Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, March 19, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/241/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201352
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Tóth

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201352.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a sudcov Mgr.

Milady Artnerovej a JUDr. Martina Hraboša, v právnej veci žalobcu: A. B. C., D., E. F. G. D. H. I. E.
J. K. & L. I., I. I. M. X, XXX XX C., N.: XX XXX XXX, právne zastúpený: JAKUBEK & PARTNERS,
s. r. o., so sídlom Panenská 5, 811 03 Bratislava, IČO: 50 099 175, proti žalovanému: Najvyšší súd
Slovenskejrepubliky,sosídlomŽupnénámestie13,81490Bratislava,vkonaníopreskúmanieopatrenia
žalovaného č. Spr 1123/22 zo dňa 16.08.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd z r u š u j e opatrenie žalovaného č. Spr 1123/22 zo dňa 16.08.2022 a vec mu v r
a c i a na ďalšie konanie.

II. Správnysúd priznáva žalobcovivočižalovanémunároknanáhradutrovkonaniavcelomrozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Stručný priebeh administratívneho konania

1. Žalobca (ďalej aj „advokát“, „žiadateľ“) podaním zo dňa 18.07.2022 adresovaným predsedovi
žalovaného s poukazom na § 51 ods. 10 druhá veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení účinnom
v rozhodnom čase (ďalej „zákon o súdoch“) požiadal o nazretie do spisu a do evidenčných pomôcok

za účelom preverenia pridelenia veci zákonnému sudcovi vo veciach vedených pod sp. zn. XXX/X/
XXXX E. XXXXX/XX/XXXX. Zároveň oznámil, že k úkonu si mieni prizvať vybraného externého experta
na informačné technológie. Svoju aktívnu legitimáciu žalobca odôvodňoval výkonom advokátskeho
povolania, pričom predmetnú žiadosť podal ako obhajca obžalovaného v trestných konaniach a zároveň
ako osoba, u ktorej existuje právny záujem podľa § 51 ods. 10 druhá veta zákona o súdoch.

2. Žalovaný listom zo dňa 21.07.2022 požiadal Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej

„ministerstvo“) o súčinnosť - konkrétne, či ministerstvo disponuje metodikou ako postupovať v prípade,
ak je žalovaný výhradne používateľom systému elektronickej podateľne a ministerstvo je správcom
a vlastníkom používaného elektronického systému. O podaní žiadosti o súčinnosť adresovanej
ministerstvu žalovaný zároveň oboznámil aj žalobcu, a to listom zo dňa 21.07.2022.

3. Podaním zo dňa 11.08.2022 žalovaný „urgoval“ ministerstvo o odpoveď na žiadosť zo dňa 21.07.2022
o poskytnutie súčinnosti. Do rozhodného času, t. j. do času vydania napadnutého opatrenia, odpoveď

ministerstva žalovanému poskytnutá nebola.

4. Podpredsedníčka žalovaného listom zo dňa 16.08.2022 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“, „list
podpredsedníčky“), po odkaze na § 51 ods. 10 zákona o súdoch ako aj na § 148 ods. 2 VyhláškyMinisterstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom
poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení účinnom v rozhodnom
čase(ďalej„spravovacíakancelárskyporiadok“)žalobcovioznámila,žepožiadavkanazretiadosúdnych

spisov a evidenčných pomôcok môže byť zrealizovaná výhradne zaslaním výpisu z elektronickej
podateľne (a to náhľadom do registra vecí vedených na Najvyššom súde Slovenskej republiky, z ktorého
je zjavné určenie senátu náhodným výberom). Žalobcovi bolo ďalej oznámené, že nahliadnutie do
internýchelektronickýchsystémovniejezbezpečnostnéhohľadiskamožné,ažeprogramovévybavenie
informačných systémov zabezpečuje oddelenie informačných technológií kancelárie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Žalobcovi bol zároveň zaslaný náhľad výstupov, ktoré elektronický systém
umožnil vygenerovať. Záverom opatrenia bolo uvedené, že v prípade dopytovaných trestných vecí bez
pochybností nebolo fyzicky zasahované do programového systému elektronickej podateľne a ďalej, že
podrobnosti súvisiace s pridelením veci v jednotlivých senátoch sú uvedené v rozvrhu práce Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zverejnenom na internetových stránkach súdu.

II.
Správna žaloba (žalobné body)

5. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou zo dňa 26.09.2022 domáhal preskúmania opatrenia
žalovaného, jeho zrušenia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny

poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej „SSP“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.

