Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, April 16, 2024

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: KK-11T/38/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8423010199
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Svetlana Filipová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2024:8423010199.14

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KK-11T/38/2023

Okresný súd Poprad samosudcom Mgr. Svetlanou Filipovou na hlavnom pojednávaní konanom dňa
16. apríla 2024 na pracovisku v Kežmarku, v trestnej veci obžalovaného A. B., narodeného dňa
XX.XX.XXXX, trestne stíhaného pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno
a/, písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno
b/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. E. XX/XXX, F. G.,
toho času H. D. F. F. I.

u z n á v a s a z a v i n n é h o, ž e

v bode 1/ rozsudku
v presne nezistený deň mesiaca november 2022 v obci F. G., okres C., na ulici D. E. v rómskej osade,
v unimobunke slúžiacej na bývanie, v ktorej v tom čase býval so svojou družkou G. I. počas fyzického
napádania poškodenej, svojej družky, G. I., ju chytil za ruku tak, že jej vykĺbil ukazovák na ľavej ruke a
spôsobil jej vykĺbenie v medzičlánkovom kĺbe ukazováka ľavej ruky, zranenie s dobou liečenia v trvaní
4 týždňov,

v bode 2/ rozsudku

dňa 21.11.2022, v bližšie nezistenom čase vo večerných hodinách, v obci Veľká Lomnica, okres C., na
ulici D. E. v rómskej osade, v unimobunke slúžiacej na bývanie, v ktorej v tom čase býval so svojou
družkou G. I., kedy sa poškodenej, svojej družke, G. I. pod vplyvom požitého alkoholu vyhrážal, že ju
zabije, bližšie nezisteným spôsobom zaútočil do oblasti tváre v blízkosti jej úst, následne vzal sekerku o
dĺžke28cmaudreljutupoučasťousekerkypojejľavejrukeakeďsasnažilabrániťaschúlilasadokĺbka,
udrel ju sekerkou do oblasti chrbta, čím jej takto spôsobil pomliaždenie ľavého lakťa a pomliaždenie v
oblasti prechodu hrudnej a driekovej chrbtice, zranenie ľahké s dobou liečenia v trvaní 4-5 dní,

t e d a

v bode 1/ rozsudku
úmyselne inému ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe,
v bode 2/ rozsudku
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal

závažnejším spôsobom konania – so zbraňou,e í m s p á c h a l

v bode 1/ rozsudku

prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na
§ 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona,

v bode 2/ rozsudku
prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s

poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa 156 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona, § 38
odsek 2, odsek 4 Trestného zákona, § 41 odsek 1 Trestného zákona na úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 26 (dvadsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona súd zaraďuje obžalovaného na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Pod3a § 83 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona súd u k l a d á ochranné opatrenie – zhabanie
veci 1ks ruená sekera s dreveným poriskom o dažke 28,5 cm a priemerom 2,5 cm a kovovou hlavou
o dažke 13,5 cm a ostrie o dažke 8 cm.

Pod3a § 83 odsek 2 Trestného zákona vlastníkom zhabanej veci sa stáva štát.

Obžalovaný
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom D. E. XX/XXX, F. G.,

toho času H. D. F. F. I.,

sa podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku,

o s l o b o d z u j e

spod časti obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Kežmarok číslo Pv 569/22/7703-56 zo dňa
04.05.2023 doručenej Okresného súdu Kežmarok dňa 04.05.2023, pôvodne vedenej pod spisovou
značkou 11T/38/2023 a od 01.06.2023 vedenej na Okresnom súde Poprad pod spisovou značkou
KK-11T/38/2023, podľa ktorej zistené skutočnosti mali nasvedčovať tomu, že obžalovaný

v období najmenej od 19.02.2022 až do dňa 21.11.2022, s výnimkou presne nezisteného obdobia v
mesiacoch máj až jún 2022, kedy sa poškodená G. I. najmenej po dobu jedného mesiaca zdržiavala
v zamestnaní v J. a tam aj bývala na ubytovni, v obci F. G., okres C., na ulici D. E. v rómskej osade,
v unimobunke slúžiacej na bývanie, v ktorej v tom čase po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody

bývalsosvojoudružkouG.I.,spôsobovalsvojejdružkeG.I.takfyzické,akoajpsychickéutrpenietým,že
pod vplyvom požitých alkoholických nápojov v nočných hodinách budil poškodenú G. I. zo spánku, kričal,
správal sa hlučne, budil ju zo spánku fackami a takto jej odopieral spánok, počas hádok sa poškodenej
G. I. pod vplyvom požitého alkoholu opakovane vyhrážal, že ju zbije, že ju zabije, fyzicky ju opakovane
napádal tak, že najmenej dvakrát až trikrát do týždňa ju udieral do oblasti tváre a po celom tele, pričom

po týchto fyzických útokoch a napadnutiach sa jej opakovane vyhrážal slovami, že ju zabije, že ak pôjde
na lekárske ošetrenie alebo to oznámi polícii, tak ju zbije a zabije, preto poškodená G. I. z obavy o
svoje zdravie a život nevyhľadala ani jedenkrát po napadnutí lekárske ošetrenie a fyzické napadnutia ani
vyhrážky zo strachu neoznamovala na polícii a zároveň počas vyššie uvedeného obdobia ju opakovane
najmenej raz do týždňa nútil k tomu, aby s ním chodila žobrať pred nákupné centrum Tesco v Poprade,

pričom ak to poškodená G. I. odmietala, tak sa jej vyhrážal, že ju zabije, čím takto u poškodenej G. I.
vyvolával strach, stres a obavu o jej život a zdravie,

teda podľa prokurátora mal byť odôvodnený záver, že- blízkej osobe spôsobil fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, vyhrážaním,
vyvolávaním strachu alebo stresu a iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie,

bezdôvodným odopieraním spánku a nútením k žobrote,

- iného násilím a hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy nútil, aby niečo konal a čin spáchal závažnejším
spôsobom konania – na chránenej osobe,

čím mal spáchať

- zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno
c/ Trestného zákona,

- zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom na § 139

odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona,

p r e t o ž e

nebolo dokázané, že sa v tejto časti stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 04.05.2023 bola Okresnému súdu Kežmarok doručená obžaloba prokurátora Okresnej prokuratúry
Kežmarok číslo Pv 569/22/7703-56 zo dňa 04.05.2023 proti obvinenému A. B. trestne stíhanému pre
zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/
Trestného zákona a zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona

s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, podľa ktorej bol odôvodnený záver, že
obvinený mal blízkej osobe spôsobiť fyzické a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním,
vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a iným správaním, ktoré malo ohrozovať jej fyzické
a psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním spánku a nútením k žobrote a mal iného násilím
a hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy nútiť, aby niečo konal a čin mal spáchať závažnejším spôsobom

konania – na chránenej osobe, a to na tom skutkovom základe podľa obžaloby, že v období najmenej od
19.02.2022aždodňa21.11.2022.svýnimkoupresnenezistenéhoobdobiavmesiacochmájažjún2022,
kedy sa poškodená G. I. najmenej po dobu jedného mesiaca zdržiavala v zamestnaní v J. a tam aj bývala
na ubytovni, v obci F. G., K. C., na ulici D. E. v rómskej osade, v unimobunke slúžiacej na bývanie, v ktorej
v tom čase po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody býval so svojou družkou G. I., spôsoboval

svojej družke G. I. tak fyzické, ako aj psychické utrpenie tým, že pod vplyvom požitých alkoholických
nápojov v nočných hodinách budil poškodenú G. I. zo spánku, kričal, správal sa hlučne, budil ju zo
spánku fackami a takto jej odopieral spánok, počas hádok sa poškodenej G. I. pod vplyvom požitého
alkoholu opakovane vyhrážal, že ju zbije, že ju zabije, fyzicky ju opakovane napádal tak, že najmenej
dvakrát až trikrát do týždňa ju udieral do oblasti tváre a po celom tele, pričom v presne nezistený deň

mesiaca júl 2022 ju udrel päsťou do oblasti tváre tak, že jej spôsobil podliatiny pod okom, ďalej v presne
nezistený deň mesiaca november 2022 ju počas jej fyzického napádania chytil za ruku tak, že jej vykĺbil
ukazovák na ľavej ruke a spôsobil jej vykĺbenie v medzičlánkovom kĺbe ukazováka ľavej ruky, zranenie
s dobou liečenia v trvaní 4 týždňov, ďalej v presne nezistený deň začiatkom mesiaca november 2022
sa jej s nožom v ruke pod vplyvom požitého alkoholu vyhrážal, že ju zabije a keď sa proti jeho útokom

bránila, tak ju nožom porezal na tvári v oblasti pod ľavým lícom a spôsobil jej reznú ranu v oblasti pravého
líca s dobou liečenia v trvaní 5-6 dní a toto jeho konanie vyvrcholilo dňa 21.11.2022 v bližšie nezistenom
čase vo večerných hodinách, kedy sa jej pod vplyvom požitého alkoholu vyhrážal, že ju zabije, kopol ju
do oblasti tváre v blízkosti jej úst, následne vzal sekerku o dĺžke 28 cm a udrel ju tupou časťou sekerky
po ľavej ruke a keď sa snažila brániť a schúlila sa do „kĺbka“, udrel ju sekerkou do oblasti chrbta, čím jej

takto spôsobil pomliaždenie ľavého lakťa a pomliaždenie v oblasti prechodu hrudnej a driekovej chrbtice,
zranenie ľahké s dobou liečenia v trvaní 4-5 dní, pričom po týchto fyzických útokoch a napadnutiach sa
jej opakovane vyhrážal slovami, že ju zabije, že ak pôjde na lekárske ošetrenie alebo to oznámi polícii,
tak ju zbije a zabije, preto poškodená G. I. z obavy o svoje zdravie a život nevyhľadala ani jedenkrát
po napadnutí lekárske ošetrenie a fyzické napadnutia ani vyhrážky zo strachu neoznamovala na polícii

a zároveň počas vyššie uvedeného obdobia ju opakovane, najmenej raz do týždňa nútil k tomu, abys ním chodila žobrať pred nákupné centrum Tesco v Poprade, pričom ak to poškodená G. I. odmietala,
tak sa jej vyhrážal, že ju zabije, čím takto u poškodenej G. I. vyvolával stres a obavu o jej život a zdravie.

Trestná vec bola po podaní obžaloby vedená na Okresnom súde Kežmarok pod spisovou značkou
11T/38/2023 a v dôsledku legislatívnych zmien v organizácii všeobecných súdov Slovenskej republiky
je od 01.06.2023 vedená na Okresnom súde Poprad pod spisovou značkou KK-11T/38/2023.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno a/

Trestného poriadku o tom, že je nevinný a nedopustil sa žiadneho trestného činu. Vypovedal ku skutku,
že keď prišiel 19.02.2022 z výkonu trestu, poškodená sa k nemu vrátila. Štyri mesiace do júna nepil
alkohol. Potom začal piť dva trikrát do týždňa večer. Do rána nepil, chodia hliadky, musí byť nočný
kľud. Vždy si všetko pamätal. Od februára do novembra bral lieky od psychiatra Xanax a Neurol. Chcel
byť ukľudnený, nemať stresy, poškodená ho provokovala. Priznal len to, že poškodenú raz udrel do
tváre, ale nie je pravda, že ju týral, vyhrážal sa jej, vydieral, ani to o žobraní. Nebudil ju, nefackoval.

Ak by to robil, priznal by sa pre poľahčujúcu okolnosť. V júni sa poškodenej pýtala kurátorka, prečo má
modrinu, povedala jej, že spadla, on ju neudrel. Poškodená sa udrela kladivom po prste, keď robili tapety
s pripináčikmi, nemali lepidlo. Spôsobila si to sama. Poškodená mala jazvu na tvári už v roku 2020, keď
ho súdili. Dňa 21.11.2022 jeho dávku vybrala poškodená, pili v ten deň, on dve fľašky pálenky, bral aj
Xanax aj Neurol. Hľadal poškodenú, bola u svojej sestry D., chcel od nej svoje peniaze, ktoré mu nedala,

začala hádka, žiarlila, ale on nemá nikoho. Fyzicky ju nenapadol. Možno, keď ju policajti vyhodili z auta
a spadla, lebo chcela ísť s ním, tak sa udrela. Nevidel to. Poškodená už dávno chodila sama žobrať
do Popradu. Sociálne pracovníčky mu povedali, že ju videli. Aj svedkovia, napríklad E. C.. Vie, že je
to obťažovanie ľudí. Poškodená odišla na dva mesiace do J. L. M., ktorá je lesba. Tam zistila, že je
tehotná, potom dostala potrat, odpustil jej a vrátil sa k nej. Nevyhrážal sa jej ani nožom. Sekera, ktorá

bola zaistená, nebola jeho, bola to sekera bratranca poškodenej A. B..

Svedkyňa poškodená G. I., družka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní zotrvala na výpovedi
z prípravného konania zo dňa 13.03.2023, že v ten deň, keď jej brat zavolal policajtov, prichytila
obžalovaného s inou ženou, zrobila to zo žiarlivosti. Začali spolu bývať, keď obžalovaného 19.02.2022

pustilizväzenia.Nepilkaždýdeňitýždeňnepil,takdvatrikrátdomesiacapil.UžívalNeurolránoavečer,
potom spal. Od februára do novembra ju udrel raz večer, mesiac nepamätá, päsťou na oko. Nesťažovala
sa bratovi N. I., že ju bije. Urobila mu napriek, odišla s M. O., s lesbou, do Šurian. Nebudil ju zo spánku,
nefackoval. Sama sa buchla po prste, keď robili tapety bez lepidla. Jazvy na tvári už mala. Nevie, čo sa
stalo 21.11.2022, keď ho vzali policajti. Mala vypité, prišiel za ňou k sestre D., volal ju domov spať. Že

vraj spadla pri policajtoch. Nebola udretá sekerkou po chrbte. Nenútil ju k žobraniu, nevyhrážal sa jej.

