Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, March 13, 2024

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 20Csp/4/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2623207408
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Audová

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2024:2623207408.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Renátou Audovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,

so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so
sídlom Prievozská 2, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 53 255 739, proti žalovanej: Q.
T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P.. H.. Š. XXX/XXX, XXX XX Š.-X., št. občianka SR, o zaplatenie
632,47 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd žalovanej nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Spoločnsť PNB PARIBAS PWERSONAL FINANCE SA so sídlom Paríž - Francúzsko, pobočka

zahraničnej banky Bratislava, IČO 4728713 (ďaej len pôvodný žalobca) sa žalobou podanou na súde
dňa 15.06.2023 domáhal toho, aby súd zaviazal žalovanú na zaplatenie istiny v sume 632,47 € spolu s
úrokmi vo výške 24 % zo sumy 544,45 € od 28.04.2021 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 603,47 € od 28.04.2021 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým,
že dňa 30.09.2017 uzavrel pôvodný žalobca so žalovanou Zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty (ďalej len Zmluva) predmetom ktorej bol záväzok poskytnúť žalovanej
spotrebiteľský úver vo forme úverového rámca do výšky 5 000 € na financovanie kúpy spotrebného

tovaru u predajcu uvedeného v Zmluve a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver spolu s
dohodnutými úrokmi a poplatkami formou dohodnutých mesačných splátok. Žalovaná po dobu trvania
úverového vzťahu vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej sume
863,30 tak, že sumu 790,50 € čerpala v výbermi v hotovosti z bankomatov platbami na vybraných
obchodných miestach a platbami doplnkového poistenia a sumu 72,80 e predstavujú poplatky, ktoré
pôvodný žalobca účtoval v súlade so Zmluvou. Napriek zmluvne dohodnutým podmienkam žalovaná
do podania žaloby zaplatila len sumu 753,45 €. Pretože žalovaná porušila svoje povinnosti podľa zmluvy,

tak pôvodný žalobca ku dňu 27.04.2021 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, čím sa stal dlh žalovanej
splatný v celom rozsahu. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru sumu 632,47 € (544,45 € z titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, 54,67 € z titulu dlžných úrokov z
úveru, 4,35 € z titulu dlžného poistného, 29 € z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky).
Nakoľko žalovaná dlžnú sumu nezaplatila v lehote splatnosti domáha sa zaplatenia aj dohodnutých
riadnych úrokov vo výške.

2. Podaním doručeným súdu 08.08.2023 oznámil pôvodný žalobca, že na základe Zmluvy o postúpení
pohľadávok uzatvorenej podľa § 524 a nasl. OZ zo dňa 21.06.2023 medzi postupcom BNP ARIBAS
PERSONAL FINANCE SA so sídlom Paríž, pobočka Bratislava, IČO: 47258713 (ďalej len pôvodný
žalobca) a žalobcom prišlo k postúpenie pohľadávky na žalobcu.3. Okresný súd Senica uznesením č.k. XX I.-XX zo dňa 12.09.2023, ktoré nadobudol právoplatnosť
dňa 21.10.2023 pripustil aby do konania namiesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť EOS KSI

Slovensko s.r.o. Bratislava, IČO:35724803, teda žalobca.

4. Na výzvu súdu žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.12.2023 upresnil, že pôvodný žalobca zo
dňa 01.03.2021 vyzval žalovanú na úhradu omeškaných splátok a zároveň u upozornil na možnosť
vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Táto výzva bola doručená dňa 09.03.2021 od jej doručenia

začala plynúť 15. dňová lehota v zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ a plynula dňa 24.03.2021. Nakoľko k úhrade
dlžných splátok neprišlo, pôvodný žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 27.04.2021. Ku
skúmaniu bonity žalovanej zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. uviedol, že v čase poskytnutia
tohto úveru ešte nebolo plané opatrenie NBS SR č. XX/XXXXXX (toto nadobudlo platnosť až dňom
01.01.2018 ) a preto pôvodný žalobca skúmal bonitu žalovanej len v zmysle § 7 ods. 21 ZSU. V
dokumente spracovanie osobných údajov uviedol spotrebiteľ ostatné záväzky s mesačnou splátkou 0

€. Uvedené si veriteľ overil dopytom úverového registra a zistil, že spotrebiteľ v tom čase mal jeden
existujúci záväzok vo výške 121 €. Veriteľ počítal s príjmom spotrebiteľa vo výške 850 € mesačne,
ktorý spotrebiteľ jednak sám uviedol a ktorého výšku si veriteľ overil dopytom u SP zo dňa 30.09.2017,
odkiaľ prišla totožná odpoveď. V rámci nákladov na zabezpečenie základných životných potrieb bral
veriteľ do úvahy životné minimum vo výške 199 €. Pri výdavkoch teda počítal so sumou 387 € (138 €

splátky úverov, 199 € živ. minimum a nájomné 50 €).