6. Podstatnými námietkami žalobcu boli argumenty o nesprávnom právnom posúdení veci,
nepreskúmateľnosti napadnutého opatrenia pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako aj tvrdený
rozpor skutkového stavu s administratívnym spisom, resp. absencia opory zisteného skutkového stavu

v administratívnom spise. Žalovaným uvádzaná možnosť realizácie práva legitimovaných subjektov
na nazretie do spisov a evidenčných pomôcok výhradne zaslaním výpisu z elektronickej podateľne
bola podľa žalobcu v rozpore so znením zákonného ustanovenia § 51 ods. 10 zákona o súdoch.
Postupom žalovaného, ktorý v prílohe napadnutého opatrenia zaslal žalobcovi potvrdenie o prevzatí veci
a o pridelení veci konkrétnemu senátu, mohlo dôjsť maximálne k naplneniu povinnosti žalovaného vydať

účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení veci podľa § 51 ods. 10 prvá veta zákona o súdoch,
avšak povinnosť umožnenia nazretia do spisu a evidenčných pomôcok za účelom zabezpečenia
možnosti kontroly podľa druhej vety predmetného zákonného ustanovenia daným spôsobom splnená
nebola. Zaslanie listín, ktoré podľa subjektívneho uváženia žalovaného postačujú na účinnú kontrolu
pridelenia veci zákonnému sudcovi, nemožno považovať za naplnenie práva podľa § 51 ods. 10 druhá

veta zákona o súdoch.

7. V ďalšej časti podanej správnej žaloby poukázal žalobca na charakter súdneho registra ako
evidenčnej pomôcky v súlade s § 148 ods. 2 spravovacieho a kancelárskeho poriadku. Pokiaľ predmetné
ustanovenie spravovacieho a kancelárskeho poriadku uvádza, že sa jedná o verejne neprípustnú

evidenčnú pomôcku určenú pre vnútornú potrebu súdov, podľa žalobcu dotknutá vykonávacia vyhláška
nemôže ukladať adresátovi právnej normy viac povinností či zákazov ako zákonné ustanovenie § 51
ods. 10 zákona o súdoch. Žalobca dal do pozornosti aj tú časť ustanovenia § 148 ods. 2 spravovacieho
a kancelárskeho poriadku za bodkočiarkou, podľa ktorej sa limitácia neverejnosti súdneho registra ako
evidenčnej pomôcky nedotýka ustanovení osobitných predpisov, vrátane ustanovenia § 51 ods. 10

zákona o súdoch.

8. Nepreskúmateľnosť napadnutého opatrenia vnímal žalobca najmä v súvislosti s dôvodmi vybavenia
podanejžiadostizvolenýmpostupomžalovanéhoajvzhľadomnabližšieneurčenébezpečnostnédôvody
či s poukazom na zložku žalovaného zabezpečujúcu programové vybavenie informačných systémov,

keď zákon o súdoch takéto dôvody pre odopretie realizácie práva podľa § 51 ods. 10 druhá veta
predmetného zákona nepozná. Napadnuté opatrenie považoval žalobca za nepreskúmateľné aj preto,
že nedáva odpovede na to, akým spôsobom žalovaný dospel k tam uvádzaným záverom.

9. Žalobnú argumentáciu absencie opory skutkového stavu v administratívnom spise smeroval žalobca

primárne k žalovaným uvádzanému popisu prideľovania vecí a ku konštatovaniu, že v prípade žalobcom
uvádzaných trestných konaní nebolo fyzicky zasahované do programového systému elektronickej
podateľne, pričom z listín tvoriacich administratívny spis podľa tvrdení žalobcu vyplýva presný opak.III.
Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe navrhol jej odmietnutie podľa § 98 ods. 1 písm. g)
v spojení s § 7 písm. b) SSP, alternatívne jej zamietnutie podľa § 190 SSP.

11. Vo vzťahu k alternatíve odmietnutia správnej žaloby z dôvodu jej neprípustnosti žalovaný uviedol,
že žalobou napadnuté opatrenie zo dňa 16.08.2022 nemožno považovať za opatrenie definované v

§ 3 ods. 1 písm. c) SSP, pretože nie je správnym aktom orgánu verejnej správy, ktorým sú alebo
môžu byť priamo dotknuté práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. V prejednávanom prípade
nedošlokzamietnutiužiadostižalobcuonazretiedospisuaevidenčnýchpomôcokzaúčelompreverenia
pridelenia spisu zákonnému senátu, ako ani k obmedzeniu sprístupnenia evidovaných informácií.
Postupom konajúceho správneho orgánu (žalovaného v danom postavení) nemohli byť práva a právom
chránené záujmy žalobcu priamo dotknuté. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal na

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/2/2019 zo dňa 04.08.2020 a na
uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/49/2021 zo dňa 24.08.2021.

12. V ďalšej časti vyjadrenia žalovaný zhrnul priebeh konania zachytený v obsahu listín tvoriacich
administratívny spis. Okrem priebehu relevantného pre vedené súdne konanie (bližšie odseky 1.

až 4. odôvodnenia tohto súdneho rozhodnutia) žalovaný poukázal aj na ďalšie podania žalobcu
adresované žalovanému, na podania zachytávajúce komunikáciu žalovaného s ministerstvom či na
záznam zo stretnutia zástupcov žalovaného a zástupcov ministerstva konaného dňa 13.02.2023.
V širších súvislostiach žalovaný poukázal aj na novelizáciu spracovacieho a kancelárskeho poriadku
súčinnosťouod01.06.2023,kedydošlokúpravepostupuprevereniaprideleniavecizákonnémusudcovi

v spise a nahliadania do evidenčných pomôcok (§ 139e vyhlášky).

