Rozsudok Judgement was issued on Monday, April 28, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-7S/184/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200731
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200731.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte v zložení: JUDr. Andrea Daráková (predsedníčka senátu), Mgr.

Roman Die (člen senátu - sudca spravodajca), JUDr. Pavol Tkáč (člen senátu), v právnej veci žalobcu:
Terminal Košice s.r.o., so sídlom Južná trieda 82, 040 01 Košice, IČO: 46 661 131, právne zastúpeného:
AdvokátskakanceláriaJuristis.r.o.,sosídlomKrivá3,04001Košice,IČO:51941244,protižalovanému:
Okresný úrad Košice, katastrálny odbor, so sídlom Južná trieda 82, 040 17 Košice, za účasti osoby
zúčastnenej na konaní: CPK, s.r.o., so sídlom Robotnícka 5, 83 103 Bratislava, Slovenská republika,
IČO: 31 396 089, právne zastúpená: SELTON legal s.r.o., so sídlom Medená 24, 811 02 Bratislava,
Slovenská republika, IČO: 50 001 019, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti opatrenia

žalovaného č. Z-4913/2020 zo dňa 22.07.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

III. Ďalšiemu účastníkovi konania p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré
mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu uložil správny súd.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“)
dňa 30.09.2020 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu oznámenia vydaného žalovaným pod č.
Z-4913/2020 zo dňa 22.07.2020 (ďalej aj ako „napadnuté opatrenie“), zrušenia napadnutého opatrenia,
vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania v rozsahu 100 %.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho
súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej
aj ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe žalobcu,
v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023
vrátane jeho dodatkov, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci
stal zákonným sudcom v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.

II.
Priebeh administratívneho konania3. Žalobca podaním zo dňa 30.06.2020 navrhol žalovanému vykonať záznam do katastra nehnuteľností
vykonaním výmazu záložného práva evidovaného v katastri nehnuteľností v prospech spoločnosti CPK,
s.r.o., ktoré bolo zapísané na liste vlastníctva (ďalej len ako “LV“) č. 14873, katastrálne územie (ďalej

len ako „k. ú.“) Južné Mesto, obec Košice - Juh, zapísané k pozemkom parcely registra C, parc.
č. 293/4, 293/22, 293/24, 293/28, 293/57, 293/59, 293/65, 293/66, 293/67, 293/70, 293/71, 293/72,
293/73, 293/74, 293/75, 293/76, 293/77, 293/78, 293/79, 293/80, 293/84, 302/73, 302/181, 302/182,
k stavbe „dielne TS“ súpisné č. 3045, ktorá je postavená na parcele registra C, parc. č. 293/4,
k stavbe „hala PUMS“ súpisné č. 3044, ktorá je postavená na parcele registra C, parc. č. 293/22

a k stavbe „lakovňa“ súpisné číslo 3050, ktorá je postavená na parcele registra C, parc. č. 293/24. Návrh
odôvodnil tým, že uvedené nehnuteľnosti sú zaťažené záložným právo a sú zálohom na základe zmluvy
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. 000093A/CORP/2014 zo dňa 19.05.2014, uzatvorenej
medzi právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou EXTEL INVEST s.r.o. v konkurze (IČO: 36 593 885)
aprávnympredchodcomzáložnéhoveriteľaspoločnosťouUniCreditBankCzechRepublicandSlovakia,
a.s., pobočka zahraničnej banky (IČO: 47 251 336).

4. Žalobca vo svojom návrhu tiež uviedol, že na majetok spoločnosti EXTEL INVEST s.r.o. v konkurze
je vedený konkurz Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 26K/4/2017. Spoločnosť UniCredit Bank si
po základnej lehote na prihlasovanie pohľadávok v konkurze prihlásila dve pohľadávky zapísané pod
poradovým číslom 8/1 a 8/2 vrátane zabezpečovacieho práva k uvedeným nehnuteľnostiam. Správca

konkurznej podstaty zabezpečenie pohľadávok zabezpečovacím právom poprel, preto UniCredit Bank
podala dňa 16.08.2018 žalobu o určenie zabezpečenia zabezpečovacím právom, vedenú na Okresnom
súde Košice I pod sp. zn. 32Cbi/7/2018. O tejto žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Košice I sp. zn. 32Cbi/7/2018 zo dňa 05.06.2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach
sp. zn. 2CoKR/38/2019 zo dňa 28.02.2020, a to tak, že žaloba bola zamietnutá. V ďalšom texte

návrhu žalobca svoj návrh odôvodnil vo vzťahu k prislúchajúcim ustanoveniam Zákona o konkurze
a reštrukturalizácii a Občianskeho zákonníka.

5. Na základe uvedenej žiadosti vydal žalovaný Oznámenie zo dňa 22.07.2020, ktorým žalobcovi
oznámil, že: „ – výrok doložených listín – Rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2CoKR/38/2019,

ktorým sa potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 32Cbi/7/2018, ani uznesenie Krajského
súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/114/2019, neurčujú zánik záložného práva. Vo veci neexistencie
záložného práva prebieha konanie na Okresnom súde Košice II sp. zn. 35Cb/11/2016 o určení
neexistencie záložného práva č. V-5314/2014. – nie je preukázaný ani žiadny dôvod zániku záložného
práva ex lege z titulu popretia pohľadávky (podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii ani podľa

Občianskeho zákonníka).“ Žalovaný teda nevykonal žalobcom navrhovaný výmaz záložného práva.

