Uznesenie – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 3, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/43/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122329627
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Ragan
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:6122329627.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Ragana a sudcov JUDr.
Natálie Štrkolcovej a JUDr. Ondreja Hvišča, PhD., v spore žalobcu: Wisdom Technologies s.r.o., Liesek
538, 027 12 Liesek, IČO: 47 914 556, právne zastúpený: Advokátska kancelária LAWYALTIE, s. r. o.,
Heydukova 12, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 254 165, proti žalovanému:
KOMFOS Prešov, s.r.o., Ľubochnianska 2, 080 06 Ľubotice, IČO: 36 454 184, právne zastúpený: JUDr.

Slavomírom Kučmášom, advokátom, Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 35 557 192, o zaplatenie
17.368,80 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo 14.
septembra 2023, č. k. 21Cb/101/2022 - 292, v znení opravného uznesenia z 23. novembra 2023, č. k.
21Cb/101/2022 – 309, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Prešov zo 14. septembra 2023, č. k. 21Cb/101/2022 - 292 v znení
opravného uznesenia z 23. novembra 2023, č. k. 21Cb/101/2022 – 309 a vec vracia súdu prvej inštancie

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 17.368,80
eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 7.459,20 eur od 27.2.2021 do zaplatenia, zo
sumy 9.909,60 eur od 9.4.2022 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky 40,- eur. O nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalobcovi voči žalovanému

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia 17.368,80 eur s príslušenstvom. Žalobca uviedol, že vypracoval pre žalovaného cenovú
ponuku PON-2005005, vrátane špecifikácií plnenia (ďalej len „cenová ponuka“) na vytvorenie on-line
predajného systému (ďalej len „e-shopu“) za sumu 24.864,- eur, ktorú žalovaný akceptoval a uhradil

žalobcovi 30 % ceny diela na základe zálohovej faktúry č. Za2200504 na sumu 7.459,20 eur. V priebehu
realizácie prác žalobca vystavil žalovanému faktúru č. FA2102010 na sumu 7.459,20 eur za realizované
programátorské práce, ktorá zodpovedala ďalším 30 % z dohodnutej ceny za e-shop. Žalobca e-shop
riadne dokončil a aj naďalej komunikoval prostredníctvom e-mailov so zamestnancami žalovaného, kde
dohadoval ich školenia. Po zhotovení e-shopu žalovaný prestal so žalobcom komunikovať. Žalobca
vystavil na zostávajúcu časť ceny za e-shop faktúru č. FA2204008 na sumu 9.909,60 eur. Žalovaný

doposiaľ faktúru č. FA2102010 a č. FA2204008 neuhradil.

3. Žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobcom uplatňovaný nárok
neuznáva čo do základu a výšky, tento neeviduje ani v účtovníctve. Medzi žalobcom a žalovaným
nedošlo k dohode o rozsahu predmetu plnenia, jeho cene a ani k ďalším podstatným náležitostiam
zmluvy o poskytovaní služieb redesignu a programovania e-shopu. Pripustil, že medzi stranami prebehli

rokovania, no k uzavretiu zmluvy nedošlo. Žalobca žalovanému predmet plnenia neodovzdal riadne a
včas, v rozsahu a kvalite umožňujúcom jeho riadne užívanie.4. Žalobca v replike uviedol, že žalovaný odsúhlasil cenovú ponuku, čím došlo k dohode o predmete,
rozsahu a cene plnenia, čo vyplýva aj z e-mailu žalobcu žalovanému z 21.5.2020. Žalobca predmet

plnenia, ktorým bol zhotovený a pripravený e-shop odovzdal žalovanému, ktorý k e-shopu pravidelne
pristupoval - nahrával do neho fotky, text a pod., čo preukazuje, že žalobca riadne uskutočnil zhotovenie
a odovzdanie e-shopu. Poukázal, že žalovaný si za účelom stanovenia rozsahu predmetu plnenia
a jeho charakteru objednal u žalobcu aj vypracovanie analýzy, ktorá mu bola dodaná a žalovaným
zaplatená. Žalovaný o predmete plnenia (e-shope) so žalobcom komunikoval, odsúhlasil ho, zaplatil

za neho zálohu. Žalovaný zadával žalobcovi zmenové požiadavky (napr. na nové moduly). Zároveň
bolo plánované školenie na prácu s e-shopom pre zamestnancov žalovaného. Žalobca e-shop riadne
vyhotovil a odovzdal žalovanému, keď ho nasadil na url adresu A. a dňa 14.12.2020 plne sprístupnil
žalovanému. Žalobca e-mailom zo dňa 14.12.2020 s názvom „Sprístupnenie prostredia“ informoval
žalovaného o sprístupnení administrátorského rozhrania e-shopu a zaslal žalovanému meno (admin)
a heslo (B.~C.XXX*D.+|E.) na pristupovanie do e-shopu. Žalovaný nenamietal kvalitu ani cenu e-

shopu, dokonca ho napĺňal obsahom. Po odovzdaní e-shopu bol žalobca ďalej súčinný, keď pomáhal
žalovanému v rámci práce žalovaného s e-shopom.

5. Žalovaný v duplike za účelom určenia rozsahu skutočne vykonaných prác žalobcom pre žalovaného
a s tým spojenú otázku určenia ich obvyklej hodnoty (nakoľko je sporný minimálne rozsah objednaných

a vykonaných služieb a tiež ich hodnota, resp. obvyklá cena) navrhol vykonať dôkaz, a to odborné
vyjadrenie, resp. súkromný znalecký posudok odborne spôsobilej osoby z oboru informačných
technológií a programovania webových aplikácií.

6. Žalobca v konaní poukázal, že žalovaný riadne (účinne) nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, čo má

za následok, že tieto sa považujú za nesporné. Navrhnutím dôkazu (znaleckého posudku), ktorým má
byť určený rozsah žalobcom skutočne vykonaných prác, žalovaný fakticky uznáva a potvrdzuje, že
žalobca pre žalovaného práce v určitom rozsahu vykonal. Žalobca poukázal, že ako jediný dôkaz na
podporu svojich tvrdení žalovaný označil znalecký posudok. Tento dôkaz však žalovaný nebol schopný
predložiť ani po dobu štyroch mesiacov, preto by súd na znalecký posudok (ak ho žalovaný predloží)

nemal prihliadať v súlade s § 153 C.s.p. o koncentrácii konania. Nie je dôvod preukazovať znaleckým
posudkom obvyklú cenu, ak táto bola dohodnutá. Zároveň nie je potrebné preukazovať ani rozsah e-
shopu, ak tento bol dohodnutý a odovzdaný žalovanému, čo žalovaný účinne nepoprel.

