Rozsudok Judgement was issued on Thursday, May 7, 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10Csp/16/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200409
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Sedláková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125200409.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

v Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Michaelou Sedlákovou v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D. E., právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom,
advokátom, F.. B. XXX/XX, XXX XX F., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpenému JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so
sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, G.: XX XXX XXX, o primerané finančné zadosťučinenie vo

výške 700 eur, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 350 eur a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

II. Žalobkyňa m á nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasažaloboudoručenoutunajšiemusúdudňa20.01.2025domáhalaprimeranéhofinančného

zadosťučinenia vo výške 700 eur podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa
z dôvodu, že ako spotrebiteľka bola úspešná v predchádzajúcom spore vedenom na tunajšom súde
pod sp. zn. 11Csp 72/2023, v ktorom súd vyhovel jej žalobe o určenie siedmych neprijateľných
zmluvných podmienok. Predmetný rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 16.02.2024 nadobudol
právoplatnosť v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn. 3CoCsp 17/2024 zo dňa
09.07.2024, právoplatnosť 17.07.2024. V žalobe citovala zmluvné podmienky v Zmluve o úvere č.

XXXXXXX zo dňa 02.04.2009, ktoré boli vyhlásené za neprijateľné. Poukázala na sankčnú a relutárnu
funkciu primeraného finančného zadosťučinenia s tým, že ak má reálne tento inštitút plniť svoj účel
a dané funkcie, nemôže byť nárok priznaný len v symbolickej výške. Nárok vo výške 700 eur odôvodnila
tým, že žalovaný napriek opakovane judikovaným zmluvným podmienkam na nich v priebehu konania
trvala. Žiadala 100 eur za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dodala, že žalovaný sa na jej
úkor aj reálne bezdôvodne obohatil, aj keď len o nízku sumu 16 eur, tak žalovaný sa pokúsil na jej
úkor reálne obohatiť až o sumu 711,37 eura s prísl., keď si nechal vydať rozhodcovský rozsudok

Stálym rozhodcovským súdom spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, rozsudkom sp.
zn. SR 00295/11, zo 16.3.2011 a bol by jej spôsobila ďalšiu škodu na náhrade trov rozhodcovského
konania vo výške 252,91 eura. Na vykonanie rozhodcovského rozsudku podal žalovaný návrh na
vykonanie exekúcie. Nakoľko však rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neprijateľnej zmluvnej
podmienky, neplatnej bianko zmenke, bolo exekučné konanie zastavené uznesením Okresného súdu
Prešov, sp. zn. 85Er/657/2012, EX 16034/12, z 20.11.2020. Bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru určil

OkresnýsúdPrešovrozsudkomsp.zn.11Csp/45/2022,zo14.10.2022,vspojenísrozsudkomKrajského
súdu Prešov, sp. zn. 3CoCsp/4/2023, z 1.6.2023. Žalovaný jej poskytol úver vo výške 350 eur a podľa
zmluvy požadoval zaplatiť celkovú čiastku 696 eur. Už aj podľa samotnej zmluvy, ktorá bola určená zabezúročnú a bez poplatkov, sa žalovaný mienil na úkor žalobkyne obohatiť o sumu 346 eur. Žalovaný
ju tak udržiaval v napätí a neistote uplatňovaním v rozhodcovskom a exekučnom konaní plnení, aj z
neprijateľných zmluvných podmienok, viac ako 10 rokov.

2.Žalovanývosvojomvyjadreníkžalobeneuznalžalobcomvznesenýnároknafinančnézadosťučinenie
ani čo do dôvodu, ani čo do výšky. Žalovaný zdôraznil, že žalobca nijakým relevantným spôsobom
neodôvodnil vznesený nárok na finančné zadosťučinenie. Žalovaný má za to, že žalobcovi finančné
zadosťučinenieneprislúcha,nakoľkoneexistuježiadenrelevantnýdôvodnajehopriznanie.Žiadnaujma,

ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadosťučinenia, žalobcovi nevznikla. Žalovaný by chcel
poukázať na skutočnosť, že ako môže byť poskytnutá dlžníkovi právna ochrana, keď sám je ten, kto
ako prvý porušil svoje povinnosti, nakoľko si neplnil záväzky, ku ktorým pristúpil. Žalovaný má vedomosť
a rešpektuje rozhodnutie vydané v konaní vedenom Okresným Prešov sp. zn. 11Csp/72/2023, zo
16.2.2024,vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduPrešov,sp.zn.3CoCsp/17/2024,z9.7.2024.Žalovaný
považuje vzhľadom na okolnosti prejednávaného prípadu prípadne priznanie náhrady finančného

zadosťučinenia za neprimerane. Žalovaný je ďalej toho názoru, že Žalobcovi žiadna ujma, ktorá by
odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nevznikla a preto jeho priznanie by
malozanásledokspôsobeniehrubejnerovnováhymedziprávamiapovinnosťamiveriteľaaspotrebiteľa,
a to bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Požiadal súd, aby pri posudzovaní žalobcom uplatneného práva
posudzoval konkrétne okolnosti týkajúce sa vzťahu žalobcu a žalovaného a pri rozhodovaní vzal do

úvahy aj konanie žalobcu, ktorý sa domáha vydania finančného zadosťučinenia napriek tomu, že sám
konal v rámci kontraktačného postupu ľahostajne, keď svojim podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom
zmluvy, bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru; nemá k nim žiadne výhrady
a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalobca svojim podpisom na zmluve ďalej prehlásil, že si zmluvu prečítal,
že ju uzatvoril vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok. Za spornú

považuje aj výšku požadovanej náhrady finančného zadosťučinenia.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že právoplatný rozsudok súdu prvej inštancie vydaným v základnom
konaní je prílohou žaloby, pričom jasne deklaruje, že v právnom vzťahu založeným Zmluvou o úvere č.
8630636 zo dňa 02.04.2009 došlo k porušeniu noriem spotrebiteľského práva. V zmysle rozhodnutia

vydaného v základnom konaní je podľa jej názoru evidentné, že na súde úspešne uplatnila porušenie
svojich práv, ako aj povinností žalovaného ustanovených týmto zákonom resp. osobitnými predpismi,
čím naplnila hypotézu právnej normy uvedenú v § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa. Ustanovenie
§ 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa nevyžaduje, aby rozhodnutie súdu v základnom konaní
muselo výslovne obsahovať vo výroku porušenie konkrétneho ustanovenia. V tomto smere poukázala

na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/80/2020 zo dňa 24.08.2022. V žiadnom prípade
nemožnourčenieNZPpovažovaťzasatisfakciu,nakoľkoideozákonnýnárokmajúcizákladvprimárnom
právnom vzťahu, ktorý zavinením žalovaného nebol perfektný a privodil spotrebiteľovi ekonomickú
ujmu. Primeranosť sumy 700 eur je vzhľadom najmä na postoj žalovaného a intenzitu porušenia
spotrebiteľských noriem evidentne daná. Žalovaný nechce niesť akúkoľvek zodpovednosť a porušenie

svojich zákonných povinností alibisticky ospravedlňuje.

4. Na nariadenom pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to vyjadreniami
strán sporu, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 11Csp/72/2023, rozsudkom Krajského súdu
v Prešove sp. zn. 3CoCsp/17/2024, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 00295/11,

uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 85Er/657/2012, rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn.
11Csp/45/2022, rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp/4/2023, zmluvou o úvere zo dňa
2.4.2009, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 2.4.2009 bola uzavretá formulárová písomná zmluva o úvere medzi žalovaným ako veriteľom a

žalobkyňou ako dlžníkom pod č. XXXXXXX. Ňou žalovaný poskytol žalobkyni úver 350 eur za poplatok
346 eur. Žalobkyňa sa zaviazala žalovanému zaplatiť 696 eur v 12 mesačných splátkach po 58 eur
počnúc dňom 21.4.2009. V ďalej časti zmluvy je predformulované prehlásenie o účele poskytnutých
finančných prostriedkov, kde krížikom bol vyznačený „výkon povolania“.

6. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 23.03.2022 domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru,
ako aj vyslovenia deviatich neprijateľných zmluvných podmienok v zmluve o úvere č. XXXXXXX zo
dňa 02.04.2009, ktorú uzavrela so žalovaným. Keďže v žalobe odôvodnila neprijateľnosť len dvoch
zmluvných podmienok, súd rozsudkom č.k. 11Csp/45/2022-62 zo dňa 14.10.2022 vyhovel žalobe ourčenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a tiež žalobe o určenie dvoch neprijateľných zmluvných
podmienok a zvyšok žaloby teda o určenie zvyšných siedmych neprijateľných zmluvných podmienok
súd vylúčil na samostatné konanie. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 15.06.2023.

