Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, March 27, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/75/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200375
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200375.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a z

členovsenátuJUDr.Ing.LenkyFigulovejaMgr.MichalaMagura,vprávnejvecižalobcu:ESKADA,s.r.o.,
so sídlom Námestie Osloboditeľov 20, 040 01 Košice, IČO: 36 579 751, právne zastúpený BENČÍK&
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Aurela Stodolu 12, 080 01 PREŠOV, IČO: 36 860 441 proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499
500, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100528960/2021 zo dňa 06. apríla
2021 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101894437/2020 zo dňa
03.12.2020 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa

ustanovenia § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „daňový poriadok“) za zdaňovacie obdobie rok
2014vyrubilžalobcovirozdieldanevsume66880,00eurnadanizpríjmovprávnickejosobykonštatujúc,
že došlo k zahrnutiu nákladov do daňových nákladov v rozpore s ustanovením § 2 písm. i), § 21 ods. 1
zák. č. 595/2003 Z. z. v nadväznosti na § 24 ods. 1 Daňového poriadku.

2. Voči rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie zo dňa 16.01.2021, o ktorom rozhodol

žalovaný rozhodnutím č. 100528960/2021 zo dňa 06.04.2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) a podľa
§ 74 ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že
daňová kontrola dane z príjmov právnickej osoby za rok 2014 u žalobcu začala na základe Oznámenia
o daňovej kontrole č. 103193701/2016 zo dňa 23.05.2016, na základe žiadosti žalobcu (Úradný záznam
č. 103378375/2016) došlo k zmene termínu začatia daňovej kontroly na 21.06.2016.

4. Daňová kontrola bola prerušená:
- rozhodnutím č. 104412128/2016 z 5.12.2016 od 08.12.2016 do 05.09.2018,
- rozhodnutím č. 101796415/2018 z 12.09.2018 od 14.09.2018 do 27.02.2019,- rozhodnutím č. 100782500/2019 z 03.04.2019 od 05.04.2019 do 27.06.2019,
- rozhodnutím č. 458795/2019 z 13.08.2019 od 14.08.2019 do 31.01.2020.

5.Vrámcidaňovejkontrolybolozistené,ževzdaňovacomobdobí2014sižalobcazaúčtovalazahrnuldo
daňových výdavkov faktúry od dodávateľa CORPORATE INTERNATIONAL BUREAU OF COMMERCE
INVESTMENT LTD, Michalakopoulou Street 25, 3rd floor, office 303, NICOSIA-1075, CYPRUS (ďalej
„C.I.B.C“):
- č. NO. 23 09 2014, int. č. 14RT0266 zo dňa 23.09.2014 na sumu 200 000 eur a

- č. NO. 22 12 2014, int. č. 14RT0398 zo dňa 22.12.2014 na sumu 104 000 eur.

6. Správca dane vypracoval dňa 27.02.2020 písomné Oboznámenie žalobcu so zistenými
skutočnosťamivsúvislostisvykonávanoudaňovoukontrolou,ktorédoručilsplnomocnenémuzástupcovi
žalobcu 18.03.2020. Následne vyhotovil o výsledku daňovej kontroly protokol č. 100680210/2020
z 13.03.2020, ktorý doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu 18.03.2020, ku ktorému sa žalobca

vyjadril dňa 05.04.2020.

7. Dňa 19.03.2020 začalo vyrubovacie konanie a k jeho prerušeniu došlo 20.03.2020. Vo vyrubovacom
konaní sa pokračovalo dňom 25.04.2020 (§ 8 ods. 2 zák. č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych
opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby

COVID-19). Na základe žiadosti žalobcu zo dňa 27.04.2020 bolo prerušené vyrubovacie konanie
dňom 28.04.2020 a pokračovalo dňom 01.10.2020. Správca dane vyzval dňa 02.10.2020 žalobcu na
predloženie dôkazov preukazujúcich obchodné vzťahy (poskytnutie služieb) medzi C.I.B.C. a žalobcom.
Žalobca zaslal správcovi dane odpoveď doručenú správcovi dane 21.10.2020. Dňa 20.11.2020 správca
dane na ústnom pojednávaní prerokoval pripomienky a dôkazy predložené žalobcom.

8. Správca dane vo vyrubovacom konaní zotrval na zisteniach uvedených v protokole a vychádzajúc
z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nedošlo k poskytnutiu služby –
sprostredkovania dodávok produktov dodávaných žalobcom prostredníctvom spoločnosti C.I.B.C. pre
odberateľov uvedených na faktúrach č. NO. 23 09 2014 a č. NO. 22 12 2014 a na základe toho neuznal

tieto náklady – výdavky, ktoré žalobca vyššie označenými faktúrami zahrnul do daňových výdavkov
v zmysle ust. § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zvýšil
žalobcovi základ dane na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 o 304 000 eur a vydal rozhodnutie
č. 101894437/2020 zo dňa 03.12.2020 (odsek 1 rozsudku).

II.
Konanie pred správnym súdom

9.Žalobcapodalprotinapadnutémurozhodnutiužalovanéhosprávnužalobupodľa§177 anasl.zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“) zo 04.06.2021,
doručenú na Krajský súd v Košiciach ako v tom čase vecne a miestne príslušnému správnemu súdu
09.06.2021 a navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane zrušil a vrátil im vec
na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalobca zároveň žiadal priznať právo na úplnú náhradu trov konania.

10. Podstatnou žalobnou námietkou žalobcu v správnej žalobe je tvrdenie, že daňová kontrola v
predmetnej daňovej veci trvala 3,74 roka, ktorá skutočnosť sama o sebe podľa názoru žalobcu
spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného. Namietal, že v tomto prípade prekročil
daňový úrad túto lehotu o 3,74-násobok, keď táto začala 21.06.2016 a skončila doručením protokolu

z daňovej kontroly 18.03.2020 tak, že trvala vrátane prerušenia spolu 1365 dní, pričom maximálna
lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia v zmysle § 46 ods. 10
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní. Žalobca predpokladá, že správca dane sa bude brániť
tvrdením, že k prerušeniu daňovej kontroly došlo na základe aktivácie inštitútu medzinárodnej výmeny
daňových informácií (MVDI), a že teda čistý čas výkonu daňovej kontroly po odpočítaní týchto časových

úsekov prerušenia sa vtesnal do maximálneho jednoročného limitu, čo podľa jeho názoru neobstojí,
pretože ním uvádzané prekročenie maximálnej jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly je
rozpore s ustanovením § 46 ods. 10 Daňového poriadku a § 44 ods. 1 in fine Daňového poriadku, podľa
ktorého sa daňová kontrola vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie účelu.11. Ďalej namietal, že v tomto prípade daňový úrad porušil aj ustanovenie § 3 ods. 2 Daňového
poriadku, podľa ktorého je povinný bezodkladne a bez zbytočných prieťahov vybaviť každú vec, ktorá je

predmetom správy daní použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu
dane.Správcadanespôsobildaňovejkontrolezbytočnéprieťahy,čímporušilústavougarantovanéprávo
daňovéhosubjektunaprerokovanievecibezzbytočnýchprieťahov(§48ods.2ÚstavySR).Daňovýúrad
síce stihol pro forma maximálnu jednoročnú lehotu na vykonanie daňovej kontroly, ale aj napriek tomu
to nestačí.