7. Na pojednávaní konanom dňa 14.9.2023 žalobca namietal žalovaným predložený súkromný znalecký

posudok, pretože neobsahuje vyhlásenie znalca podľa § 209 ods. 2 C.s.p.

8. Žalovaný na uvedenom pojednávaní poukázal, že už na začiatku sporu popieral vznik akejkoľvek
dohody uvádzanej žalobcom, ktorý ju preukazuje iba strohou e-mailovou komunikáciou. Žalovaný
nepopieral, že sa rokovalo o vzniku obchodno-právneho vzťahu, predmetom ktorého malo byť

vyhotovenie e-shopu. Obchodná spolupráca strán sa prerušila, resp. nedotiahla do konca, lebo nedošlo
k dohode o zamýšľanom rozsahu prác a cene, čo potvrdil aj žalobca, keď uviedol, že sa doobjednávali
ďalšie práce, resp. z e-mailovej komunikácie vyplýva, že niektoré práce žalobca vypúšťa. Zo žalobcom
predložených dôkazov pritom nevyplýva rozsah vykonaných prác. Žalovaný poprel skutkové tvrdenie
žalobcu tvrdeniami, že žalobca žalovanému predmet plnenia neodovzdal riadne, včas a v rozsahu a

kvalite umožňujúcom jeho riadne používanie. Vzhľadom na to, že ide o odbornú otázku, žalovaný označil
riadne a včas dôkaz – znalecký posudok, ktorý by určil vôbec základ, keďže je otázne, či vôbec e-
shop bol funkčný. Zaslanie cenovej ponuky a prístupových kódov žalovanému nepreukazuje, že žalobca
dokončil a odovzdal všetko, čo mal podľa cenovej ponuky.

9. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení § 269 ods. 2, § 365, § 369 ods. 1 a 2,
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka a § 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., upravujúce innominátnu
zmluvu, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce.

10. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že vykonaným dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že

žalobca na základe požiadavky žalovaného vypracoval a dňa 12.5.2020 predložil žalovanému cenovú
ponuku na vytvorenie predajného systému (e-shopu) označenú ako PON-2005005, ktorá obsahovala
názov a stručný popis jednotlivých položiek prác a služieb, ktoré mal žalobca žalovanému poskytnúť.
Cenová ponuka svojou povahou predstavovala návrh na uzavretie zmluvy, ktorý obsahoval tak predmetplnenia, ako aj cenu plnenia. Spolu s cenovou ponukou žalobca zaslal žalovanému tiež dokument
označený ako „Objednávkový systém“, ktorý obsahoval bližšiu špecifikáciu a rozpis jednotlivých položiek
prác a služieb uvedených v cenovej ponuke. Dokument označený ako „Objednávkový systém“ teda

obsahoval detailnú špecifikáciu plnenia a jeho rozsah. Predloženie cenovej ponuky a špecifikácie
plnenia bolo výsledkom predchádzajúcej analýzy, dohôd a vzájomnej spolupráce žalobcu so žalovaným.
Žalobcacenovúponukuvypracovalprávevnadväznostinaanalýzuvypracovanúnazákladepožiadavky
žalovaného. Predložením cenovej ponuky a ostatných podkladov žalobca vlastne predložil žalovanému
návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorý obsahoval výšku žalobcom požadovanej odmeny, predmet plnenia,

ktoré mal žalobca žalovanému poskytnúť, ako aj rozsah plnenia, v akom mali byť práce a služby
žalovanému poskytnuté. V nadväznosti na predloženú cenovú ponuku si strany sporu dňa 20.5.2020
potvrdili začiatok spolupráce, teda dohodu na rozsahu predmetu plnenia a cene za predmet plnenia.
Na základe vyššie uvedenej akceptácie cenovej ponuky povereným zamestnancom žalovaného, zaslal
žalobca žalovanému ako prílohu vyššie spomenutého e-mailu zálohovú faktúru č. Za2200504 zo dňa
21.5.2020, ktorou žalovanému vyúčtoval 30 % z ceny za tvorbu predajného systému podľa cenovej

ponuky. Žalovaný zálohovú faktúru uhradil dňa 27.5.2020, v nadväznosti na čo žalobca vystavil dňa
27.5.2020 riadnu faktúru č. FA20050089. Následne začal žalobca vytvárať pre žalovaného e-shop.
Medzi stranami prebiehala štandardná komunikácia o predmete plnenia, o schvaľovaní rozsahu práce,
o detailoch e-shopu a pod, čo potvrdzuje komunikáciu medzi stranami sporu z novembra a decembra
2020, v ktorej žalobca informuje žalovaného o stave zhotovovania e-shopu a strany sa dohadujú aj

na novej funkcionalite e-shopu. Všetky vyššie uvedené dôkazy, ako aj konanie strán pred uzatvorením
zmluvy, ako aj v priebehu jej plnenia jasne preukazujú, že cenová ponuka bola akceptovaná, medzi
stranami prišlo k dohode o predmete plnenia, o jeho rozsahu a o jeho cene. Za nepochybný prejav
vôle žalovaného byť cenovou ponukou a ostatnými podkladmi viazaný, je akceptácia a uhradenie
zálohovej faktúry, ako aj následná komunikácia strán sporu v priebehu plnenia. Žalovaný v priebehu

dokazovania nepreukázal žiadnu skutočnosť, ktorá by nasvedčovala tomu, že žalovaný mal iný úmysel
ako uzatvoriť zmluvu. Práve naopak, úhrada zálohovej faktúry, komunikácia žalobcu a žalovaného,
poskytovanie vstupov zo strany žalovaného a zadávanie jeho požiadaviek jednoznačne potvrdzujú,
že medzi žalobcom a žalovaným bol založený obchodnoprávny vzťah, ktorého základ predstavovala
cenová ponuka a ďalšie podklady predložené žalobcom žalovanému.