III.
Správna žaloba

6. Správnou žalobou žalobca inicioval súdny prieskum napadnutého opatrenia žalovaného. Správnu
žalobu odôvodnil tým, že opatrenie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a
je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a žiadal napadnuté opatrenie v celom
rozsahu zrušiť. V úvodnej časti podanej správnej žaloby uviedol dôvody, na základe ktorých mal za to,
že napadnuté opatrenie žalovaného je preskúmateľné súdom v správnom súdnictve. V ďalšom bode

zopakoval skutkový stav ohľadne vzniku záložného práva a súdneho konania vedeného na Okresnom
súdeKošiceIpodsp.zn.32Cbi/7/2018tak,akotouviedolvosvojomnávrhuaakojetouvedenévbodoch
č. 3 a 4 tohto rozsudku. Citoval ustanovenia § 28 ods. 2, ods. 4 a § 103 zákona č. 7/2005 Z. z. konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „Zákon o konkurze“) a § 151md
ods.1písm.h/zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlenako„Občianskyzákonník“)stým,že

v prípade zabezpečených pohľadávok zákon vyžaduje, aby zabezpečenie bolo riadne a včas prihlásené
v základnej prihlasovacej lehote, inak zo zákona zanikne. Uviedol tiež, že jediný spôsob, ktorým môže
dôjsť k obnoveniu zaniknutého záložného práva je postup podľa § 103 Zákona o konkurze, čo v danom
prípade nie je možné. Zákon o konkurze podľa žalobcu spája s neprihlásením zabezpečenia riadne
a včas zánik záložného práva, čo je podporené aj rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len ako „Najvyšší súd“) sp. zn. 1Sžr/65/2011 zo dňa 08.11.2011, v ktorom podľa žalobcu Najvyšší
súd uviedol, že zánik záložného práva podľa § 28 Zákona o konkurze, teda jeho neprihlásením riadne
a včas prihláškou v konkurze, je v súlade s § 151md ods. 1 písm. h/ Občianskeho zákonníka. Žalobcasa nestotožnil so závermi žalovanému a namietal, že žalovaný sa žiadnym spôsobom nevysporiadal
s argumentáciou žalobcu uvedenou v jeho návrhu.

7. Žalobca tiež uviedol, že spoločnosť UniCredit Bank ako postupca uzatvorila so spoločnosťou
CPK, s.r.o. (IČO: 31 396 089) ako postupníkom zmluvu o odplatnom postúpení pohľadávky č.
1249133_870_ZOPP_2019_CWR SK zo dňa 29.10.2019, na základe ktorej UniCredit Bank postúpila
na CPK, s.r.o. pohľadávku zo zmluvy o úvere č. 000093/CORP/2014 zo dňa 19.05.2014 v znení dodatku
č. 1 zo dňa 11.05.2015 vrátane zabezpečenia a z tohto dôvodu je ako záložný veriteľ na LV evidovaná

spoločnosť CPK, s.r.o. Žalobca mal na základe uvedeného za to, že záložné právo spoločnosti CPK,
s.r.o. k nehnuteľnostiam evidovaným na na LV č. 14873, k. ú. Južné Mesto, obec Košice-Juh, zaniklo
jeho neuplatnením v konkurze riadne a včas. V tejto súvislosti žalobca citoval ustanovenia § 151 md
ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 34 ods. 1 zákona č. 165/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej len ako „Katastrálny zákon“) a uviedol, že
žalovanýmalvykonaťvýmazzáložnéhoprávazkatastranehnuteľnostízáznamom,keďžedošlokzániku

záložného práva priamo zo zákona, pričom táto skutočnosť bola žalobcom v konaní riadne preukázaná
prostredníctvom dôkazov predložených spolu s návrhom. Záverom žalobca vytkol žalovanému, že
napadnuté opatrenie by malo obsahovať odkaz na príslušné zákonné ustanovenia, prípadne stručné
odôvodnenie vo vzťahu k skutočnosti, prečo návrhu nebolo vyhovené. Napadnuté opatrenie odkaz na
príslušné ustanovenia, ani stručné odôvodnenie neobsahuje, preto ho žalobca označil za arbitrárne

a svojvoľné.

IV.
Konanie na krajskom súde a správnom súde

8. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach následne už konal vo veci
senát správneho súdu 6S.

