Decision was made at the court Mestský súd Bratislava IV
Judgement was issued by JUDr. Alena Roštárová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: 53C/127/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124407800
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Roštárová
ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2025:6124407800.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Alenou Roštárovou, v právnej veci žalobcu:
Náhradné vozidlo, s.r.o., so sídlom Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 50 496 166, zast. ADVOKÁTI Müller §
Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: proti žalovanému: 1. Generali
Česká pojišťovna a.s., so sídlom Spálená 75/16, Nové Město, Praha, IČO: 452 72 956, v mene ktorého
na území SR koná: Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta
3/A, Bratislava, IČO: 54 228 573, o zaplatenie 1 171,08 eur s príslušenstvom takto
r o z h o d o l :
I. Súd konanie v časti zaplatenia sumy 50 eur z a s t a v u j e.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 1 151,08 eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 8,65% ročne:
- zo sumy 50 eur od 23.09.2024 do 25.11.2024,
- zo sumy 1 151,08 eur 23.09.2024 do zaplatenia,
všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v a n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica podľa zákona č. 307/2016 Z. z.
zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o
upomínacom konaní“) a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 17.10.2024, domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť 1171,08 eur s úrokom z omeškania vo
výške 8,65% ročne od 23.09.2024 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 25.07.2024 došlo v W. k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená
škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol Q. K. (ďalej len
„poškodený“). K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného
u žalovaného. Poškodený nechal poškodené motorové vozidlo za účelom vykonania jeho opravy
odviezť do autoservisu, na čo bezprostredne nadväzovalo uzavretie Zmluvy o nájme dopravného
prostriedku č. XXX/XXXX zo dňa 29.07.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému
náhradné motorové vozidlo. Nájom náhradného vozidla trval od 29.7.2024 do 16.8.2024 po dobu
zotrvania poškodeného vozidla v autoservise, až do ukončenia opravy a doručenia krycieho listu
poisťovňou, po ktorú nemohol poškodený s motorovým vozidlom nijakým spôsobom pre vznik škody
na ňom disponovať. Po dobu trvania nájmu nemal poškodený k dispozícii iné motorové vozidlo a
nájom náhradného motorového vozidla bol pre neho nevyhnutný. Po ukončení doby trvania nájmu
náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 31.08.2024 na
sumu 2767,08 eur s DPH za 19 dní, t.j. dobu užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume
bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie a prevzatie náhradného vozidla. Fakturovaná
suma predstavovala náklady na nájom náhradného vozidla, za ktorých náhradu nesie zodpovednosťpoistenec žalovaného. Poškodený odplatne postúpil svoju budúcu pohľadávku voči žalovanému titulom
jeho nároku na náhradu účelne vynaložených nákladov na nájom náhradného vozidla na žalobcu.
Započítaním pohľadávky poškodeného na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky s pohľadávkou
žalobcu voči poškodenému vyplývajúcou z vyššie uvedenej faktúry v zmysle bodu 5. Zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 16.08.2024 vznikla voči žalovanému pohľadávka vo výške 2 767,08 EUR s DPH,
ktorej postúpenie poškodený oznámil žalovanému. Žalobca vyzval žalovaného na náhradu nákladov
účelne vynaložených na nájom náhradného vozidla, ktorá pohľadávka mu bola postúpená poškodeným.
Žalovaný dňa 11.09.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 1 596 eur. Žalovaný postupoval
v rozpore so svojimi zákonnými povinnosťami a poistné plnenie krátil nedôvodne a na základe
svojvoľných výpočtov. Vzhľadom k tomu, že žalovaný neposkytol žalobcovi poistné plnenie v rozsahu
zodpovedajúcom pohľadávke žalobcu titulom náhrady škody vo forme účelne vynaložených nákladov
na náhradné vozidlo používané poškodeným po dobu nemožnosti užívania poškodeného motorového
vozidla v dôsledku škodovej udalosti zapríčinenej poistencom žalovaného, je žalobca aktívne vecne
legitimovaný na podanie tohto návrhu na vydanie platobného rozkazu na zaplatenie dlžnej sumy
predstavujúcej rozdiel medzi nákladmi na nájom náhradného vozidla vyplývajúcimi z vyššie uvedenej
faktúry a poskytnutým poistným plnením zo strany žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené sa
žalovaný dostal do omeškania s poskytnutím poistného plnenia žalobcovi ako postupníkovi v celosti,
ktoré bol povinný poskytnúť žalobcovi najneskôr do 21.09.2024 podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP.
Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 06.09.2024 podľa oznámenia o poskytnutí poistného
plnenia. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v obdobných súdnych sporoch ustálila súdna prax, v zmysle
ktorej zmluva o postúpení pohľadávky predstavuje to, že došlo k úhrade faktúry a zároveň k postúpeniu
pohľadávky.Zákonnýnároknanáhradunákladovúčelnevynaloženýchnaprenájomnáhradnéhovozidla
voči žalovanému tak zostáva zachovaný, zmenila sa len osoba oprávnená domáhať sa uspokojenia
predmetnejpohľadávky.Dlžníkomvtomtoprípadejeprávežalovaný,nakoľkovčaseuzatvoreniazmluvy
o postúpení pohľadávky došlo k úhrade faktúry a teda aj k vzniku škody. (napr. rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn. 8Co/24/2020-133, uznesenie Krajského súdu v Bratislave
zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3Cob/220/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp.
zn. 14Cob/55/2019, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 25.09.2019 sp. zn. 13Cob/49/2019 a
rozsudokKrajskéhosúduvŽilinezodňa30.05.2019,sp.zn.9Co/300/2018).Kpostupovanejpohľadávke
žalobca uvádza, že poškodený sa dostal do situácie, keď bol nútený si prenajať náhradné motorové
vozidlo za jeho poškodené vozidlo v dôsledku poistnej udalosti zavinenej poistencom žalovaného, a
teda tento stav nebol výsledkom jeho dobrovoľného rozhodnutia. Ujma poškodeného spočívala v tom,
že poškodený vynaložil náklady za nájom náhradného vozidla, k zapožičaniu ktorého bol poškodený
donútený práve vzniknutou poistnou udalosťou, ktorú nespôsobil a uplatňovaná náhrada nákladov
za používanie náhradného motorového vozidla len reparuje poškodenému stav, keď nemohol z titulu
poistnej udalosti svoje motorové vozidlo používať. Od poškodeného nemožno spravodlivo očakávať,
že po dobu, po ktorú sa jeho poškodené vozidlo nachádza v autoservise, zmení svoj životný štýl v
tom smere, že namiesto auta začne cestovať pešo, bicyklom alebo prostriedkami hromadnej dopravy
a preto mu nemožno vytknúť, že si od žalobcu prenajal náhradné vozidlo. Užívanie prenajatého
náhradného vozidla počas celej fakturovanej doby bolo v priamej príčinnej súvislosti s predmetnou
poistnou udalosťou. Jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu
náhradnéhomotorovéhovozidlajedoručenieoznámeniaoukončenílikvidáciepoistnejudalostiapoukaz
finančných prostriedkov, ak na ne vzniká nárok, oprávnenému (napr. rozhodnutie Krajského súdu v
Bratislave, sp. zn. 1Cob/85/2015). Dojednané nájomné, vrátane poplatku za pristavenie a prevzatie
náhradného vozidla, ako dôvodí i súdna prax, predstavujú skutočnú škodu, právo na náhradu ktorej
bolo platne postúpené na žalobcu (napr. rozsudok Krajského súdu Žilina zo dňa 22.11.2017, sp. zn.
