Uznesenie ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 17, 2025

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 1C/29/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8225200987
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tomáš Dulina
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2025:8225200987.1

Uznesenie

Okresný súd Bardejov v spore žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. Bardejov, právne
zastúpenej: LEXANTE s.r.o., so sídlom Slávičie údolie 106, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO:
53 362 624, proti žalovanému: D. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, F. – G. H., o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žalovanému n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 08.04.2025 domáhala nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému uložil zákaz priblíženia sa k žalobkyni na
vzdialenosť menšiu ako 15 metrov s výnimkou úkonov priestupkového konania, trestného konania

alebo iného súdneho konania, a to len v rozsahu nevyhnutnom pre riadnu účasť žalovaného na týchto
úkonoch za súčasného nariadenia kontroly dodržiavania žalovaným neodkladným opatrením nariadenej
povinnosti technickými prostriedkami. Voči žalovanému si uplatnila nárok na náhradu trov konania.

2. Podaný návrh odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalobca uzatvorili manželstvo dňa 28.05.2016.
Manželstvo strán bolo uzatvorené po šesť a pol ročnej známosti, zo vzájomnej citovej náklonnosti.

Zhruba od prelomov rokov 2020/2021 sa žalovaného správanie k žalobkyni a deťom rapídne zmenilo
a vyvrcholilo to jeho väzobným zadržaním pre nebezpečné vyhrážanie. Žalobkyňa si napriek tejto
skutočnosti zvolila pre zachovanie rodiny cestu zmieru, lebo verila v nápravu správania žalovaného.
Napriek jej dobrej vôli sa správanie žalovaného nezlepšilo, ale ďalej sa výrazne zhoršovalo. Pravidelne
ju psychicky týral, nestaral sa o deti a dehonestoval ich. Žalobkyni počas materskej dovolenky a ani
deťom nebol ochotný hradiť náklady na základné životné potreby, pričom so žalovaným mali spoločný

bankovýúčet,naktorýjejpočasceléhomanželstvaodmietoldaťprístup.Žalobkyniaanideťomžalovaný
nevenoval počas manželstva svoj čas. Chodil si kde chcel a míňal spoločné peniaze. Viackrát žalobkyňu
fyzicky napádal a ponižoval ju pred deťmi. Deťom hovoril, že sú postihnuté, neschopné a že nebude
s nimi márniť čas. Deti traumatizoval aj tým, že kopal pred nimi do ich psíka, ničil žalobkyni osobné
veci ako aj deťom hračky. Permanentne ponižoval žalobkyňu a vyhadzoval ju z domu aj s deťmi. Pred
deťmi sa opakovane vyjadroval, že mu zničili život, že vôbec ich nebolo treba, že stačilo jedno dieťa.

Preklína žalobkyňu aj deti. Prial si pred nimi smrť žalobkyne, pričom deti sú traumatizované a nechceli
sa vracať domov, keď bol žalovaný doma. Majú z neho strach. Počas manželstva sa zamykal sám
v spálni a žalobkyňa musela spať spolu s deťmi v izbe bez dverí, kde ich často budil pri neskorých
príchodoch. Trvalo ponižoval a ponižuje žalobkyňu pre jej kresťanské vyznanie, pričom pred svadbou
sa deklaroval ako veriaci. Manžel počas manželstva udržoval mimomanželský pomer s inou ženou.
Po celý čas žalobkyňa dúfala, že sa ich vzťah zmení k lepšiemu, avšak nestalo sa tak. Ešte počas

manželstva opakoval, že on so starou babou žiť nebude a skôr či neskôr žalobkyňu opustí a bude s
mladými 18-nástkami. Nikdy si nebral žalobkyňu so zámerom byť so ňou do konca života, v dobromaj v zlom, v šťastí i v nešťastí, v zdraví i v chorobe. Uvedené trápenia žalobkyňa už nemienila ďalej
znášať a podala návrh na rozvod. Na základe návrhu matky na rozvod doručeného dňa 01.12.2023
Okresný súd Bardejov, rozsudkom sp. zn.: 20P/15/2023-83 zo dňa 06.05.2024 manželstvo nakoniec

rozviedol. Schválil dohodu rodičov o zverení ich maloletých detí I. a J. A. do osobnej starostlivosti matky,
o záväzku žalovaného prispievať na výchovu a výživu a mimoriadne výdavky maloletých detí, o časovom
harmonograme a podmienkach stretávania sa žalovaného s deťmi. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 30.05.2024 a vykonateľnosť dňa 16.06.2024. Odo dňa, keď žalobkyňa podala návrh na rozvod,
žalovaný začal na žalobkyňu naliehať a robiť nátlak rôznymi spôsobmi, aby si to rozmyslela a ostala

v manželstve. Po práci mal umožnené so súhlasom žalobkyne prísť do obydlia a venovať sa deťom.
No v skutočnosti im venoval minimálnu pozornosť pričom nezriedka nastávalo „peklo“. Býval vulgárny,
agresívny, sexuálne obťažoval žalobkyňu a neustále tlačil, aby stiahla návrh na rozvod. Žalobkyňa
s tým nesúhlasila a od žalovaného žiadala, aby odišiel a neohrozoval ich. Následne začal kolotoč
s výhražnými správami a mailmi. Bez vedomia žalobkyne pravidelne vstupoval do obydlia obutý v
topánkach,prechádzalsiosobnévecižalobkyne,čítaljejdokumenty,prezeralsijejkozmetiku,natáčalna

kameru domácnosť, jej a detskú spodnú bielizeň. Najčastejšie tak robil po odchode žalobkyne do práce.
Po vyhotovení videozáznamov ich následne posielal žalobkyni v mailoch, popritom jej vulgárne nadával
„sviňa“. Uvádza, že videa ukazuje svojej súčasnej priateľke a šíri ich ďalej. Vo svojej činnosti neustále
pokračoval, aj po opakovaných vyzvaniach prostredníctvom jej predchádzajúceho právneho zástupcu.
Informoval žalobkyňu, že celé mesto vie, aká je žalobkyňa „špinavá sviňa“. Opakovane žalobkyňu a

deti vyhadzoval z domu, vyhrážal sa, že z domu „poletia“. Prikazoval žalobkyni nachystať dom pre
neho a jeho priateľku, aby mali dom čistý, keď do neho prídu. Hrozí, že si do domu môže nasťahovať
koho chce, nedbajúc na stav, že sú rozvedení a že v dome bývajú dve maloleté deti. Po rozvode
žalovaný býval u svojich rodičov, mal tam všetky svoje osobné veci, ktoré potreboval. Opakovane ho
žalobkyňa žiadala, že ak niečo chce z ich obydlia vziať, nech jej to oznámi, a keď bude s deťmi doma,

môže si to prísť vyzdvihnúť. Uvedené neakceptoval a do obydlia žalobkyne chodil neohlásene. Pred
deťmi vulgárne nadával a vyhrážal sa žalobkyni. Z obydlia žalobkyne postupne mizli veci, ktoré si
žalovaný bral bez vedomia a upovedomenia žalobkyne. V minulosti opakovane vyhadzoval oblečenie
a veci zo skríň, ničil deťom hračky ich stoličky. Opakovane žalovaný v noci búchal na okná a dvere
obydlia žalobkyne, budil deti, strašil ich a deti následné plakali. Kvôli agresívnemu správaniu žalovaného