11. Vykonaným dokazovaním bolo tiež preukázané, že žalobca e-shop riadne vyhotovil a nasadil na IP
adresudostupnúprežalovaného.Žalovanýdopripravenéhoe-shopuvkladalfotky,texty-skrátkanapĺňal
ho obsahom. Zároveň bolo plánované školenie na prácu s e-shopom pre zamestnancov žalovaného.
Žalobca e-shop riadne odovzdal žalovanému, keď ho nasadil na url adresu A. a dňa 14.12.2020 plne

sprístupnil žalovanému. Žalobca e-mailom zo dňa 14.12.2020 s názvom „Sprístupnenie prostredia“
informoval žalovaného o sprístupnení administrátorského rozhrania e-shopu a zaslal žalovanému
meno (admin) a heslo (B.~C.XXX*D.+|E.) na pristupovanie do e-shopu. Navyše, predmetný e-mail
jasne popisuje, že e-shop bol zhotovený a pripravený pre používanie žalovaným. Žalovaný k e-shopu
pristupoval, nahrával do neho obsah, t. j. fotky tovaru, popis tovaru, ceny, texty, reklamačné podmienky

a pod. Žalovaný po sprístupnení prostredia e-shopu neuplatnil voči predmetnému e-shopu žiadne
vady alebo nedostatky, žiadnym spôsobom nenamietal, nereklamoval jeho kvalitu alebo rozsah prác
žalobcu.Žalovanýnaopakkomunikovalsožalobcomozorganizovaníškolení,vrámciktorýchbyžalobca
zamestnancov žalovaného oboznámil s prácou s predajným systémom, najmä úpravou a pridávaním
jednotlivých položiek tovarov tak, aby žalovaný, resp. jeho zamestnanci mohli ponúkaný tovar (jednotlivé

položky v predajnom systéme) sami flexibilne upravovať a meniť. Žalobca teda predajný e-shop vytvoril
a odovzdal žalovanému. Žalobca sa s poverenými zamestnancami žalovaného mal dňa 8.3.2021
osobne stretnúť. Žalovaný osobné stretnutie zrušil a ako vyplýva z e-mailu žalobcu zo dňa 31.3.2021,
žalovanýviacsožalobcombezvysvetlenianekomunikoval.Vtejtosúvislostisúdprvejinštanciezdôraznil
aj tú skutočnosť, že zo strany žalovaného nebola ani jedna žalobcom vystavená faktúra vrátená,

rozporovaná, ani žiadnym iným spôsobom žalovaným komentovaná. Nič nenasvedčovalo tomu, že by
žalovaný rozsah vykonaných prác, vyúčtovanú sumu a v konečnom dôsledku aj samotné vystavenie
faktúr spochybňoval.

12. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobcu je

oprávnená a preto zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 17.368,80 eur, vrátane príslušenstva,
keďže žalovaný sa dostal do omeškania s jej úhradou.13. K obrane žalovaného súd prvej inštancie uviedol, že ju vyhodnotil ako nedôvodnú a účelovú, v
snahe oddialiť rozhodnutie v spore. Tvrdenia žalovaného, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode
o predmete, rozsahu a cene plnenia nie sú dôvodné. Žalovaný odsúhlasil tak predmet plnenia, jeho

rozsah, ako aj jeho cenu - čím vznikla medzi stranami konkludentným spôsobom zmluva, ktorá založila
medzi stranami platný obchodno-záväzkový vzťah.

14. Dôvodil súd prvej inštancie, že samotné konštatovanie žalovaného, že zotrváva na skutočnostiach
uvedených v odpore nemožno považovať za dostatočné, keďže len také popretie skutkových tvrdení

protistranyvyvolázamýšľanéprocesnéúčinky(teda,žeskutkovétvrdeniaprotistranysabudúpovažovať
za sporné) a považuje za procesne účinné popretie skutkových tvrdení, ktoré spĺňa určité kvalitatívne
nároky stanovené C.s.p. Podľa § 151 ods. 2 C.s.p., pokiaľ strana sporu účinne nepoprie skutkové
tvrdenia uvádzané druhou stranou sporu, má to nevyhnutne za následok, že takéto skutkové tvrdenia
sa budú v spore považovať za nesporné. Žalovaný svoju obranu nijako bližšie nešpecifikoval. Rovnako
žiadnym spôsobom nereagoval na tvrdenia žalobcu ohľadom dohody o cene a rozsahu prác, úhrady

zálohovej platby a vystavenia riadnej faktúry po úhrade zálohovej platby, dokončenia e-shopu, či konania
žalovaného a jeho zamestnancov počas prác na e-shope a pri jeho ukončení (e-mailová komunikácia
ohľadom školení zamestnancov žalovaného, ako pracovať s e-shopom). Žalovaný označil za sporný len
rozsah prác žalobcu a ich hodnotu. Existencia zmluvy, jej vznik, spolupráca strán, poskytovanie plnenia
žalobcom,dokončeniee-shopumusiabyťpotomajprežalovanéhonesporné.Argumentáciažalovaného

je často protichodná a účelová, táto si protirečí. Navrhnutím dôkazu (znaleckého posudku), ktorým má
byť určený rozsah žalobcom skutočne vykonaných prác žalovaný fakticky potvrdzuje, že žalobca pre
žalovaného práce v určitom rozsahu vykonal. Žalovaný teda potvrdzuje existenciu zmluvného vzťahu
medzi stranami a existenciu ich vzájomnej spolupráce. Žalovaný tak predpokladá, že žalobca pre
žalovaného určité práce vykonal a za tieto práce by žalovaný mal žalobcovi určitú odplatu zaplatiť.

Absencia záväzku žalovaného v účtovnej evidencii nemusí automaticky znamenať (a ani neznamená)
jeho neexistenciu.

15. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom žalobcu, že v spore nie je potrebné a ani podstatné
zisťovať obvyklú cenu, resp. hodnotu žalobcom vykonaných prác a poskytnutých služieb tvorby designu

a zhotovovania e-shopu a ani rozsah prác. Cena prác vykonaných žalobcom na e-shope, ako aj
ich rozsah, boli určené dohodou strán sporu, čo žalobca preukázal - existencia dohody na cene
prác a rozsahu prác (akceptácia cenovej ponuky žalobcu žalovaným) nie je sporná, e-shop bol v
dohodnutom rozsahu odovzdaný žalovanému, čo žalobca detailne preukázal, pričom táto skutočnosť
nie je medzi stranami sporná. V súlade s uvedeným nie je žiaden dôvod preukazovať znaleckým

posudkom obvyklú cenu, ak táto bola dohodnutá, nie je potrebné preukazovať ani rozsah e-shopu,
ak tento bol dohodnutý a odovzdaný žalovanému, čo tento účinne nepoprel. Sprístupnený e-shop ani
žiadnym spôsobom nereklamoval. Preto súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného na vykonanie
znaleckého dokazovania na ustálenie rozsahu vykonaných prác zo strany žalobcu a na ustálenie ceny
obvyklej za vykonané práce zo strany žalobcu, ako aj návrh žalovaného na doplnenie dokazovania

vyžiadaním od žalobcu a oboznámením plne funkčného e-shopu a administratívneho prístupu do e-
shopu na kontrolu funkčnosti servera, správcovského prístupu na server pre kontrolu programovacieho
kódu a správcovského prístupu k databáze e-shopu.

