Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/3/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124350898
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:6124350898.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v spore žalobcu: SPP – distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Plátennícka

19013/2, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, v zast.: soukeník – štrpka s. r. o., IČO: 36 862 711,
so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: A. B.,
nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D., o zaplatenie 1.123,52 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.123,52 EUR s úrokmi z omeškania vo výške
- 8,50 % ročne zo sumy 1.153,52 EUR od 28.03.2023 do 30.03.2023,
- 8,50 % ročne zo sumy 1.123,52 EUR od 31.03.2023 do zaplatenia,
a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100,00 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 14.01.2025 domáhal zaplatenia sumy
1.123,52 EUR s príslušenstvom.

2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že v období od 12.4.2022 do 20.2.2023 žalovaný na odbernom
mieste C. XXX/XX, XXX XX D. odoberal plyn bez uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu. V zmysle
ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) Zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len: „zákon o energetike“) sa odber plynu bez uzavretej zmluvy považuje za neoprávnený
odber plynu. Na odbernom mieste bola do dňa 11.04.2022 uzatvorenú zmluva o dodávke zemného
plynu so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. (ďalej aj ako „dodávateľ“ alebo aj ako
„dodávateľ zemného plynu žalovaného“), ktorá bola ukončená zo strany odberateľa. Žalobca listom zo
dňa 14.06.2022 označeným ako „výzva na skončenie neoprávneného odberu zemného plynu“ vyzval
p. E., aby ukončila neoprávnený odber zemného plynu a to buď tým, aby uzatvoril s dodávateľom
zemného plynu novú zmluvu o dodávke zemného plynu alebo aby umožnil pracovníkom žalobcu

demontovať meradlo. Žalobcovi sa výzva vrátila ako neprevzatá. Odberné miesto byt č. XX C. F. C.
XXX/XX, XXX XX D. je vo vlastníctve obce D.. Obec D. ako prenajímateľ predmetného bytu žalobcovi
oznámila, že žalovaný je odo dňa 30.09.2019 nájomcom predmetného bytu. Zmluva bola ukončená so
stavom meradla spotreby zemného plynu 13260 m3. Žalovaný je zodpovedný za neoprávnený odber v
rozhodnom období z dôvodu, že sa jedná o užívateľa nehnuteľnosti v ktorej sa nachádza dané odberné
miesto. Žalovaný je taktiež aj posledným nájomcom odberného miesta. K ukončeniu neoprávneného
odberu na danom odbernom mieste došlo dňa 20.02.2023 demontážou meradla. Zmluva bola ukončená

so stavom meradla 13260 m3 a pri demontáži určeného meradla dňa 20.02.2023 bol na meradle
zistený stav 14565 m3. K zisteniu neoprávneného odberu zemného plynu došlo dňa 20.02.2023, kedy
zamestnanci žalobcu po vykonaní kontroly na odbernom mieste a následnej demontáži meradla zistili,
že na počítadle meradla boli namerané vyššie hodnoty spotreby zemného plynu ako v čase ukončeniazmluvy.Zmluvabolaukončenásostavommeradla13260m3avšakpridemontážiurčenéhomeradladňa
20.02.2023 bol na meradle zistený stav 14565 m3. Dňa 20.02.2023 zamestnanci žalobcu pri kontrole
určeného meradla (plynomeru) zistili na počítadle plynomeru stav spotreby plynu vo výške 14565 m3,

pričom v čase ukončenia zmluvy dodávateľom zemného plynu, bola táto zmluva ukončená so stavom
meradla 13260 m3. Z uvedeného je teda zrejmé, že v rozhodnom období na danom odbernom mieste
dochádzalo k odberu zemného plynu bez platne uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu. V zmysle
ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike sa odber plynu bez uzavretej zmluvy považuje
za neoprávnený odber plynu.

3. K výpočtu výšky škody žalobca vo svojej žalobe uviedol, že základom výpočtu škody spôsobeného
neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1 písm. a) Zákona o energetike je rozdiel medzi stavom
počítadla meradla v čase ukončenia zmluvy o dodávke zemného plynu (13 260 m3) a stavom počítadla
meradla v čase ukončenia neoprávneného odberu zemného plynu (14 565 m3). Škoda predstavuje
cenu skutočne odobratého množstva zemného plynu. Stav meradla v čase ukončenia zmluvy o dodávke

zemného plynu 13 260 m3. Stav meradla v čase ukončenia neoprávneného odberu zemného plynu 14
565 m3 Neoprávnene odobratý plyn 1 305 m3 bol vypočítaný ako 14565 – 13260 = 1305 m3. Celkovú
výšku spôsobenej škody predstavuje suma vo výške 1 084,33 EUR.

4. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení priložil k svojej žalobe výpis z LV č. XXXX, výzva na skončenie

neoprávneného odberu zemného plynu zo dňa 14.06.2022, vyúčtovanie škody za odber zemného plynu
zo dňa 13.03.2023, vyúčtovanie škody zo dňa 10.03.2023, montážny list č. X a montážny list č. X,
fotodokumentáciu neoprávneného odberu, vyúčovanie škody.

5. Na základe skutočností tvrdených žalobcom vo svojej žalobe Okresný súd Banská Bystrica vydal

platobný rozkaz, sp. zn.: 6Up/1344/2024 zo dňa 29. júla 2024 (ďalej len: „platobný rozkaz“), ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Nakoľko sa však nepodarilo žalovanému platobný rozkaz
doručiť do vlastných rúk, Okresný súd Banská Bystrica v zmysle § 10 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z.
zákon o upomínacom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len: „zákon o upomínacom konaní“)
vyzval žalobcu, aby navrhol pokračovanie v konaní na príslušnom súde. Nakoľko žalobca navrhol

v konaní pokračovanie na príslušnom súde, Okresný súd Banská Bystrica v súlade s § 10 ods. 3 zákona
o upomínacom konaní postúpil vec na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Trnava, pričom sa
vyššie uvedený platobný rozkaz ex lege zrušil.

6. Následne Okresný súd Trnava vyzval žalovaného, aby sa v stanovenej lehote k žalobe žalobcu

písomne vyjadril. Žaloba spolu s jej prílohami, výzvou na vyjadrenie a príslušným poučením bola
žalovanému doručená postupom podľa § 106 ods. 1 a § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len: „Civilný sporový poriadok“). Žalovaný sa
v rámci stanovenej lehoty písomne k žalobe žalobcu nevyjadril, skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe
nepoprel a neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich prípadných tvrdení.

7. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku platí, že: „vo veciach, v ktorých súd rozhoduje
rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj

elektronickými prostriedkami.“

8. Podľa § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak:
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie
sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000,00 Eur,

b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.

9. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 Civilného sporového
poriadku, keďže sa jedná iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, pričom skutkové

tvrdenia strán sporu nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,00 EUR.
Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadeniapojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke súdu v zákonnej lehote v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku.
Strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

10. Podľa § 220 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len: „Civilný sporový poriadok“): platí, že: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca
domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa
vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí,

ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za
preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“

11. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/2003 zo dňa 03. júla 2003 a z

nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,
resp. právo na spravodlivý proces.“

12. Podľa § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.“

13. Podľa § 151 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré
protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa

týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak
je popretie neúčinné.“

14. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo

vyšlo počas konania najavo.“

15. Podľa § 204 Civilného sporového poriadku: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo jej
časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“

16. Podľa článku 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „právna istota je stav, v ktorom každý
môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou
najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže
legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“

17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v zmysle §
204 Civilného sporového poriadku. Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový stav:
v období od 12.4.2022 do 20.2.2023 žalovaný na odbernom mieste C. XXX/XX, XXX XX D. odoberal
plyn bez uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu. V zmysle ustanovenia § 82 ods. 1 písm. a) Zákona

o energetike sa odber plynu bez uzavretej zmluvy považuje za neoprávnený odber plynu. Na odbernom
mieste bola do dňa 11.04.2022 uzatvorenú zmluva o dodávke zemného plynu s dodávateľom zemného
plynu, ktorá bola ukončená zo strany odberateľa. Žalobca listom zo dňa 14.06.2022 označeným ako
„výzva na skončenie neoprávneného odberu zemného plynu“ vyzval p. E., aby ukončila neoprávnený
odber zemného plynu a to buď tým, aby uzatvoril s dodávateľom zemného plynu novú zmluvu o

