Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Friday, February 21, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/121/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018201072
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1018201072.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom D. X, E., 2/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. X, XXXX I., J. G., obaja zastúpení:
Advokátska kancelária JUDr. Alena Vyskočilová, s.r.o., so sídlom Banskobystrická 6, Bratislava, IČO:
36 808 539, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, odbor opravných prostriedkov, so sídlom
Tomášikova 46, Bratislava, za účasti: 1/ Magistrát hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava,
so sídlom Primaciálne námestie 1, Bratislava, 2/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdkova 36,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-BA-OOP-2018/041530 zo dňa

21. mája 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

III. Ďalším účastníkom 1/, 2/ právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 28.12.1992 si žalobcovia (ďalej aj „žiadatelia“) uplatnili nárok na vydanie pozemkov parc. č.
XXXX, dom, dvor o výmere 397 m2 a parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 536 m2 (ďalej aj „uplatnené
pozemky“). Povinnou osobou je Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava. Vlastníctvo žiadateľov,
resp. ich právnych predchodcov zaniklo na základe odsudzujúceho rozsudku č. 29T/160/75 Mestského
súduvBratislave.UznesenímObvodnéhosúduBratislava1č.1RtII179/91boližiadateliarehabilitovaní.
Rozhodnutím bývalého Pozemkového úradu Bratislava - mesto č. 1344/92-PÚ/Bc-1z zo dňa 08.11.1994
bolo žiadateľom priznané vlastnícke právo k uplatneným pozemkom. Hlavné mesto Slovenskej republiky

Bratislava podalo odvolanie, na základe ktorého Mestský súd v Bratislave svojím rozsudkom č. k.
18S/8/95-5 zo dňa 07.04.1995 napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Vo svojom
odôvodnení zaviazal správny orgán objektívne zistiť skutkový stav. Okresný úrad Bratislava I. vykonal
ďalšie dokazovanie, a to výsluchom žiadateľov ako aj navrhnutých svedkov, ktorí potvrdili dôvodnosť
reštitučného nároku z hľadiska využitia pre poľnohospodárske účely. Rovnako potvrdili aj úmysel trvalo
žiť na území Slovenskej republiky. Následne správny orgán vydal rozhodnutie č. 090/09008/97 zo dňa
01.02.2002, ktorým priznal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, každému zo žiadateľov v podiele 1/16.

Proti tomuto rozhodnutiu podala povinná osoba odvolanie. Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku
č. k. 3Sp/12/03-30 zo dňa 13.05.2004 napadnuté administratívne rozhodnutie zrušil a zaviazal správne
orgány doriešiť otázku trvalého pobytu a posúdiť návrh podľa § 1 zákona č. 307/1992 Zb., vysporiadať
sa s otázkou, či predmetné nehnuteľnosti tvoria poľnohospodársky pôdny fond podľa § 2 zákona č.307/1992 Z. z. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon č. 307/1992 Zb.“) a skúmať, či v čase odňatia vlastníckeho práva sa na tieto účely užíval podľa §
30 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku

v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 229/1991 Zb.“)

2.PovykonaníďalšiehodokazovaniaObvodnýpozemkovýúradvBratislaverozhodnutímč.223-3/2004/
D zo dňa 22.10.2004 rozhodol, že žiadatelia nespĺňajú jednu z podmienok podľa § 4 ods. 1 zákona
č. 229/1991 Zb., a preto sa im podľa § 9 ods. 4 zákona č. 229/1991 Zb. nepriznáva vlastnícke právo

k nehnuteľnostiam. Ide o podmienku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky. Proti uvedenému
rozhodnutiu Obvodného pozemkového úradu v Bratislave podali žiadatelia odvolanie, pričom Krajský
súd v Bratislave rozsudkom č. k. 3Sp/45/2005-20 zo dňa 12.10.2006 rozhodnutie Obvodného
pozemkového úradu v Bratislave potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podali žiadatelia odvolanie,
o ktorom rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky a svojím rozsudkom sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo
dňa 31.01.2008 rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Sp/45/2005-20 zo dňa 12.10.2006 zmenil

tak, že rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Bratislave č. 223-3/2004/D zo dňa 22.10.2004
zrušil a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008 uviedol:
„Predovšetkým musí byť splnená základná podmienka, že ide o nehnuteľnosti definované v § 1 zákona

č. 229/1991 Zb., aby bolo možné podľa tohto zákona ďalej postupovať a ďalej, že majetok oprávnených
osôb prešiel v rozhodnom období na štát spôsobom uvedeným v § 6 ods. 1 tohto zákona, t. j. že
boli skutočne zbavení svojho majetku. Ďalšou podmienkou je potom tá podmienka, že oprávnenou
osobou je štátny občan Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej
území (ďalej len „podmienka trvalého pobytu“). (...) Odvolací súd zdôrazňuje, že bez toho, aby bolo

jednoznačne preukázané, či nehnuteľnosti, ktorých vydania sa navrhovatelia domáhajú, majú resp. mali
v rozhodujúcom období charakter poľnohospodárskej pôdy, alebo iného poľnohospodárskeho majetku
v zmysle § 1 ods. 1 zák. č. 229/1991 Zb., nie je možné skúmať, či sú splnené ostatné podmienky
vydania pôdy, alebo majetku, pretože bez zistenia tejto skutočnosti nie je zrejmé, či vôbec možno pri
posudzovaní žiadosti navrhovateľov postupovať podľa zák. č. 229/1991 Zb. Preto bude úlohou odporcu

v novom konaní predovšetkým tieto skutočnosti zistiť a až po prípadnom kladnom zodpovedaní tejto
otázky pokračovať v skúmaní ďalších podmienok.“

4.Prvostupňovýsprávnyorgánnáslednenariadilústnepojednávanienaúčelydokazovaniaoskutočnom
stave veci, najmä o tom, či nehnuteľnosti tvorili v čase prechodu vlastníctva na štát poľnohospodársky

pôdny fond, či žiadatelia v čase uplatnenia nároku spĺňali podmienku trvalého pobytu na území SR a či
uplatnené nehnuteľnosti prešli v rozhodnom období do vlastníctva štátu. Žalobca 1/ uviedol, že ovocie z
Devína z okraja vinohradu skladovali v protileteckom kryte, ktorý bol súčasťou domu na parc. č. XXXX
(išlo o množstvo do 100 kg ovocia), v uvedenom kryte boli drevené lavice, drevené trámy, ovocie sa
tam dalo skladovať, kryt bol vetrateľný. Dom ako taký nemal hospodársku časť. Záhrada okolo domu

mala niekoľko fáz prerábania, prerábala sa pred rokom 1968, keď boli na jej časti postavené garáže
a časť stromov sa zlikvidovala. Po ich odchode do zahraničia časť spoločného bytu matka predala a nový
vlastník si postavil nový vchod z opačnej strany domu, ktorý viedol ponad letecký kryt, čím sa zase
zmenšila úžitková plocha záhrady. Pred odchodom do zahraničia tam pestovali drobné ovocie, jahody,
maliny, hrušku, jabloň pre vlastnú potrebu. V dome do roku 1968 bývala celkom na prízemí jedna rodina,

hore pod strechou bola 1 izba s chodbou, kde bývali dvaja ľudia, na prvom poschodí bolo 5 veľkých izieb
s príslušenstvom, ktoré obývali 3 rodiny. Žalobca 1/ uviedol, že matka dve izby predala inej rodine. V
čase návštev bývali vždy v jednej z týchto izieb. Žalobca 1/ ďalej uviedol, že v čase uplatnenia nároku už
bývali v E. K. D. X, kde sa aj prihlásili na trvalý pobyt. Dňa 02.09.2010 bolo vykonané ústne pojednávanie
a obhliadka na mieste samom.

