Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 20, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/101/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017200828
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Ondrejková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1017200828.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Ondrejkovej a členov

senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D. (spravodajkyňa) a Mgr. Miroslavy Fodor, v právnej veci žalobcu:
SWAN, a.s., so sídlom Landererova 12, 811 09 Bratislava, IČO: 35 680 202, zastúpeného: Mgr.
Veronikou Krištofovou, advokátkou, so sídlom Čaklovská 6, 821 02 Bratislava, IČO: 50 122 215, proti
žalovanému: Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb, so sídlom Továrenská
7, P.O.BOX 40, 828 55 Bratislava, za účasti ďalšieho účastníka konania: Slovak Telekom, a.s., so sídlom
Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. 4/PÚ/2017-83 zo dňa 07.03.2017, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

III. Súd p r i z n á v a ďalšiemu účastníkovi konania voči žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Dňa 25.11.2014 bolo žalovanému doručené podanie žalobcu, označené ako návrh na riešenie sporu

medzi podnikmi SWAN, a. s. (ďalej aj ako „SWAN“) a Slovak Telekom, a. s. (ďalej aj ako „Slovak
Telekom“) podľa § 77 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o elektronických komunikáciách“), v ktorom žalobca požiadal, aby žalovaný
zaviazal ďalšieho účastníka konania poskytnúť žalobcovi služby národného roamingu v zmysle jeho
individuálneho povolenia z 30.12.2013 v rozsahu - hlasové služby, dátové služby a SMS služby, pričom
žalobca špecifikoval kvalitu služieb a cenové podmienky.

2. Po preskúmaní skutkového stavu a po vykonanom dokazovaní žalovaný rozhodnutím č. 2830/
OTR/2015 zo dňa 27.07.2015 rozhodol o návrhu žalobcu tak, že určil povinnosť ďalšiemu účastníkovi
konania poskytovať na základe písomnej žiadosti žalobcovi národný roaming, pričom určil aj ďalšie
podmienkyjehoposkytovania.Napodkladežalobcomaďalšímúčastníkomkonaniapodanýchrozkladov
žalovaný v rozkladovom konaní rozhodnutím č. 28/PÚ/2016 zo dňa 29.01.2016 zrušil prvostupňové
rozhodnutie z 27.07.2015 a vec vrátil žalovanému na nové prejednanie a rozhodnutie s uvedením úloh,
ktoré bude potrebné vykonať.

3. Následne po preskúmaní veci a vykonanom ďalšom dokazovaní žalovaný vydal rozhodnutie č. 6/
OTR/2016-2974 zo dňa 17.10.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým v súlade s § 77
zákona o elektronických komunikáciách rozhodol o povinnosti ďalšieho účastníka konania poskytovaťžalobcovi národný roaming prostredníctvom elektronických komunikačných sietí ďalšieho účastníka
konania používajúcich frekvencie z frekvenčných pásiem 900 MHz a 1 800 MHz v súlade s požiadavkami
podľa štandardu 3GPP TS 22.011 (ETSI TS 122 011) za tam uvedených podmienok.

4. Na podklade žalobcom a ďalším účastníkom konania podaných rozkladov žalovaný v rozkladovom
konaní vydal rozhodnutie o rozklade č. 4/PÚ/2017-83 zo dňa 07.03.2017 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým podľa § 59 ods. 2 v spojení s § 61 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
(správny poriadok) v znení neskorších predpisov zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že v bode 1.

výroku určil povinnosť ďalšiemu účastníkovi konania poskytovať v zmysle individuálneho povolenia č.
13105410001 z 30.12.2013 žalobcovi národný roaming prostredníctvom elektronických komunikačných
sietí ďalšieho účastníka konania používajúcich frekvencie z frekvenčných pásiem 900 MHz a 1 800
MHz v súlade s požiadavkami podľa štandardu 3GPP TS 22.011 (ETSI TS 122 011) za tam uvedených
podmienok v písmenách a) až i) týkajúcich sa postupu na prijatie konečného návrhu podmienok,
minimálnehorozsahuslužiebnárodnéhoroamingu,technickéhoriešeniaprístupu,kvalityposkytovaných

služieb, ďalších uvedených podmienok, ako aj cenových podmienok a v bode 2. výroku napadnutého
rozhodnutia žalovaný uviedol, že v prípade neposkytnutia súčinnosti zo strany žalobcu podľa bodu 1.
písm. b) tohto rozhodnutia, ďalší účastník konania nie je povinný doručiť konečný návrh podmienok
poskytovania národného roamingu.

5. Žalovaný sa s odvolacími námietkami žalobcu vysporiadal v napadnutom rozhodnutí tak, že podľa
jeho názoru sa vysporiadal so všetkými spornými otázkami a v nevyhnutnom rozsahu musel určiť
ako pretaviť právo na národný roaming zakotvené v regulačnom rozhodnutí do súkromnoprávneho
veľkoobchodného vzťahu poskytovateľa a odberateľa služby so všetkými organizačno-technickými
aekonomickýmipravidlami.Stotožnilsasospôsobom,akýmprvostupňovýorgánstanovilcenyzaslužby

národného roamingu, a to za asistencie externého poradcu a takisto aj s ich konečnou výškou,
ktorá zohľadnila potreby hospodárskej súťaže a pripomienky v rozhodnutí Európskej komisie vo veci
SK/2016/1874 z 15.07.2016 (ďalej len „rozhodnutie EK z 15.07.2016“), v ktorom Európska komisia
odporučilaprednostnezvážiťpoužitiemetódyzaloženejnabežnýchcenáchpoužívanýchnakomerčnom
trhu národného roamingu na Slovensku, pričom objektívne jediným takýmto komerčným vzťahom bol