7. Konanie o vylúčených nárokoch sa viedlo na tomto súde pod sp. zn. 11Csp/72/2023.

8. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 11Csp 72/2023-151 zo dňa 16.02.2024 určil, že:
I. zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 02.04.2009 uvedená vo Všeobecných

podmienkach poskytnutia úveru k Zmluve, v bode 04., v znení: „V prípade, ak bude dlžník v omeškaní
s niektorou splátkou sedem dní a viac, je povinný túto omeškanú splátku uhradiť do rúk mandatára v
hotovosti spolu so zmluvnou pokutou 10 EUR (301,26 SKK) za každý jeden prípad omeškania.“
„V prípade, že dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo
neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky, stáva sa celý dlh splatný okamžite. Dlžník
má možnosť uhradiť štyri po sebe idúce splátky, prípadne len časti štyroch po sebe idúcich splátok,

v oboch prípadoch spolu so zmluvnou pokutou vo výške 20 EUR (602,52 SKK), do rúk mandatára v
hotovosti alebo poukázať na účet veriteľa s možnosťou návratu platenia podľa pôvodného splátkového
kalendára.“, „Dlžník sa zaväzuje uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia
podmienok tejto zmluvy čiastku 2 EUR (60,25 SKK) ako paušálnu náhradu nákladov a administratívy s
tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

II. zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 02.04.2009, uvedené vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, v bode 05., v znení: „Dlžník s veriteľom uzatvára súčasne Dohodu o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov ako formu zabezpečenia uspokojenia pohľadávky veriteľa, ktorej
účinnosť je podmienená neuhradením štyroch po sebe idúcich splátok, keď nastáva splatnosť celého
dlhu. Vo vzťahu k zamestnávateľovi dlžníka preukáže veriteľ skutočnosť, že nastala splatnosť dlhu

prehlásením, v ktorom zároveň vyzve zamestnávateľa na vykonanie dohodnutých zrážok. Dlžník dáva
výslovný súhlas k tomu, aby veriteľ doplnil do čl. 1 písm. b) Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov
aktuálny zostatok dlhu k dátumu, keď bude uvedená dohoda predložená zamestnávateľovi dlžníka.
Dlžník dáva veriteľovi aj súhlas k tomu, aby v jeho mene dopísal do Dohody o zrážkach zo mzdy
údaje o jeho aktuálnom zamestnávateľovi v prípade zmeny zamestnávateľa počas trvania zmluvného

vzťahu.Takistodlžníksúhlasístým,abyzamestnávateľvykonávalzomzdydlžníkadohodnutémesačné
zrážky až do výšky aktuálnej pohľadávky a poukazoval ich na účet veriteľa.“, je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou.
III. zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 02.04.2009, uvedená vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru v bode 06., v znení: „Zmluvné strany sa dohodli na tom, že ak sa stane

splatný celý dlh naraz v zmysle bodu 4 týchto podmienok, dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi úrok z
omeškania vo výške v § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v platnom znení.“
„Dlžník je povinný v prípade porušenia svojich zmluvných povinností uhradiť veriteľovi zmluvnú pokutu
vo výške 312 EUR (9 399,31 SKK), ktorá je určená na úhradu všetkých nákladov vynaložených veriteľom
v súvislosti s vykonaním úkonov smerujúcich k zabezpečeniu dlhu dlžníka.“

„Dlžník sa rovnako zaväzuje uhradiť veriteľovi náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením
práva spôsobom vyplývajúcim z tejto zmluvy, a to najmä, avšak nie výlučne, trovy mediácie, trovy
rozhodcovského konania, trovy súdneho konania, trovy exekúcie, trovy právneho zastúpenia veriteľa
v týchto konaniach a iné veriteľom preukázateľné vynaložené náklady, pri uplatnení svojho práva.“, je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

IV. zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. č. XXXXXXX, zo dňa 02.04.2009, uvedená vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, v bode 13., v znení: „Dlžník uznáva dlžnú sumu vrátane poplatku v celej
výške na základe tejto zmluvy ako svoj dlh voči veriteľovi, čo do dôvodu aj výšky tak, ako je uvedené
v tejto zmluve. Tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné dve tretiny zahŕňajú náklady na
vypracovanieauzatvorenieZmluvyoúveresovšetkouadministratívoustýmspojenou.“,jeneprijateľnou

zmluvnou podmienkou.
V. zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. 8630636, zo dňa 02.04.2009, uvedená vo Všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru, v bode 17., v znení: „Dohoda o vyplnení zmenky: Na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako vystaviteľ) vyplývajúceho z tejto
úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako remitent) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej

niesúvyplnenézmenkovásumaadátumzačiatkuúročeniazmenkovejsumy.Zmluvnéstranysadohodli,
že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí
len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo časť poslednej splátky. Zmenková sumabude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú
ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak,
že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh.“, je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou.
VI. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXX, zo dňa 02.04.2009 uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 20., v znení: „Obidve zmluvné strany sa dohodli v
zmysle§262ods.1Obchodnéhozákonníka,ževšetkyichprávnevzťahysabudúspravovaťobchodným
zákonníkom.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