5. Správny orgán prvého stupňa vydal dňa 29.11.2017 rozhodnutie č. k. 1344/1992, zn.: OU-BA-
PLO-2017/14949/240355/MAG, ktorým rozhodol, že žiadatelia nie sú oprávnenými osobami podľa § 4
ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. a podľa § 9 ods. 3 zákona č. 229/1991 Zb. sa im nepriznáva vlastnícke
právo a ani právo na náhradu k uplatneným pozemkom. Žalovaný prvostupňové správne rozhodnutie

svojím rozhodnutím č. OU-BA-OOP-2018/041530 zo dňa 21.05.2018 potvrdil.

II. Žaloba6. Žalobcovia sa včas podanou žalobou (29.07.2018) domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. OU-BA-OOP-2018/041530 zo dňa 21.05.2018, jeho zrušenia a vrátenia veci na ďalšie
konanie. Zároveň si uplatnili nárok na náhradu trov konania.

7. V podanej žalobe namietali, že žalobca 1/ a právna predchodkyňa žalobcu 2/ si ako oprávnené osoby
uplatnili na Pozemkovom úrade Bratislava – mesto dňa 28.12.1992 nárok na vydanie nehnuteľností
v k.ú. D. I., zdokladovali reštitučný titul podľa § 6 ods. 1 písm. a/ zákona č. 229/1991 Zb. a rozhodnutím
bývalého Pozemkového úradu Bratislava – mesto č. 1344/92-Pú Bc-1 zo dňa 08.11.1995 im bolo

priznanévlastníckeprávoknehnuteľnostiamvk.ú.E.D.I.,PKvložkač.XXXX,parc.č.XXXX,zastavaná
plocha o výmere 516 m2 v spoluvlastníckom podiele každému 1/16 a parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere
324 m2 v spoluvlastníckom podiele 1/16. Na základe odvolania povinnej osoby Mestskej časti Bratislava
– Staré mesto Mestský súd v Bratislave rozsudkom č. k. 18S/8/95-5 zo dňa 07.04.1995 rozhodnutie
správneho orgánu zrušil a vec vrátil na nové konanie. Okresný úrad Bratislava I vydal dňa 01.02.2002
rozhodnutie č. 090/09008/97, ktorým bolo žiadateľom opätovne priznané vlastnícke právo k predmetným

nehnuteľnostiam. V konaní o opravnom prostriedku proti tomuto rozhodnutiu Krajský súd v Bratislave
v rozsudku č. k. 3Sp/12/03-30 zo dňa 13.05.2004 zaviazal správny orgán opätovne doriešiť otázku
trvalého pobytu žiadateľov a posúdiť nárok podľa zákona č. 307/1992 Zb., či predmetné nehnuteľnosti
tvoria poľnohospodársky pôdny fond. Následne správny orgán svojím rozhodnutím č. j. 223-3/2004/
D zo dňa 22.10.2004 nepriznal žiadateľom vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v k. ú. E. – D. I., PK

vl.č. XXXX, parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 516 m2 v spoluvlastníckom podiele každému
v 1/16 a parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 324 m2 v spoluvlastníckom podiele každému v 1/16
z dôvodu nesplnenia § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom
Krajského súdu v Bratislave č. k. 3Sp/45/2005-20 zo dňa 12.10.2006, avšak Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej len „NS SR“) svojím rozsudkom sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008 rozsudok

krajského súdu zmenil tak, že napadnuté administratívne rozhodnutie správneho orgánu zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. NS SR poukázal na to, že Pozemkový úrad Bratislava – mesto sa už raz
otázkou trvalého pobytu žalobcu 1/ zaoberal, pričom považoval argumenty ohľadom trvalého pobytu
za dostačujúce. NS SR uložil správnemu orgánu povinnosť skúmať, či uplatnené nehnuteľnosti spĺňajú
náležitosti podľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. a objasniť, či aj podiel právnej predchodkyne žalobcu

2/prešieldovlastníctvaštátu.Ažnáslednesabudemusieťvysporiadaťsrôznymposúdenímskutočností
rozhodujúcich pre splnenie podmienky trvalého pobytu žalobcu 1/ a právnej predchodkyne žalobcu 2/.

8. Žalobcovia poukázali na to, že rozhodnutím Pozemkového úradu Bratislava – mesto č. 1344/92-PÚ/
Bc-2 zo dňa 25.10.1995 bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľnosti zo dňa 09.08.1995 v k.ú. F.

podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb., ktorá bola uzavretá medzi žalobcom 1/ ako oprávnenou
osobou a povinnou osobou Magistrátom hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy. Ak by si bývalý
správny orgán neosvojil záver o splnení podmienky uvedenej v § 1 zákona č. 229/1991 Zb., neprišlo
by k jej schváleniu. Naviac, rovnaký subjekt, ktorý prejavil uzavretím dohody o vydaní nehnuteľnosti
dňa 09.08.1995 vôľu pozemky žalobcovi 1/, ako povinná osoba vydať, sa neskôr opakovane odvolal

proti vydaniu nehnuteľnosti v k. ú. D. I.. Správne orgány nepostupovali v intenciách rozsudku NS SR
sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008, pretože bez toho, aby prišlo k zmene skutkového stavu v
neprospech žalobcov, dospeli k záveru, že podmienka trvalého pobytu žalobcov splnená nebola. Krajské
riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave vydalo dňa 02.09.2008 potvrdenie o trvalom pobyte žalobcu
1/ a právnej predchodkyne žalobcu 2/, ktorý bol od 21.12.1992 na Somolického ulici 2.

9. Žalobcovia namietali, že správny orgán nevykonal a nezohľadnil navrhnuté dôkazy a ani v odôvodnení
neuviedol, z akého dôvodu k ich vykonaniu nepristúpil. Žalobcovia poukázali aj na nález Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 346/09 zo dňa 23.04.2010 a nález Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. I. ÚS 289/1995 zo dňa 06.11.1996.

III. Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť. Zotrval na dôvodoch
napadnutého rozhodnutia a poukázal na to, že postupoval v intenciách rozsudku NS SR sp. zn.

3SžoKS/159/2006zodňa31.01.2008.Priznanievlastníckehoprávaaleboprávananáhraduzapozemky
podľa zákona č. 229/1991 Zb. je možné len po splnení podmienok uvedených v tomto zákone, pričom
podľa jeho názoru žalobcovia nesplnili základnú podmienku uvedenú v tomto zákone.IV. Vyjadrenie ďalších účastníkov

11. Ďalší účastník 1/ vo svojom vyjadrení uviedol, že v rámci správneho konania nebolo preukázané,

či v čase prechodu nehnuteľnosti na štát tieto jednoznačne v celosti, resp. v presne špecifikovanom
rozsahu tvorili poľnohospodársky pôdny fond. V čase vydania Oznámenia zo dňa 05.05.1984 boli už
dotknuté pôvodné PK parc. č. XXXX L. XXXX k. ú. D. I. rozdelené a tvorili časti nových pozemkov parc.
č. XXXX – dom a dvor o výmere 516 m2, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 335 m2, parc. č. XXXX/X, X,
X, X, X garáže (spolu o výmere 91 m2). Pozemky, na ktorých sú situované garáže, nemožno považovať

za pôdu tvoriacu poľnohospodársky pôdny fond a stavby garáží nemožno považovať za hospodárske
budovy patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti.

12. Poukázal na to, že zo strany žalobcov neboli predložené doklady, kedy prišlo k zastavaniu častí
pôvodných pozemkov parc. č. XXXX L. XXXX k. ú. D. I.. Podľa oznámenia zaslaného Správou katastra
pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 20.10.2011 v roku 1973 bolo realizované zameranie skutočného

stavu pozemkov, tzv. mapovanie, ktorým bolo zistené, že pôvodné PK pozemky parc. č. XXXX L. XXXX
k. ú. D. I. boli v čase mapovania už riadne rozdelené a vytvorené nové pozemky parc. č. XXXX - dom
a dvor o výmere 516 m2, parc. č. XXXX/X záhrada o výmere 335 m2, parc. č. XXXX/X, X, X, X, X
garáže, na ktorých boli už v čase zamerania vybudované jednotlivé garáže. Z uvedeného vyplýva, že
v čase prechodu pozemkov na štát tieto v celosti neslúžili a netvorili poľnohospodársky pôdny fond.

Išlo o pozemky sčasti zastavané garážami. Správny orgán správne uviedol, že dané pozemky v čase
prechodu na štát nebolo možné použiť na poľnohospodársku výrobu.

13. Ďalej poukázal na to, že v tomto správnom konaní sa skúmalo, či žiadatelia boli v čase uplatnenia
si nároku občanmi Českej, resp. Slovenskej Federatívnej republiky, ktorí majú trvalý pobyt na jej území

a ktorých spoluvlastnícke právo prešlo na štát v dobe od 25.02.1948 do 01.01.1990. Správny orgán
dospel k záveru, že žalobcovia, resp. ich právni predchodcovia nemali záujem sa vrátiť a trvale, teda
viac ako 1 mesiac v roku sa nepretržite zdržiavať na Slovensku. Osobu nespĺňajúcu podmienku trvalého
pobytu nemožno považovať za oprávnenú osobu podľa § 4 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., a preto ďalší
účastník 1/ navrhol, aby správny súd žalobu zamietol.

14. Ďalší účastník 2/ uviedol, že prvoradé je posúdenie právnej otázky, či predmetnú vec a uplatnený
reštitučný nárok žalobcov možno subsumovať pod zákon č. 229/1991 Zb., konkrétne § 1, 4 ods.
1 a § 17. V danej veci je tak nutné podľa názoru ďalšieho účastníka 2/ ustáliť, že reštitučný nárok
žalobcov nie je možné posúdiť podľa zákona č. 229/1991 Zb. Podľa ďalšieho účastníka 2/ je vo vzťahu

k predmetným nehnuteľnostiam preukázané, že tieto nehnuteľnosti v minulosti netvorili (v čase ich
prechodu na štát) a ani netvoria súčasť poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Predmetné nehnuteľnosti
nikdy nemali charakter stavieb patriacich k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti a nikdy neslúžili
poľnohospodárskejanilesnejvýrobe.PredmetnénehnuteľnostiniesúaaninebolivspráveSlovenského
pozemkovéhofondu,keďženemajúpoľnohospodárskycharakteraniesúanivýnimkamizosprávypodľa

§ 17. Predmetné nehnuteľnosti boli vždy súčasťou mestskej obytnej zóny a pozemok s parc. č. XXXX/
X, druh pozemku záhrada ani v minulosti neslúžil poľnohospodárskej výrobe. Tiež poukázal na to, že
od roku 1948 sa v bytovom dobe nachádza múzeum M. M., ktoré nemohlo byť zriadené v priestoroch
poľnohospodárskej nehnuteľnosti.

15. Ďalší účastník 2/ zdôraznil, že žalobcovia mali možnosť uplatniť si reštitučný nárok podľa zákona č.
87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 87/1991
Zb.“). Pokiaľ ide o reštitúciu v dôsledku prevzatia iného ako poľnohospodárskeho majetku štátom, je
nutné zmierovať majetkové krivdy postupom podľa tohto zákona, a to v lehote podľa § 5 ods. 2. Na
vydanie veci mala oprávnená osoba vyzvať povinnú osobu najneskôr v lehote do 01.10.1991, pričom

v prípade, že žalobcovia podľa tohto zákona nepostupovali, ich nárok zanikol a nebolo by v súlade
so zákonom neexistujúci reštitučný nárok uspokojiť podľa zákona č. 229/1991 Zb. Ďalší účastník 2/
považujenapadnutérozhodnutiezazákonnéavecnesprávne,apretonavrholpodanúžalobuzamietnuť.

V. Replika žalobcu

16. Žalobcovia v podanej replike uviedli, že správne orgány oboch stupňov boli povinné postupovať
v intenciách rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžo/159/2006 zo dňa 31.01.2008.
Poukázali na to, že správne orgány mali skúmať podmienky trvalého pobytu žalobcu 1/ na území SR vrozhodnom období vrátane vysporiadania sa so skutočnosťou, že podmienka trvalého pobytu žalobcu
1/ v rozhodnom období bola ako prejudiciálna otázka vyriešená už v inom, právoplatne skončenom
správnom konaní, ktoré začalo na základe rovnakej výzvy. NS SR poukázal na fakt, že sa správny

orgán pri svojom rozhodovaní nevysporiadal so skutočnosťou, že sa Pozemkový úrad Bratislava-mesto
už raz otázkou trvalého pobytu žalobcu 1/ na území Slovenskej republiky zaoberal a rozhodnutím č.
1344/92-PÚ/Bc-2 zo dňa 25.10.1995 podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 229/1991 Zb. schválil dohodu
o vydaní nehnuteľnosti nachádzajúcich sa v k. ú. F.. Následne Pozemkový úrad Bratislava-mesto z
dôvodu, že rozhodnutie č. 1344/92-PÚ/Bc-2 zo dňa 01.10.1995 nebolo v súlade so zápisom v katastri

toto rozhodnutie zrušil a vydal nové rozhodnutie č. 1344/92-PÚ/Bc-2a zo dňa 01.07.1996, kde opravil
špecifikáciu vydávaných nehnuteľností a opätovne vyhodnotil, že žalobca 1/ podmienku trvalého pobytu
v rozhodnom období podľa zákona č. 229/1991 Zb. splnil.