13. Žalovaný mal za to, že pri vybavovaní žiadosti žalobcu zo dňa 18.07.2022 postupoval zákonným
spôsobom a v súlade s § 51 ods. 10 zákona o súdoch v rámci technických možností, ktoré mu
v relevantnom čase umožňoval informačný systém „súdny management“, a to vzhľadom na neexistenciu

funkcionality, ktorá by nahliadanie umožnila.

IV.
Ďalšie písomné podania účastníkov konania

14. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou, zotrvávajúc na vznesených žalobných
námietkach. K odkazu žalovaného na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 5Sžk/2/2019 zo dňa 04.08.2020 a Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/49/2021 zo dňa
24.08.2021 žalobca zdôraznil odlišnosť predmetu súdneho prieskumu, keď sa správne súdy ani
v jednom z uvádzaných rozhodnutí nevyjadrovali k prieskumu zákonnosti správneho aktu znemožňujúc

oprávnenej osobe realizovať jej právo na nazretie do evidenčných pomôcok súdu podľa ustanovenia
§ 51 ods. 10 druhá veta zákona o súdoch. K tvrdeniam žalovaného týkajúcim sa technických limitácií
súvisiacich s realizáciou práva vyplývajúceho z § 51 ods. 10 druhá veta zákona o súdoch žalobca
uviedol, že tieto ako relevantný argument pri postupe žalovaného nemôžu obstáť.

15. Žalovaný v podanej duplike rovnako zotrval na opise skutočností a na tvrdeniach prezentovaných vo
vyjadrení k žalobe. Spôsob, ktorým mienil žalobca preverovať pridelenie veci zákonnému sudcovi podľa
žalovaného nevyplýva z dotknutého ustanovenia § 51 ods. 10 druhá veta zákona o súdoch, ale jedná
sa o svojvoľný a ničím nepodložený výklad zákona. Tak ako v rámci podaného vyjadrenia k žalobe, aj
v rámci dupliky žalovaný dal do pozornosti novelizáciu spravovacieho a kancelárskeho poriadku, ktorý

s účinnosťou od 01.06.2023 upravuje postup preverenia pridelenia veci zákonnému sudcovi v spise
a nahliadania do evidenčných pomôcok.

V.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

16. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) bol okrem iného zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý
začal svoju činnosť dňa 01.06.2023. V zmysle § 3 písm. b) Zákona o správnych súdoch: „ak § 4 ods.1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy
vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu
v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná

právna vec, pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 2S/241/2022 bola na základe
uvedenej zmeny právnej úpravy, v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2023
v znení Dodatku č. 1 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 4S Správneho
súdu v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-2S/241/2022. Na základe dodatku č. 4 k Rozvrhu práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 účinného od 21.05.2024 senát 4S koná a rozhoduje v zložení,

ktoré je uvedené v záhlaví tohto rozsudku.

17. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako vecne a miestne príslušný správny
súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP) preskúmal žalobou napadnuté opatrenie v skutkových a právnych
okolnostiach existujúcich v rozhodnom čase (§ 135 ods. 1 SSP) a zároveň v rozsahu a podľa žalobných
bodov vyplývajúcich z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a dospel

k záveru, že žaloba je čiastočne dôvodná, keď je napadnuté opatrenie žalovaného zaťažené vadou
nepreskúmateľnosti.

18. O podanej žalobe rozhodol správny súd na pojednávaní konanom dňa 19.03.2025, keďže bola
splnená podmienka jeho nariadenia podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP (žiadosť aspoň jedného z

účastníkov konania o nariadenie pojednávania). Účastníci konania boli na pojednávanie riadnym
spôsobom predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 a 3 SSP, pričom na nariadenom pojednávaní sa zúčastnil
právny zástupca žalobcu a poverená zamestnankyňa žalovaného.

19. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom od 01.07.2023,

konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30.
júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,

nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde

21. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť

práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

22. Podľa § 7 písm. b) SSP, správne súdy nepreskúmavajú správne akty orgánov verejnej správy,
ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia

upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

25.Podľa§39ods.1vetaprváadruházákonaosúdoch,predsedusúduvčasejehoneprítomnostialebo

keď funkcia predsedu súdu nie je obsadená zastupuje v rozsahu jeho práv a povinností podpredseda
súdu. Predseda súdu môže poveriť aj v iných prípadoch podpredsedu súdu, aby ho zastupoval v rozsahu
jeho práv a povinností.

