Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/60/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200376
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Monika Hrašnová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200376.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Hrašnovej a členiek

senátu JUDr. Barbory Vrbovej a Mgr. Simony Kočišovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: obec Ľubietová,
Námestie V. Dunajského 1/1, 976 55 Ľubietová, IČO: 00 313 564, právne zastúpeného: Advokátska
kancelária Patajová Pataj s.r.o., so sídlom J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 867 519,
proti žalovanému: Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. MF/018821/2019-243/1090 zo dňa 02.01.2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Súd rozhodnutie žalovaného Ministerstva financií Slovenskej republiky č.

MF/018821/2019-243/1090 zo dňa 18.12.2019 a rozhodnutie Úradu vládneho auditu, pracovisko Zvolen
č. 16/10162/19/043 zo dňa 26.09.2019 z r u š u j e a vec v r a c i a orgánu verejnej správy prvého
stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky (ďalej aj „NKÚ SR“) vykonal u žalobkyne dňa

16.01.2014 kontrolu hospodárenia s finančnými prostriedkami a nakladania s majetkom v subjektoch
štátnej správy a územnej samosprávy v súvislosti s preverením jej postupu pri zadávaní zákazky
„Rekonštrukcia námestia, Obec Ľubietová“. Vykonanou kontrolou zistil porušenia finančnej disciplíny
žalobkyňou, ktoré sú uvedené v protokole č. A.- XXXXXX/XXXX/XXXX/B. zo dňa 16.01.2014.

2. NKÚ SR v súvislosti s preverením postupu žalobkyne pri zadávaní zákazky požiadal Úrad pre verejné
obstarávanie (ďalej aj „ÚVO“) o stanovisko. Na základe zistených skutočností ÚVO vypracoval Protokol

o výsledku kontroly č. XXXX-XXXX/XXXX-C. zo dňa 20.06.2014 (ďalej aj len „Protokol“), v ktorom
posudzoval dodržiavanie zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 25/2006 Z. z.“, príp. „zákon
o verejnom obstarávaní“).

3. Pri kontrole vykonanej NKÚ SR bola tiež preverená oprávnenosť použitia verejných prostriedkov.
V tejto súvislosti NKÚ SR požiadal znalca v odbore stavebníctvo - pozemné stavby, odhad hodnoty

nehnuteľností o vypracovanie znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalecký posudok č. 43/2014
zo dňa 14.08.2014. Vychádzajúc zo všeobecnej hodnoty stanovenej znalcom v uvedenom znaleckom
posudku a zohľadniac percentuálny podiel výdavkov preplatených z nenávratného finančného príspevku(ďalejaj„NFP“)vyčíslilakontrolnáskupinarozdielmedziNFPposkytnutýmnaspolufinancovaniedrobnej
architektúry a oprávnenými výdavkami v sume 26 349,16 Eur.

4. Správa finančnej kontroly Zvolen (ďalej aj „SFK Zvolen“) uložila žalobkyni rozhodnutím č. FZ -
426/767/2015 zo dňa 17.03.2015 povinnosť odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej
disciplíny v sume 26 349,16 Eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, a to čiastku 23 575,56
Eur (prostriedky Európskej únie) na účet Ministerstva financií SR a čiastku 2 773,60 Eur (prostriedky
štátneho rozpočtu SR) na účet Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR. Zároveň rozhodla,

že v prípade nezaplatenia odvodu v stanovenom termíne je žalobkyňa povinná zaplatiť penále vo výške
0,1 % zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s
úhradou uloženého odvodu na účet SFK Zvolen. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva,
že dôvodom uloženia povinnosti odviesť finančné prostriedky vo výške porušenia finančnej disciplíny
bolo zistenie použitia verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, čím došlo k porušeniu finančnej
disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 523/2004 Z.
z.“). Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako poskytovateľ a žalobkyňa ako prijímateľ
uzatvorili dňa 10.10.2011 Zmluvu o poskytnutí NFP č. Z2214012050901 v znení dodatku č. 1 zo dňa
24.01.2012 a dodatku č. 2 zo dňa 25.02.2013 (ďalej aj „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie
NFP na realizáciu aktivít: „Rekonštrukcia námestia, Obec Ľubietová“. SFK Zvolen kvalifikovala uvedené

použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým došlo k vyššiemu čerpaniu verejných
prostriedkov, s poukazom na § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z. z. ako porušenie finančnej
disciplíny v sume 26,349,16 Eur. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie.

5. Po podaní odvolania SFK Zvolen rozhodnutím č. FZ - 1124/2015 zo dňa 23.04.2015 prerušila konanie

do dňa, kedy jej bude doručený ďalší znalecký posudok (č. 35/2016 zo dňa 25.02.2016), a to s ohľadom
na námietky žalobkyne k prvému znaleckému posudku č. 43/2014 zo dňa 14.08.2014. SFK
Zvolen v stanovisku k odvolaniu uviedla, že napriek tomu, že všeobecná hodnota jednotlivých položiek
sa v znaleckých posudkoch odlišuje, ani v jednom nie je vyššia ako 50 % z rozpočtovaných nákladov - v
prvom znaleckom posudku je hodnota drobnej architektúry 15 880 Eur a v druhom znaleckom posudku

je hodnota 25 500 Eur, pričom rozpočtované náklady sú v sume 53 132,17 Eur.

6. Žalovaný rozhodnutím č. MF-013103/2016-243/1001 zo dňa 05.05.2016 zmenil prvostupňové
rozhodnutie tak, že „Obec Ľubietová, Nám. V. Dunajského 1/1, Ľubietová, IČO: 00 313 564 nedodržala §
19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z., čím porušila finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písm. j) zákona č.

523/2004 Z. z. v tom, že nehospodárne a neefektívne vynaložila verejné prostriedky a podľa § 32
zákona č. 523/2004 Z. z. uložil žalobkyni pokutu vo výške 18 000 Eur. V odôvodnení žalovaný uviedol, že
z predložených znaleckých posudkov sú výdavky na drobnú architektúru v rozmedzí od 15 880 Eur do 25
500 Eur, pričom žalobkyňa použila verejné prostriedky vo výške 38 669,46 Eur. Z uvedeného vyplýva, že
pri použití verejných prostriedkov nebola zachovaná hospodárnosť a efektívnosť ich použitia, nakoľko

podľa znaleckých posudkov žalobkyňa nedodržala bežné ceny na trhu v čase ich vzniku a mieste ich
vzniku. Žalobkyňa pri použití verejných prostriedkov nedodržala § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z.,
čím porušila finančnú disciplínu podľa § 31 ods. 1 písmeno j/ uvedeného zákona. Vzhľadom na to, že
sankčný režim umožňuje uložiť pokutu podľa § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. do výšky 40 000 Eur za
nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z., žalovaný uložil žalobkyni

pokutu vo výške 18 000 Eur. Výška pokuty zodpovedá požiadavke generálnej prevencie, pričom u
žalobkyne ide o prvú pokutu za uvedené porušenie.