13Cob/110/2017, rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.09.2019, sp. zn. 11Co/187/2019); boli
poškodeným nutne a účelne vynaložené, keďže boli vynaložené v súvislosti s tým, že poškodený fakticky
nemohol užívať vlastné motorové vozidlo počas toho, ako sa nachádzalo v autoservise. Poškodený
si prenajal porovnateľné vozidlo s poškodeným motorovým vozidlom nemajúc v zmysle súdnej praxe
povinnosť vyhľadávať najvýhodnejšiu ponuku (napr. rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa
06.06.2017, sp. zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn.
2Cob/134/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline zo dňa 12.12.2018, sp. zn. 13Cob/116/2018). Pre
prípad vzniku pochybností ohľadom nároku žalobcu na zaplatenie úrokov z omeškania poukazujeme
na právny názor a závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v Náleze Ústavného súdu
SR zo dňa 14.10.2021, sp. zn. III. ÚS 309/2020-33, ktorým bol zrušený Rozsudok Najvyššieho súdu
SR zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 3 Cdo 145/2017. Ústavný súd SR sa v odôvodnení predmetného nálezu
zaoberal otázkou povinnosti poisťovne zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitnéhopredpisu,konkrétnepodľa§11ods.8zákonaoPZP.Právnynázordovolaciehosúduotom,žepovinnosť
zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody
a že žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti uloženej mu
právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody, vyhodnotil Ústavný súd
SR ako neakceptovateľný. Tým zároveň zaujal zjednocujúce stanovisko vo vzťahu k výkladu ustanovení
§ 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP v spojení s legislatívou Európskej únie. Rovnakým spôsobom rozhodol
Ústavný súd SR nálezmi vo veciach sp. zn. III. ÚS 214/2020 a III. ÚS 215/2020.
3. OkresnýsúdBanskáBystricavydaldňa208.11.2024platobnýrozkaz,sp.zn.12Up/1781/2024ktorým
uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi istinu 1 171,08 s úrokom z omeškania vo výške 8,65%
ročne zo sumy 1 171,08 eur od 23.09.2024 do zaplatenia a náhradu trov konania, alebo v tej istej
lehote podaťodpor.Nakoľkožalovanýpodalvčasvecneodôvodnenýodpor,došlokzrušeniuplatobného
rozkazu a vec bola postúpená tunajšiemu súdu.
4. Žalovaný v odpore uviedol, že skutkové okolnosti ako žalobca v žalobe. Uviedol, že v rámci likvidácie
poistnej udalosti žalovaný priznal poškodenému náhradu za 19 dní nájmu náhradného motorového
vozidla, pričom priznal denný nájom vo výške 84 eur s DPH (84 eur x 19 dní = 1.596 eur). Žalovaný
v rámci likvidácie poistnej udalosti dospel k záveru, že uplatnené náklady vo výške .171,08 eur s
DPH (žalovaná istina) nie sú oprávnené a tak tieto náklady nepriznal. Žalovaný po doručení žaloby
preskúmal už vykonané šetrenie poistnej udalosti a dospel k záveru, že ním pôvodne priznaná výška
denného nájmu za prenájom náhradného motorového vozidla bola určená ako primeraná a obvyklá cena
v danej triede resp. kategórii motorového vozidla v regióne a tak žalovaný trvá na tom, že žalobcom
uplatnená výška denného nájmu za prenájom náhradného motorového vozidla je neprimerane vysoká
až premrštená - žalobca si uplatnil denný nájom vo výške až 143 eur s DPH. Dodal, že žalobca
nielen pri uplatnení nároku na náhradu za prenájom náhradného motorového vozidla u žalovaného
nepredložil žiadne cenníky, z ktorých pri fakturovanej cene vychádzal, ale rovnako tak nepredložil
žiadne cenníky ani k podanej žalobe. Žalovaný má teda za to, že žalobca v podanej žalobe vôbec
nepreukázal dôvodnosť ním uplatnenej výšky denného nájmu náhradného motorového vozidla a teda
nepreukázal, že by ním uplatnená výška denného nájmu bola obvyklá a primeraná. Žalobca k žalobe
nepriložil žiadne cenníky, ktoré by zdôvodnili ním vyfakturovanú sumu denného nájmu náhradného
motorového vozidla. Žalovaný na preukázanie dôvodnosti svojich postupov poukazuje na cenníky
autopožičovní ponúkajúcich na prenájom motorové vozidlá akým bolo poškodené motorové vozidlo
a tiež akým bolo náhradné motorové vozidlo. Z predmetných cenníkov vyplýva, že motorové vozidlo
zn. Mercedes Benz E (poškodené motorové vozidlo) sa ponúka v autopožičovniach na prenájom
v nižších cenách ako bola cena vyfakturovaná žalobcom poškodenému. Rovnako tak aj motorové
vozidlo zn. Mercedes Benz GLC sa prenajíma za nižšiu sumu ako bola suma vyfakturovaná žalobcom.
Žalovaný má za to, že žalobca si účtoval vyššiu sumu za prenájom náhradného motorového vozidla
ako bola reálna cena motorového vozidla zn. Mercedes Benz E alebo aj motorového vozidla zn.