vzťah medzi spoločnosťami Slovak Telecom a O2 Slovakia, s.r.o. (ďalej len „O2“). Uviedol, že výška
maximálnych cien národného roamingu musí reflektovať aktuálne maloobchodné ceny príbuzných
služieb etablovaných operátorov, resp. podobných regulovaných služieb. Ceny služieb národného
roamingu vypočítal z cien platných v súčasnosti (vývoj trhu a nárast penetrácie), nie z cien platných
v roku 2006, kedy vstúpila spoločnosť O2 na trh. Poplatok za ukončenie volania v mobilnej sieti je vo

výške 0,01226 €/min. a cena vypočítaná za volanie v národnom roamingu je v mestských oblastiach
0,0199 €/min. a v mimo-mestských oblastiach 0,0189 €/min, čo považoval žalovaný za primeranú cenu,
nakoľko zahŕňa aj odplatu za využívanie siete poskytovateľa národného roamingu. Uviedol, že nejde
len o samotné ukončenie volania, ale o využívanie siete iného operátora poskytujúceho svoju sieť
na účely národného roamingu; a nesúhlasil s názorom žalobcu, že cena za služby národného roamingu

by mala byť maximálne vo výške poplatkov za ukončenie volania v mobilnej sieti. Aplikáciu ponuky
rakúskeho operátora Hutchison ako referenčnú hodnotu (benchmark) z kauzy koncentrácie M.6497
vo veci Hutchison 3G Austria/ Orange Austria považoval za zavádzajúcu, pretože v danom prípade
sa jednalo o inú situáciu - schválenie koncentrácie realizované na základe vzájomnej dohody dvoch
podnikov na rakúskom trhu, rovnako sa nestotožnil s námietkami o diskriminácii žalobcu. Revidovanie

cien v budúcnosti nepovažoval za vhodné, a to predovšetkým s ohľadom na krátkosť času, ktorý zostával
do 31.12.2018, pretože v tomto čase by sa cenová revízia ani efektívne nedala zrealizovať.

II. Správna žaloba

6. Žalobca sa žalobou zo dňa 26.05.2017, doručenou Krajskému súdu v Bratislave toho istého dňa,
domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutých rozhodnutí, a to z dôvodov podľa § 191 ods.
1 písm. c) až g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
len „SSP“), t. j. z dôvodov nesprávneho právneho posúdenia veci, nepreskúmateľnosti napadnutého
rozhodnutia, nedostatočného zistenia skutkového stavu orgánom verejnej správy, rozporu zisteného

skutkového stavu s administratívnym spisom a v neposlednom rade z dôvodu podstatného porušenia
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia.7. Uviedol, že žalovaný mal v rámci správneho konania právomoc a povinnosť stanoviť také cenové
podmienky národného roamingu, ktoré podporia efektívnosť, hospodársku súťaž a maximálny prospech
pre koncových užívateľov elektronických komunikačných služieb. Výška maximálnych cien národného

roamingu musí prirodzene reflektovať aktuálne maloobchodné ceny príbuzných služieb etablovaných
operátorov, resp. podobných regulovaných služieb (napr. poplatok za ukončenie volania v mobilnej sieti).
Žalovaný nedostatočne odôvodnil vhodnosť použitia cien účtovaných spoločnosťou Slovak Telekom
spoločnosti O2 vo vzťahu k národnému roamingu poskytovanému na základe licencie. Absentuje
odôvodnenie príbuznosti týchto dvoch obchodných prípadov, ako aj zohľadnenie rozdielov v postavení

spoločnostiO2aSWANvovzťahuknárokunanárodnýroaming,arovnakoabsentujepodrobnáanalýza,
či tzv. bežné ceny naplnia účel povinnosti poskytovať národný roaming uloženej licenciou a umožnia
žalobcovi konkurovať ostatným operátorom na trhu.

8. Podľa žalobcu cieľom výberového konania, ktorého súčasťou bol záväzok poskytnúť národný
roaming, bol rozvoj/podpora efektívnej hospodárskej súťaže a zabránenie jej narušeniu, nemožno

preto súhlasiť s tvrdením žalovaného, že na trhu existovala efektívna hospodárska súťaž. Zmienil,
že traja etablovaní mobilní operátori spoločne bojkotovali vstup žalobcu na trh mobilných komunikácii
a odmietali mu predložiť podmienky poskytovania národného roamingu. Od roku 2006, kedy prebehla
prvá a jediná analýza tohto veľkoobchodného trhu, nebol tento trh predmetom žiadnych analýz zo strany
žalovaného, pritom od roku 2006 boli masívne rozšírené nové moderné elektronické komunikačné siete

prostredníctvomnovýchtechnológií,ktoréumožňujúvznikaprenoshlasovýchvolanízapodstatnenižšie
náklady ako siete GMS. Dal do pozornosti nesúhlasné stanovisko Protimonopolného úradu Slovenskej
republiky so závermi žalovaného ohľadom analýzy veľkoobchodného trhu z roku 2006, ako aj to,
že odporúčania komisie Európskej únie v príslušnom rozhodnutí nevychádzali zo spoľahlivo zisteného
stavu veci predloženého žalovaným.

9. Trval na tom, že z technických noriem je zrejmé, že poskytovanie národného roamingu sa podstatne
nelíši od poskytovania inej hlasovej služby, napr. vlastným zákazníkom, a používajú sa rovnaké prvky
a rovnaká kapacita siete operátora poskytujúceho národný roaming ako pri ukončení volania v mobilnej
sieti. Z toho vyplýva, že aj náklady za použitie siete operátora poskytujúceho národný roaming sú

rovnaké alebo nižšie, ako sú náklady na ukončenie volania vo verejnej mobilnej telefónnej sieti (čo je
v súčasnosti regulovaný poplatok vo výške 0,01226 €). Vzhľadom na neefektívnosť na maloobchodnom
trhu je potrebné vypočítanú cenu za hovor zostavený v národnom roamingu porovnať s existujúcim
poplatkom za ukončovanie volaní a s referenčnou hodnotou (benchmarkom) v kauze koncentrácie
M.6497 vo veci Hutchison 3G Austria/ Orange Austria. Kým v Rakúsku operátor predložil komerčné

ceny za poskytovanie národného roamingu o 50 % nižšie, než bol regulovaný veľkoobchodný poplatok
za ukončenie volania, z bežných cien poskytovaných spoločnosťou Slovak Telekom spoločnosti O2 za
službu národného roamingu vyplýva plus 62 %.