VII. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Zmluve o úvere č. XXXXXXX, zo dňa 02.04.2009 uvedená vo
Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, v bode 21., v znení: „Obidve zmluvné strany vyhlasujú,
že si túto zmluvu prečítali, že ju uzatvorili slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni, ani za nápadne
nevýhodných podmienok, čo potvrdzujú svojimi podpismi. Strany vyhlasujú, že akékoľvek tvrdenie
dlžníka v budúcnosti o tom, že nebol oboznámený s podmienkami tejto zmluvy bude na jeho ťarchu a
nebude považované za právne relevantné.“, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

9. Súd v predmetnom rozhodnutí poukázal na to, že pokiaľ ide o zmluvnú podmienku týkajúcu sa
zmluvnej pokuty, tá vyžaduje písomnú dohodu jej účastníkov, teda musí byť nepochybné, že predstavuje
zmluvný konsenzus oboch účastníkov zmluvy a musí byť nimi podpísaná. To, že dohoda o zmluvnej
pokute musí mať písomnú formu jasne vyplýva z § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V tomto prípade

však dohoda o zmluvnej pokute bola zakomponovaná len do úverových podmienok, ktoré žalobkyňa
nepodpísala. Navyše ich text bol rozsiahly a neprehľadný, dohoda o zmluvnej pokute nebola žiadnym
spôsobom zvýraznená a ako už súd uviedol, nepochybne nebola individuálne dojednaná, keďže bola
súčasťou formulára spracovanom žalovaným bez možnosti žalobkyne ovplyvniť jeho obsah. Zmluvná
pokuta bola stanovená paušálne bez ohľadu na výšku dlhu a teda umožňuje aj pri nepatrnom omeškaní

spotrebiteľauplatniťvočinemuzmluvnúpokutuvneprimeranejvýške.Zaneurčitúsúdpovažujezmluvnú
podmienku ohľadom platby 2 eur za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto
zmluvy, keďže sa nekonkretizuje porušenie zmluvných podmienok, čo by mohli viesť k zneužitiu tohto
ustanovenia opakovaným zasielaním upomienok aj pri nezávažnom alebo tom istom porušení zmluvnej
podmienky. Obdobnú zmluvnú podmienku súd už určil za neprijateľnú v rozsudku Okresného súdu

Prešov č.k. 24Csp/79/2022-58 zo dňa 17.10.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Prešove 9CoCsp/7/2023-101 zo dňa 27.4.2023. Ohľadom zmluvnej podmienky týkajúcej sa dohody o
zrážkach zo mzdy súd odkázal na odôvodnenie v predchádzajúcom odseku týkajúce sa nedostatku
písomnej formy tejto dohody, keďže aj tá podľa zákona – 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí mať
písomnú formu. Jej zakomponovanie len do úverových podmienok nepodpísaných žalobkyňou znamená

nedodržanie zákonnej písomnej formy dohody. Navyše umožňuje vymôcť aj plnenie, na ktoré žalovaný
nemá nárok, keďže súd už určil právoplatným rozsudkom č.k. 11Csp/45/2022-62, že predmetný úver
je bezúročný a bez poplatkov. Aj v tomto prípade podobná zmluvná podmienka bola vyhlásená za
neprijateľnú rozsudkom Okresného súdu Prešov, ktorý je citovaný vyššie pod č. k. 24Csp/79/2022. K
zmluvnej podmienke uvedenej v bode 06 VPPÚ vo vzťahu k zmluvnej pokute opäť súd poukázal na

nedodržanie písomnej formy dohody, ale aj na neprimeranú výšku zmluvnej pokuty 312 eur a to pri
nekonkretizovanom porušení zmluvných povinností dlžníka, čo znamená, že ide o neurčité dojednanie.
Neprimeranosť výšky zmluvnej pokuty je zrejmá aj z toho, že takmer zodpovedá výške poskytnutého
úveru 350 eur. Záväzok o úhrade všetkých nákladov veriteľa pri uplatnení jeho práva je jednak neurčitý,
ale jeho neprijateľnosť vyplýva aj z toho, že umožňuje vymáhať náklady aj za konanie, v ktorom by veriteľ