7. Žalobkyňa podala proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu, o ktorej rozhodol
Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) rozsudkom č. k. 5S/122/2016-145 zo dňa 17.10.2017

tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie pre ich nepreskúmateľnosť
pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok
v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil a žalobkyni priznal voči žalovanému úplnú náhradu
trov konania.

8. Krajský súd vytýkal žalovanému, že napadnutým rozhodnutím bez dostatočného odôvodnenia a bez
upovedomenia účastníka konania a poskytnutia mu možnosti vyjadrenia zmenil kvalifikáciu skutku, keď
prvostupňovým administratívnym rozhodnutím bola uložená žalobkyni pokuta za porušenie finančnej
disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z., avšak žalovaný v druhostupňovomrozhodnutí prekvalifikoval porušenie finančnej disciplíny na porušenie podľa § 31 ods. 1 písmeno j)
zákona č. 523/2004 Z. z.

9. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/122/2016-145 zo dňa 17.10.2017 napadol žalovaný
kasačnou sťažnosťou, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „kasačný súd“,
príp. „najvyšší súd“) rozsudkom sp. zn. 4Sžfk/18/2018 zo dňa 13. mája 2019 tak, že túto
zamietol. Aj kasačný súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia nespĺňajú požiadavky podľa §
47 ods. 3 správneho poriadku, pretože nie sú dostatočne a presvedčivo odôvodnené. Žalovanému

okrem iného vytýkal nedostatočnú špecifikáciu skutku, ktorým sa mala žalobkyňa dopustiť správneho
deliktu, konkrétne dôvody o nepreskúmateľnosti rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov pre
nezrozumiteľnosť uviedol úvahou v bode 36. „Ďalším dôvodom, pre ktorý kasačný súd považoval
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie za nepreskúmateľné, je absencia
špecifikácie správneho deliktu, ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť.“ V súvislosti s nedostatočne
odôvodnenou výškou uloženej pokuty v 45. bode odôvodnenia kasačný súd uviedol „V napadnutom

rozhodnutí úplne absentuje správna úvaha, prečo bola žalobkyni uložená pokuta 18 000 eur.
Konštatovanie sťažovateľa, že „Vzhľadom na to, že sankčný režim umožňuje uložiť pokutu podľa § 32
zákona č. 523/2004 Z. z. do výšky 40 000 eur za nesplnenie povinností ustanovených v § 19 ods.
6 zákona č. 523/2004 Z. z., ukladá sa účastníkovi konania pokuta vo výške 18 000 eur“, nemožno
považovať za riadne odôvodnenie výšky pokuty. Rovnako nepostačuje strohé konštatovanie, že pokuta

ježalobkyniuloženáprvýkrátažezodpovedápožiadavkegenerálnejprevencie.Ztakéhotoodôvodnenia
vôbec nie je možné zistiť, akými úvahami a kritériami sa sťažovateľ spravoval pri určovaní jej výškya
prečo ju neuložil v nižšej sume, keď zákon č. 523/2004 Z. z. určuje iba hornú hranicu pre jej uloženie.“

10. Po vrátení veci správnemu orgánu prvého stupňa (Úrad vládneho auditu, pracovisko Zvolen, ďalej

v texte len „úrad vládneho auditu“, príp. „UVA“) tento v rámci ďalšieho administratívneho konania
žalobkyni listom č. UVA-001380/2019-5 zo dňa 28.08.2019, doručeným dňa 02.09.2019, oznámil začatie
konania vo veci uloženia pokuty podľa § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. V oznámení úrad vládneho auditu
zrekapituloval priebeh predchádzajúceho administratívneho konania, vrátane záverov správnych súdov
vyplývajúcich z rozsudkov súdneho prieskumu zákonnosti zrušených rozhodnutí, dodajúc, že v ďalšom

konaní opätovne preskúma a vyhodnotí dôkazy, za súčasného zohľadnenia odporúčaní Krajského súdu
v Bratislave a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktoré vyslovili k predmetnej veci v zrušujúcich
rozsudkoch. Následne uviedol dôkazy (najmä vyššie konkretizované znalecké posudky vyhotovené
vpredchádzajúcichsprávnychkonaniach),dajúcdopozornosti,žezanesplneniepovinnostiustanovenej
v § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. môže UVA podľa § 32 citovaného zákona uložiť pokutu až

do výšky 40 000 Eur podľa všeobecných predpisov o správnom konaní v lehote podľa § 31 citovaného
zákona. Po poučení o procesných právach žalobkyne podľa správneho poriadku dal UVA žalobkyni do
pozornosti, že podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku má možnosť pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa
k zmene kvalifikácie skutku (bez uvedenia, pod ktorú skutkovú podstatu správneho deliktu UVA zistené
protiprávne konanie žalobkyne subsumoval – poznámka správneho súdu), ďalej, že sa môže vyjadriť

k podkladom rozhodnutia, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie.

11. Následne UVA ako prvostupňový správny orgán príslušný na konanie v predmetnej veci (podľa §
4 ods. 4 zákona č. 357/2015 o finančnej kontrole a audite a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov) vydal rozhodnutie 16/10162/19/043 zo dňa 26.09.2019, ktorým podľa

§ 32 zákona č. 523/2004 Z. z. uložil žalobkyni pokutu v sume 18 000,- Eur za nesplnenie povinnosti
podľa § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z., t. j. pri používaní verejných prostriedkov zachovávať
hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia, na tom skutkovom základe, že porovnaním časti
výdavkov preplatených z prostriedkov Európskej únie a štátneho rozpočtu Slovenskej republiky v rámci
poskytnutého nenávratného finančného príspevku na realizáciu rekonštrukcie námestia obce Ľubietová

so všeobecnou hodnotou drobnej architektúry zistenou na základe vypracovaných znaleckých posudkov
č. 43/2014 zo dňa 14.08.2014 (všeobecná hodnota drobnej architektúry stanovená na 15 880 Eur)
a č. 35/2016 zo dňa 25.02.2016 (všeobecná hodnota drobnej architektúry stanovená na 25 500 Eur)
bolo zistené navýšenie cien obstaranej drobnej architektúry, ktoré vyplývali z faktúr č. 1305002 zo
07.03.2013 a č. 1305004 z 10.05.2013, vystavených dodávateľom TEXO PARTNER a.s. Bratislava,

ktorých zaplatenie bolo žalobkyni refundované na základe žiadosti o platbu č. 2210120509501 zo dňa
31.05.2013 v sume 38 669,46 Eur, čo tvorilo 95 % z celkovej časti 40 704,69 Eur výdavkov na drobnú
architektúru,pretožezvyšných5% vsume2035,23Eurbolafinancovanázprostriedkovobce.Skutkovýzákladprevydanierozhodnutiatvorilipodkladyadôkazy,ktorébolipodkladmiskorších,správnymisúdmi
zrušených rozhodnutí vo veci uloženia predmetnej pokuty.