V prípravnom konaní vypovedala svedkyoa poškodená doa 23.11.2022 formou odpovedania na otázky
vyšetrovate3a tak, že kei obžalovaný prišiel z väzenia, bývali spolu v unimobunke vo F.3C. G., majú
spolu dve deti, sú v detskom domove. Obžalovaný sa k nej správal zle, boli facky, lebo žiarlil na M., na

švagra. Aj ju kopal. Zbil ju tu (ukazovala na 3avé rameno, tu (ukazovala na chrbát), potom mala monokel.
Bil ju dva razy do týždoa. Vyhrážal sa jej vždy pri bitke, že ju zabije. Bol opitý, furt pil, peniaze mal, eo
popredal veci, eo jej 3udia dali, vzal ju do Popradu žobra? pred Tesco, kei nechcela ís?, nútil ju, bála
sa, aby ju zas nezbil, tak išla. K žobraniu ju nútil, že kei nepôjde, zabije ju, zbije ju. Z vyhrážok mala
strach, že to spraví, strašne sa ho bojí. Budil ju zo spánku, kei bol opitý, nemohla spa?, za triezva nie.

Bol hluk, krieal. Bola potom unavená. Pred dvoma doami volal policajtov jej brat N. I., lebo videl na okno,
ako ju bije so sekerou, bolo mu 3úto. Bola u sestry a on ju nechcel pusti? ani ku mame, ani k sestre, ani
nechcel, aby sa s bratom rozprávala. Kopol ju do úst, dnu v unimobunke chytil sekeru, eo dala policajtom
a s tupou eas?ou tam, kde je bok, ju buchol tu (ukazovala na 3avý lake?) a tu (ukazovala na spodnú
eas? chrbta), zaeal ju bi?. Ukazovák na 3avej ruke má zranený, lebo sa bránila, aby ju nebil a on jej

chytil palec a vylomil ho, potom ho zas chytil a vyrovnal. To bolo asi pred dvoma týždoami v novembri.
Jazvu na pravom líci jej urobil on, tiež vtedy ako ten palec. Na ošetrení u lekára nebola, lebo on by
ju nepustil, že ak pôjde, tak ju zbije. Ako mala ís? na políciu, kei telefón on mal pri sebe, jej nedával,
aby nevolala s M.. Kei mala v júli narodeniny, buchol ju do oka (naznaeila úder päs?ou pod pravé oko).
Videla to sociálna kurátorka P., chodila k nim na kontrolu. Musela jej klama?, že spadla. Ale neverila.

Teraz má bolesti, bolí ju chrbát a ruka, eo ju zbil so sekerou. Na ošetrení bola s policajtami. Má ís? na
ialšie ošetrenia, ale nepôjde, lebo ako pôjde, nevie ani, eo je napísané v papieri, policajti jej ho nedali.
Škoda jej nevznikla. Druh na ou žiarli kvôli lesbe, s ktorou žila, kei bol zavretý. Raz od neho utiekla do
J. za robotou na dva mesiace v šiestom alebo siedmom, ei v piatom mesiaci. Bola tam dva mesiacenonstop. Nechce s ním už ži?. Bojí sa ho. Môže ju aj zabi?, on nie je sranda, strašne sa ho bojí, kei už
berie na ou sekeru, s nožom na ou príde.

V prípravnom konaní vypovedala svedkyoa poškodená doa 13.03.2023 formou odpovedania na otázky
vyšetrovate3a tak, že v liste napísala a potvrdzuje, že to urobila zo žiarlivosti, lebo ho prichytila s druhou
ženou a majú spolu deti, je to jej druh, policajtov volal jej brat, nie ona. Nie je pravda, že ju bil sekerou,
udrel po tvári, kopol. To so sekerou nemala, nikto ju nenapadol, bola opitá. Na tele, eo mala, to spadla,
bola opitá. Jazvu na tvári má z toho, že spadla. Palec si urobila sama, kei robili tapety. Urobila to zo

žiarlivosti, len aby nemal druhú, že by mal ju, lebo ho 3úbi, chce ho. Neurobil jej ani monokel. Nie je
pravda, že sa jej mal pravidelne vyhráža? zabitím alebo bitkou. Nenapadol ju fyzicky. Žobrala sama,
on nechcel, ona sama chcela. A už nevie ani, eo povedala, bola opitá. Eo sa stalo 21.11.2022 si už
nepamätá. Obžalovaný si vypil, ale každý deo ureite nie. Kei bol vypitý, hádal sa s oou. Ona s ním nepila.
Pila niekedy s mamou, kei boli narodeniny, meniny, kei prišla jej sestra na návštevu. Na dva mesiace
utiekla do J. s M. O.. V lete niekedy. Chcela odís?, tak odišla. Ale nie je pravda, eo na druha vypovedala.

Žili spolu normálne, neboli bitky. Bývali v unimobunke. S prstom už nešla potom k lekárovi, nebolelo
ju to. Kei ho pustia, dajú si zmier, vyberú deti, už to nespravia. Chce s ním ži?. Deti jej zobrali, kei bol
v base, jej mama nemala podmienky. Škoda jej konaním obžalovaného nevznikla.

Pri odstraoovaní rozporov na hlavnom pojednávaní postupom pod3a § 264 odsek 1, odsek 2 Trestného

poriadku svedkyoa poškodená trvala na tom, že si nepamätá vôbec, v ten deo fúkala asi tri promile.
K výpovedi zo doa 13.03.2023 uviedla, že to nie je pravda, že by jej to urobil. Obžalovaný chodil do
roboty, doniesol peniaze, všetko mala. Udala ho, lebo ho videla s druhou, s Q. I. alebo I.. Kei prišla zo
J. tehotná, vzal ju do nemocnice v Poprade. Nepamätá si ko3kokrát vypovedala pred vyšetrovate3om

Na hlavnom pojednávaní súd prehral zvukovoobrazové záznamy z výsluchov svedkyne poškodenej
z prípravného konania zo doa 23.11.2022 a zo doa 13.03.2023.

Svedkyňa D. B., sestra obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaný
s poškodenou sa snažili, aby si mohli vybrať deti, chodili k nim sociálne pracovníčky. Bola pri tom, keď

robili tapety, obžalovaný držal tapety a G. búchala sekerou pripináčiky, len na chvíľu odbehla za synom,
G. sa tam buchla so sekerou. Prišla za ňou, pýtala si octanovú masť. Keď obžalovaný prišiel z väzenia,
žil s poškodenou a s mamou v unimobunke. Pil odvtedy, ako G. odišla s lesbou do J.. Nevidela vyhrážky.
Netýral ju, nebil, bývala blízko, nepočula krik, nevidela bitku. Poškodená k nej prišla len pýtať vodu. V ten
deň sa bratia pobili, brat zavolal políciu, R. I. priviezol obžalovaného domov. Poškodená sa pochytila so

sestrou. Obžalovaný chcel, aby poškodená dala 10 eur R., obžalovaný udrel poškodenú do pery. Každý
deň chodili do Popradu pred Tesco.

Svedkyňa D. I., sestra svedkyne poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v ten deň prišla
z obchodu, polícia tam už bola, mama jej povedala, že obžalovaný zbil poškodenú. Skoro každý deň

obžalovaný a poškodená chodili do Popradu, nevie na čo. Zotrvala na skoršej výpovedi, že včera
(22.11.2022) jej poškodená ukazovala poranený prst a povedala, že jej to urobil obžalovaný.

SvedkyoaQ.C.,údajnámilenkaobžalovaného,vypovedalananávrhobhajobynahlavnompojednávaní,
že obžalovaný netýral poškodenú, nevidela bitku. Poškodená išla s lesbou do J. na dva mesiace.

Svedkyoa sa držala s obžalovaným, pobozkal ju, kei odišla, nepamätá si kedy, poškodená žiarlila. Žije s
druhom a má pä? detí, druhovi sa priznala, nežiarlil. Býva blízko pri matke obžalovaného, nevie o tom, že
bol vo výkone trestu. Dvakrát ju pobozkal, poškodená to videla, kei prišla domov, žiarlila na ou. Na otázky
odpovedala, že s poškodenou sa rozprávali, každý deo sa s oou rozpráva a následne odpovedala, že
poeas toho, ako je obžalovaný vo väzbe, sa s oou nerozpráva. Pýtala sa jej, ei jej odpustí, že ju pobozkal,

povedala áno. Svedkyoa na otázku obžalovaného, ktorý sa pýtal, aby uviedla, eo spolu mali, ei sa držali
s vysvetlením, že Rómovia pod „držaním sa“ rozumejú všetko, teda pohlavný styk, nechcela výslovne
odpoveda?. Uviedla, že si písal s poškodenou a prišiel za oou, že to musia ukonei?.

Svedok N. I., brat svedkyne poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že nevie nič o tom, aby na

seba poškodená a svedkyňa C. žiarlili. Nestýkal sa s nimi, nechodil k nim, býva blízko. Obžalovaný furt
popíjal. Poškodená sa mu nesťažovala, že sa jej obžalovaný vyhrážal, že ju týral. Nebili sa často, myslí
si, že kvôli žiarlivosti sa pobili. Nevidel, že by napadol poškodenú. Pri odstraňovaní rozporov svedok
zotrval na výpovedi z prípravného konania, že poškodená raz prišla večer, že ju bije, nemá sa kde skryť,aby jej pomohol, nemá telefón a nemohla volať policajtov. Zavolal on. Povedala mu, že ju obžalovaný
udrel do úst a sekerou do chrbta Nepovedala, ako ju zbil. On to nevidel. Chodili žobrať, ale nevie, či
dobrovoľne chodila. Myslí si, že sestra klame. Raz žila s obžalovaným, raz s lesbou, nedá sa jej veriť.

Svedkyňa M. N. E., sociálna pracovníčka Centra pre deti a rodiny v Poprade, na hlavnom pojednávaní
vypovedala, že domácnosť obžalovaného a poškodenej navštevovala od októbra 2022 raz - dvakrát
týždenne, určite aspoň dvadsaťkrát, chodila náhodne bez ohlásenia. Požitie alkoholu u obžalovaného
a poškodenej nebolo zjavné. Nevie, či pili, nebola to jej úloha. Mala im pomôcť vrátiť deti do rodiny.

Poškodená sa nikdy nesťažovala na správanie obžalovaného, prezentovala, ako budú spolu žiť.
Nebol tam náznak partnerského konfliktu. Po odstraňovaní rozporov svedkyňa zotrvala na výpovedi
z prípravného konania, že raz ich bolo cítiť po alkohole.

Svedkyňa C. S., terénna sociálna pracovníčka a garantka komunitného centra, na hlavnom pojednávaní
vypovedala, že do domácnosti obžalovaného a poškodenej nechodila každý týždeň. Bola u nich sedem

až osemkrát. Nebola svedkom útoku, nepamätá si, či sa poškodená sťažovala na obžalovaného a či
mal obžalovaný niekedy vypité. Po odstraňovaní rozporov svedkyňa zotrvala na výpovedi z prípravného
konania, že ak občas stretla obžalovaného, javil známky požitia alkoholu. Obžalovaný párkrát vykrikoval,
že ak sa poškodená nevráti, niečo jej urobí.

Svedkyňa T. I., terénna sociálna pracovníčka, na hlavnom pojednávaní uviedla, že každý druhý
deň osobne v teréne chodila zisťovať, ako rodina obžalovaného žije. Keď obžalovaný nebol doma,
poškodená žila horšie. Keď prišiel z väzenia, podmienky sa zlepšili. Chodili cez deň aj neohlásene,
čo bolo k večeru, nevie. Pred nimi sa nehádali. Obžalovaný mal sem tam mal vypité, dalo sa s ním
porozprávať. Svedkom fyzického napadnutia nebola, nemala takú vedomosť ani od inej osoby. Pri

odstraňovaní rozporov svedkyňa zotrvala na výpovedi z prípravného konania, že pili obaja, skoro stále,
boli aj hádky medzi nimi. Raz sa im obžalovaný priznal, možno v apríli 2022, že ju zbil, preto, lebo
nejaká lesba, za ktorou poškodená chodila, že tá zverejnila na internete video, pre ktoré sa na ňu hneval.
Chcel, aby sa deti vrátili z detského domova k nim, bolo na ňom vidieť, že sa kvôli tomu snažil, doma
mali čisto a teplo. Nazad chcel všetky deti i tie, ktoré mala poškodená s iným mužom. Poškodenú

s obžalovaným videla pri Tescu v Poprade stále, videla ich len stáť, kolegyňa jej povedala, že tam žobrali.
Minulý rok v zime poškodená povedala, že keď robili tapety, tak sa buchla po palci. Teraz keď bola pri
nich, poškodená povedala, že policajtom klamala, že jej to urobil druh. Obžalovaný jej raz povedal, že
poškodená odišla na dva dni do Popradu za lesbou a že ju zabije, ale povedal to vzhľadom na to, že
bol nervózny. Svedkyňa v závere výpovede na otázku obhajcu zotrvala na tom, že ani pri náhodných

návštevách alkohol nevideli, pred nimi nepopíjali.

Svedok R. I., vzdialený príbuzný obžalovaného a člen rómskej hliadky, na hlavnom pojednávaní
vypovedal, že sem tam obžalovaného a poškodenú videl opitých. Obžalovaného vzali policajti v ten deň
dvakrát. Prvýkrát do Kežmarku, nevie prečo, bol tam, viezol jednu rodinu do Huncoviec, obžalovaný sa

ho pýtal, či ho vezme domov. Nevyzeral opitý. Druhýkrát mu večer volala polícia, už sa len medzi sebou
rozprávali a vzali ho. Poškodená mala niečo na perách a skrvavená bola na ruke, nepamätá si presne.
Kým človek nevidí priamo, nevie, kde je pravda, či tá osoba klame alebo nie. Nevie, čo chodili robiť do
Popradu, vravelo sa, že vyberať kontajneri.