5. Okresný súd Senica doručil žalovanej žalobu, prílohy, poučenie aj výzvu, ktoré písomnosti žalovaná
prevzala dňa 27.09.2023. Žalovaná sa vo veci v stanovenej lehote nevyjadrila.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie deň 13.03.2024. Právny zástupca žalobcu neúčasť ospravedlnil,
súhlasil aby súd vec prejednal aj rozhodol v neprítomnosti žalobcu. Žalovaná sa na pojednávanie
nedostavila, svoju neúčasť neospravedlnila. Súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti strán sporu.

7. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2023, Prílohou k Zmluve o

postúpení pohľadávok, Zmluvou o spotrebiteľskom úvere a zmluvou o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovou zmluvou o poskytovaní platobných služieb zo dňa 30.09.2017,
výpisom z úverového účtu, listom zo dňa 01.03.2021 „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky“, listom
zo dňa 27.04.2021 „Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru...“, spolu s doručenkou
zo dňa 30.04.2021, listom zo dňa 18.07.2023 „Oznámenie o postúpenie pohľadávky - úver.č.

XXXXXXXXXXXXXX, písomnými vyjadreniami žalobcu ako i ostatným obsahom súdneho spisu a zistil
skutkový stav veci popísaný nižšie.

8. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní
platobných služieb uzatvorenej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom zo dňa

30.09.2017 vyplynulo, že postupca poskytol žalovanej úver vo forme schváleného úverového rámca,
pričom výška prvého čerpania bola 539 € za podmienok dohodnutých v tejto zmluve (viď bod 1.1.
čl.1 Zmluvy) a žalovaná sa zaviazala poskytnutý revolvingový úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a
poplatky, ako aj splniť si ďalšie povinnosti dohodnuté v tejto zmluve. Výška úverového rámca pritom
bola v tejto zmluve uvedená v sume 5000 Eur a súčasne tam bola uvedená aktuálna výška úverového

rámca v sume 550 Eur.

9. Z výpisu z účtu žalovanej, ako aj z písomných vyjadrení žalobcu súd zistil, že žalovaná skutočne
čerpala sumu 669 €, pričom žalovaná žalobcovi zaplatil celkom sumu 753,45 €.

10. Listom zo dňa 01.03.2021 „Výzva na zaplatenie dlžnej čiastky“ vyzval pôvodný žalobca žalovanú na
zaplatenie dlžnej čiastky vo výške 79 €. Doručenka od žalovanej nebola súdu predložená.

11.Listomzodňa27.04.2021„Oznámenieovyhlásenímimoriadnejsplatnostiúveru...“,pôvodnýžalobca
oznámil žalovanému že prišlo k mimoriadnej splatnosti úveru dňu 17.08.2020. Tento list prevzala

žalovaná podľa pripojenej doručenky dňa 30.04.2021.

12. Listom zo dňa 8.07.2023, doručeným súdu dňa 18.07.2023 oznámil pôvodný žalobca súdu, že
pohľadávka voči žalovanému bola postúpená na žalobcu na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zodňa 21.06.2023, účinnej od 03.07.2023. Toto prevzala žalovaná spolu so žalobou a ostatnými dokladmi
dna 27.09.2023.

13. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytnevjehoprospechpeňažnéprostriedky dourčitejsumy,adlžníksazaväzujeposkytnutépeňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a

pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy (ďalej „ZSU“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

15. Podľa § 2 písm. d/ ZSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje

poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky
vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 7 ods. 1 ZSU veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou

schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

17. Podľa § 7 ods. 2ZSU spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť údaje potrebné

na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa
využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným
zákonom.

18. Podľa § 7 ods. 15 ZSU veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a)
spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej
starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.

19. Podľa § 7 ods. 20 ZSU, na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský

úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných
životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky
spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

20. Podľa § 7 ods. 21 ZSU, veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) , banka, zahraničná banka a pobočka

zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20
písm. a).