žalobkyňa musela opakovane privolávať policajnú hliadku. Po rozvode sa žalobkyni permanentne
vyhráža a zastrašuje ju. Vyhráža sa jej rodine, že jej vezme deti a dá ich radšej do ústavnej starostlivosti,
akoby mali byť so žalobkyňou. Núti žalobkyňu podpísať nevýhodnú zmluvu ohľadom vysporiadania
majetku nadobudnutého v BSM. Žalobkyňa má strach z agresívneho správania žalovaného a bojí sa,
aby sa jeho agresívne správanie neopakovalo a ešte viac nezintenzívňovalo. Najmä z dôvodu potreby

ešte vyporiadania BSM. Aj z uvedeného dôvodu sa žalobkyňa obáva o ďalší psychický tlak, prípadne
možný vznik ďalšej finančnej škody na majetku. Žalobkyňa ďalej len príkladom opisuje tie najzávažnejšie
incidenty, ktoré sa počas ich spolužitia odohrali. Dňa 25.08.2021 okolo 20:30 hod. a potom medzi 23. a
24. hod. žalobkyňu fyzicky napadol žalovaný v aute, otočil sa a dostala rukou do oblasti čela, a potom
dostala ďalší úder do ľavého kolena a stehna. Doma ďalšia facka do hlavy a kopance do ľavej nohy,

do stehna. Dôsledkom boli bolesti ľavého stehna, hlavy na dotyk, v oblasti čela mala mierny opuch
a hematóm vo veľkosti 3 cm. V oblasti ľavého tricepsu mala jeden hematóm v prieme 3 cm a druhý
hematóm vo veľkosti 2 cm. V oblasti pravého bicepsu mala hematóm vo veľkosti do 1 cm. V oblasti
ľavého stehna mala opuch a hematóm o veľkosti 8x6 cm. Dňa 16.8.2024 o 14:03 hod. bola žalobkyni
doručená MMS správa od žalovaného s fotografiami domu, kde má žalobkyňa trvalý pobyt, na ktorých

v jeho obytnom priestore sa nachádzala cudzia žena a muž, s napísaným textom: „Dojdi si po veci balia
sa ti.“ Neskôr žalobkyni prišla ďalšie SMS správa: „Prídeš si po veci alebo ti odveziem veci na adresu?“
Následne žalobkyňa hneď kontaktovala políciu a v doprovode policajnej hliadky prišla pred obydlie. Po
príchode k domu zistila, že jej osobné veci a veci jej detí sú vyhodené na kope na dvore. Pokúšala sa
dostať do domu, ale žalovaný jej v tom fyzicky bránil, pričom mu v tom aktívne pomáhala aj nejaká žena.

Okrem nej do domu žalovaný priviedol ešte dve ďalšie neznáme osoby. Svedkom udalostí boli privolaní
policajti s identifikačným číslom 319347 a 316772, ktorí podľa ich vyjadrenia nemohli nič robiť. Po
poradespredchádzajúcimadvokátomžalobkyňaodišlanaobvodnéoddeleniepodaťtrestnéoznámenie.
Následne žalobkyňa hľadala prenocovanie aj pre deti, ktorý neskôr zabezpečila v jednoizbovom byte
v F. C., ktorý vlastnia rodičia žalobkyne. Krádež jej vecí nahlásila na obvodnom oddelení. Žalovaný

opakovane na žalobkyňu útočí pre vieru. Vravel, že je satan a zhorí v pekle, že počúva kňazov, ktorí
preťahujú malé deti a chcú len peniaze, že mníšky majú viac chuť na sex ako ona, že kňazi majú viac
sexu ako on a podobne. Žalovaný nútil žalobkyňu k rôznym sexuálnym praktikám, s ktorými nebola
stotožnená a sú v rozpore s jej vierou a opakovane dochádzalo zo strany žalovaného k vyžadovaniusexu proti jej vôli. Všetky tieto vyššie opísané traumatizujúce udalosti zanechávajú negatívne psychické
stopy na žalobkyni ako aj na psychike maloletých detí. Tie sa u žalobkyne prejavujú zvýšenou úrovňou
vnútorného napätia a úzkostnej reakcie a u detí najmä poruchami reči, dysláliou, a inými poruchami

emócií v dôsledku zvýšeného emočného napätia v rodine. V danom prípade ide o návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorého účelom je eliminovať kontakt so žalovaným vo vzťahu k žalobkyni. Ide
o návrh v záujme žalobkyne a čiastočne v prenesenom dôsledku aj v záujme maloletých detí, keďže má
za to, že existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozená telesná a duševná integrita, osobná
sloboda a bezpečnosť žalobkyne, čo môže nepriamo ohrozovať aj maloleté deti. Primárnym účelom je

preventívnezabránenievznikupríležitostiktorémôžubyťspúšťačomnejakejformymotivovanéhonásilia
zo strany žalovaného voči žalobkyni či už vo forme fyzického násilia, obťažovania, prenasledovania,
zastrašovania alebo inej formy nepriameho či psychického nátlaku. Vzhľadom na vyššie uvedené má
žalobkyňa za to, že dostatočne osvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobkyňou a
žalovaným v navrhovanej forme. Z pripojených listín nesporne vyplýva, že nejde o samoúčelný návrh
postavený iba na skutkových tvrdeniach ale že je návrh odôvodnený a náležite dôkazmi osvedčený,

keďže žalobkyňa aj bola fyzicky napadaná žalovaným, a teda žalobkyňa má naďalej dôvodnú obavu
o svoje zdravie a život. Žalobkyňa má za to, že správanie sa žalovaného v bezprostrednej blízkosti
žalobkyne ohrozuje jej telesnú integritu.

3. K návrhu žalobkyňa priložila záznam o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 14.03.2024, záznam

z psychologického vyšetrenia mal. I. C. zo dňa 11.04.2023, rozsudok Okresného súdu Bardejov č.k.
20P/15/2023 – 83 zo dňa 06.05.2024, správu z psychologického vyšetrenia zo dňa 06.04.2023, lekársku
správu zo dňa 26.08.2021 a uznesenie OO PZ Bardejov zo dňa 30.12.2024.

4. Dňa 14.04.2025 žalobkyňa doručila súdu doplnenie podaného návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, v ktorom k udalosti zo dňa 25.08.2021 doplnila návrh Okresnej prokuratúry Bardejov na
vzatie do väzby zo dňa 28.08.2021. Uvedený incident bol následne uzatvorený právoplatným uznesením
prokurátora Okresnej prokuratúry Bardejov, sp. zn. Pv 345/21/7701-16 zo dňa 5. októbra 2021, ktorým
podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku schválil zmier uzatvorený medzi žalobkyňou a žalovaným a
súčasne zastavil trestné stíhanie žalovaného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa§ 360 ods.

1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.
Predmetné uznesenie však bolo dňa 29.03.2022 Generálnou prokuratúrou SR zrušené, lebo bol
porušený zákon v prospech žalovaného. Z uvedeného dôvodu bolo prokurátorovi Okresnej prokuratúry
Bardejov prikázané, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Od tohto okamihu žalobkyňa nevie ako vec
pokračuje, resp. či už bola skončená. Ako dôkaz priložila predmetné uznesenie Generálnej prokuratúry

zo dňa 29.03.2022, ktoré sa jej podarilo nafotiť avšak nie v úplnom znení. Incident zo dňa 16.08.2024
bol preverovaný políciou na základe trestného oznámenia žalobkyne vo veci podozrenia zo spáchania
prečinu Neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru. Po preverení
príslušník PZ vydal uznesenie o odmietnutí veci podľa § 197 ods. 1, písm. d) Trestného poriadku
ČVS: ORP – 355/BJ-BJ-2024 zo dňa 30.12.2024, voči ktorému žalobkyňa podala sťažnosť, na základe

ktorej podľa nášho vedomia ku dňu podania tohto návrhu ešte nebolo rozhodnuté a kde okrem iného
opísala a predložila dôkazy aj tom, že žalovaný ju nútil k rôznym sexuálnym praktikám, s ktorými nebola
stotožnená a sú v rozpore s jej vierou a opakovane dochádzalo zo strany žalovaného k vyžadovaniu
sexu proti jej vôli. Uvedená sťažnosť je podľa slov žalobkyne aktuálne políciou preverovaná aj z pohľadu
trestného činu znásilnenia zo strany žalovaného. Podaním zo dňa 21.03.2025 žalobkyňa opäť na OR PZ