10. Ďalej argumentoval, že existencia extra poplatku za využívanie siete poskytovateľa národného

roamingu je neodôvodnená, neopodstatnená a v rozpore s účelom uloženej povinnosti poskytovať
národný roaming. Nesúhlasil ani s výškou poplatku za využívanie siete poskytovateľa národného
roamingu (v mestských oblastiach 1,99 c€/min. a v mimo-mestských oblastiach 1,89 c€/min.)
a to s poukazom pre porovnanie na výšku poplatku za ukončenie volania vo verejnej mobilnej
telefónnej sieti (1,226 c€/min.) a na zmienený rakúsky prípad. Okrem toho cenové podmienky

pre spoločnosť O2 a SWAN nemôžu byť rovnaké, pretože nie sú rovnaké podmienky vstupu na trh
ani postavenie porovnávaných spoločností v súčasnosti, napr. SWAN musí zákazníkom ponúknuť
podstatne agresívnejšiu cenovú stratégiu ako spoločnosť O2 v čase vstupu na trh a zároveň má odlišné
podmienky pre budovanie svojej siete. Žalobca avizoval, že u žalovaného prebieha konanie, ktorého
výsledkom bude zmena výšky poplatku za ukončenie volania do verejnej mobilnej telefónnej siete, ktorá

tvorí podstatnú časť poplatku za národný roaming, pričom táto má v dohľadnej dobe zásadne poklesnúť,
čo žalovaný opomenul. Mal za to, že cena národného roamingu by sa mala v čase meniť a reflektovať
aktuálne maloobchodné ceny príbuzných služieb etablovaných operátorov (napr. poplatok za ukončenie
volania v mobilnej sieti), a tiež mal byť určený mechanizmus ročného prehodnocovania cien za národný
roaming.

11. Namietal, že žalovaný nerozhodol o všetkých otázkach, o ktorých bolo v rámci konania preukázané,
že sú medzi podnikmi sporné, keďže z výroku napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pred začatím
poskytovania národného roamingu musia účastníci konania uzatvoriť zmluvu o jeho poskytovaní, čopodľa žalobcu nie je nevyhnutné a povinnosti stanovené vo výroku napadnutého rozhodnutia v časti
1. písm. a) až c) sú nevykonateľné. Viac ako dvojročné vzájomné rokovania neviedli medzi účastníkmi
k dohode a bez zásahu žalovaného nedosiahnu strany dohodu o podmienkach poskytovania národného

roamingu. Žalovaný mal v rozhodnutí jednoznačne určiť všetky podmienky poskytovania národného
roamingu tak, aby nevznikali pochybnosti o tom, za akých podmienok má ďalší účastník konania
poskytovať žalobcovi ako oprávnenému záujemcovi národný roaming. Uviedol, že ďalší účastník
konania v predloženom konečnom návrhu podmienok poskytovania národného roamingu požaduje
aj podmienky nad rámec napadnutého rozhodnutia. Navrhol, aby si súd vyžiadal úradný preklad

konečného návrhu podmienok poskytovania národného roamingu spoločnosti Slovak Telekom, ktoré
boli predložené v anglickom jazyku. Uviedol tiež, že žalovaný nedodržal zákonnú lehotu 4 mesiacov
na vydanie rozhodnutia v zmysle § 77 zákona elektronických komunikáciách.

III. Vyjadrenia žalovaného, žalobcu, ďalšieho účastníka konania a ďalší priebeh súdneho konania

12. Žalovaný sa vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 04.09.2017 pridržiaval napadnutého
rozhodnutia; k hlavným dôvodom pre podanie žaloby (pod bodmi D/ a E/ žaloby) žalovaný priamo citoval
príslušné časti z napadnutého rozhodnutia. Okrem toho uviedol, že hoci žalobca namietal, že žalovaný
nerozhodol o všetkých sporných otázkach, žalobca žiadnu konkrétnu nevyriešenú otázku neuviedol.
Navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

13. Ďalší účastník konania vo vyjadrení k žalobe z 11.08.2017 uviedol, že v tomto prípade ide
o riešenie sporu medzi podnikmi, ktorý vznikol v súvislosti s plnením povinnosti poskytovať národný
roaming, čo nemá nič spoločné s reguláciou relevantných trhov. Je zrejmé, že povinnosť poskytovať
národný roaming je mimo rámca regulácie elektronických komunikácií podľa zákona o elektronických

komunikáciách. Výberové konanie malo za cieľ podporiť hospodársku súťaž, ktorá tu existuje. Podľa
ďalšieho účastníka konania žalovaný v napadnutom rozhodnutí dostatočne odôvodnil použitú metódu
pri určení cien, ako aj to, že sa plne pridržal rozhodnutia EK z 15.07.2016. Žalobca si mýli podporu
nového operátora s diskrimináciou ostatných hráčov na trhu a domáha sa výhod, ktoré by narušili
hospodársku súťaž a boli by v rozpore s cieľmi Európskej komisie, a to budovať siete.