12. Poukázal ďalej na to, že nasledujúcim dňom po doručení protokolu o daňovej kontrole, t.j. 19.03.2020
sa začalo vyrubovacie konanie a správca dane vydal prvostupňové rozhodnutie o vyrubení rozdielu
dane dňa 03.12.2020, čiže vyrubovacie konanie trvalo skoro 9 mesiacov. Odvolací orgán - žalovaný
rozhodol o jeho odvolaní dňa 06.04.2021 a toto rozhodnutie bolo doručené splnomocnenému zástupcovi
žalobcu 23.04.2021. Odvolacie konanie trvalo skoro ďalšie 3 mesiace, takže daňové konanie trvalo

celkovo 1704 dní (daňová kontrola 1365 dní + vyrubovacie konanie 259 dní + odvolacie konanie 80
dní), po zaokrúhlení na kalendárne roky je to 4,67 roka. K prerušeniu daňovej kontroly došlo 4-krát:
od 08.12.2006 do 05.09.2018 ( 636 dní), od 14.09.2018 z 27.02.2019 (166 dní), od 05.04.2019 do
27.06.2019 (83 dní), od 14.08.2019 do 31.01.2020 (170 dní). Daňová kontrola bola prerušená celkom
1055 dní t.j. z celkovej dĺžky jej trvania 1365 dní predstavoval čistý čas výkonu daňovej kontroly 310 dní

(77 % z celkového času daňovej kontroly).

13. V tejto súvislosti poukázal žalobca na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžf/1/2016
z 30.05.2017, v ktorom v prípade keď formálne správca dane splnil jednoročnú maximálnu lehotu
na vykonanie daňovej kontroly, aj napriek tomu trvala 3 roky, čo súd netoleroval a napadnuté rozhodnutie

žalovaného zrušil. Poukázal na bod 31, na strane 16 tohto rozsudku kde bol vyslovený právny záver,
že ustanovenie § 25a zák. č. 511/1992 Zb. (teraz § 61 Daňového poriadku) týkajúce sa prerušenia
daňového konania, ani relevantné ustanovenia nariadenia rady EÚ č. 904/2010 v čase vykonania MVDI
neumožňujú správcovi dane predlžovať konanie nad zákonnú dĺžku, ktorú zákonodarná moc ako jedna
zo zložiek štátnej moci jednoznačne zakotvila pre daňovú kontrolu. Najvyšší súd SR v tomto rozsudku

de facto konštatoval, že je možné prerušiť daňové konanie z dôvodu aktivácie MVDI, ale prerušenie
daňového konania nemôže byť bez akýchkoľvek časových limitov a má byť prerušené len na nevyhnutne
potrebný čas. Daňový úrad v tomto prípade prerušil 4 krát daňovú kontrolu z dôvodu § 61 ods. 1
písm. b) Daňového poriadku, pretože požiadal o MVDI s tým, že rizikom aplikácie tohto ustanovenia
je, že v prípade prerušenia daňového konania neplynú zo zákona lehoty (§ 61 ods. 5 Daňového

poriadku). Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že nič nebráni správcovi dane, aby všetky dožiadania
MVDI podal naraz a v rovnakom čase a nespôsoboval zbytočné prieťahy vo vykonávaní daňovej
kontroly, čo dokazuje účelovosť využívania inštitútu prerušenia daňovej kontroly dôvodu aktivácie MVDI
aj zo strany správcu dane a správca dane porušil 4 krát ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b) Daňového
poriadku keď prerušil daňové konanie z tohto dôvodu.

14. Žalobca namietal, že správca dane porušil ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku, keď prekročil
skoro 3-násobne lehotu na finalizáciu vyrubovacieho konania – trvalo 259 dní, pričom lehota na jeho
skončenie je 3 mesiace + 15 pracovných dní (lehota určená správcom dane na vyjadrenie k protokolu).
Namietal aj skutočnosť, že mu nebolo doručené rozhodnutie žalovaného ako nadriadeného orgánu

správcu dane o predĺžení lehoty na vykonanie vyrubovacieho konania.

15. Ďalej žalobca namietal, že postup správcu dane bol nezákonný, pretože odporuje základným
zásadám správy daní (§ 3 ods. 1, 2 Daňového poriadku) z dôvodu, že nekvalifikovane viedol daňovú
kontrolu a tak nemohol zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie výšky dane, ktorý nezákonný

postup spočíval v tom, že správca dane:
- vykonával dôkazy v časovom slede, ktorý neumožňoval riadne zistiť relevantné skutočnosti pre reálne
vyčíslenie daňovej povinnosti, pričom náklady za sprostredkovanie boli vynaložené v súlade so zmluvou
uzavretou medzi žalobcom a cyperskou spoločnosťou C.I.B.C.,
- vykonal dôkaz – výsluch svedka A. B., splnomocneného zástupcu cyperskej spoločnosti C.I.B.C. až

v závere daňovej kontroly (21.02.2020), a vo vyrubovacom konaní ho vyzval opätovne na predloženie
dôkazov, ku ktorej sa vyjadril svedok až v rámci vyrubovacieho konania (21.10.2020) a tento dôkaz
správca dane vykonal len na základe požiadavky žalobcu (uviedol to vo vyjadrení k protokolu z daňovejkontroly) a teda nemohol overiť pravdivosť tvrdení svedka pri vykonávaní dôkazov prostredníctvom
medzinárodnej výmeny informácií,
- pri formulácii otázok v rámci zisťovania prostredníctvom MVI, v čase keď ich formuloval nemal správca

dane relevantnú informáciu od dodávateľa služby sprostredkovania (nevedel ako sa sprostredkovanie
vykonávalo, koho odpoveď je na strane dodávateľa relevantná), nezohľadňoval pri navrhovaní otázok
všetky špecifiká spolupráce s korporáciami,
- nekontaktoval správny podnikateľský subjekt (spoločnosť ArcelorMittal Eisenhuttenstadt),
- namietal, že MVDI vykonávaná s dodávateľmi nemala žiaden vzťah k vylúčeným nákladom zo

sprostredkovania.

16. Žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane dospel k záveru, že k sprostredkovaniu malo
dôjsť v roku 2014, čo však výsledky medzinárodnej výmeny informácií nepreukázali, pričom vychádzal z
nesprávne vyhodnotenej informácie (že spolupráca začala pred rokom 2014 a pokračovala v roku 2015),
v dôsledku čoho vylúčil náklady na sprostredkovanie z daňových nákladov a neprihliadol na skutočnosť,

že zmluvný vzťah so sprostredkovateľom vznikol v roku 2012, na základe Dohody o spolupráci zo dňa
05.09.2000. Uviedol, že predmetom fakturácie nákladov za sprostredkovanie boli v súlade so zmluvou
nové zalistované položky, ale tiež opakované dodávky a zmluvné strany sa dohodli, že odmena za
sprostredkovanie prináleží sprostredkovateľovi počas celej doby existencie zmluvného vzťahu, nielen
v prvom roku začatia dodávok pre odberateľa. Spolupráca sa v zmysle zmluvy opakovane začínala

zalistovaním novej položky, väčšinou po implementácii inovačného procesu sprostredkovateľom.
Poukázal na to, že je veľmi ťažké presadiť nový druh dodávky, nový tovar novému klientovi. Ide o
certifikačné a skúšobné procesy, implementáciu novej suroviny a papierovo nového dodávateľa v rámci
novej položky, navyše neexistuje jediný druh tovaru vhodný pre viacerých klientov - každá položka je
výsostne jedinečná. Bez odbornej, technickej a technologickej, slovom sprostredkovateľskej činnosti

spoločnosti C.I.B.C. vo forme nakontrahovania „nových“ resp. udržania „starých“ zákazníkov a bez jeho
know-how o medzinárodnom obchode, by podnikateľská činnosť žalobcu nebola úspešná. Žalobca
nikdy netvrdil, že spolupráca bola nadviazaná v roku 2014. Svedok A. B., zástupca sprostredkovateľa
spoločnosti C.I.B.C., počas vyrubovacieho konania dňa 21.10.2020 poskytol na základe výzvy správcovi
danepísomnévyjadrenie,vktoromuviedolmenáosôbzjednotlivýchodberateľskýchspoločností,miesto

a dátum stretnutia. Namietal, že tieto osoby už správca dane ako svedkov nepredvolal a nevykonal
dôkazy,ktorýmibymoholoveriťpravdivosťinformáciíuvedenýchvpísomnomvyjadrenísvedka.Žalobca
sa s písomným vyjadrením svedka oboznámil až pri záverečnom prerokovaní protokolu, a teda už nemal
možnosť správcu dane žiadať o vykonanie takéhoto dôkazu.

17. Žalobca namietal nezákonnosť výsluchu svedka A. B. (splnomocneného zástupcu spoločnosti
C.I.B.C.) na ústnom pojednávaní dňa 21.02.2020. Zamestnanci správcu dane žiadali od svedka
informácie, ktoré si po 6 rokoch nemohol pamätať. Až na základe písomného vyjadrenia žalobcu
k protokolu z daňovej kontroly správca dane tohto svedka písomne vyzval, aby svoju výpoveď
doplnil. Svedok doručil dňa 21.10.2020 písomnú odpoveď na požiadavku správcu dane a uviedol,

s kým, kde a kedy sa stretol. Všetky dôkazy, ktoré boli počas daňovej kontroly a vyrubovacieho
konania predložené - teda listinné dôkazy, svedecká výpoveď, písomné doplnenie svedeckej výpovede,
skutočnosti, ktoré nebolo treba preukazovať – dodávky sprostredkovanému odberateľovi, vystavené
faktúry a následne ich úhrady, zaúčtovanie týchto faktúr do výnosov spoločnosti - všetky tieto dôkazy
vo vzájomnej súčinnosti preukazujú, že služba sprostredkovania bola poskytnutá. Správcom dane

vykonané dokazovanie v oblasti medzinárodnej výmeny informácií, kedy sa pýtal nesprávne otázky,
nesprávnych respondentov, respektíve žiadal o odpoveď nesprávne subjekty, neprihliadalo na skutočný
priebeh sprostredkovania tak, ako ho svedok A. B. opísal v závere daňovej kontroly na ústnom
pojednávaní dňa 21.02.2020. Z hľadiska časovej osi výkonu daňovej kontroly správca dane nevhodne
výpoveď svedka načasoval v závere daňovej kontroly, pričom išlo o kľúčového svedka. Žalovaný sa

v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so skutočnosťou, že sprostredkovanie poskytnuté právnickou
osobou nebolo v zdaňovacom období roku 2014 v zákone o dani z príjmov nijako špeciálne upravené a
ani v súčasnosti nie je potrebné dokladovať k sprostredkovaniu osobitnú evidenciu.

18. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 27.09.2021 navrhol žalobu zamietnuť z dôvodu, že

považoval žalobné dôvody za neopodstatnené. K jednotlivým žalobným námietkam, tvrdiac, že sa s nimi
vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že:
- daňová kontrola a vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade so zákonom,- k rozsudku Najvyššieho súdu SR č. k. 1Sžf/1/2016 zo dňa 30.05.2017, že daňové orgány vo svojich
rozhodnutiach uviedli dôvody a úvahy, ktoré viedli správcu dane k viacerým prerušeniam daňovej
kontroly a zistenia z medzinárodných výmen informácií mali vplyv na výsledok daňovej kontroly a ich

výsledkom bolo zvýšenie základu dane správcom dane po vykonanej daňovej kontrole,
-správcadanedodržallehotunavykonaniedaňovejkontrolyuvedenúv§46ods.10Daňovéhoporiadku,
vykonával daňovú kontrolu v súlade s § 44 ods. 1 Daňového poriadku, zisťoval skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie dane v rozsahu potrebnom na dosiahnutie účelu daňovej kontroly,
- správca dane vydal rozhodnutie v lehote uvedenej v § 68 ods. 3 Daňového poriadku,