9. Po výzve správneho súdu sa k správnej žalobe podaním zo dňa 06.11.2023 vyjadril žalovaný, ktorý
v uvedenom vyjadrení úvodom v krátkosti zhrnul skutkový stav s tým, že žalobcom bol podaný návrh na

výmaz záložného práva a právnymi listinami, na základe ktorých žalobca výmaz navrhoval boli rozsudky
Okresného súdu Košice II sp. zn. 32Cbi/7/2018 05.06.2019 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2CoKR/38/2019 zo dňa 28.02.2020, ktorými bola zamietnutá žaloba spoločnosti CPK, s.r.o. (záložného
veriteľa) o určenie popretého zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho
práva a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/114/2019. Žalovaný následne poukázal na

rozsudkyKrajskéhosúduvKošiciachsp.zn.6S/15/2020zodňa17.3.2022(právoplatnýdňa20.04.2022)
a sp. zn. 8S/148/20220 zo dňa 30.03.2023 (právoplatný dňa 28.05.2023), ktorými krajský súd zamietol
správne žaloby na preskúmanie zákonnosti oznámení žalovaného č. Z-4910/2020 a Z-4916/2020, ktoré
majú rovnaký skutkový a právny základ ako napadnuté opatrenie.

10. Žalovaný poukázal na to, že záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčnú funkciu, ktorý
nemá vplyv na vznik zmenu a zánik práv k nehnuteľnostiam (§ 5 ods. 2 Katastrálneho zákona).
Žalovaný je teda oprávnený skúmať záznamové listiny len z hľadiska, či ich vydal oprávnený subjekt,
či sa týkajú vecných práv k nehnuteľnostiam, či obsahujú zákonom predpísané obsahové náležitosti
a či sú v súlade s platnými aktuálnymi údajmi katastra o dotknutých nehnuteľnostiach. Žalovaný pri

posudzovaní, či predložená listina je spôsobilá na vykonanie záznamu nie je oprávnený skúmať jej
vecnú správnosť ani robiť si úsudok o jej právnych účinkoch. Žalovaný poukázal na ustanovenie
§ 36a ods. 2 písm. a/ Katastrálneho zákona, podľa ktorého mal vychádzať z výroku predložených
rozsudkov. Z predložených rozsudkov podľa žalovaného vyplynulo, že súdy rozhodovali vo veci určenia
popretého zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva, čo však nie je

možné stotožňovať s určením zániku predmetného záložného práva a tieto rozsudky nie sú rozsudkami
o zániku záložného práva. Mal tiež za to, že popretie pohľadávky a zabezpečovacieho práva, ktorým je
pohľadávka zabezpečená, nespôsobuje zánik záložného práva ex lege, čo podľa žalovaného vyplýva
z ustanovenia § 28 ods. 4 Zákona o konkurze. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v čase
vydania napadnutého opatrenia prebiehalo na Okresnom súde Košice II konanie vedené pod sp. zn.

35Cb/11/2016 o určenie neexistencie pohľadávky a záložného práva č. V-5314/2014, okrem iných
aj k nehnuteľnostiam evidovaným v LV č. 14873, k. ú. Južné mesto, v ktorom Okresný súd Košice
II rozsudkom č. k. 35Cb/11/2016-654 zo dňa 29.09.2021 žalobu zamietol a Krajský súd v Košiciachrozsudkom č. k. 3Cob/29/2023-854 zo dňa 05.06.2023 tento rozsudok potvrdil. Žalovaný mal teda za to,
že vec správne právne posúdil ak nevykonal výmaz záložného práva v zmysle návrhu žalobcu.

11. K nepreskúmateľnosti napadnutého opatrenia žalovaný uviedol, že, na vykonanie záznamu sa
nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní (§ 34 ods. 3 Katastrálneho zákona). Postup pri
vykonaní, či nevykonaní záznamu je osobitne upravený v § 34 až § 37 Katastrálneho zákona, v zmysle
ktorých sa nevydáva rozhodnutie o nevykonaní záznamu. Poukázal tiež na ustálenú a dlhodobú
aplikačnú prax, kedy na nevykonanie záznamu sa primerane aplikuje § 42 ods. 5 Katastrálneho zákona

a žalovaný teda nemal povinnosť vydať rozhodnutie o nevykonaní záznamu. Záverom žalovaný navrhol
spojiť predmetné konanie s konaním vedeným na správnom súde pod sp. zn. KE-8S/146/2020 a navrhol
správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

12. Po výzve správneho súdu sa žalobca k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

13. Spoločnosť CPK s.r.o., prostredníctvom svojho právneho nástupcu podala na krajský súd návrh na
pribratie účastníka konania, eventuálne návrh na priznanie postavenia osoby zúčastnenej na konaní, o
ktorom rozhodol následne konajúci správny súd uznesením sp. zn. KE-7S/184/2020 zo dňa 11.04.2024
(právoplatné dňa 22.05.2024), ktorým priznal spoločnosti CPK, s.r.o. postavenie osoby zúčastnenej na
konaní.