16. K žalovaným v konaní predloženému znaleckému posudku č. 2/2023, znalca Ing. Stanislava

Královského, súd prvej inštancie uviedol, že nespĺňa zákonom požadované štandardy súkromného
znaleckého posudku. Znalec v ňom nedáva odborné stanovisko ku skutočnostiam, ktoré by mohli byť pre
rozhodnutie súdu dôležité a ktoré by boli v tomto konaní sporné a vyžadovali by pre posúdenie odborné
znalosti. Obsahuje len konštatácie, ktoré sú však v kontexte vykonaného dokazovania irelevantné.

17. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

18. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd
rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobu zamietol alebo zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a

rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky /§ 365 ods. 1 písm.
a) C.s.p./; súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods. 1 písm. b)
C.s.p./; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci /§ 365 ods.1 písm. d) C.s.p./; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností /§ 365 ods. 1 písm. e) C.s.p./; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam /§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p./; zistený skutkový stav neobstojí, pretože

súprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšieprostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboli
uplatnené /§ 365 ods. 1 písm. g) C.s.p./ a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci /§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p./.

19. Žalovaný v podanom odvolaní zotrval na skutočnostiach uvádzaných v konaní na súde prvej

inštancie, že medzi žalobcom a žalovaným nikdy nedošlo k dohode o rozsahu predmetu plnenia,
cene za poskytnuté plnenie, ani k ďalším podstatným náležitostiam zmluvy o poskytovaní služieb
redesignu a programovania e-shopu. Namietal, že žalobca v konaní nešpecifikoval žiadny právny dôvod
vzniku uplatnenej pohľadávky. Žalovaný pritom nerozporoval, že sporové strany čiastočne rokovali o
predmete a rozsahu poskytovaných služieb, o cene za poskytnuté služby a o čase plnenia, napriek
tomu k uzavretiu zmluvy, či už v ústnej alebo písomnej forme v súlade s príslušnými ustanoveniami

Obchodného zákonníka nikdy nedošlo. Súd prvej inštancie mal preukázanú dohodu o rozsahu plnenia
a cene iba s poukazom na e-mail žalobcu z 21.5.2020, ktorý obsahuje zmienku žalobcu o akomsi
telefonickom rozhovore strán dňa 20.5.2020, kde si mali potvrdiť začiatok spolupráce, pričom táto
a jej obsah nebola preukázaná. Z e-mailu žalobcu z 21.5.2020 pritom žiadnym spôsobom nevyplýva
dohoda na rozsahu predmetu plnenia, cene, či akýchkoľvek podstatných náležitostiach zmluvy o

poskytovaní služieb redesignu a programovania e-shopu. Rovnako ani ďalšiu e-mailovú komunikáciu
medzi sporovými stranami, z ktorej dané náležitosti zmluvy nevyplývajú, nemožno za žiadnych okolností
považovať za právny dôvod vzniku uplatnenej pohľadávky. Žalovaný ďalej namietal, že nie je zrejmé,
na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetný e-shop žalobca „riadne dokončil“,
že bol „riadne zhotovený v rozsahu Cenovej ponuky“ a že napokon bol žalovanému zo strany žalobcu

riadne odovzdaný, a to v stave zodpovedajúcom požiadavkám žalovaného, resp. dohode sporových
strán,keďzvykonanéhodokazovaniažiadnaztýchto,preposúdenievecinajrelevantnejšíchskutočností
nevyplýva. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a zo žiadneho zo žalobcom predložených dokladov
nevyplýva, či a v akom stave žalovanému predmetný e-shop odovzdal, či z hľadiska svojho rozsahu,
obsahu a kvalitatívneho zhotovenia zodpovedal cenovej ponuke alebo dohode sporových strán a či

k takejto dohode medzi sporovými stranami vôbec došlo. Dokonca ani to, či bol daný e-shop vôbec
funkčný. Nefunkčnosť e-shopu vyplýva zo znaleckého posudku č. 2/2023, v ktorom znalec uviedol,
že predmet diela „e-shop (predajné miesto)“ je ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku nefunkčný.
Zároveň z ďalších záverov znalca vyplýva, že nie je možné zistiť, či predmet diela bol vôbec niekedy
funkčný a ani nie je možné zistiť rozsah vykonaných prác. Dôvody zastavenia komunikácie žalovaného

so žalobcom musia byť súdu prvej inštancie bezpochyby známe, nakoľko tvoria základ procesnej
obrany žalovaného. Žalovaný v priebehu konania a tiež na pojednávaní dňa 14.9.2023 uviedol, že k
žiadnej konečnej dohode sporových strán týkajúcej sa predmetu plnenia nedošlo, ako aj to, že žalobca
žalovanému predmet plnenia ani vôbec neodovzdal, t. j. neodovzdal mu ho riadne a včas, v rozsahu
a kvalite umožňujúcej jeho riadne užívanie, čo žalovaný napokon i preukázal znaleckým posudkom.

Faktúry, ktoré sa týkajú uplatneného nároku boli žalovanému doručené prostredníctvom predžalobnej
výzvy zo dňa 22.4.2022, na ktorú žalovaný nereagoval vzhľadom na to, že nemal vedomosť a ani vo
svojom účtovníctve neevidoval žiadne záväzky, ktoré by bol vo vzťahu k žalobcovi povinný uhradiť. Tým
došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.