26. Podľa § 51 ods. 10 zákona o súdoch, súd vydá účastníkovi konania potvrdenie o prevzatí a pridelení

veci.Evidenciaprideľovaniavecínaprejednaniemusízabezpečovaťtakúmožnosťkontroly,abysikaždá
osoba, ktorá má na veci právny záujem, mohla nazretím do spisu a evidenčných pomôcok preveriť
pridelenie veci zákonnému sudcovi.27.Podľa§74ods.1písm.i)zákonaosúdoch,predsedasúduvykonávasprávusúdutým,žezodpovedá
za dodržiavanie zákonných podmienok náhodného prideľovania vecí pre senáty, sudcov a súdnych
úradníkov a prerozdeľovania už pridelených vecí.

28. Podľa § 74 ods. 4 zákona o súdoch, predseda najvyššieho súdu a predseda najvyššieho správneho
súdu vykonáva správu súdu len tým, že vybavuje personálne veci sudcov a vykonáva činnosti podľa
odseku 1 písm. b), i) a k).

29.Podľa§148ods.2spravovaciehoakancelárskehoporiadku,súdnyregistermácharakterevidenčnej
pomôcky, je určený pre vnútornú potrebu súdov a nie je verejne prístupný; ustanovenia osobitných
predpisov61 tým nie sú dotknuté (poznámka č. 61 obsahuje odkaz, okrem iného, aj na § 51 ods. 9
zákona o súdoch).

30. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení účinnom v rozhodnom

čase (ďalej „trestný poriadok“), obhajca je povinný poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc, na
obhajovanie jeho záujmov účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby uvedené v zákone, najmä
starať sa o to, aby boli v konaní náležite a včas objasnené skutočnosti, ktoré obvineného zbavujú viny
alebo jeho vinu zmierňujú.

31. Podľa § 44 ods. 2 trestného poriadku, obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene
obvineného návrhy, podávať v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť
sa podľa ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa obvinený,
a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až 4.

32. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991
Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej „zákon
o advokácii“), advokát je povinný pri výkone advokácie chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta a
riadiť sa jeho pokynmi. Ak sú pokyny klienta v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi,
nie je nimi viazaný. O tom klienta vhodným spôsobom poučí.

33. Podľa § 18 ods. 2 zákona o advokácii, advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s
odbornou starostlivosťou, ktorou sa rozumie, že koná čestne, svedomito, primeraným spôsobom a
dôsledne využíva všetky právne prostriedky a uplatňuje v záujme klienta všetko, čo podľa svojho
presvedčenia považuje za prospešné. Pritom dbá na účelnosť a hospodárnosť poskytovaných právnych

služieb.

34. V prvom rade považoval správny súd za nevyhnutné, aj vzhľadom na argumentáciu
žalovaného obsiahnutú vo vyjadrení k žalobe a žalobnej duplike, vysporiadať sa v prejednávanej
veci s problematikou prípustnosti súdneho prieskumu vo vzťahu k žalobcom označenému listu

podpredsedníčky žalovaného č. Spr 1123/22 zo dňa 16.08.2022.

35. Žalovaný, ktorým je Najvyšší súd Slovenskej republiky, vykonával v danom prípade pôsobnosť
v oblasti správy súdu prostredníctvom predsedu súdu [resp. podľa § 39 ods. 1 zákona o súdoch
(a zároveň § 43 ods. 2 a contrario) aj podpredsedníčky súdu], ku ktorým v zmysle § 74 ods. 1

písm. i) v spojení s ods. 4 predmetného zákona patria aj povinnosti v súvislosti so zodpovednosťou
za dodržiavanie zákonných podmienok náhodného prideľovania vecí pre senáty, sudcov a súdnych
úradníkov a prerozdeľovania už pridelených vecí.

36. Administratívne bol postup žalovaného, vykonávaný orgánom priamo ustanoveným zákonom pre

činnosť v oblasti správy súdu, po doručení žiadosti advokáta zo dňa 18.07.2022 evidovanou pod
internou spisovou značkou Spr 1123/22. Následne v danej veci orgán vykonávajúci správu súdu
vykonával zabezpečovanie podkladov (vrátane zaslania žiadosti o súčinnosť adresovanej ministerstvu)
či oznamovanie vykonaných úkonov žiadateľovi, súhrnom čoho je na mieste konštatovať, že dotknutá
žiadosť advokáta bola zo strany žalovaného fakticky riešená v administratívnej rovine, konkrétne:

a/ konaním orgánu vykonávajúceho správu súdu podľa § 74 ods. 1 písm. i), ods. 4 v spojení s § 39 ods.
1 zákona o súdoch, a zároveň
b/ konaním vo veci týkajúcej sa naplnenia povinnosti žalovaného vo vzťahu k právu subjektov
vyplývajúcemu z § 51 ods. 10 druhá veta predmetného zákona.37. Popísané konanie napokon bolo zavŕšené listom podpredsedníčky žalovaného zo dňa 16.08.2022,
a teda správnym aktom, ktorým zákonom určený orgán žalovaného v rámci svojej pôsobnosti,

vykonávajúc správu súdu aj v oblasti týkajúcej sa dodržiavania zákonných podmienok náhodného
prideľovania spisov, de facto rozhodol o podmienkach realizácie žiadateľom uplatneného práva podľa
§ 51 ods. 10 druhá veta zákona o súdoch.

38. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe namietal možnosť súdneho prieskumu listu

podpredsedníčky z dôvodu, že tento nie je možné považovať za opatrenie definované v § 3 ods. 1 písm.
c) SSP, pretože nie je správnym aktom vydaným orgánom verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť
priamo dotknuté práva alebo právom chránené záujmy žalobcu. V tejto súvislosti správy súd uvádza, že
definičný znak uvádzanej (namietanej) časti § 3 ods. 1 písm. c) SSP, týkajúcej sa aspoň potencionálneho
zásahu do práv či právom chránených záujmov žalobcu, vnímal v okolnostiach daného prípadu ako
dodržaný. Konkrétne, žalobca podal žiadosť, uplatňujúc právo na nazretie do spisu a do evidenčných

pomôcok za účelom preverenia pridelenia veci zákonnému sudcovi (senátu), ako advokát a zároveň
ako obhajca zastupujúci obžalovaného v konkrétnych trestných konaniach, vo vzťahu ku ktorým podaná
žiadosť o nazretie smerovala. Z okolností prejednávanej veci vyplýva, že žalobca v rámci žiadosti zo
dňa 18.07.2022 pristúpil k uplatneniu práva podľa § 51 ods. 10 druhá veta zákona o súdoch vo svojom
vlastnom mene ako „osoba, ktorá má na veci právny záujem“, pričom aj z obsahu podanej správnej

žaloby je zrejmé, že sa jednalo o záujem súvisiaci s povinnosťami žiadateľa týkajúcimi sa výkonu jeho
profesijnej advokátskej činnosti dostupnými právnymi prostriedkami a s odbornou starostlivosťou za
podmienok určených jednak v § 18 ods. 1 a 2 zákona o advokácii (povinnosť chrániť a presadzovať
práva a záujmy klienta, postupovať s odbornou starostlivosťou, vrátane dôsledného využívania všetkých
právnych prostriedkov), ako aj osobitne v prípade obhajoby obžalovaného v rámci trestného konania v

§ 44 ods. 1 a 2 trestného poriadku (povinnosť obhajcu poskytovať obvinenému potrebnú právnu pomoc,
účelne využívať prostriedky a spôsoby obhajoby, nazeranie do spisov). Napokon ani samotný žalovaný
pri vybavovaní žiadosti nespochybnil, že u žalobcu existuje vo veci nazretia do spisov a do evidenčných
pomôcok podľa § 51 ods. 10 zákona o súdoch právny záujem.

39. Správny súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že správny akt žalovaného vydaný v súvislosti
so žiadosťou žalobcu o nazretie do spisov a do evidenčných pomôcok bolo adekvátne, pre potreby
výkladu definície obsiahnutej v § 3 ods. 1 písm. c) SSP, považovať za opatrenie, ktorým mohli byť priamo
dotknuté práva alebo právom chránené záujmy žalobcu súvisiace s riadnym výkonom jeho profesijnej
advokátskej činnosti.

40. V systéme správneho súdnictva je právo na prístup k súdnemu preskúmaniu právoplatného
rozhodnutia či vydaného opatrenia orgánu na základe žaloby determinované princípom generálnej
klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky
rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú

oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté, okrem
tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Žalovaný vo vyjadrení žiadal podanú správnu žalobu
odmietnuť, a to vzhľadom na vyňatie opatrenia žalovaného z prieskumu vykonávaného v správnom
súdnictve podľa § 7 písm. b) SSP, v zmysle ktorého správne súdy nepreskúmavajú správne akty, ktoré

nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej
osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia
upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal. Správny súd však pri posudzovaní prejednávanej
veci, aj vzhľadom na okolnosti bližšie popísané v odsekoch vyššie, dospel k záveru, že opatrenie
žalovaného nemožno považovať za správny akt vyňatý so súdneho prieskumu správneho súdnictva

podľa § 7 písm. b) SSP.

41. Žalobou napadnutý správny akt má povahu (nie formu) rozhodnutia, teda výsledku rozhodovacieho
procesu zákonom ustanoveného orgánu žalovaného vo vzťahu k podmienkam realizácie žiadateľom
uplatneného práva podľa § 51 ods. 10 druhá veta zákona o súdoch. Predseda (resp. podpredseda) ako

orgán výkonu správy súdu po obdržaní žiadosti subjektu uplatňujúceho právo na nazretie do spisu a do
evidenčných pomôcok za účelom kontroly evidencie prideľovania vecí na prejednanie v prvom kroku
musí fakticky ustáliť, či žiadateľ spadá do kategórie „osôb, ktoré na tom majú právny záujem“, výsledkom
čoho môže byť, v prípade negatívneho ustálenia, už v tomto kroku zamietnutie podanej žiadosti. Akomožno vnímať aj v kontexte prejednávaného prípadu, orgán správy súdu zároveň rozhoduje aj o tom,
akým spôsobom k realizácii práva žiadateľa vyplývajúcemu z § 51 ods. 10 zákona o súdoch prakticky
dôjde.Právesprávnyaktsumarizujúciskutkovézisteniaaprávneúvahyzavršujúceprocesrozhodovania