14. Dňa 11.10.2024 bolo správnemu súd doručené písomné podanie spoločnosti CPK, s.r.o. ako
soby zúčastnenej na konaní, ktorá v tomto písomnom podaní uviedla, že sa stotožňuje s vyjadrením
žalovanéhostým,žezvýrokuuvedenýchrozsudkovnevyplývazánikzáložnéhopráva,rovnakotakzánik
záložného práva nevyplýva ani zo žiadneho bodu odôvodnenia predmetných rozsudkov. V súvislosti so

zánikom záložného práva zo zákona uviedla, že žalobca viedol súdne konanie na (pôvodne) Okresnom
súde Košice II, sp. zn. 35Cb/11/2016, práve o určenie neexistencie záložného práva, kde súd prvej
inštancie rozsudkom zo dňa 29.09.2021 žalobu žalobcu zamietol. V tejto súvislosti citovala z rozsudku
Okresného súdu Košice II sp. zn. 35Cb/11/2016 zo dňa 29.09.2021, podľa ktorého: „Podľa názoru súdu
však v zmysle žalobcom uvedeného ust. § 28 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. účinnom do 31.12.2019,

podľa ktorého, ak ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas
uplatniť aj zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu,
inak zanikne, neuplatnením zabezpečovacieho práva v základnej prihlasovacej lehote nastávajú len
procesné dôsledky spočívajúce v tom, že v priebehu konkurzu zabezpečený veriteľ prichádza o možnosť
uplatňovať procesné oprávnenia vyplývajúce zo zákona nositeľom zabezpečovacieho práva. Čiže ani

táto argumentácia žalobcov nebola spôsobilá privodiť záver o zániku zabezpečovacieho práva.“ Vyššie
uvedené si podľa CPK, s.r.o. osvojil pri rozhodovaní aj Krajský súd v Košiciach v konaniach vedených
pod sp. zn. 6S/15/2020 a sp. zn. 8S/148/2020, kde predmetom konaní bol totožný návrh na výmaz
totožného záložného práva, avšak iných dlžníkov (spoludlžníkov so žalobcom voči spoločnosti CPK,
s.r.o.). V konaní sp. zn. 6S/15/2020 bola kasačná sťažnosť Najvyšším správnym súdom Slovenskej

republiky zamietnutá a konanie o kasačnej sťažnosti vo veci 8S/148/2020 bolo zastavené. Vyššie
uvedené si rovnako osvojil pri rozhodovaní aj Správny súd v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.
KE-8S/146/2020, kde predmetom konania je totožný návrh na výmaz totožného záložného práva, avšak
iného dlžníka (spoludlžníka so žalobcom voči spoločnosti CPK, s.r.o.), kde kasačná sťažnosť nebola
podaná. Spoločnosť CPK, s.r.o. mala za to, že závery vyššie uvedených súdov sú plne aplikovateľné na

súdenú vec v tomto konaní, nakoľko žalobca v tomto konaní podal obsahovo totožný návrh na výmaz
záložného práva žalovanému, priložil totožné listiny, žalovaný oznámil žalobcovi rovnaký výsledok
konania o návrhu žalobcu a žalobca podal totožnú žalobu, ako to bolo vo vyššie uvedených troch
prípadoch. Zároveň bolo právoplatne rozhodnuté, že „pohľadávky z úverových zmlúv existujú, a že
záložné právo zo zmlúv o zriadení záložných práv k nehnuteľnostiam nezaniklo“ (bod 84 odôvodnenia

rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/29/2023). Záverom osoba zúčastnená na konaní
požiadala o zamietnutie predmetnej správnej žaloby a priznanie trov konania voči žalobcovi.

V.
Pojednávanie

15. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
a splnení podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok,
bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie na 28.04.2025, ktorého sa po riadnom predvolaní podľa§ 108 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, nezúčastnil žalobca, jeho
právny zástupca, zástupca žalovaného a osoba zúčastnená na konaní, jej právny zástupca a nebola
prítomná ani verejnosť. Po podaní správy o priebehu administratívneho konania a krátkej porade senátu

dospel senát správneho súdu k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby, na čo vyhlásil rozsudok,
ktorým správnu žalobu zamietol, žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal a
ďalšiemu účastníkovi konania priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré mu vznikli v
súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu uložil správny súd.

16.Zdôvoduneprítomnostiúčastníkovkonania,osobyzúčastnenejnakonaní,ichzástupcovaverejnosti
na predmetnom pojednávaní bol rozsudok v tejto veci verejne vyhlásený spôsobom podľa § 137 ods. 3
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia
bez odôvodnenia na úradnej tabuli správneho súdu od 28.04.2025 po dobu 14 dní.
VI.
Právne východiská

17. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, konania začaté a neskončené do
30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f
tým nie je dotknuté.

18. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej
správnejžalobypodanejžalobcomsprávnysúdnatomtomiestepoukazujenaprislúchajúceustanovenia
Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a/, § 177 a nasl.
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len ako „SSP“).

19. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

20.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy
alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak

c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov.

21. Podľa § 4 ods. 1, 2 a 3 Katastrálneho zákona účinného v čase vydania napadnutého opatrenia,
práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len

„vklad“), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k
nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad,
záznam a poznámka. Zápisy práv k nehnuteľnostiam majú právotvorné, evidenčné alebo predbežné
účinky podľa tohto zákona.

22. Podľa § 5 ods. 2 Katastrálneho zákona účinného v čase vydania napadnutého opatrenia, záznam
je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik
práv k nehnuteľnostiam.