- svedok A. B. - zástupca spoločnosti C.I.B.C. neposkytol správcovi dane konkrétne a preveriteľné
informácie, ktoré by preukazovali naplnenie predmetu zmluvy na základe preverovaných fakturácií, boli
prezentované iba v rovine tvrdenia, sú v rozpore s výsledkami vykonaných zisťovaní v súvislosti so
správcom dane zaslanými medzinárodnými výmenami informácií,
- žalovaný musí byť dostatočne predvídavý a obozretný, aby reálny obsah faktúr mohol preukázať aj
inými dôkazmi pred správcom dane, správca dane nežiadal o predloženie evidencie vedenej osobitne

pre sprostredkovanie, ale dôkazy, ktoré by preukázali, že služby uvedené na sporných faktúrach boli
aj reálne uskutočnené.
- k namietanej formulácii otázok uviedol, že správca dane položil také otázky, ktoré zvolil za správne
a ich zodpovedaním u preverovaných odberateľov získal informácie potrebné pre správne posúdenie
daňovým subjektom vykázaného základu dane.

- informácie, ktoré odberatelia - veľké medzinárodné spoločnosti na základe zasielaných
medzinárodných výmen poskytujú svojim finančným správam, overujú a neodpovedajú len alibisticky,
ako sa domnieva žalobca, sú to dôkazy v daňovom konaní a toho sú si tieto spoločnosti vedomé.

19. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k žalobe replikou nevyjadril.

20. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná
právomoc správnych súdov (t. j. aj v predmetnej veci). Vec bola náhodným výberom pridelená do senátu

3S a ďalej je vedená pod sp. zn. KE-8S/75/2021.

21. Správny súd vo veci vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania nariadil pojednávanie na deň
27.03.2025, na ktoré sa dostavila splnomocnená zástupkyňa žalovaného a právny zástupca a žalobca
sa na pojednávanie nedostavili. Splnomocnená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na

záveroch napadnutých rozhodnutí a vyjadrení k správnej žalobe. Na pojednávaní súd rozhodol, že
prejedná vec v neprítomnosti žalobcu, právneho zástupcu žalobcu (§ 114 SSP). Právny zástupca
žalobcu písomným podaním zo dňa 13.03.2025 doručeným súdu poštou dňa 24.03.2025 požiadal súd
o zrušenie nariadeného termínu pojednávania na deň 27.03.2025 a jeho odročenie z dôvodu „vopred
plánovanej operácie očí“ naplánovanej v dňoch 26. a 27.03.2025. Súd právnemu zástupcovi žalobcu

elektronickým podaním zo dňa 24.03.2025 obratom oznámil, že jeho žiadosti na odročenie pojednávania
nevyhovuje z dôvodu, že nepreukázal tvrdenú skutočnosť o plánovanej operácii očí.

22. Podľa § 115 SSP, pojednávanie možno odročiť len z dôležitých dôvodov alebo z dôvodov
uskutočnenia neverejnej porady a vyhotovenia výroku rozhodnutia správneho súdu. Správny súd môže

odročiť pojednávanie aj vtedy, ak to účastníci konania zhodne navrhnú.

23. Správny súd dospel k záveru, že predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi doručené včas (dňa
04.03.2025) a právny zástupca žalobcu nepredložil žiadne lekárske potvrdenie, z ktorého by bolo možné
vyvodiť, že v deň pojednávania má absolvovať plánovanú operáciu očí, ktorá skutočnosť mu bráni

zúčastniť sa pojednávania vo veci. Navyše ako sám uviedol v žiadosti malo sa jednať o dlhodobo
plánovanú operáciu, takže mu nič nebránilo v dostatočnom časovom predstihu, teda skôr (predvolanie
na pojednávanie prevzal už 04.03.2025) požiadať o odročenie termínu pojednávania a ním tvrdenú
skutočnosťsúdupreukázať(lekárskepotvrdenie).Zuvedenýchdôvodovsprávnysúd nevyhovelžiadosti
právneho zástupcu žalobcu na odročenie pojednávania, pretože mal za to, že ním uvedený dôvod

žiadnym spôsobom nepreukázal, čo mu bolo aj súdom oznámené pred pojednávaním.III.
Aplikované ustanovenia právnych predpisov

24. Podľa § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v účinnom znení, na účely tohto
zákona sa rozumie daňovým výdavkom výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie
príjmovpreukázateľnevynaloženýdaňovníkom,zaúčtovanývúčtovníctvedaňovníkaalebozaevidovaný

v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Podľa § 17 ods. 2 písm. a) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v účinnom znení, výsledok
hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa
zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do
daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.

26. Podľa § 19 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v účinnom znení, ak výšku výdavku
(nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov
najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu)
vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za

podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje
tentozákonvinejvýškeakoosobitnýpredpis,preukázanývýdavok(náklad)možnozahrnúťdodaňových
výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu)
limitujetentozákonvýškoudosiahnutéhopríjmualebovýškoupríjmuzprijatejúhrady,uplatnísavýdavok
(náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý

príjem alebo prijatá úhrada.

27. Podľa § 21 ods. 1 zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v účinnom znení, daňovými výdavkami nie
sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník
účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.

28. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

29. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

30. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

31. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

32.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

33. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.34. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké

výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, protokoly o určení dane
podľa pomôcok, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené
daňovými subjektmi a doklady k nim.

35. Podľa § 24 ods. 6 Daňového poriadku, na účely dokazovania môže správca dane úkony, ktorými sú

najmäústnepojednávanie,výsluchsvedkov,výsluchznalcovaoboznamovaniesasdôkazmi,vykonávať
aj spoločne.

36. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu
závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu

podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

37. Podľa 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

38. Podľa 61 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30
dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca
dane predĺžiť na nevyhnutný čas.

39. Podľa 61 ods. 3 Daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o
prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na
poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia
zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

40. Podľa 61 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu
alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo
ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi
účastníkom konania.

41. Podľa 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

42. Podľa § 65 ods. 1 Daňového poriadku, orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne

bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak
možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa
začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní.

43. Podľa § 65 ods. 6 Daňového poriadku, lehota na rozhodnutie je zachovaná, ak v posledný deň lehoty

daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie
na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo poskytovateľa poštových služieb alebo ak odošle
rozhodnutie elektronickými prostriedkami.

44. Podľa 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,

vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a
§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú
kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie

vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.45. Podľa 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň
prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania

správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených
dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto
skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty

určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti
alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca
dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

46. Podľa 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní

určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo
na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

47. Podľa článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené
v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ

však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.