nebol úspešný. Uvedená zmluvná podmienka obsahuje aj dohodu o výške úrokov z omeškania dlžníka
podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo je však v rozpore so zákonom, konkrétne § 52 ods. 2
vetou treťou Občianskeho zákonníka. V zmysle citovaného ustanovenia spotrebiteľské právne vzťahy
sa riadia len ustanoveniami Občianskeho zákonníka a teda úprava úrokov z omeškania podľa § 369 ods.
1 Obchodného zákonníka je v rozpore s citovaným zákonným ustanovením a navyše umožňuje priznať

výšku úrokov z omeškania podľa dohody účastníkov v zmluve a teda bez zákonného limitu ako je to
upravené v občianskoprávnych vzťahoch, ktorým je aj vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy a pri ktorých je
limit výšky sankčných 13 11Csp/72/2023 úrokov stanovený v § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v
nadväznosti na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Totožnú zmluvnú podmienku určil za neprijateľnú
aj Okresný súd Poprad v rozsudku č.k. 17Csp/95/2021-289 zo dňa 12.4.2022, ktorý bol potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Prešove 3CoCsp/33/2022-406 zo dňa 6.12.2022. Zmluvná podmienka
týkajúcasadohodnutéhopoplatku,jehočlenenianaúrokaadministratívnenákladyjeneurčitá,pokiaľide
ošpecifikáciuadministratívnychnákladov.Navyšezapoplatokmusíbyťspotrebiteľoviposkytnuténejaké
plnenie a jeho výška musí byť primeraná. Ak tieto atribúty nie sú splnené, spôsobuje to neprijateľnosťdanej zmluvnej podmienky. Súdu z jeho vlastnej činnosti je známe, že výška dohodnutého poplatku
v zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzavretých so spotrebiteľmi sa odvíja od výšky poskytnutého
úveru. Napr. zo spisu 11C/16/2015 vyplýva, že pri úvere 863,04 eur bol poplatok 630,68 eur, zo

spisu 11Csp/244/2017 súd zistil, že pri úvere 300 eur bol poplatok 264 eur a podobne to bolo aj v
iných sporoch. V tomto prípade pri úvere 350 eur bol poplatok 346 eur, čo je takmer 99 % z úveru.
Splatnosť úveru bola dohodnutá na 12 mesiacov. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie
a uzatvorenie zmluvy však nemôže sa odvíjať od výšky úveru a to vedie k záveru, že žalovaný sa
snažil touto úpravou len opticky vyvolať dojem nižšieho úroku, aj keď v skutočnosti administratívny

poplatok, ktorý sa odvíja od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok. Znamená to, že v
skutočnosti v tomto prípade úroková sadzba by činila takmer 99% p.a., čo mnohonásobne prevyšuje
priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách, čo je nepochybne v rozpore s dobrými
mravmi a vedie k záveru o neplatnosti takejto dohody podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Žalovaný sa
touto zmluvnou podmienkou snažil vyhnúť danému záveru cez stanovenie administratívneho poplatku,
čo súd považuje za neprijateľné. Uvedenú zmluvnú podmienku určil za neprijateľnú Okresný súd v

Prešove v rozsudku č.k. 9Csp/203/2016-34 z 5.10.2017, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského
súdu v Prešove 16Co/2/2018-60 zo dňa 22.5.2018. K dohode o vyplnení zmenky súd poukazuje na
to, že umožňuje remitentovi (v tomto prípade žalovanému) vyplniť v zmenke zmenkovú sumu, ktorá
má pozostávať zo všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, teda bez kontroly dôvodnosti
jej výšky, či je v súlade so zákonom a či nesúvisí s neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zmenka

by tak umožňovala vymáhať aj nezákonné plnenie, na ktoré žalovaný nemá zákonný nárok, nakoľko aj
v tomto prípade, ako už súd uviedol, bolo právoplatne rozhodnuté, že žalovaný nemá nárok na úroky
ani poplatky a v tomto spore navyše súd rozhodol o viacerých neprijateľných zmluvných podmienkach,
ktoré žalovanému nepriznávajú nárok na peňažné plnenie v nich upravené. Zákonodarca pri v neskoršej
právnej úprave účinnej od 1.5.2014 zákonom č. 102/2014, ktorým bol novelizovaný zákon č. 250/2007

