Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 26Co/54/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4323200607
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Olekšák

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2025:4323200607.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Olekšáka a členov senátu

JUDr. Pavla Pileka a JUDr. Romana Greguša, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C.
D. E. F. XXXX/XX, XXX XX G., proti žalovanému: H. I. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: J. XX, XXX XX
J., o povinnosti premiestniť včelstvo, o spôsobe umiestnenia včelstva, o limitovanie počtu včelstva a o
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 10.000 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Levice č. k. 13C/10/2023 - 159 zo dňa 18. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. 13C/10/2023 - 159 zo dňa 18. apríla 2024
v napadnutej časti potvrdzuje.

II. Odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Levice dňa 14.02.2023 domáhal uloženia povinnosti
žalovanému, aby premiestnil svoje včelstvo od hranice pozemku žalobcu tak, aby svojím náletom
nezasahovali do pokojného stavu žalobcu; aby žalovaný umiestnil včelstvo tak, aby úle boli obrátené
zadnou časťou k pozemku žalobcu; aby nechoval viac ako päť rodín včelstva a aby vyplatil žalobcovi
nemajetkovú ujmu vo výške 10.000 eur. Žalobca v žalobe uviedol, že so žalovaným boli spoluvlastníkmi
záhrady, parc. č. XXX/X v katastrálnom území (ďalej aj len „k. ú.“) obce J.. Na základe rozhodnutia

Krajského súdu v Nitre došlo k rozdeleniu parcely, čím vznikla nová parcela č. XXX/X. Spoluvlastníkmi
sa strany sporu stali na základe Osvedčenia o dedičstve zo dňa 03.12.2004. Keďže žalovaný podľa
žalobcu vedel, že mu žalobca nepredá dedičský podiel, začal sa správať tak, že nerešpektoval verbálne
výzvy žalobcu a umiestnil v roku 2005 do záhrady včelstvo napriek vedomosti, že žalobcov starší syn je
nesmierne alergický na včely. Včelstvo je umiestnené na hranici pozemku, len 12 metrov od vchodových
dverí chalupy. Žalobca v žalobe poukázal na to, že ako on, tak aj jeho rodina sú obťažovaní včelami,
keďže jeho manželka a svokra sú starší ľudia a ich pády spojené s útekom pred včelami sú bolestivými.

Včelstvo žalovaného rozdeľuje rodinu žalobcu; jeho starší syn pol roka nepríde na chalupu a mladší
sa bojí o svojho 5-ročného syna, ktorý má panický strach zo všetkého, čo popri ňom preletí (keďže bol
poštípaný susedovými včelami). Manželka jeho syna, majúc strach, rovnako nepríde, pretože sa stará
o ročné dieťa.
2. Okresný súd Levice ako súd prvej inštancie rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 13C/10/2023 - 159 zo
dňa 18. apríla 2024 (ďalej aj len „napadnutý rozsudok“) tak, že konanie v časti o zaplatenie nemajetkovej
ujmy vo výške 10.000 eur zastavil (výrok I.); žalobu v prevyšujúcej časti zamietol (výrok II.) a žalovanému

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok III.).
3. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok právne odôvodnil primárne ustanoveniami § 3 ods. 1, § 127
ods. 1, § 415, § 417 ods. 1, § 417 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“); § 145 ods. 2, § 146 ods. 1, § 146 ods. 2, § 256 ods. 1, §255ods. 1, § 262 ods. 1, § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“) a Čl. 20 ods. 3 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Ústava SR“).

4. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie vo vzťahu k výroku I. napadnutého rozsudku odôvodnil tým,
že žalobca dňa 18.04.2024 (po prvom pojednávaní) zobral žalobu späť v časti o zaplatenie nemajetkovej
ujmy vo výške 10.000 eur a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Žalovaný vyjadril v tejto časti súhlas
so zastavením konania, a preto súd prvej inštancie aj konanie v tejto časti zastavil. Súd prvej inštancie
konštatoval, že podľa ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa žalobca môže domáhať len vydania

rozsudku, ktorým by sa žalovanému uložila povinnosť zdržať sa presne vymedzeného rušenia a nie
pozitívneho konania žalovaného. Je podľa neho výlučne na žalovanom, aby zvolil opatrenia, ktorými
dôjde k zamedzeniu obťažovania suseda, respektíve ohrozeniu jeho práv. Teda jedine žalovaný si môže
zvoliť, akým konkrétnym spôsobom povinnosti zdržať sa obťažovania suseda urobí a aké opatrenia
si zvolí. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že žalobca nemôže byť úspešný v konaní. Ďalej
súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca zároveň nepreukázal, že včely, ktoré lietajú na jeho

pozemok, sú len včelami žalovaného a len tieto ho obmedzujú na jeho vlastníckych právach. Ide o malú
obec s väčším počtom včelárov, teda je tu väčšia koncentrácia iných včiel než žalovaného. Žalobca
okrem uvedenia správneho petitu mal preukázať, že ho žalovaný obťažuje jeho včelstvom nad mieru
primeranú pomerom. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že by bolo v tomto smere potrebné znalecké
dokazovanie z odboru včelárstva, avšak žalobca ho nenavrhol. Návrh na vykonanie dôkazov zo strany