48. Podľa článku 11 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, v niektorých osobitných kategóriách prípadov
si môžu žiadaný a žiadajúci orgán navzájom dohodnúť iné lehoty, ako sú ustanovené v článku 10.

49. Podľa článku 12 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať
na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak
neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.

50. Podľa bodu 25 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, lehoty ustanovené v tomto nariadení na

poskytovanie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom
zásada je taká, že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský
štát k dispozícii, mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

51. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP po zistení, že správna žaloba

bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup,
ktorý predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná a vo veci rozhodol
na pojednávaní konanom dňa 27.03.2025 tak, že rozsudkom podľa § 190 SSP žalobu zamietol ako
nedôvodnú.

52. Predmetom súdneho prieskumu v predmetnej veci je napadnuté rozhodnutie žalovaného
a rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 66 880,00 eur na dani
z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2014.

53. Správca dane vo vyrubovacom konaní zotrval na zisteniach uvedených v protokole a vychádzajúc

z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nedošlo k poskytnutiu služby –
sprostredkovania dodávok produktov dodávaných žalobcom prostredníctvom spoločnosti C.I.B.C. pre
odberateľov uvedených na faktúrach č. NO. 23 09 2014 a č. NO. 22 12 2014 a na základe toho neuznal
tieto náklady – výdavky, ktoré žalobca vyššie označenými faktúrami zahrnul do daňových výdavkov
v zmysle ust. § 2 písm. i) zák. č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a zvýšil

žalobcovi základ dane na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2014 o 304 000 eur.54. Súd sa v prvom rade zaoberal žalobnou námietkou žalobcu, ktorú považoval žalobca za podstatnú
a to je nedodržanie zákonom stanovenej maximálnej dĺžky daňovej kontroly, t.j. jej prekročenie, čo
spôsobilo jej nezákonnosť.

55. Po preskúmaní administratívneho spisu súd mal za ustálené, že daňová kontrola dane z príjmov
právnickej osoby za rok 2014 u žalobcu začala na základe Oznámenia o daňovej kontrole č.
103193701/2016 zo dňa 23.05.2016, na základe žiadosti žalobcu (Úradný záznam č. 103378375/2016)
došlo k zmene termínu začatia daňovej kontroly na 21.06.2016. Daňová kontrola bola prerušená:

od 08.12.2016 do 05.09.2018 (636 dní), od 14.09.2018 do 27.02.2019 (166 dní), od 05.04.2019 do
27.06.2019 (83 dní), od 14.08.2019 do 31.01.2020 (170 dní ), spolu 1055 dní.

56. Po doručení písomného Oboznámenia žalobcu so zistenými skutočnosťami v súvislosti
s vykonávanou daňovou kontrolou zo dňa 27.02.2020 splnomocnenému zástupcovi žalobcu (dňa
18.03.2020) bol vyhotovený Protokol o výsledku daňovej kontroly č. 100680210/2020 z 13.03.2020,

ktorý správca dane doručil splnomocnenému zástupcovi žalobcu 18.03.2020.

57. Výkon daňovej kontroly je zákonom časovo limitovaný na jeden rok a trvá od začiatku daňovej
kontroly po doručenie protokolu z výkonu daňovej kontroly. Daňový poriadok v § 61 umožňuje prerušiť
daňovú kontrolu a stanovuje, že ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.

Prerušením daňovej kontroly správca dane nevstupuje do súkromnej autonómie daňového subjektu,
neuplatňuje voči nemu svoje práva a ani nepožaduje od neho plnenie povinností vyplývajúcich mu zo
zákona (pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/46/2015 zo dňa 27.07.2016, zverejnený v
Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 60/2016).

58. Súd považuje za nedôvodné tvrdenie žalobcu, že nič nebránilo správcovi dane, aby všetky
dožiadania MVI podal naraz a v rovnakom čase a nespôsoboval zbytočné prieťahy vo vykonávaní
daňovej kontroly, čo dokazuje účelovosť využívania inštitútu prerušenia daňovej kontroly dôvodu
aktivácie MVI aj zo strany správcu dane a správca dane porušil ustanovenie § 61 ods. 1 písm. b)
Daňového poriadku keď prerušil daňové konanie z tohto dôvodu. Správny súd v prvom rade uvádza, že

podľa judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ prekročenie lehoty stanovej v európskych predpisoch
na poskytnutie informácií v rámci medzinárodnej výmeny informácií nemá bez ďalšieho vplyv na trvanie
prerušenia daňovej kontroly podľa slovenského práva.

59. Žalobca namietal nedodržanie lehoty daňovej kontroly v zmysle Nariadenia Rady č. 904/2010, keďže

mal za to, že pominutie dôvodov, pre ktoré sa daňová kontrola prerušila, je ohraničené maximálnou
dĺžkou lehôt stanovených v Nariadení Rady č. 904/2010 pre poskytnutie požadovaných informácií.
Správny súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-186/20 Hydina SK s.r.o. zo dňa
30.09.2021. V bode 35 tohto rozhodnutia Súdny dvor EÚ uviedol, že „lehoty stanovené v článku 10
tohto nariadenia sa netýkajú vzťahov medzi príslušnými daňovými orgánmi, ktoré majú spolupracovať

v rámci mechanizmu zavedeného uvedeným nariadením a zdaniteľnými osobami, ale len vzťahov
medzi týmito orgánmi navzájom.“ Daňové subjekty tak ani nemusia byť oboznámené o predĺžení
lehoty na vykonanie žiadosti, prípadne o nemožnosti odpovedať na žiadosť v stanovenej lehote. „Zo
znenia týchto ustanovení a následne z kontextu, do ktorého patrí tento článok 10, teda vyplýva, že
prekročenie niektorej z lehôt stanovených týmto článkom nezakladá dotknutej zdaniteľnej osobe žiadne

právo a nemá žiadny špecifický dôsledok, a to ani pokiaľ ide o zákonnosť prerušenia daňovej kontroly
stanoveného vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, dovtedy, kým žiadaný členský štát
neposkytne požadované informácie“ (bod 37 rozsudku). Súd aj s ohľadom na citované rozhodnutie
Súdneho dvora EÚ konštatuje, že prekročenie lehoty na poskytnutie informácii v rámci MVI, ktorá je
stanovená v Nariadení Rady č. 904/2010, nemá priame účinky na prerušenie daňovej kontroly v zmysle

§ 61 Daňového poriadku a nespôsobuje ďalšie plynutie lehoty na jej vykonanie. Daňová kontrola tak v
predmetnej veci pokračovala doručením konečnej správy od dožiadaných daňových orgánov.