Mercedes Benz GLC, za ktorú sa tieto motorové vozidlá bežne prenajímajú. Z cenníka autopožičovne
GlobalCar so sídlom v Banskej Bystrici vyplýva cena prenájmu motorového vozidla zn. Mercedes
Benz E (akým bolo poškodené motorové vozidlo) vo výške 84 Eur s DPH na 1 deň pri dĺžke
prenájmu 19 dní. Z cenníka autopožičovne Hedinautomotive so sídlom v Banskej Bystrici vyplýva
cena prenájmu motorového vozidla zn. Mercedes Benz E (akým bolo poškodené motorové vozidlo) vo
výške 110 eur s DPH pri dĺžke prenájmu 19 dní. Z cenníka autopožičovne FastCar so sídlom v Žiline
vyplývajú ceny prenájmu motorových vozidiel zn. Mercedes Benz E (akým bolo poškodené motorové
vozidlo) a zn. Mercedes Benz GLC (akým bolo náhradné motorové vozidlo) v sumách nižších ako
bola suma vyfakturovaná žalobcom pri dĺžke prenájmu 19 dní (napr. motorové vozidlo zn. Mercedes
E vo výške 72 eur s DPH). Žalovaný aj s poukazom na vyššie uvedené cenníky žalobcovi (resp.
poškodenému) priznal oprávnenú a adekvátnu sumu denného nájmu za prenájom motorového vozidla
v regióne za 19 dní. Vyššie uvedené cenníky preukazujú, že motorové vozidlo zn. Mercedes Benz
E (poškodené motorové vozidlo) sa v rámci autopožičovní ponúka na prenájom v sume o niekoľko
desiatok Eur nižšej ako bola suma, za ktorú zapožičal žalobca poškodenému náhradné motorové
vozidlo. Rovnako tak sa za nižšiu sumu v autopožičovniach prenajíma aj motorové vozidlo zn. Mercedes
Benz GLC (náhradné motorové vozidlo). Z uvedeného podľa názoru žalovaného jednoznačne vyplýva,
že vyfakturovaný nájom náhradného motorového vozidla žalobcom bol neprimeraný a neobvyklý
- t.j. uplatnenú sumu nemožno považovať za účelne vynaložený náklad v súvislosti so škodovou
udalosťou zo dňa 25.07.2024. Žalovaný trvá na tom, že žalobcom uplatnená výška denného nájmu
za prenájom náhradného motorového vozidla je neprimerane vysoká a neobvyklá a žalovaný už
poskytolnáhraduzaúčelnevynaloženénákladysúvisiacesprenájmomnáhradnéhomotorovéhovozidla
poškodenému . Žalovaný po preskúmaní už vykonaného šetrenia okrem vyššie uvedených záverov(uplatnený nájom je neprimerane vysoký) dospel zároveň aj k záveru, že poplatok za pristavenie a
prevzatie motorového vozidla vo výške 50 eur s DPH je v tomto prípade dôvodný a tak žalovaný
pristúpil k výplate tohto poplatku na bankový účet žalobcu uvedený v podanom návrhu na vydanie
platobného rozkazu. Žalovaný teda týmto odporom rozporuje sumu vo výške 1.121,08 eur s DPH
(neprimerane vysoká suma fakturovaného denného nájmu). Je nepochybné, že plnenie poskytované
poškodenému z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je
náhradou škody, ktorú poisťovateľ uhrádza poškodenému za škodcu. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky Uznesenia sp. zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016 vyplýva: „Pokiaľ ide o
výšku náhrady škody, otázka skutočnej škody bola riešená už v rozhodnutí R 7/1992, v zmysle ktorého
skutočnou škodou spočívajúcou v nákladoch na vypožičanie či prenájom vozidla, prevyšujúcich náklady
na prevádzku vlastného vozidla, je zodpovedný subjekt povinný nahradiť iba v rozsahu, v akom náklady
boli vynaložené nutne a účelne na vypožičanie - nájom náhradného vozidla, ktoré zodpovedá vozidlu
zadržiavanému.“ Rozsah náhrady, ku ktorej je škodca povinný je obmedzený hľadiskom účelnosti, je
potrebné výšku náhrady škody, za ktorú zodpovedá žalovaný, stanoviť vzhľadom na obvyklé ceny
prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Je nesporné, že poškodený sa
nie svojou vinou dostal do situácie, kedy v dôsledku prevádzky motorového vozidla poisteného u
žalovaného došlo k škode na poškodenom motorovom vozidle, taktiež nie je sporné, že v príčinnej
súvislosti s poškodením poškodeného motorového vozidla bol poškodený nútený zapožičať si náhradné
motorové vozidlo po dobu opravy poškodeného motorového vozidla. Žalovaný však zastáva názor, že
poškodený bol v súvislosti s prenájmom náhradného motorového vozidla povinný počínať si tak, aby
nedochádzalo k bezdôvodnému zväčšovaniu rozsahu škody s prihliadnutím na § 415 Občianskeho
zákonníka a aby nedochádzalo k neúčelnému prenájmu z cenového hľadiska. Žalovaný podotýka,
že nikto poškodenému nezapiera jeho právo na slobodný výber autopožičovne, no ak tento nebude
vybratý s ohľadom na to, aby sa predchádzalo vzniku (rozšíreniu) ďalšej škody, musí poškodený, resp.
žalobca znášať riziko, že mu budú vyplatené len primerané náklady, a nie všetky vynaložené. V zmysle
zákonnej úpravy povinného zmluvného poistenia má poistený právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené a preukázane nároky. Žalovaný má za to, že žalobca svoje nároky nepreukázal
v rozsahu, v akom boli uplatnené, aj keď je povinný tak urobiť vzhľadom na úpravu povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Žalovaný si ďalej dovoľuje poukázať na tú okolnosť,
že žalobca prezentuje na svojej webovej stránke www.pomocmotoristom.sk zavádzajúce informácie
pre poškodených, keď uvádza: „Ak ste sa stali poškodeným pri dopravnej nehode, poskytneme vám
náhradné vozidlo zadarmo.“ Práve poskytovaním takýchto zavádzajúcich informácií sa žalobca zjavne
snaží získať klientelu tým, že všetko za nich vybaví a vozidlo poskytne zadarmo, keďže škoda z titulu
prenájmu náhradného motorového vozidla bude zaplatená poisťovateľom vinníka a to v akejkoľvek
výške. Taktiež poukazuje na skutočnosť, že na rozdiel od iných autopožičovní, žalobca na svojej webovej
stránke nezverejňuje zoznam prenajímaných motorových vozidiel s cenníkom s ohľadom na dĺžku
prenájmu, čo vzbudzuje pochybnosti o transparentnosti cenotvorby prenájmu náhradných motorových
vozidiel žalobcu a zneužívaní skutočnosti, že poškodený za prenájom nemusí platiť, preto je možné
stanoviť nájomné za motorové vozidlá v akejkoľvek výške, čo nemôže požívať právnu ochranu. V
nadväznosti na uvedené žalovaný poukazuje aj na nález ÚS ČR zo 14. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS
2043/17. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie svojho
nároku, tj. nepreukázal, že vyfakturovaná denná cena prenájmu náhradného motorového vozidla bola v
danom mieste a čase obvyklá a primeraná, aj keď je povinný tak urobiť vzhľadom na úpravu povinného
zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu.