21. Podľa § 11 ods. 2 ZSU, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver.

22. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

23. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní.24. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

25. Podľa § 54 a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na

základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

26. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že
žaloba nebola podaná dôvodne. Zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzavretá medzi postupcom žalovanou zo dňa
30.09.2017 spĺňa definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských

úveroch, nakoľko v danom prípade išlo o dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe
zmluvy vo forme úveru podľa § 1 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom podľa § 2 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch (postupcom) ako právnickou osobou, ktorá ponúka, resp. poskytuje
úvery v rámci svojej podnikateľskej činnosti spotrebiteľovi podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch (žalovanej) ako fyzickej osobe, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania

alebo povolania.

27. Táto zmluva je však neurčitá v jej základnej obsahovej náležitosti, ktorou je výška (schváleného)
úverového rámca, keď v zmluve sa uvádza suma 5.000 € ako tzv. úverový rámec, ale súčasne aj suma
550 € ako tzv. aktuálna výška úverového rámca. Túto nezrovnalosť nie je možné odstrániť ani výkladom,

a teda nie je možné ustáliť aký (schválený) úverový rámec si účastníci zmluvy vlastne v tejto zmluve
dohodli. Vzhľadom na uvedené (keďže dojednanie o výške schváleného úverového rámca predstavuje
podstatnú náležitosť zmluvy o úvere, čím je toto dojednanie neoddeliteľné od zvyšného obsahu zmluvy o
úvere) možno celú zmluvu podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať za (absolútne) neplatnú
pre jej neurčitosť (viď aj rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 28.01. 2015, sp.zn.: XXC/XXX/XXXX,

ktorého závery potvrdil a jeho odôvodnenie si v plnom rozsahu osvojil aj rozsudok Krajského súdu v
Prešove zo dňa 27. 10. 2016, sp.zn.: XCo/XXX/XXXX).

28.Naabsolútnuneplatnosťzmluvymusípritomsúdprihliadaťexoffo(ajbeznávrhustrán),atoobzvlášť
vprípade,akideospotrebiteľskúzmluvu,kedysúdmôžeajpodľaprocesnýchpredpisov(§295Civilného

sporového poriadku) vykonávať dôkazy ex offo.

29. Dôsledkom vyššie uvedeného je aj záver súdu, že v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7 zákona
o spotrebiteľských úveroch žalobca nepreukázal súdu že by pôvodný žalobca pred poskytnutím úveru
posúdil ako veriteľ so zákonom vyžadovanou odbornou starostlivosťou bonitu klienta prostredníctvom

preukázania jeho príjmov, výdavkov a rodinného stavu, teda pri uzatvorení zmluvy konal bez
dostatočnýchapravdivýchúdajovosociálno-ekonomickejsituáciispotrebiteľa,čojepotrebnépovažovať
za hrubé porušenie povinnosti posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť klienta splácať poskytnutý
úver. Vychádzajúc aj z uvedeného je potrebné považovať poskytnutý úver aj za bezúročný a bez
poplatkov. Tento neskúmal riadnym spôsobom skutočné výdaje spotrebiteľa, pričom zobral do úvahy len

sumu životného minima, čo je nedostatočné.

30. Cieľom § 7 ods. 1 v spojitosti s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť, aby
dodávateľ vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré
možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti

očakávať. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a
výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov
mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti
spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna.
Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože

nie je možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo
ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu
spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských
úveroch vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, simá veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných
informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií
dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z

iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť
ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa
považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny
obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou,

teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a
objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii
splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov,
aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto
dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov,

tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy
zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo
nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej
schopnosti nepostačuje.

31. Z právneho záveru o (absolútnej) neplatnosti zmluvy ako celku, ako i z toho, že žalobca hrubo porušil
povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. vyplýva, že žalovaná je povinná vrátiť žalobcovi
právnym titulom bezdôvodného obohatenia podľa § 457 Občianskeho zákonníka len sumu, ktorú od
žalobcu na základe tejto neplatnej zmluvy dostala, t.j. sumu 669 po odpočítaní doteraz (na základe tejto
zmluvy) žalovanou uhradenej sumy vo výške 753,50 € t.j. žalovaná zaplatila viac ako dostala. V tejto

súvislosti súd takisto odkazuje aj na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo
dňa 27. 10. 2016, sp.zn.: XCo/XXX/XXXX.