20. Ďalej žalovaný poukázal, že v konaní na súde prvej inštancie nedošlo k vyriešeniu spornej
otázky o dôvodnosti žaloby čo do základu, teda či medzi stranami vôbec došlo k platnému uzavretiu
zmluvy podľa Obchodného zákonníka a k vzniku obchodnoprávneho vzťahu, ako aj to, či žalobca
pre žalovaného vykonal služby, t. j. vyhotovenie e-shopu v rozsahu zodpovedajúcom cenovej ponuke
a v obsahovom a kvalitatívnom vyhotovení umožňujúcom jeho riadne používanie, na základe čoho

mu mal voči žalovanému vzniknúť nárok na odmenu. Súd prvej inštancie si osvojil výlučne skutkové
tvrdenia žalobcu, ktoré neboli podložené žiadnym dôkazom. Predložená e-mailová komunikácia medzi
stranami totiž žiadnym spôsobom nepreukazuje, či bol e-shop v čase jeho odovzdania funkčný a či
svojim obsahom, rozsahom a kvalitatívnym vyhotovením zodpovedal dohode sporových strán tak, ako
tvrdí žalobca. Žalovaný v podaní z 10.10.2022 navrhol dôkaz – odborné vyjadrenie, resp. súkromný

znalecký posudok za účelom preukázania tvrdených skutočností a vyriešenia sporných otázok: (i)
určenie rozsahu skutočne vykonaných prác zo strany žalobcu pre žalovaného, (ii) určenie ich obvyklej
hodnoty. Zo znaleckého posudku predloženého žalovaným vyplýva, že z podkladov v súdnom spise a
iných verejne dostupných skutočností nie je možné zistiť, či predmet diela bol vôbec niekedy funkčnýa ani nie je možné zistiť rozsah vykonaných prác. Znalec pritom uviedol, že je nevyhnutné predložiť:
1. plne funkčný e-shop, 2. administratívny prístup do e-shopu na kontrolu funkčnosti servera, 3.
správcovský prístup na server pre kontrolu programovacieho kódu, 4. správcovský prístup k databáze

e-shopu. Žalovaný preto navrhol, aby súd prvej inštancie z dôvodu hospodárnosti konania pojednávanie
vytýčené na deň 14.9.2023 odročil z dôvodu eventuálneho zaujatia procesného stanoviska žalobcu,
resp. eventuálneho predloženia podkladov požadovaných znalcom zo strany žalobcu. Súd prvej
inštancie žiadosť žalovaného o odročenie pojednávania neakceptoval z dôvodu, že predložený znalecký
posudok nespĺňa zákonom požadované štandardy súkromného znaleckého posudku. „Konštatácia“

znalca o nefunkčnosti predmetu plnenia a nemožnosti zistenia jeho funkčnosti v skoršom období, je z
hľadiska posúdenia nároku žalobcu na zaplatenie odmeny ťažiskovým a jedným z najrelevantnejších.
Z uvedeného dôkazu totiž jednoznačne vyplýva, že predmet plnenia, za ktorý si žalobca uplatňuje
odmenu nie je v stave umožňujúcom jeho riadne užívanie. Žalobca žiadnym spôsobom na závery
znaleckého posudku nereagoval a súd prvej inštancie ich pri hodnotení dôkazov nielenže nevzal do
úvahy, ale ani sa s týmito skutočnosťami nijako nevysporiadal v rámci odôvodnenia rozhodnutia, v

dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie neodôvodnené a arbitrárne. Stanovisko znalca dáva odborné
posúdenie skutočností podstatných pre rozhodnutie a poskytuje hodnotenia znalca plne relevantné
v kontexte dokazovania, teda v celom rozsahu spĺňa zákonné štandardy súkromného znaleckého
posudku. Skutočnosť, že znalec v znaleckom posudku stručne konštatoval, že e-shop je nefunkčný,
v žiadnom prípade nemôže samo o sebe znamenať, že takéto stanovisko znalca nespĺňa zákonom

požadované znaky znaleckého posudku. Pokiaľ súd prvej inštancie neposudzoval znalecký posudok č.
2/2023 ako súkromný znalecký posudok, mal predmetnú listinu posúdiť podľa jej obsahu ako odborné
vyjadrenie v súlade s § 206 C.s.p. Navyše žalovaný zvýraznil, že súd prvej inštancie s poukazom na
§ 217 ods. 1 C.s.p. mal vychádzať zo stavu v čase rozhodnutia vo veci. Pokiaľ znalec skonštatoval,
že e-shop je v čase vyhlásenia rozhodnutia nefunkčný, nemožno zaň priznať žalobcovi náhradu. Tým

došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p. ako aj ďalších žalovaným
uvádzaných odvolacích dôvodov.

21. Tým, že súd prvej inštancie neakceptoval predložený znalecký posudok ako súkromný znalecký
posudok; s jeho závermi o nefunkčnosti e-shopu sa nijako nevysporiadal; zo strany žalovaného bolo

v priebehu konania tvrdené, že predmetný e-shop bol nefunkčný a zo strany žalobcu nemal súd
žiadnym spôsobom preukázané, v akom obsahovom a kvalitatívnom vyhotovení bol predmetný e-shop
vypracovaný; žalovaný nemôže v žiadnom prípade súhlasiť ani s tvrdeniami súdu prvej inštancie, že
e-shop bol v dohodnutom rozsahu odovzdaný žalovanému, čo vraj žalobca preukázal, pričom táto
skutočnosť nie je medzi stranami sporná, v dôsledku čoho súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaného

na vykonanie znaleckého dokazovania na ustálenie rozsahu vykonaných prác zo strany žalobcu a na
ustálenie ceny obvyklej za vykonané práce zo strany žalobcu, ako aj návrh žalovaného na doplnenie
dokazovania vyžiadaním od žalobcu a oboznámením plne funkčného e-shopu a administratívneho
prístupu do e-shopu na kontrolu funkčnosti servera, správcovského prístupu na server pre kontrolu
programovacieho kódu a správcovského prístupu k databáze e-shopu. Žalovaný v konaní tvrdil, že

e-shop nebol odovzdaný v stave umožňujúcom jeho riadne užívanie, čo žalobca ani nepreukázal, v
dôsledku čoho je zrejmé, že táto skutočnosť je medzi stranami sporná. Žalovaný zvýraznil, že za
účelom vyriešenia sporných otázok, ktorými sú určenie rozsahu skutočne vykonaných prác zo strany
žalobcu pre žalovaného a s tým spojená otázka určenia ich obvyklej hodnoty, bolo zo strany žalovaného
navrhnuté už v rámci podania zo dňa 10.10.2022, pričom tento návrh súd pôvodne akceptoval. V