Znalkyoa I. 1U. K., psychologieka, na hlavnom pojednávaní zotrvala na záveroch podaného znaleckého
posudku k osobe svedkyne poškodenej a odpovedala na kladené otázky, že podstatnú eas? prežitých
udalostí si poškodená pamätá. Má ale tendenciu dopaoa? rôzne nové detaily. Tendencia skres3ova?
a dopaoa? vyplýva z jej slabej rozumovej kontroly. Je u nej odbrzdenos? na slovnej úrovni, teda povie
viac, než zažila, preeo tak robí, to znalkyoa nevie, ale opis je zvelieený. Žije tu a teraz. Žiarlivos? je

povahová erta, ktorá z ve3kej miery vyplýva bui z neistoty osoby, ktorá má súvis s vlastnou osobnos?
ou alebo osobnos?ou partnera. Môže to by? aj patologický jav. U poškodenej sa dá predpoklada?,
že po tom, ako sa dozvie o nevere, nasleduje búrlivý afekt, ktorý po chvíli odoznie. Nepredpokladá,
že by sa taká reakcia u poškodenej odložila alebo že by bola schopná plánova? pomstu. Skôr to boli
opakované búrlivé afekty. Ide len o tú mieru sebareflexie u eloveka, ktorá u poškodenej nebude vysoká.

V rómskej komunite sa partnerské nezhody alebo dokonca násilie nepovažujú za nieeo nezvyeajné.
Sociálnokultúrne špecifiká komunity v kombinácii so simplexnou osobnos?ou, zníženou sebareflexiou,
odbrzdenos?ou u poškodenej by v koneenom dôsledku mohli predstavova? obranný mechanizmus
psychicky poškodenej.Svedkyňa M. R. M., terénna sociálna pracovníčka, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že do rodiny
obžalovaného chodila skoro každý deň. Poškodená žila dva až tri roky sama, obžalovaný bol vo väzení.

Vtedy boli deti vyňaté, poškodená sa o deti nestarala, túlala sa, mala priateľku, pila, deti nechala samé
i týždeň. Nie je to typ matky, nevie sa postarať o deti. Obžalovaný robil všetko preto, aby to tak nebolo,
ale má psychické problémy, útočil na poškodenú, nevedela sa postarať o deti. Videla poškodenú každý
deň pri Tescu v Poprade, sama žobrala, obžalovaný bol vo väzení.

Svedkyňa M. V. P., pracovníčka sociálnej kurately Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok,
na hlavnom pojednávaní vypovedala, že navštevovala domácnosti pre zanedbávanie starostlivosti o
deti, individuálne v každej rodine, každé dva až tri mesiace, podľa potreby, boli to plánované návštevy.
Keď žila poškodená s deťmi sama pri matke, bytové a sociálne pomery boli veľmi zlé, deti sa vyňali.
Po návrate obžalovaného sa krátko na to presťahovali, snažili sa zabezpečiť si podmienky pre návrat
detí. Myslí si, že počas návštev si nevšimli požívanie alkoholu a obžalovaný nebol v jej prítomnosti

pod vplyvom alkoholu. Nebola svedkom hádok, nemala vedomosť o verbálnych útokoch. Poškodená
sa nesťažovala na obžalovaného. Nepamätá si, či videla alebo zistila u poškodenej viditeľné zranenie.
Je možné, že mala monokel, je to dlhší čas. V prípravnom konaní svedkyňa uviedla, že si všimla, že
poškodená mala pod okom modrinu, tvrdila, že spadla. Nezdalo sa jej to, i ľudia z osady povedali, že ju
mal udrieť obžalovaný, že ju bije. Podľa svedkyne to poškodená povedala preto, lebo chcela návrat detí

a ak by v rodine dochádzalo k fyzickému násiliu, deti by jej nevrátili. Susedia rozprávali, že poškodená
chodila žobrať do Popradu, ale nevidela ju, nevie, či chodila sama alebo z donútenia. Poškodená jej
povedala, že išla za svojou priateľkou. Všimla si jazvu na tvári poškodenej, nevie, kedy a ako k jazve
prišla.

Svedok A. B., brat obžalovaného, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že k obžalovanému a poškodenej
nechodil, väčšinu dňa bol v Poprade so svojou družkou. Poškodenú videl v ten večer, nevidel nič také na
nej (pozn. autora nejaké poranenia). Poškodená chodila žobrať sama do Popradu k Tescu, obžalovaný
ju nenútil.

Svedkyňa M. O., lesbická priateľka svedkyne poškodenej, na hlavnom pojednávaní vypovedala, že
videla monokel, poškodená jej povedala, že ju obžalovaný zbil a žiadala ju, aby jej pomohla nájsť prácu.
Bolo to v lete 2022. Potom išli do J., kde pracovali mesiac, poškodená jej nič nespomínala, ako sa
správal obžalovaný. V decembri po vzatí obžalovaného do väzby bývala u poškodenej štyri dni, nevidela
poranenú ruku u poškodenej. Pri odstraňovaní rozporov svedkyňa zotrvala na výpovedi z prípravného

konania, že vzťah s poškodenou ukončila 31.12.2022, už s ňou nechcela byť, teraz si už nepamätá,
kedy to bolo. Nevie, za akých okolností sa obžalovaný dostal do väzby, ale počas jeho neprítomnosti
nebývala s poškodenou vo F. G.. Zotrvala na skoršej výpovedi, že vie, že poškodená chodila žobrať do
Popradu, niekedy aj so svojím druhom, ale nevie, či tam chodila dobrovoľne alebo nedobrovoľne.

Svedkyoa F. W., matka obžalovaného, na hlavnom pojednávaní využila právo nevypoveda? a pod3a
§ 263 odsek 4 Trestného poriadku sa eítala zápisnica o jej výpovedi z prípravného konania, kedy
tlmoeenie zabezpeeovala M. W., pretože svedkyoa neovláda slovenský jazyk, uvádzala, že žili dobre,
bývala s nimi v unimobunke. Nevidela, že by ju udrel, že by jej nadával, ani vyhrážal. Pil raz do
týždoa. Pila aj poškodená. Spali dobre. Poškodená sa sama udrela kladivom po prste. Nevie z eoho

má poškodená jazvu. Nevidela poranené ústa, nevie o tom. Poškodená dvakrát odišla za lesbou do
Bratislavy v Šuranoch. Raz na mesiac a potom na dva týždne. Súd na hlavnom pojednávaní prehral aj
zvukovoobrazový záznam z predmetného výsluchu svedkyne.

Pod3a znaleckého posudku eíslo 51/2022 zo doa 31.12.2022 vypracovaného Psychiatrickou

a sexuologickou expertíznou organizáciou, s.r.o., znaleckou organizáciou z odboru zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie psychiatria, sexuológia, obžalovaný má impulzívne osobnostné rysy
a podpriemerné rozumové schopnosti. V ease stíhaného skutku mal obvinený znížené ovládacie
schopnosti v dôsledku kombinovaného užívania alkoholu a Neurolu. V minulosti podstúpil obvinený
opakovane protialkoholickú lieebu, k svojej závislosti je ale nekritický a opätovné nariadenie lieeenia sa

javí by? neúeelné pre jeho osobnostnú výbavu.

Pod3a znaleckého posudku eíslo 1/2023 zo doa 15.02.2023 vypracovaného znalkyoou v odbore
psychológia a odvetvie klinická psychológia dospelých, psychológia sexuality, I. T. L., I., u obvinenéhoje preukázaná patologická osobnostná štruktúra so znakmi emoene nestabilnej, dissociálnej osobnosti,
so závislos?ou na alkohole, poruchami správania a afektivity navyše i na toxickom podklade. Ide
o simplexnú osobnos? s narušeným sebaovládaním, výbušne reaguje i na bežnú zá?až, kde možno

oeakáva? skratové konanie vrátane uvo3nenia enormne brzdeného agresívneho napätia vo forme
heteroagresívneho i teatrálneho autoagresívneho konania, eo sa zosilouje v stave toxicky zmeneného
vedomia. Agresivita sa javí ako jadrová zložka osobnosti, ktorú sa snaží vedome navonok maskova?.
Zvýraznené je depresívne prežívanie a celková životná frustrácia. Je nadpriemerne egocentrický až
asociálny, nerešpektuje sociálne normy. Má sklony k alibistickým postojom. Intelektuálne je v pásme

podpriemeru a mnestické schopnosti sú na rozhraní pásma podpriemeru a defektu. Takúto premorbídnu
mentálnu úroveo osobnosti možno predpoklada? i vzh3adom k hereditárnej zá?aži, stimulaene
chudobnému výchovnému prostrediu v detstve a sociokultúrnej deprivácii pre etnickú príslušnos?.
Mentálna úroveo vykazuje znaky vrodeného defektu, ale postaeujúco dobre vníma realitu. Nie sú
prítomné pravé konfabulácie. Stíhaný skutok je vo významne vyššej pozitívnej korelácii s jeho osobnos?
ou. Možno vylúei? patologickú motiváciu. Psychologicky zrozumite3nou by bola potreba situaene

emoene ventilova? napätie vo forme heteroagresivity, jednak na pozadí toxicky zmeneného stavu
vedomia alkoholom ako i na pozadí mnohoroene disharmonického súžitia s poškodenou a napokon i na
pozadí osobnostnej výbavy ich oboch a nízkej emoenej kvality ich vz?ahu.

Pod3a znaleckého posudku eíslo 3/2023 zo doa 20.02.2023 vypracovaného znalcom z odboru

psychológia, odvetvie klinická psychológia detí, klinická psychológia dospelých a psychológia sexuality,
I. 1U. K., osobnos? svedkyne poškodenej je ve3mi jednoducho štrukturovaná s intelektovými
schopnos?ami na hranici defektu. Má odbrzdenú afektivitu, nedostatoene kontrolovanú racionálnymi
mechanizmami. Je impulzívna so sklonom k explozivite. V situáciách zníženej racionálnej kontroly
sa dajú oeakáva? aj otvorené agresívne prejavy. Záujem o iných je malý. Dominujú u nej momenty

vlastného záujmu. Má tendenciu zbavova? sa zodpovednosti, ukazova? sa v lepšom svetle. Vníma
menšie množstvo podnetov z okolia, sústredí sa viac na svoje prežívanie. Pamä?ové schopnosti sú
v hranienom pásme. Pri reprodukcii treba ráta? s tendeciou ku skres3ovaniu. To, eo si nezapamätá,
má tendenciu dopaoa?. V posudzovaní je výrazne subjektívna, popis udalostí závisí od momentálnej
situácie. Má vo všeobecnosti zníženú schopnos? objektívne popísa? udalosti. Do popredia sa dostavujú

aktuálne nálady a pocity, sklony zvelieova?. Jej opis udalostí bude z ve3kej miery ovplyvnený aj
jej aktuálnou ekonomickou situáciou a postojom rodiny. K zmenám v psychickom stave poškodenej
nedošlo. Neboli u nej prítomné depresívne príznaky, ani príznaky posttraumatickej stresovej poruchy.
Afektivita je výrazne labilná. Ve3mi rýchlo sa nahnevá, ve3mi rýchlo odpustí. Ide o eastý spôsob
fungovania v komunite, v ktorej žije, ide o normu, preto nedochádza k dlhodobému prežívaniu príkoria.

Jej výpovede sa nedajú považova? za plne objektívne z psychologického h3adiska sa jej zmenené
vyjadrenia javia ako úeelové v snahe zmierni? situáciu svojho druha.

Pod3a znaleckého posudku eíslo 17/2023 zo doa 28.02.2023 vypracovaného znalcom z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, M. E. I., znalec popísal jednotlivé zistené

zranenia a dobu lieeenia tak, ako to prokurátor uvádza v skutkovej vete obžaloby s tým, že rezná rana
v oblasti pravého líca mohla vzniknú? porezaním, zasiahnutím ostrým nástrojom, ale išlo o povrchové,
plytké poranenie, mohlo vzniknú? na zaeiatku novembra 2022, rezná rana by zodpovedala porezaním
tenkým ostrým kuchynským nožom. Vzh3adom k spôsobu života poškodenej, teoreticky si rezné
poranenie mohla spôsobi? sama z nepozornosti. Vykabenie v medzielánkovom kabe ukazováka 3avej

ruky mohlo vzniknú? v priebehu mesiaca novembre 2022, pokus o napravenia postavenia nebol
úspešný, išlo asi o dva týždne staré nelieeené poranenie, odporúeaná bola operácia. Poranenie mohlo
vzniknú? mechanizmom, aký udáva poškodená, že obvinený ju chytil a „vylomil jej palec“, t.j. že ju chytil
za ruku a druhou rukou jej „vykrútil“ ukazovák 3avej ruky. Znalec nepredpokladal, že by si toto zranenie
poškodená spôsobila úmyselne, poranenie by mohlo vzniknú? aj z nepozornosti, záleží od konkrétnej

situácie, ktorá pre znalca z vyšetrovacieho spisu nevyplynula. Pomliaždenie 3avého lak?a bolo eerstvým
zranením, prieom poškodená mala viacero odrenín na 3avom lakti staršieho dáta v štádiu hojenia.
Na vznik tohto eerstvého poranenia o ve3kosti 5 cm x 5 cm by staeil jeden úder zadnou, tupou eas?
ou zadokumentovanej sekery, útok nemusel by? opakovaný. Pomliaždenie v oblasti prechodu hrudnej
a driekovej chrbtice bolo eerstvým poranením a mohlo vzniknú? úderom tupou eas?ou sekery poeas

toho, ako sa mala poškodená „schúlená v klbku“ bráni? pred obvineným. Predmetné zranenie by mohlo
vzniknú? aj pri páde na zem a náraze chrbtom.Pod3a zápisnice o trestnom oznámení, svedkyoa poškodená podala trestné oznámenie doa 22.11.2022
medzi 01.00 hod. až 02.20 hod. a je spísané ako ucelená výpovei bez otázok, na dvoch stranách,
obsahovo korešponduje so skutkovou vetou obžaloby.

