poprad sp.zn.19Csp/21/2019

zo dňa 11.3.2020, z ktorého vyplýva, že už dňa 26.8.2019 žalobca žiadal nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorým by súd nariadil postupcovi zdržať sa výkonu záložného práva. V dôsledku konania
žalobcu bolo obmedzené právo postupcu na pokračovanie vo výkone záložného práva, v nadväznosti
na čo bol postupca v zmysle zákona povinný upustiť od uskutočnenia dobrovoľnej dražby. Žalovanýoznámením zo dňa 16.2.2023 žalobcu upovedomil, že pokračuje vo výkone záložného práva začatom
postupcom najneskôr dňa 17.4.2019, pričom premlčacia doba samotnej zabezpečovanej pohľadávky
ešte v tom čase neuplynula, čo žalovaný považuje za nesporné. Je preto zrejmé s ohľadom na

nariadenie neodkladného opatrenia a súdne spory iniciované žalobcom, že samotný žalobca účelovým
konaním bránil ďalšiemu pokračovaniu výkonu záložného práva a úspešnému vydraženiu predmetných
nehnuteľností. Výkonom záložného práva začal už jeho právny predchodca, čím došlo k prerušeniu
plynutia premlčacej doby výkonu záložného práva, v ktorom žalovaný pokračuje po svojom právnom
predchodcovi. Je zrejmé, že registrácia oznámenia začatí výkonu záložného práva predstavuje samotné

začatie výkonu záložného práva a ide zároveň o uplatnenie práva na príslušnom orgáne. Týmto
okamihom záložný veriteľ zahájil výkon záložného práva, pričom v prípade nehnuteľností ide o výkon
záložného práva jej predajom na dobrovoľnej dražbe. Tu odkázal na rozhodnutie ÚS SR II. ÚS 250/2011
zodňa8.12.2011.Preúspešnévznesenienámietkypremlčaniaústavnýsúdpočítastromipodmienkami,
a touplynutímpremlčacejdobyzabezpečovanejpohľadávky,akoajpremlčanieprávazáložnéhoveriteľa
domáhať sa uspokojenia zo zálohu, vznesenie námietky premlčania záložného práva záložcom, a to

že záložný veriteľ nezačal s predajom zálohu. Ak záložný veriteľ začal s výkonom záložného práva,
nemožno sa úspešne domôcť námietky premlčania záložného práva zo strany záložcu.
Žalovaný ďalej uviedol, že v prejednávanom prípade lehota 15 dní v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ
bola nepochybne dodržaná. Postupca upozornil dlžníkov v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
práva v zmysle ust. § 565 OZ o i. podaní najmä podaním zo dňa 26.10.2016 doručené žalobcovi

dňa 31.10.2016, ktoré žalovaný pripojil k svojmu vyjadreniu k žalobe. Pretože sa platobná disciplína
dlžníkov neobnovila, postupca vyhlásil podaním zo dňa 16.11.2016 – teda 21 kalendárnych dní po
vyhotovení výzvy v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ, a zároveň 16 kalendárny dní po riadnom doručení
výzvy v zmysle § 53 ods. 9 OZ mimoriadnu splatnosť úveru. Žalobcom deklarované právne závery
v rozhodnutiach súdov žalovaný pokladá už za prekonané. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax

súdov, najmä na uznesenie NS SR 1Cdo 123/2022 z 30.1.2024, z ktorého citoval „veriteľ má právo
vyhlásiť predčasnú splatnosť dlhu deň po tom, keď sa niektorá splátka dostane do omeškania aspoň 3
mesiace. Premlčacia doba pri zosplatnení celého dlhu nemôže závisieť od vôle veriteľa( teda od toho, či
právo vyhlásiť predčasnú splatnosť celého dlhu využije už v prvý deň, alebo až v 30.-ty deň po naplnení
zákonných predpokladov. Napokon toto právo sa mu zo zákona obnovuje pri každej ďalšej nezaplatenej

splátke, ktorá sa dostane do omeškania viac ako 3 mesiace, a pri každej splátke je potrebné po 3
mesiacoch a jednom dni omeškania začať počítať novú premlčaciu dobu na potencionálne zosplatnený
dlh. Dovolací súd sa nestotožňuje s názorom, ktorý prezentovali dovolatelia, že špecifikácia splátky,
pre ktorú dochádza k zosplatneniu, by mala byť podmienkou platnosti predčasného zosplatnenia dlhu.
Žiadnu takúto povinnosť zákon veriteľovi neukladá. Citoval v ďalších rozhodnutí už súdom II. inštancie,