17. Žalobca 1/ a právna predchodkyňa žalobcu 2/ doručili dňa 28.12.1992 Obvodnému pozemkovému
úradu Bratislava – mesto a Magistrátu hlavného mesta SR Bratislavy výzvu na uzavretie dohody na

vydanie nehnuteľností podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. zo dňa 22.12.1992 (ďalej len „Výzva na
uzatvorenie dohody“), v ktorej žiadali o vydanie nehnuteľností na p. k. vložke XXX a p. k. vložke XXXX
v k. ú. F. v podiele 1 a nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania (pozemky parc. č. XXXX, XXXX/
X a budova súpisné číslo XXX v k. ú. D. I. v podiele 2/16). Vysporiadanie sa s otázkou, že správny orgán
už v minulosti v konaní, ktoré začalo na základe rovnakej Výzvy na uzavretie dohody ako prejudiciálnu

otázku vyhodnotil podmienky trvalého pobytu u žalobcu 1/ za splnenú, považuje žalobca 1/ za zásadné.
Podľa jeho názoru nemôžu popri sebe existovať dve právoplatné rozhodnutia vydané na základe tej
istej Výzvy na uzavretie dohody, pričom v jednom rozhodnutí je konštatované, že žalobca 1/ podmienku
trvalého pobytu v rozhodnom období podľa zákona č. 229/1991 Zb. splnil a v druhom rozhodnutí je
konštatované, že žalobca 1/ túto podmienku trvalého pobytu v rovnakom období nesplnil.

18. Ďalej poukázali na to, že právna predchodkyňa žalobcu 2/ splnila podmienku trvalého pobytu,
keďže Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Bratislave vydalo dňa 02.09.2008 potvrdenie o jej
trvalom pobyte. Skutkový stav ohľadom jej trvalého pobytu bol preukázaný jej výpoveďami, jej čestným
vyhlásením, listinnými dôkazmi a aj viacerými svedeckými výpoveďami. Právna predchodkyňa žalobcu

2/ si kúpila byt na N. ulici, kde žila až do svojej smrti a z dôvodu zhoršenia zdravotného stavu využívala
aj služby Seniorcentra Staré Mesto na B. ulici. Spochybňovanie úmyslu právnej predchodkyne žalobcu
2/ zdržiavať sa na Slovensku je podľa názoru žalobcov účelové a nemá oporu v zákone.

19. K otázke preukázania, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom reštitučného konania, spĺňajú

podmienky uvedené v § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. v nadväznosti na zákon č. 307/1992 Zb.
žalobcovia uviedli, že správny orgán v prvostupňovom administratívnom rozhodnutí dospel k záveru, že
pozemok zapísaný na LV č. XXXX, ako parc. č. XXXX/X o výmere 324 m2, druh pozemku „záhrada“
poľnohospodársky pôdny fond netvorí, pričom to na str. 19 v 2 odseku zdôvodnil nasledovne: „Záhrada
ako poľnohospodárska pôda sú také pozemky, na ktorých sa trvale a prevažne pestujú zelenina, kvety

a iné záhradné plodiny, spravidla pre vlastnú potrebu, ak sa tieto plodiny nepestujú v rámci určených
postupov ako poľné plodiny na ornej pôde. Záhrady musíme odlíšiť od pridomových záhradiek.“ ........
a str. 19 v 5 odseku, cit. ....... „pozemok parcelné číslo XXXX/X je pridomová záhradka, teda nie
záhrada ako poľnohospodárska pôda......“ Tento názor prebral aj odvolací správny orgán v napadnutom
rozhodnutí. Záver správnych orgánov oboch stupňov, že pozemok parc. č. XXXX/X, druh pozemku

záhrada nie je poľnohospodárskou pôdou, je podľa žalobcov v rozpore so skutkovým stavom, ktorý
vyplynul z vykonaného dokazovania, ktoré bolo vykonané listinnými dôkazmi (vrátane znaleckého
posudku), výpoveďami svedkov, ako aj čestnými vyhláseniami. Podľa § 2 písm. b/ zákona č. 220/2004
Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej
prevenciiakontroleznečisťovaniaživotnéhoprostrediaaozmeneadoplneníniektorýchzákonovvznení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 245/2003 Z. z.“) je pozemok s označením druhu pozemku
„záhrada“ poľnohospodárskou pôdou. Platné právne predpisy poznajú výlučne pojem „záhrada“, žiadny
právny predpis nepozná, ani nedefinuje pojem „pridomová záhradka“, ktorý použil správny orgán vo
svojom rozhodnutí. Tiež poukázali na skutočnosť, že pri pozemku parc. č. XXXX/X je na LV č. XXXX
zapísané, že ide o pozemok s druhom ochrany pod pol. XXX, čo znamená, že sa na tejto záhrade

nachádza „Chránený strom a jeho ochranné pásmo“ a v časti LV spôsob využitia je pri tomto pozemku
v katastri nehnuteľností uvedené O. X, teda ide o pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo
v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné
poľnohospodárske plodiny. V tejto súvislosti dali súdu do pozornosti, že zastavaná plocha domu je 516m2 a záhrada okolo domu je o výmere 324 m2, takže záhrada tvorí takmer polovicu podlahovej plochy
domu, preto pozemok par. č. XXXX/X nemá voči výmere pozemku pod domom žiadnu zanedbateľnú
výmeru. Navyše v čase protiprávneho odňatia predmetných nehnuteľností bola záhrada o výmere 536

m2 (viď výpis z pozemkovej knihy z roku 1994, ktorý je založený v spise). To, že sa na pozemku parc. č.
XXXX/X v čase pred jeho prepadnutím štátu, po jeho prepadnutí štátu, v čase uplatnenia reštitúcie až
do súčasnosti pestovali spravidla pre vlastnú potrebu záhradné plodiny, stromy a kvety, bolo v konaní
jednoznačne preukázané, avšak správne orgány oboch stupňov sa s týmito dôkazmi nevysporiadali,
resp. tieto predložené dôkazy odignorovali. V tejto súvislosti poukázali na svedecké výpovede, obhliadku

pozemku, rovnako aj na znalecký posudok A. J. zo dňa 08.03.1995. Žalobcovia poukázali aj na to, že
správneorgányneuviedli,včomsatakáto„pridomovázáhradka“odlišujeodzáhrady,ktorájedefinovaná
v platných právnych predpisoch, čo tento pojem vlastne znamená, kde je definovaný, a prečo by mal
byť práve pozemok parc. č. XXXX/X takouto „pridomovou záhradkou“, keď je v príslušnom katastri
nehnuteľností vedený ako druh pozemku „záhrada“, so spôsobom využitia č. 4 (čo značí, že ide o
pozemok prevažne v zastavanom území obce alebo v záhradkárskej osade, na ktorom sa pestuje

zelenina, ovocie, okrasná nízka a vysoká zeleň a iné poľnohospodárske plodiny).