5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odporu žalovaného uviedol, že odpor podaný žalovaným
považujeme za nedôvodný a neopodstatnený. Obrana žalovaného uplatnená v odpore nemá oporu
v skutkovom, ani právnom stave, a je produkovaná len v úmysle vyhnúť sa a oddialiť plnenie
splatnej pohľadávky. Žalovaný opakovane uplatňuje rovnaké prostriedky procesnej obrany vo viacerých
súdnych sporoch vedených na rovnakom alebo obdobnom skutkovom základe. Predmetné prostriedky
procesnej obrany však možno považovať za neúčinné alebo nedôvodné, čo vedie k záveru o danosti a
preukázanosti žalobcom uplatneného nároku, o čom svedčia súdne rozhodnutia okresných i krajských
súdov v stovkách skutkovo rovnakých alebo obdobných sporov iniciovaných proti žalovanému a
ďalším poisťovniam. Žalovaný považuje nárok žalobcu za nedôvodný s poukazom na nutne a účelne
vynaložené náklady na prenájom náhradného vozidla v súvislosti so vznikom škody, konkrétne v danom
prípade s poukazom na výšku denného nájomného. Žalovaný stanovil dennú sadzbu za prenájom
náhradného vozidla vo výške 84 eur za deň, pričom uviedol, že vychádzal z prieskumu trhu v danom
regióne a s ohľadom na typ poškodeného vozidla. Na podloženie svojich tvrdení predložil spolu s
odporom cenníky autopožíčovní, ktoré majú preukazovať denný nájom pre daný typ vozidla. Ak sažalovaný odvoláva na obvyklé ceny prenájmu obdobných motorových vozidiel v danom mieste a
čase, tento účelovo skúmal vzorku trhu s čo najnižšou výškou denného nájomného, ktorá by svedčila
jeho tvrdeniam. Je názoru, že prieskum trhu prostredníctvom internetu nemožno považovať v celom
rozsahu za relevantné východisko pri určovaní účelnej ceny za prenájom náhradného vozidla, nakoľko
z cenníkov autopožíčovní nie je zrejmé čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a či je uvádzaná
cena finálna. Pokiaľ teda žalovaný sám stanovil ako primeranú výšku denného nájomného práve
sumu 84 eur, takýto postup považuje za svojvoľný a neopodstatnený. Poukazuje na to, že výška
denného nájmu sa odvíja okrem iného aj od výbavy, konkrétneho modelu a značky motorového vozidla,
s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla. Vzhľadom k tomu bola výška
denného nájomného vozidla Mercedes Benz GLC v danom prípade stanovená na sumu 143 eur aj
s prihliadnutím na typ a kategóriu poškodeného motorového vozidla Mercedes Benz E. Poukázal na
prehľad cien denného nájmu porovnateľných vozidiel v regióne Trenčín - z portálu autoprestige.sk
predstavuje denné nájomné porovnateľného poškodeného vozidla BMW 840 sumu vo výške 220,10
eur na deň s DPH a vozidlo Audi A6 Avant vo výške 138 eur na deň s DPH. Rovnaká autopožičovňa
poskytuje prenájom porovnateľného vozidla Land Rover Range Rover Velar s náhradným vozidlom v
sume vo výške 220,10 eur na deň s DPH Vzhľadom na uvedené má za to, že žalobcom účtovaná
výška denného nájomného v sume 143 eur je cenou primeranou, obvyklou a teda uplatnený nárok
žalobcu nijako neprekračuje výšku obvyklej ceny prenájmu obdobných vozidiel v danom mieste a
čase za porovnateľné osobné motorové vozidlo. Žalovaný pri určovaní ceny prenájmu vychádza
pravdepodobne tiež z ceny stanovenej jednotlivými prenajímateľmi v závislosti od dĺžky prenájmu, čo
však vzhľadom na skutkové okolnosti tohto prípadu nemožno považovať za správny postup. Cenníky
bežných autopožíčovní sa odvíjajú od počtu dní prenájmu, nakoľko zvyčajne nájomca vie uviesť na
ako dlho si chce vozidlo prenajať, požičovne podľa toho upravujú a korigujú svoje podnikateľské
aktivity. Žalobca však nie je klasickou autopožičovňou, fakturuje si skutočnú dobu prenájmu, a to
tak, že cena za každý deň je rovnaká ako za prvý deň nájmu, pretože poškodený ani požičovňa
nevedia vopred stanoviť dĺžku trvania opravy. Žalovaný teda pri likvidácii berie do úvahy najmä dĺžku
nájmu, čo pri tejto spätnej kalkulácii je možné, avšak v čase uzavretia nájomnej zmluvy žalobca s
poškodeným sú v pozícii, kedy dobu prenájmu nevedia určiť presným časovým ohraničením a doba
nájmu sa tak odvíja od skutočnosti - vykonania opravy poškodeného vozidla a vydania krycieho listu
poisťovateľom resp. poskytnutia poistného plnenia za opravu. S poukazom na tento atribút (doba
nájmu) tak nevedia upraviť výšku denného nájomného. Keby si aj poškodený prenajal vozidlo v
konkurenčnej autopožičovni, pri oprave dlhšej ako napr. tri dni, by pravdepodobne musel uzatvoriť
viacero na seba nadväzujúcich nájomných zmlúv (s nezníženou výškou denného nájomného) alebo
zvážiť riziko, prenajať si náhradné vozidlo na dobu odhadovanej opravy (danú servisom), ktorá však
nemusí zodpovedať reálnej dobe opravy - kedy denné nájomné by bolo síce v nižšej výške, ale ak by
oprava poškodeného vozidla skončila skôr ako dohodnutá doba nájmu, poškodený by pravdepodobne
stratil výhodu nižšieho nájomného, prípadne by náklady na nájom presahujúci dobu opravy motorového
vozidla musel znášať sám. Z judikatúry vyplýva, že poškodený nemá nijakú právnu povinnosť, na
základe ktorej by mal po dopravnej nehode hľadať najlacnejšiu požičovňu alebo podrobne skúmať a
porovnávať iné poistné podmienky, ktorými sa riadi požičiavanie automobilov u jednotlivých poisťovní.
Skutočnou škodou je nájomné za prenajaté porovnateľné motorové vozidlo, nie aritmetický priemer,
resp. individuálne výpočty poisťovní o možnej (predpokladanej) výške nájomného v náhodne vybranom
okruhu požičovní prostredníctvom internetu (napr. rozsudok OS Bratislava I zo dňa 06.06.2017, sp.
zn. 27Cb/39/2012, rozhodnutie KS v Bratislave zo dňa 05.05.2015, sp. zn. 2Cob/134/2014). Žalovaný
v odpore taktiež uviedol, že žalobca prezentuje na svojej webovej stránke www.pomocmotoristom.sk
zavádzajúce informácie pre poškodených. Predmetná stránka nepatrí žalobcovi, ale spoločností Pomoc
Motoristom, s.r.o., čo je subjekt odlišný od žalobcu. Žalobcova internetová stránka sa nachádza
na doméne www.nahradnevozidlo.eu . Žalovaný v podanom odpore
poukázal okrem iného na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 14.02.2018, sp. zn. IV.