a to KS Trnava 10Co CSP/89/2022, KS B. B. 17Co CSP/7/2023 a i. Žalovaný sa postúpením pohľadávky
z postupcu stal veriteľom žalobcu a zároveň sa stal záložným veriteľom záložného práva k nehnuteľnosti
vo vlastníctve žalobcu, ktorou bola postúpená pohľadávka zabezpečená.
K premlčaniu výkonu záložného práva uviedol, že po postúpení pohľadávky pokračoval vo výkone
záložného práva, ktoré začal jeho právny predchodca, najneskôr dňa 17.4.2019 (oznámenie o začatí

výkonu záložného práva). Následne žalovaný oznámením zo dňa 16.2.2023 žalobcu upovedomil, že
pokračuje vo výkone záložného práva začatom najneskôr dňa 17.4.2019, pričom premlčacia doba
samotnej zabezpečovanej pohľadávky ešte v tom čase neuplynula, čo žalovaný pokladá za nesporné.
Začatím výkonu záložného práva dochádza k prerušeniu resp. spočívaniu premlčacej doby výkonu
záložného práva. Je zrejmé, že registrácia oznámenia o začatí výkonu záložného práva predstavuje

samotné začatie výkonu záložného práva a ide zároveň o uplatnenie práva na príslušnom orgáne.
V prípade nehnuteľnosti ide o výkon záložného práva jej predajom na dobrovoľnej dražbe. Je teda
zrejmé, že záložné právo žalovaného nie je premlčané.
Knámietkamžalobcuohľadnepotrebydodržiavaniaprincípovproporcionality,primeranostiasubsidiarity
v otázke výkonu záložného práva zabezpečujúceho pohľadávku žalovaného výkonom dobrovoľnej

dražby, ktoré môžu byť podľa jeho názoru porušené, (nehnuteľnosť ako obydlie žalobcu), žalovaný
poukazuje na to, že samotné obydlie nie je prekážkou výkonu záložného práva, čo odôvodnil
rozhodnutím KS Žilina 11Co/144/2019 (normy upravujúce dobrovoľnú dražbu nemožno hodnotiť ako
rozporné s Ústavou SR, nemožno zakázať výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktoré je
zabezpečené v súlade so zákonom záložnou zmluvou. Ochranu obydlia nie je možné ponímať

absolútne). Neoprávnený zásah je zásah, ktorý nemá oporu v zákonnej úprave, nesleduje legitímny
cieľ. Tu poukázal tiež na nález ÚS SR PL ÚS 23/2014. Žalobca svoje tvrdenie o tom, že hodnota
nehnuteľnosti neprimerane prevyšuje výšku pohľadávky nijakým spôsobom nepreukázal. Dojednanie
zabezpečeniapohľadávkyzospotrebiteľskéhoúveruzáložnýmprávomvoformedobrovoľnejdražbyakoi klauzula o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dojednaná v úverovej zmluve sú explicitne zákonom
predpokladané a v žiadnom prípade nemôžu predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku. Záložná
zmluva, na základe ktorej žalobca ako vlastník nehnuteľnosti dáva súhlas na budúce speňaženie

určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách)je
zákonom predpokladaný právny úkon, a teda nepochybne ide o zákonom aprobovaný výkon oprávnenia
veriteľa,zktoréhodôvodunemožnozáložnúzmluvuobsahujúcivšetkynáležitostivyhľadávanézákonom
považovať za neplatnú. Právo veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru vyplýva priamo z ust. § 53
ods. 9 OZ. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti predstavuje stratu možnosti stratiť pohľadávku, ktorá v tom

čase existuje v mesačných splátkach.

5.Žalovaný na pojednávaní zotrval na svojich písomných podaniach. Ku zosplatneniu a následnému
postúpeniu pohľadávky došlo platne, nakoľko žalobkyňa bola v čase zosplatnenia v omeškaní viac
ako 90 dní, čo v podstate v tomto konaní ani popreté nebolo. O samotnom zosplatnení úveru
bola žalobkyňa informovaná listom zo dňa 16.11.2016. Výzva na úhradu nezaplatených splátok bola

vystavená pôvodným veriteľom dňa 26.10.2016. Žalobkyňa prevzala výzvu dňa 31.10.2016. Ak by jej
výzva bola doručená v neskoršom období, do zosplatnenia úveru by nebola dodržaná 15-dňová lehota.
K premlčaniu výkonu záložného práva nedošlo, nakoľko k výkonu záložného práva pristúpil už právny
predchodca žalovaného, čo bolo oznámené žalobkyni dňa 17.4.2019 , teda ešte v 3-ročnej premlčacej
dobe. Následne bol právny predchodca žalovaného nútený prerušiť výkon záložného práva, nakoľko

žalobkyňa sa podaním zo dňa 26.8.2019 domáhala nariadenia neodkladného opatrenia, a teda právny
predchodca žalovaného nemohol úspešne vykonať záložné právo z dôvodu postupu žalobkyne. Podľa
jeho vedomostí jej bolo vyhovené.