20. K preukázaniu, že pozemok par. č. XXXX o výmere 516 m2 a stavba, so súpisným číslom XXX, obe
zapísané na LV č. XXXX, spĺňajú podmienky uvedené v § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. žalobcovia
uviedli, že len samotná skutočnosť, že je pozemok zastavaný jeho vydaniu nebráni v prípade, ak

sa preukáže, že ide o pozemok pod obytnými budovami, hospodárskymi budovami a inými stavbami
patriacimi pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti (§ 1 ods. 1 písm. b/ zákona č. 229/1991 Zb.), resp. že
ide o pozemok pod obytnými a hospodárskymi budovami a stavby slúžiacimi poľnohospodárskej a lesnej
výrobe alebo s ňou súvisiacemu vodnému hospodárstvu (§ 1 ods. 1 písm. c/ zákona č. 229/1991 Zb.).
Pri pozemku parc. č. XXXX o výmere 516 m2 je v katastri v časti „spôsob využitia“ uvedené číslo 16,

teda ide o pozemok, na ktorom je postavená nebytová budova označená súpisným číslom. Žalobcovia
majú zato, že v konaní boli predložené relevantné dôkazy, že v čase pred prepadnutím majetku štátu
a aj v čase jeho prepadnutia, spĺňali obe nehnuteľnosti podmienky uvedené v § 1 ods. 1 zákona č.
229/1991 Zb. Hlavnými argumentmi na to, že dom na D. P. O. X aj pozemok pod ním, v čase odňatia
týchto nehnuteľností spĺňal podmienky uvedené v § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb. bolo to, že sa tu

skladovali poľnohospodárske produkty vypestované na pozemkoch v k. ú. F., vyrobené víno a boli tu
umiestnené aj stroje na spracovanie vína - preše.

21. Žalobcovia poukázali na to, že v správnom konaní bolo predložením výpisu z PK vložky č. XXX pre
k. ú. F. preukázané, že matka a otec žalobcu 1/ a právnej predchodkyne žalobcu 2/, nadobudli a vlastnili

každý v 1 podiel na poľnohospodárskej pôde, ktorá sa nachádzala v k.ú. F. v hone Kühtreiber a bola
evidovaná ako záhrada par. č. XXXX o výmere 1055 m2, vinohrad parc. č. XXXX o výmere 9496 m2,
záhrada parc. č. XXXX/X o výmere 263 m2, vinohrad parc. č. XXXX/X o výmere 2829 m2, záhrada v
hone parc. č. XXXX o výmere 1169 m2, vinica parc. č. XXXX o výmere 1k. jutro, 694 štvorcových siah,
záhrada parc. č. XXXX o výmere 99 štvorcových siah a záhrada parc. č. XXXX o výmere 157 štvorcových

siah. Zo založenej p.k. vložky č. XXXX pre k.ú. F. vyplýva, že tieto osoby v rovnakom spoluvlastníckom
podiele vlastnili aj lesy, a to les parc. číslo XXXX/X o výmere 1300 m2, les parc. č. XXXX/X o výmere
436 m2, les parc. č. XXXX/X o výmere 718 m2 a les parc. č. XXXX/X o výmere 269 štvorcových siah. Po
smrti otca žalobcu 1/ a právnej predchodkyne žalobcu 2/ nadobudol žalobca 1/ v rámci dedičstva podiel
po nebohom otcovi k vyššie uvedeným pozemkom na PK vložke 683 a 1341 vo výške 1 a v prospech

právnej predchodkyne žalobcu 2/ boli k týmto pozemkom zriadené obmedzenia a právo v zmysle § 6-8
podľa zákona č. 139/47 Zb. o rozdělení pozůstalostí se zemědělskými podniky a o zamezení drobení
zemědělské půdy.

22. Žalobcovia zastávajú názor, že charakter využívania domu na Somolického 2 v súvislosti

s obhospodarovaním poľnohospodárskej pôdy v k. ú. F. (vinohrady a záhrady), ktorú rodina
Vyskočilovcov vlastnila spolu s rodinou I. (každá rodina v podiele 1), je potrebné vyhodnotiť optikou
stavu rozvoja Bratislavy a charakteru jej zástavby v rozhodnom období odňatia dotknutých nehnuteľností
štátom, teda na charakter využitia tento budovy sa nedá pozerať dnešnou optikou, kedy je zástavba v
Bratislave v danej oblasti úplne iná.

23. Pozemky v k. ú. F. evidované v PK vložke č. XXX sa nachádzajú nad F. Q., čiastočne v terajšej
mestskej časti G. C. – O. F. F., čiastočne v mestskej časti F.. Na mieste, kde sa v dnešných rokoch
rozprestiera obytná štvrť F. F., boli ešte koncom 70-tych rokov vinohrady, kde sa pestoval veľmi kvalitnývinič, ktorý bol známy ešte za čias Rakúsko-Uhorska a bol veľmi vyhľadávaný v celej monarchii. Taktiež
tu boli záhrady, v ktorých sa pestovalo prevažne ovocie, a to najmä Karloveské egreše, ktoré boli taktiež
za Rakúsko-Uhorska známe. Až začiatkom 80-tych rokov (teda dávno potom, čo došlo k prepadnutiu

predmetného majetku štátu) sa začala mohutná výstavba panelových domov na tomto území, čím sa
navždy zrušil charakter a výzor tejto krásnej oblasti. Zanikli všetky vinohrady a dnes vinič a karloveský
egreš pestuje už len pár pôvodných obyvateľov, a to najmä v starej časti Karlovej Vsi. V rozhodnom
období teda rodiny C. a I. spoluvlastnili vinice, záhrady a lesy v časti Bratislavy, ktorá mala v rozhodnom
období preukázateľne poľnohospodárske využitie a charakter. Tieto vinice a záhrady sa v tomto čase

nazývali „Jurigrad“.

