Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, June 13, 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8Co/69/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7125203307
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7125203307.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu Mgr. Miloša Greguša a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobcu UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a.s. so sídlom v Prahe na Želetavskej ulici č. 1, Česká republika, IČO: 649
48 242 konajúca prostredníctvom organizačnej zložky UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,
a.s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom v Bratislave na Šancovej ulici č. 1/A, IČO: 47 251 336, proti

žalovanému A. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúcemu v C. D. C. A. E. F. XX/X zastúpenému Advokátskou
kanceláriou GOGA a spol., s.r.o. so sídlom v Košiciach na Kupeckého ulici č. 4 IČO: 36 863 947
o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o
odvolaní žalovaného proti uzneseniu Mestského súdu Košice č. k. 69C/5/2025-116 zo dňa 26.03.2025

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) napadnutým uznesením rozhodol
nasledovne:
Žalovaný je povinný zdržať sa akéhokoľvek nakladania s nehnuteľnosťami vo výlučnom vlastníctve
žalovaného v podiele 1/1, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území B., obec: G. D., okres: Košice I,
vedenom Okresným úradom Košice, Katastrálny odbor na: LV č. XXXXX:
a) byt č. 22, vchod č. 13, na 7. poschodí obytného domu Floriánska 11,13, súpisné číslo 1362 (ďalej len

„bytový dom“), postavený na parcelách (parcely registra „C“): parc. č. 3437/2, parc. č. 3434/1 (Právny
vzťah k k pozemku parcelné číslo 3434/1 pod stavbou s.č. 1362 je evidovaný na liste vlastníctva č.
XXXX, Právny vzťah k pozemku parcelné číslo 3437/2 pod stavbou s. č. 1362 je evidovaný na liste
vlastníctva č. XXXXX),
b) spoluvlastnícky podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu,
na príslušenstve v podiele 210/10000

najmä sa žalovanému zakazuje: aby previedol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam na tretiu osobu, aby
k nehnuteľnostiam zriadil záložné právo, vecné bremeno alebo iné vecné alebo záväzkové právo v
prospech tretích osôb alebo v prospech samého seba, aby nehnuteľnosti vložil ako vklad do základného
imania alebo iného majetku právnickej osoby, aby nehnuteľnosti prenajal alebo iným spôsobom scudzil
alebo zaťažil.

2. Rozhodol tak o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v znení uvedenom vo
výroku s tým že žalobca navyše žiadal časovo ohraničiť neodkladné opatrenie až do okamihu úplného
uspokojenia pohľadávok žalobcu voči H. B. špecifikovaných v návrhu. Žalobca podal s návrhom na
nariadenie neodkladného opatrenia zároveň žalobu, ktorou sa domáhal proti žalovanému určenia
neúčinnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi A. B. ako obdarovaným a H. B. ako darcom, ktorej
vklad bol povolený rozhodnutím V-374/2024 zo dňa 06.02.2024. Ručiteľ je pritom otcom žalovaného

a teda jedná sa o blízku osobu.3. Z odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že, žalobca odôvodnil návrh tým, že ako
veriteľ uzatvoril so spoločnosťou RH Print, s.r.o. ako dlžníkom zmluvu o kontokorentnom úvere zo
dňa 28.03.2022 a tiež zmluvu o úvere zo dňa 29.03.2022, na základe ktorých jej poskytol finančné

prostriedky v celkovej výške 340.000,- Eur. dohodou o ručení č. 000112B/CORP/2022 a č. 000113C/
CORP/2022 zo dňa 29.03.2022 prevzal H. B., nar.XX.XX.XXXX ako ručiteľ na seba ručiteľský záväzok
z predmetných úverových zmlúv. Ručiteľ je zároveň aj jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti
RH Print, s.r.o. (ďalej aj len dlžník). Oznámením o predčasnej splatnosti úveru a výzve na úhradu celého
zostatku úveru zo dňa 09.02.2024 sa predmetné úvery stali dňa 15.02.2024 splatnými. Žalobca zároveň

výzvou zo dňa 14.03.2024 vyzval ručiteľa na úhradu splatných pohľadávok. Poukázal na skutočnosť,
že bude mať čoskoro exekučný titul vydaný v konaní o zaplatenie vedenom na Okresnom súde Banská
Bystrica a bude môcť voči ručiteľovi viesť exekúciu. Dôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia videl
žalobcavskutočnosti,žeprípadnývýkonsúdnehorozhodnutiabymoholbyťohrozenývprípadeprevodu
nehnuteľnosti na tretiu osobu alebo jej zaťažením.

4. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. c), § 326
ods. 1, 2, § 329 ods. 1, ods. 1, § 332 ods. 1, § 334 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len CSP), § 42a a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ).Po ozrejmení všeobecnej charakteristiky inštitútu neodkladného opatrenia súd uviedol, že pre
úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené

základné skutočnosti potrebné pre záver o dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana. V danom prípade sa v súvislosti so žiadaným neodkladným opatrením jedná o odporovaciu
žalobu smerujúcu už voči nadobúdateľovi majetku (žalovanému), z ktorého by inak bola, resp. mala
byť uspokojená pohľadávka žalobcu ako veriteľa. Obavu z ohrozenia exekúcie netreba posudzovať len
vo vzťahu k prípadným úkonom žalovaného ako nadobúdateľa bytu, ale vo vzťahu k tomu, či dlžník

(v danom prípade otec žalovaného ako ručiteľ pohľadávky žalobcu) urobil také úkony, či správal sa
tak, že to objektívne môže v konečnom dôsledku ohroziť exekúciu smerujúcu k vymoženiu pohľadávky
žalobcu. V tomto smere bolo súdom z predložených listinných dôkazov zistené, že otec žalovaného
okrem predmetného bytu nemá iný majetok postačujúci na uspokojenie pohľadávky žalobcu, a to
s poukazom na to, že majetok otca žalovaného pariaci do bezpodielového spoluvlastníctva s jeho

manželkou je zaťažený 4 záložnými právami v prospech Tatra banky, a.s.. Konštatoval, že vzhľadom
na osobitý charakter konania o určenie právnej neúčinnosti právneho úkonu, ktorého zmyslom je zaistiť
uspokojenie veriteľovej pohľadávky odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia o zákaze dispozície
s majetkom aj bez preukázania konkrétnych úkonov žalovanej strany smerujúcich ku kvantitatívnej
alebo kvalitatívnej zmene majetku, ktorý môže byť v exekúcii postihnutý z dôvodu, že prípadná ďalšia

dispozícia s vecou by mohla výrazne ovplyvniť až zmariť účel tohto konania. Z predložených listinných
dôkazov mal súd osvedčenú existenciu vymáhateľnej pohľadávky žalobcu voči otcovi žalovaného z
titulu ručiteľského záväzku z úverovej zmluvy ako aj skutočnosť, že byt vo vlastníctve žalovaného
tvorí v podstate jediný bonitný majetok, z ktorého je možné pohľadávku uspokojiť, a to s poukazom
na to, že majetok otca žalovaného pariaci do bezpodielového spoluvlastníctva s jeho manželkou je

zaťažený 4 záložnými právami v prospech Tatra banky, a.s.. Vyššie uvedené okolnosti podľa súdu
predstavujú dostatočný základ pre záver o obave z ohrozenia úspechu prípadnej exekúcie, ako
podmienku nariadenia neodkladného opatrenia. Nariadený rozsah neodkladného opatrenia považoval
súd za primeraný sledovanému legitímnemu účelu nakoľko jeho nevznikne žalovanému žiadna zásadná
ujma, pretože jeho súčasný právny aj faktický vzťah k bytu sa nezmení a ak nemá v úmysle s bytom

disponovať, tak nariadené neodkladné opatrenie ho žiadnym spôsobom neobmedzí vo výkone jeho
vlastníckeho práva. Súd však neobmedzil trvanie neodkladného opatrenia do doby úhrady pohľadávky
z úverovej zmluvy ako to v návrhu požadoval žalobca, lebo takto stanovený čas trvania neodkladného
opatrenia by nebol stanovený určitým spôsobom. Účel definovaný v návrhu žalobcom (t. j. aby po
právoplatnom skončení konania nedošlo k prevodu bytu) totiž spĺňa neodkladné opatrenie nariadené

bez časového obmedzenia jeho trvania, kedy toto neodkladné opatrenie bude trvať až do jeho zrušenia
súdom niektorým z postupov upravených v § 334 a nasl. CSP.