Z úradného záznamu o obmedzení osobnej slobody vyplýva, že obžalovaný bol ako podozrivý
obmedzený na osobnej slobode pod3a § 85 odsek 2 Trestného poriadku doa 21.11.2022 o 23.15 hod
v rómskej osade vo Ve3kej Lomnici pri preverení oznámenia policajnou hliadkou, že v osade malo dôjs?
k napadnutiu ženy.

Zo zápisnice o prehliadke tela poškodenej s fotodokumentáciou v rozsahu ôsmich fotografií zo doa
22.11.2022 a v rozsahu piatich fotografií zo doa 23.11.2022, vyplýva zadokumentovanie jazvy po pravým
okom poškodenej o dažke 3 cm. Na oboch perách mala poškodená chrasty a pery boli opuchnuté. Na
chrbte v oblasti drieku mala zaeervenanie o rozmeroch 1 x 1 cm, na lakti 3avej ruky mala poranenie,
ktoré nebolo možné zadokumentova?, nako3ko bolo prelepené páskou.

Zo zápisnice o vydaní veci vyplýva, že svedkyoa poškodená doa 22.11.2022 o 04.00 hod. po zákonnom
poueení dobrovo3ne vydala sekeru o dažke 28 cm s ostrím o dažke 8 cm s dreveným poriskom, ktorá
pod3a opisu v zápisnice o ohliadke veci je ruenou sekerou s dreveným poriskom o dažke 28,5 cm
a priemerom 2,5 cm a kovovou hlavou o dažke 13,5 cm a ostrím o dažke 8 cm a je zadokumentovaná

na dvoch fotografiách.

Z lekárskej správy svedkyne poškodenej vyplýva, že ju ošetril lekár úrazovej chirurgie Urgentného príjmu
Nemocnice Poprad, a.s. doa 22.11.2022 o 04.34 hod., kei prišla v doprovode polície pre napadnutie
manželom, uvádzala bolesti Th-L prechodu, lak?a v3avo a asi dvoj týždoovú luxáciu ukazováka 3avej

ruky s deformitou a opuchom, pokus o repozíciu bol neúspešný. V súvislosti s ukazovákom sa mala
objedna? na operáciu na traumatologickej ambulancii s odporúeaním šetrenia, polohovania, analgetík
a lokálneho 3adovania.

Z vyjadrenia Sociálnej pois?ovne, poboeka Poprad, obžalovaný nebol registrovaný u zamestnávate3a,

ani ako živnostník, ani ako zamestnávate3 od 01.01.2022 do 22.11.2022. Svedkyoa poškodená
a svedkyoa M. O. boli registrované ako zamestnanci v pracovnom pomere u zamestnávate3a JJ 25,
s.r.o., IEO: 52279502, od 24.05.2022 do 06.06.2022.

Zo správy Ústavu na výkon trestu odoatia slobody a Ústavu na výkon väzby Prešov vyplýva, že

obžalovaný poeas výkonu väzby dodržiaval režim doa, správal sa na požadovanej úrovni, nemal
nezhody, doa 10.01.2023 bol zaradený do oddielu so zmierneným režimom, pracovne zaradený nebol.
Pod3a správy o povesti od obce Ve3ká Lomnica, obžalovaný žije s družkou v murovanej chatrei z jednej
izby bez prívodu vody a sociálneho zariadenia. Hygiena domácnosti je ve3mi zlá. Obžalovaný užíva
alkoholické nápoje, potom je agresívny a vyvoláva bitky.

Z odpisu registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vyplýva, že obžalovaný bol
doposia3 dvanás?krát súdne trestaný v období rokov 1999 až 2020, kde tri odsúdenia z rokov 1999
a 2016 pre majetkovú trestnú einnos? a porušovanie domovej slobody sú toho easu zahladené. V prvých
štyroch prípadoch bol odsúdený ako mladistvý. Zo zabezpeeených súdnych rozhodnutí a odpisu registra

trestov vyplynulo, že bol opakovane odsúdený pre preein nebezpeeného vyhrážania so zbraoou voei
blízkej osobe, G. I.. Právoplatne doa 19.05.2020 za skutok, ktorý páchal v období od konca júna roku
2019 do doa 19.08.2019 v mieste ich spoloeného bydliska, kedy sa jej vyhrážal aj nožom, uložený
mu bol nepodmieneený trest odoatia slobody vo výmere dva roky a šes? mesiacov so zaradením do
ústavu so stredným stupoom stráženia (Okresný súd Kežmarok spisová znaeka 9T/140/2019, Krajský

súdvPrešovespisováznaeka5To/17/2020).Trestvykonaldoa19.02.2022.Právoplatnedoa25.05.2018
bol odsúdený za za skutok zo doa 19.12.2017, kedy sa vyhrážal poškodenej aj so sekerou, nožom
i vidliekou, za eo mu súd uložil trest odoatia slobody vo výmere osemnás? mesiacov so zaradením
do ústavu so stredným stupoom stráženia, trest prepadnutia veci a ochranné lieeenie protialkoholické
a psychiatrické ústavnou formou (Okresný súd Kežmarok spisová znaeka 9T/62/2018). Trest vykonal

doa 20.06.2019 a doom 19.03.2019 mu boli ochranné lieeenia zmenené z ústavnej formy na ambulantnú
formuZ výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vyplýva, že
obžalovaný bol v období od februára 2017 do novembra 2022 devä?krát deliktuálne postihnutý, z toho
štyrikrátzapriestupokprotiobeianskemuspolunažívaniu,vjednomprípadebolapoškodenouG.I.,ktorej

doa 26.03.2022 vulgárne vynadal, za eo mu bola uložená pokuta 30,00 eur.

Súd pod3a § 277 odsek 4 Trestného poriadku nevykonal prokuratúrou navrhovaný listinný dôkaz
zápisnicu o výsluchu G. I. ako osoby pod3a § 196 odsek 2 Trestného poriadku zo doa 22.11.2022
v ease od 03.00 hod. do 04.00 hod., nako3ko ide o zápisnicu o výsluchu pred zaeatím trestného

stíhania a vznesenia obvinenia a osoba bola následne v prípravnom konaní vypoeutá do zápisnice ako
svedokpoškodený.Súdrovnakotaknevykonalakodôkazzápisnicuovýsluchuobvinenéhozväzobného
výsluchu zo doa 25.11.2022, nako3ko obžalovaný vypovedal na hlavnom pojednávaní a ak prokurátor
mal za to, že vypovedal inak, mal poda? návrh na odstraoovanie rozporov s touto skoršou zápisnicou
o výsluchu, k tomu navyše nejde o dôkazný prostriedok, ktorý by bolo možné procesne vykona? na
hlavnom pojednávaní ako listinný dôkaz tak, ako to navrhoval prokurátor. Súd ako dôkaz na návrh

prokurátora nevykonal ani zápisnicu o výsluchu zadržaného podozrivého, eo prokurátor navrhoval až
v závere hlavného pojednávania a to ako listinný dôkaz.

Prokurátor v závereenej reei trval na uznaní viny obžalovaného pod3a obžaloby s poukazom na trestné
oznámenie svedkyne poškodenej, následne jej výsluch pod3a § 196 odsek 2 Trestného poriadku

a na výsluch v procesnom postavení svedka poškodeného doa 23.11.2022, kedy podrobne a totožne
opisovala negatívne, agresívne správanie sa obžalovaného voei jej osobe. Následná zmena výpovede
a zmena postoja nebola riadne odôvodnená. Obžalovaný pred sudcom pre prípravné konanie priznal
a 3utoval kopnutie poškodenej do tváre. Podporne vyznievajú výpovede sociálnych pracovníeok. Znalec
konštatoval, že poškodená by nebola schopná dopredu naplánova? pomstu. Závislos? obžalovaného

od alkoholu potvrdilo znalecké dokazovanie. Prokurátor navrhoval obžalovanému uloži? úhrnný
nepodmieneenýtrestodoatiaslobodyvpolovicizvýšenejtrestnejsadzbypod3a§189odsek2Trestného
zákona s použitím § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného
zákona so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupoom stráženia a trest prepadnutia veci
– sekery pod3a § 61 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona.

Obhajca v závereenej reei navrhoval oslobodenie obžalovaného pod3a § 285 Trestného poriadku,
nako3ko nebolo dokázané, že sa stali skutky, za ktoré je obžalovaný stíhaný. Dokazovanie preukázalo
len to, že obžalovaný nežil ukážkovým spôsobom života, vz?ah s družkou nebol harmonický, bol tam
alkohol, nevera, nejaké fyzické kontakty, ale nenaplnil podstatu trestného einu týrania. Vo vz?ahu

k trestnému einu vydierania nevyplynul ani jeden dôkaz. Výpovei poškodenej pri podaní trestného
oznámenia a jej prvotnej výpovei boli ovplyvnené jej motiváciou ublíži? obžalovanému, dosta? ho na
nieko3ko rokov do väzenia a v neskoršej výpovedi sa k tomu sama priznala, že si to vymyslela, eo
korešponduje s ostatnými dôkazmi a výsluchmi svedkov. Obžalovaný sa v závereenej reei a v rámci
posledného slova pripojil k vyjadreniu obhajcu s tým, že poškodená si to vymyslela.

Súd v súlade s § 2 odsek 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy získané zákonným spôsobom
podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu
jednotlivo i v ich súhrne.

Vykonané dokazovanie preukázalo bez dôvodných pochybností, že obžalovaný po prepustení z výkonu
trestu odňatia slobody 19.02.2022 do obmedzenia jeho osobnej slobody dňa 21.11.2022, kde prvý
zdátumovpreukazujeodpisregistratrestovadruhýjepreukázanýzáznamomoobmedzeníjehoosobnej
slobody zasahujúcou policajnou hliadkou, viedol spoločnú domácnosť s poškodenou v unimobunke
slúžiacejnabývanievrómskejosadevoVeľkejLomnicibezdetí,ktorépočasvýkonutrestuobžalovaným

boli odňaté zo starostlivosti svedkyne poškodenej pre jej hrubé zanedbávanie rodičovských povinností.
Svedkyňa poškodená ale len časť tohto obdobia prebývala s obžalovaným, pričom ich v domácnosti
navštevovali sociálne a terénne pracovníčky, pretože obžalovaný mal veľkú snahu získať maloleté
deti späť do svojej starostlivosti, a to aj deti poškodenej, ktorých nebol biologickým otcom. Uvedené
súd vyvodzuje zo zhodných častí výpovede obžalovaného, svedkyne poškodenej, svedkov D. B.,

sestry obžalovaného, N. I., brata poškodenej, M. O., priateľky poškodenej a svedkýň – úradných
osôb M. N. E., C. S., T. I., M. R. M., M. V. P.. Je pritom najmä z výpovedí v rodine obžalovaného
intervenujúcich sociálnych a terénnych pracovníčok zjavné, že reálnosť a intenzita tejto snahy
bola väčšia u obžalovaného než u samotnej poškodenej – matky. Je nepochybné, že partnerskývzťah obžalovaného s poškodenou bol poznačený ich simplexne štruktúrovanými osobnosťami,
odbrzdenosťou, sklonom požívať alkohol, žiarlivosťou, tu s poukazom na podané znalecké posudky,
pričom u poškodenej vykonané dokazovanie preukázalo vyššiu mieru ľahostajnosti k rešpektovaniu

elementárnych povinností dospelej osoby – rodiča a rovnako tak vernosti v rámci partnerstva s
obžalovaným, čo viedlo k provokáciám obžalovaného, ktorý ťažko zvláda záťažové situácie a hnev
s agresiou.

Nepodarilo sa s dostatočnou miery istoty preukázať, že by svedkyňa poškodená od 19.02.2022 do

21.11.2022 žila s obžalovaným nepretržite, každodenne, pretože tak, ako prokurátor v obžalobe uvádza
s výnimkou presne nezisteného obdobia v mesiacoch máj až jún 2022, ostáva stále nezodpovedaná
otázka, koľko tento dlhodobejší odchod poškodenej od obžalovanej reálne trval. Samotné potvrdenie
Sociálnej poisťovne o dĺžke oficiálne registrovaného zamestnaneckého pomeru poškodenej a svedkyne
M. O. mimo miesta bydliska obžalovaného od 24.05.2022 do 06.06.2022 nepreukazuje, že poškodená
sa hneď vrátila k obžalovanému do F. G.. K tomu nie sú zrejmé časové intervaly, kedy fakticky počas

toho, ako mala za druha obžalovaného, odchádzala i na niekoľko dní do Popradu za vlastnými záujmami
a partnerkou – priateľkou M. O., s ktorou udržiavala paralelný lesbický vzťah, ktorý bol podľa všetkého jej
hlavným vzťahom počas toho obdobia, ako obžalovaný vykonával trest odňatia slobody. Tento lesbický
pomer, či priateľský vzťah, mal medzi nimi trvať ešte chvíľu aj po vzatí obvineného do väzby dňa
21.11.2022, najneskôr do dňa 31.12.2022. Samotná svedkyňa M. O. vypovedala, že poškodená sa

nevedela rozhodnúť s kým chce žiť, či s ňou alebo s obžalovaným a de facto stále odchádzala alebo
prichádzala.

Obžalovaný sa priznal len k fyzickému útoku na poškodenú tým, že ju udrel do tváre a že mal
s poškodenou hádky, ich vzťah nebol harmonický. Zvyšok skutkov kladených mu za vinu v celom

rozsahu popieral, v rámci svojej obrany poukazoval na to, že mal snahu získať deti z detského domova,
ktoré odňali poškodenej počas toho, ako bol vo výkone trestu, poškodená ho provokovala, podvádzala,
utekala za lesbou a tiež holdovala alkoholu. Podstatnú časť jeho výpovede k charakteru spolužitia
a osobnostným danostiam poškodenej súd vyhodnotil ako vierohodnú, pretože korešpondovala
s výpoveďami svedkov, ktorí nie sú príbuznými obžalovaného ani poškodenej, rovnako tak nežijú v

osade, len z titulu svojho zamestnania intervenujú v rómskej osade.