žalobcu súd prvej inštancie zamietol, pretože petitu žalobcu nebolo možné vyhovieť. Ďalej súd prvej
inštancie dal do pozornosti, že proti prenikaniu včelstva je možné sa domáhať ochrany podľa ust.
§ 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a to najmä v prípade, ak alergikovi hrozí závažná škoda. Na
základe predmetného ustanovenia je potom možné vlastníkovi včelstva uložiť povinnosť niečo konať.
Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobca nikdy netvrdil, že by bol vysoko alergický

na uštipnutie včely, naopak tvrdil, že takéto uštipnutie je pre neho prospešné. Alergiu voči takémuto
uštipnutiu prezentoval len vo vzťahu k jeho synovi, čo však nepreukázal, pričom jeho syn ani nie je
vlastníkom pozemku. Výlučným vlastníkom pozemku je len žalobca. Žalobca predložil lekársku správu
o páde jeho svokry, avšak súd prvej inštancie vyhodnotil, že z nej nevyplýva, že by bola ošetrená
v dôsledku uštipnutia včelou. Súd prvej inštancie na pojednávaní zo dňa 18.04.2024 neakceptoval ďalšie

dôkazy predložené žalobcom vzhľadom na koncentráciu konania. Okrem koncentrácie konania súd
prvej inštancie taktiež neprihliadol na listiny o zdravotnom stave manželky žalobcu, pretože nesúvisia
s predmetom konania.
5. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na to, že obec J. mala záujem riešiť problém žalobcu v rámci
zabezpečenia predbežnej ochrany podľa ust. 5 Občianskeho zákonníka a nariadila pojednávanie na

termín 17.05.2021, na ktorý sa však žalobca nedostavil. Žalovaný na tomto pojednávaní deklaroval,
že mienil oplotiť pozemok (boli nakúpené stĺpy z obce), ale žalobca s tým nesúhlasil kvôli zamedzeniu
jeho výhľadu. Dôvod svojej neúčasti na predmetnom pojednávaní neospravedlnil. Takýto postup žalobcu
súd prvej inštancie vyhodnotil ako nezáujem žalobcu riešiť svoj problém. Žalobca na pojednávaní dňa
11.01.2024 uviedol, že našiel na svojom pozemku vyrojené včelstvo žalovaného. Súd prvej inštancie

k tomuto zaujal stanovisko, že prílet roja, aj opakovaný, nie je možné podradiť pod obťažovanie nad
mieru primeranú pomerom a ani nejde o vážne ohrozenie výkonu práv suseda. Vlastník roja je povinný
sa o neho postarať, aby jeho vec dlho iného vlastníka neobťažovala. A vlastník nehnuteľnosti, kde sa
roj usadil je povinný strpieť vstup na svoju nehnuteľnosť a musí sa zdržať všetkého, čo by roju mohlo
uškodiť, pretože inak hrozí zodpovednosť za škodu vzniknutej na predmetnom roji. O trovách konania

súd prvej inštancie rozhodol na základe pomeru úspechu strán konania.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v rozsahu výroku II. a III., v zákonnej
lehote odvolanie. Z obsahu odvolania odvolaciemu súdu vyplynulo, že sa žalobca domáha zrušenia
predmetného rozsudku, a to na základe odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP
(rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).

7. Žalobca v odvolaní argumentoval tým, že súd bol vedený od začiatku tak, že ho zaujímalo všetko,
čo sa netýkalo včelstva. Petit, ktorý uviedol žalobca v žalobnom návrhu nemal byť jeho výmyslom, ale
vychádzal z odporúčaní odborníkov zo strany chovu včelstiev. Žalobca poukázal na to, že súd prvej
inštancie nemal záujem si vypočuť odborné stanovisko ohľadom správania sa včelstva napriek tomu,
že sa jednalo o odborníka, pričom sa súd prvej inštancie potom nemal pýtať žalobcu otázky týkajúce

sa včelstva. Žalobca konštatoval, že sudkyňa súdu prvej inštancie nebola na súdne konanie pripravená
a že v napadnutom rozsudku bola arogantná v rámci jej posúdenia týkajúceho sa úrazu svokry žalobcu.
Žalobca ďalej poukázal na to, že súd prvej inštancie neuviedol, ako má žalobca dokázať, že včelstvo,
ktoré ho obťažuje, nie je žalovaného. Posúdenie súdu prvej inštancie v otázke identifikácie včelstvavyhodnotil za „scestné“. Žalobca zároveň konštatoval, že súd prvej inštancie si nevypýtal stanovisko
obecného úradu, čo urobil a ako preveril, či boli splnené zákonné podmienky na postup podľa ust. § 5
Občianskeho zákonníka, pričom žalobca nemal možnosť sa vyjadriť k tomuto ustanoveniu. Podľa názoru