14.Ďalšíúčastníkkonaniavovyjadrenízodňa14.09.2017doplnil,žepodľa§77zákonaoelektronických
komunikáciách žalovaný ani nemohol postupovať spôsobom navrhnutým žalobcom a to z dôvodu,
že v prípade riešenia sporu musí vydať meritórne rozhodnutie o sporných otázkach a nemôže
podľa uvedeného zákona zaviesť reguláciu. Poukázal na rozdielnosť služieb, čo sa týka služby

ukončenia volania v mobilnej sieti (z anglického „Mobile Termination Rate“ ďalej aj ako „MTR“), ktorá je
službou regulovanou na základe osobitnej regulácie (vychádzajúc z odhadu výšky vybraných nákladov
v ideálnych podmienkach) a služby volania v národnom roamingu – neregulovanej služby. V prípade
služby ukončenia volania v mobilnej sieti ide o jednoduchú službu ukončenia volania, kým v prípade
volania v národnom roamingu ide o súbor služieb, tak ako je možné vidieť z výroku napadnutého

rozhodnutia, ktorý detailne rozpisuje jednotlivé náležitosti tejto služby. Z uvedeného je zrejmé, že služba
ukončenia volania v mobilnej sieti môže tvoriť len jednu čiastku zo služby volania v národnom roamingu,
keďže služba volania v národnom roamingu je komplexom služieb (zostavenie volania, ukončenie
volania, handover atď.). Teda v prípade služby volania v národnom roamingu nejde len o samotné
ukončenie volania, ale o využívanie celej siete iného operátora poskytujúceho svoju sieť na účely

národného roamingu. Nesúhlasil s aplikáciou referenčnej hodnoty (benchmarku) z kauzy M.6497 vo
veci Hutchison 3G Austria/ Orange Austria, pretože ceny v tomto benchmarku boli vypočítané pre účely
mobilného virtuálneho sieťového operátora a nie pre účely národného roamingu.

15. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania neboli v súdnom konaní predložené na výzvy súdu. Žalobca

dňa 18.03.2025 (t. j. 2 dni pred pojednávaním) doručil do súdneho spisu vyjadrenie, v ktorom sa
vyjadril k určeniu maximálnej ceny za národný roaming a jej indexácii v tom zmysle, takže cena
za národný roaming zahŕňa poplatok za ukončenie volania v mobilnej sieti a poplatok za využívanie siete
poskytovateľa národného roamingu. Uviedol, že žalovaný neodôvodnil, čo je poplatok za využívanie
siete poskytovateľa národného roamingu, či je jeho výška primeraná ani jeho opodstatnenosť.

Čo sa týka ceny poplatku za ukončenie volania v mobilnej sieti poukázal na to, že ceny za MTR
v Slovenskej republike postupne klesali, preto je úvaha žalovaného o nemennosti ceny v čase
nedôvodná a neopodstatnená. V prílohe priložil tabuľku poplatku za MTR za obdobie rokov 2012až 2024, z ktorej evidentne vyplýva klesajúci trend ceny tohto poplatku. Uvedené informácie žalobca
uviedol aj na pojednávaní a krátkou cestou predložil účastníkom konania zmienené tabuľky a grafy MTR.

IV. Relevantná právna úprava

16. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v platnom znení, „Konania začaté a neskončené do
30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f
tým nie je dotknuté.“.

17. Podľa § 119 prvá veta SSP, „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej
správy, ak tento zákon neustanovuje inak.“.

18. Podľa § 134 ods. 1 SSP, „Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.“.

19. Podľa § 27 ods. 2 SSP, „Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy
vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či
také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým
nie sú dotknuté ustanovenia § 192, 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).“

20. Podľa § 190 SSP, „Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.“.

21.Podľa§77zákonaoelektronickýchkomunikáciách(vzneníúčinnomdo31.12.2017),riešeniesporov

medzi podnikmi, „Úrad rozhoduje o spore medzi podnikmi alebo osobami, ktoré využívajú výhody z
prístupu alebo prepojenia na návrh ktorejkoľvek zo strán sporu, ktorý vznikol v súvislosti s plnením
povinností vyplývajúcich z tohto zákona, rozhodnutia alebo všeobecne záväzného právneho predpisu
vydaného úradom. Úrad rozhodne spor najneskôr do štyroch mesiacov od podania návrhu. Ak spor
nevznikolvsúvislostisplnenímpovinnostívyplývajúcichztohtozákona,zrozhodnutiavydanéhoúradom

alebo zo všeobecne záväzného právneho predpisu vydaného úradom, úrad konanie zastaví.“

22. Podľa § 11 ods. 1 prvá veta, ods. 2, ods. 3 písm. a), ods. 4 zákona o elektronických komunikáciách,
„(1) Úrad je povinný konať a svoje rozhodnutia vydávať v súlade s princípmi efektívnosti, objektívnosti,
transparentnosti, nediskriminácie, primeranosti a odôvodnenosti.“

(2) Úrad pri regulácii elektronických komunikácií prihliada na odporúčania a usmernenia Európskej
komisie, vrátane technických noriem a technických špecifikácií pre siete a služby, ktorých zoznam
zverejňuje Európska komisia v Úradnom vestníku Európskej únie. Ak sa úrad rozhodne nepostupovať
podľa odporúčania Európskej komisie, informuje o tom Európsku komisiu a zdôvodní svoje rozhodnutie.
Ak tento zákon neustanovuje inak, úrad prihliada na technologickú neutralitu regulácie, ktorá

neukladá ani nediskriminuje používanie konkrétneho typu technológie. Ak technické normy a technické
špecifikácie nie sú zverejnené, používajú sa normy prijaté európskymi organizáciami pre normalizáciu.
Ak takéto normy nie sú, použijú sa primerane medzinárodné normy alebo odporúčania prijaté
Medzinárodnou telekomunikačnou úniou, Európskou konferenciou poštových a telekomunikačných
správ, Medzinárodnou organizáciou pre normalizáciu alebo Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou.