60. Účelnosť MVI je vždy potrebné posudzovať podľa obsahu žiadosti, teda okruhu informácií, ktoré sa
správca dane snaží prostredníctvom daňovej správy iného členského štátu Európskej únie získať. Nie

je pritom rozhodujúca presnosť otázok smerom k získaniu informácií, dôležité je, či sa správca dane
pýta k meritu, ktoré má posúdiť. Ak môžu byť požadované informácie relevantné pre rozhodnutie o
daňovej povinnosti, potom je nutné hľadieť na uplatnenie MVI a na prerušenie daňovej kontroly ako
na efektívne. Posudzovať účelnosť MVI jej výsledkom, teda či a do akej miery boli získané informáciepri následnom rozhodovaní použiteľné alebo dokonca použité v argumentácií, je nesprávne, pretože
nemožno vylúčiť, že dôvodne uplatnená žiadosť o MVI je neúspešná (dožiadanému orgánu sa z
rôznych dôvodov nepodarí získať požadované informácie), prípadne po podaní žiadosti dôjde k zmene

skutkových zistení, a preto sa informácie získané z MVI stanú nepoužiteľnými. Je celkom absurdné,
aby správca dane vopred mohol predpokladať závažnosť a relevanciu skutočností zistených z postupov
MVI (keď dôvodom ich využitia je logicky práve jeho neznalosť/pochybnosti o skutočnostiach, týkajúcich
sa cezhraničných transakcií daňového subjektu). Správca dane pochopiteľne nevie v prípade podania
žiadosti o MVI predvídať výsledky tohto úkonu a ich dopad na výsledok konania. Samotné skutočnosti

a z nich vyplývajúce a neodstránené pochybnosti správcu dane sú najmä pri intrakomunitárnom dodaní
riadnym titulom na podanie žiadostí o MVI. Preto účelnosť tohto postupu možno hodnotiť jedine vo
vzťahu k obsahu žiadosti, t. j. či vzhľadom na okruh dopytovaných informácií bolo možné od žiadosti
objektívne očakávať prínos pre daňovú kontrolu a jej výsledky, a to bez ohľadu na to, či sa tieto
očakávania naplnili.

61. Zaslanie žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií bolo pre správcu dane nevyhnutné pre
preukázanie skutočností ohľadne vykonaného, resp. nevykonaného sprostredkovania, ktoré malo vplyv
na vykázaný základ dane z príjmov právnickej osoby. Pokiaľ teda nadobudol správca dane dôvodné
pochybnosti o obchodných transakciách daňového subjektu s osobami z iných členských štátov (a sem
nepochybne spadá aj vzťah žalobcu a jeho dodávateľa – spoločnosti C.I.B.C., ktorého zmyslom malo

byť sprostredkovanie vyššie uvedených obchodných transakcií), plní tým svoje úlohy vyplývajúce mu zo
zákona pre naplnenie účelu správy daní, keď overuje podklady potrebné pre správne a úplné zistenie
dane. Ide o zákonnú činnosť správcu dane, prostredníctvom ktorej získa informácie o zahraničnom
odberateľovi/dodávateľovi žalobcu.

62. Z rozhodnutí daňových orgánov pritom vyplýva, že správca dane sa žiadosťami o MVI zameral
na spoločnosti, s ktorými žalobca v roku 2014 obchodoval. Pokiaľ ide o spoločnosť ArcelorMittal
Eisenhuttenstadt Gmbh. žalobca neopodstatnene namietal neúčelnosť zisťovania informácií vo vzťahu
k tejto spoločnosti z dôvodu, že tejto v roku 2014 nedodával tovar. Keďže v zmysle predložených
faktúr č. 2014042 a 2014005 uvedená spoločnosť bola označená ako príjemca žalobcom dodávaného

tovaru a zároveň adresa uvedenej spoločnosti je na zmienených faktúrach uvedená ako adresa dodania,
požadovanie informácií k predmetnej spoločnosti možno vyhodnotiť ako legitímne. Niet teda pochýb
o tom, že správca dane žiadal o taký druh informácií, ktorý bezprostredne súvisí s daňovou kontrolou.
Jednotlivé procesné úkony zo strany správcu dane v rámci vykonaného dokazovania prebiehali v
časovom slede bez zbytočných prieťahov. Správca dane taktiež pokračoval vo výkone daňovej kontroly,

a to akonáhle pominuli dôvody na jej prerušenie. Predmetom žiadosti o MVI, teda dôvodom prerušenia
daňovej kontroly, bolo poskytnutie informácií, za účelom preverenia deklarovaných obchodov, a to na
základe predložených dokladov a skutočností tvrdených žalobcom. Nešlo o neúčelné a nepodložené
konanie správcu dane, ktorým by tento mal sledovať len „umelé“ predlžovanie zákonnej lehoty na výkon
daňovej kontroly, naopak, správca dane si týmto konaním plnil svoje úlohy vyplývajúce mu zo zákona pre

naplnenie účelu správy daní, t. j. využitím medzinárodnej výmeny informácií overoval poklady potrebné
na správne a úplné určenie dane.

63. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zákonná lehota daňovej kontroly bola dodržaná v zmysle § 46 ods.
10 v spojení s § 61 ods. 1 Daňového poriadku, keď daňová kontrola trvala od 21.06.2016 do 18.03.2020,

t.j. 1365 dní, bola opakovane prerušená celkom v trvaní 1055 dní a po odpočítaní celkovej doby jej
prerušenia trvala daňová kontrola 310 dní (menej ako jeden rok).

64. Žalobca ďalej namietal, že postup správcu dane bol nezákonný, pretože odporuje základným
zásadám správy daní (§ 3 ods. 1, 2 Daňového poriadku) z dôvodu, že nekvalifikovane viedol daňovú

kontrolu a tak nemohol zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie výšky dane a jeho postup
považoval za nezákonný.

