Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 15, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/124/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200491
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Sabadošová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200491.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a z

členov senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek
Radačovský, so sídlom A. X, XXX XX B., IČO: 35 553 961 správca konkurznej podstaty úpadcu RB,
Veľké Kapušany s.r.o. v konkurze, so sídlom: C. XXX/XX, XXX XX D. B., IČO: 36 602 809 zastúpeného
Advokátska kancelária ŽOLDOŠ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO:
53 540 964 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
100804927/2021 zo dňa 11. mája 2021 takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Košice (ďalej aj „správca dane“) vydal rozhodnutie č. 101788663/2020 zo dňa 23.
novembra 2020 (ďalej aj „rozhodnutie správcu dane“ alebo „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým podľa

ustanovenia § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „Daňový poriadok“) za zdaňovacie obdobie august 2012
určený žalobcovi rozdiel dane v sume 244 583,67 eura na dani z pridanej hodnoty (nepriznaný nadmerný
odpočet v sume 191 702,82 eura a vyrubená vlastná daňová povinnosť v sume 52 880,85 eura).

2. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z odôvodnenia rozhodnutí daňových orgánov vyplýva, že
správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie január 2012, marec 2012, apríl

2012, máj 2012, jún 2012, august 2012, október 2012, november 2012, december 2012 na základe
Oznámenia o daňovej kontrole č. 9810401/5/4632570/2014, ktorá začala 04.11.2014, o výsledku ktorej
vyhotovil Protokol č. 102303469/2019 zo dňa 07.10.2019, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 08.10.2019,
čím bola daňová kontrola ukončená. Žalobca sa v stanovenej lehote vyjadril k zisteniam uvedeným v
protokole a predložil ďalšie dôkazy. Správca dane požiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty, na
základe čoho mu žalovaný vo vyrubovacom konaní predĺžil lehotu o 6 mesiacov, t.j. do 18.11.2020.
Počas vyrubovacieho konania došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka - RB, Veľké Kapušany

s.r.o.na základe uznesenia Okresného súdu Košice I sp.zn. 32K/3/2020 zo dňa 23.06.2020. Správca
konkurznej podstaty JUDr. Radačovský podal dňa 25.08.2020 žiadosť o prerušenie daňového konania v
súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID- 19. Po ukončení mimoriadnej situácie vo
finančnej oblasti (k 30.09.2020), správca dane určil nový termín prerokovania pripomienok a výsledkovdokazovania na deň 26.10.2020, ktorý bol na žiadosť žalobcu zmenený na deň 16.11.2020. Správca
dane dňa 16.11.2020 prerokoval pripomienky, dôkazy a výsledky dokazovania (zápisnica o ústnom
pojednávaní č.101743274/2020 zo dňa 16.11.2020), ukončil dokazovanie vo vyrubovacom konaní a

dňa 23.11.2020 vydal rozhodnutie č. 101788663/2020, ktorým vyrubil rozdiel dane (ods. 1 rozsudku)
zdaňovacie obdobie august 2012.

3. V rámci daňovej kontroly bolo zistené, že si žalobca neoprávnene uplatnil právo na oslobodenie
od dane, pretože zdaniteľné obchody sa uskutočnili v reťazci dodávateľov a odberateľov, o ktorom

žalobca vedel alebo mohol vedieť, že jej poznačený podvodným konaním vo vzťahu k dani z pridanej
hodnoty. Jednalo sa o dodanie hutného materiálu pre odberateľov v iných členských štátoch, pričom
v zdaňovacom období august 2012 žalobca deklaroval dodanie hutného tovaru maďarskej spoločnosti
ACÉLKER Kft., Kossuth L. 30 - 46, Budapest, IČ DPH HU10487819, v sume 1 467 501,52 eura
(neuznané oslobodenie od dane v sume 244 583,19 eura) podľa faktúr:
- č. FV120254, dátum dodania 31.08.2012, v sume 152 375,00 eur

- č. FV120253, dátum dodania 31.08.2012, v sume 14 672,59 eura
- č. FV120252, dátum dodania 30.08.2012, v sume 102 676,20 eura
- č. FV120251, dátum dodania 28.08.2012, v sume 28 186,35 eura
- č. FV120250, dátum dodania 30.08.2012, v sume 74 707,00 eur
- č. FV120249, dátum dodania 27.08.2012, v sume 72 296,39 eura

- č. FV120248, dátum dodania 24.08.2012, v sume 13 203,13 eura
- č. FV120247, dátum dodania 28.08.2012, v sume 45 775,55 eura
- č. FV120246, dátum dodania 28.08.2012, v sume 13 764,03 eura
- č. FV120256, dátum dodania 31.08.2012, v sume 58 757,35 eura
- č. FV120255, dátum dodania 31.08.2012, v sume 191 770,60 eura

- č. FV120240, dátum dodania 21.08.2012, v sume 136 416,70 eura
- č. FV120239, dátum dodania 15.08.2012, v sume 49 211,41 eura
- č. FV120238, dátum dodania 13.08.2012, v sume 17 016,00 eura
- č. FV120237, dátum dodania 10.08.2012, v sume 33 672,36 eura
- č. FV120236, dátum dodania 03.08.2012, v sume 13 736,14 eura

- č. FV120234, dátum dodania 01.08.2012, v sume 70 795,96 eura
- č. FV120232, dátum dodania 09.08.2012, v sume 29 196,81 eura
- č. FV120243, dátum dodania 24.08.2012, v sume 58 990,87 eura
- č. FV120245, dátum dodania 27.08.2012, v sume 25 908,77 eura
- č. FV120244, dátum dodania 24.08.2012, v sume 164 553,30 eura

- č. FV120242, dátum dodania 23.08.2012, v sume 84 747,03 eura
- č. FV120241, dátum dodania 21.08.2012, v sume 15 071,98 eura.

4. Správca dane zistil, že žalobca v roku 2012 obchodoval s hutným materiálom - najmä s betonárskou
oceľou, plechovými tabuľami, oceľovými zvitkami a profilmi (joklovinou). V preverovanom zdaňovacom

období v obchodnej činnosti vykazoval nákup hutného materiálu - betonárskej ocele poľského pôvodu
(CELSA HUTA Ostrowiec Sp. z.o.o.), jokloviny českého a poľského pôvodu, plechových zvitkov a tabúľ
zo Slovenska (U.S. Steel Košice, s.r.o., BE Group Slovakia s.r.o.) a tretích krajín, pričom tento tovar
následne predával do Maďarska (spoločnostiam ACÉLKER Kft.).

5. Z predložených a získaných dokladov, vyhľadávacou činnosťou správcu dane v spolupráci s OČTK
a príslušnými orgánmi iných štátov vyplynulo, že spochybnené obchody s hutným materiálom v
preverovanou zdaňovacom období mali prebiehať v obchodných reťazcov spoločností s predmetom
fakturácie:
Betonárska oceľ :

CELSA HUTA Ostrowiwc Sp. z.o.o.› ? › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › ACÉLKER Kft. › Rumex s.r.o.
Plechové tabule a zvitky :
a) tretie krajiny › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › ACÉLKER Kft. › Komplex Acél Kft.
b) U.S. Steel Košice s.r.o. › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › ACÉLKER Kft. › Vas-Ferro Kft. › Komplex Acél
Kft. › Stelwork-trade Kft.

c) U.S. Steel Košice s.r.o. › BE Group Slovakia s.r.o. › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › ACÉLKER Kft. › Vas-
Ferro Kft. › Komplex Acél Kft. › Stelwork-trade Kft.
d) U.S. Steel Košice s.r.o. › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › ACÉLKER Kft. › Vas-Ferro Kft. › Carboferr Zrt.
Joklovina :ČR (?) › AMD HU › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › ACÉLKER Kft. › Salzgitter Kft. › Kesz Ipari Gyartó Kft.

6. Správca dane dňa 11.11.2014 pojednával s konateľom žalobcu Rudolfom Bodnárom, ktorý svoje

vyjadrenie doplnil písomne dňa 21.11.2014 a žalobca predložil zostavy a evidencie z vlastného
účtovného programu (na technickom nosiči dát - USB). Konateľ uviedol, že žalobca sa zaoberá
obchodovaním s hutným tovarom od roku 2006, štandardne riešil objednávky v objeme 500 - 2000 ton,
pri podnikaní využíval skladové priestory spoločnosti Ferroport Kft., výrobné priestory spoločnosti JP
Fémker Kft. a skladové priestory na deliacom centre v Strážskom. Správca dane za účelom úplného

a presného zistenia skutkového stavu vykonal rozsiahle dokazovanie, ktorým preveroval zdaniteľné
obchody nielen u žalobcu, jeho priameho dodávateľa a odberateľa, ale aj u ďalších spoločností zistením
vo fakturačných reťazcoch s hutným tovarom, maďarských skladovacích a prepravných spoločnostiach,
sprostredkovateľskej spoločnosti, pričom v záujme komplexného posúdenia ekonomickej činnosti
daňového subjektu zohľadnil aj jeho činnosť vykonávanú v zdaňovacích obdobiach v rokoch 2011 a
2013.

7. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí poukázal na jednotlivé zistenia, ktoré zhrnul a vyhodnotil
nasledovne:
- žalobca za rok 2012 vykázal na dani z príjmu právnických osôb stratu 25 812,52 eur (pri vykázaných
príjmoch 17 988 724,00 eur), ktoré sa mu vrátili, čím došlo k vzniku preplatku zo zaplatených preddavkov

za rok 2012, v priebehu roka 2012 si uplatnil nadmerné odpočty DPH v sume 1 797 500,00 eur,
- najväčší podiel na uplatnených nadmerných odpočtov z tuzemska mal nákup hutného tovaru od
spoločnosti U.S. Steel Košice, s.r.o., BE GROUP Slovakia s.r.o.,
- dodávateľmi hutného tovaru boli nepochybne ekonomicky silní obchodní partneri zväčša priamo
výrobcovia(U.S.SteelKošice,s.r.o,CELSAHUTAOstrowiecSp.z.o.o.),aleboobchodnícinadnárodných

spoločností - (ArcelorMittal, či BE Group),
- tovar nakúpený od vyššie uvedených spoločností žalobca následne predával do Maďarska, pričom
predaj hutného tovaru maďarským odberateľom činil až 90,44% z celkového objemu dodávok,
- žalobca v roku 2012 vystavil faktúry s oslobodením od DPH maďarským odberateľom v sume cca 15,8
milióna eur a priamo od týchto maďarský odberateľ dostal zaplatené cca 2,2 milióna eur, pričom v tejto

sume boli zahrnuté aj doplatky za nezaplatené faktúry z roku 2011,
- na svojom obchodnom účte (vedenom v EUR a HUF) prijal žalobca v roku 2012 úhrady od obchodných
spoločností, s ktorými v roku 2012 nemal priamy obchodný vzťah, ale v čase vystavovania faktúr
s oslobodením od DPH ich uvádzal na prepravných dokladoch (JP Fémker Kft., DUTRADE Zrt., Budafér
Zrt.) v sume cca 13,8 milióna eur,

- v prijatých úhradách od maďarských spoločností v roku 2012 boli zahrnuté aj doplatky za nezaplatené
faktúry z roka 2011,
- predmetom dodania v preverovanom období bol rôzny hutný tovar:
- betonársku oceľ poľského pôvodu CELSA HUTA Ostrowies Sp.z.o.o.) žalobca expedoval s časovým
odstupom do Maďarska - vyhotovil faktúry pre spoločnosť ACÉLKER KFT. a následne bol tento tovar

prepravený späť do Martina do skladu spoločnosti BE Group Slovakia s.r.o.,
- plechové zvitky slovenského výrobcu (U.S. Steel Košice, s.r.o.) nadobudol žalobca priamo (od U.S.
Steel Košice, s.r.o.) alebo cez dodávateľa BE Group s.r.o. Slovakia s.r.o. následne ich fakturoval
zmiznutému obchodníkovi ACÉLKER Kft. a tento tovar bol s časovým odstupom v účelových
fakturačných reťazcoch prepravený späť na Slovensko,

- dodanie plechov ukrajinského výrobcu žalobca v auguste 2012 fakturoval spoločnosti ACÉLKER Kft.
- joklovina českého a poľského pôvodu bola na Slovensko dovezená z adresy st. Manfred 5-7 Budapešť,
aby sa následne vrátila späť na tú istú adresu, žalobca vystavil faktúry pre nastrčeného obchodníka
ACÉLKER Kft.,
- rozsiahlym preverovaním tovaru bolo zistené, že žalobca každú dodávku hutného tovaru do Maďarska

zasielal inému obchodníkovi než akému vystavoval faktúry s oslobodením od DPH,
- v októbri a novembri 2012 boli k jednej preprave toho istého tovaru (oceľových zvitkov od výrobcu
U.S. Steel Košice, s.r.o.) objednanej spoločnosťou BE Group s.r.o. vystavené dva CMR doklady - jeden
CMR doklad deklaroval vykládku tovaru v Ostrave, ČR pre odberateľa BE Group Logistics CZ s.r.o. (aj
keď v daný deň nebola realizovaná preprava do Čiech) a ďalší CMR doklad, v ktorom bol ako príjemca

uvedený žalobca, deklaroval vykládku toho istého tovaru do Maďarska pre spoločnosť ACÉLKER Kft.
Preverovaním bolo zistené, že časť tohto hutného tovaru (slovenského výrobcu) sa vrátila z Maďarska
späť na Slovensko (v ďalšom fakturačnom reťazci),- z výpovedí svedkov - vodičov vozidiel, ktorí v preverovaných zdaňovacích obdobiach prepravovali
hutný tovar vyplynulo, že tento bol expedovaný žalobcom do Maďarska a následne bol bez opracovania
prepravený z Maďarska späť na Slovensko, na sklad prvého dodávateľa žalobcu - BE Group s.r.o.,

- z preverovaných dokladov vyplynulo, že tovar (plechové tabule dovezené z tretích krajín) bol
prepravený a uskladnený v Maďarsku skôr, ako ho colný úrad v tuzemsku prepustil do režimu voľný
obeh. Písomné povolenie k prevodom práva na maďarskom sklade dával žalobca (napr. hutný tovar,
ktorý mal byť prepustený do voľného obehu 20.11.2012 na vozidle s EČV E.), alebo v Maďarsku v sklade
bol tovar evidovaný už dňa 19.11.2012,

- pochybnosti správcu dane v súvislosti s preverovanými obchodmi neodstránili ani svedkovia, ktorí boli
vypočutí počas daňovej kontroly. Bývalý zamestnanec F. G. D. potvrdil, že bežne nakupovali tovar z
Maďarska, ktorý následne do Maďarska expedovali, F. H. B. potvrdila, že tie isté osoby komunikovali
v mene maďarských odberateľov ACÉLKER Kft., INKURENCIA Kft., TK- Vas Kft., Vas-Ferro Kft., tiež
uviedla, že pokyny pre maďarský sklad dával konateľ daňového subjektu. Žalobca podľa svedkýň F. H.
B. a I. E. zaznamenával do fakturačného systému EČV vozidiel, ktoré prepravovali tovar, čo je v rozpore

s vyjadrením žalobcu, ktorý reagoval na výzvu správcu dane zo dňa 25.07.2019,
- konateľ žalobcu Rudolf Bodnár potvrdil, že dával pokyny, resp. povolenia maďarskému skladu k
následnému pohybu tovaru, a že vodiči, ani jeho dodávatelia nemali vedomosť o jeho zmluvných
vzťahoch k skladom v Maďarsku,
- v dokladoch žalobcu sa nachádzali vybielené údaje o odberateľovi v certifikátoch od výrobcu (U.S.

Steel Košice, s.r.o.), ktoré súviseli s fakturačným pohybom od žalobcu na maďarských zmiznutých
obchodníkov,
- zo zostáv, ktoré žalobca predložil na začiatku daňovej kontroly, vyplývali rozdiely v objeme finančného
vysporiadania faktúr vystavených pre odberateľské spoločnosti (napr. faktúra vystavená pre spoločnosť
ACÉLKER Kft. č. FV120252 v sume 102 676,20 eur bola vysporiadaná účtovným dokladom ID12009 zo

dňa 25.09.2012 v sume 18 686,72 eur), pochybnosti vyvoláva aj odlišný spôsob účtovania postúpenia
pohľadávok prvého odberateľa na druhého maďarského odberateľa,
- finančné vysporiadanie odberateľských faktúr do deklarovaných obchodov zapojené spoločnosti riešili
aj v roku 2012 postupovaním pohľadávok, pričom deficit neuhradených pohľadávok sa v porovnaní s
rokom 2011 v roku 2012 zdvojnásobil a v roku 2013 bol dokonca štvornásobný,

- zistenia o spôsobe úhrad za faktúry podporujú záver správcu dane o neprehľadnosti platieb a účelovej
neprehľadnosti priraďovania platieb k faktúram pre sporných odberateľov,
- odpovede maďarskej finančnej správy na žiadosť o MVI neodstránili pochybnosti správcu dane.
Maďarské odberateľské spoločnosti podľa maďarských správcov dane nevykonávali reálnu ekonomickú
činnosť, vykazovali vysoko stratovú činnosť, do fakturačného reťazca boli zapojené iba z dôvodu

vytvorenia práva na odpočítanie dane v iných spoločnostiach (ACÉLKER Kft. STAHL-METAL KOMPLEX
Kft.),dochádzalokznižovaniucientovarov(Vas-FerroKft.),zaslanédokladypreukazujú,žetenistýtovar
bol prefakturovaný medzi personálne prepojenými spoločnosťami (INKURENCIA Kft. ACÉLKER Kft.,
TK- Vas Kft., Vas-Ferro Kft.) a nasmerovaný ďalším maďarským a slovenským obchodníkom. Maďarská
finančná správa uviedla, že má podozrenie na reťaz dodaní a karuselový podvod,

- žalobca svojimi vyjadreniami neodstránil pochybnosti správcu dane, keď nevysvetlil z akého dôvodu:
· udržiaval obchodné vzťahy s takými maďarskými odberateľmi (ACÉLKER Kft., INKURENCIA Kft., TK-
Vas Kft., Vas-Ferro Kft.), ktorí za tovar dlhodobo neplatili,
· týmto maďarským odberateľom nevystavoval zálohové faktúry, pričom zjavne išlo o obchodníkov, ktorí
nemali ekonomické a materiálne zabezpečenie k obchodovaniu s hutným tovarom vo veľkých objemoch,

· neinicioval priame odberateľské vzťahy so silnými maďarskými obchodníkmi (Budafér Zrt., DUTRADE
Zrt., A-HID Zrt., ArcellorMittal Distribution Hungary Kft.), ak s nimi bol v priamom kontakte v priebehu
celého roka 2011, 2012, keďže tieto spoločnosti boli buď v pozícii jeho dodávateľov alebo s nimi jednal
o platbách za neuhradenie faktúr prvým odberateľom,
· zálohovú platbu zo dňa 07.03.2012 od spoločnosti DUTRADE Zrt., priradil k faktúram vystavených až

v máji 2012 pre iného obchodníka (ACÉLKER Kft.),
· nepožiadal o pridelenie IČ DPH Maďarsku, ak uzatváral zmluvy s maďarskými skladovacími
spoločnosťami a rozhodoval o tom, kedy uskladniteľ môže tovar vyskladniť,
·vnovembri2012expedovalhutnýtovardomaďarskéhoskladuskôr,akobolprepustenýcolnýmúradom
do režimu voľný obeh,