žalobcu súd prvej inštancie arogantným spôsobom v bode 55. odôvodnenia napadnutého rozsudku
popiera a neguje ust. 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie sa taktiež neopýtal, či
žalovaný urobil všetko pre to, aby predišiel nadmernému obťažovaniu žalobcu a neumožnil žalobcovi
o tomto bode dôkazu hovoriť. Ďalej mal za to, že jeho vlastníctvo je vlastníctvom jeho rodiny, pričom
jeho ochrana vychádza z vnútra človeka. Súd prvej inštancie podľa neho neumožnil žalobcovi preukázať

súvis pádu svokry s obťažujúcim včelstvom žalovaného. Iné relevantné skutočnosti neuviedol.
8. Podľa § 124 ods. 1 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.
9. Podľa § 378 ods. 1 CSP, na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 379 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý,

b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov,
c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
12. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.

13. Podľa § 385 ods. 1 CSP, na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem.
14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
15.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad
mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä
nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom

zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad
mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami,
pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chované zvieratá
vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy
korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.

17. Podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa
domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej škody.
18. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP), bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP a contrario, prejednal odvolanie žalobcu v súlade s ust. § 378 a nasl. CSP a cítiac sa viazaný
rozsahom a dôvodmi odvolania ako aj skutkovým stavom, tak ako ho zistil súd prvej inštancie, dospel

k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
19. Odvolací súd v odvolacom konaní po vykonaní meritórneho odvolacieho prieskumu napadnutého
uznesenia dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav a z takto zisteného
skutkovéhostavuurobilajsprávnyprávnyzáverasvojerozhodnutieajsprávneavrozsahudostatočnom
pre jeho preskúmanie odôvodnil. Odvolací súd sa z uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2
CSP v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzuje primárne iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
uznesenia súdu prvej inštancie, a to bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.
20. Odvolací súd zároveň konštatuje, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o nesprávnom
petite žalobcu a jeho nepreukázaní obťažovania včelami žalovaného nad mieru primeranú pomerom v

zmysle § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka a ani vážneho ohrozenia, ktoré by odôvodňovalo uloženie
povinnosti súdom vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie hroziacej škody podľa ust. §
417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V prípade ust. § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka je možné sa
domáhať, aby sa protistrana zdržala určitého konania, nie však uloženia aktívneho konania. Je výlučne
na protistrane, aké si zvolí prostriedky na to, aby zamedzila rušeniu suseda, respektíve zásahu do

jeho práv. Žalobca sa mohol domáhať, aby súd uložil žalovanému aktívne konať, a to podľa ust. §
417 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade, ak by preukázal, že ide o jeho vážne ohrozenie. Zákon
bližšie nedefinuje, čo sa rozumie pod vážnym ohrozením, a preto je potrebné posúdiť každé ohrozenie
z hľadiska vážnosti podľa individuálnych okolností každého prípadu osobitne. O vážne ohrozenie vzásade pôjde vždy, ak sa jedná o stav, pri ktorom je bezprostredne ohrozený život alebo zdravie
fyzickej osoby. Žalujúca strana musí preukázať, že mu vážna škoda skutočne hrozí, pričom musí ísť o
ohrozenie vážne, aktuálne a skutočne hroziace (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky

sp. zn. 22 Cdo 3319/2010 zo dňa 20.06.2012). Žalobca však tvrdil, že je pre neho uštipnutie včelou
prospešné, ohrozenie sa snažil preukázať vo vzťahu k jeho manželke a svokre formou lekárskych
správ. Avšak súd prvej inštancie vyvodil z obsahu predmetných lekárskych správ, prípadne z iných
žalobcových tvrdení vo vzťahu k zdravotným problémom manželky a svokry, že sa tieto skutočnosti
netýkajú predmetu konania, pretože tu absentuje súvis so včelstvom žalovaného. Z predmetných