65. Zákon o dani z príjmov ustanovuje dve formálne podmienky uznania výdavku a to podmienku
identifikácie – príslušnosti výdavku k daňovému subjektu a podmienku existencie vynaloženia výdavku,

t.j. preukázanie samotného vynaloženia výdavku. (rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžf/74/2016 zo dňa
22.11.20218, DSP 2/2019).66. Keďže v zdaňovacom období 2014 si žalobca zaúčtoval a zahrnul do daňových výdavkov faktúry č.
NO. 23 09 2014, int. č. 14RT0266 zo dňa 23.09.2014 na sumu 200 000 eura a č. NO. 22 12 2014, int. č.
14RT0398 zo dňa 22.12.2014 na sumu 104 000 eura od dodávateľa C.I.B.C, správca dane v priebehu

daňovej kontroly preveroval oprávnenosť zahrnutia týchto dvoch faktúr v celkovej sume 304 000 eur do
daňových výdavkov. K týmto sporným faktúram žalobca predložil správcovi dane Dohodou o spolupráci
zo dňa 05.09.2012. Za účelom preverenia týchto faktúr do daňových výdavkov správca dane zaslal dňa
02.04.2019 žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií č. 100773902/2019 do Českej republiky, ktorá sa
týkala preverenia sprostredkovania obchodných vzťahov žalobcu so spoločnosťou VÍTKOVICE STEEL,

a.s., Českobratrská 3321/46, Moravská Ostrava 702000 Ostrava. Na základe prijatej odpovede, z ktorej
vyplynulo, že spoločnosť VÍTKOVICE STEEL, a.s. nemá vedomosť o sprostredkovaní a vždy jednala s
C. A., konateľom žalobcu, zaslal správca dane žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií aj vo vzťahu k
ďalším spoločnostiam, ktorým dodávku tovaru od žalobcu mala sprostredkovať spoločnosť C.I.B.C., a to
ISDDUNAFERRZrt.,Vasmutér1-3,H-2400,Dunaújváros,Hungary,ArcelorMittalOstravaa.s.,Kunčice,
Ostrava, Česká republika a ArcelorMittal Eisenhuttenstadt Gmbh., 15890 Eisenhuttenstadt, Germany. Aj

títo odberatelia žalobcu podľa odpovedí na MVI vylúčili, prípadne nepotvrdili, že by k uzavretiu obchodov
so žalobcom došlo prostredníctvom sprostredkovateľa.

67. Faktúry za sprostredkovanie celkom vo výške 304 000,00 eur zahrnuté žalobcom do daňových
nákladov preukázal žalobca, napriek zaslaným výzvam správcu dane, len faktúrami a Dohodou

o spolupráci. Konateľ žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 10.10.2016 do zápisnice uviedol, že
nie je kompetentný preukázať kontakty spoločnosti C.I.B.C. s odberateľmi produktov. Jednania
so spoločnosťou C.I.B.C. prebiehali formou osobných stretnutí a porád, písomná dokumentácia
o jednaniach zvyčajne nebola vyhotovovaná. Na otázku, ako prebiehala propagácia žalobcu v
zmysle uzavretej dohody uviedol, že keď mal žalobca možnosť tovar dodávať, znamená to, že bol

propagovaný náležite a správne. Žalobca nevedel preukázať ako prebiehalo sprostredkovanie, uviedol,
že náplňou sprostredkovania boli osobné stretnutia, rozhovory, žiadne výstupy od C.I.B.C. nevyžadoval.
Náplňou sprostredkovania bolo umiestnenie produkcie žalobcu na trhu, ale doručené odpovede z
medzinárodných výmen informácií nepotvrdili, že k umiestneniu produkcie žalobcu došlo na základe
sprostredkovania vykonaného spoločnosťou C.I.B.C.

68. Správny súd v súlade s ustálenou súdnou praxou zdôrazňuje, že v daňovom konaní z
daňového bremena daňovníka vyplýva dôkazná povinnosť predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť
jeho nároku, vychádzajúcu z preukázania reálnosti plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými
účtovnými a inými dokladmi. Existencia predložených dokladov (faktúra a Dohoda o spolupráci) bola

nepostačujúca, pretože nepreukázala reálnu uskutočniteľnosť plnenia. Zo zásady objektívnej pravdy
ovládajúcej daňové konanie nevyplýva (popri dôkaznom bremene daňovníka) absolútna povinnosť
správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokiaľ sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia
daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných
skutočností. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov

predkladaných daňovým subjektom. Z uvedeného dôvodu neobstoja námietky žalobcu, ktorými
naznačuje, že bolo povinnosťou správcu dane vykonávať dokazovanie na potvrdenie jeho tvrdení, na
základe ktorých si uplatnil svoj nárok, resp. námietky, ktorými žalobca napádal poradie úkonov správcu
dane. Žalobca mal povinnosť obstarať si v rámci dôkazného bremena dostatočné množstvo dôkazov,
ktoré by preukázali poskytnutie tvrdených služieb s tým, že správcovi dane prináleží v rámci kontroly

preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, k čomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti
spochybnenia predložených dôkazov. Daňová kontrola sa rozumie ako základný akt správy daní a
na daňové účely ňou treba rozumieť podrobné preskúmavanie účtovných prípadov, ako aj všetkých
dokladov, ktoré sú potrebné na určenie daňovej povinnosti z hľadiska ich hodnovernosti, úplnosti a
správnosti.

69. Žalobca nepredložil správcovi dane žiadne relevantné dôkazy o tvrdenom poskytnutí fakturovaných
služieb. Správca dane za týmto účelom vypočul splnomocneného zástupcu deklarovaného dodávateľa,
pričom tento iba predložil rovnaké doklady ako žalobca a uviedol mená osôb s ktorými jednal, čas
a miesto jednania. Bližšie informácie o obsahu jednaní, prípadne doklady, ktorými by pravdivosť

svojich tvrdení podporil, správcovi dane neposkytol. Vypočutie iných osôb žalobca nenavrhol. Uvedené
nedostatky sú v neprospech žalobcu, ktorý tak nemá na základe čoho preukazovať reálnosť služieb
fakturovaných deklarovaným dodávateľom. Aj keď zabezpečenie sprievodnej dokumentácie nebolo
zo zákona povinné, bolo zo strany žalobcu, ako podnikateľa, vedomého si súvislostí s uplatňovanímdaňových nárokov, dôvodné predpokladať, že správca dane bude trvať na ich zabezpečení, v opačnom
prípade riskuje dôkaznú núdzu. Súčasne správny súd uvádza, že povinnosť preukázať svoje tvrdenia
zaťažuje žalobcu bez ohľadu na jeho tvrdenie o dátume začatia spolupráce. Tvrdenie o reálnosti a

rozsahu poskytnutia služieb je spochybnené aj vyššie uvedenými výsledkami MVI, v zmysle ktorých ani
odberatelia žalobcu nepotvrdili dojednanie obchodov so žalobcom prostredníctvom tretích osôb.