ÚS 2043/17, podľa záverov ktorého považuje obchodný model žalobcu a jeho podnikateľskú činnosť
za parazitovanie na systéme povinného zmluvného poistenia, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého
obchodného styku. Takéto argumenty vyhodnocujeme ako účelové a špekulatívne. V celom rozsahu
odmietame, že by žalobca akýmkoľvek spôsobom parazitoval na povinnom zmluvnom poistení. Žalobca
je podnikateľským subjektom, ktorý svojim klientom ponúka komplexné služby, podniká v súlade so
zákonnými ustanoveniami a tiež pomáha poškodeným zmierniť stav, ktorý im bol vnútený dopravnou
nehodou. Žalobca uvádza, že nie je v jeho záujme, a podľa jeho názoru, ani v záujme autoservisu, aby
opravované vozidlo zotrvalo v autoservise po nejakú konkrétnu dobu alebo dlhšie ako je nevyhnutné.
Žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti prenajíma motorové vozidlá, tzn. akonáhlesa ukončí nájom vozidla, toto prenajme ďalšiemu záujemcovi. Autoservis je povinný dodržiavať lehoty
pre vykonanie opráv a v jeho imanentnom záujme je opraviť čo najviac vozidiel, tzn. že pre autoservis
je ekonomicky najvýhodnejšie vykonať opravu čo najrýchlejšie a vozidlo odovzdať, aby mohol do
autoservisuprijaťďalšievozidlozaúčelomopravy.Poškodenýmátaktiežzáujemnačomožnonajskoršej
opravesvojhopoškodenéhovozidla,zatýmtoúčelomsitiežzvolilautorizovanýservis,ktorýjezmluvným
partnerom žalovaného. S užívaním požičaného vozidla sú spojené viaceré povinnosti, medzi nimi i
povinnosť nahradiť škodu autopožičovni, ktorej sa v prípade vedenia motorových vozidiel nie vždy dá
predísť, čo by náklady poškodeného spojené s dopravnou nehodou, v dôsledku ktorej si náhradné
vozidlo prenajal, jednoznačne niekoľkonásobne navýšilo. Zotrval na žalobe.
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 03.03.2025 uviedol, že žalovaný rozporuje všetky tvrdenia
žalobcu uvedené vo vyjadrení žalobcu a zotrváva na svojej procesnej obrane uvedenej v podanom
odpore proti platobnému rozkazu. Žalovaný považuje žalobu za nedôvodnú a neopodstatnenú. Žalobca
vo svojom vyjadrení žalobcu namieta spôsob prieskumu trhu cien prenájmu autopožičovní s rovnakými
alebo porovnateľnými motorovými vozidlami ako bolo poškodené a/alebo zapožičané motorové vozidlo
s cenníkmi dostupnými na internete a robiť týmto spôsobom prieskum trhu, nakoľko nie je zrejmé,
čo všetko je zahrnuté v uvádzanej cene a či je táto cena finálna. Žalovaný však poukazuje na to, že
žalobca v rozpore s touto argumentáciou sám predkladá súdu na podporu svojich tvrdení cenníky iných
autopožičovní taktiež stiahnuté z internetu. Žalovaný považuje za absurdné na jednej strane namietať
relevantnosť predložených cenníkov žalovaného a následne predkladať vlastné cenníky z internetu
tváriac sa, že ich právna relevancia je nenapadnuteľná. Uviedol, že absolútne odmieta tvrdenie žalobcu,
že by žalovaný účelovo skúmal vzorku trhu s čo najnižšou výškou denného nájomného. Žalovaný
má naopak za to, že práve žalobca účelovo poukazuje na najvyššie ceny denného nájmu uvedené
v ním predložených cenníkoch, ktoré platia v prípade prenájmu motorového vozidla na 1 deň, hoci
prenájom náhradného motorového vozidla trval až 19 dní a nie len 1 deň. Žalovaný dopĺňa, že on
nerozporuje relevantnosť predkladania cenníkov z internetu ako takých na preukázanie svojich tvrdení o
obvyklosti ním stanovenej ceny za prenájom motorového vozidla, avšak namieta argumentáciu žalobcu,
ktorý poukazuje na najvyššie ceny (cena za 1 deň prenájmu motorového vozidla) v ním predložených
cenníkoch z internetu. Žalovaný nesúhlasí a odmieta tvrdenie žalobcu, že by žalobcom účtovaná výška
denného nájomného v sume 143 eur s DPH mala byť cenou obvyklou a primeranou. Žalovaný má
za to, že žalobcom uplatnený nárok prekračuje výšku obvyklej a primeranej ceny prenájmu rovnakých
alebo obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Žalovaný poukazuje na to, že žalobca k
podanému Vyjadreniu žalobcu predložil cenníky k motorovým vozidlám, ktoré zobrazujú ceny prenájmu
motorových vozidiel len na 1 deň a vôbec nezohľadňujú skutočnosť, že nájom náhradného motorového
vozidla v čase opravy poškodeného motorového vozidla trval až 19 dní (kedy je výška ceny nájmu
náhradného motorového vozidla nepochybne nižšia) a nie len 1 deň . Žalovaný je názoru, že žalobca
predložil súdu cenníky, ktoré sú pre tento spor irelevantné, keďže zohľadňujú sumu len za 1 deň
prenájmu náhradného motorového vozidla a nie sumu zodpovedajúcu skutočnej dobe nájmu, ktorá
trvala 19 dní. Žalovaný má za to, že predloženými cenníkmi žalobca vôbec nepreukázal obvyklosť
resp. primeranosť ním fakturovanej dennej sadzby za prenájom náhradného motorového vozidla a
tieto ako už uviedol vyššie považuje za v celom rozsahu irelevantné a nepodstatné pre ďalší priebeh
súdneho konania. Žalovaný dodáva, že dokonca jeden z cenníkov, ktoré žalobca vo svojom Vyjadrení
žalobcu spomína a na ktorý poukazuje nebol žalovanému doručený a tak sa k nemu nedokáže vyjadriť,
avšak predpokladá, že rovnako ako tie ostatné cenníky tiež zohľadňuje len cenu nájmu náhradného
motorového vozidla za 1 deň a nie za 19 dní. Žalobca vo svojom Vyjadrení rozporuje správnosť postupu
žalovaného pri určovaní ceny prenájmu vychádzajúc od dĺžky prenájmu, nakoľko cenníky bežných
autopožičovní sa odvíjajú od vopred určeného počtu dní prenájmu, pričom však v danom prípade
poškodený ani požičovňa po škodovej udalosti nevedia vopred stanoviť dĺžku trvania opravy a tým ani
dĺžku prenájmu. Žalobca tvrdí, že ak by si poškodený prenajal vozidlo v konkurenčnej autopožičovni