Z.z. o ochrane spotrebiteľa prijal zákonné ustanovenie v § 5a, ktorým zakázal zabezpečenie záväzkov
spotrebiteľa zmenkou a obmedzil aj možnosť zabezpečenia pohľadávky veriteľa dohodou o zrážkach
zo mzdy, keďže pripustil túto dohodu len vo forme osobitnej listiny a za splnenia ďalších podmienok
– poučenia spotrebiteľa o dôsledkoch jej uzavretia a stanovenie možnosti spotrebiteľa ju odmietnuť.
Uvedenúzmluvnúpodmienkuohľadomdohodyovyplnenízmenieksúdyužurčilizaneprijateľnúnapr.už

spomínaným rozsudkom Okresného súdu Poprad č.k. 17Csp/95/2021, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove 3CoCsp/33/2022. Za neprijateľnú 14 11Csp/72/2023 zmluvnú podmienku ju
považoval aj Okresný súd v Prešove v rozsudku č.k. 29C/162/2014 zo dňa 14.11.2014, s čím súhlasil
aj Krajský súd v Prešove ako to vyplýva z jeho rozsudku 6Co/61/2015 zo dňa 25.6.2015. K zmluvnej
podmienke týkajúcej sa výlučnej aplikácie Obchodného zákonníka súd uvádza, že ide o zmluvné

ustanovenie, ktoré je v rozpore s aktuálnou právnou úpravou - § 52 ods. 2 vetou treťou Občianskeho
zákonníka, ktorý bol doplnený o túto vetu zákonom č. 102/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2015. Ide
o zmluvnú podmienku, ktorá nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
účastníkov zmluvy v neprospech spotrebiteľa, keďže vylučuje použitie Občianskeho zákonníka, ktorého
úprava v zásade je pre spotrebiteľa výhodnejšia ako úprava v Obchodnom zákonníku, napr. v

ustanoveniach o odstúpení od zmluvy, premlčaní alebo úrokoch z omeškania. Súd v tejto súvislosti
poukazuje aj na právny záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR 3MCdo/14/2014 z 21.4.2015,
podľa ktorého vzhľadom na to, že zákon č. 102/2014 Z.z. neobsahuje prechodné ustanovenie k § 52
ods. 2 vete tretej, toto ustanovenie sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred dňom účinnosti
danej právnej normy. Zároveň však súd poukazuje aj na už citovaný § 54 ods. 1 Občianskeho

zákonníka a preto táto zmluvná podmienka je v rozpore s citovaným ustanovením. Ňou bolo upravené,
že všetky vzťahy bez výnimky medzi účastníkmi zmluvy sa budú riadiť Obchodným zákonníkom,
hoci nepochybne uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, ktorá sa posudzuje v zmysle noriem občianskeho
práva. Obchodný zákonník pritom neobsahuje úpravu neprijateľných zmluvných podmienok a teda
možno dospieť k záveru, že cieľom dojednania tejto zmluvnej podmienky zo strany žalovanej, ktorá ju

predformulovala, bolo znemožnenie aplikácie právnych predpisov zameraných na ochranu spotrebiteľa.
Nepochybne preto aj táto zmluvná podmienka, ktorá je navyše v rozpore s aktuálnou právnou úpravou
napĺňa všetky atribúty neprijateľnosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a preto aj v tejto
časti súd žalobe vyhovel. Obdobnú zmluvnú podmienku súdy už určil právoplatnými rozsudkami za
neprijateľnú. Ide napr. o rozsudok tohto súdu č.k. 32Csp/136/2019-85 z 31.3.2021, ktorý bol potvrdený

rozsudkom Krajského súdu v Prešove 5CoCsp/22/2021 z 20.1.2022, rozsudok Okresného súdu Prešov
20Csp/171/2019-65 z 17.8.2020 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 7CoCsp/55/2020
z 24.6.2021, rozsudok Okresného súdu Svidník 1Csp/38/2019 z 2.12.2019 potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove 5CoCsp/14/2020 zo dňa 15.7.2021, rozsudok Okresného súdu Prešov29Csp/135/2019 z 8.4.2020, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 7CoCsp/5/2021 zo dňa
29.4.2021. K poslednej zmluvnej podmienke týkajúcej sa vyhlásenia zmluvných strán súd poukazuje na
to, že účel tejto klauzuly spočíva v tom, že ukladá spotrebiteľovi povinnosť niesť dôkazné bremeno, ktoré