6.Súd na základe dokazovania vykonaného v súlade s prednesmi strán oboznámením listinných

dôkazov, zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, Zmluvy o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam, výpisu Z LV č. XXX, uznesení KS v Prešove zo dňa 19.12.2022, zo dňa 27.3.2023
a zo dňa 25.7.2023, oznámení o pokračovaní vo výkone záložného práva, oznámenia o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru, zmluvy o postúpení pohľadávky, uznesení Okresného súdu Poprad sp.
zn. 19Csp 21/2019 zo dňa 11.3.2020 , zo dňa 20.9.2019, 4.10. 2022, uznesenia Okresného súdu Poprad

sp. zn. 21C/73/2022 zo dňa 19.12.2022 a zo dňa 27.3.2023, uznesenia Krajského súdu v Prešove zo
dňa 14.3.2023 zistil nasledovný skutkový stav:

7.Dňa 22.2.2008Prvástavebnásporiteľňa,I.uzavrelasG.B.aH.B.zmluvuomimoriadnommedziúvere
a stavebnom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie mimoriadneho medziúveru pod č.0459549304

vo výške 468.000,- Sk za dohodnutých zmluvných podmienok, pričom po pridelení cieľovej sumy zmluvy
o stavebnom sporení sa mimoriadny medziúver zmení na stavebný úver pod č. 0459549603 vo výške
cca 280.800,- Sk.

8.Dňa 22.2.2008 Prvá stavebná sporiteľňa, I.. ako záložný veriteľ a A. B. a H. B. ako záložcovia

uzavreli zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok a mandátnu zmluvu uzavretú
podľa ustanovenia podľa ust. § 566 a nasl. Obchodného zákonníka, predmetom ktorej bolo zriadenie
záložného práva na zabezpečenie zaplatenia pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z úveru
poskytnutého na základe zmluvy o stavebnom úvere č.0459549603 a 0459549304 uzavretej medzi
veriteľom Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s. a stavebným sporiteľom – dlžníkom G. B.. Výška úveru

poskytnutého veriteľom predstavuje sumu 465.788,- Sk.

9. Vklad zmluvy bol príslušným orgánom povolený dňa 16.7.2008 pod č. vkladu 1374/2008.

10.Podľa výpisu z LV č. XXX k. ú. F. zo dňa 7.10.2023 ako vlastník nehnuteľností a to parcely KNC 213/2

o výmere 143 m2 – zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. 214/3 o výmere 92 m2 – zastavaná plocha
a nádvorie, č. 214/4 o výmere 102 m2 – zastavaná plocha a nádvorie ako aj rodinného domu súp. č. XX
postaveného na pozemku parc. Č. 213/2, je uvedená žalobkyňa v spoluvlastníckom podiele 1/1. V časti
C – ťarchy je uvedená zmluva o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok podľa V 1374/2008,
postupník EOS KSI Slovensko, s.r.o. (postupca Prvá stavebná sporiteľňa, I.). V časti B mimo zápisov

o nadobudnutí vlastníckeho práva sú uvedené poznámky postupník: EOS KSI Slovensko –Oznámenie
o vykonaní dobrovoľnej dražby, zmluvy č. 0459549603, č. 0459549304 zo dňa 7.12.2016 podľa P
612/16, návrh na vykonanie záznamu zmeny záložného veriteľa podľa Z1/21. EOS KSI Slovensko –
poznamenáva sa oznámenie o začatí výkonu záložného práva/oznámenie o pokračovaní vo výkonezáložného práva zo dňa 16.2.2023 .... Okresný súd Poprad – poznamenáva sa Uznesenie č. k. 21C
73/2022-69 zo dňa 27.3.2023 doručené dňa 14.4.2023, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11.Listom zo dňa 16.11.2016 G. B. bola upovedomená Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s. o oznámení
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru zo zmlúv o úvere č. 0459549603 a 304 ku dňu 16.11.2016.
Celková dlžná suma vrátane príslušenstva bola vyčíslená na 14.681,61 eur. Na vedomie bolo podanie
zaslané záložcom nehnuteľností A. B. a H. B.. Oznámenie G. B. prevzala dňa 22.11.2016.