napr. tri dni, pravdepodobne by musel uzatvoriť viacero na seba nadväzujúcich nájomných zmlúv s
nezníženou výškou denného nájomného alebo zvážiť riziko prenajať si náhradné vozidlo na dobu
odhadovanej opravy, ktorá však nemusí zodpovedať reálnej dobe opravy - kedy denné nájomné by
bolo síce v nižšej výške, ale ak by oprava poškodeného vozidla skončila skôr ako dohodnutá doba
nájmu, poškodený by pravdepodobne stratil výhodu nižšieho nájomného, prípadne by náklady na nájom
presahujúci dobu opravy motorového vozidla musel znášať sám. Žalovaný predmetnú argumentáciu
žalobcu rozporuje, považuje ju za účelovú a tendenčnú v snahe presvedčiť súd o obvyklosti ním
fakturovanej dennej sadzby prenájmu zapožičaného náhradného motorového vozidla. V súvislosti s
vyššie uvedeným dovoľuje poukázať aj na zaužívanú prax autopožičovní ohľadom dĺžky prenájmu, ktoré
postupujú tak, že ak klient, resp. poškodený nevie vopred na akú dobu potrebuje prenajať motorovévozidlo nájomná zmluva sa uzatvorí podľa predpokladu klienta a následne autopožičovne realizujú
vyúčtovanie podľa skutočného obdobia na aké motorové vozidlo poškodený využíval. Zároveň je z
praxe autopožičovní zrejmé, že čím je dĺžka prenájmu dlhšia, tým je nájom za náhradné motorové
vozidlo nižší. žalovaný predloženými potvrdeniami vyvracia argumentáciu žalobcu, že ceny prenájmu
na 1 deň sa narastajúcou dĺžkou prenájmu znižujú iba v prípade prenájmu v „bežnej autopožičovni“
na vopred dohodnutú dobu, t.j. ak poškodený vopred vie, na akú dobu si chce motorové vozidlo
zapožičať. Má za to, že poškodený, ktorého auto je v oprave po škodovej udalosti, spravidla nikdy nevie
s istotou určiť presnú dobu prenájmu, čo však podľa názoru žalovaného nemôže ísť na ťarchu škodcu
resp. poisťovateľa, ktorý nahradí škodu spočívajúcu vo fakturovanej sume za prenájom motorového
vozidla zapožičaného počas doby opravy z povinného zmluvného poistenia škodcu. Z predložených
potvrdení, ale aj z likvidačnej praxe žalovaného vyplýva, že je bežnou praxou autopožičovní fakturovať
za prenájom až po ukončení prenájmu a podľa reálnej dĺžky prenájmu, pričom pre takéto prípady
spravidla nemajú nastavené osobitné cenníky s vyššími sadzbami prenájmu, ako to tvrdí žalobca vo
svojom vyjadrení žalobcu. Žalovaný nepopiera, že poškodený, resp. v tomto prípade žalobca z titulu
postúpenia pohľadávky poškodeného má nárok na náhradu primeraných nákladov, avšak je potrebné
uviesť, že poškodení nemajú automaticky nárok na vyplatenie uplatnených nárokov v akejkoľvek výške.
Žalovaný nie je povinný uhradiť za poškodeného všetky náklady, ku ktorým sa poškodený zaviazal, ale
len náklady vynaložené účelne a v primeranej/obvyklej výške (preukázanej primeranej výške). Poukázal
na Uznesenie NS SR y zo dňa 28.06.2016, spi. zn.: 3 MCdo 3/2015, rozsudok KS v Bratislave č. k.
9Co/64/2022 - 431 zo dňa 09.02.2023, rozhodnutie OS Bratislava IV í č. k. 9C/73/2015-91 zo dňa
24.03.2017 v spojení s rozhodnutím KS v Bratislave č. k. 7Co/319/2017-123 zo dňa 25.04.2018. K
námietke žalobcu, že webová stránka na ktorú poukázal v odpore nepatrí žalobcovi, uviedol, že na
webovej stránke www.pomocmotoristom.sk je ako adresa sídla spoločnosti/prevádzkovateľa uvedená
adresa, ktorá je totožná s adresou sídla žalobcu a hoci na webovej stránke nemajú uvedené svoje
obchodné meno, podľa obchodného registra je Náhradné vozidlo s.r.o. jedinou spoločnosťou majúcou
sídlo na tejto adrese, ktorá má v predmete činnosti zapísaný prenájom hnuteľných vecí (motorových
vozidiel). Žalovaný si taktiež dovoľuje poukázať na skutočnosť, že žalobca pri oficiálnej komunikácii
so žalovaným používal e-mailový podpis, v ktorom vystupoval v mene spoločnosti žalobcu Náhradné
vozidlo, s.r.o. konateľ a spoločník W.. K., ktorý je zároveň konateľom a spoločníkom v spoločnosti W.
V., B..T..Y.. a v e-mailovom podpise mal logo pomoci motoristom aj s odkazom na webovú stránku
www.pomocmotoristom.sk. Žalovaný tak nemá pochybnosti o prepojení žalobcu s uvedenou webovou
stránkou. Čo sa týka webovej stránky www.nahradnevozidlo.eu, tak táto na žalovaného pôsobí ako
neúplná resp. nedokončená a len na rýchlo vytvorená. Poukazuje na rozhodnutie KS v Bratislave sp.
zn. 7Cob/97/2023 zo dňa 24.04.2024, v ktorom súd v nadväznosti na nevhodnú prezentáciu žalobcu
v dotknutom konaní na jeho internetovej stránke poukázal na poznatok odvolacieho súdu z verejne
dostupných zdrojov, z internetovej stránky žalobcu, kde je uvedené, že žalobca ako špecialista s
dlhoročnou praxou v oblasti likvidácie poistných udalostí a vzdelaný v oblasti práva a poisťovníctva
poskytuje komplexný a profesionálny servis klientom - poškodeným pri poistných udalostiach a tiež na
nález ÚS ČR zo 14. februára 2018, sp. zn. IV. ÚS 2043/17. S poukazom na uvedené má žalobca
nárok na náhradu za prenájom náhradného motorového vozidla vo výške zodpovedajúcej obvyklým a
primeraným cenám za prenájom motorových vozidiel v zodpovedajúcej kategórii. Žalovaný má za to, že
už uhradil žalobcovi denné nájomné za náhradné motorové vozidlo v zmysle obvyklých a primeraných
cien denného nájmu pre príslušnú triedu motorového vozidla. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie svojho nároku, t.j. nepreukázal, že fakturovaná denná cena
prenájmu náhradného motorového vozidla bola v danom mieste a čase obvyklá a primeraná, aj keď
je povinný tak urobiť vzhľadom na úpravu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu.
Považuje žalobu za nedôvodnú a neopodstatnenú a žiada ju zamietnuť.