5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný uplatniac odvolacie dôvody § 365
ods. 1 písm. b), g) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie prvej inštancie tak, že návrh

na vydanie neodkladného opatrenia zamietne alternatívne, aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie. Platobné rozkazy vydané v konaní na Okresnom súde Banská
Bystrica, na ktoré poukazuje žalobca v návrhu z dôvodu ich zrušenia nenadobudnú právoplatnosť, tak
ako tvrdí žalobca. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby bolnapadnutý prevod ukracujúcim úkonom pričom žalovaný je toho názoru, že v prejednávanom prípade
nemožno napadaný prevod považovať za ukracujúci úkon. Bol toho názoru, že ukrátenie sa posudzuje
v čase vykonania odporovaného úkonu, t.j. dňa 16.01.2024, a nie v čase uplatnenia odporovacieho

práva na súde tak, ako to urobil žalobca, t.j. ku dňu 26.02.2025. O ukracujúci úkon ručiteľa preto
nemôže ísť v prípade, ak je hlavný dlžník v rozhodnom čase odporovaného úkonu schopný splniť
zabezpečovaný záväzok. Ukracujúci úkon totiž vylučuje uspokojenie pohľadávky veriteľa. Ak bol teda
hlavný dlžník schopný splatiť svoj záväzok v čase uskutočnenia odporovaného úkonu, táto spôsobilosť
uspokojenia sa má vnímať aj pri posudzovaní odporovaných úkonov ručiteľa, keďže ručiteľovi vzniká

pohľadávka z titulu ručenia až v čase, keď ručiteľa vyzve na plnenie veriteľ potom, čo hlavný dlžník
nesplní svoj dlh. Odporovaný úkon - darovacia zmluva uzavretá dňa 16.01.2024 medzi H. B., ručiteľom
žalobcu a otcom žalovaného, a A. B., obdarovaným, synom ručiteľa, bol uskutočnený skôr nakoľko
predčasnú splatnosť úverov žalobca oznámil hlavnému dlžníkovi listom zo dňa 09.02.2024 a ručiteľovi
doručil výzvu na splnenie ručiteľského záväzku dňa 15.04.2024. V ďalšom poukázal na skutočnosť,
že hlavný dlžník aj po zosplatnení disponoval dostatočným majetkom na zaplatenie celého dlhu, a to

konkrétne budovu- polyt. učebňa v k. ú. I., LV XXX, ktorej všeobecná hodnota bola znaleckým posudkom
č. 51 zo dňa 11.03.2022 stanovená vo výške 325.000,- Eur, pričom jej všeobecná hodnota do času
uskutočnenia odporovaného úkonu vzrástla. Uvedená budova bola v čase uzatvorenia odporovanej
darovacej zmluvy zaťažená jediným záložným právom zabezpečujúcim pohľadávku vo výške 7.554,40
Eur. Výška pohľadávok žalobcu tak v rozhodnom čase vykonania odporovaného právneho úkonu po

odčítaní výšky zabezpečenej pohľadávky dosahovala iba 80% všeobecnej hodnoty predmetnej budovy.
Konštatoval, že žalobca v žalobe nesprávne poukazuje na exekúcie vedené voči hlavnému dlžníkovi,
ku dňu 26.02.2025 výške 230.149,68 Eur a ťarchy viaznuce na predmetnej budove rovnako ku dňu
26.02.2025, nakoľko všetky súdne konania a exekúcie začali niekoľko mesiacov po odporovanom
úkone. Žalovaný zároveň namietal disproporcionalitu nariadeného neodkladného opatrenia nakoľko

zásah neodkladného opatrenia do vlastníckeho práva žalovaného, ktorého obsahom je aj dispozícia
považoval za neprimeraný. Podľa názoru odvolateľa je zo strany súdu potrebné zaoberať sa aj
rozsahom eventuálneho ukrátenia, aby bolo možné posúdiť otázku proporcionality. Keďže sa súd prvej
inštancie uvedenou otázkou nezaoberal, porušil práva žalovaného na dostatočné odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, čo robí napadnuté rozhodnutie arbitrárnym. Nie je totiž možné prehliadnuť skutočnosť, že

v čase odporovaného úkonu nebol žalobca ukrátený v rozsahu 100% uspokojenia svojej pohľadávky.