12.Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru bolo rovnako doručené H. B., ktorý listinu
prevzal dňa 21.11.2016.

13.Listom zo dňa 16.11.2016 boli H. B. a A. B. upovedomení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru
zo dňa 4.3.2008 s tým, že Prvá stavebná sporiteľňa pristúpi k výkonu záložného práva nehnuteľností
formou dobrovoľnej dražby, resp. bude vymáhať svoju pohľadávku prostredníctvom súdneho exekútora,

ak dlžník celý dlh neuhradí v stanovenej lehote. Oznámenie bolo doručené adresátom dňa 21.11.2016.

14.Listom zo dňa 26.10.2016 bola G. B., H. B., A. B. upozornení Prvou stavebnou sporiteľňou
na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úverov, poskytnutých na základe zmlúv o stavebnom úvere
a medziúvere dňom 4.11.2016, nakoľko v zmysle výziev odosielateľa neuhradili dlžné splátky vrátane

splátky za mesiac október 2016 spolu vo výške 782,11 eur. V prípade, ak do uvedeného dátumu
4.11.2016 dlžné splátky neuhradia, obdržia písomnú informáciu o vyhlásení mimoriadnej splatnosti
úveru s vyčíslenou výškou dlhu na zaplatenie cca 14.693,67 eur a tento dlh bude vymáhaný výkonom
záložného práva predaja predajom založenej nehnuteľnosti. Výzvu prevzala A. B., G. B. a H. B. dňa
31.10.2016.

15.Listom zo dňa 7.12.2016 boli adresáti H. B. a G. B. upovedomení o začatí výkonu záložného
práva z dôvodu nevysporiadania dlhu, ktorý ku dňu vyhotovenia správy predstavuje 14.773,052 eur
s príslušenstvom. O výkone dobrovoľnej dražby bol dňa 7.12.2016 vyrozumený Okresný úrad Poprad,
A. B., H. B..

16.Listom zo dňa 17.4.2019 Prvá stavebná sporiteľňa oznámila osobám A. B., H. B., G. B. a H. B.,
ročník 1974 začatie výkonu záložného práva predajom založených nehnuteľností v prospech D. J. J. a to
nehnuteľnosť evidovanú na LV č. XXX k. ú. F., vlastníkov H. B. a A. B.. Listy boli doručené adresátom
dňa 24.4.2019.

17.Dňa 1.10.2020 uzavrela spoločnosť Prvá stavebná sporiteľňa, I. ako postupca s postupníkom EOS
KSI Slovensko, s.r.o. Bratislava zmluvu o postúpení pohľadávky špecifikovanej v prílohe č. 1.

18.A. B. bola listom zo dňa 6.10.2020 oboznámená postupcom o postúpení pohľadávky.

19.Súd dňa 20.9.2019 uznesením č.19Csp 21/2019 -49, vykonateľným dňa 23.9. 2019 vo veci A. B.
a spol. proti Prvej stavebnej sporitelni a spol. o nariadení neodkladného opatrenia žalovaným uložil
povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXX k. ú. C. a uložil povinnosť podať žalobu o určenie ceny nehnuteľností. KS Prešov dňa

9.1.2020 potvrdil prvý výrok uznesenia s právoplatnosťou dňa 17.2.2020 a zrušil druhý výrok o uložení
povinnosti podania žaloby na súd.

20.Podľa odôvodnenia rozhodnutia žalobcovia podali na Okresnom súde dňa 26.8.2019 návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia a to uloženia povinnosti žalovaným zdržať sa výkonu záložného

práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX k. ú. F., a to do právoplatného skončenia konania
vo veci samej.

21.Uznesením zo dňa 11.3.2020 Okresný súd Poprad vo veci 19csp 21/2019 – 102 účastníkov G. B.
a spol. proti D. J. J., a. s. a spol. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu

záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby, súd žalobcom v 1. a v 2./rade
uložil povinnosť v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia podať žalobu o určenie neprijateľných
zmluvných podmienok medzi stranami sporu, ktoré sú totožné so stranami sporu v konaní o nariadení
neodkladného opatrenia.22.Uznesením Okresného súdu Poprad sp. zn. 21C/73/2022 zo dňa 19.12.2022 súd v právnej
veci navrhovateľov A. B. a spol. proti spoločnosti EOS KSI Slovensko, Bratislava zamietol návrh

navrhovateľov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovatelia domáhali uloženia
povinnosti odporcovi zdržať sa výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX
k. ú. F..