7. Žalobca v konaní predložil nasledovné listiny: Zmluva o nájme dopravného prostriedku, Protokol
o prenájme náhradného vozidla, Čestné prehlásenie poškodeného, Potvrdenie autoservisu, Faktúra,
Zmluva o postúpení pohľadávky, Oznámenie o postúpení pohľadávky, Uplatnenie náhrady škody z
postúpenej pohľadávky, Doklad o úhrade, Oznámenie o poskytnutí poistného plnenia, Cenové ponuky
spoločnosti autoprestige.sk.
8. Žalovaný v konaní preložil nasledovné listiny: Oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti
adresované žalobcovi, Oznámenie o ukončení likvidácie poistnej udalosti adresované poškodenému,
Cenník autopožičovne Global Car, Cenník autopožičovne Hedinautomotive, Cenník autopožičovne
FastCar, Webová stránka Pomoc Motoristom ,Vyjadrenie autopožičovne GlobalCar SK s.r.o., Vyjadrenie
autopožičovne HELPCAR s.r.o., Vyjadrenie autopožičovne CityRENT s.r.o., Printscreeny z webových
stránok.9. Žalobca vzal žalobu v časti zaplatenia istiny vo výške 50 eur , ktorá predstavuje poplatok za prevzatie
a pristavenie vozidla späť, nakoľko predmetné plnenie bolo na účet žalobcu pripísané dňa 26.11.2024.
10. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
11. Podľa § 145 ods. 1 a 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba
vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v
rozhodnutí vo veci samej.
12. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
13. S poukazom na späťvzatie žaloby v časti zaplatenia sumy 50 eur,, súd v súlade s citovaným
zákonným ustanovením konanie vo v tejto časti zastavil, pričom súhlas žalovaného so späťvzatím
nezisťoval, nakoľko by bol neúčinný.
14. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o PZP“) poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
15. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej
poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
16. Podľa § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému
poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú
poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
17. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie
potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa
oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho
povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b)poskytnúť
poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné
plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu
škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť
poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho
poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
18. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní
po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
19. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť
poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
20. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je
oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok
preukázať.
21. Podľa § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu
vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
22. Podľa § 427 ods. 2 OZ rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového
plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
23. Podľa § 442 ods. 1, ods. 2, ods. 3 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo(ušlý
zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v
peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné,
uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu
24. Podľa § 524 OZ ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou
zmluvou inému. Podľa odseku 2 s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.
25. Podľa § 525 OZ ods. 1 postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa
alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť
postihnutá výkonom rozhodnutia.
26. Podľa § 525 ods. 2 OZ nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo
dohode s dlžníkom.27. Podľa § 529 ods. 1 OZ námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia,
mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky.
28. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.
29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
30. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu je dôvodná.
31. Žalobca sa podanou žalobou domáha po čiastočnom späťvzatí nároku na zaplatenie sumy
1151,08 eur titulom náhrady škody, ktoré vznikli vo forme účelne vynaložených nákladov na prenájom
náhradného vozidla po dobu opravy motorového vozidla poškodeného, v dôsledku škodovej udalosti
zapríčinenej klientom žalovaného. Náhradu škody si žalobca uplatnil u žalovaného listom zo dňa
16.08.2024.
32. Súd sa v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa
rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo
(nárok),respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie
vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej
(existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho
konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania
nenamieta.
33. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu , súd uvádza, že ako je zrejmé v prejednávanej
veci žalobca vystavil poškodenému faktúru za prenájom vozidla, pričom poškodenému na
základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorú má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt
zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na
základe uvedeného prišlo kvázi k forme úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany
poškodeného na žalobcu, nakoľko úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie,
čo zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní. Náklady poškodený ako nájomca náhradného
vozidla voči svojmu veriteľovi ako prenajímateľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k
postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh u žalovaného. Predmetná pohľadávka
mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý
vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Predmetom konania je teda skutočná škoda
podľa § 442 ods. 1 OZ v spojení so zákonom o PZP, t.j. náklady spojené s odstraňovaním dôsledkov
poškodenia, medzi ktoré patrí aj prenájom náhradného motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené a
na skutočnosť, že nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla byť predmetom postúpenia, je podľa názoru
súdu daná aktívna vecná legitimácia žalobcu v konaní ( porovnaj napr .rozhodnutie KS v Bratislave zo
dňa 17.01.2018, sp. zn. 3 Cob 220/2017). S poukazom na uvedené súd má preto preukázanú aktívnu
vecnú legitimáciu žalobcu. Pokiaľ ide o pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného, podľa názoru súdu je
subjektom zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktoré bolo povinne
zmluvne poistené u žalovaného, a preto je v konaní pasívne vecne legitimovaný. Navyše aktívnej
legitimácii žalobcu a pasívnej legitimácii žalovaného objektívne svedčí aj tá skutočnosť, že žalovaný
plnil žalobcovi čiastočne pohľadávku titulom náhrady škody v dôsledku škodovej udalosti.
34. Súd mal v konaní preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že dňa 25.07.2024 došlo v Prievidzi
k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle, ktorého držiteľom v čase
dopravnej nehody bol poškodený. Poškodený uzavrel Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. XXX/
XXXX zo dňa 29.07.2024, na základe ktorej prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo.