(3) Úrad pri regulácii elektronických komunikácií podporuje efektívnu hospodársku súťaž pri poskytovaní
sietí, služieb, pridružených prostriedkov a pridružených služieb najmä tým, že
a) zabezpečuje, aby v oblasti elektronických komunikácií, ako aj pri prenose obsahu, nedochádzalo k
narušovaniu alebo obmedzovaniu efektívnej hospodárskej súťaže.
(4) Úrad pri regulácii elektronických komunikácií uplatňuje princípy podľa odseku 1 najmä tým, že

a) podporuje predvídateľnosť regulácie elektronických komunikácií zabezpečením jednotného
regulačného prístupu,
b) zabezpečuje, aby za podobných okolností nedochádzalo k diskriminácii pri zaobchádzaní s podnikmi,
c) chráni efektívnu hospodársku súťaž v prospech koncových užívateľov a vhodne podporuje súťaž v
oblasti infraštruktúry,

d) podporuje efektívne investície do kvalitnej a modernej infraštruktúry a jej inovácie aj tým, že
zabezpečuje, aby sa vo všetkých povinnostiach týkajúcich sa prístupu náležite prihliadlo na riziko, ktoré
znášajú investujúce podniky a umožňuje dohody o rozložení investičného rizika medzi investora a osobu
žiadajúcu prístup k sieti,e) primerane prihliada na odlišné situácie v oblasti efektívnej hospodárskej súťaže a koncových
užívateľov v rôznych geografických oblastiach štátu,
f) ukladá povinnosti podľa tohto zákona len vtedy, ak neexistuje efektívna a trvalo udržateľná

hospodárska súťaž, a uvoľňuje alebo zrušuje tieto povinnosti, ak je táto podmienka splnená.“

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

23. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do
senátu 4S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s

rozvrhom práce na rok 2024 v znení dodatkov č. 1, č. 2, č. 3 a č. 4 účinného od 21.05.2024 náhodným
výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 8S správneho súdu.

24. Nakoľko správna žaloba bola podaná dňa 26.05.2017, t. j. konanie bolo začaté a neskončené
do 30.06.2023, správny súd s odkazom na § 493e SSP v platnom znení v tomto súdnom konaní

postupuje a rozhoduje podľa SSP v znení účinnom do 30.06.2023. Správny súd ako súd príslušný
na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP),
oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP), zastúpenou advokátom (§ 49 ods. 1 SSP), obsahovala
zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu
a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov

(§ 134 ods. 1 SSP v spojení s § 183 SSP) napadnuté rozhodnutie, ako aj postup predchádzajúci jeho
vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP v znení
účinnom do 30.06.2023) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 119 SSP), za
splnenia procesných podmienok vec prejednal dňa 20.03.2025 na pojednávaní (§ 107 ods. 1 SSP), a po
preskúmaní veci dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.

25. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 20.03.2025 zotrval v celom rozsahu na podanej
žalobe a zdôraznil, že v danom čase neexistovala efektívna hospodárska súťaž na trhu, v napadnutých
rozhodnutiach nebola stanovená maximálna cena národného roamingu zákonne a odôvodnene,
neobsahovala metódu jej stanovenia, ani čo sa týka stanovenia cien jednotlivých poplatkov, ktoré sú

súčasťou celkovej ceny za národný roaming. Predložil tabuľky a grafy o vývoji cien za MTR za roky
2014 až po súčasnosť, z ktorých vyplýva že cena klesala, pričom úrad sa so zmenou ceny za MTR
nevysporiadal. Poukázal na to, že v Rakúsku sa mobilní operátori dohodli na polovičnej cene, ako je
cena za MTR, čo žiadal zohľadniť. Štatutárny orgán žalobcu sa vyjadril hlavne k technickej stránke
predmetnej veci. Žalovaný na pojednávaní v plnom rozsahu zotrval na napadnutých rozhodnutiach,

aj svojom vyjadrení k žalobe, mal za to, že napadnuté rozhodnutie je súladné so zákonom. Uviedol,
že predmetné výberové konanie bolo vyhlásené na podporu hospodárskej súťaže, a tiež že jediná
a hlavná námietka sa týkala ceny, pričom úrad má právomoc určiť si metódu jej výpočtu a túto určil
v zmysle konzultácie a rozhodnutia od Európskej komisie, teda nepočítal s MTR ale s bežnými cenami,
preto poplatok MTR nemá vplyv na metódu, ktorú aplikoval žalovaný. Mechanizmus do budúcnosti pre

prehodnocovanie cien nestanovil žalovaný preto, že do konca povinnosti na zaplatenie ostával približne
1 rok a 10 mesiacov a nebol predpoklad zmeny ceny za tak krátke obdobie. Zástupca ďalšieho účastníka
konania sa na pojednávaní vyjadril k základným námietkam žalobcu v zhode so žalovaným, dodal, že
vývoj cien MTR nie je relevantný, pretože služby MTR a služby poskytovania národného roamingu sú
odlišné a s inou cenotvorbou. Uviedol, že existuje aj iný podobný materiál o službe národného roamingu,

ako predložil žalobca k MTR, ktorý hovorí, že služba národného roamingu má bližšie k službe zdieľania
sietí, teda nie k MTR. Zmienil, že rakúsky prípad uvádzaný žalobcom nie je na danú vec aplikovateľný
avyjadrilnesúhlassnázoromžalobcu,ževdanomčaseneexistovalahospodárskasúťaž,právenaopak,
uviedol tiež širší kontext situácie pri vstupe žalobcu na trh, ako aj to, že predmetné rozhodnutie je
podkladom pre civilné súdne konanie, v ktorom sa rieši otázka zaplatenia časti ceny za poskytovanie

národného roamingu, ktorá nebola doteraz žalobcom zaplatená. Žalobca reagoval v tom zmysle, že
žiadny národný roaming na Slovensku doposiaľ nebol poskytovaný formou zdieľania sietí a Európska
komisia poskytuje len konzultácie. Žalovaný dodal, že konzultácie s Európskou komisiou môžu vyústiť
až do rozhodnutia Európskej komisie vynútiteľného súdom.26. Predmetom prieskumu správneho súdu v danom prípade bola správna úvaha žalovaného o úprave
práv a povinností medzi žalobcom a ďalším účastníkom konania ohľadom poskytovania národného

roamingu a stanovenia konkrétnych podmienok jeho poskytovania, na ktorej bolo založené napadnuté
rozhodnutie žalovaného. V zmysle § 27 ods. 2 SSP správny súd v takomto prípade preskúmava iba, či
také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