v Bardejove podala oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu zo strany jej exmanžela
(žalovaného). Ten prišiel k súčasnému obydliu žalobkyne, vyvolával mobilom, vytruboval, vchádzal a
nacúvaval autom po pozemku žalobkyne, kde spolu s deťmi aktuálne býva. Žalobkyňa a deti sa báli,
tak opäť privolala policajnú hliadku, pričom žalovaný potom následne atakoval žalobkyňu sms a mailmi
a vyhrážkami, že jej vezme deti a pod. Zároveň ako ďalší dôkaz o násilníckom správaní žalovaného

voči žalobkyni prikladá aj trestné oznámenie, ktoré podal na Krajskom riaditeľstve PZ v Bratislave
rodinný priateľ žalobkyne Srdan Grujič dňa 11.04.2025 na žalovaného, kde opisuje agresívne správanie
žalovaného voči žalobkyni. K tomuto podaniu boli priložené: neúplný návrh Okresnej prokuratúry
Bardejov na vzatie do väzby zo dňa 28.08.2021, neúplné uznesenie Generálneho prokurátora SR zo dňa
29.03.2022, sťažnosť žalobkyne proti rozhodnutiu policajta zo dňa 10.01.2025, potvrdenie o oznámení

priestupku zo dňa 21.03.2025 a zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 11.04.2025.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na
určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

8. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia

súdu prvej inštancie.

11. Podľa čl. 10 ods. 1 a 2 Listiny základných práv a slobôd má každý právo na zachovanie svojej
ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena. Každý má právo na ochranu pred
neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

12. Podľa čl. 19 ods. 1 a 2 Ústavy SR má každý právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti,
dobrejpovestianaochranumena.Každýmáprávonaochranuživotapredneoprávnenýmzasahovaním
do súkromného a rodinného života.

13. Podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník fyzická osoba má právo na ochranu svojej
osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena
a prejavov osobnej povahy.

14. Žalobkyňa sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha, aby bola žalovanému

uložená povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni, teda sa voči nemu domáha nariadenia neodkladného
opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h) CSP. Žalobkyňa bola preto v konaní povinná osvedčiť, že zo
strany žalovaného existuje reálne nebezpečenstvo a bezprostredne jej hroziaca ujma, ktorá musí byť
konkrétna.

15. Podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov
sporových strán. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie
najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom

tieto musia byť takého charakteru, že ak by k neodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by
dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a
nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti
hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana.

16. V rámci civilného sporového konania je nariadenie neodkladného opatrenia možné iba na návrh a
za splnenia zákonných predpokladov. Keďže súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa § 328 ods. 2
CSP a spravidla bez nariadenia pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného
hľadiska je zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Náležitosti návrhu vymedzuje priamo

§ 326 CSP. Vo vzťahu k uvedeným predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia pritom zákon
výslovne vyžaduje, aby navrhovateľ uviedol opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.17. Splnenie aspoň jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda
súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka

odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania v konaní o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania.

18. Navrhovateľ musí súd opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné
opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. To

predstavuje argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného „odôvodnenia“. Rozhodujúce
skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje
intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185 a nasl. CSP. Takýto procesný postup je zákonom
aprobovanýatypickýibaprezisťovanierelevantnýchskutočnostívrámcikonaniaonávrhunanariadenie
neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia (§ 344 CSP).

19. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd v celkovom kontexte požadovanej
procesnej ochrany, či:

a. je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami,
b. navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov

alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti),
c. uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa
navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti)
d. navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav,

e. právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad
nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality),
f. sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP).

20. Pomery, ktoré majú byť neodkladným opatrením upravené, musia mať vždy povahu právnych

vzťahov. Regulácia faktických pomerov je z povahy veci vylúčená. Súčasne je nevyhnutné zohľadniť,
že neodkladným opatrením nemožno upraviť pomery spätne. Právne účinky uznesenia o nariadení
neodkladného opatrenia smerujú vždy do budúcnosti. To platí aj v prípade, ak z hmotného práva vyplýva
možnosť priznania určitého nároku alebo uloženia povinnosti za predchádzajúce obdobie.

21. Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude
spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k
porušovaniualeboohrozovaniujehoprávaoprávnenýchzáujmov,prípadnehrozízhoršeniejehoprávnej
pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu.

22. V súvislosti s vyhodnotením potreby bezodkladne upraviť pomery musí súd nevyhnutne skúmať aj
splnenie ďalších predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany
navrhovateľa, vrátane hodnoverného osvedčenia dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť
ochrana

23. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f) až h) CSP vychádza zo znenia čl. 3.1
nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) č. 606/2013 z 12. júna 2013 o vzájomnom uznávaní
ochrannýchopatrenívobčianskychveciach.Ideoopatreniavydanévzáujmeochranyjednotlivýchosôb,
ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna

integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo
motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne
násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť
v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana.

24. Obdobne ako pri neodkladnom opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. e) CSP, musí mať súd za
osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. V tom sa účel neodkladných opatrení podľa písm. e)
a písm. f) do určitej miery prekrýva. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočnostíbudú vždy determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo
duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným
vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou

komunikáciou a pod.

25. Ak ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie
vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto [písm. f)], kde zákon výslovne vyžaduje, aby
povinná osoba svojím konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu navrhovateľa. Zákaz alebo

obmedzenie komunikácie [písm. g)] a zákaz alebo obmedzenie priblíženia sa na určitú vzdialenosť
[písm. h)], ako menej závažné zásahy do osobných slobôd povinného, sú ex lege podmienené tým,
že zakázaným správaním by telesná alebo duševná integrita navrhovateľa mohla byť ohrozená. Aj túto
skutočnosť však musí navrhovateľ pred nariadením neodkladného opatrenia relevantným spôsobom
osvedčiť.

26. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť tvrdenia, dôkazná povinnosť
a dôkazné bremeno v činnosti súdu pred začatím konania, a pri rozhodovaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia výlučne na tom, kto ho navrhuje, s tým, že smeruje k osvedčeniu
tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru
o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia. Unesenie

dôkazného bremena v tomto konaní teda predpokladá len to, aby žalobca predložil dôkazy základného
významu pre osvedčenie nároku, ktorý má byť dočasne chránený neodkladným opatrením, ako i dôkazy
na osvedčenie naliehavosti, primeranosti a nevyhnutnosti takéhoto opatrenia. Súd nemôže nariadiť
neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia bez osvedčenia
aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa

má poskytnúť predbežná ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Neodkladné opatrenie nemožno vydať iba na základe tvrdení žalobcu bez osvedčenia aspoň základných
skutočností umožňujúcich prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná
ochrana a bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie musí
byť zároveň primerané nároku, mať s ním vecnú súvislosť a musí byť prípustné. Súd preto posudzoval v

celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi
sporovými stranami, či žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej
úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia
možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), a či právne
účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný

rozsah (princíp proporcionality).

27. Z listinných dôkazov predložených žalobkyňou súd zistil, že strany uzavreli dňa 28.05.2016
manželstvo, pričom na základe návrhu žalobkyne bolo manželstvo strán rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
20P/15/2023 – 83 zo dňa 06.05.2024 právoplatným dňa 30.05.2024 rozvedené a súd súčasne schválil

dohodu rodičov o úprave práv a povinností sporových strán k ich spoločným maloletým deťom na čas
po rozvode manželstva. Konanie bolo začaté na návrh žalobkyne dňa 01.12.2023.