12. V súvislosti s výškou uloženej pokuty UVA uviedol, že s prihliadnutím na ustanovenie § 32 zákona č.
523/2004 Z. z., určujúce len hornú hranicu pre uloženie sankcie, správny orgán pri určení výšky pokuty
vychádzal z porovnania výdavkov preplatených z prostriedkov Európskej únie a štátneho rozpočtu
Slovenskej republiky so všeobecnou hodnotou vyčíslenou v znaleckých posudkoch, kedy bolo zistené
navýšenie cien o 22 789,46 Eur (38 669,46 - 15 880) oproti Znaleckému posudku č. 43/2014 zo dňa

14.08.2014 a o 13 169,46 Eur (38 669,46 – 25 500) oproti Znaleckému posudku č. 35/2016 zo dňa
25.02.2016 a spriemerovaním tohto nadhodnotenia dospel k sume 18 000 Eur.
V tejto súvislosti konštatoval, že výška uloženej sankcie je pod polovičnou hranicou maximálne sadzby,
zároveň je dostatočná na to, aby ju účastník konania vo svojej majetkovej sfére pocítil a aby plnila
nielen požiadavku represie, ale aj preventívny účel, t. z. aby v budúcnosti zamedzila protiprávnemu
konaniu. Vzhľadom na závažnosť porušenia povinnosti zachovávať hospodárnosť použitia verejných

prostriedkov (nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami je považovaný za nedostatok s
vysokou závažnosťou) je jej výška opodstatnená a primeraná. V neposlednom rade považoval za
potrebné uviesť, že pokuta za porušenie § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. je v obci ukladaná po prvý
raz.

13. Na odvolanie podané žalobkyňou proti prvostupňovému rozhodnutiu UVA o uložení pokuty zo dňa
26.09.2019 žalovaný vydal napadnuté rozhodnutie č. MF/018821/2019-243/1090 zo dňa 18.12.2019,
ktorým odolanie žalobkyne zamietol a odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil.

14. V bližšom odôvodnení zosumarizoval priebeh administratívneho konania, poukázal na postup

UVA po vrátení veci na ďalšie konanie na základe zrušujúceho rozsudku krajského súdu v spojení
s rozsudkom najvyššieho súdu zaslaním oznámenia č. UVA-001380/2019-5 zo dňa 28.08.2019,
doručeným dňa 02.09.2019 o začatí konania vo veci uloženia pokuty podľa § 32 zákona č. 523/2004
Z. z., vrátane poučení o procesných právach žalobkyne (bod 10.), dodajúc, že táto možnosť vyjadriť sa
pred vydaním rozhodnutia nevyužila.

15. Žalovaný dal do pozornosti, že žalobca využil možnosť podať návrh na doplnenie podkladov
k rozhodnutiu a listom zo dňa 28.11.2019 zaslal žalovanému k odvolaciemu konaniu list
Banskobystrického samosprávneho kraja, sprostredkovateľského orgánu pod riadiacim orgánom, odbor
SORO pre ROP (ďalej len „SORO“) č. 6711/12/ODDFKP-00628661/2012 zo dňa 13.09.2012, ktorým

akceptoval predloženú dokumentáciu z verejného obstarávania a list, ktorým bola obec vyzvaná
k podpisu zmluvy s úspešným uchádzačom z verejného obstarávania. V súvislosti s obranou žalobkyne,
ženarealizáciupredmetnéhodielavyhlásilaverejnéobstarávanie,pričomÚradpreverejnéobstarávanie
v procese verejného obstarávania nezistil žiadne pochybenia, žalovaný v súčinnosti s Úradom verejného
obstarávania zabezpečil doplnenie podkladov k rozhodnutiu vo veci odvolania, ktorý žalovanému listom

zo dňa 29.11.2019 odpovedal, že rozhodnutím č. 12985-3000/2014 zo dňa 03.03.2015 uložil obci pokutu
vo výške 6000 Eur za to, že pri zadávaní zákazky - užšej súťaže na predmet zákazky „Rekonštrukcia
námestia, Obec Ľubietová“ pri uplatnení kritérií na výber obmedzenému počtu záujemcov porušil
základné princípy verejného obstarávania podľa § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne
princípy transparentnosti a rovnakého zaobchádzania a toto porušenie mohlo mať zásadný vplyv

na výsledok verejného obstarávania.
16. Žalovaný ohľadom dôvodnosti uloženia predmetnej pokuty pripustil, že posudzované výdavky
drobnej architektúry boli súčasťou schváleného rozpočtu a k prekročeniu rozpočtu projektu nedošlo,
na druhej strane považoval za potrebné zdôrazniť, že oboma znaleckými posudkami bolo preukázané
navýšenie cien obstaranej drobnej architektúry oproti jej všeobecnej hodnote. V tejto súvislosti

argumentoval že rozpočet projektu je možné považovať za hornú hranicu výšky výdavkov, resp.
rámec oprávnenia zmluvne akceptovaný poskytovateľom a prijímateľ je tak povinný uplatňovať
si výdavky v maximálnej cene určenej rozpočtom, súčasne je povinný zabezpečiť, aby výdavky
financované z verejných prostriedkov, spĺňali aj zákonom stanovenú požiadavku hospodárnosti. Novo
predložené podklady k odvolaciemu konaniu žalovaný vyhodnotil tak, že závery úradu pre verejné

obstarávanie vyhodnotil „s vyššou vypovedacou schopnosťou“ ako závery SORO, dajúc do pozornosti
protokol o výsledku kontroly zo dňa 20.06.2014, v závere ktorého Úrad pre verejné obstarávanie
konštatoval, že konanie obce v procese verejného obstarávania mohlo mať zásadný vplyv na jeho
výsledok, keďže obec konala v rozpore s § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z., konkrétne v rozpores princípom rovnakého zaobchádzania a princípom transparentnosti. Preto vyhodnotil tvrdenie
žalobkyne o odsúhlasení rozpočtu Úradom pre verejné obstarávanie ako nepodložené.

17. K poukazu žalobkyne na skutočnosť, že na realizáciu predmetného diela (rekonštrukciu námestia –
poznámka súdu) bolo vyhlásené verejné obstarávanie s jediným kritériom, najnižšou ponúknutou cenou
za dielo ako celok, žalovaný v napadnutom rozhodnutí dôvodil, že vzhľadom k rozsahu projektu a stavu
financovania ku dňu vykonania kontroly NKÚ SR bola overená len jeho časť, konkrétnu žiadosť o platbu
č. 22140120509501. V tejto súvislosti žalovaný dodal, že napriek poukazu na cenové ponuky drobnej

architektúry od spoločnosti TEXO PARTNER a.s. a ďalších uchádzačov, je nepochybne určenie dvoma
znaleckými posudkami v odbore stavebníctvo - pozemné stavby všeobecnej hodnoty obstaranej drobnej
architektúry v nižšej sume, ako bola suma výdavkov financovaná z verejných prostriedkov, čím bola
podľa názoru žalovaného dostatočne preukázaná ich nehospodárnosť.