27. Správny súd viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 134 ods. 1 SSP preskúmal žalobné námietky

žalobcu, ktoré sa týkali prioritne stanovených cenových podmienok národného roamingu, ktoré podľa
žalobcu (i) nepodporujú efektívnu a hospodársku súťaž, (ii) neodôvodňujú vhodnosť použitia cien
účtovaných ďalším účastníkom konania spoločnosti O2 a nezohľadňujú ani rozdiely týchto obchodných
prípadov, (iii) mali vychádzať z nákladov na ukončenie volania vo verejnej mobilnej telefónnej sieti (vo
výške 0,01226 €/min. na rozdiel od stanovenej ceny za hlasové služby v mestských oblastiach vo výške
0,0199 €/min. a za hlasové služby v mimo-mestských oblastiach vo výške 0,0189 €/min.), pretože tieto

zodpovedajú nákladom za použitie siete operátora poskytujúceho národný roaming, a to i s poukazom
na kauzu koncentrácie M.6497 vo veci Hutchison 3G Austria/ Orange Austria, (iv) taktiež nedôvodne
a neopodstatnene rátajú s extra poplatkom za využívanie siete poskytovateľa národného roamingu, (v)
by sa v čase mali meniť a reflektovať aktuálne maloobchodné ceny príbuzných služieb etablovaných
operátorov, ale týkali sa napr. aj namietaného nerozhodnutia o všetkých sporných otázkach, resp.

všetkých podmienkach poskytovania národného roamingu, neschopnosti uzatvoriť zmluvu stranami
sporu či nevykonateľnosti takto uloženej povinnosti.

28. Čo sa týka odôvodnenia výšky maximálnej ceny národného roamingu, žalovaný uviedol, že pri
stanovení maximálnej výšky ceny národného roamingu postupoval v prvom rade v súlade s rozhodnutím

EK z 15.07.2016 o riešení sporov medzi podnikmi na Slovensku v tejto konkrétnej veci, v ktorom
Európska komisia vyslovila potrebu zohľadniť metódu založenú na bežných cenách používaných
na komerčnom trhu so službami národného roamingu na Slovensku. Ceny za služby národného
roamingubolistanovenézaasistencieexternéhoporadcu,vychádzalizobjektívnejedinéhokomerčného
vzťahu týkajúceho sa poskytovania národného roamingu a na základe toho používajúcich bežných

cien služieb medzi spoločnosťami O2 a Slovak Telekom (so zohľadnením mechanizmu zliav), aj
so zreteľom na pozíciu spoločnosti SWAN ako nového hráča na trhu, vypočítané z cien platných
v danom čase (nie v minulosti v roku 2006, kedy vstúpila spoločnosť O2 na trh). Odplatu za využívanie
siete poskytovateľa národného roamingu považoval žalovaný za opodstatnenú z dôvodu, pretože ide
o využívanie siete iného operátora poskytujúceho svoju sieť na účely národného roamingu, nejde len

o samotné ukončenie volania. Žalovaný uviedol, že nemožno postupovať podľa ponuky rakúskeho
operátorazkauzykoncentrácieM.6497voveciHutchison3GAustria/OrangeAustria,načosaodvolával
žalobca, pretože sa jednalo o prípad schválenia koncentrácie realizovanej na základe vzájomnej dohody
dvochpodnikovnarakúskomtrhu,ktoránebolavypočítanápreúčelyposkytovanianárodnéhoroamingu,
ani nereflektovala podmienky slovenského trhu. S potrebou revidovania stanovených cien (určených

na obdobie od začatia poskytovania služieb národného roamingu od 08.01.2014 do 31.12.2018)
v budúcnosti, žalovaný nesúhlasil s ohľadom na krátkosť času, ktorý zostával do 31.12.2018, v ktorom by
sa cenová revízia ani efektívne nedala zrealizovať, pritom pre výpočet boli použité ceny na komerčnom
trhu za obdobie jedného kalendárneho roka, v rámci ktorého boli zohľadnené všetky akcie a dočasné
zľavy používané na trhu s mobilnými službami, a k zmene ceny dôjde až po zmene fakturovaných cien

za dlhšie časové obdobie.

29. Správny súd v danom prípade nezistil v kontexte žalobných námietok v správnej úvahe žalovaného
vybočenie z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, ani nedostatočnú odôvodnenosť či rozpory
záverov žalovaného. Žalovaný dostatočne, jasne a udržateľným spôsobom reagoval na všetky námietky

žalobcu uplatnené v rozkladovom konaní.

30. Námietky žalobcu týkajúce sa stanovenia výšky ceny za národný roaming vyhodnotil súd
ako nedôvodné; tieto predstavovali primárne nesúhlas žalobcu so stanovenou cenou a prirodzene
jeho záujem o čo najnižšiu cenu, avšak žalobcom navrhovaný spôsob výpočtu ceny národného

roamingu nemal oporu v žiadnom predpise či rozhodnutí príslušného vnútroštátneho orgánu alebo orgán
Európskej únie, na rozdiel od žalovaným zvoleného Európskou Komisiou odporúčaného postupu
a spôsobu výpočtu ceny národného roamingu. Správny súd sa taktiež nestotožnil s potrebou použiť
na danú vec referenčnú hodnotu (benchmark) z kauzy M.6497 vo veci Hutchison 3G Austria/Orange Austria hlavne z dôvodu, že v prípade rakúskeho operátora sa jednalo o schválenie
koncentrácierealizovanejnazákladevzájomnejdohodydvochpodnikovnarakúskomtrhu,ktorúschválil
rakúsky regulátor hospodárskej súťaže, pričom referenčná ponuka vznikla v kontexte dobrovoľne

prijatých záväzkov v rámci procesu koncentrácie. Pri zostavovaní tejto ponuky nepôsobil rakúsky
telekomunikačný regulátor ani nešlo o riešenie sporu medzi podnikmi. Daná ponuka bola vypočítaná
z údajov rakúskeho operátora v podmienkach rakúskeho trhu a rakúskych malo-obchodných cien
a pre účely mobilného virtuálneho sieťového operátora, nie pre účely národného roamingu. Okrem toho
žalobca v rámci žalobných námietok nereagoval na dôvody nemožnosti aplikácie ceny ponuky

rakúskeho operátora na daný prípad uvedené žalovaným, teda prečo by aj napriek inej situácii
bolo potrebné postupovať ako v prípade uvedeného rakúskeho operátora; viac-menej len zopakoval
odvolacie námietky, na ktoré mu žalovaný poskytol zrozumiteľnú odpoveď.