6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie
potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca v súvislosti s platobnými
rozkazmi vydanými v konaní vedeným na Okresnom súde Banská Bystrica uviedol, že v prípade

ich zrušenia bude konanie pokračovať na všeobecnom súde. Opätovne poukázal na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR zo 17.05.2022 sp. zn. 1VCdo/1/2022, podľa názoru ktorého pre vyslovenie
neúčinnostiprávnehoúkonustačí,žemáŽalobcalenžalovateľnúpohľadávku,pričomžalovanýdoposiaľ
nijakým spôsobom nepreukázal, splnenie pohľadávky žalobcu, resp. nijakým spôsobom nespochybnil
právny dôvod a výšku pohľadávky. Nestotožnil sa s názorom odvolateľa, že podmienka ukrátenia sa

posudzuje v rozhodnom čase, ktorým je čas vykonania odporovaného úkonu nakoľko právna literatúra
hovorí, že, ukracujúci charakter právneho úkonu sa vždy posudzuje v čase odporovania a nie spätne
ku dňu jeho realizácie. V čase uskutočnenia odporovateľného úkonu je spravidla dlžník ešte solventný
a pohľadávka veriteľa nemusí byť eventuálne ani splatnou, čo však bez ďalšieho nebráni účinnému
odporovaniu tomuto úkonu v budúcnosti. Rozhodujúcou je skutočnosť, či za splnenia iných zákonných

podmienok odporovateľnosti vytvára relatívna neúčinnosť odporovaného úkonu aktuálne priestor na
zlepšenie právneho postavenia veriteľa v tom zmysle, že umožňuje úplné alebo čiastočné uspokojenie
jeho inak neuspokojenej pohľadávky. Poukázal na rozhodnutia krajských súdov v zmysle ktorých otázka,
či dlžníkov právny úkon ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, je otázkou právnou,
pričom ak by táto mala byť posudzovaná podľa stavu majetku dlžníka v čase urobenia právneho úkonu,

bolo by to v rozpore s § 217 ods. 1 CSP a nebol by zabezpečený ani účel inštitútu odporovateľnosti.
Považovalzapreukázané,majetokhlavnéhodlžníkaajručiteľajezaťaženýviacerýmizáložnýmiprávami
resp. exekučnými záložnými právami v prospech iných veriteľov a jediný majetok, z ktorého by mohol
žalobca uspokojiť aspoň čiastočne svoju pohľadávku je predmet odporovateľného úkonu. Ručiteľ, ktorý
je zároveň konateľom dlžníka si bol vedomý zlej finančnej situácie dlžníka a preto vedel, že ako ručiteľ

bude musieť plniť za dlžníka. K tvrdeniu žalovaného, že súd sa mal zaoberať mierou alebo rozsahom
ukrátenia žalobcu. Uviedol, že pre preukázanie, že išlo o ukracujúci úkon postačuje, že v dôsledku
odporovaného úkonu bol ukrátený na uspokojení pohľadávky nielen v celom rozsahu, ale aj v časti.
Miera ukrátenia by sa mohla posudzovať až vo veci samej a nie v rámci konania o neodkladnomopatrení, nakoľko vykonávanie dokazovania ohľadom tejto otázky by popieralo by to samotný účel
neodkladného opatrenia. Nesúhlasil ani s názorom žalovaného, že o ukracujúci úkon ručiteľa nemôže
ísť v prípade, ak je hlavný dlžník v rozhodnom čase odporovaného úkonu schopný splniť zabezpečovaný

záväzok. Bol toho názoru, že skutočnosť či bol alebo nebol dlžník schopný plniť v čase uskutočnenia
odporovateľného úkonu nie je podstatné, dôležité je, že svoj záväzok do dnešného dňa nesplnil,
pričom akcesoritu dlžníckeho a ručiteľského záväzku, v konaní o odporovacej žalobe aplikovať nemožno
aplikovať,, nakoľko by to popieralo samotný účel odporovacej žaloby V tomto kontexte poukázal na
rozhodnutie R 52/2000 a konštatoval, že záväzok dlžníka a ručiteľa sú relatívne dva samostatní