o žiadosti predstavuje pre žiadateľa rozhodnutie o tom, akým spôsobom orgán správy súdu k jeho
žiadosti pristúpil, či a akým spôsobom bude jeho žiadosť vybavená. Možno teda konštatovať, že správny
akt vydaný aj v prejednávanej veci v podobe listu podpredsedníčky zo dňa 16.08.2022 možno považovať
za opatrenie, pre účely posúdenia podľa § 7 písm. b) SSP majúc povahu (nie formu) rozhodnutia ako
výsledku rozhodovacej činnosti orgánu správy súdu.

42. Vo vzťahu k prípadnej absencii rozhodovania o právach, právom chránených záujmoch alebo
povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby pre naplnenie ďalšieho definičného znaku správneho
aktu vyňatého z prieskumu v správnom súdnictve podľa § 7 písm. b) SSP správny súd dospel k záveru,
že uvedené naplnené nebolo. Ako už správny súd uviedol vyššie, v rozhodovaní o žiadosti žalobcu
v postavení advokáta a zároveň obhajcu v konkrétnych trestných konaniach, ktorých sa jeho žiadosť

o nazretie do spisu a evidenčných pomôcok podľa § 51 ods. 10 druhá veta zákona o súdoch týkala,
vnímal potenciál dotyku priamo na právach žiadateľa (bližšie odsek 38. odôvodnenia tohto súdneho
rozhodnutia).

43. K odkazu žalovaného na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžk/2/2019

zo dňa 04.08.2020 a na uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/49/2021 zo dňa
24.08.2021 v súvislosti s produkovanou argumentáciou o potrebe odmietnutia podanej všeobecnej
správnej žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. g) v spojení s § 7 písm. b) SSP správny súd dáva do
pozornosti rozdielny skutkový stav, procesné podmienky a zákonnú úpravu, ktoré rozdielne okolnosti
v uvádzaných prípadoch determinovali posudzovanie kritérií prípustnosti súdneho prieskumu tam

žalobou napadnutých správnych aktov inak, než k akému záveru dospel správny súd v prejednávanej
veci.

44. Súhrnom čiastkových úvah popísaných v odsekoch 35. až 41. odôvodnenia tohto súdneho
rozhodnutia dospel správny súd k záveru o prípustnosti prieskumu žalobcom napadnutého opatrenia

(listu podpredsedníčky zo dňa 16.08.2022) vo vedenom správnom súdnom konaní.

45.Správnysúdnáslednepriprieskumenapadnutéhoopatreniavychádzaljednakzrozsahuazdôvodov
žalobcom uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario) a zároveň zo
stavu (skutkového ako aj právneho) existujúceho v rozhodnom čase, v prípade opatrenia v čase jeho

vydania (§ 135 ods. 1 SSP, ods. 2 a contrario). Aj keď sú obsahom predloženého administratívneho spisu
aj ďalšie listiny, datované k obdobiu nasledujúcemu po rozhodnom čase, v rámci ktorých je zachytená
ďalšia komunikácia žiadateľa so žalovaným, komunikácia rôznych zložiek žalovaného či žalovaného
s ministerstvom, ako aj zmeny vykonané v spravovacom a kancelárskom poriadku s účinnosťou od
01.06.2023 priamo reagujúce na aplikačné problémy súvisiace s § 51 ods. 10 druhá veta zákona

o súdoch, správny súd opakovane upriamuje pozornosť na potrebu posudzovania stavu pre účely tohto
súdneho konania existujúceho v rozhodnom čase, teda v čase vydania napadnutého opatrenia.

46. Po oboznámení sa s obsahom podanej správnej žaloby správny súd ako dôvodnú vyhodnotil
žalobcom vznesenú argumentáciu týkajúcu sa namietanej vady nepreskúmateľnosti napadnutého

opatrenia.

47. Hoci pre správny akt žalovaného vydaný v súvislosti so žiadosťou žalobcu pre umožnenie realizácie
práva podľa § 51 ods. 10 zákona o súdoch nie sú stanovené formálne náležitosti, je nevyhnutné,
aby takýto správny akt obsahoval opis skutočností (skutkových ako aj právnych), na základe ktorých

žalovaný rozhodol o realizácii žiadateľom uplatneného práva tým-ktorým spôsobom.