23. Podľa § 34 ods. 1 Katastrálneho zákona účinného v čase vydania napadnutého opatrenia, práva k

nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli zo zákona, rozhodnutím
štátneho orgánu, príklepom licitátora na verejnej dražbe, vydržaním, prírastkom a spracovaním, práva k
nehnuteľnostiam osvedčené notárom, ako aj práva k nehnuteľnostiam vyplývajúce z nájomných zmlúv,
zo zmlúv o prevode správy majetku štátu alebo z iných skutočností svedčiacich o zverení správy majetku
obcealebosprávymajetkuvyššiehoúzemnéhocelkusadokatastrazapisujúzáznamom,atonazáklade

verejnýchlistínainýchlistín.Záznamomsazapisujeizmenaporadiazáložnýchprávzdohodyzáložných
veriteľov o poradí ich záložných práv rozhodujúcom na ich uspokojenie.

24. Podľa § 34 ods. 3 Katastrálneho zákona účinného v čase vydania napadnutého opatrenia, na
vykonanie záznamu sa nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

25. Podľa § 36 ods. 1 Katastrálneho zákona účinného v čase vydania napadnutého opatrenia, okresný
úrad posúdi, či je predložená verejná listina alebo iná listina bez chýb v písaní alebo počítaní a bez iných
zrejmých nesprávností a či obsahuje náležitosti podľa tohto zákona.26. Podľa § 36 ods. 2 Katastrálneho zákona účinného v čase vydania napadnutého opatrenia, ak je
verejná listina alebo iná listina spôsobilá na vykonanie záznamu, okresný úrad vykoná záznam do

katastra.

27. Podľa § 36a ods. 2 písm. a/ Katastrálneho zákona účinného v čase vydania napadnutého opatrenia,
ak je na vykonanie záznamu predložené súdne rozhodnutie, ktoré je záväzné pre osobu zapísanú
v katastri a priamo sa dotýka jej práva k nehnuteľnosti, okresný úrad vykoná záznam podľa výroku

súdneho rozhodnutia.

28. Podľa § 42 ods. 5 Katastrálneho zákona účinného v čase vydania napadnutého opatrenia, ak verejná
listina alebo iná listina obsahuje chyby v písaní alebo počítaní alebo iné zrejmé nesprávnosti, alebo ak
neobsahuje náležitosti podľa odsekov 1 a 2, okresný úrad ju vráti vyhotoviteľovi alebo tomu, kto podal
návrh na záznam, a určí lehotu na vykonanie opravy.

29. Podľa § 28 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Zákon o konkurze“) v znení účinnom do 31.12.2019, ak
ide o zabezpečenú pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj
zabezpečovacie právo, a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak

zanikne.

30. Podľa § 28 ods. 4 Zákon o konkurze v znení účinnom od 01.01.2020, ak ide o zabezpečenú
pohľadávku, v prihláške doručenej správcovi sa musí riadne a včas uplatniť aj zabezpečovacie právo,
a to v základnej prihlasovacej lehote 45 dní od vyhlásenia konkurzu, inak sa na zabezpečovacie právo

neprihliada.

31. Podľa § 151md ods. 1 písm. h/ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, záložné právo zaniká
iným spôsobom dohodnutým v zmluve o zriadení záložného práva alebo vyplývajúcim z osobitného
predpisu.

32. Podľa § 151md ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, po zániku záložného práva
sa vykoná výmaz záložného práva z registra záložných práv alebo z osobitného registra, ak sa na
vznik záložného práva vyžaduje podľa zákona registrácia v osobitnom registri; výmaz sa vykoná ku dňu
uvedenému v žiadosti na výmaz záložného práva, najskôr však ku dňu zániku záložného práva.

33. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

34. Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri
zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní
úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im
správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo
na náhradu ďalších trov konania.

VII.
Právne posúdenie správneho súdu

35.Vdanomprípadebolopredmetomsúdnehoprieskumuposúdeniezákonnostinapadnutéhoopatrenia

žalovaného označeného ako „Oznámenie“ č. Z-4913/2020 zo dňa 22.07.2020, ktorým žalovaný de facto
nevyhovel návrhu žalobcu vykonať záznam do katastra nehnuteľností vykonaním výmazu záložného
práva evidovaného v katastri nehnuteľností v prospech spoločnosti CPK, s.r.o., ktoré bolo zapísané na
LV č. 14873, k. ú. Južné Mesto, obec Košice - Juh, zapísané k pozemkom a stavbám parcely registra
C č. viď bod č. 3 tohto rozsudku, keďže nebol preukázaný dôvod zániku záložného práva na základe

doložených listín (rozhodnutí súdov) ani ex lege. Ako základné žalobné body, na základe ktorých mal
žalobca za to, že napadnuté opatrenie žalovaného je nezákonné a je nevyhnutné ho v rámci správneho
súdneho konania zrušiť, označil nesprávne právne posúdenie veci žalovaným (§ 191 ods. 1 písm. c/
SSP) a nepreskúmateľnosť napadnutého opatrenia žalovaného (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP).36. Z obsahu predmetného súdneho spisu, konkrétne z obsahu rozsudkov Krajského súdu v Košiciach
č. k. 6S/15/2020-148 zo dňa 17.03.2022 a sp. zn. 8S/148/2020 zo dňa 30.03.2023, Správneho súdu