· bol zamestnanec F. D. G., ktorý pracoval pre daňový subjekt do 30.04.2012, uvádzaný ešte v máji 2012
na faktúrach pre maďarských odberateľov ako osoba, ktorá faktúry vystavovala,
· odlišným spôsobom účtoval postúpenie pohľadávok z prvého odberateľa na druhého maďarského
odberateľa v roku 2012 (nebolo účtované na účet 546 a 646),· došlo k vybieleniu údaju v certifikátoch tovaru od U.S. Steel Košice, s.r.o., ktoré sa nachádzali na OČTK
a, ktoré sa týkali tých častí certifikátov, v ktorých bol uvedený názov spoločnosti, ktorej bol certifikát
vystavený,

· zasielal pokyny na ďalší pohyb tovaru maďarskému skladu IDL Sziget Depo Kft.,

8. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že žalobca o zistenom podvodnom konaní v
oblasti DPH vedel, resp. vedieť mal a mohol z týchto dôvodov:
- maďarské odberateľské spoločnosti (ACÉLKER Kft., INKURENCIA Kft., TK- Vas Kft., Vas-Ferro Kft.)

boli personálne prepojené osobami - bratmi J. K. a J. L.,
- u žalobcu neboli zistené žiadne opatrenia, ktoré by uplatňoval pri nákupe a predaji hutného tovaru, aby
sa vyhol svojmu zapojeniu v účelových fakturačných reťazcoch,
- žalobca neukončil obchodnú spoluprácu s maďarskými odberateľmi z dôvodu neuhradenia faktúr v
lehote ich splatnosti, aj keď to bolo súčasťou dohodnutých zmluvných podmienok, čo správca dane
vyhodnotil tak, že daňový subjekt nekonal nezávisle, ale podľa dohodnutého scenára

- tvrdenie žalobcu o tom, že prijatie opatrení z dôvodu neplnenia podmienok zo zmluvy vyplývajúcich
spadá do zmluvnej voľnosti, poukazuje podľa správcu dane na formálnosť zmlúv uzatvorených s
maďarskými odberateľmi a toto tvrdenie súčasne spochybňuje význam a spôsobilosť uzatvorených
zmlúv,
- už od roku 2011 odberateľská spoločnosť INKURENCIA Kft. za tovar neplatila, respektíve pohľadávky

boli postúpené a vysporiadané s oneskorením, napriek tomu žalobca pokračoval v roku 2012 o
obchodnej spolupráci s ďalšími maďarskými spoločnosťami, v ktorých bol konateľom Tóth Bálint
(ACÉLKER Kft.) a neuplatňoval žiadne preventívne opatrenia na zabezpečenie svojich príjmov voči
týmto spoločnostiam (zálohové faktúry),
- žalobca prijal zálohu od tretieho odberateľa (v marci 2012), ale faktúry za tovar vystavil až o 2 mesiace

inej maďarskej spoločnosti, pričom v ložnom liste uviedol ako miesto vykládky adresu spoločnosti, od
ktorej prijal úhradu,
- žalobca vystavil faktúry pre pochybnú maďarskú spoločnosť, aj keď prijal zálohovú platbu od druhého
odberateľa (DUTRADE Zrt.). Žalobca dodával tovar dovezený z tretích krajín pre druhého odberateľa
(DUTRADE Zrt.), pričom druhý odberateľ zaplatil za tovar bez DPH, ale zároveň mu vzniklo aj právo

na odpočítanie DPH,
-maďarskíodberateliapriplatbáchzatovaruvádzaliakoVSodlišnéčíslazálohovýchfaktúr,akopredložil
žalobca, žalobca účtoval tieto platby s odlišnými dátumami,
- rovnako výber ďalších maďarských odberateľov trpí rozpormi s očakávanou obozretnosťou
podnikateľov v obchodnom styku (STAHL-METAL), aj keď žalobca uzatvoril rámcové zmluvy o

obchodnej spolupráci,
- žalobca má zmluvný vzťah k dodacím miestam v Maďarsku, ktoré si v roku 2012 neprenajímal (až v
roku 2013), ale vystavoval písomné povolenia pre maďarské sklady k následnému pohybu tovaru od
tých maďarských odberateľov, ktorým vystavoval faktúry s oslobodením od DPH,
- žalobca disponoval dokladmi o následnom pohybe tovaru,

9. Na základe vyššie uvedených zistení správca dane dospel k záveru, že spoločnosti ACÉLKER
Kft., INKURENCIA Kft.,konali na pokyn žalobcu, ktorý určoval fakturačný pohyb tovaru na druhých,
respektíve tretích odberateľov. Žalobca mal k dispozícii faktúry medzi prvým a druhým odberateľom
(z titulu postúpenia pohľadávok), teda mal vedomosť aj o tom, že u prvých odberateľov dochádza
k znižovaniu cien tovaru (ACÉLKER Kft., INKURENCIA Kft.,METAL XXL Global Kft.). Bez ochoty

žalobcu vystavovať faktúry s oslobodením od DPH na maďarské spoločnosti (pochybné spoločnosti,
bez ekonomického zázemia, vysoko stratové, ktoré v prípade daňovej kontroly neposkytli správcovi
dane doklady o následnom pohybe tovaru, stali sa pre správcu dane nekontaktné), ktoré neboli
príjemcami tovaru, iba vystavovali faktúry, aby nedošlo k obchádzaniu zákona a čerpaniu DPH určenými
spoločnosťami. Informácie od zamestnancov žalobcu, od vodičov priamo zúčastnených na preprave

toho istého tovaru, tiež okolnosti o intenzite postupovaných pohľadávok, ktoré boli zistené iba vo vzťahu
k sporným maďarským odberateľom, tiež okolnosti o pozmeňovaní účtovných zostáv a evidencií počas
daňovej kontroly poukazujú na to, že žalobca nemohol nevedieť o rizikovosti svojich odberateľov, pritom
v priebehu roka komunikoval aj s druhými, respektíve tretími odberateľmi toho istého tovaru (z titulu
potvrdzovania dohôd o postúpení pohľadávok).

10. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom predovšetkým
namietal nezákonnosť dĺžky trvania daňovej kontroly a s tým súvisiaci zánik práva vyrubiť daň z
dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty. Žalobca namietal, že daňová kontrola bola prerušená skôr akozaslané MVI. Zároveň namietal nedostatočne zistený skutkový stav správcom dane, ako aj nesprávne
právne posúdenie prenosu zákonného bremena na žalobcu. V odvolaní ďalej namietal, že správca
dane neuniesol dôkazné bremeno v otázke preukázania zapojenia žalobcu do podvodného reťazca a

v rozpore so zákonom požadoval v konaní od žalobcu preukázanie opaku. Žalobca taktiež namietal,
že protokol neobsahoval náležitosti podľa § 47 písm. a) Daňového poriadku a to, že neobsahoval sídlo
správcu dane.

11.Protirozhodnutiusprávcudanepodalžalobcadňa16.12.2020odvolanie,oktoromrozhodolžalovaný

rozhodnutím č. 100804927/2021 zo dňa 11. mája 2021 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) a podľa § 74
ods. 4 Daňového poriadku prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

12. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že z dôkazov zabezpečených správcom dane je zrejmé,
že žalobca bol zapojený do reťazových transakcií medzi spoločnosťami obchodujúcimi s hutným
materiálom, ktorých účastníkmi boli obchodné spoločnosti z rôznych členských štátov Európskej únie

(predovšetkým Slovensko a Maďarsko, ale aj Poľsko, Česko a Luxembursko), resp. dodávatelia plechov
z tretích krajín. Odberateľmi žalobcu boli najmä maďarské spoločnosti, ktoré tento tovar následne dodali
ďalším maďarským odberateľom a časť tovaru sa následne vracala späť na Slovensko. U dodaní tovaru
do Maďarska si žalobca uplatnil oslobodenie od dane v zmysle § 43 zákona č. 222/2004 Z. z.

13. Žalovaný reagujúc na odvolacie námietky žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že správca dane
narušil systém neutrality DPH, keďže bolo zistené, že DPH nebola odvedená v celom preverovanou
fakturačnom reťazci. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že povinnosť spárovať platby a vystavené faktúry
nie je zakotvená v žiadnom všeobecne záväznom právnom predpise, žalovaný uvádza, že žalobca má
ako účtovná jednotka povinnosť viesť účtovníctvo správne, úplne, preukázateľne a zrozumiteľne (§ 8

zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve). Správca dane, ktorý je pri výkone kontroly povinný verifikovať
doklady, záznamy, ktoré predkladá daňový subjekt, vyzval žalobcu na predloženie uvedených zostáv z
dôvodu, že v účtovníctve daňového subjektu boli zistené nejasnosti a rozpory.

14. Keďže dôkazné bremeno vo veci preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok pre oslobodenie

intrakomunitárnych dodávok tovaru od dane na daňovom subjekte, ktorý si uvedenú úľavu od platenia
dane uplatňuje, bola požiadavka správcu dane, aby daňový subjekt preukázal svoje tvrdenia a
sprehľadnil platby, legitímna. Ako neopodstatnené vyhodnotil žalovaný aj námietky, že správca dane
vychádzal z tvrdení maďarského správcu dane, pričom tvrdenia správcu dane nepredstavujú jeho
preukázané zistenia, ale len citáciu tvrdení iného správcu dane. K tomuto žalovaný uvádza, že žalobca

bol so zisteniami vyplývajúcimi z odpovedí na žiadosti o MVI priebežne a opakovane oboznamovaný,
avšak počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, ani k podanému odvolaniu nepredložil také
dôkazy, ktoré by ho oprávňovali spochybňovať listinné dôkazy a informácie zaslané maďarskou
finančnou správou.