48. Z obsahu napadnutého opatrenia (listu podpredsedníčky zo dňa 16.08.2022) vyplýva, že žalovaný
k odôvodňovaniu okolností (skutkových ako aj právnych) svojho postupu ako aj rozhodnutia o realizácii
žalobcom uplatneného práva o nazretie do spisov a do evidenčných pomôcok podľa § 51 ods. 10 druhej

vety zákona o súdoch pristúpil. Problematickým z pohľadu možnosti riadneho preskúmania zákonnosti
postupu žalovaného sa však v danom prípade javí odôvodnenie žalovaným uvádzanej jedinej fakticky
možnej realizácie § 51 ods. 10 druhá veta zákona o súdoch „výhradne zaslaním výpisu z elektronickej
podateľne NS SR“. Žalovaný totiž tento svoj právny záver, predstavujúci de facto výklad aplikovanéhozákonného ustanovenia (§ 51 ods. 10 druhá veta zákona o súdoch), podľa názoru správneho súdu
neodôvodnil spôsobom plnohodnotne pokrývajúcim podstatné čiastkové úvahy týkajúce sa skutkových
ako aj právnych aspektov prejednávanej problematiky.

49. Odôvodnenie aplikácie § 51 ods. 10 druhej vety zákona o súdoch založené na konštatovaní
nemožnosti nahliadnutia do elektronických systémov žalovaného z bezpečnostného hľadiska, a ďalej s
poukazom na oddelenie zabezpečujúce u žalovaného programové vybavenie informačných systémov,
podľa správneho súdu nebolo bez bližších úvah žalovaného dostatočne konkretizované, keďže z

neho nevyplýva výhradná realizovateľnosť aplikácie § 51 ods. 10 druhej vety zákona o súdoch
tak, ako to žalovaný v napadnutom opatrení prezentoval. Argumentácia o bezpečnostnom hľadisku
postupu žalovaného nebola konkretizovaná žiadnym bližším spôsobom, ktorý by argumentačne obstál
v súvislosti s realizáciou práva žalobcu na nazretie do spisu a evidenčných pomôcok práve a výhradne
zaslaním žalovaným určených výstupov. Pokiaľ žalovaný považoval v rámci riešenej problematiky
za relevantné aj poukázanie na zložku zabezpečujúcu vybavenie informačných systémov (oddelenie

informačných technológií kancelárie súdu), bolo ďalej potrebné definovať, ako konkrétne táto okolnosť,
argumentačne naviazaná na výsledok vyhodnotenia žiadosti žalobcu, vplývala na realizáciu § 51 ods.
10 druhá veta zákona o súdoch práve a výhradne zvoleným postupom zaslania žalovaným určených
výstupov v listinnej podobe.

50. Potrebu riadneho odôvodnenia záverov a zvoleného postupu žalovaného považoval správny súd
za nevyhnutnú aj vzhľadom na kontrolný charakter práva obsiahnutého v § 51 ods. 10 druhá veta
zákona o súdoch. Nedostatočné odôvodnenie neposkytuje plnohodnotné objasnenie zvoleného riešenia
problematiky v prípade črtajúceho sa rozporu či aplikačných nejasností medzi právnou úpravou účinnou
v rozhodnom čase a prípadnou technickou limitáciou, pre ktorú k plnohodnotnému vykonaniu práva

dotknutých subjektov na nazretie do spisu a do evidenčných pomôcok v praktickej rovine mohlo z
pohľadu žalovaného dôjsť výhradne zvoleným spôsobom, a teda len zaslaním náhľadu výstupov.

51. Z napadnutého opatrenia nevyplýva ani to, akým spôsobom sa žalovaný vysporiadal s tou časťou
citovaného § 148 ods. 2 spravovacieho a kancelárskeho poriadku, v zmysle ktorého má súdny register

charakter evidenčnej pomôcky určenej pre vnútornú potrebu súdov, ktorý nie je verejne prístupný,
avšak ustanovenia osobitných predpisov, vrátane ustanovenia § 51 ods. 9 zákona o súdoch, danou
limitáciou neverejnosti neboli dotknuté. Na tomto mieste je nutné dodať, že § 51 ods. 9 zákona o súdoch
vzneníúčinnomdo14.10.2019obsahovalúpravunazeraniadospisovaevidenčnýchpomôcokidentickú
s úpravou obsiahnutou v rozhodnom čase v § 51 ods. 10 predmetného zákona, a teda sa mohlo (ale aj

nemuselo) jednať o chybné znenie poznámky č. 61 pod čiarou evidovanej k § 148 ods. 2 spravovacieho
akancelárskehoporiadku.Celkovotakmožnokonštatovať,ževyhodnoteniepodmienokrealizáciepráva
žiadateľa podľa § 51 ods. 10 druhá veta zákona o súdoch nemožno považovať za riadne odôvodnené ani
z pohľadu toho, aký vplyv na vybavenie žiadosti mala úprava obsiahnutá v § 148 ods. 2 spravovacieho
a kancelárskeho poriadku.

52. Pokiaľ žalobca v rámci podanej správnej žaloby namietal, že obsah napadnutého opatrenia nedáva
odpovede na to, akým spôsobom žalovaný dospel k záverom determinujúcim realizáciu žiadosťou
uplatneného práva podľa § 51 ods. 10 druhá veta zákona o súdoch práve spôsobom vykonaným
žalovaným, túto námietku správny súd vyhodnotil ako dôvodnú.