v Košiciach sp. zn. KE-8S/146/2020 zo dňa 30.04.2024 a Najvyššieho správneho súd Slovenskej
republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“) sp. zn. 7Svk/45/2022 zo dňa 27.03.2024, ktorým
Najvyšší správny súd zamietol kasačnú sťažnosť proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
6S/15/2020-148 zo dňa 17.03.2022, ktoré boli do súdneho spisu sp. zn. KE-7S/184/2020 doložené
osobou zúčastnenou na konaní, ako aj z vlastnej činnosti, keďže senát 6S v inom zložení rozhodoval vo

veci vedenej na správnom súde pod sp. zn. KE-8S/146/2020, je správnemu súdu známe, že vo vyššie
uvedených konaniach správne súdy posudzovali skutkovo a právne rovnakú otázku aká je nastolená aj
v predmetnom súdnom konaní. Rozdiel spočíval len v osobe žalobcu a založených nehnuteľnostiach.
Tak ako uviedla osoba zúčastnená na konaní vo svojom vyjadrení zo dňa 11.10.2024, správne súdy vo
všetkých troch prípadoch správne žaloby zamietli. V prípade rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
6S/15/2020-148 zo dňa 17.03.2022 sa „dostal k slovu“ aj Najvyšší správny súd, ktorý kasačnú sťažnosť

voči uvedenému rozsudku zamietol a de facto tak potvrdil závery prijaté krajským súdom.

37. V odôvodnení spomenutých rozsudkov správne súdy uviedli, že
- inštitút záznamu plní iba evidenčnú funkciu a nemá vplyv na vznik, zmenu a ani zánik práv
k nehnuteľnostiam,

- záznam nemá konštitutívny charakter a ide len o formu evidencie práv, ktoré vznikli, zmenili sa alebo
zanikli na základe inej právnej skutočnosti,
- žalovaný pri posudzovaní, či predložená listina je spôsobilá na vykonanie záznamu, nie je oprávnený
skúmať jej vecnú správnosť a ani si robiť vlastný úsudok o jej právnych účinkoch,
- podľa § 36a ods. 2 písm. a/ Katastrálneho zákona okresný úrad vykoná záznam podľa výroku súdneho

rozhodnutia, ktorý musí byť určitý a jednoznačný a úvahy, ktoré sú uvedené v odôvodnení rozhodnutia
a ktoré viedli osobu oprávnenú rozhodnúť, sú pre zápis, či výmaz irelevantné,
- žalovaný nie je oprávnený zapisovať zmeny na základe odôvodnenia rozhodnutia,
- z výrokov súdnych rozhodnutí predložených žalobcom k návrhu na výmaz záložného práva
k nehnuteľnostiam nevyplýva zánik záložného práva v prospech spoločnosti CPK s.r.o., pretože

tieto výroky sa týkajú určenia popretého zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia
zabezpečovacieho práva a nie je možné ich stotožňovať s určením zániku záložného práva,
- v prípade straty výhody zabezpečeného veriteľa v rámci konkurzu, má veriteľ stále postavenie bežného
veriteľa a uvedená skutočnosť (strata výhody zabezpečeného veriteľa) sama o sebe nie je spôsobilá
spôsobiť zánik záložné práva,

- popretie pohľadávky a poradia zabezpečovacieho práva, ktorým je pohľadávka zabezpečená,
nespôsobuje zánik záložného práva ani ex lege,
-nebolopovinnosťoužalovanéhoskúmaťdôsledkypopretiapohľadávky,resp.zabezpečovaciehopráva,
pretože úvaha správneho orgánu v tomto smere by presahovala výlučne evidenčnú funkciu inštitútu
záznamu,

-námietkanepreskúmateľnostinapadnutéhoopatreniajenedôvodná,pretoženavykonaniezáznamusa
nevzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, opatrenie, ktorým návrhu na vykonanie záznamu
nie je vyhovené, nemusí obsahovať náležitosti administratívneho rozhodnutia a zároveň napadnutého
opatrenia žalovaného vyplývajú všetky podstatné skutočnosti, prečo záznam nebol vykonaný.

38. Na tomto mieste správny súd považuje za nevyhnutné uviesť, že s ohľadom na zjavnú podobnosť
uvedených konaní, či skôr totožnosť skutkovej a právnej stránky prejednávanej právnej veci v porovnaní
s právnymi vecami vedenými na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 6S/15/2020 a 8S/148/2020
a na Správnom súde v Košiciach pod sp. zn. KE-8S/146/2020, nevidel dôvod odkloniť sa od tejto
rozhodovacej praxe, s uvedenými závermi sa stotožňuje a z tohto dôvodu ich zahrnul do odôvodnenia

tohto rozsudku.