15. V súvislosti s námietkou žalobcu, že správca dane uvádza absolútne neprípustné a právnym
poriadkom nepredpokladané pojmy (missing trader, nastrčený subjekt, silné a slabé spoločnosti),
žalovaný uvádza, že preverovaný tovar bol predmetom kúpy a predaja medzi viacerými obchodnými
spoločnosťami rôznych členských štátov Európskej únie a reťazový obchod je definovaný ako dodávky
tovaru, ktoré nasledujú reťazovite za sebou, pričom v jednom mieste reťazca platiteľov DPH nie je

daň priznaná ani odvedená a príslušný ekonomický subjekt prestane existovať, alebo tento subjekt
nie je možné dopátrať. K takýmto reťazovým obchodom sa vyjadruje aj Súdny dvor Európskej únie
vo svojej judikatúre z ktorej vyplýva, že právo platiteľa, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, na odpočítanie
DPH zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v dodávateľskom reťazci, ktorého sú
tieto plnenia súčasťou sa nachádza iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa

dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo
vzťahu k DPH. Žalovaný túto námietku považuje za neopodstatnenú, keďže v prípade reťazových
obchodov je existencia, respektíve určení obchodníka, u ktorého nedošlo k zdaneniu tovaru, významnou
skutočnosťou pre dôsledne posudzovanie dodávok a zapojených obchodníkov.

16. Žalobca ďalej namietal, že tvrdenie správcu dane o tom, že nepostupoval s náležitou obozretnosťou
je nepravdivé, avšak z dôvodu, že žalobca neobjasnil dôvod svojho uvedeného správania a neuviedol,
aké konkrétne úkony a opatrenia vykonal a prijal, aby zabránil možnej účasti na podvodnom reťazci
zúčastnených subjektov, nie je možné za opodstatnenú považovať ani túto námietku a v preverovanomprípade možno konštatovať, že žalobca nepreukázal, že prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť
vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti.
Žalovaný zdôraznil, že je to práve žalobca, ktorý musí spoľahlivo preukázať svoje tvrdenie o tom, že

obchod bol skutočne realizovaný tak, ako to deklaroval, aby boli jeho nároky uznané ako oprávnené.

17. K námietke nedostatočne zisteného skutkového stavu žalovaný uviedol, že žalobca síce vo
všeobecnej rovine namieta nedostatočne vykonané dokazovanie, ale nekonkretizuje, aké skutočnosti
považuje za nedostatočne zistené a neuvádza ani to, u akého subjektu malo byť vykonané miestne

zisťovanie, ktoré by bolo schopné zvrátiť závery správcu dane. Žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré
by mali takú dôkaznú silu, aby mohli zvrátiť závery správcu dane.

18. K tvrdeniu žalobcu, že sa správca dane nevysporiadal s jeho námietkami prednesenými na
poslednom ústnom pojednávaní, žalovaný uvádza, že zistil, že správca dane sa na ústnom pojednávaní
dňa 16.11.2020 podrobne vyjadril ku všetkým pripomienkam žalobcu uvedeným v jeho vyjadrení k

protokolu zo dňa 18.02.2020. Na ústnom pojednávaní boli žalobcom vznesené aj ďalšie, dovtedy
neuplatnené námietky, avšak bez opory v listinných, či iných dôkazoch a ktoré nemali takú váhu, aby
mohli ovplyvniť, či zmeniť závery správcu dane uvedené v protokole z daňovej kontroly.

19. K rozsiahlej odvolacej námietke, že protokol z daňovej kontroly je nezákonne získaným dôkazným

prostriedkom (nebola dodržaná zákonná lehota na ukončenie daňovej kontroly, poukazovanie na nález
Ústavného súdu SR, k doručeniu protokolu došlo takmer po piatich rokoch od začatia kontroly, protokol z
dôvodu nezákonnosti nemožno v daňovom konaní použiť, správcu dane nerešpektoval maximálnu dĺžku
trvania daňovej kontroly, ako aj zásadu primeranosti a zákonnosti) a že správca dane nezákonne prerušil
daňovú kontrolu žalovaný uviedol v napadnutom rozhodnutí, že v zmysle § 46 Daňového poriadku

daňová kontrola začína dňom uvedeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole, je ukončená
dňom doručenia protokolu a lehota na jej vykonanie je najviac 1 rok odo dňa jej začatia. V danom prípade
daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobia január 2012, marec 2012 - jún 2012, august 2012, október
2012 - december 2012 u daňového subjektu začala dňom uvedenom v riadnom doručenom Oznámení
o daňovej kontrole č. 9810401/5/4632570/2014 zo dňa 14.10.2014, t.j. dňom 04.11.2014. Správca dane

považoval za nevyhnutné preveriť všetkých prvých odberateľov žalobcu, ako aj časť obchodníkov, s
ktorými má žalobca zmluvný alebo finančný vzťah, aj keď fakturačný vzťah s týmito spoločnosťami nebol
verifikovaný a keďže išlo o spoločnosti, ktoré nesídlia v tuzemsku, alebo boli z iných členských štátoch
(prevažne z Maďarska), na získanie informácií nevyhnutných pre správne určenie dane využil inštitút
medzinárodného dožiadania. Správca dane v zmysle tohto ustanovenia daňového poriadku, daňovú

kontrolu prerušil, a to:
-od04.03.2015(rozhodnutieoprerušenídaňovejkontrolyč.9810401/5/395620/2015zodňa23.02.2015
doručené žalobcovi dňa 04.03.2015) do 20.11.2018 (oznámenie č. 102544773/2018 zo dňa 10.12.2018
doručené dňa 13.12.2018 ),
- od 04.01.2019 (rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly č. 100014169/2019 zo dňa 03.01.2019

doručené žalobcovi dňa 07.01.2019) do 10.04.2019 (oznámenie č. 100867417/2019 zo dňa 11.04.2019
doručené dňa 15.04.2019).

20. Z uvedeného žalovaný konštatuje, že z administratívneho spisu je zrejmé, že daňová kontrola
bola riadnym spôsobom začatá, riadne prerušená a riadnym spôsobom aj ukončená. Keďže zákonná

jednoročná lehota na výkon daňovej kontroly by z dôvodu opakovaných prerušení uplynula až dňa
31.10.2019, žalovaný uvádza, že správca dane ukončil daňovú kontrolu v zákonnej lehote určenej na jej
výkon a protokol z nej nadobudol povahu zákonne získaného dôkazu. Nasledujúci deň po dni doručenia
protokolu začalo vyrubovacie konanie. Žalovaný zároveň uvádza, že zo spisového materiálu je zrejmé,
že správca dane počas období, kedy bola daňová kontrola prerušená, zasielal pravidelné urgencie k

odpovediam na ním podané žiadosti o MVI, a to napríklad v dňoch 08.07.2015, 03.11.2015, 19.01.2016,
06.05.2016, 30.11.2016, 28.02.2017, 01.06.2017, 22.08.2017, 27.11.2017, 20.02.2018, 04.06.2018,
25.09.2018. Maďarská finančná správa zasielala každé 3 mesiace čiastočnú odpoveď týkajúcu sa
spoločnosti Vas-Ferro Kft., v ktorej uvádzala, že prebieha kontrola, doklady tejto spoločnosti nie sú k
dispozícii, alebo sa nachádzajú na OČTK v Maďarsku a že konečná odpoveď bude poskytnutá o 3

mesiace. Konečná odpoveď vrátane cca 5000 dokladov bola doručená na šiestich DVD dňa 20.11.2018.

21. K tvrdeniu žalobcu, že správca dane sa nevysporiadal s jeho námietkou, že daňová kontrola bola
prerušená ešte skôr, ako sa začalo konanie o získanie informácií podľa osobitného predpisu, teda kedybola žiadosť o zaslanie žiadosti o MVI zaslaná na Finančné riaditeľstvo SR a kedy Finančné riaditeľstvo
SR zaslalo žiadosť o MVI v súlade so zákonom žalovaný uvádza, že z predloženého spisového materiálu
je zrejmé, že uvedené tvrdenie sa nezakladajú na pravde. Z predloženého administratívneho spisu je

zrejmé, že správca dane sa s uvedenou námietkou vysporiadal na ústnom pojednávaní dňa 16.11.2020.

22. K námietke žalobcu o zániku práva vyrubiť daň žalovaný poukazuje na ustanovenie § 69 ods. 1
Daňového poriadku, podľa ktorého nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane, alebo uplatniť si nárok na
sumu podľa osobitných predpisov po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť

podať daňové priznanie, alebo v ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti
podať daňové priznanie, alebo, v ktorom daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa
osobitných predpisov. Z predloženého spisového materiálu je zrejmé, že lehota podľa § 69 ods. 1
daňového poriadku by správcovi dane uplynula dňa 01.01.2018 (za zdaňovacie obdobie december
2012, by uplynula dňa 01.01.2019), ale v tomto prípade bola daňová kontrola rozhodnutiami správcu
dane prerušená, a to dva krát (od 04.03.2015 do 20.11.2018 a od 04.01.2019 do 10.04.2019). Podľa

§ 61 ods. 5 daňového poriadku v prípade, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú. Z uvedeného vyplýva, že počas prerušenia daňovej kontroly lehota na zánik práva vyrubiť daň
neuplynula a teda správca dane vykonal úkone smerujúci na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, t.j.
doručil daňovému subjektu protokol z daňovej kontroly dňa 08.10.2019, v zákonom stanovenej päťročnej
lehote. Z uvedeného je zrejmé, že ani táto odvolacia námietka nie je opodstatnená.