18. Rovnako, závermi protokolu z kontroly verejného obstarávania za účelom realizácie predmetnej

rekonštrukcie námestia, v zmysle ktorých nemožno proces verejného obstarávania považovať za
transparentný, ktorý by zabezpečil dodržanie podmienky hospodárnosti výdavkov, argumentoval
žalovaný aj pri tvrdení žalobkyne, že nemala povinnosť robiť prieskum trhu, pretože dosiahnutie
najvýhodnejšej ceny na trhu má zabezpečiť verejné obstarávanie, hoci na druhej strane žalovaný
v súvislosti s týmto odvolacím dôvodom pripustil, že proces verejného obstarávania je vo všeobecnosti

považovaný za spôsob pre výber najvýhodnejšej ponuky a má zabezpečiť dodržanie podmienky
hospodárnosti.

19. Vo vzťahu k odvolacej námietke napádajúcej nedostatočné odôvodnenie uloženia pokuty a jej
výšky a vo vzťahu k poukazu žalobkyne na skutočnosť, že uloženie pokuty vo výške identickej

s výškou nehospodárneho nakladania s verejnými prostriedkami nemožno zamieňať s právnym
inštitútom náhrady škody, žalovaný uviedol, že predmetom správneho konania bolo porušenie zákona
č. 523/2004 Z. z. a uloženie sankcie podľa tohto zákona, a preto nie je možné uloženie pokuty
považovať za náhradu škody. Žalovaný konštatoval, že prvostupňový správny orgán v napadnutom
rozhodnutí odôvodnil výšku uloženej pokuty vo vzťahu k závažnosti porušenia (nedostatok týkajúci

sa nehospodárnosti nakladania s verejnými prostriedkami je považovaný za nedostatok s vysokou
závažnosťou),jejpreventívnehoúčeluakuskutočnosti,žepokutazaporušeniehospodárnostipripoužití
verejných prostriedkov je žalobkyni ukladaná prvýkrát. K namietanému finančnému zaťaženiu rozpočtu
obce žalovaný dal do pozornosti možnosť žalobkyne požiadať o zaplatenie pokuty v splátkach. Žalovaný
malzato,žeprivydaníodvolanímnapadnutéhorozhodnutiaboladodržanázásadazákonnostiasprávny

orgán prvého stupňa konal v rozsahu a spôsobom, ktorý mu umožňujú právne predpisy Slovenskej
republiky.

II. Rozsah a dôvody žaloby

20. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Bratislave sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. MF/018821/2019-243/1090 zo dňa 18.12.2019 ako aj prvostupňového rozhodnutia Úradu
vládneho auditu, pracovisko Zvolen č. 16/10162/19/043 zo dňa 26.09.2019, namietajúc ich nezákonnosť
a porušenie subjektívnych práv žalobkyne z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) a d) SSP. Zároveň sa

domáhala priznania úplnej náhrady trov konania.

21. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci žalobkyňa uviedla, že je potrebné
venovať náležitú pozornosť zmluve uzavretej žalobkyňou s Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka SR (ďalej len ministerstvo“) ako poskytovateľom nenávratného finančného príspevku a procesu

jej prípravy (Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. Z2214012050901 zo dňa
10.10.2011 č. 1 zo dňa 24.01.2012 a dodatku č. 2 zo dňa 25.02.2013; ďalej len „zmluva“).
Dala do pozornosti, že žalobkyňa bola pri čerpaní nenávratného finančného príspevku (NFP),
pri podmienkach jeho čerpania a použitia v celom rozsahu viazaná prioritne zmluvou a jej jednotlivými
prílohami, ktorá tvorí základný rámec právnych vzťahov medzi ministerstvom ako poskytovateľom NFP

na strane jednej a žalobkyňou ako prijímateľom tohto NFP na strane druhej. Akékoľvek odchýlenie
sa od povinností prijímateľa NFP, napríklad nerešpektovanie rozpočtu schváleného poskytovateľom,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy, by mal za následok aktiváciu sankčných mechanizmov
obsiahnutých v zmluve.22. Žalobkyňa dala do pozornosti, že súčasťou zmluvy o poskytnutí NFP bol rozpočet projektu, ktorý
bol vygenerovaný ako najnižšia cena projektu ako celku a ktorý najskôr Úrad pre verejné obstarávanie

SR a následne ministerstvo ako poskytovateľ NFP v celom rozsahu a bez výhrad akceptovali a na
jeho základe ministerstvo rozhodlo o poskytnutí NFP. V nadväznosti na uvedené poukázala na čl.
14 bod 1 Všeobecne záväzných podmienok, ktoré boli vypracované ministerstvom a tvorili prílohu
k zmluve o poskytnutí NFP a v zmysle ktorých oprávnenými výdavkami sú všetky výdavky nevyhnutné
na realizáciu aktivít projektu, tak ako je uvedený v čl. 2 zmluvy a ktoré spĺňajú podmienky presne

špecifikované v bode a) až i). Žalobkyňa argumentovala, že sa správala len tak, ako jej určil poskytovateľ
NFP prostredníctvom zmluvy a jej príloh a konala v dobrej viere, že rešpektovaním týchto povinností sa
nemôžedopustiťžiadnehoporušeniazákona.Vtejtosúvislostizdôraznila,žežiadneustanoveniezmluvy
o poskytnutí NFP neurčovalo žalobkyni povinnosť ani neposkytlo právo po ukončení procesu verejného
obstarávania a po podpise zmluvy preverovať cenu jednotlivých položiek určených v rozpočte projektu
a následne akýmkoľvek spôsobom licitovať s úspešným uchádzačom o znížení ceny ktorejkoľvek časti

projektu. Zároveň dodala, že prípadná zmluvná povinnosť overovať najnižšie ceny na trhu pre jednotlivé
časti projektu po ukončení verejného obstarávania by do značnej miery negovala inštitút verejného
obstarávania a tento by robila reálne nepotrebným a fakticky nepoužiteľným, dodajúc, že postup
požadovaný žalovaným by znamenal neprimeraný a ničím neodôvodnený zásah do práv úspešného
účastníka verejného obstarávania, ktorý by bol napriek predloženiu najnižšej ponuky na cenu projektu

ako celku nútený k ďalšiemu znižovaniu už raz vysúťaženej ceny projektu.

23. V nadväznosti na uvedené mala žalobkyňa za to, že uzavretím zmluvy o poskytnutí NFP medzi
žalobkyňou a poskytovateľom bola cena diela určená konečným spôsobom, ktorý nemôže rozporovať
ani zhotoviteľ ani objednávateľ.

24. Záver žalovaného o protizákonnom vynaložení výdavkov na stanovené objekty (v rámci projektu
vo výške odsúhlasenej poskytovateľom NFP v čase pred podpisom zmluvy) stavia žalobkyňu do
neriešiteľnej situácie, kedy striktné plnenie zmluvy o poskytnutí NFP môže byť na druhej strane iným
orgánom štátnej správy (žalovaným) vyhodnotené ako porušenie zákona.