39. V súvislosti so žalobným bodom nesprávneho právneho posúdenia veci správny súd uvádza, že
tento vyhodnotil ako nedôvodný. Dôvody, na základe ktorých správny súd dospel k tomuto záveru sú
v zásade uvedené v bode č. 37 tohto rozsudku a správny súd nepovažoval za potrebné v danom

prípade tieto dôvody zvlášť rozvíjať. V tejto súvislosti na doplnenie správny súd uvádza, že pokiaľ
žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným poukazujúc na § 28 ods. 4 Zákona
o konkurze v znení účinnom do 31.12.2019 v spojení s § 34 ods. 1, že k zániku záložného práva
malo dôjsť zo zákona jeho neuplatnením včas, a že uvedené žalobca preukázal rozhodnutiami súdov,ktoré priložil k svojmu návrhu na výmaz záložného práva záznamom, tak zo žalobcom predložených
rozhodnutí súdov k návrhu na výmaz záložného práva záznamom takýto záver explicitne nevyplýva (čo
je konštatované už v bode č. 37 tohto rozsudku). Pokiaľ ide o záver žalovaného, že v predmetnej veci

nedošlo k zániku záložného práva zo zákona, tento v zásade potvrdil Okresný súd Košice II v rozsudku
č. k. 35Cb/11/2016-654 zo dňa 29.09.2021 a jeho závery potvrdil Krajský súd v Košiciach v rozsudku č.
k. 3Cob/29/2023-854 zo dňa 05.06.2023, ktoré do predmetného konania predložila osoba zúčastnená
na konaní a o ktorých obsahu má žalobca nepochybne vedomosť, keďže bol žalobcom v 2. rade v týchto
súdnych konaniach. Krajský súd v Košiciach v rozsudku č. k. 3Cob/29/2023-854 zo dňa 05.06.2023

konkrétne uviedol, že: „K žalobcami tvrdenému zániku záložného práva podľa § 28 ods. 4 ZKR v
znení účinnom do 31.12.2019 odvolací súd uvádza, že za správny považuje záver súdu prvej inštancie,
že neuplatnením zabezpečovacieho práva v základnej prihlasovacej lehote nastávali podľa ust. § 28
ods. 4 ZKR v znení účinnom do 31.12.2019 len procesné dôsledky spočívajúce v tom, že v priebehu
konkurzu zabezpečený veriteľ prichádza o možnosť uplatňovať procesné oprávnenia vyplývajúce zo
zákona nositeľom zabezpečovacieho práva. Nedodržanie procesných povinností veriteľa upravených

v tretej hlave ZKR, ktorá je nazvaná „Prihlasovanie a popieranie pohľadávok“ nespôsobilo zánik
hmotnoprávnych práv žalovaného v 2. rade (resp. žalovaného v 3. rade). Výklad ustanovenia § 28 ods. 4
ZKR v znení účinnom do 31.12.2019 žalobcami je v rozpore s jeho účelom a nesleduje ani jeho zmysel.
Zmyslom a účelom ustanovenia § 28 ZKR totiž bolo ustáliť pre účely konkurzu to, kto sú veritelia úpadcu,
s akými pohľadávkami a s akým zabezpečením pohľadávok, čo napokon vyplýva aj z jeho samotného

názvu. Uvedený právny záver podporuje aj komentár k zákonu o konkurze a reštrukturalizácii, ktorý
uvádza, že „v prípade zabezpečených pohľadávok zákon vyžaduje, aby zabezpečenie bolo riadne a
včas prihlásené v základnej prihlasovacej lehote, inak zo zákona zanikne. Znamená to, že pokiaľ si
zabezpečený veriteľ svoju zabezpečenú pohľadávku neprihlási v základnej prihlasovacej lehote 45
dní od vyhlásenia konkurzu, v ďalšom priebehu konkurzu si môže pohľadávku prihlásiť už iba ako

nezabezpečenú. V prípade zrušenia konkurzu z dôvodu revízie rozhodnutia súdu prvého stupňa o
vyhlásení konkurzu odvolacím súdom sa zaniknuté zabezpečovacie práva obnovujú (pozri § 103 ods.
1)“ (pozri Pospíšil. B. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Wolters Kluver, 2012, s. 113).
Rovnako aj dôvodová správa k zákonu č. 390/2019 Z. z., ktorým sa novelizovalo ustanovenie § 28 ods. 4
ZKR, na ktorú žalovaní poukazovali, uvádza : „Precizuje sa, že neuplatnením zabezpečovacieho práva

v základnej prihlasovacej lehote nastávajú len procesné dôsledky spočívajúce v tom, že v priebehu
konkurzu zabezpečený veriteľ prichádza o možnosť uplatňovať procesné oprávnenia vyplývajúce zo
zákona nositeľom zabezpečovacieho práva. Z hľadiska hmotného práva však môže záložný veriteľ
prísť o záložné právo až v súvislosti s účinkami pravidla podľa § 93 ods. 2 ZKR. Z pohľadu evidencie
majetkových práv je potom dôvodom na výmaz záložného práva zverejnený súpis a listina, ktorá

preukazuje speňaženie zapísaného majetku.“ K zmyslu a významu dôvodovej správy odvolací súd
už len dodáva, že je obligatórnou náležitosťou návrhu právneho predpisu obsahujúcou zhodnotenie
súčasného stavu s uvedením potreby novej právnej úpravy. Rovnako ani rozsudok Okresného súdu
Košice I, sp. zn. 32Cbi/7/2018 zo dňa 5.6.2019 (potvrdený aj odvolacím súdom) nemá hmotnoprávny
dopad na zánik záložného práva, pričom odvolací súd poukazuje, že zánikom záložného práva sa

súdy (prvej inštancie ani odvolací) v tomto spore ani nezaoberali. Za dôvodné považuje odvolací súd
prisvedčiť v otázke žalobcami tvrdenému zániku záložného práva aj procesnej obrane žalovaného v 3.
rade, že záložné právo je majetkovou hodnotou chránenou Ústavou Slovenskej republiky aj Dohovorom
o ochrane ľudských práv. Zásah do tohto práva bez primeranej kompenzácie musí preto prejsť testom
proporcionality.Niejesporné,žeibačiastočnéuspokojenieveriteľaprikolektívnomuspokojenízmajetku