23. K námietke žalobcu, že protokol neobsahuje náležitosti podľa § 47 písm. a) Daňového poriadku,
keďže neobsahuje sídlo správcu dane, ale sídlo pobočky daňového úradu, žalovaný uvádza, že zmysle
tohto ustanovenia je správcom dane daňový úrad, colný úrad a obec. V danom prípade daňovú kontrolu
vykonal Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce z tohto dôvodu orgánom, ktorý vypracoval protokol

z daňovej kontroly je Daňový úrad Košice, ktorý je orgánom štátnej správy v oblasti daní a poplatkov.
Medzi ďalšie náležitosti protokolu podľa ustanovenia § 47 Daňového poriadku patrí aj uvedenie miesta
vykonania daňovej kontroly. Keďže daňová kontrola DPH za preverované zdaňovacie obdobie roka 2012
bola vykonávaná v priestoroch Daňového úradu Košice, pobočka Michalovce a sídla žalobcu, správca
dane nepostupoval v rozpore s platnými právnymi predpismi, ak v protokole uvádza ako správcu dane

Daňový úrad Košice, pobočka Michalovce. Z uvedeného dôvodu je aj táto námietka daňového subjektu
neopodstatnená a protokol z daňovej kontroly č. 102303469/2019 zo dňa 07.10.2019 je zákonným
dôkazným prostriedkom.

II.
Konanie pred správnym súdom

24. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu zo dňa 15.07.2021 podľa
§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej aj
„SSP“), doručenú na Krajský súd v Košiciach ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd
toho istého dňa a navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného ako aj správcu dane zrušil a vec
vrátil správcovi dane na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať právo na úplnú náhradu trov konania.

25. V prvom rade žalobca namietal prekročenie zákonom stanovenej dĺžky daňovej kontroly a mal za
to, že správca dane v rámci daňovej kontroly využíval prostriedky, ktorými umelo prerušoval daňovú
kontrolu, dožiadania prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií neboli zo strany správcu dane
vypracované kompletne a z tohto dôvodu ich bolo nutné opakovať, pričom údaje správca dane získaval

prostredníctvommedzinárodnejvýmenyinformáciíčiastkovo,vrámcivýkonudaňovejkontrolysprávcom
dane neboli dodržané zákonné lehoty v rámci medzinárodnej výmeny informácií. Tvrdil, že žalovaný
sa žiadnym spôsobom nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí dôvodnosťou, a teda aj zákonnosťou
opakovaných prerušení daňovej kontroly a v konaní sa snažil vyhovoriť na nečinnosť maďarskej
finančnej správy. Nedôvodnosť a neprimeranosť správcom dane zvolených prostriedkov v rámci

daňovej kontroly preukazuje aj tá skutočnosť, že rovnaké informácie správca dane už v rámci inštitútu
medzinárodnej výmeny informácií požadoval od maďarskej finančnej správy za roky 2011 a 2013 a teda
správca dane vykonával nadbytočné úkony, ktoré v konečnom dôsledku neboli dôvodné alebo umelo
predĺžili výsledok daňovej kontroly.26. Žalobca ďalej namietal, že došlo k uplynutiu lehoty pre vyrubenie dane, pretože podľa jeho názoru
sa po právnej stránke nesprávne spája inštitút daňovej kontroly s daňovým konaním. Uviedol, že

protokol o daňovej kontrole nie je rozhodnutím vo veci samej v administratívnom konaní a sám o
sebe nie je individuálnym právnym aktom orgánu verejnej správy, ktorým by správca dane vedel uložiť
žalobcovi akúkoľvek povinnosť. Daňová kontrola a vyrubovacie konanie majú svoje procesné odlišnosti
vo výsledku týchto procesov, ako aj ich priebehu. V rámci daňovej kontroly sa uplatňuje vyhľadávacia
zásada,pričomideokontrolnýprocesvykonávanýziniciatívysprávcudane.Prerušeniedaňovejkontroly

správcom dane v zmysle uvedeného nemalo v prejednávanej veci žiaden vplyv na plynutie lehoty pre
zánik práva vyrubiť daň podľa ustanovenia § 69 Daňového poriadku. Protokol z daňovej kontroly, ako aj
napadnuté rozhodnutie správcu dane boli žalobcovi doručené po uplynutí zákonnej prekluzívnej lehoty
vymedzenej v ustanovení § 69 ods. 1 Daňového poriadku. Vzhľadom na uvedené došlo k podstatnému
porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy.

27. Ďalej v správnej žalobe žalobca namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevykonal
navrhnuté dôkazy vo vyrubovacom konaní. Správca dane si nesplnil po doručení vyjadrenia žalobcu k
protokolu zákony imperatív a nevykonal miestne zisťovanie a ani dokazovanie. Správca dane sa len
nepreskúmateľne obmedzil na tvrdenie, že je pre neho zbytočné vykonať navrhnuté dôkazy, pričom
u žalobcu prebiehali u rovnakého správcu dane za zdaňovacie obdobia roka 2011 daňové kontroly,

ktoré nezistili u žalobcu žiadne pochybenia. Podľa žalobcu správca dane porušil ustanovenie § 3 ods. 9
Daňového poriadku, keďže pri rozhodovaní v skutkovo zhodných prípadoch nevznikali neodôvodnené
rozdiely.

28. Žalobca ďalej namietal, že tvrdenia žalovaného a správcu dane nie sú v súlade so skutočnosťou.

Žalobca považuje tvrdenie správcu dane o nepostupovaní žalobcu s náležitou obozretnosťou za
nepravdivé. Žalobca na ústnom pojednávaní, na ktorom boli prerokované pripomienky žalobcu k
protokolu uviedol, že si v roku 2012 overil svojich odberateľov vo verejne dostupných registroch, ako
aj overil existenciu registrácii odberateľov ako platcov dane z pridanej hodnoty. V roku 2012 nemal ani
jeden z odberateľov vo verejne dostupných registroch ani jeden negatívny záznam o neplnení povinností

voči finančnej správe alebo voči štátu. Správca dane ani žalovaný na tieto tvrdenia žalobcu nijako v
napadnutom rozhodnutí nereagovali, keďže správca dane a ani žalovaný nemajú jediný dôkaz o tom,
aby odberatelia žalobcu mali v roku 2012 akýkoľvek negatívny zápis vo verejne dostupných registroch.
Napokon samotný správca dane ako aj žalovaný zistili, že žalobcovi boli pohľadávky titulom dodania
tovaru uhradené, a to aj prostredníctvom faktoringovej spoločnosti Slovenskej sporiteľne a.s.. Vzhľadom

na uvedené neexistoval v roku 2012 jediný dôvod podozrievať odberateľov žalobcu, ako ani akýkoľvek
dôvod nadobudnutia vedomosti o akomsi správcom dane tvrdenom „podvodnom reťazci“. Správca dane
sa k týmto námietkam žalobcu, ktoré boli prednesené na poslednom pojednávaní pred správcom dane
nevyjadril vôbec, ale nepreskúmateľne uzatvoril, že si žalobca neoveril svojich odberateľov.

29. Ďalšia žalobná námietka sa týkala nepreukázania tvrdenia žalovaného ohľadom údajného
podvodného konania. Žalovaný, ako aj správca dane skonštatovali, že predmetom všetkých
kontrolovaných plnení v jednotlivých zdaňovacích obdobiach bol reálne existujúci tovar, s preukázateľne
vykonanou prepravou, avšak v účelovom fakturačnom reťazci. Žalovaný aj správca dane skonštatovali,
že žalobca mal údajne vedieť alebo mohol vedieť, že dodanie tovaru bolo poznačené podvodným

konaním. Žalobca tvrdí, že preukázal existenciu reálneho zdaniteľného plnenia a predložil správcovi
dane v rámci daňovej kontroly všetky doklady, ktoré je povinný viesť a mať v držbe, vyčerpal tak vlastné
dôkazné bremeno. Túto časť dôkazného bremena žalobca aj podľa tvrdení žalovaného splnil, keďže
ako žalovaný tak aj správca dane vo svojich rozhodnutiach zistili existenciu reálneho zdaniteľného
plnenia. Podľa názoru žalobcu správca dane v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania

nevykonal žiaden vierohodný a objektívny dôkaz o tom, že zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť,
že transakciami uvedenými ako základ dotknutého práva sa podieľala na podvode v oblasti dane z
pridanej hodnoty, ku ktorému malo údajne dôjsť v rámci reťazca dodaní. O uvedenom napokon svedčí
aj tá skutočnosť, že žiadne podvodné konanie do dnešného dňa nezistili ani slovenské ani maďarské
OČTK. Vzhľadom na uvedené správca dane nepreukázal naplnenie predpokladov pre zamietnutie práva

zdaniteľnej osobe na odpočet dane z pridanej hodnoty alebo práva na oslobodenie od tejto dane
pri dodaní v rámci spoločenstva. Správca dane nepreukázal ani existenciu akéhokoľvek podvodného
konania na území Slovenskej republiky ani v inej krajine spoločenstva. Ani k tejto námietke sa žalovaný
v rámci odvolacieho konania preskúmateľne nevyjadril bez jednoznačného dokázania tejto skutočnostinemožno daňovému subjektu nepriznať nárok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Dôkazné
bremeno nesie správca dane, pričom v prejednávanej veci túto skutočnosť správca dane nepreukázal.
V tejto námietke žalobca poukázal na závery judiktatúry súdneho dvora Európskej únie vo veci sp.zn.