53. Konštatovanú vadu nepreskúmateľnosti považoval správny súd v skutkových okolnostiach
prejednávanej veci za podstatnú, nemajúcu len charakter formálneho nedostatku bez reálneho dopadu
na zákonnosť napadnutého opatrenia. Následok zistenej vady nepreskúmateľnosti totiž spočíval aj v
tom, že vo vedenom súdnom konaní sa javilo plnohodnotné preskúmanie zákonnosti napadnutého

opatrenia z hľadiska žalobcom vznesených námietok nesprávneho právneho posúdenia ako prakticky
nemožné. Pokiaľ žalovaný svoj záver o možnosti realizácie žalobcom uplatneného práva podľa § 51
ods. 10 druhá veta zákona o súdoch v argumentácii obsiahnutej vo vydanom správnom akte nepodporil
relevantnými čiastkovými úvahami o tom, akým spôsobom k danému záveru, a teda k výkladu práva
nazretia do spisov a do evidenčných pomôcok výhradne formou zaslania listinných výstupov, dospel,

nemožno zo strany správneho súdu objektívne vyhodnotiť, či takýmto postupom žalovaného (ne)došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.54. Vzhľadom na zistenú vadu správny súd napadnuté opatrenie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d)
zrušil a podľa ods. 4 predmetného zákonného ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. Z uvedeného
dôvodu, vzhľadom na subsidiaritu správneho súdnictva vo vzťahu k administratívnemu konaniu, kam sa

vecpozrušenínapadnutéhoopatreniavracia,sasprávnysúdzároveňbližšienezaoberalargumentáciou
žalobcu o absencii opory skutkového stavu v administratívnom spise. Naviac, žalobcom v tejto súvislosti
namietané tvrdenia obsiahnuté v napadnutom opatrení o tom, že podateľňa žalovaného automaticky a
bezvstupuľudskéhofaktorapridelívecelektronickýmsystémomnáhodnéhovýberuvmomente,keďvec
podateľňa prijme a o tom, že v pri prideľovaní žalobcom dopytovaných trestných vecí bez pochybností

nebolo fyzicky zasahované do programového systému elektronickej podateľne, ktorými samotnými však
práva či právom chránené záujmy žalobcu, na rozdiel od argumentácie žalovaného majúcej charakter
rozhodovania o podmienkach priamej realizácie práva žiadateľa na nazretie do spisov a evidenčných
pomôcok vyplývajúcej z § 51 ods. 10 druhá veta zákona o súdoch (bližšie odseky 47. až 49. odôvodnenia
tohto súdneho rozhodnutia), nemohli byť priamo dotknuté. Absenciu prípadného dotyku na právach
či právom chránených záujmoch žalobcu ako žiadateľa o realizáciu práva podľa § 51 ods. 10 druhá

veta zákona o súdoch v dotknutej časti opatrenia nevnímal správny súd aj z dôvodu, že sa jednalo
o argumentáciu žalovaného súvisiacu so zásadou zákonného sudcu (senátu), prieskumu prípadného
porušenia ktorej by sa mohol domáhať klient žalobcu (obžalovaný v konkrétnej trestnej veci) a nie
žalobca.

55. Úlohou žalovaného po vrátení veci bude pristúpiť k opätovnému vybaveniu žiadosti žalobcu zo
dňa 18.07.2022, keďže správny akt, ktorým bola predmetná žiadosť pôvodne vybavená, bol týmto
rozhodnutím správneho súdu zrušený. Pokiaľ aj správny súd vo vedenom súdnom konaní musel pri
svojom rozhodovaní vychádzať zo stavu v čase vydania napadnutého opatrenia (§ 135 ods. 1 SSP),
v rámci ďalšieho konania žalovaného uvádzaná „limitácia“ pri opätovnom vyhodnocovaní podanej

žiadosti nie je daná. Naopak, žiadosť žalobcu bude potrebné, za použitia vhodne zvoleného procesného
postupu, vyhodnotiť aj s prihliadnutím na zmeny vykonané v súvislosti s problematikou nazerania
do spisov a evidenčných pomôcok, primárne s prihliadnutím na zmeny týkajúce sa úpravy aktuálne
obsiahnutej v § 139e spravovacieho a kancelárskeho poriadku. Pokiaľ žalovaný pri vybavovaní žiadosti
žalobcu opätovne pristúpi k vydaniu správneho aktu (ak napr. nedôjde k faktickému vykonaniu nazretia

dospisovadoevidenčnýchpomôcok),budejehoúlohouvydanéopatrenieriadnymspôsobomodôvodniť
tak, aby bolo zrejmé, aký postup a na základe akých skutkových a právnych okolnosti žalovaný pri
realizácii práva oprávneného žiadateľa podľa § 51 ods. 10 druhá veta zákona o súdoch zvolil.

56. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a 169 SSP, keď úspešnému žalobcovi

priznal nárok na úplnú náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému.

57. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho

súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia
tohto rozhodnutia /§ 443 ods. 1 v spojení s § 493e SSP/.

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, žea) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).