24. Z PK vložky č. XXX pre k. ú. F. je zrejmé, že sa na pozemkoch v k. ú. F. sa nenachádzali žiadne
stavby (sú tu uvedené len vinice, záhrady a jedna stavebná plocha, avšak bez stavby), teda skladovanie
úrody, vína, strojov nebolo na týchto pozemkoch v k. ú F. preukázateľne možné. Avšak vzhľadom
na celkovú výmeru pozemkov na p. k. vložke 683 pre k.ú. F. (spolu takmer 2 hektáre) a charakter

týchto pozemkov (záhrady a vinice), je nepochybné, že úžitky z týchto pozemkov vznikali, tieto bolo
potrebné niekde spracovať a uskladniť bolo potrebné aj stroje a nástroje potrebné na toto spracovanie
a obhospodarovanie. A práve na tieto účely sa v rozhodnom čase využívala časť domu na D. P. O. X,
kedy sa v tejto nehnuteľnosti (v jej pivniciach a protilietadlovom kryte) skladovala a spracúvala úroda
zo záhrad a viníc, a boli tu uskladnené aj stroje potrebné na toto spracovanie. Toto bolo potvrdené

svedeckými výpoveďami, pričom za zásadné žalobcovia považujú výpovede svedkýň M. G. a p. C. G.
(obe rod. I.), teda osôb, ktoré boli dcérami pôvodného spoluvlastníka vinohradu a záhrad zapísaných
pre p. k. vložku XXX v k. ú F. M. I. s manželkou, a na obhospodarovaní týchto vinohradov a záhrad,
a na spracovaní a uskladnení získanej úrody z týchto záhrad a vinohradov sa v rozhodnom období
priamo podieľali. Z ich svedeckých výpovedí vyplynulo, že v dome na D. ulici boli umiestnené preše

pre výrobu vína a v týchto priestoroch sa uskladňovali aj výrobky získané z vinohradov a sadov (jablká,
víno a iné ovocie), až do obdobia, kedy C. opustili republiku. Poľnohospodárske výrobky sa dovážali
autom v sudoch a debničkách. Taktiež svedkyňa p. C. G. (R. I.) pred správnym orgánom potvrdila,
že dom na D. ulici sa používal okrem obytnej časti na skladovanie poľnohospodárskych výrobkov
i v rozhodujúcom období odňatia ich majetku. Žalobcovia zdôraznili, že zásadné svedecké výpovede M.

G., Q. a p. C. G. nie sú v administratívnych rozhodnutiach a ani relevantným spôsobom vyhodnotené.
V konaní pred správnym orgánom nebol podľa názoru žalobcov predložený žiadny dôkaz o tom, že by
sa budova súpisné číslo XXX a pozemok pod ňou parc. č. XXXX v rozhodnom čase nevyužívala aj na
skladovanie, spracúvanie poľnohospodárskej produkcie, naopak, využitie tejto budovy v naznačenom
smere bolo preukázané viacerými svedeckými výpoveďami. Predmetom vydania nemá byť konkrétny

priestor v dome na D. P. O. X, ale ideálny podiel na tomto dome a pozemku pod ním o veľkosti
2/16. V čase odňatia týchto podielov vlastnia rodina C. na tomto dome celkový podiel 8/16. Žalobcovia
poukázali na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 346/09 zo dňa 23.04.2010, kde je, okrem
iného, uvedené, že je povinnosťou štátnych orgánov posudzovať tvrdenia žiadateľa o relevantných
skutočnostiachzhovievavo,tedavsituáciidôkaznejnúdzebraťdoúvahyajnepriamedôkazyrešpektujúc

pritom dôsledne účel reštitučných právnych predpisov.

25. Pre potreby rozhodnutia o reštitučnom nároku žalobcov je dôležitý skutkový stav v čase, kedy
bol žalobcovi 1/ a právnej predchodkyni žalobcu 2/ majetok protiprávne odňatý. K vyjadreniu ďalšieho
účastníka 2/, že predmetné pozemky a stavba boli „vždy súčasťou obytnej zóny“ odporuje skutkovému

stavu, keďže predmetný dom bol postavený v roku 1923 (a približne v tomto období sa tu stavali aj
okolité domy), a preto je jasné, že pred týmto obdobím tu žiadna obytná zóna nebola a žiadna „obytná
zóna“ sa tu isto nenachádzala ani za Rakúsko-Uhorska.

26. K tvrdeniu ďalšieho účastníka 2/, že ak sa v nehnuteľnosti nachádza Múzeum M. M., táto nemohla

mať súvis s poľnohospodárskou výrobou, žalobcovia uviedli, že listinnými dôkazmi a svedeckými
výpoveďami bolo preukázané, že na poľnohospodárke účely boli využívané časti domu – pivnice a
protiletecký kryt. Múzeum M. M. sa nachádza v nebytovom priestore na prvom poschodí domu na D. 2,
teda jeho umiestnenie isto využívaniu zostávajúcich častí domu na poľnohospodárske účely nebránilo,
resp. toto nevylučovalo. V minulosti bolo úplne štandardné, že v časti nehnuteľnosti majitelia žili a inú

časť využívali na poľnohospodárske účely. Len pre úplnosť, nár. umelec M. M. síce v dome na D. 2 býval,
avšak vždy len ako nájomca, nikdy žiadny podiel na tomto dome nevlastnil. Dopytom na správcu domu
na D. ulici I. H. bolo zistené, že Mestské múzeum Bratislava v súčasnosti užíva predmetný nebytový
priestorbezprávnehodôvodu,keďžemunájomnázmluvaskončilakukoncuroku2018.NavyšeMestskémúzeum Bratislava nevykonávalo v čase trvania nájomnej zmluvy údržbu a správu tohto nebytového
priestoru v rozsahu, na ktorú je nájomca povinný (napr. nebytový priestor nebol v potrebnom rozsahu
vykurovaný), takže sa tento priestor nachádza v súčasnosti vo veľmi zlom technickom stave a priestory

múzea verejnosť nenavštevuje.

VI. Pojednávanie

27. Podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z.z.“) prešiel výkon
súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.
Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/121/2018 vedený na Správnom
súde v Bratislave pod sp. zn. BA-5S/121/2018.

28. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 SSP v spojení
s § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa
21.02.2025 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právnej zástupkyne žalobcov a poverených
zamestnankýň ďalších účastníkov 1/, 2/. Žalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný svoju
neúčasť neospravedlnil a ani nežiadal o odročenie pojednávania.

VII. Relevantné právne predpisy

29. Podľa § 1 zákona č. 229/1991 Zb. zákon sa vzťahuje na
a) pôdu, ktorá tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, a v rozsahu ustanovenom týmto

zákonom aj na pôdu, ktorá tvorí lesný pôdny fond, (ďalej len "pôda"),
b) obytné budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti,
včítane zastavaných pozemkov,
c) obytné a hospodárske budovy a stavby slúžiace poľnohospodárskej a lesnej výrobe alebo s ňou
súvisiacemu vodnému hospodárstvu, včítane zastavaných pozemkov,

d) iný poľnohospodársky majetok uvedený v § 20.1991 Zb.

30. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 53/1966 Zb. poľnohospodársky pôdny fond je základným
prírodným bohatstvom našej krajiny, nenahraditeľným výrobným prostriedkom umožňujúcim dosiahnuť
sebestačnosť vo výrobe základných potravín a je jednou z hlavných zložiek životného prostredia.

Ochrana poľnohospodárskeho pôdneho fondu, jeho zveľaďovanie, využívanie a rozširovanie patrí k
popredným úlohám našej socialistickej spoločnosti.

31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 53/1966 Zb. poľnohospodárskym pôdnym fondom je poľnohospodárska
pôda obhospodarovaná (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky, pastviny) a pôda,

ktorá bola a má byť naďalej poľnohospodársky obhospodarovaná, ale dočasne obrábaná nie je.

32. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 53/1966 Zb. do poľnohospodárskeho pôdneho fondu patria aj pozemky,
ktoré síce neslúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe, avšak sú pre ňu nepostrádateľné, ako
poľné cesty, pozemky so zariadením dôležitým pre poľné závlahy, vodné nádrže a rybníky potrebné

pre poľnohospodársku výrobu, hrádze slúžiace na ochranu pred zamokrením alebo záplavou, ochranné
terasy proti erózii a pod.

33. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 53/1966 Zb. o tom, že ide podľa odsekov 2 a 3 o súčasti
poľnohospodárskeho pôdneho fondu, rozhoduje v pochybnostiach orgán ochrany poľnohospodárskeho

pôdneho fondu.

VIII. Posúdenie veci správnym súdom

34. Správny súd uvádza, že podľa ustanovenia § 1 zákona č. 229/1991 Zb. sa tento zákon

vzťahuje na pôdu, ktorú tvorí poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patrí, ďalej na obytné
budovy, hospodárske budovy a iné stavby patriace k pôvodnej poľnohospodárskej usadlosti, vrátane
zastavanýchpozemkovanaobytnéahospodárskebudovyastavbyslúžiacepoľnohospodárskejvýrobe.
V poznámke pod čiarou sa uvádza § 1 zákona č. 53/1966 Zb.35. Z obsahu administratívneho spisu a rozhodnutí správnych orgánov správny súd zistil, že žiadatelia si
uplatnili právo na navrátenie vlastníctva k pozemku dňa 28.12.1992. Žiadatelia boli vlastníci uplatnených

pozemkov. V zákonom vymedzenom období prešli tieto pozemky na štát.

36. Spornou ostala skutočnosť, či žalobcovia spĺňajú podmienku podľa § 1 zákona č. 229/1991 Zb., tak
ako to vymedzil NS SR vo svojom rozsudku sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008, teda či ide
o nehnuteľnosti definované v § 1 zákona č. 229/1991 Zb., aby bolo možné podľa tohto zákona ďalej

postupovať.

37. Správny orgán prvého stupňa sa vo svojom rozhodnutí č.k. 1344/1992, zn.: OU-BA-
PLO-2017/14949/240355/MAG zo dňa 29.11.2017 na str. 18 zaoberal skutočnosťou, či uplatnené
nehnuteľnosti tvorili v čase prechodu vlastníctva na štát poľnohospodársky pôdny fond, tak ako mu
to uložil NS SR vo svojom rozsudku sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008. NS SR uviedol,

že bez toho, aby bolo jednoznačne preukázané, či nehnuteľnosti, ktorých vydania sa žalobcovia
domáhajú, majú, resp. mali v rozhodujúcom období charakter poľnohospodárskej pôdy, alebo iného
poľnohospodárskeho majetku podľa § 1 ods. 1 zákona č. 229/1991 Zb., nie je možné skúmať ostatné
podmienky. Bez zistenia tejto skutočnosti nie je zrejmé, či vôbec možno pri posudzovaní žiadosti
žalobcov postupovať podľa zákona č. 229/1991 Zb.

38. Správny súd v intenciách rozsudku NS SR sp. zn. 3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008 preveroval,
či správne orgány dostatočným spôsobom zistili skutkový stav ohľadom uplatnených nehnuteľností.
Správny orgán prvého stupňa zistil, že podľa pozemkovoknižnej vložky č. XXXX, k. ú. E. sú evidované
pozemky v časti A/ parc. č. XXXX, druh pozemku záhrada s kamenným múrom o výmere 536 m2,

parc. č. XXXX, druh pozemku dom, dvor č. II/760 o výmere 397 m2, v časti Vlastníci pod B-12 vlastník
L. C., R. K. v spoluvlastníckom podiele 1, pod B-13/ vlastník L. C., R. K. v spoluvlastníckom podiele
1/16, B. C. v spoluvlastníckom podiele 1/16, mal. H. C. v spoluvlastníckom podiele 1/16, mal. M. C.
v spoluvlastníckom podiele 1/16. Uvedené pozemky boli položkou výkazu zmien (ďalej len „PVZ“)
č. XXX/XX zapísané do evidencie nehnuteľností na list vlastníctva č. XXX. Na základe výsledkov

mapovania, t. j. podľa zamerania skutočného stavu boli pod PVZ č. 491/76 a PVZ 557/75 pozemok,
parc. č. XXXX, dom a dvor o výmere 397 m2 a pozemok parc. č. XXXX, záhrada o výmere 516 m2 (k
domu bola pričlenená časť záhrady parc. č. XXXX), parc. č. XXXX/X, záhrada o výmere 335 m2, parc.
č. XXXX/X, garáž o výmere 19 m2, 3418/3, garáž o výmere 18 m2, parc. č. XXXX/X, garáž o výmere
23 m2, parc. č. XXXX/X, garáž o výmere 16 m2 a parc. č. XXXX/X, garáž o výmere 15 m2 (celkom

942 m2). Podľa identifikácie parciel č. G. zo dňa 24.04.2017 vydaným Okresným úradom Bratislava,
katastrálnym odborom stav z pozemkovej knihy pozemkovoknižná vložka č. XXXX obsahovala parcelu
č. XXXX, záhrada o výmere 536 m2 a parcelu č. XXXX dom, dvor o výmere 397 m2. Podľa stavu registra
C KN pozemok parc. č. XXXX/X, záhrady o výmere 324 m2, vedený na LV č. XXXX, k. ú. D. I., pozemok
registra C KN parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 19 m2, XXXX/X, zastavané plochy

a nádvoria o výmere 18 m2, parc. č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, parc. č.
XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2 a parc. č. XXXX/X, zastavané plochy o výmere
15 m2, vedených na LV č. XXX. Podľa súpisu parciel pravdepodobne pred mapovaním z roku 1970 je
pozemok parc. č. XXXX, záhrada o výmere 479 m2 označený kódom „5“ záhrada a pozemok parc. č.
XXXX dom o výmere 397 m2 s kódom „13“ zastavané plochy a nádvoria. V uvedenom súpise sú na

pozemkoch parc. č. XXXX/X, 3, 4 zapísané garáže s kódom „13“ zastavané plochy a nádvoria. Podľa
súpisu parciel k dátumu 01.01.1981 je pozemok s kódom „5“ parc. č. XXXX záhrady o výmere 335 m2
a pozemok parc. č. XXXX, zastavaná plocha o výmere 516 m2 s kódom „13“.