C-439/04 a C- 440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL, ktorý je pre správcu dane a žalovaného
záväzný.

30. Poslednou žalobnou námietkou žalobcu bolo nepreukázanie tvrdenia o daňovom podvode. Podľa
žalobcu sa žalovaný žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu prednesenými na

poslednom pojednávaní v daňovom konaní vedenom správcom dane. Správca dane na tieto námietky
nereflektoval priamo na pojednávaní, ale až v napadnutom rozhodnutí. Vysvetlenie pojmov, ktoré
správca dane vysvetľuje v napadnutom rozhodnutí nemá žiadnu logiku a tieto vysvetlenia správcu
dane nemajú žiadne opodstatnenie vo vykonanom dokazovaní. Správca dane si svojvoľne uvádza,
ktorá spoločnosť je silná, ktorá slabá a ktorá je missing trader a na základe toho si správca dane
vyvodzuje svoje svojvoľné závery. Z napadnutého rozhodnutia v podstate nie je zrejmé, čo je dôvodom

nasamotnéneuznanienadmernéhoodpočtuDPH.Správcadanezaložilsvojerozhodnutielennasvojich
domnienkach a na tvrdeniach iného správcu dane. Napadnuté rozhodnutie správcu dane predstavuje
výsledok nezákonne vedeného vyrubovacieho konania, keďže správca dane porušil zákony imperatív
po doručení pripomienok a dôkazov protokolu a nevykonal miestne zisťovanie ani dokazovanie, keďže
si zrejme svojvoľne, úmyselne a účelovo uzatvoril, že pre vyrubenie dane mu stačia jeho dôkazy a

domnienky.

31. V závere žalobca namietal nezákonnosť protokolu o výsledku daňovej kontroly spočívajúcej v
chýbajúcej zákonnej náležitosti (§ 47 písmeno a) Daňového poriadku), keďže protokol neobsahuje sídlo
správcu dane, s ktorou námietkou sa daňové orgány žiadnym spôsobom nevysporiadali, keďže sídlo

pobočky daňového úradu nie je sídlom daňového úradu, ktoré je základnou zákonnou náležitosťou
protokolu.

32. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.10.2021, v ktorom uviedol, že žalobné dôvody
korešpondujú (sú identické) s odvolacími námietkami, s ktorými sa žalovaný podrobne vysporiadal a

žalovaný trvá na svojej argumentácii uvedenej v napadnutom rozhodnutí. Žalobca síce deklaruje svoj
nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného, avšak žiadnym konkrétnym spôsobom nepreukazuje
žiadne skutočnosti ani nepredkladá dôkazy, ktoré by mali viesť k tomu, že závery, ku ktorým dospel
správca dane a žalovaný nie sú správne. Vzhľadom na uvedené žalovaný zastáva názor, že všetky
žalobné dôvody žalobcu nepreukazujú nezákonnosť postupu správcu dane a žalovaného, žalobca

nebol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Z obsahu rozhodnutia jasne
vyplýva, z akých skutočností správca dane ako aj žalovaný vychádzali a akými právnymi úvahami
sa pri rozhodovaní riadili. Postup správcu dane, ako aj žalovaného, nebol v rozpore s platnými
právnymi predpismi. Správca dane pri vyrubení rozdielu dane za preverované zdaňovacie obdobie
postupovalvsúladesplatnýmiprávnymipredpismi.Žalovanýsavodôvodnenínapadnutéhorozhodnutia

dostatočným spôsobom vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré boli obsahom odvolania. Na
základe uvedených skutočností žalovaný navrhuje, aby správny súd žalobu zamietol.

33. Žalobca na vyjadrenie žalovaného reagoval replikou zo dňa 09.12.2021, v ktorej poukázal na to, že
žalovaný sa vo svojom vyjadrení v podstate vôbec nevyjadril k postupu správcu dane, ktorý sa vychyľuje

z elementárneho rámca právnej istoty, pričom tento postup bol napadnutým rozhodnutím žalovaného
aprobovaný. Žalovaný nepredniesol v rámci svojho vyjadrenia žiadne tvrdenia ohľadom namietaných
neprimeraných zásahov správcu dane v rámci daňového konania, ktorých výsledkom je stav, v rámci,
ktorého celkové trvanie daňovej kontroly u žalobcu presiahol takmer päťnásobne zákonné limity na jej
vykonanie. V replike žalobca zotrval na dôvodoch obsiahnutých v správnej žalobe.

34. Replika bola doručená žalovanému dňa 29.03.2022 na dupliku, na ktorú žalovaný nereagoval.

35. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 15. mája 2025, na ktoré sa dostavil právny
zástupca žalobcu. Žalovaný sa z účasti na pojednávaní ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci v

jeho neprítomnosti. Súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného (§ 114 SSP). Zástupca žalobcu na
pojednávaní uviedol, že rozhodnutia daňových orgánov sú nepreskúmateľné pre ich nezrozumiteľnosť.
Správca dane opakovane uvádza v rámci dôvodov na nepriznanie práva na oslobodenie od dane
z pridanej hodnoty tvrdenia o umelých a vykonštruovaných reťazcoch, čo predstavuje dôvod nanepriznanie práva na oslobodenie od dane z dôvodu nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok, no
zároveň správca dane uvádza, že ďalším dôvodom na nepriznanie práva na oslobodenie od DPH
bola údajná účasť žalobcu na daňovom podvode. Kľúčovou právnou otázkou v predmetnej veci je

náležité posúdenie miery dôkazného bremena s ohľadom na dôvod neuznania uplatneného práva
na oslobodenie zrealizovaných obchodov, ktoré zaťažovalo žalobcu v daňovom konaní a v tomto
kontexte aj náležité posúdenie rozsahu a výpovednej hodnoty dokazovania vykonaného správcom dane
a žalovaným. Kľúčové je tiež posúdenie odmietnutia vykonania žalobcom navrhovaných dôkazov v
procese daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Žalovaný a správca dane založili svoje rozhodnutie

jednak na tvrdenom nepreukázaní hmotnoprávnych podmienok a sekundárne aj na účasti žalobcu na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. V prípade sankcionovania účasti na obchodnom
reťazci poznačenom daňovým podvodom alebo v prípade sankcionovania zneužitia práva v daňovej
oblasti ide o situácie, v ktorých hmotnoprávne podmienky priznania týchto práv nie sú sporné. Preto,
ak príslušné orgány na jednej strane konštatujú, že žalobca nepreukázal hmotnoprávne podmienky
oslobodenia od dane a na druhej strane konštatujú, že sa dopustil účasti na obchodnom reťazci

poznačenom daňovým podvodom, vnútorne si odporujú. Orgán finančnej správy Slovenskej republiky
neuznal odpočítanie dane z odberateľskej faktúry vystavenej žalobcom pre svojho odberateľa, a teda
objektívne nemohlo ísť o predchádzajúci článok reťazca. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového
podvodu v zmysle judikatúry súdneho dvora Európskej únie tvoria takzvaný Axel Kittel test existencie
daňového podvodu, ktoré boli špecifikované v rozsudku zo 06.07.2006 v spojených veciach C-439/04

a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling. Tento test správca dane nerealizoval a neuniesol teda
dôkazné bremeno o jeho existencii. Zástupca žalobcu zotrval na žalobnom návrhu.

III.

Aplikované ustanovenia právnych predpisov

36. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov (ďalej len Daňový poriadok), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne

záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv
a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

37. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

38. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

39. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v

daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 19 ods. 1 Daňového poriadku, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo

prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby
na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

40.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.41. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

42. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

43. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku, daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

44. Podľa § 45 ods. 1 písmeno a) bod 1 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva
daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
právo na predloženie písomného poverenia zamestnanca správcu dane na výkon daňovej kontroly.

45. Podľa § 45 ods.1 písmeno a) bod 2 Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva

daňová kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane
služobného preukazu zamestnanca správcu dane, okrem zamestnanca správcu dane, ktorým je obec.

46. Podľa § 45 ods.1 písmeno f) Daňového poriadku, daňový subjekt, u ktorého sa vykonáva daňová
kontrola (ďalej len "kontrolovaný daňový subjekt"), má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane právo

vyjadrovať sa v priebehu daňovej kontroly k zisteným skutočnostiam, k spôsobu ich zistenia alebo
navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim.

47. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu

závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu
podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

48. Podľa § 47 Daňového poriadku, protokol musí obsahovať
a) názov a sídlo správcu dane,

b) číslo konania,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu kontrolovaného daňového subjektu alebo obchodné
meno a sídlo kontrolovaného daňového subjektu, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo
kontrolovaného daňového subjektu pridelené pri registrácii, alebo rodné číslo, ak fyzická osoba nemá
povinnosť registrácie podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu alebo nemá povinnosť evidencie

podľa osobitného predpisu,
d) predmet daňovej kontroly a kontrolované zdaňovacie obdobie alebo kontrolované účtovné obdobie,
e) meno a priezvisko zamestnanca správcu dane, ktorý vykonával daňovú kontrolu,
f) miesto vykonania daňovej kontroly a dátum začatia daňovej kontroly,
g) súpis kontrolovaných dokladov,

h) preukázané kontrolné zistenia a vyhodnotenie dôkazov,
i) vyjadrenia kontrolovaného daňového subjektu podľa § 45 ods. 1 písm. f),
j) dátum vypracovania protokolu,
k)vlastnoručnýpodpisosoby,ktorávyhotovilaprotokol;aksaprotokolvyhotovujevelektronickejpodobe,
neobsahuje vlastnoručný podpis, ale sa autorizuje podľa osobitného predpisu.