oddelené záväzky a pričom v prípade odporovacej žaloby týkajúcej sa ručiteľa je potrebné skúmať
jeho majetkové pomery keďže je záväzok oddelený od dlžníka. Argumentáciu žalovaného, že v čase
prevodu nehnuteľnosti ručiteľa na svojho syna bol dlžník schopný uhradiť svoje záväzky považoval za
nepravdivú. V tomto smere poukázal na skutočnosť, že v rámci exekučného konania 289EX 456/24
u JUDr. Barbory Hovanovej sa začalo s predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka a to za sumu
určenú znaleckým posudkom vo výške 237.000,- Eur, a teda cena tejto nehnuteľnosti očividne klesla

a nie stúpla ako tvrdil žalovaný. Poukázal na to, že v súčasnosti je na LV č. XXX k. ú. I. zapísaných
už 8 ťárch ( v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia boli na LV č. XXX k. ú. I.
zapísané len 4 ťarchy) čo preukazuje že finančná situácia dlžníka sa len zhoršuje. K namietanej otázke
proporcionality žalovaný neuviedol bližšie skutočnosti o tom, akým spôsobom by malo neodkladné
opatrenie žalovaného obmedzovať, z tohto dôvodu navrhol aby odvolací súd na takúto argumentáciu

neprihliadal. Napokon mal za to, že súd sa vyporiadal s otázkou proporcionality v bode 25. napadnutého
uznesenia.

7. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

8. Krajský súd ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného, ako podané včas
oprávnenouosobouprotirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanieprípustné,beznariadeniapojednávania
v zmysle § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a z hľadísk
uplatnených v odvolacích dôvodoch dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

9. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby
nenakladala s určitými vecami alebo právami.

11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

12. Podľa § 387 ods. 1,2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia z hľadiska týchto uplatnených odvolacích
dôvodov a v rozsahu námietok a argumentov žalovaného uvedených v odvolaní dospel k záveru, že
odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), g) a h) CSP v prejednávanej veci nie sú preukázané.
Súd prvej inštancie uplatnený nárok po skutkovej a aj po právnej stránke posúdil v súlade so zákonom
a závermi ustálenými právnou praxou, a to v otázke rozhodovania o neodkladnom opatrení, správnym

spôsobom interpretoval a aj aplikoval právny predpis a odvolací súd sa stotožňuje s jeho záverom, že
žalobca osvedčil také skutočnosti, ktoré v danej veci odôvodňovali nariadenie neodkladného opatrenia.

14. V prejednávanom spore bol podaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spolu so žalobou
vo veci samej, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáha určenia neúčinnosti darovacej zmluvy

uzatvorenej medzi žalovaným ako obdarovaným a jeho otcom, ktorý zároveň ručí za pohľadávku
žalobcu, ako darcom, predmetom ktorej sú špecifikované nehnuteľnosti.15. Odvolací súd konštatuje, že žalobca dôvodnosť svojho návrhu na uloženie povinnosti žalovanému
zdržať sa nakladania s nehnuteľnosťou v jeho výlučnom vlastníctve zapísanom na LV č. XXXXX
založil na tvrdení, že otec žalovaného H. B., dohodou o ručení č. 000112B/CORP/2022 a č. 000113C/

CORP/2022 zo dňa 29.03.2022 na seba prevzal ručiteľský záväzok zo zmluvy o kontokorentnom úvere
zo dňa 28.03.2022 a zmluvy o úvere zo dňa 29.03.2022 uzatvorených medzi žalobcom ako veriteľom
a spoločnosťou RH Print, s.r.o. ako dlžníkom. Žalobca na základe predmetných úverových zmlúv
poskytol spoločnosti RH Print, s.r.o. finančné prostriedky v celkovej výške 340.000,- Eur. Z dôvodu
neplnenia si záväzku riadne a včas sa vyhlásením mimoriadnej splatnosti žalobcom stali predmetné