39. K otázke vymedzenia pojmu „poľnohospodársky pôdny fond“ správny súd odkazuje na znenie

zákona č. 53/1966 Zb., ktorý tento pojem definoval ako: „poľnohospodárskym pôdnym fondom je
poľnohospodárska pôda obhospodarovaná (orná pôda, chmeľnice, vinice, záhrady, ovocné sady, lúky,
pastviny) a pôda, ktorá bola a má byť poľnohospodárska obhospodarovaná, ale dočasne chránená nie
je. Ďalej sem patria aj pozemky, ktoré síce neslúžia bezprostredne poľnohospodárskej výrobe, avšak
sú pre ňu nepostrádateľné, ako poľné cesty, pozemky so zariadením pre poľné závlahy, vodné nádrže

a rybníky potrebné pre poľnohospodársku výrobu, hrádze slúžiace na ochranu pred zamokrením alebo
záplavou, ochranné terasy proti erózii a podobne.“40. Z uvedeného popisu parciel je zrejmé, že uplatnené pozemky netvoria poľnohospodársky pôdny
fond, pretože pri parcele č. XXXX ide o zastavanú plochu s domom, a teda nespĺňa podmienky uvedené
v § 1 zákona č. 229/1991 Zb. V zmysle znaleckého posudku A. C. J. zo dňa 08.03.1995 ide o obytný dom,

pričom sa v dome nenachádzajú prevádzkové priestory, ale len bytové. Vzhľadom na to, že počet bytov
presahuje tri, dom je nie rodinným domom, ale ostatným obytným domom. Rovnako z tohto znaleckého
posudku vyplýva, že pozemok, na ktorom je postavený obytný dom, tvorí s priľahlou záhradou jeden
funkčný celok pozostávajúci z parciel č. XXXX, zastavané plochy o výmere 516 m2 a parc. č. XXXX/
X, záhrady o výmere 324 m2. Pozemok je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. D. I. a nachádza

sa v obytnej zóne I. O. D. I.. Z uvedeného znaleckého posudku nevyplýva, že by táto budova patrila
k poľnohospodárskej usadlosti a slúžila poľnohospodárskej výrobe. Obytný dom bol daný do užívania
v roku 1923. Podľa správneho súdu je pre posúdenie reštitučného nároku rozhodujúca skutočnosť, že
parc. č. XXXX/X záhrada tvorí s parc. č. XXXX, zastavané plochy jeden funkčný celok. Nie je možné
nahliadať na záhradu parc. č. XXXX/X samostatne tak, že táto tvorí poľnohospodársky pôdny fond, keď
s domom parc. č. XXXX tvorí jeden funkčný celok. Uvedené parcely sa nachádzajú v intraviláne obce,

apretonejdeopoľnohospodárskuusadlosť,aleoklasickýobytnýdom.Zpredloženýchdôkazovsprávne
orgány vyvodili záver, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom reštitučného nároku, netvoria s pozemkami
v Devíne nad Devínskou cestou (v súčasnosti čiastočne v mestskej časti Karlova Ves – časť Dlhé diely)
jednu poľnohospodársku usadlosť, resp. funkčný celok s týmito poľnohospodárskymi nehnuteľnosťami,
s ktorými by boli zapísané v jednej pozemkovoknižnej vložke.

41. Z vyjadrenia Okresného úradu Bratislava zo dňa 25.08.1994 vyplýva, že podľa zápisu v PK roku
1949 bol dom na parc. č. XXXX vedený ako dom, pričom v tomto období nebolo potrebné urobiť vyňatie
z poľnohospodárskeho pôdneho fondu.

42. V prejednávanom prípade nebolo sporným, že išlo o spoluvlastnícky podiel žalobcu 1/
a spoluvlastnícky podiel právnej predchodkyne žalobcu 2/, ktorý v rozhodnom období prešiel na štát.
Majetkové krivdy, ktoré páchal štát v rokoch 1948 až 1989 prostredníctvom právnych a faktických konaní
(opatrení), treba napraviť tak, že sa majetok, po splnení zákonných podmienok, vráti vlastníkovi. Nad
rámec, podľa názoru správneho súdu, nemôžu popri sebe obstáť dva závery správnych orgánov, ktoré

otázku trvalého pobytu žiadateľov posúdili odlišne bez dostatočného odôvodnenia tohto odklonu.

43. Účelom reštitučných zákonov je zmiernenie majetkových a iných krívd, ku ktorým došlo
v rozhodujúcom období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990, teda v pomerne dlhom období
neslobody a perzekúcie, pričom v mnohých prípadoch k týmto majetkovým a iným krivdám dochádzalo

na základe „právnych predpisov“, ktoré len ťažko možno podľa súčasných kritérií nazvať „právnymi“.
Reštitučné zákony z obdobia po roku 1989 „otvorili“ pre oprávnené osoby priestor na to, aby sa
domáhali inter alia navrátenia vlastníctva k hnuteľným a nehnuteľným veciam, a to za splnenia
stanovených podmienok a v zákonom ustanovenej pomerne krátkej lehote. V zmysle rozsudku sp. zn.
3SžoKS/159/2006 zo dňa 31.01.2008 bolo potrebné skúmať, či je splnená základná podmienka, a teda,

či ide o nehnuteľnosti definované v § 1 zákona č. 229/1991 Zb., aby bolo možné podľa tohto zákona
ďalej postupovať. Vzhľadom na to, že nie je splnená prvá podmienka, teda podmienka uvedená v §
1 zákona č. 229/1991 Zb. nebolo možné skúmať ďalšie podmienky na navrátenie vlastníckeho práva
žalobcom. Žalobcovia mohli postupovať podľa zákona č. 87/1991 Zb.

44.Vychádzajúczuvedenýchskutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovsprávnysúddospelkzáveru,
že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade so zákonom, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol
podľa § 190 SSP.

45. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo

na náhradu trov konania pred správnym súdom, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo
možné od žalobcov spravodlivo požadovať ich náhradu.

46. Správny súd nepriznal náhradu trov ani ďalším účastníkom konania podľa § 169 SSP a contrario,
pretože neboli splnené podmienky na jeho aplikáciu. Nevznikli im totiž trovy v súvislosti s plnením

povinností, ktoré by im explicitne uložil správny súd. Súd nevidel ani žiadne dôvody hodné osobitného
zreteľa, pre ktoré by mohol náhradu trov konania priznať.47. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti
nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.

a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).