25. K procesu verejného obstarávania žalobkyňa uviedla, že v rámci tohto posudzovala celkovo päť
ponúk v cenovom rozpätí 644 801,50 Eur do 650 857,74 Eur, vrátane DPH za dielo ako celok, pričom
cena drobnej architektúry sa v jednotlivých predložených ponukách pohybovala v intervale od 36 507,41
Eur do 60 361,66 Eur, vrátane DPH. V tejto súvislosti dala žalobkyňa do pozornosti, že ani jedna

zuvádzanýchponúkzadrobnúarchitektúrusavýškoucenynepriblížilacene,ktorúžalovanýpovažujeza
akceptovateľnú všeobecnú hodnotu obstarávaných predmetov drobnej architektúry, pričom namietala,
že hoci žalovaný v rozhodnutí poukázal na nižšiu cenu drobnej architektúry stanovenú znaleckými
posudkami ako bola jej cena vygenerovaná z verejného obstarávania, ďalej však po tomto konštatovaní
nezodpovedal z tohto stavu vyplývajúcu otázku, akým legálnym spôsobom mala žalobkyňa ako verejný

obstarávateľ, nemajúci o tejto skutočnosti žiadnu vedomosť, docieliť čiastočné zníženie ceny diela ako
celku.

26. V tejto súvislosti žalobkyňa namietala nesprávnu aplikáciu zákona, pretože ustanovenie § 19
ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. obsahuje len všeobecnú povinnosť hospodárneho nakladania

sverejnýmiprostriedkami,aležiadnymkonkrétnymspôsobomnerozširujezákonnépovinnostiverejného
obstarávateľa, dodajúc že žalobkyňa ako verejný obstarávateľ bola pri plnení tejto všeobecnej
povinnosti viazaná špeciálnym právnym predpisom, ktorým je zákon o verejnom obstarávaní. Žalobkyňa
doplnila, že v procese verejného obstarávania predložila najnižšiu ponuku na cenu diela ako celku
spoločnosť TEXO PARTNER a.s., ponuka tejto spoločnosti predstavovala sumu 644 801,50 Eur

vrátane DPH, pričom sporné stavebné objekty ocenila na sumu vo výške 53 132,17 Eur, čo bola
z predložených ponúk tretia najnižšia ponuka za tieto stavebné objekty (táto cena bola približne len
o 10 % vyššia ako priemerná ponúknutá cena za predmetnú drobnú architektúru). Ceny jednotlivých
stavebných objektov boli v jednotlivých ponukách predložených žalobkyni ako obstarávateľovi rozdielne,
alezpohľaduobstarávateľajetátoskutočnosťprihodnoteníjednotlivýchponúkirelevantná,nezohrávala

rolu, pretože jediným hodnotiacim kritériom v procese verejného obstarávania bola cena diela ako celku.

27. Žalobkyňa namietala, že v napadnutom rozhodnutí žalovaný žiadnym spôsobom nekomentoval
skutočnosť, že ÚVO nenamietal žalobcom zvolenú formu verejného obstarávania ani jeho výsledokv podobe vygenerovanej najnižšej ceny projektu ako celku. ÚVO len konštatoval, že postup žalobkyne
mohol mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, pričom žiaden konkrétny negatívny dopad
tohto konania žalobkyne na výsledok verejného obstarávania neidentifikoval. V tejto súvislosti podala

vysvetlenie, že práve to mala žalobkyňa na mysli, keď v odvolaní uviedla, že cena projektu
bola schválená ÚVO, teda že ÚVO cenu projektu napriek vykonanej kontrole žiadnym spôsobom
nespochybnil.

28. Ďalej žalobkyňa spochybňovala spôsob určenia obvyklej ceny obstarávaných tovarov a stavebných

prác, pretože prvostupňový správny orgán posudzoval venu drobnej architektúry posudzoval
individuálne, bez zohľadnenia ceny celého projektu, čo bolo v rozpore s podmienkami verejného
obstarávania. V tejto súvislosti žalobkyňa dodala, že pri použitej logike posudzovania hospodárnosti
použitia verejných prostriedkov by musela byť žalobkyňa sankcionovaná v prípade víťazstva
ktoréhokoľvek účastníka procesu verejného obstarávania, pretože každý jeden z nich celkom určite
ponúkol za niektorý tovar alebo stavebnú prácu cenu vyššiu ako všetci ostatní uchádzači.

29. Výšku pokuty považuje žalobkyňa za drakonickú a zároveň nedostatočne odôvodnenú, pričom
odôvodnenie uloženia pokuty a jej výšky sa žiadnym zásadným spôsobom neodlišuje od odôvodnenia
skôr vydaných a súdmi zrušených administratívnych rozhodnutí za identický správny delikt žalobkyne.
S poukazom na zákonom stanovené rozpätie predmetnej pokuty (podľa § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004

Z. z. až do výšky 40 000,- Eur) žalobkyňa namietala, že správny orgán bez bližšieho odôvodnenia
uložil žalobkyni pokutu v sume 18 000,- Eur, ktorej výška je identická so sumou, ktorú správny úrad
považoval za nehospodárne vynaloženú pri obstarávaní predmetov drobnej architektúry. Žalobkyňa
mala za to, že správne orgány oboch stupňov celkom zjavne poňali inštitút pokuty za správny delikt
ako možný spôsob zabezpečenia náhrady údajnej škody, ktorú mala žalobkyňa spôsobiť údajným

nehospodárnym nakladaním s verejnými prostriedkami. Žalobkyňa namietala, že uvedený spôsob
určenia výšky ukladanej pokuty nemá oporu v zákone, pretože nie je možné zamieňať inštitút správneho
trestania a právnym inštitútom náhrady škody, ako preukázateľne v predmetnej veci.

30. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa doplnila, že finančná spoluúčasť na realizácii predmetného

projektu bola 5 % z celkovej ceny projektu, čo bolo na hranici finančných možností obce. Naproti tomu,
uložená pokuta predstavuje 2,79 % z celkovej ceny projektu, čo pre obec znamená značnú finančnú
záťaž, avšak z pohľadu celkovej ceny projektu hradenej z verejných prostriedkov ide o zanedbateľný
rozsah.

31. Žalobkyňa taktiež dala do pozornosti zjavnú disproporciu medzi výškou pokuty uloženou ÚVO za
porušenie zákonnej povinnosti vo verejnom obstarávaní v sume 6 000,- Eur (ktoré mohlo mať vplyv
na nakladanie s verejnými prostriedkami vo výške 644 801,50 Eur), čo tvorilo 0,93 % z verejných
prostriedkov „ohrozených“ konaním žalobkyne, a medzi pokutou uloženou v prejednávanej veci, kedy
táto bola za údajné nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami uložená v sume 18 000,- Eur,

čo v tomto prípade predstavuje 100 % verejných prostriedkov „ohrozených“ konaním žalobkyne.

32. V nadväznosti na uvedené žalobkyňa opakovane argumentovala, že intenzita prípadného porušenia
zákonných povinností žalobkyňou je z jej pohľadu rovnajúca sa nule, pretože jej postup bol
monitorovaný, kontrolovaný a napokon vo vzťahu k cene vygenerovanej verejným obstarávaním bez

výhrad schválený a určený ÚVO a ministerstvom, pričom za konanie, ktoré bolo ÚVO v rámci procesu
verejného obstarávania označené za protiprávne, už raz žalobkyňa bola potrestaná.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobkyne

33. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol
bez nároku účastníkov konania na náhradu trov konania.