32. Preto súd podľa § 457 Občianskeho zákonníka žalobu zamietol. Na základe absolútne (od počiatku)
neplatnej úverovej zmluvy totiž žalobcovi nikdy nemohol vzniknúť nárok na dojednané poplatky ani

riadne úroky. V prejednávanom prípade neprichádzala do úvahy taká formulácia žalobného petitu, ktorá
by zohľadňovala synalagmatický záväzok žalobcu, pretože žalobca na základe tejto zmluvy od žalovanej
nič nedostal.

33. V súvislosti s uplatneným nárokom na zaplatenie poplatkov a riadnych úrokov, však treba uviesť,

že na tieto by žalobca nemal nárok ani ak by súd dospel k záveru, že táto zmluva o spotrebiteľskom
úvere nie je absolútne neplatná, pretože (keďže išlo podľa zmluvy o spotrebiteľský úver) a táto zmluva
neobsahuje obligatórnu obsahovú náležitosť vyžadovanú § 9 ods. 2 písm. c) zákona o spotrebiteľských
úveroch, teda adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť
(len adresu predávajúceho), tak to má podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch

za následok, že spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov, a to od počiatku (od uzatvorenia
zmluvy.) V tejto súvislosti tunajší súd odkazuje aj na právny názor vyjadrený v rozsudku Krajského súdu
v Prešove z 03.12.2014, sp.zn.: XCo/XXX/XXXX, s ktorým sa v plnom rozsahu stotožňuje, a podľa
ktorého: „uvedenie identifikačných údajov predajcu v pravom hornom rohu prvej strany zmluvy, na ktoré
sa odvoláva žalobca, nemožno považovať za údaj, na základe ktorého by žalovaný ako spotrebiteľ

nadobudol vedomosť, že si u tohto predajcu aj môže uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Súd prvého
stupňasprávnetentonedostatokzmluvyposúdil,apretojeúverbezúročnýabezpoplatkov.Aniuvedenie
žalobcu v ľavom hornom rohu prvej strany zmluvy ako subjektu, u ktorého si spotrebiteľ mohol podľa
zmluvy uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť v zmysle námietky žalobcu, nie je podľa krajského súdu
náležitým označením subjektu, u ktorého si môže žalovaný ako spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo

sťažnosť.“ Obdobný názor, i vyplýva aj z rozsudku Krajského súdu v Trnave z 24. 11. 2014, sp.zn.:
XXCo/XXX/XXXX.

34. Pokiaľ ide o uplatnené úroky z omeškania, tak vzhľadom na to, že zmluva zo dňa 30.09.20217
je absolútne neplatná, teda neplatná od počiatku (od jej uzatvorenia), nikdy ani nemohlo dôjsť

k jej ukončeniu neskôr. K bezdôvodnému obohateniu došlo na strane žalovanej už momentom
poskytnutia jednotlivých súm úverových prostriedkov, teda čerpaním týchto prostriedkov zo strany
žalovanej. V prípade bezdôvodného obohatenia je splatnosť daná § 563 Občianskeho zákonníka, teda
odvíja sa od momentu doručenia výzvy oprávnenej osoby povinnej osobe na vydanie bezdôvodnéhoobohatenia. Za takúto výzvu možno považovať aj výzvu žalobcu obsiahnutú v oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru (hoci samotné vyhlásenie mimoriadnej splatnosti je inak ako úkon podľa
§ 565 Občianskeho zákonníka neplatné), pretože v tomto oznámení bola žalovaná vyzvaná (hoci z

nesprávneho právneho titulu, teda nie z titulu bezdôvodného obohatenia) na úhradu (aj) sumy dlžnej
z tejto zmluvy titulom bezdôvodného obohatenia. Keďže toto oznámenie (ako hmotnoprávny úkon)
bolo doručené žalovanej dňa 30.04.2021, bolo by možné podľa § 563 Občianskeho zákonníka priznať
žalobcovi úroky z omeškania najskôr od 01.05.2021.

35. Z úverového účtu žalovanej je zrejmé, že ku dňu 01.04.2021 žalovaná zaplatila sumu 754,50 €. Z
uvedeného je zrejmé, že ku dňu 01.05.2021 žalovaná nebola v omeškaní a preto súd žalobu zamietol
aj v časti uplatnených úrokov z omeškania.

36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového
poriadku v spojení s § 262 ods. 1 ods. 2 Civilného sporového poriadku tak, že žalovanému náhradu

trov konania nepriznal. Žalovaný si nárok na náhradu trov konania jednak neuplatnil a jednaj mu žiadne
nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia tohto rozhodnutia a to na
súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uzneseniu súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č. 233/1995 Z.z. resp. návrh na výkon rozhodnutia podľa § 370 a nasl.

CMP.