tomto kontexte sa žalovanému javí konanie súdu prvej inštancie ako protichodné a nezrozumiteľné,
nakoľko žalovanému nie je zrejmé, z akého dôvodu už po predložení znaleckého posudku, ktorý súd
prvej inštancie neakceptoval ako „súkromný znalecký posudok“, súd prvej inštancie zmenil názor o
relevantnosti preukázania rozsahu e-shopu a obvyklej ceny a odmietol návrh na vykonanie dôkazu
– ďalšieho znaleckého posudku, ktorý žalovaný navrhol na pojednávaní dňa 14.9.2023. Súd prvej

inštancie si bezdôvodne osvojil nepreukázané tvrdenia žalobcu, dôkaz predložený žalovaným žiadnym
spôsobom neakceptoval a ďalší dôkaz navrhnutý žalovaným, ktorý mohol vyriešiť sporné skutočnosti
medzi stranami, súd prvej inštancie nedôvodne odmietol vykonať a výlučne na základe nepodložených
tvrdení žalobcu konštatoval, že žalobcovi vznikol nárok na odmenu v uplatnenej výške. Týmto postupom
súdu prvej inštancie došlo k hrubému porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces a odňatiu

možnosti konať pred súdom.

22. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne
správny. Zosumarizujúc priebeh konania na súde prvej inštancie zvýraznil, že žalovaný v priebehucelého konania účinne nepoprel tvrdenia žalobcu a nespochybnil žiaden z dôkazov predložených
žalobcom. Dohoda o predmete a cene tak bola medzi stranami nesporná. Žalovaný nevyužil prostriedky
procesnej obrany a na akékoľvek skutkové tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní už nemožno

prihliadať a to s poukazom na § 366 C.s.p. Žalovaný napriek tvrdeniu, že k dohode o zhotovení e-
shopu nedošlo, chcel posudzovať rozsah skutočne vykonaných prác, čím potvrdzuje, že k uzatvoreniu
dohody došlo. Žalobca pritom preukázal predloženými dôkazmi, že došlo k vyhotoveniu e-shopu a jeho
odovzdaniu žalovanému a to fotodokumentáciou e-shopu, odovzdaním prístupových hesiel a tým, že
žalovaný do e-shopu pristupoval. Žalovaný nepredložil dôkaz, ktorým by spochybňoval odovzdanie e-

shopu, či existenciu vád e-shopu. Súd prvej inštancie si neosvojil výlučne skutkové tvrdenia žalobcu,
ale vychádzal zo skutkového stavu, ktorý nebol medzi stranami sporný. Na žalovaným predložený
dokument označený ako znalecký posudok nemusel súd prvej inštancie vôbec prihliadať z procesných
dôvodov, tento nespĺňal náležitosti znaleckého posudku a nedával žiadne relevantné odpovede vo veci.
Poukázal, že bolo absolútne irelevantné skúmať rozsah prác a obvyklú cenu znaleckým dokazovaním,
ak tieto jasne vyplývali z predloženej cenovej ponuky a z dokumentu objednávkový systém. Preto je

správny záver súdu prvej inštancie, že otázky, ktoré mal zodpovedať, boli irelevantné. Žalovaný znalecký
posudok/odborné vyjadrenie nepredložil ani do 9.2.2023, t. j. zmeškal lehotu na jeho predloženie,
ktorú si viacnásobne predlžoval. Napokon predložil dokument označený ako znalecký posudok až dňa
6.9.2023, teda po 11 mesiacoch. Znalec v predloženom posudku pritom nedospel k odpovediam na
položené otázky, pričom tvrdenia žalovaného, že o zložitosti veci ako dôvode na predlžovanie lehoty

na predloženie dôkazu predstavovalo iba zavádzanie súdu prvej inštancie. Žalovaný pritom objednal
znalecký posudok až 15.5.2023. Znalecký posudok je navyše vnútorne rozporný, nie je zrejmý dátum
jeho vypracovania a preto trpí aj vadou neurčitosti. Žalobca dôvodil, že závery znaleckého posudku, že
z dôkazov v spise nie je možné zistiť, či e-shop ku dňu 5.9.2023, resp. vôbec bol funkčný, sú nepravdivé.
E-shop bol vyhotovený a odovzdaný žalovanému, o čom svedčí e-mailová komunikácia potvrdzujúca

odovzdanie prístupového kľúča, nahrávanie fotiek produktov žalovaným do e-shopu a ďalšia súvisiaca
komunikácia, vrátane plánovaného školenia. Ak mal žalovaný za to, že e-shop dňa 5.9.2023 nie je
funkčný, ide o vzťahy vzniknuté po odovzdaní predmetu plnenia a iba z toho potenciálne vyplývajúce
nároky žalovaného, ktoré tento mohol uplatniť napr. prostredníctvom hmotnoprávnej námietky, či
prostredníctvom iného prostriedku procesnej obrany, či útoku.

23. Žalovaný v odvolacej replike zotrval na skutkových tvrdeniach a právnej argumentácii uvádzanej
v priebehu konania a podanom odvolaní.

24. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na skutkových tvrdeniach uvádzaných vo vyjadrení k odvolaniu.

Zároveň poukázal, že žalovaný si § 217 ods. 1 C.s.p. vykladá nesprávne, keďže pri deklaratórnych
rozsudkoch je rozhodujúci právny stav, kedy došlo k vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu, ktorý
je pre rozhodnutie vo veci významný.

25. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané

v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 -
§ 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

26. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetom konania je posúdenie dôvodnosti
uplatnenej pohľadávky 17.368,80 eur s príslušenstvom, ktorej sa žalobca domáha titulom úhrady ceny
za vytvorenie e-shopu pre žalovaného na základe zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu podľa
§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Žalobca pritom dôvodil, že predmet vzájomných záväzkov bol
špecifikovaný v cenovej ponuke PON-2005005 a objednávkovom systéme, ktoré zaslal žalovanému

a ktoré predstavovali návrh na uzatvorenie zmluvy. Tento návrh mal byť žalovaným prijatý, čo žalobca
preukazoval e-mailom z 21.5.2020; úhradou zálohovej faktúry č. Za2200504 zo dňa 21.5.2020, ktorou
žalovanému vyúčtoval 30 % ceny a následným správaním strán sporu pri plnení svojich záväzkov.