úvery splatnými ku dňu 15.02.2024, s tým že zostávajúca nesplatená časť dlhu z úverových zmlúv
predstavuje sumu vo výške 40.123,70 Eur a 213.902,11 Eur. Žalobca následne vyzval ručiteľa výzvou zo
dňa 14.03.2024 na úhradu pohľadávky titulom ručiteľského záväzku. Z verejne dostupného zdroja však
žalobca zistil, že ručiteľ darovacou zmluvou previedol svoju nehnuteľnosť vo výlučnom vlastníctve - J. F.
XXC.X.K.L.L.F.XXJ.M.N..F.XXXXzapísanéhonaLVč.XXXXXdovýlučnéhovlastníctvažalovaného
(syna).Titulom nadobudnutia vlastníckeho práva žalovaného je rozhodnutie o povolení vkladu darovacej

zmluvy V-374/2024 zo dňa 06.02.2024 č. z. 70/2024. Ručiteľ ako konateľ a spoločník spoločnosti RH
Print, s.r.o. si bol vedomý zlej finančnej situácie dlžníka, a preto sa prevodom nehnuteľnosti na základe
darovacej zmluvy, uskutočneným len krátko predtým ako žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úverov,
účelovo zbavil svojho potencionálne exekvovateľného majetku. Dlžník je nemajetný, vlastní iba jedinú
nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území I., LV č. XXX, budova - polyt. učebňa, pričom na

predmetnej nehnuteľnosti sú zapísané 4 ťarchy.

16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa, že neodkladné opatrenie
v zásade neprejudikuje práva a záujmy strán sporu. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je
potrebné, aby navrhovateľ jednoznačne preukázal oprávnenosť svojho nároku. Postačuje, aby tento

nárok osvedčil. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených
dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na neodkladné
opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na
všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. Povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadá
ani v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, avšak smeruje k osvedčeniu tých procesných a

hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe
naliehavosti, potrebe primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.

17. O nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje súd prvej inštancie v relatívne krátkej zákonnej
lehote, počas ktorej nie je možné vykonať vlastné dokazovanie tak, ako sa uskutočňuje pri prejednaní a

rozhodovaní vo veci samej, preto vychádza zo skutočností zistených z listinných, resp. iných dôkazov,
ktoré sú mu známe, z ktorých musia byť minimálne osvedčené skutočnosti, ktoré sú zásadné pre
rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, t.j. potreba bezodkladne upraviť pomery
strán a dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo veci samej.

18. Obava z toho, že exekúcia bude ohrozená, je samostatným predpokladom nariadenia neodkladného
opatrenia. Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul
vo veci samej, pričom existencia exekučného titulu v čase rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, nie je zákonnou podmienkou úspešnosti tohto návrhu

19. V súvislosti s rozhodovaním o neodkladných opatreniach má osobitný význam § 329 ods. 2 CSP pre
odvolacie konanie. Pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, je aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie. Bez ďalšieho je vylúčené, aby svoje rozhodnutie založil na skutočnostiach, ktoré
nastali až po vydaní napadnutého uznesenia. Na tieto skutočnosti odvolací súd neprihliada.

20. Neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch, a to: ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiniť pred začatím konania,
počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne riešiť situáciu,
keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia oprávnenej

strany sporu (porovnaj uznesenie NS SR 2MCdo/3/2010 z 29.7.2010). Pojem potreba bezodkladne
upraviť pomery medzi stranami sporu je potrebné vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by
strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.21. Predmetom odporovateľnosti (určenia právnej neúčinnosti) môžu byť len právne úkony dlžníka (nie
inej osoby), ktorými sa zhoršuje možnosť uspokojenia pohľadávky veriteľa a ktorý je urobený s úmyslom
ukrátiť veriteľa, pokiaľ bol tento úmysel druhej strany známy. Výnimkou sú právne úkony, ku ktorým došlo

medzidlžníkomablízkymiosobami,aleboktorédlžníkurobilvprospechtýchtoosôb,priktorýchsatakýto
úmysel krátiť veriteľa predpokladá. V týchto prípadoch právna úprava prezumuje vyvrátiteľnú právnu
domnienku uľahčujúcu právnu pozíciu veriteľa, ktorú však možno vylúčiť preukázaním skutočností
svedčiacich o náležitej starostlivosti, po vynaložení ktorej ani druhá strana odporovateľného právneho
úkonu tento úmysel nemohla rozpoznať.