34. Zopakoval priebeh administratívneho konania pred vydaním skorších administratívnych rozhodnutí

v predmetnej veci o uložení pokuty, ktoré boli v rámci súdneho prieskumu zákonnosti zrušené a vec
vrátená na ďalšie konanie.35. K obhajobe žalobkyne, že pri výbere zhotoviteľa predmetného projektu postupovala v súlade so
všeobecnými zmluvnými podmienka, pokynmi poskytovateľa NFP a v súlade s výsledkami verejného
obstarávania vybrala uchádzača s cenovo najnižšou ponukou na celý projekt, žalovaný, neodkloniac sa

od dôvodov napadnutého rozhodnutia, uviedol, že správny orgán neposudzoval porušenie zmluvných
podmienok v nadväznosti na kritériá oprávnenosti, upravené v Čl. 14 bod 1 Všeobecných zmluvných
podmienok. Z výroku ako aj z odôvodnenia rozhodnutia jednoznačne vyplýva, že v správnom konaní
bolo posudzované porušenie zákonnej povinnosti subjektu verejnej správy, ustanovenej v § 19 ods. 6
zákona č. 523/2004 Z. z., zachovávať pri používaní verejných prostriedkov hospodárnosť, efektívnosť a

účinnosť.Žalovanýpripustilsprávnosťtvrdeniažalobkyne,žeposudzovanévýdavkydrobnejarchitektúry
boli súčasťou schváleného rozpočtu a k prekročeniu rozpočtu projektu nedošlo, na druhej strane
považoval za potrebné posúdiť, či aj napriek neprekročeniu rozpočtu nedošlo k prekročeniu cien, ktoré
mohli byť v danom čase vysúdené (pravdepodobne vysúťažené, príp. vybrané – poznámka súdu) aj
za lepšiu cenu a mohli byť hospodárnejšie, čo bolo preukázané aj obidvomi znaleckými posúdeniami.
Dal do pozornosti, že znalecký posudok predložený žalobkyňou preukázal navýšenie cien obstaranej

drobnej architektúry oproti jej všeobecnej hodnote, dodajúc, že práve z dôvodu, že aj znalecký posudok
predložený žalobkyňou preukázal navýšenie cien, teda nehospodárne vynaloženie výdavkov, a preto
správny orgán nemal dôvod pochybovať o vine žalobkyne a o porušení zákona z jej strany. V tejto
súvislosti žalovaný argumentoval, že nehospodárnosť vynaložených výdavkov preukázaná obidvomi
predloženými znaleckými posudkami nebola zo strany žalobkyne počas celého správneho konania

nijakým dôkazným prostriedkom spochybnená. Žalovaný zotrval na názore, že v kontexte uvedeného je
možné rozpočet projektu považovať za hornú hranicu výšky výdavkov, resp. rámec oprávnenia zmluvne
akceptovaný poskytovateľom. Prijímateľ je tak povinný uplatňovať si výdavky v maximálnej cene určenej
rozpočtom, súčasne je povinný zabezpečiť, aby výdavky financované z verejných prostriedkov spĺňali
aj zákonom stanovenú požiadavku hospodárnosti.

36. Ohľadom argumentu žalobkyne o odsúhlasení výdavkov rozpočtu zo strany ÚVO a
tiež poskytovateľom pred podpisom zmluvy žalovaný opakovane dal do pozornosti, že súčasťou
spisového materiálu boli listy Banskobystrického samosprávneho kraja ako Sprostredkovateľského
orgánu pod Riadiacim orgánom pre Regionálny operačný program (ďalej len „SORO“) č. 6711/2012/

ODDFKP-00628661/2012zodňa13.09.2012 ač.6711/2012/ODDFKP-00628661/2012zodňa
13.09.2012, v ktorých SORO akceptoval predloženú dokumentáciu z procesu verejného obstarávania a
vyzval žalobkyňu k podpisu zmluvy o dielo s úspešným uchádzačom. Ako ďalej z predloženého spisu
vyplýva, postup žalobkyne ako verejného obstarávateľa preveril nielen SORO, ale aj ÚVO overujúci
dodržiavanie zákona č. 25/2006 Z. z. Na základe zistených skutočností bol vypracovaný Protokol o

výsledku kontroly č. 2513-7000/2014-OK/7 zo dňa 20.06.2014, v závere ktorého ÚVO konštatoval,
že konanie žalobkyne v procese verejného obstarávania mohlo mať zásadný vplyv na jeho výsledok,
keďže konala v rozpore s § 9 ods. 4 zákona č. 25/2006 Z. z., konkrétne v rozpore s princípom
rovnakého zaobchádzania a princípom transparentnosti. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný, rovnako
ako v napadnutom rozhodnutí, označil tvrdenia žalobkyne ohľadom odsúhlasenia rozpočtu projektu zo

strany ÚVO za nepodložené a nepreukázané. S odvolaním na § 109 ods. 1 zákona
č. 25/2006 Z. z., podľa ktorého je ÚVO ústredným orgánom štátnej správy pre verejné obstarávanie
a ktorý o. i. vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním (§ 112 písm. c/ zákona č. 25/2006 Z. z.)
a metodicky usmerňuje účastníkov procesu verejného obstarávania (§112 písm. i/ zákona č. 25/2006
Z. z.), žalovaný opäť zhrnul, že závery ÚVO považuje za závery s vyššou vypovedacou schopnosťou

ako závery SORO. Zároveň doplnil, že ÚVO kontroluje postup verejného obstarávania, či bol dodržaný
v zákonných medziach zákona č. 25/2006, avšak nekontroloval, či žalobkyňou vysúťažený dodávateľ
obstaral projekt hospodárne, uvedené mala, podľa názoru žalovaného, zabezpečiť žalobkyňa a tak
zabezpečiť, aby vysúťažená cena bola najlepšia, najvýhodnejšia, teda, aby konal hospodárne.

37. Opakovane zotrval žalovaný na názore, že napriek poukazu na cenové ponuky drobnej architektúry
spoločnosti TEXO PARTNER a. s. ako aj ďalších uchádzačov vo verejnom obstarávaní, považuje
za nepochybné, že dvaja nezávislí znalci v odbore stavebníctvo – pozemné stavby určili všeobecnú
hodnotuobstaranejdrobnejarchitektúryvnižšejsume,akobolasumavýdavkovfinancovanázverejných
prostriedkov. Pripustil, že proces verejného obstarávania je vo všeobecnosti považovaný za spôsob

pre výber najvýhodnejšej ponuky a má zabezpečiť dodržanie podmienky hospodárnosti. V nadväznosti
na uvedené poukázal na závery kontroly verejného obstarávania konštatované ÚVO v protokole o
výsledku kontroly č. 2513-7000/2014-OK/7 zo dňa 20.06.2014, v zmysle ktorých nemožno proces
verejného obstarávania predmetnej zákazky považovať za transparentný, ktorý by zabezpečil dodržaniepodmienky hospodárnosti výdavkov. Žalovaný mal za to., že napriek tvrdeniu žalobkyne o
odsúhlasení rozpočtu zo strany ÚVO, toto tvrdenie nebolo preukázané listinnými dôkazmi.