27. Žalovaný síce potvrdil, že medzi stranami prebehla vzájomná komunikácia, no poprel existenciu

dohody strán o rozsahu, cene a ďalších podstatných náležitostí zmluvy o vyhotovení e-shopu. Zároveň
namietal realizáciu vyúčtovaných prác žalobcom, ako aj nespôsobilosť poskytnutého plnenia na riadne
užívanie.28. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na závere, že žalovaný účinne nepoprel
skutkové tvrdenia žalobcu v spore, ktoré žalobca zároveň preukázal. S týmito závermi sa odvolací
súd nestotožňuje, keďže nezodpovedajú obsahu spisu, vykonanému dokazovaniu a základnému

procesnému pravidlu, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce
znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa
týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého
skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo
zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala,

nedošlo. Preto sú závery súdu prvej inštancie predčasné a preto nesprávne.

29. V intenciách posudzovaného sporu nie je možné dospieť k záveru, že žalovaný nepoprel tvrdenia
žalobcu a preto je ich potrebné považovať za nesporné. Žalovaný v konaní namietal, že k uzatvoreniu
zmluvy (so žalobcom uvádzaným obsahom o predmete a cene) nedošlo. Zásada, že každý musí
preukázať svoje tvrdenia, je v skutkovo a právne zložitých sporoch niekedy ťažko naplniteľná. Z tohto

dôvodujepotrebnézohľadniťskutočnosť,ženiekedyjednoduchoniejevmožnostiachstrany,ktorániečo
tvrdí, svoje tvrdenie preukázať. Na uvedenom je založená aj tzv. negatívna dôkazná teória. Táto teória
vychádza z tvrdenia, že nemožno od účastníka spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu
určitej právnej skutočnosti, teda neuzatvorenie zmluvy. Preto, pokiaľ žalobca v spore tvrdil, že mu vznikol
nárok na úhradu uplatnenej pohľadávky, je povinný jej vznik ako aj výšku preukázať.

30. Analýzu vyhotovenú žalobcom je potrebné považovať iba za podklad pre vypracovanie cenovej
ponuky. Práve cenová ponuka predstavovala návrh žalobcu na uzatvorenie spornej zmluvy. Podľa
odvolacieho súdu obsah e-mailu žalobcu z 21.5.2020 pre žalovaného, v ktorom žalobca uvádza
žalovanému, že „na základe včerajšieho telefonátu, môžeme začať spoluprácu“ nepostačuje na

preukázanie tvrdení žalobcu, že žalovaný prijal návrh žalobcu práve s obsahom uvedeným v cenovej
ponuke z 12.5.2020 a teda došlo k uzatvoreniu zmluvy medzi stranami práve s takýmto obsahom.

31.NajvyššísúdSRvrozhodnutísp.zn.7MCdo12/2011vyslovilnázor,žeakjeprejavvôleuskutočnený
mlčky(konkludentne),vtýchtoprípadochsauplatňujepravidlo,ktorédovoľujenaňuprihliadať,lenpokiaľ

(vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tu vôľa je a tiež i to, aká
je táto vôľa.

32. Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy
alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli, alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné

podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého
úkonu (napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny) bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto
prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím
lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.

33. Ani samotnú úhradu zálohovej faktúry zo strany žalovaného nemožno považovať za včasnú
akceptáciu cenovej ponuky a to s poukazom na § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka, keďže zo samotnej
cenovej ponuky vyplýva vôľa žalobcu byť takýmto návrhom viazaný iba do 20.5.2020, keďže je v nej
uvedené „platí do 20.5.2020“. Keďže k úhrade zálohovej faktúry zo strany žalovaného došlo 27.5.2020,
teda po uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu, nemožno takýto úkon žalovaného považovať za

včasné vyjadrenie súhlasu s návrhom, keďže tento už zanikol.

34. Odvolací súd upriamuje pozornosť, že žalobca dôvodnosť uplatnenej pohľadávky odvíjal od cenovej
ponuky, no v priebehu konania sám uvádzal, že sa realizovali zmenové požiadavky (napr. na nové
moduly), pričom neobjasnil vplyv takýchto zmien na účtovanú cenu, s čím sa súd prvej inštancie vôbec

nevysporiadal.

35. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca pre žalovaného síce plnil, no z vykonaného dokazovania
nevyplýva samotný rozsah plnenia a či plnenie poskytnuté pre žalovaného zodpovedá uplatnenej
pohľadávke a to s poukazom na špecifickosť samotného plnenia zo strany žalobcu, ktoré malo smerovať

k vytvoreniu on-line predajného systému pre žalovaného.

36. Pokiaľ by z faktického správania strán bolo možné dospieť k záveru, že tieto jednotlivými plneniami
zo strany žalobcu a prijatím takýchto plnení zo strany žalovaného uzatvorili zmluvný vzťah, je potrebnépre účely ustálenia vzájomných záväzkov zistiť, aké plnenie skutočne poskytol žalobca pre žalovaného,
či zároveň došlo aj k dohode o cene za takto poskytnuté plnenia, prípadne jeho obvyklú cenu.

37. Podľa § 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním (ods. 1). Právne vzťahy uvedené
v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto
ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto
predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento

zákon (ods. 2).

38. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.

39.Podľa§491ods.2Občianskehozákonníka,nazáväzkyvznikajúcezozmlúvvzákoneneupravených
treba použiť ustanovenia zákona, ktoré upravujú záväzky im najbližšie, pokiaľ samotná zmluva neurčuje
inak.

40. Za existencie dohody na realizácii prác pre žalovaného, túto je potrebné zároveň posúdiť podľa

príslušnej právnej úpravy zmluvy o dielo podľa § 536 a nasl. a to aj s poukazom na § 491 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

41. Ako vzájomne rozporné sa javia odvolaciemu súdu aj tvrdenia žalobcu, s ktorými sa plne stotožnil aj
súd prvej inštancie, že žalobca e-shop riadne odovzdal žalovanému dňa 14.12.2020, ktorý bol zhotovený

a pripravený pre používanie žalovaným, pričom zároveň žalobca v žalobe uvádza, že až dňa 12.2.2021
vystavil žalovanému faktúru č. FA2102010 na sumu 7.459,20 eur „za dovtedy vykonané a dodané
programátorské práce, ktorá suma zodpovedala ďalším 30 % z celkovej dohodnutej ceny“. Z uvedeného
vyplýva,žekudňu12.2.2021nebolirealizovanévšetkypráce,pretonemožnopovažovaťdeň14.12.2020
ako okamih riadneho vykonania e-shopu, resp. považovať dátum 14.12.2020 ako okamih odovzdania

riadne vykonaného diela.