28.Zpredloženéhozáznamuopodaníoznámeniaopriestupkuzodňa14.03.2024vyplýva,žežalobkyňa
na OO PZ Bardejov odbor poriadkovej polície podala oznámenie o priestupku proti občianskemu

spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch. Žalobkyňa v predmetnom oznámení
uviedla, že dňa 14.03.2024 v čase okolo 15.00 h prišla k ZŠ s MŠ v G. H., aby skontrolovala svojho
manžela (žalovaného), či vo svojom motorovom vozidle má autosedačky, ktoré tam dovtedy nemal.
Žalovaný sa jej na to mal vysmiať do tváre a uviedol, že autosedačky v aute nemá. Žalovaného to malo
nahnevať, na čo deti naložil do auta a z miesta odišiel. Asi po jednej minúte sa vrátil späť a deti vyložil

z auta, pričom deti mali byť vystrašené. Žalovaný mal byť agresívny, arogantný, na čo deti vyložil z auta
a so zvýšeným hlasom žalobkyni mal žalobkyni povedať: „Toto si si nemala nikdy dovoliť, uvidíš, čo sa
bude teraz diať, nechal som ti deti a teraz ti ich vezmem a nebudeš ich mať“ a následne z miesta odišiel.
K fyzickému napadnutiu ani k vulgárnym nadávkam dôjsť nemalo.

29. Zo záznamu o psychologickom vyšetrení Nemocnice arm. Gen. L. Svobodu Svidník, a.s. zo dňa
11.04.2023 vyplýva, že mal. I. C. trpí špecifickou poruchou artikulácie reči, dyslália (F80.0), inou
poruchou emócií v detstve (F93.8) a zvýšeným emočným napätím v rodine (Z63.8). Klinický psychológv závere záznamu odporučil o.i. exploráciu s otcom, ktorý musí zmeniť vzťah k dcére, lebo tá to ťažko
znáša.

30. Zo správy B. A. E., klinickej psychologičky zo dňa 06.04.2023 vyplýva, že žalobkyňa sa na vyšetrenie
uvedeného dňa dostavila prvýkrát, a to na vlastnú žiadosť pre súkromné účely. Žalobkyňa v zmysle
správy uviedla, že chce vedieť, ako na tom je, či sa to na nej neodrazilo všetko čo zažila. Ďalej uviedla,
že v 08/2021 došlo medzi ňou a žalovaným k roztržke, ktorý ju napadol. Zavolala políciu a musela to
riešiť. V ďalšom uviedla, že ju žalovaný osočuje. V zmysle záverov správy boli u žalobkyne zistené znaky

zvýšenej úrovne vnútorného napätia a úzkostnej reakcie, determinovanej najmä situačnými stresovými
premennými.

31. Podľa predloženej správy NsP Sv. Jakuba, n.o. Bardejov zo dňa 26.08.2021 utrpela žalobkyňa
contusio capitis reg frontalis, pričom uviedla, že ju mal dňa 25.08.2021 vo večerných hodinách napadnúť
žalovaný.

32. Poverený príslušník OO PZ Bardejov uznesením ČVS: ORP-355/BJ-BJ-2024 zo dňa 30.12.2024
podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku odmietol trestné oznámenie žalobkyne vo veci podozrenia zo
spáchania prečinu neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa
§ 218 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť žalovaným tým, že jej mal neoprávnene brániť

v užívaní rodinného domu s popisným číslom 2423/12A na ulici Sady v Bardejove – G. H., a to dňa
16.08.2024 v presne nezistenom čase, keď si žalobkyňa po MMS správach od žalovaného s textom:
„Dojdi so po veci balia sa ti“ a „Prídeš si po veci alebo ti odveziem veci na adresu“ prišla na uvedenú
adresu pre svoje osobné veci jej mal fyzicky brániť vstúpiť do rodinného domu a následne v presne
nezistenom čase mal žalovaný zmeniť kód na vstupnej bráne, a tým žalobkyni zabrániť vo vstupe

do uvedeného rodinného domu. Policajt v odôvodnení tohto rozhodnutia poukázal na to, že trestné
právo je možné použiť len v prípadoch, ktoré možno označiť za závažné excesy zo súkromnoprávnych
vzťahov, ktoré už zjavne presahujú ich rámec. Na základe vykonaného dokazovania policajt uzavrel, že
v predmetnom prípade nebolo dôveryhodne preukázané, aby v skutočnosti došlo k spáchaniu trestného
činu uvedeného vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej

časti Trestného zákona. Týmto rozhodnutím nie sú dotknuté práva žalobkyne na uplatňovanie jej
zákonnýchnárokovcestouobčianskoprávnehokonania,prípadneinýmzákonomprípustnýmspôsobom.
Toto rozhodnutie bolo napadnuté sťažnosťou žalobkyne, o ktorej nemalo byť doposiaľ rozhodnuté.

33. Zo žalobkyňou predloženého neúplného návrhu Okresnej prokuratúry Bardejov zo dňa 28.08.2021

vyplýva, že uvedeného dňa bol na žalovaného podaný návrh na vzatie do väzby podľa § 71 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b)
Trestného poriadku.

34. Uznesením Generálneho prokurátora SR zo dňa 29.03.2022 bolo podľa § 363 ods. 1, § 364 ods. 2,

ods. 3, § 366 ods. 1, ods. 2 a § 367 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušené právoplatné uznesenie
prokurátora Okresnej prokuratúry Bardejov sp.zn. Pv 345/21/7701 – 16 zo dňa 05.10.2021, ktorým podľa
§ 220 ods. 1 Trestného poriadku schválil zmier uzatvorený medzi obvineným D. C. a poškodenou A. B.
C. a ktorým súčasne zastavil trestné stíhanie obvineného pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona.

35. K. J. B. D. F., odbor poriadkovej polície dňa 21.03.2025 potvrdilo, že žalobkyňa dňa 21.03.2025
o 17.15 h oznámila priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona
o priestupkoch týkajúci sa hrubého správania zo strany bývalého manžela.

36. Dňa 11.04.2025 podal na KR PZ Bratislava Srdan Grujič trestné oznámenie z presne
nešpecifikovaného trestného činu. V oznámení uviedol, že dňa 16.03.2025 na Opalovej ulici v Bardejove
v novostavbe rodinného domu bez čísla okolo 9 hodiny ráno si D. C., ktorý je exmanželom jeho priateľky
B. C. prišiel pre ich spoločné deti a oznamovateľ ho upozornil, aby nepísal už viacej správy, v ktorých
sa vyhráža jeho priateľke a uráža ju. Po tom ako mu toto povedal sa mu začal vyhrážať D. C., že ho

zničí a že skončil. Pri tomto boli prítomné aj dve maloleté deti a aj jeho priateľka B. C.. Potom nasadol
do auta aj s deťmi a odišiel Pri každej komunikácii keď mu ona niečo píše za deti, v jeho odpovediach
sú permanentne urážky alebo vyhrážky. Nevyhrážal sa jej fyzickým násilím. Potom v ten istý deň sa
stretli na adrese E. XXX, F., čo je ich spoločný bývalý dom. Tam sa stalo to, že prišiel autom a začal muvyplazovať jazyk. Potom zavolali políciu, prišli na miesto a vypočuli si jeho priateľku napísali záznam a
odišli. Z jeho auta potom deti odišli a prišli k nim. Potom mu povedal, že je bezdomovec, platený muž,
cigáň a myslí si, že to robí aby zničil ženu a boli mu zverené deti. Cez deti chce zničiť aj ženu tým, že ju

uráža pred deťmi, neberie ju vážne a keď zoberie deti, tak sú z toho vystresované. O tom má aj video.
Ďalejhokrivoobvinilztoho,ževjúniroku2024mumalzničiťbezpečnostnúkamerunadomeSady12Av
Bardejove. Po tom ako ho obvinil prišla polícia a povedali, že je všetko v poriadku a nič nie je poškodené.
Teraz približne dva týždne dozadu dostal zo súdu oznámenie, že ukradol kameru a pamäťovú kartu,
čo neurobil. Ďalej bez jeho dovolenia o ňom šíri videá, na ktoré nedal súhlas, tieto videá majú urážlivý