dodávke zemného plynu alebo aby umožnil pracovníkom žalobcu demontovať meradlo. Žalobcovi sa
výzva vrátila ako neprevzatá. Odberné miesto byt č. XX C. F. C. XXX/XX, XXX XX D. je vo vlastníctve
obce D.. Obec D. ako prenajímateľ predmetného bytu žalobcovi oznámila, že žalovaný je odo dňa
30.09.2019 nájomcom predmetného bytu. Zmluva bola ukončená so stavom meradla spotreby zemného
plynu 13260 m3. Žalovaný je zodpovedný za neoprávnený odber v rozhodnom období z dôvodu, že

sa jedná o užívateľa nehnuteľnosti v ktorej sa nachádza dané odberné miesto. Žalovaný je taktiež aj
posledným nájomcom odberného miesta. K ukončeniu neoprávneného odberu na danom odbernom
mieste došlo dňa 20.02.2023 demontážou meradla. Zmluva bola ukončená so stavom meradla 13260
m3 a pri demontáži určeného meradla dňa 20.02.2023 bol na meradle zistený stav 14565 m3. Kzisteniu neoprávneného odberu zemného plynu došlo dňa 20.02.2023, kedy zamestnanci žalobcu po
vykonaní kontroly na odbernom mieste a následnej demontáži meradla zistili, že na počítadle meradla
boli namerané vyššie hodnoty spotreby zemného plynu ako v čase ukončenia zmluvy. Zmluva bola

ukončená so stavom meradla 13260 m3 avšak pri demontáži určeného meradla dňa 20.02.2023 bol na
meradle zistený stav 14565 m3. Dňa 20.02.2023 zamestnanci žalobcu pri kontrole určeného meradla
(plynomeru) zistili na počítadle plynomeru stav spotreby plynu vo výške 14565 m3, pričom v čase
ukončenia zmluvy dodávateľom zemného plynu, bola táto zmluva ukončená so stavom meradla 13260
m3. Z uvedeného je teda zrejmé, že v rozhodnom období na danom odbernom mieste dochádzalo k

odberu zemného plynu bez platne uzavretej zmluvy o dodávke zemného plynu. V zmysle ustanovenia §
82 ods. 1 písm. a) zákona o energetike sa odber plynu bez uzavretej zmluvy považuje za neoprávnený
odber plynu. Základom výpočtu škody spôsobeného neoprávneným odberom plynu podľa § 82 ods. 1
písm. a) Zákona o energetike je rozdiel medzi stavom počítadla meradla v čase ukončenia zmluvy o
dodávke zemného plynu (13 260 m3) a stavom počítadla meradla v čase ukončenia neoprávneného
odberu zemného plynu (14 565 m3). Škoda predstavuje cenu skutočne odobratého množstva zemného

plynu. Stav meradla v čase ukončenia zmluvy o dodávke zemného plynu 13 260 m3. Stav meradla v
čase ukončenia neoprávneného odberu zemného plynu 14 565 m3 Neoprávnene odobratý plyn 1 305
m3bolvypočítanýako14565–13260=1305m3.Celkovúvýškuspôsobenejškodypredstavujesumavo
výške 1 084,33 EUR. Žalovaný zaplatil žalobcovi dňa 30.03.2023 sumu 30,00 EUR. Po započítaní tejto
úhrady predstavuje dlh žalovaného voči žalobcovi sumu 1.123,52 EUR, ktoré žalovaný do dnešného

dňa žalobcovi nezaplatil.

18. Podľa § 82 ods. 1 písm. a) Zákona o energetike platí, že: „neoprávneným odberom plynu je odber
bez uzavretej zmluvy o
a) pripojení k prepravnej sieti alebo o pripojení k distribučnej sieti,

b) dodávke alebo združenej dodávke plynu, alebo
c) prístupe do prepravnej siete a preprave plynu alebo prístupe do distribučnej siete a distribúcii plynu“

19. Podľa § 82 ods. 2 Zákona o energetike: „odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný
uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete,

prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene
odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.“

20. Podľa § 76 ods. 11) zákona o energetike: „odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové

zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s
osobitným predpisom je zakázaný.“