Výpoveď svedkyne poškodenej súd v celosti nemohol vyhodnotiť ako vierohodnú a pravdivú z dôvodov
procesných a z dôvodov súvisiacich s osobnostnou štruktúrou poškodenej na podklade znaleckého
posudku psychologičky. Samosudca svedkyňu poškodenú osobne vzhliadol i na hlavnom pojednávaní

dňa 29.06.2023, kedy sa správala sebavedomo až drzo, kedy sa snažila zmenu svojej výpovede
odôvodniť žiarlivosťou a citmi, ktoré prechováva k obžalovanému. Samosudca vzhliadol poškodenú
prostredníctvom zvukovoobrazového záznamu z jej výpovedí zo dňa 23.11.2023 a zo dňa 13.03.2023,
kedy jej verbálny prejav a sprievodné neverbálne prejavy emočne nekorešpondovali s vypovedaným
obsahom. Súd taktiež neprihliadal na výpoveď svedkyne F. B., matky obžalovaného, pretože tlmočenie

zabezpečovala príbuzná obžalovaného.

K procesným dôvodom majúcim dopad na vierohodnosť výpovede poškodenej súd uvádza, že
spôsob vedenia prípravného konania, čo sa týka spôsobu vedenia výsluchov svedkyne poškodenej
a ich zaprotokolovania, sa javí ako problematický a porušujúci základné zásady vedenia výsluchu

v trestnom konaní, ktorý sa má viesť ohľaduplne k vypočúvanej osobe (tu s poukazom na tón hlasu
a kadenciu otázok), bez kapcióznych a sugestívnych otázok, čo nebolo v celom rozsahu rešpektované
vypočúvajúcim a ochranu poškodenej strany pred sekundárnou viktimizáciou (počet procesných úkonov
– výsluchov s poškodenou).

O tom, že trestné oznámenie podala svedkyňa poškodená dňa 22.11.2022 od 01.00 hod.
do 02.20 hod. po tom, ako bola privolaná policajná hliadka prostredníctvom linky 158, ktorá
vykonala asistenciu pri preverení oznámenia dňa 21.11.2022 o 23.00 hod a bola obmedzená osobná
sloboda obžalovaného o 23.15 hod., pochybnosti nie sú, dokladuje to zápisnica o trestnom oznámení,
úradný záznam o obmedzení osobnej slobody a zápisnica o zadržaní podozrivého. V zápisnici

o trestnom oznámení je zaprotokolovaná obsiahla a súvislá údajne spontánna výpoveď poškodenej.
Neboli protokolované žiadne otázky príslušníka Policajného zboru ako vypočúvajúceho. Z tohto úkonu
nebol vyhotovený zvukovoobrazový záznam. Zápis o dychovej skúške preukazuje, že poškodená v čase
spísania trestného oznámenia musela byť ešte v stave pod vplyvom požitého alkoholu, keďže dvadsaťminút pred začatím spisovania trestného oznámenia jej bola dychovou skúškou nameraná hodnota
0,87 mg/l. Súdu nie je zrejmé, prečo vôbec vyšetrovateľ následne realizoval u poškodenej v čase od
03.00 hod. do 04.00 hod., t.j. pred začatím trestného stíhania vo veci a vznesením obvinenia, procesne

nepoužiteľný výsluch osoby podľa § 196 odsek 2 Trestného poriadku. Následne v čase od 04.00 hod. do
04.20hod.realizovaliprehliadkutelapoškodenej.Potompolicajtivzalipoškodenúnalekárskuprehliadku
v čase o 04.34 hod..

Pri podozrení na trestnú činnosť súvisiacu s domácim násilím majú orgány činné v trestnom konaní

obzvlášť obozretne pristupovať k realizovaniu úkonov s potencionálnou obeťou domáceho násilia.
Jednak kvôli eliminovaniu sekundárnej viktimizácie a v neposlednom rade kvôli z aplikačnej praxe
častej a známej skutočnosti, že obete domáceho násilia, ktoré sú blízke osoby páchateľov, zvyknú už
v priebehu prípravného konania svoje výpovede meniť, alebo využívajú právo odopierať vypovedať.
K tomu od začiatku bolo orgánom činným v trestnom konaní zrejmé, že u obžalovaného a poškodenej
ide o príslušníkov rómskeho etnika, kde pohľad na domáce násilie je zjavne voľnejší a benevolentnejší

a veľkú rolu pri ochote, resp. neochote poškodených vypovedať voči im blízkej osobe zohráva mienka
a vplyv rodiny a okolia, na čo poukázala i znalkyňa psychologička.

Preto podľa súdu je žiadúce pristupovať k spisovaniu trestných oznámení a výsluchom potencionálnych
obetídomácehonásiliaakokneodkladnýmaneopakovateľnýmúkonom(vysokérizikozmenyvýpovede,

či využitia práva odoprieť vypovedať, ktoré rastie s každým ďalším realizovaným procesným úkonom
a faktorom plynutia času). Začatie trestného stíhania je fakticky možné i vykonaním neopakovateľného
aneodkladnéhoúkonu,čosanásledneužlendeklaratórnepotvrdíuznesenímpodľa§199odsek1alebo
odsek 2 Trestného poriadku. Poškodená sa sama iniciatívne nedostavila pre účely podania trestného
oznámenia, prišla v doprovode polície, ktorá už mala vedomosť o podozrení na páchanie domáceho

násilia, zasahovala pri preverení oznámenia o poslednom zo stíhaných čiastkových útokov v obžalobe.

Súd ďalej konštatuje, že z výsluchov poškodenej po vznesení obvinenia vyplýva, že poškodená
preukázateľne po podaní trestného oznámenia a začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia
procesne použiteľným spôsobom už sama ani raz spontánne súvisle nevypovedala o tom, ako a s akou

frekvenciou mala byť psychicky a fyzicky týraná, odpovedala výlučne len na kladené otázky, v ktorých sa
vniejednomprípadeneprípustnýmspôsobompodsúvalaodpoveď.Jejodpovedenatakétonavádzajúce
a sugestívne otázky boli pritom väčšinou jednoslovné (áno) alebo stručné (dvakrát a podobne).
Odpovedala s navádzaním orgánu činného v trestnom konaní (vyšetrovateľ zrejme v dobrej viere, ale
zlýmprocesnýmpostupom,vychádzalprikladeníotázokzobsahutrestnéhooznámeniaprípadnezrejme

aj zo zápisnice o výsluchu svedka podľa § 196 odsek 2 Trestného poriadku). Vyšetrovateľ nemal žiadnu
snahu vyzvať poškodenú k spontánnej výpovedi, hoc opakovane a s patričným vysvetlením, čo pod tým
myslí. Vyšetrovateľ opakovane dňa 23.11.2022 i dňa 13.03.2023 viedol výsluch poškodenej len formou
kladenia otázok.

Súd po komplexnom zhodnotení všetkých výpovedí poškodenej vrátane podaného trestného oznámenia
konštatuje, že poškodená už ani raz tak súvisle spontánne o stíhanom skutku nevypovedala, ako
do zápisnice o trestnom oznámení bez kamerového záznamu a pod vplyvom alkoholu. Na podklade
podaného znaleckého posudku a zistených osobnostných a intelektových schopností poškodenej,
osobného kontaktu s poškodenou na hlavnom pojednávaní a prehratí zvukovoobrazových záznamov

z jej výpovedí z prípravného konania, možno konštatovať, že charakter výpovede, a to dĺžka spontánnej
výpovede, súvislosť výpovede, formulácia viet až súvetí, uvádzanie presných podrobností poškodenou
zachytených v zápisnici o trestnom oznámení, nekorešponduje s jej reálnym verbálnym prejavom
avzbudzujepochybnostiotom,čiišloosúvislúspontánnuvýpoveďbezkladeniaotázokvypočúvajúceho
a doslovné formulácie poškodenej, resp. či jej vyjadrenia boli dostatočne vierohodne zadokumentované

pritomtoprvotnomprocesnomúkone(vzápisniciotrestnomoznámenípoužitéslováavetnékonštrukcie
nezodpovedajú simplexnému slovnému prejavu poškodenej, ktorá nepoužíva súvislé vety s riadnou
gramatickou štruktúrou a často používa nárečové a nie spisovné slová a nesprávne skloňovanie). Súd
nemá možnosť preskúmať charakter otázok, ak boli kladené pri spisovaní trestného oznámenia.

K dôvodom súvisiacim s osobnostnou štruktúrou poškodenej, ktoré majú dopad na vierohodnosť
výpovede poškodenej, súd poukazuje na závery znalkyne psychologičky, ktorá jasne konštatovala, že
poškodená má sklony povedať viac, než zažila a sklony skresľovať i zveličovať. V celosti by nedokázala
krivou výpoveďou naplánovať pomstu. Ale žiarlivosť môže vyvolávať výbuch afektu. Preto podľa súdu,riziko zveličovania a vypovedania viac, ako zažila, v situácii, že nerozpráva o udalostiach sama, ale len
odpoveďami na kladené otázky, v ktorých je obsiahnutý charakter jednotlivých čiastkových útokov, ich
frekvencia a jej vlastné možné pocity, je neprehliadnuteľne vysoké (najmä ak sa tak dialo už pri spísaní

trestného oznámenia). Rovnako tak ako rizikové súd vyhodnotil to, že znalkyňa psychologička zistila
u poškodenej zníženú schopnosť objektívne popísať udalosti a pamäťové schopnosti má v hraničnom
pásme, sústreďuje sa viac na svoje prežívanie. Podľa súdu pravdepodobnosť, že vypovedala objektívne
bez skreslenia a zveličovania v nočných hodinách pri trestnom oznámení, keď bola pod vplyvom
alkoholu, údajne spontánne, a potom za triezva pred vyšetrovateľom po vznesení obvinenia na kladené

otázky, najmä k udalostiam spred 21.11.2022 a spred novembra 2022, je pomerne nízka. K tomu
poškodená svedčila i v minulosti voči obžalovanému v konaniach na Okresnom súde Kežmarok spisová
značka 9T/140/2019 a 9T/62/2018 a nie je vylúčené, že pri výpovedi o udalostiach z obdobia február
2022 až november 2022 pre jej nízku úroveň pamäťových a intelektuálnych daností, dokresľovala fakty
skresľovaním údajov, kedy mohla vypovedať i o tom, čo časovo spadalo do obdobia pred stíhaným
skutkom, teda z obdobia, kedy sa diali útoky obžalovaného, za ktoré bol opakovane právoplatne

odsúdený.

Súd ako vierohodnú a dostatočne preukázanú vyhodnotil len tú časť výpovede svedkyne poškodenej,
ktorá je podložená závermi znalca chirurga, traumatológa, ktorý jasne vysvetlil, že mechanizmus
vzniku zranení – vykĺbenie v medzičlánkovom kĺbe ukazováka ľavej ruky, pomliaždenie ľavého lakťa

a pomliaždenie v oblasti prechodu hrudnej a driekovej chrbtice koreluje so žalovaným konaním
obžalovaného a žalovaným časom spáchania týchto skutkov, išlo o časovo posledné čiastkové
útoky stíhanému skutku. Priamymi očitými svedkami fyzických a verbálnych útokov nebol nikto
z vypočutých svedkov. Zvyšok výpovede poškodenej spochybňujú osobnostné danosti poškodenej
zveličovať a dopĺňať pamäťové medzery (najmä spätne v čase) a to s poukazom na nevhodne

vedený spôsob výsluchu poškodenej po vznesení obvinenia dňa 23.11.2022 (navádzanie na odpovede
otázkami, absencia spontánnej výpovede) a pochybnosti, ktoré plynú z obsahu zápisnice o trestnom
oznámení.

Preto mal súd za jednoznačne preukázané len dva žalované čiastkové útoky, a to útok obžalovaného

na poškodenú v presne nezistený deň mesiaca november 2022, kedy jej počas fyzického napádania
vykĺbil ukazovák ľavej ruky, pričom znalcom traumatológom určená doba liečenia bola v trvaní štyroch
týždňov.Poškodenádňa23.11.2022síceodpovedajúcnaotázkyvyšetrovateľa,alesamasúvisleopísala
mechanizmus vzniku zranenia počas hádky s obžalovaným. V tomto rozsahu podľa súdu nešlo o prejav
verbálnej odbrzdenosti a situačnú reakciu na kapcióznu, sugestívnu otázku.

Ako druhý skutok má súd za preukázaný útok obžalovaného zo dňa 21.11.2022 v bližšie nezistených
večerných hodinách, kedy sa pod vplyvom alkoholu, čo preukazuje zápis o dychovej skúške,
poškodenej vyhrážal, že ju zabije, o čom vypovedala poškodená, pritom mal bližšie nezisteným
spôsobom zaútočiť do oblasti tváre poškodenej v blízkosti úst, čo dokladuje výpoveď poškodenej

zo dňa 23.11.2022, fotodokumentácia k prehliadke tela poškodenej a záver znalca traumatológa.
Keď sa bránila schúlením do kĺbka, obžalovaný ju udrel do oblasti chrbta zaistenou a obhliadnutou,
fotograficky zadokumentovanou doličnou vecou – sekerkou. Obžalovaný poškodenej spôsobil ľahké
zranenie s dobou liečenia štyroch až päť dní, a to pomliaždenie ľavého lakťa a pomliaždenie v oblasti
prechodu hrudnej a driekovej chrbtice, čo taktiež preukazuje zápisnica o prehliadke tela poškodenej

s fotodokumentáciou a závery znalca traumatológa, ktorý dospel k záveru o korelujúcom mechanizme
vzniku týchto zranení.