by podľa práva mala niesť druhá strana. Ide o prenesenie dôkazného bremena na spotrebiteľa, čo má
nepochybne neprijateľný účinok vo vzťahu k potencionálnemu uplatneniu jeho práv na súde a u iných
štátnych orgánov, keďže spotrebiteľ už len v dôsledku tejto zmluvnej podmienky môže byť odradený
od prípadného podania podnetov alebo návrhov štátnym orgánom. Aj táto zmluvná podmienka bola už
súdom vyhlásená za neprijateľnú a to právoplatným rozsudkom tohto súdu č.k. 8Csp/100/2022-146 zo

dňa 4.10.2022, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove 9CoCsp/64/2022-202 zo dňa
9.11.2023.

10. Predmetný rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 3CoCsp 17/2024
zo dňa 09.07.2024 a nadobudol právoplatnosť dňa 17.07.2024.

11. Zistený skutkový stav takto právne posúdil:

12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

13. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bol od 1.7.2024 nahradený zákonom č. 108/2004 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa. Podľa jeho prechodného ustanovenia - § 53 ods. 1 ustanovenia tohto zákona sa
použijú na zmluvu uzavretú po 30.6.2024. Vznik právnych vzťahov zo zmlúv uzavretých pred 1.7.2024
a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podľa právnych predpisov účinných do 30.6.2024.

16. S poukazom na vyššie citované prechodné ustanovenie zákona č. 108/2004 Z.z. je potrebné na
posúdenie uplatneného nároku aplikovať predchádzajúci právny predpis, teda konkrétne § 3 ods. 5
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.

17. Podľa 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých

spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

18. V predmetnej právnej veci je nepochybné postavenie strán sporu ako dodávateľa a spotrebiteľa.
Žalovaný v pôvodnom konaní vystupoval ako osoba konajúca v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako fyzická osoba pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Aplikujúc režim zákona č. 250/2007 Z. z. je nutné použiť jeho § 3 ods. 5, podľa ktorého
spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá. Citované ustanovenie

má plniť jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cieľom je predovšetkým odradiť
dodávateľov od protiprávneho konania voči spotrebiteľom. Možno ho však chápať aj ako prostriedok
na vyvolanie aktivity spotrebiteľov domáhať sa ochrany svojich práv proti dodávateľom v prípadoch,
kedy dodávatelia ich práva hrubým spôsobom porušujú. Účelom finančného zadosťučinenia je dovŕšiťochranu porušeného práva spotrebiteľa ako slabšej strany v spotrebiteľských zmluvách spôsobom,
ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 127/2017).

20. Ten istý záver vyplýva aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/107/2021 zo dňa
28.02.2023, ktorý taktiež uviedol, že jedinou podmienkou priznania práva na primerané finančné
zadosťučinenie je úspech spotrebiteľa v súdnom konaní bez ohľadu na to, aké právo spotrebiteľa bolo
porušené. V prípade, ak je spotrebiteľ v základnom konaní úspešný, či už ako žalobca pri domáhaní

sa svojho práva, alebo ako žalovaný pri bránení svojho práva, naplnia sa tak podmienky na priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z.

21.Podľanázorusúdujezákladnárokudaný,akdodávateľporušíosobitnúprávnuúpravupredstavujúcu
normy na ochranu spotrebiteľov, ktorými sú osobitná úprava spotrebiteľských zmlúv v § 52 až 54
Občianskeho zákonníka, zákon o spotrebiteľských úveroch, o finančných službách na diaľku a podobne,

čo sa v danom prípade nepochybne stalo. Okresný súd Prešov rozsudkom v konaní vedenom pod
sp. zn. 11Csp 72/2023 konštatoval porušenie povinností žalovaného, keďže vyslovil 7 neprijateľných
zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 OZ. Nepochybne je preto základ nároku na primerané finančné
zadosťučinenie žalobkyne daný.

22. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba
rozumieť, že súd judikuje v prospech spotrebiteľa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti,
napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku
určí neprijateľnosť konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebiteľskej zmluve
(porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/389/2015). Žiadnu inú podmienku, t. j.

ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola
privodená konkrétna ujma, nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom
dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia), je dôkazné
bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky
škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej

výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia,
neustanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným
kritériom je primeranosť finančného zadosťučinenia. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na
všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadosťučinenia. (rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 127/2017).

23. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia súd posudzoval konkrétne skutkové okolnosti, prihliadol
na závažnosť a intenzitu protiprávneho konania žalovaného, intenzitu trvania a rozsahu nepriaznivých
následkov a na subjektívny prístup oboch strán k protiprávnemu konaniu (porov. rozsudok Okresného
súdu Prešov sp. zn. 11Csp 215/2018 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co

58/2019). Dbal pritom na naplnenie jeho základných funkcií, a to satisfakčnej a sankčnej a to tak, aby
dostatočne odradzovalo od získavania plnení, na ktoré dodávateľovi nárok nevznikol, či už v dôsledku
neplatnosti právnych úkonov, neprijateľnosti zmluvných podmienok, alebo nedodržania zákonných
náležitostí zmlúv o spotrebiteľskom úvere.

24. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia, súd uvádza, že výška primeraného
finančného zadosťučinenia spočíva na voľnej úvahe súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná, pri stanovení
výšky treba, ako už súd vyššie uviedol, vychádzať zo závažnosti porušenia práv, povinností, z okolností
tak na strane žalobcu, ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv, resp. povinností.
Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu,

respektíve na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo
funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť podľa
súdu najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií
spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného
zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.

25. So zreteľom na uvedené je súd je toho názoru, že pokiaľ ide o výšku finančného zadosťučinenia,
považuje za primerané priznanie finančného zadosťučinenia v rozsahu 350 eur (50 eur za každú
neprijateľnú zmluvnú podmienku). Túto sumu považoval súd za primeranú s ohľadom na intenzituzásahu žalovaného do práva žalobkyne ako spotrebiteľky, ktorá svoje právo úspešne uplatnila žalobou
o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky. Priznané finančné zadosťučinenie je teda je určitou
satisfakciou za stav, ktorý musela v dôsledku konania žalovaného trpieť a brániť svoje práva v konaní

pred súdom a je aj sankciou postihujúcou žalovaného, ktorý ako dodávateľ finančnej služby závadne
konal. Súd pri výške zohľadnil aj časové hľadisko, keď žalobkyňa si svoj nárok v základnom konaní
uplatnila až po viac ako 11 rokov od uzavretia zmluvy a taktiež, že zmluvne podmienky neboli voči
žalobkyni aplikované. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že aj napriek tomu, že predmetné zmluvné
podmienky koncipované žalovaným sú opakovane vyhlasované za neprijateľné, žalovaný neprejavil

sebareflexiu,alenaopakvehementnetrvalnazamietnutížaloby(čiužvzákladnomkonaní,akoajvtomto
konaní) a naviac z ľahostajného konania v rámci kontraktačného konania obviňoval samotnú žalobkyňu
v tom smere, že svojim podpisom vyhlásila, že súhlasí s obsahom zmluvy a všeobecných podmienok
poskytnutia úveru, ktoré jej žalovaný predložil na podpis bez akéhokoľvek individuálneho dojednania.
Spotrebiteľ, teda žalobkyňa, pritom ani nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože zákon o
ochrane spotrebiteľa nepriznáva právo na finančné zadosťučinenie v prípade vzniku ujmy, ale už vtedy,

keď jej ujma v nadväznosti na porušenie práv spotrebiteľa vzniknúť mohla, pričom sa úspešne domáhala
ochrany svojich práv. V danom prípade sa žalobkyňa úspešne domohla svojho práva, a teda boli splnené
všetky zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadosťučinenia.

26. S ohľadom na uvádzané okolnosti prípadu, okolnosti porušenia práva, na zohľadnenie princípu

proporcionality, či na samotný zmysel inštitútu primeraného finančného zadosťučinenia, považoval súd
za primeranú a zodpovedajúcu všeobecnej predstave spravodlivosti výšku primeraného finančného
zadosťučinenia v sume sumu 350 eur (50 eur za každú neprijateľnú zmluvnú podmienku, t.j. 7x 50
eur ). Touto sumou budú naplnené všetky funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, a preto v
prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP

nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP. Podľa tohto ustanovenia môže súd priznať náhradu trov
konania v plnej výške aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v žiadanej výške
(porovnajI.ÚS56/2017).Ideoprípady,akvýškanárokuzávisíodúvahysúdu,čojeprípadprejednávanej
veci. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške
priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Procesne úspešná žalobkyňa má teda nárok

na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s čl. 3 a čl. 4 ods.
2 CSP sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súdePrešovpísomnev2vyhotoveniach.Vodvolanísauvediektorémusúdujeurčené,ktohorobí,ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom
sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.