31. Rovnako sa súd nestotožnil s názorom žalobcu, že cena za národný roaming by sa mala rovnať
výlučne cene za ukončenie volania v mobilnej sieti, a že poplatok za využívanie siete poskytovateľa

národného roamingu je neopodstatnený. Žalobca jednak neustále opakuje, že stanovenie ceny
národného roamingu sa má rovnať cene služby za ukončenie volania vo verejnej mobilnej telefónnej
sieti, k čomu predložil aj grafy vývoja cien a pod., pričom však z ničoho nevyplýva, že by žalovaný
pri výpočte ceny národného roamingu z tohto poplatku vychádzal. Žalovaný vychádzal z určenia
cien národného roamingu na základe bežných cien na komerčnom trhu, a to z jediného komerčného

vzťahu týkajúceho sa národného roamingu medzi spoločnosťami O2 a Slovak Telecom. Teda výpočet
ceny národného roamingu žalovaným predstavuje inú metodiku, ako je žalobcom žiadaná metóda
výpočtu národného roamingu. Aj z uvedeného dôvodu považuje súd argumentáciu žalobcu o poplatku
za ukončenie volania v mobilnej sieti, zmenách tohto poplatku v čase a predložené grafy za nedôvodné,
nesúvisiace s metódou skutočného výpočtu ceny národného roamingu žalovaným. Správny súd súhlasí

s názorom žalovaného i ďalšieho účastníka konania, že v prípade poskytovania národného roamingu
nejde len o poskytovanie služby na samotné ukončenie volania, ale o využívanie siete iného operátora
poskytujúcehosvojusieťnaúčelynárodnéhoroamingu,apretojeopodstatnenáajodplatazavyužívanie
siete poskytovateľa národného roamingu. Zároveň výška maximálnych cien národného roamingu musí
reflektovať aktuálne maloobchodné ceny príbuzných služieb etablovaných operátorov, resp. podobných

regulovaných služieb, čo je súladné aj s odporúčaním Európskej komisie pre tento konkrétny prípad.

32. Čo sa týka samotného stanovenia ceny národného roamingu, žalovaný v čo najväčšej miere
zohľadnil rozhodnutie Európskej komisie a za daným účelom vychádzal z analýzy bežných cien
používaných na komerčnom trhu za služby národného roamingu na Slovensku (v jedinom prípade

medzi spoločnosťami Slovak Telekom a O2, z faktúr za obdobie od júla 2015 do júna 2016) spracovanej
externým poradcom, v čom nevidí správny súd rozpor so zákonom. Súd považoval vysvetlenie
žalovaného o nadbytočnosti revidovania stanovených cien v budúcnosti (t. j. do 31.12.2018) za
dostatočne vysvetlené s uvedením, že pre krátkosť času ktorý zostával (približne 1 rok a 10 mesiacov)
do konca obdobia by sa cenová revízia ani efektívne nedala zrealizovať. Cenové podmienky boli

určené pre obdobie od začatia poskytovania služieb národného roamingu po nadobudnutí právoplatnosti
individuálneho povolenia Slovak Telecom z 08.01.2014 do najneskôr 31.12.2018, pričom sa vychádzalo
z bežnej ceny za poskytovanie národného roamingu za obdobie bezprostredne predchádzajúce času
výpočtu cien žalovaným (v roku 2016 a 2017), a prípadné revidovanie cien by sa mohlo týkať nanajvýš
len nasledujúceho roku 2018, pričom žalovaný nepredpokladal výraznejšiu zmenu cien v tak krátkom

čase. Súd dáva do pozornosti, že ani samotný žalobca nepreukázal, že by v roku 2017 a 2018
došlo k podstatnejšej zmene fakturovaných bežných cien za služby národného roamingu, pričom vývoj
poplatku za ukončenie volania v mobilnej sieti a to za obdobie od 2004 do 2024 nie je pre zvolenú
metódu výpočtu relevantný, resp. jeho relevancia nie je veľká. Žalovaný pri stanovení predmetnej
ceny zobral do úvahy napr. aj vývoj na trhu, keď ceny služby národného roamingu počítal z cien

platných k času výpočtu a nie z cien platných v roku 2006, kedy vstúpila spoločnosť O2 na trh. Súd sa
nestotožnil s názorom žalobcu o potrebe zohľadnenia ďalších rozdielov medzi žalobcom a spoločnosťou
O2 a zo žalobcových námietok mu nie je jasné, ako (v akom pomere/percente a podľa čoho) sa tieto
rozdiely mali podľa žalobcu prejaviť vo výslednej cene za národný roaming (inak ako v cene národného
roamingu rovnajúcej sa cene za službu ukončenia hovoru v mobilnej sieti, s čím sa súd nestotožnil,

ako je už uvedené vyššie).