Súd nemal za preukázané, že obžalovaný poškodenej odopieral spánok. Samotná poškodená viedla
neusporiadaný spôsob života a požívala alkoholické nápoje. Častokrát odchádzala zo spoločnej

domácnosti. O tomto druhu čiastkového útoku vypovedala len na výslovné otázky vyšetrovateľa. Pritom
nie je vylúčené, že medzi partnermi mohli prebiehať bežné hádky v dôsledku toho, že v daný deň nebola
doma, keď prišla a chcela spať, obžalovaný mohol požadovať vysvetlenie a ona to brala, ako rušenie,
čo viedlo k bežnej partnerskej hádke.

Súd nemal za preukázané ani to, že obžalovaný by sa pod vplyvom požitého alkoholu opakovane
poškodenej vyhrážal okrem jedného vyššie uvedeného prípadu z novembra 2022, ktorý má za
preukázaný, že ju zbije alebo že ju zabije. Nepodarilo sa preukázať ani to, že by fyzicky poškodenú
opakovane napádal tak, že najmenej dvakrát až trikrát do týždňa by ju udieral do oblasti tváre apo celom tele. Žiaden zo svedkov okrem jedného prípadu, keď mala mať asi v júli 2022 monokel
a okrem poraneného prsta, nevypovedal, že by bol svedkom fyzických atakov alebo že by videli známky
domáceho násilia na tele poškodenej. A to ani sociálne a terénne pracovníčky, ktoré ich spoločnú

domácnosť v rozhodnom období pravidelne navštevovali. Tu súd poukazuje na to, že poškodená len
odpovedalananavádzajúceotázkyvyšetrovateľaprivýsluchudňa23.11.2022,samaodsebaspontánne
takéto údajné ataky a ich frekvenciu neopísala. V jednom prípade, keď kvôli pomeru poškodenej s M. O.
bol obžalovaný nervózny, mal povedať pred sociálnou pracovníčkou, že keď príde, poškodenú zabije,
čo ale ani samotná svedkyňa T. I. nepovažovala za vážne mienenú vyhrážku a k osobe poškodenej sa

nedostala.

Z výpovedí svedkov M. V. P. a M. O. vyplynulo, že v lete 2022 videli na tvári svedkyne poškodenej
monokel, svedkyňa poškodená vypovedala, že jej mal dať päsťou do oka na jej narodeniny 23.07..
Obžalovaný sa bránil alibisticky a nevierohodne, že samotná poškodená sociálnym kurátorkam pri
šetrení v ich domácnosti povedala, že to má z toho, že sama spadla, čo svedkyňa M. V. P. potvrdila,

ale s dovetkom, že išlo zjavnú snahu zakryť nezhody partnerov – rodičov maloletých detí, o ktorých
návrat z detského domova sa usilovali. Svedkyňa M. O. vypovedala, že modrinu videla, poškodená jej
povedala, že jej to urobil obžalovaný, ale nič viac jej nevravela. Súd má na základe týchto dôkazov za
preukázané, že tento fyzický útok obžalovaného na poškodenú sa stal.

Stíhaný čiastkový útok spočívajúci vo vyhrážke zabitím a útoku s nožom zo strany obžalovaného na
poškodenú zo začiatku novembra 2022, po ktorom mala mať jazvu na líci, nebol v celom rozsahu
s dostatočnou mierou preukázaný i s poukazom na záver znalca traumatológa o tom, že je daná istá
miera pravdepodobnosti, že takto poraniť na tvári sa mohla poškodená sama v dôsledku spôsobu života,
aký vedie, z nepozornosti, lokalita je v dosahu rúk poškodenej. K tomu poranenie na líci i podľa znalca

traumatológa nedosahovalo intenzitu ujmy na zdraví, pretože doba liečenia mala trvať len krátky čas do
7 dní (päť až šesť dní), rezná rana v oblasti pravého líca bolo plytké, povrchové a ľahké poranenie, išlo
o pôsobenie sily nízkej intenzity, nie opakovane. Svedkyňa M. O. vo výpovedi nespomínala, že by jej
poškodená vravela o vyhrážkach nožom a porezaní líca obžalovaným v novembri 2022. Svedkyňa C.
S. vypovedala, že obžalovaný pri šetreniach v jeho domácnosti párkrát vykrikoval, že ak sa poškodená

nevráti, niečo jej urobí, čo podľa súdu, ale samo o sebe skôr vypovedá o jeho nezdržanlivej povahe
a o tom, že zle znášal paralelný vzťah poškodenej so ženou a bol nervózny, že poškodená mu sťažuje
snahu o návrat detí do ich osobnej starostlivosti. Pri pochybnostiach aplikujúc zásadu in dubio pro reo,
v pochybnostiach v prospech obžalovaného, súd v prospech obžalovaného vyhodnotil stíhaný čiastkový
útok ako konflikt partnerov, pri ktorom mohlo dôjsť k vyhrážaniu zo strany obžalovaného s tým, že

nebola preukázaná spôsobilosť vyhrážky obžalovaného vzbudiť dôvodnú obavu u poškodenej a skutok
sa mal stať len v intenciách partnerskej hádky a nevraživosti obžalovaného voči poškodenej, nebolo
preukázané, že by išlo o nebezpečné vyhrážanie dosahujúce stupeň protiprávnosti prečinu ani to, že
konal závažnejším spôsobom konania so zbraňou.

Vykonané dokazovanie nepreukázalo ani to, že po týchto údajných fyzických útokoch a napadnutiach
sa obžalovaný mal poškodenej opakovane vyhrážať slovami, že ju zabije, že ak pôjde na lekárske
ošetrenie alebo to oznámi polícii, tak ju zbije a zabije, preto poškodená G. I. z obavy o svoje zdravie a
život nemala vyhľadať ani jedenkrát po napadnutí lekárske ošetrenie a fyzické napadnutia ani vyhrážky
zo strachu nemala oznamovať na polícii. Poškodená nevyhľadala ošetrenie ani počas toho, ako bol

obžalovaný vo väzbe, pričom dňa 22.11.2022 mala odporúčané následné vyšetrenie a operáciu pre
repozíciu ukazováka ľavej ruky. Najprv vyšetrovateľovi uviedla, že k lekárovi nešla, pretože policajti jej
nedali papiere a pri neskoršej výpovedi, že nešla preto, lebo ju to nebolelo. Podľa súdu, poškodenej,
ktorá napriek partnerstvu s obžalovaným, ktorý sa snažil o návrat detí z domova, viedla voľný spôsob
života, udržiavala paralelný milostný pomer, chodila často sama do Popradu, nič jej v podstate nebránilo

lekársku pomoc alebo políciu vyhľadať, ak by sa stíhané skutky naozaj diali tak, ako je uvedené
v obžalobe a mala by strach z obžalovaného. Ak by sa ho do napadnutia 21.11.2022 naozaj tak veľmi
bála, podľa súdu, by sa k nemu opakovane nevracala a neudržiavala dojem existencie ich vzájomného
vzťahu. Napriek jej sociálnokultúrnym a ekonomickým pomerom, vďaka svedkyni M. O. mala kde hľadať
oporu a pomoc, i čo sa týka ochrany pred obžalovaným, bývania a vyhľadania pomoci u lekára a na

polícii. Svedkyňa M. O. poškodenej preukázateľne podľa výpovedí poškodenej a tejto svedkyne a na
podklade potvrdenia Sociálnej poisťovne pomohla v lete 2022 nájsť zamestnanie s ubytovaním mimo
spoločného bydliska s obžalovaným.Obžaloba neposkytla okrem trestného oznámenia a výpovede poškodenej zo dňa 23.11.2022 ani jeden
podporný dôkaz o tom, že v rozhodnom období mal obžalovaný poškodenú opakovane najmenej raz
do týždňa nútiť k tomu, aby s ním chodila žobrať pred nákupné centrum Tesco v Poprade, pričom

ak to poškodená G. I. odmietala, tak sa jej mal vyhrážať, že ju zabije, čím takto u poškodenej
G. I. mal vyvolávať strach, stres a obavu o jej život a zdravie. Naopak z výpovedí svedkov T.
I., M. R. M. a A. B. vyplynulo, že poškodená chodila žobrať do mesta
i v čase, keď bol obžalovaný vo výkone trestu odňatia slobody, resp. sama. Svedkyňa T. I. síce
videla pred Tescom v Poprade obžalovaného s poškodenou, ale videla ich len stáť, nie žobrať. Nikto

zo svedkov nemal priamu vedomosť o nedobrovoľnej žobrote poškodenej z donútenia zo strany
obžalovaného. Dobrovoľná žobrota pritom koreluje so záhaľčivým a asociálnym, voľnomyšlienkárskym
a nezodpovedným spôsobom života, ktorý má svedkyňa poškodená viesť dlhodobo. Uvedené malo
byť práve dôvodom partnerských hádok medzi ňou a obžalovaným. V dôsledku jej spôsobu života
a prístupu k rodičovstvu v čase, keď bol obžalovaný obmedzený na osobnej slobode, došlo k odňatiu
ich maloletých detí z domáceho prostredia, pretože poškodená starostlivosť o deti hrubo zanedbávala,

bola ich schopná nechať samé v osade i niekoľko dní. O tom zhodne vypovedali sociálne a terénne
pracovníčky intervenujúce v rodine, svedkyne T. I., M. R. M. a M. V. P..

V rámci právneho hodnotenia prípadu súd konštatuje, že obžalobou sa obžalovanému kládol za vinu
zločin týrania blízkej a zverenej osoby v kvalifikovanej skutkovej podstate podľa § 208 odsek 1 písmeno

a/, písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona, pretože mal blízkej osobe spôsobiť fyzické a psychické
utrpenie bitím, kopaním, údermi, ponižovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu a iným
správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické a psychické zdravie, bezdôvodným odopieraním spánku a nútením
k žobrote a zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, pretože mal iného násilím a hrozbou násilia a inej ťažkej

ujmy nútiť, aby niečo konal a čin mal spáchať závažnejším spôsobom konania – na chránenej osobe.

Objektom pri zločine týrania blízkej osoby podľa § 208 Trestného zákona je záujem spoločnosti chránený
Trestným zákonom, druhovým objektom je ochrana rodiny a mládeže. Individuálnym objektom je
zabezpečenie ochrany blízkych a zverených osôb pred vznikom fyzického alebo psychického utrpenia.

Hlavný objekt je ochrana blízkej a zverenej osoby pred domácim násilím.

Obžalovaný by bol v čase stíhaného skutku spôsobilým špeciálnym subjektom zločinu týrania blízkej a
zverenej osoby. Spĺňal podmienku veku podľa § 22 odsek 1 Trestného zákona a príčetnosti (a contrario
k definícii nepríčetnosti podľa § 23 Trestného zákona) pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti.

Znalec psychiater potvrdil, že mal zachované ovládacie i rozpoznávacie schopnosti a netrpel duševnou
chorobou ani poruchou. So svedkyňou poškodenou, hmotným predmetom útoku, bol v osobitnom type
rodinného vzťahu. Žili v spoločnej domácnosti ako rodina, považovali sa za druha a družku, aj keď mali
udržiavať paralelné vzťahy.

Objektívna stránka zločinu týrania blízkej a zverenej osoby by bola naplnená aktívnym konaním
obžalovaného,ktorýmbysapreukázateľnedopúšťaltýraniahmotnéhopredmetuútokuprikumulatívnom
splnení podmienok I../ stupňovania násilia, ktoré by viedlo od pohŕdania a vyvolávania strachu a
menejcennosti až k závažnému trestnému činu, II./ periodicity a dlhodobosti, III./ zreteľného rozlíšenia
subjektov obeť – páchateľ a IV./ páchania útokov v súkromí v rámci najbližšej rodiny. Podľa súdu,

obžalovaný sa preukázateľne nedopúšťal v celom rozsahu verbálne i fyzicky násilného chovania v
skutkovej vete opísanými činmi spáchanými v rámci rodiny voči svojej družke tak, že by svojím konaním
podkopával jej telesnú a duševnú integritu a vážne poškodzoval rozvoj jej osobnosti.

Svojím konaním by musel preukázateľne naplniť znak objektívnej stránky - fyzické aj psychické utrpenie

tým, že by poškodenej spôsoboval fyzické i duševné bolesti, ktoré ovplyvňovali jej život a v súhrne
podstatne zhoršili kvalitu jej života, pričom netrvali celkom krátky, ani prechodný čas (prokurátor žaluje
obdobie ôsmich mesiacov). Muselo by ísť o zlé zaobchádzanie s partnerkou, pravidelne sa opakujúce
a stupňujúce konanie obžalovaného by malo byť preukázateľne hrubé a zjavne necitlivé. Protiprávne
konanie obžalovaného by poškodená mala pociťovať ako príkorie a vyvolávať v nej sústavnejšie

obavy z opätovného protiprávneho konania obžalovaného (to, že sa obžalovaného bojí uviedla pod
vplyvom alkoholu len pri podaní trestného oznámenia a pri prvom výsluchu po vznesení obvinenia
len ako odpoveď na otázku vyšetrovateľa, pričom jej verbálny prejav a emočný neverbálny doprovod
nekorešpondoval s vysloveným). Fyzické a psychické utrpenie by musel obžalovaný spôsobovaťčiastkovými útokmi, ktoré by spájalo rozhodné obdobie, miesto, hmotný predmet útoku, jednotiaci
úmysel a zámer obžalovaného ponižovať a ubližovať poškodenej a následok (psychický stav svedkyne
poškodenej) a ktoré by spadali do demonštratívneho výpočtu druhových útokov podľa § 208 odsek 1

písmeno a/, písmeno b/, písmeno c/ Trestného zákona. Podľa obžaloby malo ísť najmä o fyzické násilie,
psychické násilie, odopieranie spánku, či nútenie k žobrote.

Hmotný predmet útoku, obligatórny znak objektívnej stránky tohto zločinu, spĺňa kritéria blízkej osoby.
Svedkyňa poškodená bola k obžalovanému v postavení blízkej osoby v zmysle § 127 odsek 4 Trestného

zákona. Následkom konania obžalovaného by malo byť porušenie druhového, individuálneho i hlavného
objektu zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Príčinný vzťah medzi konaním obžalovaného a
spôsobeným následkom by musel mať súd za preukázaný bez dôvodných pochybností. Subjektívna
stránkabymuselabyťobžalovanýmnaplnenáformoupriamehoúmyslupodľa§15písmenoa/Trestného
zákona alebo aspoň formou nepriameho úmyslu podľa § 15 písmeno b/ Trestného zákona.