21. Podľa § 1 ods. 12 Vyhlášky č. 449/2012 Z. z.: „v prípade neoprávneného odberu plynu, pri
ktorom má prevádzkovateľ distribučnej siete k dispozícii údaje o množstve neoprávnene odobratého

plynu z určeného meradla (meradla, ktoré má platné overenie a bolo namontované prevádzkovateľom
distribučnej siete), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa vypočíta ako súčin
množstva neoprávnene odobratého plynu určeného meradlom a ceny podľa odseku 1.“

22. Podľa § 1 ods. 1 písm. a) Vyhlášky č. 449/2012 Z. z.: „škoda spôsobená neoprávneným odberom

plynu sa v prípade, ak nie je možné použiť na určenie množstva neoprávnene odobratého plynu
údaje určeného meradla, vypočíta ako súčin množstva neoprávnene odobratého plynu určeného
podľa odsekov 3 až 11 a jedenapolnásobku referenčnej ceny plynu platnej v mesiaci zistenia
neoprávneného odberu plynu, zverejnenej na webovom sídle prevádzkovateľa distribučnej siete, v
prípade neoprávneného odberu plynu, ku ktorému dochádzalo v objekte, ktorý je určený na trvalé

bývanie.“

23. Podľa § 61 ods. 10 Vyhlášky č. 24/2013 Z. z.: „referenčná cena plynu je cena plynu na účely
obchodného vyvažovania, ktorá sa vypočíta podľa prílohy č. 12.“

24. Podľa prílohy č. 12 k Vyhláške č. 24/2013 Z. z. sa referenčná cena plynu na účely obchodného
vyvažovania distribučnej siete vypočíta podľa nasledujúceho vzorca: R = P + Kp,
R – Referenčná cena plynu, P - cena plynu produktu NCG uverejnená na webovom sídle http://
www.eex.com/en v časti Natural Gas / Daily Reference Price & Index v tabuľke Spot Market / DailyReference Price v riadku NCG, deň pred dňom finančného vyrovnania na účel obchodného vyvažovania
podľa § 61 ods. 4, Kp - koeficient prepravy plynu, ktorý je určený vo výške 1,20 eura/MWh.

25. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky č. 269/2012 Z. z. platí, že: „základom pre účtovanie dodávky plynu medzi
dodávateľomplynuaodberateľomplynujedodanémnožstvoenergievplyne.Dodanémnožstvoenergie
v plyne sa vyjadruje v jednotkách energie v kWh alebo MJ podľa osobitného predpisu.“

26. Súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako právny vzťah vzniknutý zo zákona

o energetike na základe neoprávneného odberu zemného plynu. Žalovaný sa v zmysle § 82 ods. 1 písm.
a) zákona o energetike dopustil nelegálneho odberu zemného plynu, pretože nemal platne uzatvorenú
zmluvu o pripojení k prepravnej sieti, resp. o dodávke zemného plynu. Z uvedeného dôvodu žalobcovi
vznikol zákonný nárok na náhradu škody. Nakoľko výška škody a spôsob jej určenia nebol sporný zo
strany žalovaného, súd považoval v zmysle § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku spôsob určenia
ako aj výšku škody za nespornú.

27. Podľa 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“

28. K základnému rozloženiu dôkazného bremena (onus probandi) v civilnom sporovom konaní a k

procesným následkom stavu non liquet sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky. Podľa nálezu
Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k.: I ÚS 24/2019 zo dňa 09. júna 2020 platí, že: „civilné
sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany
definovanýjejpovinnosťoutvrdeniaanaňounadväzujúcoudôkaznoupovinnosťouaimzodpovedajúcim
korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne

vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti
zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca
sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo
zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,

nedošlo.“

29. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 8 Cdo/140/2018 zo dňa 11.09.2011
platí, že.: „dôkazné bremeno je inštitútom práva procesného, pretože je nerozlučne spojené s civilným
sporovým konaním a prejavuje sa vo výsledku sporu. Odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku

náležite uviedol, na základe akých skutočností dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno,
čo malo v danej veci za následok zamietnutie žaloby. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, v ktorého
záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené právo. Na
druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností, ktoré
vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal (tak napr. rozhodnutia