lekárskych správ tak nevyplynulo, že by zdravotné problémy manželky a svokry žalobcu súviseli so
včelami žalovaného (nebola preukázaná príčinná súvislosť). Žalobca ďalej tvrdil, že jeden z jeho synov
je alergický na včely, čo však v konaní nepreukázal (táto skutočnosť ostala v rovine tvrdenia, čo pre účely
súdneho konania nepostačuje). Žalobca je výlučným vlastníkom pozemku, na ktorom má dochádzať
k údajnému obťažovaniu včelami žalovaného. To znamená, že žalobca sa nemôže domáhať ochrany
syna, keď tam jeho syn ani nebýva, respektíve sa na tomto pozemku ani nezdržiava, aj keď odvolací

súd samozrejme chápe, že rodinní príslušníci žalobcu ho môžu na jeho pozemku navštevovať. V zmysle
predmetného ustanovenia sa môže domáhať ochrany iba ohrozený, avšak v konaní sa nepotvrdilo,
že by bol žalobca ohrozený včelami žalovaného. V rámci panického strachu vnuka žalobcu odvolací
súd konštatuje, že tento sám osobe nezakladá obťažovanie nad mieru primeranú pomerom žalovaným.
Nebolo preukázané, že vnuk žalobcu sa zdržiava na predmetnom pozemku v takom rozsahu, aby

bolo nutné obmedziť žalovaného v chove včiel, a preto nie je možné skonštatovať, že ide o vážne
ohrozenie podľa ust. § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Pre úspešnosť žaloby by bolo potrebné
(okrem správneho petitu) tvrdiť a preukázať početné konkrétne situácie brániace priamo žalobcovi v
užívaní jeho nehnuteľnosti, ako aj skutočnosť, prečo prítomnosť včiel na svojej nehnuteľnosti vníma ako
obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. Odvolací súd zároveň poukazuje na svoju rozhodovaciu

činnosť v podobných veciach (viď rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/130/2017 zo dňa
25.10.2017 a sp. zn. 12Co/134/2017 zo dňa 17.07.2018).
21. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v konaní vyšlo najavo, že v predmetnej malej obci žije
viacero včelárov, a preto súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o tom, že žalobca nepreukázal,
že sa jedná výlučne o včely žalovaného, ktoré ho obťažujú, aj keď by to bolo akokoľvek pravdepodobné.

Na preukázanie tejto skutočnosti by bolo potrebné znalecké dokazovanie, čo však žalobca nenavrhol.
Súd prvej inštancie zároveň riadne odôvodnil, prečo nevykonal navrhované dôkazy žalobcu, či už
vo vzťahu k sudcovskej koncentrácii alebo vo vzťahu k dôkazom netýkajúcim sa predmetu konania.
Odvolacísúdtakdospelkzáveru,žesúdprvejinštancievzniknutúsituáciuzhodnotilkomplexne,správne
prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tak dáva odpoveď na

všetky relevantné námietky žalobcu opísané v odvolaní, pričom jeho odôvodnenie zodpovedá všetkým
požiadavkám zakotveným v ustanovení § 220 ods. 2 CSP. S ohľadom na tieto skutočnosti odvolací súd
nemohol posúdiť odvolanie žalobcu ako opodstatnené, a tak rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
22. Odvolací súd na záver ako obiter dictum konštatuje, že žalobca svojím odvolaním primárne

vyjadroval nespokojnosť s výsledkom prvoinštančného konania, avšak odvolací súd nerozhoduje len
na základe nespokojnosti sporovej strany. Svoju nespokojnosť žalobca vyjadroval predovšetkým vo
vzťahu k zákonnej sudkyni vo forme kritiky namiesto toho, aby sa zameral na odvolacie dôvody, pre
ktoré považoval napadnutý rozsudok za nesprávny. Odvolací súd ďalej konštatuje, že takáto forma
napísaného odvolania zameraná voči osobe zákonného sudcu, ktorá má charakter neúctivého až

urážlivého podania, predstavuje svojou povahou konanie žalobcu, ktoré hraničí so šikanóznym výkonom
práva, ktoré nepožíva právnu ochranu s odkazom na čl. 5 CSP. Odvolací súd zdôrazňuje, že všetky
podaniaurobenénasúdmusiazachovávaťvážnosťaúctuvovzťahuksúduakoajkzákonnémusudcovi
a musia byť v súlade s etickým kódexom. Strana konania nemôže svoju nespokojnosť s výsledkom
konania vyjadrovať formou neúctivej kritiky k osobe sudcu, a preto odvolací súd záverom dáva do

pozornosti, aby sa žalobca do budúcna zdržal takéhoto konania.
23. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku.
24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

25. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods.
1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešnému žalovanému síce vznikol nárok
na náhradu trov odvolacieho konania, a to v plnom rozsahu, avšak keďže mu žiadne trovy odvolacieho

konania nevznikli, odvolací súd rozhodol, že žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická

osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto
zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické

vzdelanie druhého stupňa.