22. Nárok na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uplatnil v konaní o tzv. odporovateľnosti
právnehoúkonupodľa§42aOZ,vktoromkonaníúspechžalobcuznamená,žeoznačenýodporovateľný
právny úkon dlžníka ( v tomto prípade ručiteľa) s treťou osobou-žalovaným je voči nemu právne
neúčinný, a môže viesť exekúciu priamo na majetok žalovaného. Samotné konanie teda slúži práve na
zabezpečenie možnosti vykonania exekúcie na uspokojenie pohľadávky žalobcu voči dlžníkovi, v tomto

prípade ručiteľovi.

23. Hlavný argument odvolateľa spočíval v tom, že pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia je nevyhnutné aby bol napadnutý prevod ukracujúcim úkon, pričom v danom prípade
sa o ukracujúci úkon nejednalo, nakoľko podmienka ukrátenia sa posudzuje v čase vykonania

odporovaného úkonu, ktorý bol uskutočnený pred mimoriadnym zosplatnením úverov žalobcom. O
ukracujúci úkon ručiteľa nemôže ísť v prípade, ak bol dlžník rozhodnom čase ukracujúceho úkonu
schopný splniť zabezpečovaný záväzok.

24. Odvolací súd k tejto hlavnej argumentácii žalovaného uvádza, že ukracujúci charakter právneho

úkonu sa vždy posudzuje v čase odporovania, a nie spätne ku dňu jeho realizácie. V čase uskutočnenia
odporovateľného úkonu je spravidla dlžník ešte solventný a pohľadávka veriteľa nemusí byť eventuálne
ani splatnou, čo však bez ďalšieho nebráni účinnému odporovaniu tomuto úkonu v budúcnosti.
Rozhodujúcou je skutočnosť, či za splnenia iných zákonných podmienok odporovateľnosti vytvára
relatívna neúčinnosť odporovaného úkonu aktuálne priestor na zlepšenie právneho postavenia veriteľa

v tom zmysle, že umožňuje úplné alebo čiastočné uspokojenie jeho inak neuspokojenej pohľadávky
(SEDLAČKO, František, ŠTEVČEK, Marek. § 42a [Odporové právo]. In: ŠTEVČEK, Marek, DULAK,
Anton, BAJÁNKOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, SEDLAČKO, František, TOMAŠOVIČ, Marek a kol.
Občiansky zákonník I. 2. vydání. Praha: C. H. Beck, 2019, s. 349, marg. č. 3.). Vzhľadom na uvedené
je celá odvolacia argumentácia žalovaného vychádzajúca z nesprávneho práve názoru žalovaného, že

podmienka ukrátenia sa posudzuje v čase vykonania odporovaného úkonu, nedôvodná.

25. K námietke disproporcionality nariadeného neodkladného opatrenia odvolací súd v zhode
s názorom súdu prvej inštancie vyjadrenom v bode 25 napadnutého rozhodnutia uvádza, že
obmedzenie je primerané a sleduje legitímny cieľ, ochranu ohrozeného práva žalobcu, ktorého nárok

bol osvedčený. Napadnuté uznesenie je primerané k sledovanému cieľu a nemení sa tým vlastnícke
právo žalovaného k predmetnej nehnuteľnosti. Obmedzenia v disponovaní nariadeným neodkladným
opatrením iba dočasne obmedzujú vlastníka vo výkone jeho vlastníckeho práva, pričom žalovaný nie
je nariadeným neodkladným opatrením obmedzený vo všetkých čiastkových oprávneniach tvoriacich
obsah vlastníckeho práva. Právo nehnuteľnosť užívať zostáva žalovanému i naďalej plne zachované.