33. K námietkam žalobcu o neexistencii efektívnej hospodárskej súťaže v čase vydania napadnutého
rozhodnutia (medzi tromi etablovanými mobilnými operátormi a spoločnosťou SWAN, odôvodňovanejaj tým, že podpora efektívnej hospodárskej súťaže a zabránenie jej narušeniu boli hlavnými cieľmi
výberovéhokonaniaauloženiezáväzkuprístupuformounárodnéhoroaminguaspoukazomna§11ods.
4 písm. f/ zákona o elektronických komunikáciách) súd uvádza, že výberové konanie na vstup štvrtého

mobilného operátora na trh malo za úlohu podporiť hospodársku súťaž, nepredstavovalo deklarovanie
neexistencie efektívnej hospodárskej súťaže a táto nenastala automaticky ani po skončení výberového
konania, ani ju nepredstavuje situácia, kedy sa operátori medzi sebou dohadujú na podmienkach
pripojenia. Žalovaný v danom prípade postupoval a rozhodoval na základe § 77 zákona o elektronických
komunikáciách a nie podľa § 11 ods. 4, ako sa snaží naznačiť žalobca, teda žalovaný nerozhodoval

v danom prípade preto, že by neexistovala efektívna hospodárska súťaž, ale rozhodoval na návrh strany
spor medzi podnikmi týkajúci sa využívania výhod z prístupu alebo prepojenia. Žalobca nepreukázal,
že by v danom čase neexistovala efektívna hospodárska súťaž, ani že by išlo o situáciu ako v prípade
kauzy koncentrácie M.6497 vo veci Hutchison 3G Austria/ Orange Austria.

34. Rovnako sa súd nestotožnil ani s ostatnými námietkami netýkajúcimi sa stanovenia ceny národného

roamingu; tieto považoval za nedôvodné, nespôsobujúce vady nezákonnosti napadnutého rozhodnutia.
Zaviazanie účastníkov konania k povinnosti a postupu ako uzatvoriť zmluvu o poskytovaní národného
roamingu/ resp. ako dospieť k poskytovaniu národného roamingu v časti výrokov 1. písm. a) až d)
napadnutého rozhodnutia nepovažuje súd za nerozhodnutie o všetkých sporných otázkach. Ako uvádzal
žalovaný vo vyjadrení, jeho úlohou bolo rozhodnúť o základných podmienkach poskytovania národného

roamingu aspoň v nevyhnutnom rozsahu, pričom nemohol nútiť strany sporu využívať konkrétne
technologické riešenie alebo zasahovať do súkromných vzťahov medzi podnikmi nad nevyhnutne
potrebný rozsah regulácie. Súd má za to, že žalovaný upravil všetky základné podmienky poskytovania
národnéhoroamingu,atým,žeponechalstranámmožnosťdohodnúťsiďalšiedetailyjehoposkytovania,
či už technického charakteru alebo obchodného charakteru, nedošlo k porušeniu právnych predpisov.

Navyše žalobca neuviedol také podmienky alebo oblasť poskytovania národného roamingu, ktorú by
navrhoval upraviť alebo by znemožňovala jeho poskytovanie, a nebola by žalovaným v rámci jeho
kompetencií v napadnutom rozhodnutí riešená či upravená.

35. Súd nepovažoval za potrebné vykonať žalobcom navrhnutý dôkaz – vyžiadať preklad konečného

návrhu podmienok poskytovania národného roamingu (v anglickom jazyku) od ďalšieho účastníka
konania,vsúvislostisktorýmžalobcanamietal,žejevrozporespodmienkamistanovenýminapadnutým
rozhodnutím, a že žalovaný nerozhodol o všetkých sporných otázkach, pretože jednak predloženie
relevantných dôkazov súdu je v kompetencii účastníka konania a zabezpečenie prekladu je v jeho
schopnostiach, avšak žalobca ani nekonkretizoval, aké podmienky nad rámec napadnutého rozhodnutia

si uplatňuje ďalší účastník konania ani ako to súvisí z nezákonnosťou napadnutého rozhodnutia a čoho
sa v tejto súvislosti domáha.

36. Žalobné námietky teda neboli podľa správneho súdu spôsobilé spochybniť správnu úvahu
žalovanéhoasprávnysúdneidentifikovalrozporpoužitejsprávnejúvahysprávnehoorgánusozákonom.

Žalovaný svoje napadnuté rozhodnutia o uložení povinnosti spoločnosti Slovak Telekom poskytovať
spoločnosti Swan národný roaming prostredníctvom jeho elektronických komunikačných sietí za tam
ustanovených podmienok (postupe na prijatie konečného návrhu podmienok, minimálnom rozsahu
služieb národného roamingu, technického riešenia prístupu, kvality služieb, ďalších podmienok,
cenových podmienok) dostatočne odôvodnil a to za vysporiadania sa so všetkými námietkami

oboch účastníkov konania z podaných rozkladov, teda súd nedospel ani k záveru o nedostatočnej
odôvodnenosti či nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej
praxe súd dáva do pozornosti, že sa nemusí zaoberať podrobne každou jednou žalobnou námietkou,
ale len tými podstatnými, ktorým sa vyššie venoval.

37. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti
napadnutého rozhodnutia ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu v medziach žalobných
bodov, neprisvedčil námietkam žalobcu týkajúcim sa najmä nesprávneho právneho posúdenia veci,
nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia, nedostatočného zistenia skutkového stavu či rozporu
skutkového stavu s administratívnymi spismi a porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej

správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a vychádzajúc z vyššie
uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby a podľa
§ 190 SSP ju zamietol.38. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému
trovy konania nepriznal, pretože žalovanému ako orgánu štátnej správy možno priznať voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať a iba

výnimočne, pričom takéto dôvody súd nevzhliadol. Zároveň správny súd priznal náhradu trov konania
ďalšiemu účastníkovi konania voči neúspešnému žalobcovi podľa § 169 SSP v zmysle zásady úspechu,
pretože bol v súdnom konaní na strane úspešného žalovaného, pričom v zmysle § 169 SSP má
ďalší účastník konania právo na náhradu iba tých trov konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením
povinností, ktoré mu správny súd uložil.

39. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho
doručenia na Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)

má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §
6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.