K stíhanému zločinu týrania blízkej osoby podľa § 208 Trestného zákona súd poukazuje na to, že Trestný
zákon v žiadnom svojom ustanovení neurčuje, čo sa považuje za páchanie tohto stíhaného zločinu po
dlhší čas. Otázka dlhodobosti, peridiocity a opakovania čiastkových útokov páchateľom voči hmotnému
predmetuútoku súdposudzovalstriktneindividuálnetak,akotovyžadujeijudikatúraadĺžkužalovaného
časového úseku od 19.02.2022 do 21.11.2022 s výnimkou presne nezisteného obdobia v mesiacoch

máj až jún 2022, t.j. obdobie zhruba osem mesiacov, súd hodnotil predovšetkým na základe 1./ intenzity
konania obžalovaného, 2./ exponovanosti útokov obžalovaného v porovnaní so „štandardom“ - v praxi
zvyčajne sa vyskytujúcim spôsobom vykonania útokov a kumulatívne aj na základe 3./
závažnosti trestného činu (následku vo vzťahu k svedkyni poškodenej).

Pokiaľ je obvyklou dobou páchania tohto trestného činu doba do dvoch rokov, bude trojnásobné
prekročenie tejto doby nesporne napĺňať znaky páchania tohto trestného činu po dlhší čas podľa § 208
odsek 1, odsek 3 písmeno d/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno b/ Trestného zákona
(uznesenieÚstavnéhosúduSlovenskejrepublikyz19.januára2017,spisováznačkaII.ÚS46/2017-12).
Dĺžku časového úseku, ktorý je možné považovať za dlhšiu dobu, treba posudzovať predovšetkým na

základe intenzity konania obvineného a závažnosti trestného činu, konanie páchateľa trvajúce desať
mesiacov je možné v týchto intenciách považovať za konanie trvajúce dlhší čas (uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo 16. decembra 2013, spisová značka 2Tdo/69/2013).

1./ K intenzite útokov obžalovaného súd uvádza, že v rozhodnom období od 19.02.2022 do 21.11.2022

s výnimkou presne nezisteného obdobia v mesiacoch máj až jún 2022, nebolo preukázané nepretržité
spolužitie poškodenej s obžalovaným, keďže poškodená permanentne a kontinuálne odchádzala najmä
doPopradu,nielenalepredovšetkýmzasvojoupriateľkouM.O.arozsahjejneprítomnosti,čiprítomnosti
v mieste bydliska obžalovaného sa nepodarilo jasne preukázať. K tomu nemožno opomínať, že sklony
k heteroagresívnemu správaniu má i podľa znalkyne obžalovaný zvýraznené v stave toxicky zmeneného

vedomia. Samotná poškodená ani pri podaní trestného oznámenia ani pri prvotnej výpovedi po vznesení
obvinenia nevypovedala, že by ju napádal slovne, či fyzicky, keď bol triezvy. Obžalovaný vypovedal, že
zhruba až do odchodu poškodenej s priateľkou M. do J., alkohol nepožíval pravidelne, tvrdil, že skoro
vôbec, čomu možno sčasti veriť s poukazom na niekoľkomesačnú nútenú abstinenciu v ústave na výkon
trestu odňatia slobody do 19.02.2022 a tú skutočnosť, že svedkovia zhodne v prospech obžalovaného

vypovedali o tom, že mal veľkú snahu zlepšiť svoje životné podmienky, k čomu viedol i poškodenú, lebo
chcel získať maloleté deti späť do domácej starostlivosti. Zohľadniac uvedené, možno konštatovať, že
rozhodné žalované obdobie ôsmich mesiacov nebolo v celosti a v plnom rozsahu obdobím, v ktorom
mohol obžalovaný realizovať trestnú činnosť jemu vlastnou intenzitou, ako keď bol doma s poškodenou
a začal požívať pravidelne alkohol v kombinácii s liekmi a to z vyššie uvádzaných objektívnych dôvodov,

preto uvedené dôvodne naznačuje, že kritickým najexponovanejším obdobím mali byť mesiace júl až
november 2022, t.j. obdobie len necelých piatich mesiacov,
intenzita jeho útokov mala pritom zjavne stúpajúcu tendenciu hlavne v novembri 2022, kedy sa
preukázateľne stali len dva skutky, pri jednom súd dospel k záveru o potrebe jeho postúpenia na
priestupkové konanie (hádka zo začiatku novembra 2022, pri ktorej sa mal vyhrážať a použiť nôž). Jeden

čiastkovýútok(úderpäsťoudotvárevjúli2022)súdtaktiežvyhodnotilnaprocesnýpostuppostúpeniana
priestupkovékonanie.Ktomuzvýpisupriestupkovobžalovanéhovyplýva,žedňa26.03.2022sadopustil
priestupku proti občianskemu spolunažívaniu voči poškodenej G. I. tým, že jej vulgárne vynadal, za čo
mu bola uložená pokuta. Prokurátor nevyužil možnosť protestom dosiahnuť zrušenie tohto deliktuálnehopostihnutia, aby mohlo ísť o čiastkový útok v žalovanom období pri rešpektovaní zásady ne bis in
idem. Predmetné deliktuálne postihnutie podľa súdu indikuje, že nešlo o exponovanú časť rozhodného
obdobia, išlo o nadávky, nie fyzické, či nebezpečné verbálne ataky voči blízkej osobe,

2./ ohľadom exponovanosti útokov obžalovaného súd konštatuje, že týrať blízku a zverenú osobu
možno „štandardne“ i exponovanejšími druhmi a formami útokov, aké mal činiť obžalovaný, ktoré
svojím následkom i jednotlivo dokážu naplniť znaky priestupku, či trestného činu (napríklad úmyselného
ublíženia na zdraví, či obmedzovania osobnej slobody). Pri exponovanejších formách útokov by
rozhodne stačilo opakujúce sa konanie vyvolávajúce protiprávny stav a jeho udržiavanie útokmi

páchateľa i v omnoho kratšom období. Obžalovaný sa preukázateľne dopustil dvoch fyzických atakov
voči poškodenej s ujmou na jej zdraví. Pri ostatných žalovaných útokoch (odopieranie spánku, nadávky,
vyhrážanie sa, bitie) vznikla dôvodná miera pochybností, že sa stali a diali v žalovanej intenzite dva až
trikrát do týždňa. Súd nemá za preukázané, že by obžalovaný niekoľkokrát do týždňa poškodenú udieral
do tváre a po tele. Nie sú vylúčené, skôr vysoko pravdepodobné len partnerské hádky, ktoré ale samé
o sebe v tejto konkrétnej situácii nenaplnili charakter čiastkových útokov stíhaného zločinu týrania tak,

ako ich opísal prokurátor v skutkovej vete obžaloby, najmä pre absenciu jasnej deľby rolí medzi nimi ako
páchateľ a obeť (afektívne a provokačné, k tomu aj nezodpovedné správanie samotnej poškodenej),
3./ pri posudzovaní závažnosti trestného činu súd prihliada na závery znaleckého dokazovania,
že svedkyňa poškodená nevykazuje znaky syndrómu týranej osoby. Súd tu vzal v úvahu i vplyv
sociálnokultúrneho prostredia komunity, z ktorej pochádzajú obžalovaný i poškodený, že mohlo ísť

o súčasť obranného mechanizmu psychicky poškodenej, že konanie obžalovaného na ňu nemalo
taký dramatický dopad i s ohľadom na jej simplexnú osobnosť a nižšiu emočnú citlivosť, ale
pravdepodobnejšie sa javí to, že žalovaný skutok, žalované čiastkové útoky sa nediali tak, ako ich
opisovala poškodená, pretože mohlo ísť o zveličený prejav poškodenej.

Obžalovaný svojím konaním v preukázanom rozsahu nenaplnil zákonné znaky žalovaného zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, pretože absentuje preukázanie
otázky dlhodobosti, periodicity jeho konania so stupňovaním násilia, úmyslu spôsobovať psychické
a fyzické utrpenie poškodenej svojím cieleným pokračujúcim konaním, jasná deľba rolí medzi
páchateľom a obeťou, teda nebolo preukázané naplnenie objektu, objektívnej stránky a subjektívnej

stránky žalovaného zločinu v nevyhnutnom rozsahu. Preukázanie dvoch čiastkových útokov a záver
súdu o potrebe postúpenia dvoch čiastkových útokov na priestupkové konanie, nepostačuje na uznanie
viny obžalovaného zo žalovaného zločinu týrania blízkej a zverenej osoby.

Preto súd v súlade s § 278 odsek 3 Trestného poriadku dospel k záveru, že dva preukázané

skutky, pôvodne čiastkové útoky žalovaného zločinu týrania, predstavujú pri zmene právnej kvalifikácie
samostatné trestné činy, za ktoré možno vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť, keďže podľa súdu nie
je pri nich dôvod na aplikovanie materiálneho korektívu podľa § 10 odsek 2 Trestného zákona, a to
vzhľadom na spôsob vykonania činov a ich následky a okolnosti, za ktorých boli spáchané.

V bode 1/ odsudzujúcej časti rozsudku súd uznal vinu obžalovaného z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/
Trestného zákona, pretože úmyselne inému ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe – blízkej
osobe. Objektom je ľudské zdravie. Predmetom útoku je živý človek. V danom prípade išlo o osobu
azdraviesvedkynepoškodenej.Objektívnastránkabolaobžalovanýmnaplnenátým,žesvojímkonaním

poškodenej spôsobil ublíženie na zdraví, ktoré je v zmysle § 123 odsek 2 Trestného zákona stredným
stupňom poruchy zdravia a teda ide o závažnejšiu formu zásahu do fyzickej integrity poškodenej
vzhľadom na spôsob zásahu (chytenie za ruku a vykrútenie ukazováka ľavej ruky druhou rukou), trvanie
zásahu (krátkosť, prudkosť) a následok (vykĺbenie v medzičlánkovom kĺbe ukazováka ľavej ruky s dobou
liečenia 4 týždne). Ublíženie na zdraví je dané kumulatívnym splnením všetkých troch zákonných

podmienok, ktoré súd posudzoval komplexne vo vzájomnej súvislosti a súčasne individuálne vo vzťahu
k osobe poškodenej. 1./ Došlo k poškodeniu zdravia svedkyne poškodenej, pri ktorom objektívne
nastala negatívna zmena jej zdravotného stavu. 2./ Bola daná objektívna potreba lekárskeho vyšetrenia,
ošetreniaaliečenia.Nešlopritomlenosubjektívnynázorpoškodenej.3./Následkompoškodeniazdravia
bolo sťaženie obvyklého spôsobu života poškodenej nie iba na krátky čas, teda 7 a viac dní. Kvalifikačný

moment podmieňujúci použitie vyššej trestnej sadzby je daný tým, že poškodená bola v čase skutku
blízkou osobou obžalovaného podľa § 127 odsek 4 Trestného zákona. Konaním obžalovaného došlo
k porušeniu objektu a medzi konaním obžalovaného a spôsobeným následkom je preukázaný príčinný
vzťah.Vbode2/odsudzujúcejčastirozsudkusúduznalvinuobžalovanéhozprečinunebezpečnéhovyhrážania
podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného

zákona, pretože inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a
čin spáchal závažnejším spôsobom konania – so zbraňou. Objektom je záujem na ochrane jednotlivca
pred vyhrážkami usmrtením, spôsobením ťažkej ujmy na zdraví alebo inej ťažkej ujmy. Predmetom
útoku je jednotlivec, v tomto prípade to bola svedkyňa poškodená. Objektívna stránka bola naplnená
aktívnym konaním obžalovaného spočívajúcom vo verbálnom vyhrážaní sa poškodenej smrťou takým

spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu u poškodenej o jej život a zdravie. Obsahom vyhrážky
obžalovaného bola jedna z troch zákonných alternatív, a to vyhrážka obžalovaného poškodenej smrťou.
Smrť je definovaná v ustanovení § 142 odsek 2 Trestného zákona ako cerebrálna (mozgová) smrť.
Dôvodnosť obavy poškodenej o svoje zdravie a život dokladá preukázaný fyzický útok obžalovaného
na poškodenú so zbraňou – sekerkou, ktorá napĺňa kvalifikačný moment podmieňujúci použitie vyššej
trestnej sadzby, keďže podľa § 122 odsek 3 Trestného zákona zbraňou je každá vec, ktorou možno

urobiť útok proti telu dôraznejším.

Spôsobilosť vyhrážky obžalovaného vzbudiť dôvodnú obavu u poškodenej súd skúmal s prihliadaním
na všetky konkrétne okolnosti prípadu, najmä na povahu vyhrážky, na fyzické a charakterové vlastnosti
obžalovaného v porovnaní s fyzickými a charakterovými vlastnosťami poškodenej, ich vzájomný vzťah,

správanie sa obžalovaného pri vyhrážaní sa i jeho správanie v minulosti. Podmienka vedomosti
o vyhrážke obžalovaného je u poškodenej splnená tým, že bola osobne prítomná na mieste, kde
obžalovaný vyhrážku zabitím adresovanú jej osobe vyslovil. Nerozhoduje pritom početnosť útokov
páchateľa – počet vyhrážok, pretože postačuje aj jeden útok – vyhrážka. Rozhodujúca v danom
prípade bola intenzita a to, že existoval reálny predpoklad, že páchateľ hrozbu voči poškodenej aj

zrealizuje. Hrozba smrťou bola samotným cieľom konania páchateľa zdôraznená fyzickým atakom so
zbraňou. Ak by taká hrozba – vyhrážka bola len prostriedkom na vynútenie určitého správania, išlo
by o trestný čin vydierania podľa § 189 Trestného zákona. Následkom konania obžalovaného bolo
porušenie objektu a medzi konaním obžalovaného a spôsobeným následkom je preukázaný príčinný
vzťah. Negatívna zmena na zdraví poškodenej nenaplnila po právnej stránke ublíženie na zdraví, doba

liečenia a obmedzenia na obvyklom spôsobe života nedosiahla časovú intenzitu najmenej 7 dní.