26. Odvolací súd je tiež toho názoru, že v danom prípade je splnená podmienka pre nariadenie
neodkladného opatrenia, a to osvedčenie, že existuje obava, že prípadná exekúcia bude ohrozená. V
preskúmavanej veci sa žalobca domáha určenia neúčinnosti právneho úkonu, čo znamená, že v prípade
úspechu jeho žaloby, by bol odporovateľný právny úkon (tu darovacia zmluva) voči veriteľovi (tu žalobca)

relatívne neúčinná, čo znamená, že žalobca ako veriteľ, by sa mohol na základe právoplatného rozsudku
domáhať uspokojenia svojej pohľadávky z predmetu sporného právneho úkonu (tu z predmetnej
nehnuteľnosti). Právoplatný rozsudok v odporovom konaní sa totiž vzťahuje na konkrétny exekvovateľný
majetok, a nie na osobu žalovaného (§ 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka), ktorý sa nestáva povinným
v exekúcii, ale právne účinky úspešného odporu sa prejavia voči žalovanému v tom zmysle, že v

rámci exekučného konania proti dlžníkovi, resp. ručiteľovi (tu obdarovaný), je povinný strpieť vedenie
exekúcie (speňaženie) na predmet plnenia z odporovaného právneho úkonu, ktorého bol popri dlžníkovi
resp. ručiteľovi účastníkom. Veriteľ teda môže viesť proti povinnému dlžníkovi exekúciu za rovnakých
podmienok, ako keby k spornému prevodu nedošlo, iba s tým rozdielom, že exekúciou postihnutýmajetok patrí osobe, ktorá mala z odporovaného úkonu prospech a ktorá je povinná takúto exekúciu
strpieť (žalovaný).

27. V ďalšom odvolací súd dopĺňa, že prípadná exekúcia, by mohla byť ohrozená, ak by žalovaný ešte
pred právoplatným skončením konania o neúčinnosť právneho úkonu previedol spornú nehnuteľnosť
na tretiu osobu, v ktorom prípade, by uspokojenie pohľadávky exekúciou predmetnej nehnuteľnosti na
základe právoplatného rozsudku vydaného v tomto konaní nebolo možné. Exekúciu by v tom prípade
bolo možné viesť na iný majetok žalovaného, a to do výšky hodnoty majetku predstavujúceho prospech

z pôvodne odporovaného právneho úkonu, čo však predpokladá existenciu ďalšieho vykonateľného
súdneho rozhodnutia, ukladajúceho povinnosť na náhradu v zmysle § 42b ods. 4 Občianskeho
zákonníka v časti vety za bodkočiarkou. Takýto postup by však bol značne neefektívny a viedol by
len k množeniu súdnych sporov. Vzhľadom na uvedené je žiaduce, aby vo vlastníckych vzťahoch k
predmetným nehnuteľnostiam nevznikali zmeny, pretože autoritatívne súdne rozhodnutie by sa mohlo
stať problematické zrealizovať, pokiaľ by medzičasom nehnuteľnosť bola prevedená a jej vlastníctvo

by svedčalo v prospech iného. Preto je daná potreba bezodkladnej úpravy pomerov nariadeným
neodkladným opatrením, čím pominie hrozba zmarenia prípadnej exekúcie, dôjde k dočasnej stabilizácii
pomerov a umožní sa ničím nerušené judikovanie súdu vo veci samej.

28. Pretožesúdprvejinštancievovecisprávneazákonnerozhodol,pričomžalovanývosvojomodvolaní

neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie, odvolací súd uznesenie súdu
prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho
odôvodnením,pričomskonštatovalsprávnosťdôvodovnapadnutéhouzneseniaadoplnilnazdôraznenie
jeho správnosti ďalšie dôvody. Odvolací súd na tomto mieste poznamenáva, že vo vzťahu k obsahovým
požiadavkám odôvodnenia rozhodnutia, vyplývajúcim z ústavného práva na spravodlivé súdne konanie,

Ústavný súd SR sformuloval záver, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkov konania (stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu,
uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne
objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je

plne realizované právo účastníka konania na spravodlivé súdne konanie (IV. ÚS 112/05, I. ÚS 117/05).

29. Onáhradetrovkonaniaoneodkladnomopatreníodvolacísúdnerozhodoval,nakoľkoonich(vrátane
trov odvolacieho konania) v súlade s § 262 ods. 1 CSP rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo
veci samej, ktorým sa konanie končí.

30. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).