42. Ak strany platne neuzatvorili zmluvu o vytvorení e-shopu, je potrebné uplatnený nárok posúdiť podľa
zásad o bezdôvodnom obohatení podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka.

43. Žalovaný v konaní predložil dôkaz - znalecký posudok č. 2/2023 znalca Ing. Stanislava Královského,
na ktorý súd prvej inštancie neprihliadal z dôvodu, že neobsahuje doložku podľa § 209 ods. 2 C.s.p.
a zároveň nie je pre posúdenie sporu rozhodný.

44. Odvolací súd považuje námietku žalovaného, že pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že znalecký

posudok č. 2/2023 nepredstavuje tzv. súkromný znalecký posudok podľa § 209 C.s.p., nezbavuje ho to
povinnosti prihliadať a vyhodnotiť tento listinný dôkaz podľa § 206 C.s.p. ako odborné vyjadrenie, s čím
sa súd prvej inštancie v odôvodnení napádaného rozsudku vôbec nevysporiadal.

45. Odvolací súd sa nestotožňuje ani so závermi súdu prvej inštancie, že pokiaľ bol rozsah e-shopu

medzi stranami dohodnutý a tento bol žalovanému odovzdaný, nie je potrebné preukazovať ani rozsah
vykonaných prác žalobcom a to z dôvodu, že z obsahu spisu sú tieto skutkové tvrdenia žalobcu sporné,
čo žalovaný zároveň namietal včas. Ani samotná existencia dohody na predmete plnenia a odovzdanie
predmetu plnenia neznamená automaticky, že plnenie bolo realizované riadne v súlade s dohodou strán,
resp. zákonom, teda bolo poskytnuté bez vád.

46. Preto sa nateraz javia ako predčasné závery, na základe ktorých súd prvej inštancie nevykonal
žalovaným navrhnuté dokazovanie na pojednávaní dňa 14.9.2023 ako reakciu na skutočnosti, o
ktorých žalovaný nevedel, ani ich nemohol predvídať, a ktoré vyšli najavo až na základe predloženého
znaleckého posudku č. 2/2023 znalca Ing. Stanislava Královského, podľa ktorého len na základe tam

uvedených podkladov je možné ustáliť, či e-shop bol funkčný, vrátane rozsahu realizovaných prác
žalobcom.47. Dokazovanie je časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na
rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje právomoc posúdiť, či
a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho

vykonanie (I. ÚS 52/03). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie poznatkov o skutkových
okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok. Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu,
pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Aktuálna
procesná právna úprava vychádza zo zásady voľného hodnotenia dôkazov, čo znamená, že záver,
ktorý si sudca z vykonaných dôkazov robí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického

myšlienkového postupu. Postup sudcu ale neznamená, že sudca nie je viazaný ústavnými princípmi
predvídateľnosti a zákonnosti rozhodnutia. Naopak, konečné meritórne rozhodnutie musí vykazovať
logickú, funkčnú a teleologickú zhodu s priebehom konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.
H. Beck, 2016, 729 s.).

48. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať
vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť,
možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle článku 46 ods. 1
Ústavy SR. Zásadám spravodlivého procesu v zmysle článku 46 ods. 1 a článku 6 ods. 1 Dohovoru
totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne

(dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia
ústavná zásada vyplývajúca z článku 47 ods. 3 Ústavy SR a článku 6 základných princípov C.s.p.
a to „rovnosť zbraní“ v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na
strany sporu kladené a ktoré nesmie byť neprimerané. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva
aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán

s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie.

49. Tieto vyššie uvedené závery odvolacieho súdu majú pritom priamy vplyv na ďalší priebeh
konania, keďže pri prípadnej absencii dohody o cene, resp. pri posudzovaní uplatnenej pohľadávky
titulom bezdôvodného obohatenia a spornosti skutočne realizovaného plnenia zo strany žalobcu pre

žalovaného, bude potrebné ustáliť samotný rozsah skutočne dodaných prác žalobcom, vrátane ich
ceny/hodnoty a zároveň sa vysporiadať aj s obranou žalovaného o nefunkčnosti zhotovovaného e-
shopu žalobcom, teda posúdenie takých skutočností, na ktoré treba odborné znalosti a to zákonom
predvídaným postupom podľa § 206 a nasl. C.s.p.

50. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd prvej inštancie dostatočne nevysporiadal so všetkými
skutočnosťami relevantnými pre rozhodnutie veci. Odvolací súd poukazuje na to, že základné právo
na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným
spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie
vo veci podstatné a právne významné. Nevysporiadanie sa s takýmito pre rozhodnutie podstatnými

skutočnosťami je porušením práva na spravodlivý súdny proces, v rámci ktorého majú strany právo na
riadne, zrozumiteľné, vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia.

51. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nezodpovedá § 220 ods. 2 C.s.p.,
keď sa súd prvej inštancie dôkladne nezaoberal tvrdeniami a námietkami strán a v časti, v ktorej mal

stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazovvychádzalaakýmiúvahamisaprihodnotenídôkazovriadilaakovecprávneposúdil,napadnutý
rozsudok riadne neodôvodnil.

52. Z vyššie uvedených dôvodov musel odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť, keďže

neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ale ani na jeho zmenu, podľa § 389 ods. 1 písm.
b) C.s.p. /súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok
nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom/ a § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p. /súd prvej inštancie v
dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť

dokazovanie odvolacím súdom/, vrátane závislého výroku o trovách konania a vec vrátiť podľa § 391
C.s.p. na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v spore, pretože by nebolo účelné doplniť toto dokazovanie
odvolacím súdom.53. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude odstrániť vytýkané nedostatky a opätovne
rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť zákonným spôsobom v súlade s § 220 ods. 2 C.s.p. a bude
dbať na to, aby bolo jeho odôvodnenie presvedčivé.

54. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

55. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného

konania, vrátane odvolacieho konania.

56. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na

súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods.
2 C.s.p., ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa § 429 ods. 1 C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).