sp. zn. 2 Cdo 256/2012 a 6 Cdo 95/2011).“

30. Jednou zo základných procesných povinností strán sporu je povinnosť tvrdiť v zmysle § 150
Civilného sporového poriadku. Povinnosť strany sporu tvrdiť má kľúčový význam a predstavuje jeden
zo základných princípov civilného procesu v zmysle článku 8 Civilného sporového poriadku. Skutkové

tvrdenia žalobcu sú prostriedkami procesného útoku a skutkové tvrdenia žalovaného sú prostriedkami
procesnej obrany. Stranu sporu zaťažuje bremeno tvrdenia (onus dicendi). Schopnosť strany sporu
uniesť bremeno tvrdenia s dôkazným bremenom (onus probandi) je predpokladom pre úspech v spore.
Nesplnenie povinnosti tvrdiť, respektíve nesplnenie povinnosti „relevantne tvrdiť“ má pre stranu sporu
procesnoprávnu sankciu. Táto sankcia má podobu prehry v spore. Prejaví sa v rámci meritórneho

rozhodnutia vo veci. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva
spôsobilé privodiť jej úspech v spore. V zásade platí, že každý má tvrdiť najmä tie právne skutočnosti,
ktoré spôsobujú vznik jeho nároku alebo zánik jeho povinnosti. To, že Civilný sporový poriadok chápe
bremeno popretia tvrdení protistrany ako samostatnú procesnú povinnosť, vyplýva z ustanovenia § 151
ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktoré upravuje procesné následky, resp. sankciu za jej nesplnenie.

(Bližšie pozri: ŠTEVČEK, M. a kol.: Civilné právo procesné. Úvod do civilného procesu a sporové
konanie. 1 vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, str. 245 a 246, ISBN: 978-80-7400-876-4.)31. Žalovaný počas celého civilného sporového konania zostal pasívny. Nevyjadril sa k žalobe
žalobcu, skutkové tvrdenia žalobcu v jeho žalobe nepoprel a neuviedol žiadne relevantné skutočnosti
a nenavrhol žiadne dôkazy, ktoré by vylučovali existenciu uplatňovaného práva žalobcu v jeho žalobe.

V dôsledku toho súd všetky skutkové tvrdenia žalobcu v jeho žalobe považoval podľa § 151 ods. 1
Civilného sporového konania za nesporné. Na základe týchto skutočností a v zmysle vyššie citovanej
rozhodovacej činnosti najvyšších súdnych autorít v Slovenskej republike konajúci súd konštatuje, že
žalovaný v civilnom sporovom konaní neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno spočívajúce
v tvrdení a preukázaní skutočností, ktoré by vylučovali existenciu uplatňovaného nároku žalobcu v tomto

konaní, pričom žalobca existenciu svojho nároku uplatňovaného v tomto konaní náležite preukázal.

32. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „lehota na plnenie je tri dni a plynie od
právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“

33. Súd v tomto prípade uložil žalovanému povinnosť zaplatiť vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom

do 3 dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 232 ods. 3 Civilného sporového
poriadku.

34. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností a po podrobnej právnej analýze súd dospel k
právnemu záveru, že žalobe žalobcu je potrebné vyhovieť a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo

výroku I. tohto rozsudku. Následne sa súd zameral na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.

35. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“

36. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“

37. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania

rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“

38. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

39.Otrováchkonaniasúdrozhodolpostupompodľa§262ods.1Civilnéhosporovéhoporiadkuvzmysle
zásady pomeru úspechu vo veci uvedenej v § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že ich
náhradu priznal žalobcovi v rozsahu 100,00 % voči žalovanému, pretože žalobca mal vo veci úspech
v plnom rozsahu, nakoľko súd vo výroku č. I. tohto rozsudku vyhovel žalobe žalobcu v plnom rozsahu.

V predmetnom spore mal žalobca hrubý úspech 100,00 % a hrubý úspech žalovaného bol 0,00 %,
z čoho jednoznačne vyplýva konečný čistý úspech žalobcu 100,00 % (100,00 % - 0,00 % = 100,00 %).
To v konečnom dôsledku znamená nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu účelne vynaložených
trov celého konania v rozsahu 100,00 %, o čom konajúci súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku

40. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sarozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1

Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa § 48 a nasl. zákona č. 233/1995 Z. z. zákon o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších
predpisov.