23.Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/11/2023 zo dňa 14.3.2023 zrušil uznesenie

prvostupňového súdu.

24.Ďalším uznesením zo dňa 27.3.2023, ktoré sa stalo vykonateľným dňa 17.4.2023 súd uložil
odporcovi povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. XXX k. ú. F..

25.Uznesením zo dňa 27.3.2023 doručeným žalovanému dňa 17.4. 2023 Okresný súd novým
rozhodnutím odporcovi uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou a i.
Uznesenie bolo doručené žalovanému dňa 17.4.2023, ktorým dňom sa stalo vykonateľným.

26.Na základe odvolania odporcu Uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 17Co/53/2023 – 106

zo dňa 25.7.2023 súd zmenil uznesenie prvoinštančného súdu tak, že odporca je povinný zdržať sa
výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktoré bolo zriadené Zmluvou o zriadení záložného práva
k nehnuteľnostiam, zapísaných na LV č. XXX k. ú. F., parc. registra C č. 213/2 – 143 m2 – zastavaná
plocha a nádvorie a stavba – rodinný dom súp. č. 43 na parc. č. 213/2 do právoplatného rozhodnutia
o veci samej. Navrhovateľovi – A. B. súd uložil podať žalobu vo veci samej voči odporcovi EOS KSI

Slovensko, s.r.o. ako žalovanému o určenie, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom do 60
dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.

27.Listomzodňa16.2.2023 žalobca oznámilK.B.,bytomul.A.XX,L.začatievýkonuzáložnéhopráva–
oznámenie o pokračovaní vo výkone záložného práva záložného veriteľa na základe zmluvy o postúpení

pohľadávky uzavretej dňa 1.10.2020 medzi záložným veriteľom a postupcom: Prvá stavebná sporiteľňa,
I.. týkajúci sa zmluvy o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 10.3.2008, ktorou
bola zabezpečená pohľadávka postupcu zo zmlúv o úvere 04595493, 04 zo dňa 4.3.2008, rovnaké
oznámenie bolo zaslané dňa 16.2.2023 A. B. a G. B..

28. Dňa 16.2.2023 o výkone záložného práva bol upovedomený Okresný úrad Poprad so žiadosťou
o vyznačenie poznámky o začatí výkonu záložného práva.

29.Listom zo dňa 16.2.2023 bol o oznámení o začatí výkonu záložného práva upovedomený H. B. ml.
ako aj M. K., N. B., O. B., O. C., G. B..

Podľa § 39 O.z.
Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo
sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 100 O.z.
(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať.
(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté

ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.
(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.
Podľa § 101 O.z.
Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď

sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 112 O.z.
Ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní
riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve,ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý
výkon rozhodnutia.
Podľa § 151a O.z.

Záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že záložného veriteľa
oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej
len "záloh"), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.
Podľa § 151b O.z.
(1) Záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva,

rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom. Zmluva o zriadení záložného práva na
hnuteľnú vec sa nemusí uzatvoriť v písomnej forme, ak záložné právo vzniká odovzdaním veci podľa
tohto zákona.
(2) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí pohľadávka, ktorá sa záložným právom zabezpečuje,
a záloh.
(3) V zmluve o zriadení záložného práva sa určí najvyššia hodnota istiny, do ktorej sa pohľadávka

zabezpečuje, ak zmluva o zriadení záložného práva neurčuje hodnotu zabezpečenej pohľadávky.
(4) Záloh môže byť v zmluve o zriadení záložného práva určený jednotlivo, čo sa týka množstva a druhu
alebo iným spôsobom tak, aby kedykoľvek počas trvania záložného práva bolo možné záloh určiť.
Podľa § 151e O.z.
(1) Na vznik záložného práva sa vyžaduje jeho registrácia v Notárskom centrálnom registri záložných

práv (ďalej len "register záložných práv") zriadenom podľa osobitného zákona, 3b) ak tento zákon alebo
osobitný zákon neustanovuje inak.
(2) Záložné právo k nehnuteľnostiam, bytom a nebytovým priestorom vzniká zápisom v katastri
nehnuteľností, ak osobitný zákon 3c) neustanovuje inak.
Podľa § 151j O.z.

(1) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ
začať výkon záložného práva. V rámci výkonu záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť
spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, 3e) alebo
domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, 3f) ak tento zákon alebo osobitný
zákon neustanovuje inak.)