Nájom náhradného vozidla trval od 29.7.2024 do 16.8.2024 po dobu zotrvania poškodeného vozidla
v autoservise. Po ukončení doby trvania nájmu náhradného vozidla vystavil žalobca poškodenému
faktúru č. XXXXXXXX splatnú dňa 31.08.2024 na sumu 2767,08 eur s DPH za 19 dní, t.j. dobu
užívania náhradného vozidla. Vo fakturovanej sume bol zahrnutý aj jednorazový poplatok za pristavenie
a prevzatie náhradného vozidla. Cena prenájmu náhradného vozidla za jeden deň bola 143 eur s DPH,
poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla bol 50 eur s DPH. Náhradu škody si žalobca uplatnil u
žalovaného listom zo dňa 16.08.2024. Žalovaný listom zo 06.09.2024 oznámil, že ukončil šetrenie a
dňa 11.09.2024 poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 1 596 eur, nepriznaný rozdiel je vo výške 1
171,08 eur, ktorú sumu si žalobca uplatňuje v konaní. Po čiastočnom plnení žalovaným v sume 50 eur
dňa 26.11.2024 si žalobca uplatnil voči žalovanému sumu 1 151,08 eur.35. Predovšetkým súd uvádza, že skutočnou škodou, ktorá vzniká v súvislosti s poškodením
motorového vozidla poškodenému, sú nielen prípady zmenšenia majetku, ale i prípady potreby
vynaloženia nákladov v príčinnej súvislosti so vznikom škody. V prejednávanej veci nebolo sporné,
že poškodený prišiel v dôsledku poškodenia a opravy svojho motorového vozidla o možnosť užívať
svoje vlastné motorové vozidlo v dôsledku škodovej udalosti zavinenej klientom žalovaného a musel
si vypožičať náhradné vozidlo. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že poškodený má nárok na náhradné
vozidlo len za podmienky, ak je jeho zapožičanie nevyhnutne potrebné a zároveň, že náklady na
takéto zapožičanie sú vynaložené nutne a účelne. Objektívnosť potreby náhradného motorového vozidla
nebola v spore spochybnená a vyjadril ju žalovaný aj tým, že časť týchto nákladov poškodenému
resp. žalobcovi preplatil. Účelnosť vynaložených nákladov na zabezpečenie náhradného motorového
vozidla súvisí so zabezpečením súkromných alebo pracovných potrieb v takom rozsahu, v akom
na ich zabezpečenie bolo používané motorové vozidlo poškodeného. Možnosť využitia náhradného
vozidla počas opravy vlastného motorového vozidla je formou určitej kompenzácie za škodu spôsobenú
na vozidle poškodeného. Náhrada nákladov za požičanie náhradného motorového vozidla reparuje
poškodenému stav, keď nemohol z titulu poistnej udalosti, ktorú sám nezavinil , používať vlastné
motorové vozidlo. Taktiež pokiaľ strany sporu poukazovali na rozsiahlu judikatúru prvostupňových a
odvolacích súdov v obdobných veciach nárokov na náhradu škody, súd uvádza, že každú prejednávanú
vec je nevyhnutné posúdiť individuálne na základe zistených skutkových okolností. Taktiež pokiaľ strany
sporu poukazovali na rozsiahlu judikatúru prvoinštančných a odvolacích súdov v obdobných veciach
nárokov na náhradu škody, súd uvádza, že každú prejednávanú vec je nevyhnutné posúdiť individuálne
na základe zistených skutkových okolností. Pokiaľ ide o judikatúru najvyšších súdnych autorít, súd sa s
ňou stotožňuje a nijako sa od nej nedochýlil ani v aplikácii skutočnej škody ani v otázke, čo sa považuje
za účelné a nevyhnutné náklady vynaložené v príčinnej súvislosti so vznikom škody poškodenému za
nájom náhradného motorového vozidla.
36. Žalovaný namietal výšku ceny prenájmu náhradného vozidla a považoval ju za účelnú a nevyhnutne
vynaloženú len v takom rozsahu, ako uviedol plnil za 19 dní nájmu motorového vozidla, pričom
priznal denný nájom vo výške 84 eur s DPH. Poukazoval pritom na cenníky autopožičovní v Banskej
Bystrici a jednej autopožičovne v Žiline. K uvedeným námietkam žalovaného súd uvádza, že za účelné
a nevyhnutné náklady vynaložené v príčinnej súvislosti so vznikom škody poškodenému za nájom
náhradného motorového vozidla sa považujú náklady vo výške ako sú obvyklé ceny prenájmu
obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Ide teda o priemer cien autopožičovní v danom
miete a čase. Prenájom náhradného motorového vozidla bol uskutočnený v Žiline. Pokiaľ teda ide o
predložené cenníky autopožičovní v Banskej Bystrici, tieto sú pre porovnanie obvyklých cien prenájmu
vozidiel irelevantné. Pokiaľ ide o cenník autopožičovne v Žiline ( teda v mieste, kde došlo aj k prenájmu
náhradného motorového vozidla), súd uvádza, že ide o jednu vzorku. Navyše súd uvádza, že žalovaný
v oznámení o ukončení šetrenia nijako nezdôvodnil žalobcovi, z akých dôvodov a na základe akých
skutočností dospel k záveru, že je opodstatnená iba suma náhrady škody v ním priznanej výške. V
predmetnom oznámení nie je ani zmienka o tom, aké sú obvyklé ceny prenájmu v danom mieste a
čase, z ktorých by pri poskytnutí náhrady škody poškodenému, ktorý bol v dôsledku poškodenia jeho
vozidla vylúčený z užívania svojho motorového vozidla, vychádzal. Poškodený (jeho právny nástupca)
sa tak vôbec nedozvie, z akých dôvodov odmietol žalovaný plniť nárok na náhradu škody v uplatnenej
výške a prečo sumu vyfakturovanú za prenájom náhradného vozidla žalovaný nepovažuje za účelné
a nevyhnutné náklady vynaložené v príčinnej súvislosti so vznikom škody poškodenému za nájom
náhradnéhomotorovéhovozidla, ani nazákladečohojenímpriznanásumaobvyklou cenou prenájmu
obdobných motorových vozidiel v danom mieste a čase. Preto súd uzavrel, že žalovaný pri ukončení
šetrenia škodovej udalosti a pri poskytnutí plnenia a ani v konaní relevantne ničím nespochybnil
žalobcom uplatnenú sumu za prenájom náhradného motorového vozidla poškodeným, ktorá vyplýva z
faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 16.08.2024. Preto aj námietky žalovaného o bezdôvodnom obohatení
sa poškodeného súd považuje za nedôvodné. S poukazom na uvedené súd preto zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy vo výške 1 151,08 eur žalobcovi.
37. Žalobca si popri istine uplatnil aj úroky z omeškania. Pokiaľ ide o úroky z omeškania súd zastáva
právny názor, že špecifické ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP sa vzťahuje v prípade nároku na
vznik omeškania v dôsledku nesplnenia povinnosti poisťovateľa uvedenej v § 11 ods. 6 zákona o PZP,
avšak v prípade porušenia povinnosti uvedenej v §11 ods.7 zákona o PZP je nutné aplikovať v prípade
neposkytnutia poistného plnenia v plnom rozsahu v tam uvedenej lehote ustanovenie § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Ustanovenie § 11 ods.
8 zákona o PZP, ktoré je vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis, nezbavuje poisťovateľa
povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorenie plnenia a to aj v prípade, ak poisťovateľ splnilpovinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP. Žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti oznámením
zo dňa 06.09.2024 a bol povinný následne v celom rozsahu plniť v lehote do 15 dní od skončenia
šetrenia(§11ods.7zákonaoPZP),pričomtátolehotauplynuladňa21.09.2024.Nasledujúcimdňom sa
žalovaný dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd zaviazal žalovaného aj na úhradu
úrokov z omeškania za žalobcom požadovanú dobu omeškania t.j. od 23.09.2024 do zaplatenia v
zákonom stanovenej výške platnej k prvému dňu vzniku omeškania.
38. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti , súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
39. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
40. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
41. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.Ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštancievlehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
42. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP podľa zásady úspechu v spore v spojení s
§ 256 odsek 1 CSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nakoľko žalobca bol úspešný tak v uplatnenej sum ,
ktorá mu bola súdom priznaná vo výške 1151,05 eur a zastavenie konania v časti uplatneného nároku
vo výške 50 eur procesne zavinil žalovaný, ktorý predmetnú sumu plnil až po podaní žaloby
43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na exekúciu.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.