charakter a hovorí v nich, že je asociál a tak ďalej. Toto má všetko zadokumentované a v prípade, že si
to vyšetrovateľ vyžiada. Ďalej D. C. niekedy v lete roku 2024 podal oznámenie na políciu, že sa bojí o
svoj život kvôli nemu a potom na druhý deň volal jeho priateľke a chcel sa porozprávať osamote. V ten
deň podvečer aj prišiel s fľašou whisky, že sa chce porozprávať. V ten večer sa aj rozprávali a posedeli
spolu. Na základe tohto súdi, že sa o svoj život asi nebál. Teraz sa správa čím ďalej viac agresívne, je
nevyspytateľný voči priateľke a už aj voči nemu. Nikdy ho fyzicky nenapadol. Jeho priateľku mal viackrát

fyzicky a sexuálne napadnúť, kvôli čomu bol v roku 2021 aj v cpz. Za tieto útoky podávala aj trestné
oznámenie Obáva sa, kde sa to zastaví a myslí si, že by mohol ublížiť jeho priateľke alebo deťom. Jeho
priateľka podáva žiadosť' na súd na zákaz styku detí s otcom a úpravu práv k maloletým deťom. On
chce dosiahnuť aj to aby sa priateľka a jeho exmanželka vzdala svojich nárokov na dom Má strach z
toho, že ich môže napadnúť.

37. Podľa LV č. XXXX pre k.ú. G. H. je žalovaný výlučným vlastníkom nehnuteľností:
? parcela CKN č. 696/1 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 456 m2,
? parcela CKN č. 696/4 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 163 m2,
? parcela CKN č. 698/2 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 121 m2,

? parcela CKN č. 699/1 – záhrada o výmere 233 m2,
? stavba – rodinný dom, s.č. XXXX, postavený na parcele č. 696/4.

38. V predmetnej veci sa žalobkyňa domáha nariadenia neodkladného opatrenia s cieľom zabrániť
priblíženiu žalovaného k žalobkyni do vzdialenosti menšej ako 15 metrov. Uvedené žalobkyňa

odôvodnila tým, že sa v dôsledku agresívneho správania žalovaného bola nútená odsťahovať z adresy
trvalého pobytu. Na prelome rokov 2020/2021 sa správanie žalovaného k žalobkyni zmenilo a vyvrcholilo
to jeho zadržaním z dôvodu nebezpečného vyhrážania. Žalobkyňa argumentuje nevhodným správaním
žalovaného voči žalobkyni a ich spoločným maloletým deťom za trvania manželstva. Žalovaný mal
žalobkyňu v minulosti viackrát verbálne a fyzicky napadnúť. Žalovaný mal žalobkyňu osočovať z dôvodu

jej vierovyznania. Počas rozvodového konania mal žalovaný na žalobkyňu naliehať a vyvíjať nátlak, aby
zvrátil rozvod manželstva strán. Žalovaný sa mal žalobkyni vyhrážať správami a emailami. Žalovaný
mal bez vedomia žalobkyne vstupovať do jej obydlia, kde si mal prehliadať a vyhotovovať záznamy
jej osobných vecí a vecí patriacich ich maloletým deťom. Záznamy mal následne zasielať žalobkyni,
pričom jej mal nadávať. Žalovaný mal žalobkyňu a ich maloleté deti opakovane vyhadzovať z domu.

Po rozvode manželstva sporových strán býval žalovaný u svojich rodičov. Žalobkyňa ho žiadala, aby
jej oznámil kedy si chce prísť do domu po svoje veci, čo žalovaný nerešpektoval. Pred deťmi sa mal
žalobkyni vyhrážať a nadávať jej. Z obydlia žalobkyne mali postupne miznúť bez jej vedomia veci.
Žalovaný mal opakovane búchať v noci na okná a dvere obydlia žalobkyne, budil deti a strašil ich.
Kvôli správaniu žalovaného mala žalobkyňa opakovane privolať hliadku polície. Po rozvode manželstva

sa mal žalobca vyhrážať žalobkyni a zastrašovať ju, pričom ju má nútiť k uzavretiu nevýhodnej
dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Žalobkyňa sa obáva
psychického tlaku žalovaného, prípadne možného vzniku ďalšej finančnej škody na majetku. Žalobkyňa
ďalej k správaniu žalovaného uviedla, že tento ju mal dňa 25.08.2021 vo večerných hodinách fyzicky
napadnúť. Dňa 16.08.2024 jej doručil správy, ktorými žiadal, aby si prišla do domu po svoje veci,

prípadne jej veci privezie. Po príchode na miesto boli však veci žalobkyne vyhodené na dvore. Žalobkyňa
ďalej uvádzala, že mala byť žalovaným nútená k sexuálnym praktikám, s ktorými nebola stotožnená.
Žalobkyňa v doplnení návrhu uviedla, že žalovaný sa mal voči nej dopustiť nevhodného správania aj
dňa 21.03.2025, kedy jazdil po jej dvore, vytruboval a písal jej výhražné SMS a emaily.

39. Svoje tvrdenia podoprela správou klinického psychológa a lekárskou správou z obdobia rokov
2021-2023, uznesením o odmietnutí trestného oznámenia, záznamom o podaní oznámenia o spáchaní
priestupku, neúplnými listinami vydanými v trestnom konaní voči žalovanému, zápisnicou o podaní
trestného oznámenia a rozhodnutím súdu o rozvode manželstva sporových strán.40. O nariadení neodkladného opatrenia rozhoduje súd v relatívne krátkej zákonnej lehote, počas ktorej
nie je možné vykonať vlastné dokazovanie tak, ako sa uskutočňuje pri prejednaní a rozhodovaní vo veci

samej, preto vychádza zo skutočností zistených z listinných resp. iných dôkazov, ktoré sú mu známe,
z ktorých musia byť minimálne osvedčené skutočnosti, ktoré sú zásadné pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, t. j. potreba bezodkladne upraviť pomery strán a dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana vo veci samej.

41. Súd v predmetnej veci dospel k záveru, že zo žiadneho žalobkyňou predloženého dôkazu nie je
možné vyvodiť aktuálne bezprostredné a reálne ohrozenie duševného a fyzického zdravia žalobkyne,
jej osobnej integrity alebo obavu z takéhoto možného hroziaceho správania sa žalovaného.

42. Ak žalobkyňa tvrdí, že sa žalovaný voči nej (i maloletým deťom) správal agresívne, dehonestujúco,
musí toto tvrdenie aj preukázať (osvedčiť), čo neurobila, keď nepredložila také dôkazy, z ktorých

by bolo možné vyvodiť, že žalovaný svojim konaním v súčasnosti vážne ohrozuje jej telesnú alebo
duševnú integritu. Súd poukazuje na to, že pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný
ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a bezpečnosť. K ohrozeniu alebo narušeniu telesnej
alebo duševnej integrity človeka dochádza pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde
vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak dostupná právna literatúra uvádza,

že násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné a spôsobuje telesnú, aj
duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma
ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie
nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým o násilie ide vtedy, keď jedna strana
zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť,

alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať
fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako
silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu
iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou
násilia. Obzvlášť komplikované je preukazovanie správania sa, nesúceho znaky psychického násilia,

páchaného na ženách zo strany partnera.

43. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú
ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN
v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej,

sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania
alebosvojvoľnéhoobmedzovaniaslobody,atovoverejnomalebosúkromnomživote.Skutkovápodstata
domáceho násilia sa však nevzťahuje na ojedinelé roztržky či hádky, ani na argumentačné konflikty
medzi partnermi, ktoré skĺznu do násilnej podoby. Domácim násilím sa mieni veľmi tvrdá a nezdravá
podobapartnerskýchvzťahov,označovanáakozneužívaniepartnera.Tedadomácenásiliesavyznačuje

určitou intenzitou konania a trvaním. V takýchto prípadoch je žiadúce a dôležité minimalizovať kontakt
násilníka s obeťou a poskytnúť obetiam dočasnú ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia,
aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia. Pojem domáceho násilia je smerodajný aj pre
skutkovú podstatu uvedenú v ustanovení § 325 ods. 2 písm. h) CSP, ktorá poskytuje ochranu integrity
(telesnej aj duševnej) ohrozenej osoby, resp. ochranu pred ohrozením jej osobnej integrity zakázaným

správaním, stanovením menej závažných zásahov do osobných práv osoby agresora/útočníka v podobe
zákazu alebo obmedzenia priblíženia sa na určitú vzdialenosť.

44. Pokiaľ ide o predložené uznesenie povereného príslušníka OO PZ Bardejov ČVS: ORP-355/
BJ-BJ-2024 zo dňa 30.12.2024, toto bolo vydané vo veci podozrenia zo spáchania trestného činu

neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo k nebytovému priestoru podľa § 218 ods. 1
Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že mal žalobkyňu kontaktovať ohľadom
vypratania žalovanému patriaceho rodinného domu a následne jej mal brániť vo vstupe do tohto domu.
Policajt trestné oznámenie žalobkyne odmietol, nakoľko v predprípravnom konaní nebolo preukázané,
že by v skutočnosti došlo k spáchaniu akéhokoľvek trestného činu v zmysle osobitnej časti Trestného

zákona. V rámci trestného konania nebolo teda zistené protiprávne konanie žalovaného, ktoré by
napĺňaloznakyskutkovejpodstatytrestnéhočinualeanipriestupku.Žalobkyňoupredloženérozhodnutie
policajta zo dňa 30.12.2024 tak nateraz neosvedčuje žiadne žalobkyňou tvrdené konanie žalovaného,
ktoré by odôvodňovalo nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, ale nasvedčuje skôr sporubývalých manželov pri ich majetkovom vysporiadaní. Pokiaľ ide o tvrdenia žalobkyne o incidente zo
dňa 16.08.2024, kedy ju mal po rozvode manželstva žalovaný kontaktovať za účelom prevzatia vecí
z rodinného domu patriaceho žalovanému, v tomto konaní súd nevzhliadol žiaden dôvod, ktorý by

rozumne odôvodňoval záver o aktuálnej hrozbe správania žalovaného, ktoré by ohrozovalo telesnú
alebo duševnú integritu žalobkyne. Na tomto závere nič nemení tvrdenie žalobkyne o fyzickom bránení
žalovaného vo vstupe do domu, ktoré v konaní nebolo osvedčené žiadnym dôkazom. V neposlednom
rade súd poukazuje na to, že v podanom návrhu ani v jeho doplnení žalobkyňa netvrdila, že by sa
žalovaný v súčasnosti približoval k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov alebo sa o to aspoň

pokúšal za účelom ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity. Len okrajom je potrebné uviesť,
že podľa názoru súdu navrhované neodkladné opatrenie by ani nebolo spôsobilé zabrániť aktuálnym
tvrdeným(aleneosvedčeným)verbálnymútokomzostranyžalovanéhoprostredníctvomemailovaSMS.

45. Pokiaľ ide o predloženú správu z psychologického vyšetrenia mal. I. C. zo dňa 11.04.2023, k tejto súd
uvádza, že vzhľadom na odstup času od jej vyhotovenia súd nevzhliadol dôvod na neodkladnú úpravu

pomerov strán, nakoľko žalobkyňa neosvedčila žiadnu aktuálnu skutočnosť, pre ktorú predstavuje
navrhované neodkladné opatrenie jedinú formu poskytnutia účinnej ochrany práv žalobkyne. V tejto
súvislosti súd poukazuje aj na predložený záznam o podaní oznámenia o priestupku zo dňa 14.03.2024,
v ktorého obsahu súd identifikuje hlboký rodičovský konflikt strán v ich predstave o vykonávaní
starostlivosti o maloleté deti. Súd poukazuje na to, že z tohto oznámenia nevyplýva, že by žalovaný

vyhľadával žalobkyňu za účelom útočenia na jej osobu. Z oznámenia naopak vyplýva, že žalobkyňa
dňa 14.03.2024 sama vyhľadala žalovaného za účelom kontroly kvality starostlivosti žalovaného
o maloleté deti. Z oznámenia je zrejmý nesúhlas žalobkyne so spôsobom vykonávania starostlivosti
o maloleté deti zo strany žalovaného, čo však súd nezohľadňoval pri rozhodovaní o predmetnom
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd k tvrdeniam žalobkyne ohľadom nevhodného

správania žalovaného k spoločným maloletým deťom dodáva, že žalobkyňa tieto žiadnym spôsobom
neosvedčila, pričom zároveň podľa názoru súdu aj pokiaľ by tieto tvrdenia žalobkyne osvedčené,
neodôvodňovali by nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, avšak tieto tvrdené skutočnosti
môžu byť zohľadňované v aktuálne žalobkyňou iniciovanom konaní o úpravu práv a povinností strán
k ich maloletým deťom.

46. Tvrdené negatívne správanie žalovaného voči žalobkyni, ktoré by odôvodňovalo nariadenie
navrhovanéhoneodkladnéhoopatrenianeosvedčujepodľanázorusúduanipredloženásprávazklinicko
- psychologického vyšetrenia žalobkyne zo dňa 06.04.2023. V prvom rade súd poukazuje na dátum
vyhotoveniatejtosprávy,kedypritakomtoznačnomodstupemedzijejvyhotovenímapodanímnávrhuna

nariadenie neodkladného opatrenia nemožno konštatovať potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán
formou nariadenia neodkladného opatrenia. Predmetná správa negatívne správanie žalovaného voči
žalobkyni neosvedčuje, nakoľko ohľadom týchto skutočností obsahuje len tvrdenia žalobkyne, pričom
zo správy vyplýva najmä sklamanie žalobkyne z (v tom čase trvajúceho) manželstva so žalovaným,
s čím nepochybne súvisia závery predmetnej správy a na to nadväzujúce konanie o rozvod manželstva

sporových strán.

47. Pokiaľ ide o predloženú lekársku správu zo dňa 26.08.2021, táto podľa názoru súdu taktiež
neosvedčuje potrebu neodkladnej úpravy pomerov v miere potrebnej pre nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia, a to práve s poukazom na odstup času, odkedy došlo k jej vyhotoveniu

a k tvrdenému fyzickému napadnutiu žalobkyne žalovaným. Predmetná lekárska správa podľa názoru
súdu neosvedčuje aktuálne negatívne správanie žalovaného voči žalobkyni, ktoré by v súčasnosti
bezprostredne ohrozovalo jej telesnú alebo duševnú integritu. Pokiaľ ide o konanie žalovaného zo dňa
25.08.2021, tu súd považoval za osvedčené, že uvedeného dňa malo vo večerných hodinách dôjsť
po manželskej výmene názorov k fyzickému útoku na žalobkyňu zo strany žalovaného počas cesty

autom a k následnej vyhrážke adresovanej žalobkyni. K tomu súd uvádza, že k tomuto napadnutiu malo
dôjsť takmer 4 roky pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, za okolností, ktoré
v súčasnosti nie sú aktuálne. Žalovaný sa útokov na žalobkyňu mal dopustiť v čase, kedy strany boli
manželmi v súvislosti s ich manželskými nezhodami, pričom v súčasnosti po rozvode manželstva strán
bez privolenia žalobkyne nemôže dôjsť ku kontaktu v miere umožňujúcej takéto konanie. Zároveň súd

opätovne poukazuje na to, že vzhľadom na časový odstup od skutku, ktorého sa mal dopustiť žalovaný,
nemožno hovoriť v predmetnej veci o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov strán.48. Podľa názoru súdu žalobkyňa žiadnym spôsobom neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov
v miere potrebnej pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, pretože zo žalobkyňou
opísaného skutkového stavu v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia i z listinných dôkazov ňou

predložených vyplýva, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené z dôvodu
chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy pomerov.