70. Námietku, v zmysle ktorej mal správca dane vypočuť splnomocneného zástupcu spoločnosti C.I.B.C.
skôr, pričom poradie úkonov správcu dane bolo nesprávne, správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. S

odkazom na § 24 ods. 2 Daňového poriadku samotné poradie vykonávania úkonov je čisto na úvahe
správcu dane a nemôže byť nezákonným postupom správcu dane, pokiaľ určil iný sled vykonania
jednotlivých procesných úkonov, ako si to predstavoval daňový subjekt. Zákonnosť vypočutia svedka
nespochybňuje ani skutočnosť, že tento bol vypočúvaný ohľadom okolností, ktoré nastali dlhšie časové
obdobie pred výsluchom (6 rokov).

71. Žalobca ďalej namietal, že správca dane prekročil skoro 3-násobne lehotu na finalizáciu
vyrubovacieho konania a tak porušil ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku. V tejto súvislosti
namietal aj skutočnosť, že mu nebolo doručené rozhodnutie žalovaného ako nadriadeného orgánu
správcu dane o predĺžení lehoty na vykonanie vyrubovacieho konania.

72. V zmysle § § 68 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane vydá rozhodnutie vo vyrubovacom konaní
do troch mesiacov od uplynutia lehoty určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu
zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote
troch mesiacov, môže túto lehotu pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane
predĺžiť druhostupňový orgán o čom správca dane upovedomí daňový subjekt.

73. Protokol z daňovej kontroly bol žalobcovi doručený dňa 18.03.2020 a vyrubovacie konanie sa
v súlade s § 68 ods. 1 Daňového poriadku začalo dňa 19.03.2020. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 67/2020
Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej
nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 („Ak daňové konanie začne počas obdobia pandémie, daňové

konanie sa prerušuje odo dňa nasledujúceho po dni začatia daňového konania, ak odsek 3 neustanovuje
inak“) bolo vyrubovacie konanie prerušené odo dňa 20.03.2020 a v súlade s § 8 ods. 2 tohto zákona (v
znení zákona č. 96/2020 Z. z., účinného dňom jeho vyhlásenia – 25.04.2020: „V doteraz prerušených
daňových konaniach sa pokračuje, ak neboli prerušené na žiadosť daňového subjektu alebo ak pominuli
dôvody, pre ktoré sa daňové konania prerušili podľa osobitného predpisu.5) Právne účinky úkonov

vykonaných počas daňových konaní doteraz prerušených podľa tohto zákona zostávajú zachované.“)
pokračovalo dňom 25.04.2022. Žalobca dňa 05.04.2020 správcovi dane doručil vyjadrenie k Protokolu
o výsledku daňovej kontroly č. 100680210/2020 z 13.03.2020 s tým, že na základe žiadosti žalobcu zo
dňa 27.04.2020 (z dôvodu šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19) bolo vyrubovacie
konanie prerušené dňom 28.04.2020 a vo vyrubovacom konaní správca dane pokračoval od 1.10.2020.

Dňa 20.11.2020 prejednal so žalobcom jeho pripomienky a dôkazy, ktoré uviedol vo vyjadrení k protokolu
z daňovej kontroly a dňa 03.12.2020 vydal správca dane rozhodnutie. Po zohľadnení obdobia prerušenia
vyrubovacieho konania je zjavné, že správca dane vydal rozhodnutie vo vyrubovacom konaní v zákonnej
trojmesačnej lehote a túto žalobnú námietku súd považuje za nedôvodnú. Za týchto okolností nebolo
potrebné túto lehotu predĺžiť k čomu ani zo strany druhostupňového správneho orgánu - žalovaného

nedošlo, takže je nedôvodná námietka žalobcu, že o tejto skutočnosti nebol upovedomený, resp. mu
takého rozhodnutie nebolo doručené.

74. Pokiaľ sa jedná o námietku žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 06.04.2021 bolo
doručené jeho splnomocnenému zástupcovi až 23.04.2021 tak súd poukazuje na to, že v zmysle ust. §

65 ods. 1 veta druhá Daňového poriadku v osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie
rozhodne do 60 dní. Odvolanie žalobcu proti prvostupňovému rozhodnutiu doručené 16.01.2021
bolo žalovanému predložené prvostupňovým orgánom dňa 15.02.2021 a napadnuté rozhodnutie bolo
vyhotovené dňa 06.04.2021, t.j. v zákonnej 60-dňovej lehote od doručenia odvolania a spisu. Napadnuté
rozhodnutie bolo žalovaným odovzdané na poštovú prepravu prostredníctvom pošty dňa 07.04.2021,

t.j. v zákonnej lehote, takže v zmysle ust. § 68 ods. 6 Daňového poriadku bola lehota na rozhodnutie
žalovaného zachovaná. Skutočnosť, že po uložení zásielky poštovým doručovateľom 09.04.2021 si
prevzal napadnuté rozhodnutie splnomocnený zástupca žalobcu až 23.04.2021 je právne irelevantná.75. Na záver správny súd podotýka, že pri svojom rozhodovaní sa nemusí vysporiadať s každou
čiastočnou žalobnou argumentáciu v správnej žalobe. Úlohou správneho súdu je vysporiadať sa s
obsahom a zmyslom žalobnej argumentácie. Správny súd sa musí vysporiadať so všetkými podstatnými

námietkami žalobcu, pričom vysporiadanie sa s podstatnými námietkami subsumuje aj čiastočné
námietky žalobcu. Z obsahu rozhodnutí správcu dane a žalovaného jasne vyplýva, z akých skutočností
správca dane, ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami sa pri rozhodovaní riadili.
Posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery žalovaným a správcom dane sú vecne správne a v
súladesvyššiecitovanýmiustanoveniamizákonač.595/2003Z.z.,akoajDaňovéhoporiadku.Pretosúd

uzatvára, že postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s citovanými právnymi predpismi,
a preto ani subjektívne práva žalobcu nemohli byť porušené.

76. Na základe vyššie uvedeného mal súd za to, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa
§ 190 SSP zamietol.

77. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 SSP a § 168 SSP, zmysle, ktorého účastníkom právo na
náhradutrovkonanianepriznal,pretožežalobcanemalvkonaníúspechcelkomanizčastiažalovanému
voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo
požadovať.

78. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Košiciach v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods.
1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník
konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v

plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr
začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivýproces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím
o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí

tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.