49. Podľa 61 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku, správca dane daňové konanie môže prerušiť, ak
sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať
informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.

50. Podľa 61 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30
dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca
dane predĺžiť na nevyhnutný čas.51. Podľa 61 ods. 3 Daňového poriadku, konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o
prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na
poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia

zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto
rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.

52. Podľa 61 ods. 4 Daňového poriadku, správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu
alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo

ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi
účastníkom konania.

53. Podľa 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona
neplynú.

54. Podľa § 65 ods. 1 Daňového poriadku, orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní rozhodne
bezodkladne, najneskôr však do ôsmich dní odo dňa začatia konania, ak to povaha vecí pripúšťa a je tak
možné urobiť na základe dokladov predložených daňovým subjektom; inak rozhodne do 30 dní odo dňa
začatia konania. V osobitne zložitých prípadoch orgán príslušný na rozhodnutie rozhodne do 60 dní.

55. Podľa § 65 ods. 6 Daňového poriadku, lehota na rozhodnutie je zachovaná, ak v posledný deň lehoty
daňový subjekt prevezme rozhodnutie u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie
na poštovú prepravu prostredníctvom pošty alebo poskytovateľa poštových služieb alebo ak odošle
rozhodnutie elektronickými prostriedkami.

56. Podľa 68 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 a
§ 49 ods. 1 a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu; vyrubovacie konanie nezačne,
ak sa výzva podľa § 46 ods. 8 nezasiela. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa
§ 46 ods. 8 vykoná a rozhodnutie vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý začal daňovú

kontrolu. Vyrubovacie konanie po doručení protokolu s výzvou podľa § 49 ods. 1 vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá správca dane, ktorý doručil daňovému subjektu oznámenie podľa § 48
ods. 2. Ak daňovú kontrolu vykonalo finančné riaditeľstvo, vyrubovacie konanie vykoná a rozhodnutie
vo vyrubovacom konaní vydá miestne príslušný správca dane.

57. Podľa 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň
prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania
správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených

dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto
skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty
určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti
alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred

jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca
dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

58. Podľa 68 ods. 6 Daňového poriadku, správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní
určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov 1)vykázať alebo

na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

59. Podľa článku 10 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, žiadaný orgán poskytuje informácie uvedené
v článku 7 a 9 tak rýchlo, ako je to len možné, no najneskôr tri mesiace po dni prijatia žiadosti. Pokiaľ
však žiadaný orgán už uvedenú informáciu má, lehota sa znižuje maximálne na jeden mesiac.

60. Podľa článku 11 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, v niektorých osobitných kategóriách prípadov
si môžu žiadaný a žiadajúci orgán navzájom dohodnúť iné lehoty, ako sú ustanovené v článku 10.61. Podľa článku 12 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, pokiaľ žiadaný orgán nie je schopný odpovedať
na žiadosť v stanovenej lehote, okamžite písomne informuje žiadajúci orgán o dôvodoch, prečo tak
neurobil, pričom uvedie, kedy bude pravdepodobne schopný odpovedať.

62. Podľa bodu 25 Nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010, lehoty ustanovené v tomto nariadení na
poskytovanie informácií sa majú chápať ako maximálne lehoty, ktoré sa nemajú prekračovať, pričom
zásada je taká, že na to, aby bola spolupráca efektívna, by sa informácie, ktoré má už žiadaný členský
štát k dispozícii, mali poskytnúť bez ďalšieho odkladu.

63. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v
daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným
orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

64. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

65. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, daňová povinnosť vzniká

dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom
ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti
do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra
nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania
deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň

odovzdania tovaru nájomcovi.

66. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, právo odpočítať daň z tovaru
alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

67. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, platiteľ môže odpočítať od
dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako
platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a)vočinemuuplatnenáinýmplatiteľomvtuzemskuztovarovaslužieb,ktorésúalebomajúbyťplatiteľovi
dodané,

b) ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12,
c) ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a,
d) zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

68. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

IV.
Právne posúdenie veci správnym súdom

69. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01. júna 2023 daná

právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená
na Krajskom súde v Košiciach pod sp. zn. 8S/124/2021. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci
príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod
sp. zn. KE-8S/124/2021.

70.SprávnysúdvKošiciachkonajúcprimárnepodľaust.§177anasl.SSP,pozistení,žesprávnažaloba
bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý
predchádzal jeho vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a žalobu v súlade s §
190 SSP zamietol.71. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli
predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd

poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

72. Správny súd už v inom jeho konaní (sp. zn. KE-6S/67/2021) prejednal vec, v ktorej vystupoval ten istý
žalobca a žalovaný, a ktorá sa týkala totožného predmetu konania, kedy predmetom súdneho prieskumu
bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100811528/2021 zo dňa 12.05.2021, ktorým

bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane o vyrubení rozdielu dane žalobcovi v sume 40 373,68 eur na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2012. Zhodnosť aktuálne súdenej veci s vecou
už rozhodnutou vyplýva aj zo skutočnosti, že správca dane vykonal daňovú kontrolu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobia január, marec až jún, august a október až december 2012, ktorú začal
na základe Oznámenia č. 9810401/5/4632570/2014. Výsledky uvedenej daňovej kontroly správca dane
zhrnul v Protokole z daňovej kontroly č. 102303469/2019 zo dňa 07.10.2019, ktorý bol podkladom pre

rozhodnutie v aktuálne súdenej veci, ako aj veci už rozhodnutej.

73. Dôvody, ktoré sú uvedené v správnej žalobe vo veci vedenej pod sp. zn. KE-6S/67/2021 sú zhodné
so žalobnou argumentáciou žalobcu uvedenou v správnej žalobe, na základe ktorej začalo toto súdne
konanie. Predmetom súdneho prieskumu v oboch týchto veciach je posúdenie zákonnosti vyrubenia

rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty žalobcovi za príslušné zdaňovacie obdobia a to január a
august 2012. Správca dane, ako aj žalovaný v oboch prípadoch dospeli k záveru o účasti žalobcu na
obchodných reťazcoch poznačených daňovým podvodom, pričom v oboch prípadoch bola priamym
odberateľomžalobcuspoločnosťACÉLKERKft.Vzhľadomktomu,ževtomtosúdnomkonanísažalobca
domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a tiež rozhodnutia správcu dane, u ktorých sa vychádzalo

z rovnakých dôkazných informácií a podkladov, ako v prípade rozhodnutí žalovaného a správcu
dane, ktorých zrušenie navrhol žalobca správnemu súdu vo veci vedenej pod sp. zn. KE-6S/67/2021,
a skutkovými a právnymi okolnosťami ide o zhodné prípady, správny súd pri svojom rozhodovaní
vychádzal z dôvodov uvedených v rozsudku správneho súdu v označenom konaní. Formálny rozdiel
spočíva len v tom, že v tomto preskúmavanom prípade sa správny súd mal zaoberať zákonnosťou

vyrubenia rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty za iné zdaňovacie obdobie (august 2012), pričom
vo vzťahu k tejto rozdielnosti tu konajúci senát správneho súdu ďalej dopĺňa vlastné úvahy.

74.Akoužboloskôrspomenuté,žalobnédôvodyaichformuláciavobochsprávnychsúdnychkonaniach
(sp. zn. KE-6S/67/2021 a predmetné súdne konanie), nevykazujú medzi sebou žiadne odchýlky. Takisto

aj procesný postup daňových orgánov týkajúci sa zdaňovacieho obdobia január 2012 bol zhodný s
ich postupom pri zdaňovacom období august 2012. Na základe uvedených skutočností správny súd
v zmysle § 140 SSP súd poukazuje na totožný rozsudok č. k. KE-6S/67/2021-125 zo dňa 22.10.2024
aj na toto súdne konanie, pričom uvedený rozsudok je súčasťou súdneho spisu na čl. 124 a nasl.

75. Vo vzťahu k uplatneniu inštitútu daňového podvodu na dodania, ktoré boli v rámci zdaňovacieho
obdobia realizované medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou Acelkér Kft správny súd dopĺňa
nasledovné.

76. Z hľadiska objektívneho testu rozhodnutia daňových orgánov identifikujú, že k daňovému úniku došlo

na úrovni obchodnej spoločnosti Acelkér Kft v roku 2012. V tomto smere poukazuje na informácie zistené
odpoveďou na žiadosť o MVI č. 181961/2016 zo dňa 17.02.2016. Ustálenie rozsahu vzniku daňového
úniku na článku reťazca dodaní Acelkér Kft možno považovať do určitej miery za rámcové. Maďarská
finančná správa uviedla, že daňové priznania tejto spoločnosti za roky 2011-2013 boli predložené
správne,avšakpovinnosťzaplatiťdaňnebolatoutospoločnosťousplnenáamánedoplatky. Zároveňboli

zistené rozdiely medzi údajmi nahlásenými v systéme VIES a v podaných daňových priznaniach. Keďže
sa jednalo o priameho odberateľa žalobcu bolo nepochybné, že dodania žalobcu bezprostredne súvisia
s dodaniami na tomto článku reťazca. Obdobie roku 2012 zahŕňa kontrolované zdaňovacie obdobie na
strane daňového subjektu. Z týchto dôvodov považoval správny súd splnenie prvých dvoch podmienok
objektívnej stránky testu daňového podvodu žalovaným za preukázané.