49. Z tvrdení žalobkyne a predložených listín je možné dospieť k záveru, že vzťah medzi stranami je
narušený už dlhší čas, ale nie je z nich zjavná aktuálna agresivita žalovaného vo vzťahu k žalobkyni

v intenzite, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení. Žalobkyňa
svoje skutkové tvrdenia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia o predchádzajúcom konaní
žalovaného v prevažnom rozsahu skutkovo nekonkretizovala (obdobím, či opisom reálnej udalosti),
a to s výnimkou okolností fyzického napadnutia žalovaným dňa 25.08.2021 a ohľadom udalostí zo dňa
16.08.2024 a 21.03.2025.

50. Z predložených listín, ktoré siahajú do obdobia spred viacerých rokov predchádzajúcich podaniu
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia síce vyplýva, že medzi stranami panuje nevraživosť a
nepochybne i negatívne vzájomné vzťahy, ktoré vyústili i do fyzického napadnutia žalobkyne a následne
časom až k rozvodu manželstva strán, avšak tieto udalosti, s výnimkou incidentu ku ktorému malo dôjsť
dňa 21.03.2025, siahajú do obdobia viacerých rokov pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, prevažne ešte za trvania manželstva sporových strán, teda z týchto dôkazov nevyplýva
existencia kontinuálneho aktuálneho správania žalovaného voči žalobkyni spočívajúceho vo fyzických
alebo verbálnych útokoch, resp. jeho vyhrážaní sa žalobkyni. Súd považuje za prekvapivé, že žalobkyňa
začala pociťovať dôvodnú obavu zo správania sa žalovaného, prameniacu z udalostí ku ktorým
došlo dávnejšie, za trvania manželstva strán, resp. ku ktorým došlo pol roka pred podaním návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom so žalovaným napriek týmto zotrvala v manželstve
a spoločnej domácnosti so žalovaným, a bezprostredné ohrozenie svojej fyzickej a duševnej integrity
začala pociťovať až po rozvode manželstva, opustení spoločnej domácnosti a počas v súčasnosti
vzniknutých nezhôd sporových strán ohľadom výkonu starostlivosti o ich maloleté deti, ktoré sú
predmetom samostatného konania. Žalobkyňa neosvedčila žiadnu v súčasnosti existujúcu obavu z

bezprostredného a aktuálneho fyzického ohrozenia zo strany žalovaného. I keď súd pripúšťa, že
v prípadoch ohrozenia telesnej a najmä duševnej integrity fyzickej osoby zo strany inej osoby ako
agresora, je náročnejšie také správanie agresora preukázať, resp. v konaní o nariadenie neodkladného
opatrenia osvedčiť, v postačujúcej miere, bolo v možnostiach žalobkyne, najmä pokiaľ táto mala byť
podľa jej vlastných tvrdení žalovaným v nedávnej minulosti opakovane verbálne napadnutá, v prvom

rade opísať také udalosti a následne predložiť také dôkazy, ktoré by osvedčovali ňou uvádzané tvrdenia,
pričom tieto nemuseli zakladať trestnoprávny postih povinného.

51. Pokiaľ ide o zápisnicu o trestnom oznámení podanom E. L., k tejto listine súd uvádza, že prevažná
väčšina tvrdeného konania žalovaného malo predstavovať protiprávne konanie žalovaného práve voči

oznamovateľovi, čo súd považoval v predmetnej veci, vzhľadom na obsah navrhovaného neodkladného
opatrenia, ktorým sa má zamedziť prístupu žalovaného k žalobkyni, za bezpredmetný. Pokiaľ ide
o tvrdenia oznamovateľa ohľadom nevhodného správania žalovaného voči žalobkyni, tu súd uvádza, že
predmetné oznámenie neosvedčuje žiadne konkrétne tvrdenia žalobkyne o vyhrážkach žalovaného voči
žalobkyni. Z oznámenia nevyplývajú ani žiadne konkrétne skutočnosti osvedčujúce aktuálne, stupňujúce

agresívne a nevyspytateľné konanie žalovaného voči žalobkyni, pričom prihliadnuc na vzťah žalobkyne
a oznamovateľa, ktorý túto označuje ako svoju priateľku a uvedenie, že sa voči žalobkyni „mal“ viackrát
dopustiť fyzického a sexuálneho napadnutia, súd má za to, že tvrdenia o tomto správaní žalovaného
predstavujú reprodukciu toho, čo oznamovateľovi uviedla žalobkyňa, avšak oznamovateľ tohto konania
nebol osobne účastný.

52. Pokiaľ ide o ďalšie tvrdenia žalobkyne o protiprávnom, nebezpečnom či inak nevhodnom správaní
žalovaného voči nej (nekonkretizované fyzické napádanie, útoky pre vierovyznanie, ponižovanie,
vyvíjanienátlaku,búchanienaoknáadverežalobkynevdôsledkučohomuselabyťopakovaneprivolaná
hliadka polície, zastrašovanie), žalobkyňa sa neodvolala na žiadnu predloženú listinu, ktorá by tieto

tvrdenia osvedčovala, teda súd tieto tvrdenia žalobkyne nemal za osvedčené.

53. Záver o nedôvodnosti podaného návrhu podľa názoru súdu nemôže zvrátiť ani predložené
potvrdenie o podaní oznámenia o priestupku, ktorého sa mal dopustiť žalovaný tým, že dňa 21.03.2025mal prísť k obydliu žalobkyne, volať jej, vytrubovať, vchádzať a jazdiť po pozemku žalobkyne,
následne atakovať mailami a SMS, pričom pozornosti súdu neušlo, že tieto správy mali nadväzovať
na konštatovaný rodičovský konflikt medzi stranami a žalobkyňou neboli tvrdené akékoľvek konkrétne

vyhrážky spôsobilé ohroziť duševnú integritu žalobkyne, pričom takéto konkrétne tvrdené konanie
žalovaného nebolo osvedčené žiadnou z predložených listín.

54. Za osvedčeného skutkového stavu nebolo možné dospieť k záveru, že žalovaný sa v nedávnej
minulosti dopustil voči navrhovateľke násilia, ktoré, objektívne posudzované, by bolo spôsobilé vyvolať u

osoby (v postavení žalobkyne) dôvodnú obavu z ohrozenia jej života či zdravia. Preto sa súd nestotožnil
s názorom žalobkyne o danosti neodkladnej potreby poskytnutia požadovanej ochrany žalobkyni.

55. V predmetnej veci bolo nutné konštatovať, že žalobkyňa v konaní neosvedčila žiadne skutočnosti, z
ktorých by vyplynulo, že tvrdené konanie žalovaného dňa 25.08.2021 nebolo len ojedinelým excesívnym
konaním, ale že u žalovaného išlo tento deň len o pokračovanie už predchádzajúceho násilného

správania sa voči navrhovateľke, ktoré by aj s odstupom času takmer štyroch rokov odôvodňovalo záver
o aktuálnom ohrození telesnej integrity alebo duševnej integrity žalobkyne.