Pri oboch prečinoch, z ktorých súd obžalovaného uznal vinným, bol obžalovaný v čase skutkov
spôsobilým všeobecným subjektom trestného činu z pohľadu veku podľa 22 odsek 1 Trestného zákona
i z pohľadu príčetnosti (a contrario k definícii nepríčetnosti podľa § 23 Trestného zákona). Pri prečine

ublíženia na zdraví spĺňa i podmienku špeciálneho subjektu, bol blízkou osobou poškodenej. Pri oboch
prečinoch obžalovaný konal v priamom úmysle podľa § 15 písmeno a/ Trestného zákon.

Druhým žalovaným trestným činom bol zločin vydierania podľa § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/
Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona, kde je objektom

sloboda rozhodovania človeka. Obžalovaný by bol spôsobilým všeobecným i špeciálnym subjektom
žalovaného zločinu vydierania aj z pohľadu veku, rovnako tak z pohľadu príčetnosti, ktorá nebola
dokazovaním spochybnená. Pri žalovanej právnej kvalifikácii v kvalifikovanej skutkovej podstate by bola
daná existencia blízkeho vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou (druh a družka) žijúcich v spoločnej
domácnosti. Objektívna stránka žalovaného zločinu by musela byť naplnená takým aktívnym konaním

páchateľa, ktorým by iného násilím (§ 122 odsek 7 Trestného zákona), hrozbou násilia alebo hrozbou
inej ťažkej ujmy nútil, aby a/ konal niečo proti svojej vôli alebo b/ opomenul konať to, čo by inak pri
slobodnej vôli vykonal alebo mal vykonať alebo c/ trpel zásah do sféry svojej slobody rozhodovania.
Pre naplnenie objektívnej stránky sa pritom nevyžaduje, aby páchateľ aj skutočne dosiahol to, čo
svojím konaním sledoval. Cieľ, ktorý chce dosiahnuť páchateľ, ale musí byť adresovaný poškodenému

a poškodený ho musí vnímať. V zmysle žalovanej zákonnej alternatívy súd uvádza, že pod násilím a
hrozbou násilia a inej ťažkej ujmy sa rozumie hrozba takého násilia, ktoré nemá byť vykonané ihneď,
ale v bližšej alebo vzdialenejšej budúcnosti, čiže násilie bude použité s odstupom času. Osoba, ktorej
je hrozba adresovaná, nemusí byť ani prítomná, pretože hrozbu možno uskutočniť napríklad aj listom,
e-mailom. Hrozba násilia môže smerovať priamo voči napadnutému, ako aj proti inej osobe (napríklad

jeho blízkej osobe) alebo jeho majetku. Tým sa hrozba násilia odlišuje od bezprostrednej hrozby násilia,
kedy z okolností je zrejmé, že násilie sa uskutoční ihneď, ak napadnutý neurobí to, čo od neho očakáva
útočník (napríklad útočník vytiahne zbraň na poškodeného).Vykonaným dokazovaním sa nepodarilo v neprospech obžalovaného preukázať v zmysle podanej
obžaloby, že svojím konaním poškodenú jednou zo zákonných alternatív, teda násilím alebo hrozbou
násilia, či hrozbou inej ťažkej ujmy nútil, aby opomenula niečo konať, aby trpela zásah do sféry svojej

slobody rozhodovania (ísť na lekárske ošetrenie, udať ho na políciu). Nebol preukázaný ani iný spôsob
naplnenia objektívnej stránky žalovaného zločinu v zmysle vyššie uvádzaných bodov a/, b/, c/. V
dôsledku toho nebolo možné preukázať ani naplnenie subjektívnej stránky zločinu vydierania formou
priameho úmyslu podľa § 15 písmeno a/ Trestného zákona, ani formou nepriameho úmyslu podľa §
15 písmeno b/ Trestného zákona. Kde niet preukázaného konania pri komisívnom zločine, nemožno

vyvodiť ani právny záver o konkrétnej forme zavinenia, ktoré má vyjadrovať vnútorný vzťah páchateľa
k jeho vlastnému konaniu, ktoré predpokladá objektívna stránka skutkovej podstaty stíhaného zločinu.
Rovnako tak nebol preukázaný predpokladaný následok, t.j. porušenie objektu a príčinný vzťah medzi
konaním obžalovaného a predpokladaným následkom.

Preto súd obžalovaného oslobodil z ostávajúcej časti čiastkových útokov zločinu týrania mimo dvoch

skutkov, za ktoré bol uznaný vinným z prečinov a dvoch žalovaných čiastkových útokov (úder päsťou
z júla 2022 a hádka – vyhrážanie s nožom z novembra 2022), o ktorých postúpení na priestupkové
konanie rozhodne súd samostatným uznesením. Súčasne súd obžalovaného oslobodil i spod tej časti
obžaloby, ktorá sa vzťahuje na žalovaný zločin vydierania. Dôvodom oslobodenia je § 285 písmeno a/
Trestného poriadku, teda to, že nebolo preukázané, že žalované skutky sa stali.

Tu súd poukazuje na to, že prokurátor v obžalobe učinil právnu nadkvalifikáciu, keď žaloval
obžalovaného zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 odsek 1 písmeno a/ až
písmeno c/ Trestného zákona, kde je hmotným predmetom útoku chránená osoba – blízka osoba už
ako kvalifikačný znak základnej skutkovej podstaty trestného činu. A zároveň obžalovaného žaloval zo

zločinu vydierania v kvalifikovanej skutkovej podstate, kde kvalifikačným momentom malo byť páchanie
zločinu na chránenej osobe – blízkej osobe. Duplicitne prihliadať na okolnosť, ktorá je zákonným znakom
jedného z dvoch žalovaných trestných činov, a zároveň okolnosťou, ktorá podmieňuje použitie vyššej
trestnej sadzby vylučuje ustanovenie § 38 odsek 1 Trestného zákona. K tomu v právnej vete vzťahujúcej
sa na zločin vydierania v obžalobe prokurátor uvádza „nútil, aby niečo konal“, podľa súdu ale skutková

vety obžaloby v rozhodnej časti smeruje k právnej vete „nútil, aby niečo opomenul“.

Trest má podľa § 34 odsek 1 Trestného zákona zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti (prvok individuálnej prevencie) a vytvorí podmienky na
jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov (prvok

generálnej prevencie), trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Súd bol pri ukladaní trestu obžalovanému viazaný zákonnou trestnou sadzbou pri prečine ublíženia na
zdraví podľa § 156 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1
písmeno c/ Trestného zákona na jeden rok až tri roky a pri prečine nebezpečného vyhrážania podľa §

360 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona
na šesť mesiacov až tri roky. Podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu pri dvoch prečinoch podľa § 41
odsek 1 Trestného zákona je zákonnou trestnou sadzbou najprísnejšie trestná dolná a horná hranica
uvádzaných trestných sadzieb, t.j. trestná sadzba jeden rok až tri roky.

U obžalovaného nebolo možné prizna? ani jednu z po3aheujúcich okolností pod3a § 36
Trestného zákona (najmä teda okolnosti pod3a § 36 písmeno j/, písmeno l/ Trestného zákona), nako3ko
k spáchaniu skutku sa v rozhodných skutkových okolnostiach nepriznal a pred skutkom neviedol
riadny život. Súd u obžalovaného zistil dve pri?ažujúce okolnosti pod3a § 37 písmeno h/, písmeno m/
Trestného zákona, nako3ko spáchal viac trestných einov (dva preeiny) a bol už za trestný ein odsúdený

(nezahladené odsúdenia pod3a odpisu registra trestov). Preto aplikovaním § 38 odsek 2, odsek 4
Trestného zákona pri prevahe pri?ažujúcich okolností nad po3aheujúcimi okolnos?ami v pomere 2 :
0 došlo k úprave dolnej hranice zákonnej trestnej sadzby jej navýšením o jednu tretinu, t.j. o osem
mesiacov, na úroveo dvadsa? mesiacov.

Súd vzh3adom na vyššie uvedené uložil obžalovanému pod3a § 156 odsek 2 Trestného zákona s
použitím § 37 písmeno h/, písmeno m/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 4 Trestného zákona,
§ 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odoatia slobody vo výmere dvadsa?šes? mesiacov ako
trest nepodmieneený. Nako3ko obžalovaný bol v uplynulých desiatich rokoch pred spáchaním trestnýcheinov vo výkone trestu odoatia slobody pre úmyselnú trestnú einnos?, súd obžalovaného pod3a § 48
odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona na výkon trestu zaradil do ústavu so stredným stupoom stráženia.

Vo vz?ahu k zaistenej dolienej veci súd rozhodol pod3a § 83 odsek 1 písmeno d/ Trestného zákona
o uložení ochranného opatrenia, zhabania veci, 1 ks ruenej sekery s dreveným poriskom o dažke
28,5 cm a priemerom 2,5 cm a kovovou hlavou o dažke 13,5 cm a ostrie o dažke 8 cm tak, ako je
zadokumentovaná a opísaná v zápisnici o vydaní veci. Pod3a § 83 odsek 2 Trestného zákona sa
vlastníkom zhabanej veci stáva štát. Z výpovede obžalovaného vyplynulo, že predmetná vec použitá na

spáchanie preeinu nebezpeeného vyhrážania nepatrí obžalovanému, ale bratrancovi poškodenej, preto
nebolo možné uloži? trest prepadnutia veci pod3a § 60 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona v spojení
s § 60 odsek 4 Trestného zákona tak, ako to navrhoval prokurátor v závereenej reei.

Súd na základe vykonaného dokazovania uznal vinu obžalovaného v dvoch bodoch odsudzujúcej easti
tohto rozsudku len za dva skutky z novembra 2022 (pôvodne žalované ako eiastkové útoky zloeinu

týrania blízkej osoby a zverenej osoby pod3a § 208 odsek 1 Trestného zákona) pri právnej kvalifikácii
v bode 1/ odsudzujúcej easti rozsudku ako preein ublíženia na zdraví pod3a § 156 odsek 1, odsek 2
písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona
a v bode 2/ odsudzujúcej easti rozsudku ako preein nebezpeeného vyhrážania pod3a § 360 odsek 1,
odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a/ Trestného zákona. Vykonané

dokazovanie preukázalo naplnenie všetkých zákonných znakov i kvalifikaených momentov uvedených
preeinov, eo sa týka objektu, subjektu, objektívnej stránky a subjektívnej stránky vrátane príeinnej
súvislosti medzi konaním obžalovaného a následkom, prieom preein ublíženia na zdraví spáchal na
blízkej osobe a preein nebezpeeného vyhrážania so zbraoou.

Pri dvoch eiastkových útokoch žalovaného zloeinu týrania blízkej osoby pod3a § 208 odsek 1 Trestného
zákona súd zistil, že nebolo preukázané naplnenie zákonných znakov žalovaného zloeinu ani niektorého
iného z trestných einov v osobitnej easti Trestného zákona, ale je potrebné tieto stíhané eiastkové útoky
postúpi? na priestupkové konanie, o eom súd rozhodne samostatným uznesením pod3a § 280 odsek
2 Trestného poriadku.

V ostávajúcej easti skutkovej vety obžaloby vo vz?ahu k stíhanému zloeinu týrania blízkej osoby pod3a
§ 208 odsek 1 písmeno a/ až písmeno c/ Trestného zákona (ostávajúce žalované eiastkové útoky) a k
stíhanému zloeinu vydierania pod3a § 189 odsek 1, odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona s poukazom
na § 139 odsek 1 písmeno c/ Trestného zákona v celosti súd dospel k záveru pri aplikácii zásady in

dubio pro k rozhodnutiu o oslobodení obžalovaného spod prináležiacej easti obžaloby z dôvodu pod3a
§ 285 písmeno a/ Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že v tejto easti sa
stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

O treste súd rozhodol tak, že obžalovanému uložil úhrnný nepodmieneený trest odoatia slobody vo

výmere dvadsa?šes? mesiacov so zaradením obžalovaného do ústavu so stredným stupoom stráženia.
Úhrnný nepodmieneený trest v uloženej výmere súd považuje za zákonný, primeraný a spravodlivý
trest, ktorý je súeasne spôsobilý naplni? úeel trestu, eo sa týka individuálnej a generálnej prevencie,
vyjadrenia morálneho odsúdenia obžalovaného spoloenos?ou a jeho nápravu, rovnako tak uvedomenia
si následkov spojených s protiprávnym konaním zasahujúcim do záujmu spoloenosti na ochrane

3udského zdravia a bezkonfliktného obeianskeho spolunažívania a to aj v rámci najbližšej rodiny.
Súeasne súd rozhodol o uložení ochranného opatrenia – zhabania veci nepatriacej obžalovanému, ktorá
bola použitá na spáchanie preeinu nebezpeeného vyhrážania.

Nárok na náhradu škody si svedkyňa poškodená v súlade s § 46 odsek 3 Trestného poriadku do

skončenia vyšetrovania riadne a včas, čo do dôvodu a výšky, neuplatnila, preto o tomto nároku súd
osobitným výrokom a postupom podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku ani podľa § 288 odsek 1
Trestného poriadku v odsudzujúcej časti rozsudku nerozhodoval, rovnako tak ani v oslobodzujúcej časti
rozsudku podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku.
v bode 1/ rozsudku

úmyselne inému ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe – blízkej osobe,
v bode 2/ rozsudku
inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a čin spáchal
závažnejším spôsobom konania – so zbraňou,Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Krajský súd
v Prešove cestou tunajšieho súdu. Odvolanie má odkladný účinok.