77. Z hľadiska posúdenia toho, či daňový únik bol dôsledkom podvodného konania zo strany obchodnej
spoločnosti Acelkér Kft žalovaný a správca dane najmä zistili, že:- žalobca vystavil daňový v roku 2012 faktúry s oslobodením od DPH maďarským odberateľom v sume
cca 15,8 milióna € a priamo od týchto dostal zaplatené cca 2,2 milióna €, v tejto sume boli zahrnuté aj
doplatky za nezaplatené faktúry z roku 2011, pričom deficit neuhradených pohľadávok sa v porovnaní s

rokom 2011 v roku 2012 zdvojnásobil a v roku 2013 bol dokonca štvornásobný;
- žalobca prijal úhrady od obchodných spoločností, s ktorými nemal priamy obchodný vzťah, ale v čase
vystavovania faktúr ich uvádzal na prepravných dokladoch (JP Fémker Kft., DUTRADE Zrt., Budafér
Zrt.) v sume cca 13,8 milióna €;
- obchodné reťazce mali pochybný charakter, keďže:

o betonársku oceľ poľského pôvodu (CELSA HUTA Ostrowies Sp.z.o.o.) žalobca expedoval
do Maďarska - vyhotovil faktúry pre spoločnosť ACÉLKER KFT. a následne bol tento tovar prepravený
späť do Martina do skladu spoločnosti BE Group Slovakia s.r.o.;
o plechové zvitky slovenského výrobcu (U.S. Steel Košice, s.r.o.), nadobudnutý priamo alebo
sprostredkovane cez dodávateľa BE Group Slovakia s.r.o. žalobca fakturoval spoločnosti ACÉLKER
Kft., pričom tento tovar bol s časovým odstupom v účelových fakturačných reťazcoch prepravený späť

na Slovensko;
o plechy ukrajinského výrobcu žalobca fakturoval spoločnosti ACÉLKER Kft.,
o joklovina českého a poľského pôvodu bola na Slovensko dovezená z adresy s Manfred 5-7 Budapešť,
aby sa následne vrátila späť na tú istú adresu, pričom žalobca vystavil faktúry pre spoločnosť ACÉLKER
Kft.,

- každá dodávka hutného tovaru do Maďarska bola zaslaná inému obchodníkovi než akému bola
vystavená faktúra,
- podľa vodičov prepravných vozidiel bol tovar expedovaný žalobcom do Maďarska a následne bol bez
opracovania prepravený späť na Slovensko, na sklad prvého dodávateľa žalobcu - BE Group s.r.o.,
- plechové tabule dovezené z tretích krajín boli prepravené a uskladnené v Maďarsku skôr, ako ich colný

úrad v tuzemsku prepustil do režimu voľný obeh;
- podľa svedkyne F. H. B. v mene maďarských odberateľov ACÉLKER Kft., INKURENCIA Kft., TK- Vas
Kft., Vas-Ferro Kft. mali so žalobcom komunikovať rovnaké osoby, pokyny pre maďarský sklad dával
konateľ žalobcu;
- konateľ žalobcu dával pokyny maďarskému skladu k následnému pohybu tovaru, pričom vodiči, ani

jeho dodávatelia nemali vedomosť o jeho zo zmluvných vzťahov k skladom v Maďarsku,
- v dokladoch žalobcu sa nachádzali vybielené údaje o odberateľovi v certifikátoch od výrobcu (U.S.
Steel Košice, s.r.o.), ktoré súviseli s fakturačným pohybom od žalobcu na maďarských zmiznutých
obchodníkov,
- rozdiely v objeme finančného vysporiadania faktúr vystavených pre odberateľské spoločnosti a odlišný

spôsob účtovania postúpenia pohľadávok prvého odberateľa na druhého maďarského odberateľa,
- maďarské odberateľské spoločnosti nevykonávali reálnu ekonomickú činnosť, vykazovali vysoko
stratovú činnosť, u týchto dochádzalo k znižovaniu cien tovarov (Vas-Ferro Kft.), zaslané doklady
preukazujú, že ten istý tovar bol prefakturovaný medzi personálne prepojenými spoločnosťami
(INKURENCIA Kft. ACÉLKER Kft., TK- Vas Kft., Vas-Ferro Kft.) a nasmerovaný ďalším maďarským a

slovenským obchodníkom.

78. Diskrepancie v cene tovaru, prípadne porušovanie predpisov (v tomto prípade colného práva)
sú relevantnými indikátormi ohľadom existencie podvodného konania v reťazci dodania. Za nie
menej podstatné správny súd považoval aj spôsob fungovania jednotlivých reťazcov, spočívajúci napr.

v dlhodobom neuhrádzaní vystavených faktúr, resp. ich úhrade inými spoločnosťami než odberateľom,
skutočné dodanie tovaru iným spoločnostiam než tým, ktoré boli uvedené na faktúre ako odberateľ,
rozhodovanie žalobcu o ďalšom osude tovaru v Maďarsku a pod.

79. Zároveň otázku týkajúcu sa prvkov podvodného konania v konaní na strane obchodnej spoločnosti

Acelkér Kft možno hodnotiť nie len vo vzťahu k jej odberateľom, ale taktiež vo vzťahu k jej dodávateľom
a teda vo vzťahu k samotnému žalobcovi. Hodnotenie týchto prvkov v konaní na strane Acelkér Kft do
určitej miery splýva s hodnotením subjektívnej stránky testu daňového podvodu na strane žalobcu.

80. Podľa názoru správneho sudu dokazovanie vykonané v administratívnom konaní bolo dostatočné na

prijatie záveru o tom, že na úrovni obchodnej spoločnosti Acelkér Kft sa vyskytol daňový únik za obdobie
august 2012, ktorý nebol výsledkom bežného podnikateľského zlyhania, ale predstavoval podvodné
konanie na úrovni tejto obchodnej spoločnosti. Z týchto dôvodov považoval splnenie vyššie uvedenej
podmienok objektívnej stránky testu daňového podvodu žalovaným za preukázané.81. Vo vzťahu k subjektívnej stránke testu správca dane najmä zistil, že:
- maďarské odberateľské spoločnosti (ACÉLKER Kft., INKURENCIA Kft., TK- Vas Kft., Vas-Ferro Kft.)

boli personálne prepojené osobami - bratmi J. K. a J. L.,
- u žalobcu neboli zistené žiadne opatrenia, ktoré by uplatňoval pri nákupe a predaji hutného tovaru, aby
sa vyhol svojmu zapojeniu v účelových fakturačných reťazcoch,
- žalobca neukončil obchodnú spoluprácu s maďarskými odberateľmi z dôvodu neuhradenia faktúr v
lehote ich splatnosti;

- už od roku 2011 odberateľská spoločnosť INKURENCIA Kft. za tovar neplatila, respektíve pohľadávky
boli postúpené a vysporiadané s oneskorením, napriek tomu žalobca pokračoval v roku 2012 v
spolupráci so spoločnosťou ACÉLKER Kft., v ktorej bol konateľom Tóth Bálint a neuplatňoval žiadne
preventívne opatrenia na zabezpečenie svojich príjmov voči tejto spoločnosti,
-maďarskíodberateliapriplatbáchzatovaruvádzaliakoVSodlišnéčíslazálohovýchfaktúr,akopredložil
žalobca, a tento účtoval tieto platby s odlišnými dátumami,

- žalobca vystavoval písomné povolenia pre maďarské sklady k následnému pohybu tovaru od tých
maďarských odberateľov, ktorým vystavoval faktúry s oslobodením od DPH;
- žalobca disponoval dokladmi o následnom pohybe tovaru,
- žalobca mal k dispozícii faktúry medzi prvým a druhým odberateľom, mal teda vedomosť aj o tom,
že u prvých odberateľov dochádza k znižovaniu cien tovaru (ACÉLKER Kft., INKURENCIA Kft.,METAL

XXL Global Kft.).

82. Na základe vyššie uvedených skutočností aj podľa správneho súdu bolo možné konštatovať,
že spoločnosť ACÉLKER Kft. konala na pokyn žalobcu, ktorý určoval fakturačný pohyb tovaru na
druhých, respektíve tretích odberateľov. Žalobca vystavoval faktúry s oslobodením od DPH na maďarské

spoločnosti, ktoré možno označiť za pochybné (týmto chýbalo ekonomické zázemie, boli vysoko
stratové a za nakúpený tovar dlhodobo neplatili – v tomto prípade možno prihliadať aj na skúsenosť
žalobcu so spoločnosťou INKURENCIA Kft., keďže táto bola s priamym odberateľom ACÉLKER
Kft. personálne prepojená prostredníctvom konateľov), ktoré neboli skutočnými príjemcami tovaru.
Informácie od zamestnancov žalobcu, od vodičov priamo zúčastnených na preprave toho istého tovaru,

tiež okolnosti o intenzite postupovaných pohľadávok, ktoré boli zistené iba vo vzťahu k sporným
maďarským odberateľom poukazujú na to, že žalobca mal prinajmenšom mohol vedieť o rizikovosti
svojich odberateľov.

83. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že žalovaný a správca dane preukázali

splnenie všetkých podmienok vyžadovaných pre uplatnenie inštitútu daňového podvodu v spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty vrátane subjektívnej stránky testu daňového podvodu na strane
žalobcu.

V.
Záver

84.Podľa§168S.s.p.žalovanémupriznásprávnysúdpodľapomerujehoúspechuvovecivočižalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

85. Podľa § 175 ods. 1 S.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

86. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 S.s.p., pretože žalobca nemal v konaní ani len
čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré
by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi
nepriznal.

87. Senát Správneho súdu v Košiciach prijal tento rozsudok pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 S.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods.

1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSPsapodáva(ďalejlen„sťažnostnébody“)anávrhvýrokurozhodnutia.Sťažnostnébodymožnomeniť

len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní
porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu
a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§

440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).