(2) Ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas splnená, môže sa záložný veriteľ
uspokojiťalebodomáhaťsauspokojeniazozálohuajvtedy,keďzabezpečenápohľadávkajepremlčaná.
Podľa § 151l ods. 1,4 O.z.
(1) Začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi,
ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri záložných právach registrovaných v registri

záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného práva v tomto registri, ak tento zákon alebo
osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný
veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.
(4) Ak je záložné právo zapísané v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný jedno vyhotovenie
oznámenia o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorá začatie výkonu

záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností.
Podľa § 53 ods.1, 9 Oz.
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a

primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(9) Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

Podľa § 565 O.z.
Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej
splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť
najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 92 ods.8 Zákona č. 483/2001 Z.z.

(8) Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju
pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a toaj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre prevod práv banky alebo pobočky zahraničnej banky, ktorá je veriteľom, v súvislosti
s nesplácanou zmluvou o úvere alebo pre prevod nesplácanej zmluvy o úvere podľa osobitného

predpisu,86aba) pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa
osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie
podľa osobitného predpisu. 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť,
ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný
peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní

klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej
banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná
odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená
pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o
jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom
len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia mal súd preukázané,
že žaloba nie je dôvodná. Podľa obsahu ide o žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP. Žalobkyňa
preukázala ohrozenie svojho práva - práva vlastníctva prípadným výkonom (premlčaného) záložného
práva záložným veriteľom - žalovaným. Existuje teda naliehavý právny záujem na podanej určovacej

žalobe, pretože bez požadovaného určenia by bolo právne postavenie žalobkyne neisté. Žalobkyňa
nemá inú možnosť, ako stav svojich nehnuteľností vo vzťahu k zapísanému záložnému právu ustáliť a
v príslušnom registri zmeniť na základe podanej žaloby. Navyše žalobkyni bola v konaní vedenom pod
sp. zn. 17 Co/ 53/2023 Krajským súdom v Prešove uložená povinnosť podať určovaciu žalobu, ktorej
predmetom bude práve určenie, že predmetné nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom.

31. Súd dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pre úspech v konaní. Pôvodné
skutkové tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v písomnej žalobe spočívajú v tom, že pôvodný veriteľ neplatne
pohľadávku zosplatnil, čo malo za následok, že medzi právnym predchodcom žalovaného spoločnosťou
Prvá stavebná sporiteľňa a žalovaným došlo k neplatnému uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky,

a preto žalovaný nie je držiteľom záložného práva na predmet zálohu, ktorým je rodinný dom s prísl.
vo vlastníctve žalobkyne.

32. Súd z predloženým listinných dôkazov mal preukázané, , že žalobkyňa dňa 22.2. 2008 uzavrela
s právnym predchodcom žalovaného Zmluvu o zriadení záložného práva na nehnuteľný majetok

zapísaný na LV č. XXX k.ú. F. a to parcela reg C KN 213/2 o výmere 143 m2 – zastavané plochy
a nádvoria a stavby s.č. 43 rodinný dom , ktorý tvoril v tom čase jej obydlie a to na zabezpečenie
pohľadávky a jej príslušenstva vzniknutej z úveru bližšie špecifikovaného v zmluve. V čl. IV sa strany
dohodli na možnom výkone záložného práva v prípade nesplácania pohľadávky riadne a včas. Zmluva
bolauzavretápodľaust. §151a anasl.Oz. Žalobkyňajetohočasuvýlučnouvlastníčkounehnuteľností.

Záložné právo bolo zapísané pod č. zmeny 47/08 a na postupníka pod č.z. 1/21, 62/23. Na LV
v časti poznámky je poznamenané oznámenie o vykonaní dobrovoľnej dražby , zmluvy .. zo dňa 7.12.
2016 podľa P 612/16 a oznámenie o začatí výkonu záložného práva / pokračovanie vo výkone zo
dňa 16.2. 2023 , ako aj uznesenie Okresného súdu Poprad č.k. 21C/73/2022 zo dňa 27.3. 2023 ,
doručené dňa 14.4. 2023 o uložení povinnosti odporcovi zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou

dražbou. Žalovaný nadobudol pohľadávku z úverovej zmluvy titulom postúpenia pohľadávky zmluvou
uzatvorenou dňa 1. 10. 2020 s tým, že pôvodný veriteľ Prvá stavebná sporiteľňa a.s. Bratislava oznámila
žalobkyni listom zo dňa 6. 10. 2020 zmluvné postúpenie pohľadávky.