56. Z uvedených dôvodov tak súd má za to, že žalobkyňa neosvedčila žiaden dôvod, pre ktorý by
sa k nej žalovaný nemohol približovať na vzdialenosť menšiu ako 15 metrov. Súd poznamenáva,

že pri nariaďovaní neodkladného opatrenia sa nedokazuje, iba sa osvedčuje tvrdenie žalobcu, čo
znamená, že nárok nemusí byť nepochybne preukázaný, ale aspoň tvrdenia žalobcu musia byť
súdu dôkazmi osvedčené. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou
ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky
rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sporu sa rozumie stav vzťahov strán

sporu, ktorý neznesie odklad. V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia spočíva povinnosť
tvrdenia,dôkaznápovinnosťadôkaznébremenovýlučnenažalobcovineodkladnéhoopatreniastým,že
smeruje k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých pravdepodobnosť môže
vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe, naliehavosti, primeranosti) nariadenia neodkladného opatrenia.
K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa žalobca odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“

indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania, spravidla len na základe listín predložených
navrhovateľom neodkladného opatrenia. V danom spore zo strany žalobkyne bolo potrebné preukázať
existenciu odôvodneného podozrenia z ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity zo strany
žalovaného, a to predložením relevantných a hodnoverných tvrdení a dôkazov deklarujúcich skutočnosť,
že telesná alebo duševná stránka vykazuje stopy psychického alebo fyzického násilia. Osvedčenie

takéhotopodozreniamôženapríkladvyplývaťzobsahutrestnéhooznámenia,zoznámeniaopriestupku,
či iných predložených dôkazov, ktoré súd posúdi. Zo žalobkyňou predložených listinných dôkazov ale
súd pri ich posudzovaní, dospel k záveru, že zákonné podmienky na uloženie zákazu žalobcovi na
priblíženie k žalobkyni splnené neboli, keďže nebola osvedčená aktuálna intenzita konfliktu zo strany
žalovaného voči nej.

57. Súd je v predmetnej veci toho názoru, že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia bolo potrebné zohľadniť celkový kontext situácie v nadväznosti na v tom čase prebiehajúci
rozvrat manželstva strán, nadväzujúce konanie o rozvod manželstva sporových strán a na to
nasledujúce majetkové vyporiadanie medzi bývalými manželmi a v súčasnosti existujúce nezhody strán

sporu vo vzťahu k výkonu starostlivosti o ich maloleté deti. Väčšina tvrdení žalobkyne o nevhodnom
správaní žalovaného tak podľa názoru súdu stráca relevanciu, nakoľko rozvodom manželstva
a opustením spoločnej domácnosti stratil žalovaný prístup k žalobkyni v rozsahu umožňujúcom použitie
tvrdeného násilia voči telesnej alebo duševnej integrite žalobkyne vychádzajúc z toho, že z predložených
listín vyplýva, že žalovaný mal žalobkyňu atakovať prevažne doma, bez prítomnosti tretích osôb,

pričom rozvodom manželstva sporových strán a zánikom spoločnej domácnosti sporových strán je
takýto ich kontakt bez vôle sporových strán vylúčený. Aj pokiaľ by boli osvedčené žalobkyňou tvrdené
útoky zo strany žalovaného, ku ktorým malo dôjsť voči žalobkyni v čase po rozvode manželstva
strán, nepredstavujú podľa názoru súdu konanie, ktoré by odôvodňovalo nariadenie navrhovaného
neodkladného opatrenia.

58. K argumentácii žalobkyne súd ďalej dodáva, že je výhradne na vôli žalobkyne, či tvrdenú
žalovaným ponúkanú dohodu o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva prijme, alebo
k vyporiadaniu dôjde iným zákonným spôsobom. Nič to však nemení na tom, že žalobkyňa akýkoľveknátlak žalovaného smerujúci k uzavretiu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
neosvedčila.

59. Posúdiac návrh žalobkyne komplexne spolu s listinnými dôkazmi mal súd síce osvedčené
narušené vzťahy medzi stranami sporu, z listinných dôkazov však súdu nevyplynula potreba nutného
a neodkladného zásahu súdu vo forme uloženia zákazu priblíženia sa žalovaného k žalobkyni vo
vzdialenosti menšej ako 15 metrov formou neodkladného opatrenia.

60. Žalobkyňa tvrdila priamy styk so žalovaným naposledy dňa 16.08.2024, kedy jej mal žalovaný
fyzicky brániť vo vstupe do jeho domu. Žalobkyňa neosvedčila žiadnu z tvrdených vyhrážok ktoré jej mal
žalovaný predniesť ako ani to, že jej mal fyzicky brániť vo vstupe do rodinného domu.

61. Podľa názoru súdu žiadna z predložených listín nepredstavuje dôkaz o tom, že by žalovaný zasiahol
do integrity žalobkyne a nie je zrejmá ani bezprostredná hrozba takéhoto zásahu. Súd v žiadnom

prípade nebagatelizuje pocity žalobkyne, ani jej osobnostné práva, či právo na plnohodnotný život,
avšak z predložených dôkazov súd nemal za osvedčenú potrebu nariadiť neodkladné opatrenie voči
žalovanému, teda potrebu bezodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu. Na docielenie úpravy
pomerov sporových strán a ich spoločných maloletých detí majú strany dostupné iné právne prostriedky
než prejednávaný návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

62.Vzhľadomnavyššieuvedenémalsúdzato,žežalobkyňaneosvedčila,žebyjužalovanývsúčasnosti
či v nedávnej minulosti nevhodne kontaktoval, obťažoval, či inak ohrozil jej integritu akýmkoľvek
spôsobom, v dôsledku ktorého by tu vyvstala potreba nariadiť neodkladné opatrenie v navrhovanom
znení. Z predložených dôkazov nevyplýva, teda žalobkyňa neosvedčila potrebu naliehavej úpravy

pomerov strán, a tak ani zásahu zo strany súdu.

63. Z hľadiska nevyhnutnej ochrany žalobkyne nebola z jej strany osvedčená dôvodnosť bezodkladnej
naliehavej potreby úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by
nasvedčovali tomu, že zo strany žalovaného dochádza ku konaniu, ktoré by bolo spôsobilé ohroziť

telesnú alebo duševnú integritu žalobkyne alebo vyvolať obavu z takéhoto ohrozenia. Na základe opisu
osvedčených rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov v návrhu
nanariadenieneodkladnéhoopatrenianemožnonadobudnúťvýznamnejšiepresvedčenie,žežalobkyňa
bude v blízkej budúcnosti vystavená násilnému útoku, či konaniu ohrozujúceho jej integritu zo strany
žalovaného.

64. Splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia samozrejme nemožno vyvodiť len
zo samotných tvrdení navrhovateľa, a preto je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť aspoň do
tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti (§ 326 ods.
1 a 2 CSP). Chýbajúce osvedčenie bezprostredne hroziacej škody/ujmy nemožno ničím nahradiť,

pretože je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko ide o opatrenie,
ktoré je namieste nariadiť len vtedy, ak je práve kvôli zabráneniu skutočne hroziacej konkrétnej škode/
ujme potrebné okamžite zasiahnuť súdnym rozhodnutím. Faktické vyhodnotenie potreby bezodkladne
upraviť pomery strán je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však musí byť objektívne preskúmateľná na
základeodôvodneniajehorozhodnutia.Trebatiežuviesť,ženeodkladnéopatreniezasahujepodstatným

spôsobom do práv druhej strany, je preto nevyhnutné, aby súdy s prihliadnutím na všetky okolnosti
prípadu zvažovali nevyhnutnosť (a primeranosť) takéhoto zásahu do subjektívneho práva protistrany.

65. S poukazom na uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Súd na záver
poznamenáva, že zamietnutím predmetného návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia

sa nevylučuje právo žalobkyne opätovne podať návrh v prípade potreby vzniku bezodkladnej úpravy
pomerov strán sporu pri zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie.

66. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

67. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.68. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia úspech nemala,
nárok na náhradu trov konania nemá a žalovanému podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, preto
súd žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Protitomutouzneseniujeprípustnéodvolaniedo15dníododňadoručeniauznesenianatunajšomsúde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.