úpadcu je legitímne a primerané. No zásah spočívajúci v odobratí majetkovej hodnoty, ktorú záložné
právo predstavuje, pričom tento zásah nie je potrebný na kolektívne uspokojenie veriteľov, lebo s
konkurzom súvisí iba veľmi okrajovo, by nesledoval cieľ a nebol by ústavne konformný.“ Na základe
uvedeného dospel správny súd k záveru, že žalovaný správne právne vec posúdil, ak nevykonal výmaz
záložného práva záznamom v zmysle návrhu žalobcu, a teda neboli splnené podmienky na zrušenie

napadnutého opatrenia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP.

40. Druhý žalobný bod súvisiaci so žalobcom tvrdenou nepreskúmateľnosťou napadnutého opatrenia
správny súd vyhodnotil rovnako ako nedôvodný. Procesný postup úradu v prípadoch vykonania, či
nevykonania zápisu do katastra nehnuteľností záznamom bol v Katastrálnom zákone v znení účinnom

v čase vydania napadnutého opatrenia upravený v § 34 až § 37. Túto právnu úpravu možno označiť za
pomerne strohú. V tomto smere zásadným je ustanovenie § 34 ods. 3 Katastrálneho zákona v znení
účinnom v čase vydania napadnutého opatrenia, ktoré zároveň priamo vylučuje aplikáciu Správneho
poriadku pri postupe úradu v prípadoch vykonania, či nevykonania zápisu do katastra nehnuteľnostízáznamom. Procesný postup úradu, ktorý na základe návrhu dospeje k záveru, že zápis záznamom
nevykoná, teda nie je v zákone žiadnym spôsobom upravený a je tak na úrade akú formu v danom
prípade zvolí. Či je takáto právna úprava dostatočná, je nepochybne relevantná otázka, odpovedať na

túto otázku však nebolo v danom prípade úlohou správneho súdu. Ak teda zákon žalovanému neurčil
procesný postup ako postupovať v prípade, že záznam nevykoná a žalovaný „vybavil“ návrh žalobcu
na vykonanie výmazu záložného práva záznamom oznámením, v ktorom uviedol, že výroky doložených
rozsudkov neurčujú zánik záložného práva, že vo veci neexistencie záložného práva prebieha konanie
na Okresnom súde Košice II a že nebol preukázaný žiadny dôvod zániku záložného práva ex lege,

nemožno tento postup žalovaného, resp. napadnuté opatrenie vyhodnotiť ako zjavne nezákonné
s dôsledkom nevyhnutnosti zrušenia napadnutého opatrenia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti.

41. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní
napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi
a v danom prípade nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého opatrenia

žalovaného, na základe čoho správny súd správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú
zamietol.

42. K návrhu žalovaného na spojenie predmetného konania s konaním vedeným správnym súdom pod
sp. zn. KE-8S/146/2020, správny súd uvádza, že tak ako to vyplýva aj z odôvodnenia tohto rozsudku,

vo veci vedenej pod sp. zn. KE-8S/146/2020 správny súd už rozhodol rozsudkom zo dňa 30.04.2024,
preto návrh žalovaného na spojenie veci vyhodnotil ako neopodstatnený.

43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní
ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené

trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok
na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

44. O náhrade trov konania osoby zúčastnenej na konaní rozhodol správny súd podľa § 169 SSP,
podľa ktorého má osoba zúčastnená na konaní voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný,

v danom prípade voči žalobcovi, právo na náhradu iba tých trov, ktoré jej vznikli v súvislosti s plnením
povinnosti, ktorú jej uložil správny súd a v danom prípade zároveň nebol podaný návrh na priznanie
náhrady ďalších trov konania.

45. V súvislosti s výrokom III. tohto rozsudku správny súd poznamenáva, že pri vyhotovovaní zápisnice

z pojednávania a skrátenej formy rozsudku bez odôvodnenia pre potreby jeho verejného vyhlásenia
formou jeho vyvesenia na úradnej tabuli správneho súdu, došlo k zrejmej nesprávnosti, kedy bola osoba
zúčastnená na predmetnom súdnom konaní vo výroku III. označená ako „ďalší účastník konania“. Keďže
správny súd je podľa § 138 SSP viazaný rozsudkom, len čo rozsudok vyhlási, uvedené pochybenie bude
odstránené postupom podľa § 143 SSP.

46. Senát správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty

nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému
správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak

sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo

pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.