33.V konaní nebolo preukázané, aby právny predchodca žalovaného pohľadávku z úveru vo vzťahu

k žalobkyni postúpil neplatne. Právny predchodca žalovaného poskytnutý úver zosplatnil dňom
16.11.2026, pričom z predložených listinných dôkazov, a to výzvy na úhradu, oznámenia o zosplatnení
pohľadávky mal súd preukázané, že pôvodný veriteľ postupoval v súlade s ust. § 53 ods.9 , § 565 OZ
a 92 ods.8 Zákona o bankách. Z písomnej výzvy doručenej dlžníkom a žalobkyni dňa 30.10.2016 síce
vyplýva, že veriteľ na úhradu pohľadávky stanovil dlžníkom lehotu kratšiu ako 15 dní, no k zosplatneniu

pohľadávky veriteľ nepristúpil márnym uplynutím takto stanovenej lehoty, ale až po 15 dńoch odo
dňa doručenia výzvy na úhradu nesplatenej časti istiny, teda dňom 16.11. 2016. Veriteľ teda platne
úver zosplatnil a následne pohľadávku postúpil na žalovaného. Nie je preto dôvod zmluvu o postúpení
pohľadávky na žalovaného považovať za neplatný právny úkon. Uzavretie zmluvy o zriadení záložnéhopráva nie je v rozpore tak s ústavou SR ani príslušnými ustanoveniami O.z. a iných právnych predpisov. /
Zákon o ochrane spotrebiteľa /.

34.K z opatrnosti vznesenej námietke premlčania záložného práva súd uvádza.

35.Súd vznesenú námietku premlčania posudzoval iba vo vzťahu k prípadu, ak by súd vyhodnotil
postúpenie pohľadávky na žalovaného ako platné a účinné. Tu žalobca vznesenú námietku premlčania
špecifikoval tak, že výkon záložného práva si žalovaný resp. jeho právny predchodca mohol uplatniť

prvýkrát dňom 16.11.2016 a uplynutím lehoty troch rokov malo dôjsť k premlčaniu výkonu tohto
záložného práva.

36.Preto sa súd osobitne nezaoberal dôvodnosťou vznesenej námietky premlčania záložného
práva aj na prípad, ak by posúdil postúpenie pohľadávky ako neplatnej. Pre takýto prípad sám žalobca
nijako bližšie nešpecifikoval splatnosť pohľadávky ani plynutie premlčacích lehôt.

37.Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa
dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

38. Ustanovenie § 151j ods. 2 OZ dovoľuje uskutočniť výkon záložného práva aj v prípade,
ak je zabezpečená pohľadávka premlčaná. Rozumie sa tým situácia, kedy je premlčaná pohľadávka,
avšak záložné právo premlčané nie je. V takom prípade nemá námietka premlčania vplyv na výkon
záložného práva.

39.Premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa záložné právo mohlo vykonať po prvý raz. Záložné
právo sa nepremlčí skôr než zabezpečená pohľadávka. Ak sa záložca premlčania záložného práva
dovolá, záložný veriteľ je povinný upustiť od dobrovoľnej dražby alebo iného výkonu záložného práva.
Záložný veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva, ak zabezpečená pohľadávka nie je riadne
a včas splnená. Výkon záložného práva začína záložný veriteľ právnym úkonom (oznámením o začatí

výkonu záložného práva). Je to právny úkon obligatórne písomný a adresovaný. Jeho právne účinky
nastávajú doručením.

40.Od zániku záložného práva uplynutím času (§ 151md ods. 1 písm. d/ Občianskeho zákonníka)
je potrebné odlišovať premlčanie záložného práva (§ 100 a nasl. Občianskeho zákonníka). Vo

všeobecnostijeúčelompremlčaniapôsobiťnaveriteľa,abyvprimeranomčaseuplatnilsvojesubjektívne
právo v zmysle známej rímsko-právnej zásady vigilantibus iura scripta sunt a na druhej strane je
dôsledkom požiadavky právnej istoty, ktorá sa prejavuje i v tom, aby nepretrvávali nevyjasnené
právne vzťahy a neuspokojené práva bez časového obmedzenia po neprimerane dlhú dobu. Námietka
premlčania predstavuje spravidla efektívny postup - obrany dlžníka proti hrozbe, že až po neúmerne

dlhej dobe si veriteľ uplatní svoje právo. Záložné právo je majetkovým právom a nepochybne podlieha
premlčaniu. Účinné vznesenie námietky premlčania práva znamená, že súd oprávnenej osobe nemôže
premlčané právo priznať. Jej vznesenie je významné iba vo vzťahu k právu záložného veriteľa domáhať
sa uspokojenia zo zálohu.

41. Podľa § 100 ods. 2 vety tretej Občianskeho zákonníka záložné práva sa nepremlčujú skôr, než
zabezpečená pohľadávka. Vznesenie námietky premlčania záložného práva je významné iba vo vzťahu
k právu záložného veriteľa domáhať sa uspokojenia zo zálohu, pričom je zrejmé, že túto námietku môže
vzniesť iba záložca a prvý raz tak môže (úspešne) urobiť až v momente, keď uplynula premlčacia doba aj
zabezpečovanej pohľadávky, nielen trojročná premlčacia doba pre premlčanie práva záložného veriteľa

domáhať sa uspokojenia zo zálohu. V prípade ak tieto premlčacie doby uplynuli, záložný veriteľ nezačal
s predajom zálohu a záložcom bola námietka premlčania vznesená, stráca záložný veriteľ možnosť
domáhať sa (proti vôli záložcu) uspokojenia zo zálohu, pretože jeho záložné právo je premlčané. /
Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. II. ÚS 250/2011, NS SR 4 Cdo169/2021 /.

42.V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa súd aplikoval právnu úpravu premlčania vymedzenú
v Občianskom zákonníku a vychádzal z trojročnej premlčacej lehoty v zmysle § 101 Občianskeho
zákonníka.43.Premlčacia doba práva z neuhradenej pohľadávky úveru , po jeho zosplatnení veriteľom dňa 16.11.
2016 uplynula dňa 16.11. 2019, pretože v tejto lehote nebol podaný návrh na zaplatenie pohľadávky

na súd. V danom prípade nastala situácia, kedy je premlčaná pohľadávka, avšak záložné právo
premlčané nie je. Pôvodný veriteľ už dňa 7.12. 2016 Správe katastra doručil Oznámenie o vykonaní
dobrovoľnej dražby / poznámka v LV č. XXX a dňa 17.4. 2019 pôvodný veriteľ písomne oznámil
dlžníkom a záložcom začatie výkonu záložného práva predajom nehnuteľnosti formou dobrovoľnej
dražby , čo bol jeden z možných spôsobov výkonu dohodnutý v čl. IV Zmluvy o zriadení záložného

práva. V čase medzi vydanými rozhodnutiami súdov žalovaný záložcovi písomne oznámil listom zo 16.2.
2023 pokračovanie vo výkone záložného práva. Výkon záložného práva záložný veriteľ začal právnym
úkonom (oznámením o začatí výkonu záložného práva) v trojročnej premlčacej lehote plynúcej odo
dňa 16. 11. 2019, kedy právo mohol uplatniť po prvýkrát. V období vykonateľnosti súdnych rozhodnutí
o nariadení neodkladného opatrenia , a to rozhodnutia Okresného súdu Poprad sp. zn. 19 Csp/21/2019
od 23.9. 2019 do 4.10. 2022, kedy bolo neodkladné opatrenie zrušené a rozhodnutia Okresného

súdu Poprad sp. zn. 21C/73/2022 od 17.4. 2023 doposiaľ, premlčacia doba spočívala, teda neplynula.
Od začatia výkonu záložného práva dňom 17.4. 2019 neuplynula zákonná trojročná lehota na jeho
vykonanie. Po konkretizácii jednotlivých časových údajov súd dospel k záveru, že právo zo záložnej
zmluvy sa nepremlčalo.

44.Súd konštatuje, že samotný inštitút dobrovoľnej dražby prešiel ústavnou kontrolou a nebol vyhlásený
ako protiústavný aj ako zabezpečovací inštitút spotrebiteľských úverov.

45.Predmetom súdneho konania nie je posudzovanie dôvodnosti, prípadne zákonnosti dobrovoľnej
dražby na speňaženie majetku žalobkyne predajom nehnuteľnosti tvoriacej jej obydlie, ale určenie,

že nehnuteľnosti nie sú zaťažené vecným bremenom. Otázka ustálenia výšky pohľadávky, ktorú si
žalovanýakonovýveriteľuplatnilvdobrovoľnejdražbe aaktuálnarozhodovaciapraxnaúrovniSúdneho
dvora EÚ k posúdeniu proporcionality, primeranosti a subsidiality medzi výkonom záložného práva
a samotným právom na obydlie spotrebiteľa môže byť predmetom skúmania v inom konaní.

46.O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP. Žalovaný ako úspešná strana má nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady rozhodne súd samostatným uznesením,
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku na tunajšom súde

vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený
súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
sa týkajú procesných podmienok,

sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
mábyťnimipreukázané,ževkonanídošlokvadám,ktorémohlimaťzanásledoknesprávnerozhodnutie
vo veci alebo
ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.