38. K tvrdeniu žalobkyne, že by určenie ceny drobnej architektúry pomocou znaleckých posudkov
teoreticky mohla akceptovať v prípade, ak by jednotliví znalci boli schopní zdokladovať, že za ceny
nimi uvádzané v znaleckých posudkoch iný subjekt v rozhodnom čase aj reálne obstaral, žalovaný
uviedol, že podľa znaleckých posudkov znalci určovali všeobecnú hodnotu, za ktorú by bolo možné bez
problémov realizovať predmetnú nehnuteľnosť na trhu v bežnom obchodnom styku. V tejto súvislosti

dal do pozornosti znalecký posudok č. 43/2014, z ktorého obsahu jednoznačne vyplýva pre daný prípad
rozhodujúci dátum pre určenie stavebno-technického stavu, a to rok 2011. Preto žalovaný argumentoval,
že na základe uvedeného žalobkyňa jednoznačne nedodržala podmienky uvedené v čl. 14 ods. 1 VZP,
v ktorom v písm. e) sú oprávnenými výdavkami uvedené všetky výdavky, ktoré zodpovedajú cenám
bežným na trhu v čase a mieste ich vzniku a podľa písm. i) sú oprávnenými výdavkami okrem iného
aj tie, ktoré boli v prípade prác, tovarov a služieb od tretích subjektov obstarané za ceny, ktoré spĺňajú

kritérium hospodárnosti a efektívnosti. Z predmetného je relevantne preukázané, že žalobkyňa mala
povinnosť skúmať oprávnenosť výdavkov podľa čl. 14 VZP.

39. Vo vzťahu k námietke napádajúcej výšku uloženej pokuty, určenej vo výške náhrady škody,
rovnajúcej sa sume správnymi orgánmi určenej sumy nehospodárne vynaložených verejných

prostriedkov, žalovaný uviedol, že predmetom správneho konania bolo porušenie zákona č. 523/2004 Z.
z. a uloženie sankcie podľa tohto zákona, a preto nie je možné uloženie pokuty považovať za náhradu
škody. V tejto súvislosti žalovaný argumentoval, že v danom prípade nezávislý kontrolný orgán – NKÚ
SR zistil nehospodárne nakladanie s verejnými prostriedkami a zistenie odstúpil príslušnému správnemu
orgánu na uloženie sankcie v správnom konaní, pričom pri určení výšky pokuty správny

orgán vychádzal z porovnania výdavkov preplatených z prostriedkov EÚ a štátneho rozpočtu SR so
všeobecnou hodnotou vyčíslenou v znaleckých posudkoch, avšak nejde o vyčíslenie škody, kedy by
musel škodu exaktne vyčísliť.

40. Vychádzajúc z výsledku kontroly ÚVO ako aj zo znaleckých posudkov, mal žalovaný za to, že

skutkový stav bol dostatočne preukázaný a žalobkyňa počas celej doby vedeného správneho konania
nedokázalaopak,tedaneporušenie§19ods.6zákonač.523/2004Z.z.,aleprávenaopak,predloženým
znaleckým posudkom aj ona sama preukázala nehospodárne vynaloženie verejných prostriedkov. Na
základe uvedeného žalovaný zastal názor, že konanie žalobkyne v rozpore so zákonom o verejnom
obstarávaní pri zadávaní predmetnej zákazky malo za následok neprimerané ceny drobnej architektúry

a následné nehospodárne použitie verejných prostriedkov.

41. Záverom vyjadrenia zopakoval, s poukazom na závery použitých znaleckých posudkov, na
rozhodnutia ÚVO č. sp. 12985-3000/2014 zo dňa 03.03.2015 a rozhodnutie ÚVO č. sp. 10280-P/2015 zo
dňa20.07.2015,preukazujúcerozpornýpostupžalobkyneprizadávanízákazky–užšejsúťažes§9ods.

4 zákona č. 25/2006 Z. z. (konkrétne v rozpore s princípom rovnakého zaobchádzania a princípom
transparentnosti a toto porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného obstarávania)
a s poukazom na § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. v spojení s § 19 ods. 6 citovaného zákona,
žalovaný zopakoval argumentáciu napadnutého rozhodnutia k výške uloženej pokuty.

42. Mal za to, že rozhodol a konal vo veci v súlade so zákonom č. 523/2004 Z. z., ako aj so zákonom
č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov.

43. V replike na vyjadrenie žalovaného sa žalobkyňa neodchýlila od žalobnej argumentácia, zotrvajúc
na rozsahu a petite žaloby.

IV. Relevantná právna úprava

44.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov
verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.45. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

46. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

47.Podľa§19ods.1zákonač.523/2004Z.z.vzneníúčinnomdo31.12.2013verejnéprostriedkymožno
použiť na účely, ktoré sú v súlade s osobitnými predpismi. Prostriedky štátneho rozpočtu možno použiť

len na účely, na ktoré boli ustanovené zákonom o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok alebo
ustanovené podľa tohto zákona. Prostriedky štátneho rozpočtu nemožno použiť na úhradu nájomného
podľa zmluvy o nájme veci s právom kúpy prenajatej veci okrem úhrady tohto nájomného z
prostriedkov štátneho rozpočtu určených na financovanie spoločných programov Slovenskej republiky
a Európskej únie.

48. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2013 verejné prostriedky sa
môžu používať na krytie nevyhnutných potrieb a opatrení vyplývajúcich z osobitných predpisov.
Subjekt verejnej správy je povinný pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť,
efektívnosť a účinnosť ich použitia. Subjekt verejnej správy je povinný pri poskytovaní preddavkov z
verejných prostriedkov postupovať podľa odsekov 8 až 10.

49. Podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2013 porušením
finančnej disciplíny je poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým
dôjde k vyššiemu čerpaniu verejných prostriedkov.

50. Podľa § 31 ods. 1 písm. j) zákona č. 523/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2013 porušením
finančnej disciplíny je nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov.

51. Podľa § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2013 ministerstvo financií môže
subjektu, ktorému vyplývajú povinnosti z tohto zákona, uložiť za ich nesplnenie pokutu až do výšky 40

000 eur podľa všeobecných predpisov o správnom konaní v lehote podľa § 31. Za nesplnenie povinností
ustanovených v § 8a ods. 10 a § 19 ods. 3 a 6 môže uložiť pokutu aj príslušná správa finančnej kontroly
až do výšky 40 000 eur podľa všeobecných predpisov o správnom konaní v lehote podľa § 31. Na správu
pohľadávky štátu vzniknutej z tohto titulu sa vzťahuje osobitný predpis. Pokuty sú príjmom štátneho
rozpočtu.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci

52. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o

zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť
Správny súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých
je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola zo zákonných dôvodov
podľa predchádzajúcej vety, v súlade s platným a účinným rozvrhom práce

Správneho súdu v Bratislave na rok 2023 a podľa § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v júni 2023 náhodným výberom
pridelená pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie do senátu 1S Správneho súdu
v Bratislave (ďalej v texte rozsudku aj „správny súd“, príp. „súd“). Pred Správnym súdom v Bratislave je

prejednávaná vec vedená pod sp. zn. BA-5S/60/2020.

53. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu,
preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP, § 183 SSP)
napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu,

vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 v spojení s § 493e
SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP) vec prejednal
bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.54. Po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí oboch stupňov, a to
s prihliadnutím na právne závery rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 5S/122/2016-145 zo
17.10.2017 v spojení s rozsudkom kasačného súdu sp. zn. 4Sžfk/18/2018 z 13.05.2019 (ktorými boli

zrušené skoršie administratívne rozhodnutia vo veci uloženia predmetnej pokuty), ako aj v nich vytýkané
pochybenia,správnysúdkonštatuje,žežalovanýasprávnyorgánprvéhostupňavintenciáchuvedených
súdnych rozhodnutí nepostupovali a vytýkané vady, spôsobujúce nepreskúmateľnosť napadnutých
rozhodnutí, v ďalšom konaní neodstránili.
55. Správny orgán síce po vrátení administratívneho spisu v ďalšom konaní zaslal žalobkyni oznámenie

zo dňa 28.08.2019 o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie finančnej disciplíny,
toto oznámenie okrem popisu priebehu predchádzajúceho administratívneho konania, podkladov
skorších zrušených rozhodnutí, výsledku ich súdneho prieskumu a poučenia o procesných právach
žalobkyne a o možnosti pred vydaním rozhodnutia vyjadriť sa k zmene kvalifikácie skutku, avšak toto
oznámenie neobsahuje informáciu o zmene kvalifikácie správneho deliktu, vo veci ktorého bude správny
orgán viesť konanie a rovnako tak predmetná výzva neobsahuje odôvodnenie zmeny kvalifikácie

správneho deliktu.

56. Následne úrad vládneho auditu vydal dňa 26.09.2019 prvostupňové administratívne rozhodnutie,
ktorým uložil žalobkyni pokutu v sume 18 000,- Eur podľa § 32 zákona č. 523/2004 Z. z. za
nesplnenie povinnosti ustanovenej v § 19 ods. 6 citovaného zákona. Avšak ani z výroku rozhodnutia

ani z jeho odôvodnenia nie je zrejmé, že konajúci správny orgán v predmetnom konaní zmenil právnu
kvalifikáciu skutku a konanie žalobkyne podradil pod skutkovú podstatu správneho deliktu porušenia
finančnej disciplíny upravenej v § 31 ods. 1 písm. j) zákona č. 523/2004 Z. z., teda že žalobkyňa
porušením právnej povinnosti spáchala správny delikt, konkrétne sa dopustila porušenia finančnej
disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. j) zákona č. 523/2004 Z. z., za čo jej ukladá podľa § 32 vety druhej

zákona č. 523/2004 Z. z. pokutu.

57. Rovnako tak ani z druhostupňového rozhodnutia žalovaného uvedenie dôvodov zmeny právnej
kvalifikácie správneho deliktu, za ktorý bola žalobkyni uložená pokuta, nevyplýva. Žalovaný
v napadnutom rozhodnutí uvedené procesné pochybenie správneho orgánu prvého stupňa, a to

neoznámenie zmeny právnej kvalifikácie stíhaného skutku žalobkyni a odňatie možnosti účinnej obrany
avyjadriťsakzmeneprávnejkvalifikáciestíhanéhoskutku,akoajhmotnoprávnepochybeniesdopadom
na nepreskúmateľnosť administratívneho konania a výsledných rozhodnutí vo veci samej, spočívajúce
v absencii úvahy správneho orgánu o skutkových a právnych dôvodoch zmeny právnej kvalifikácie
stíhaného skutku, v druhostupňovom (odvolacom) konaní neodstránil.

58. Z obsahu administratívneho spisu ako aj z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že konanie
o uložení predmetnej pokuty začal správny orgán prvého stupňa na základe podnetu Najvyššieho
kontrolnéhoúraduSlovenskejrepubliky,konkrétnenazákladeoznámeniaoporušenífinančnejdisciplíny
zo dňa 29.09.2014, v zmysle ktorého orgán kontroly predložil kontrolné zistenia preukazujúce porušenie

finančnej disciplíny v roku 2013 žalobkyňou podľa § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z.
(teda poskytnutie alebo použitie verejných prostriedkov nad rámec oprávnenia, ktorým dôjde k vyššiemu
čerpaniu verejných prostriedkov) na tom skutkovom základe, že uhradila faktúry za drobnú architektúru,
ktorej ceny nezodpovedali cenám bežným na trhu v čase ich vzniku a v mieste ich vzniku.

59.Vzhľadomktomu,žesprávneorgányobochstupňovvyššieuvedenéoznámenieoporušenífinančnej
disciplíny NKÚ SR, vrátane jeho príloh a skutkových zistení a doplnených listinných dôkazov, ako
napr. znalecký posudok č. 43/2014, po doplnení dokazovania použili ako podklad rozhodnutia vo
veci uloženia pokuty, pričom z ich záverov vychádzali pri ustálení deliktuálnej zodpovednosti žalobkyne
ako aj pri určení výšky pokuty, nemôže ostať bez relevantnej zmienky smerom k žalobkyni, jednak

v priebehu administratívneho konania a jednak v obsahu rozhodnutí oboch stupňov, zmena právnej
kvalifikácie skutku, teda zmena podradenia znakov porušenia právnej povinnosti žalobkyňou pod
skutkovú podstatu správneho deliktu § 31 ods. 1 písm. j) zákona č. 523/2004 Z. z. (porušenie finančnej
disciplíny - nehospodárne, neefektívne a neúčinné vynakladanie verejných prostriedkov) namiesto pod
skutkovú podstatu správneho deliktu § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 523/2004 Z. z., ako to pôvodne

oznamoval NKÚ SR, na základe ktorého oznámenia správny orgán začal konanie vo veci uloženia
pokuty (oznámenie o začatí správneho konania zo dňa 24.02.2015).60. V súvislosti s procesným postupom prvostupňového správneho orgánu po vrátení veci správnym
súdom na ďalšie konanie, súd v tejto veci považuje za potrebné dodať, že oznámením o začatí
správneho konania zo dňa 24.02.2015 (žalobkyni doručeným dňa 27.02.2014) začalo konanie

v predmetnej veci, a preto už nebolo potrebné vydávať po vrátení veci na ďalšie konanie nové, resp. v
poradí druhé oznámenie o začatí správneho konania vo veci zo dňa 28.08.2019.

61. V nadväznosti na právne závery vyplývajúce zo zrušujúceho rozsudku krajského súdu v spojení
srozsudkomkasačnéhosúdubolopotrebnépredovšetkýmzaslaťžalobkynioznámenieozmeneprávnej

kvalifikácie skutku správneho deliktu, vo veci ktorého mal správny orgán úmysel viesť konanie (t. j.
oznámenie o zmene posudzovania zisteného porušenia právnej povinnosti žalobkyňou – z porušenia
finančnej disciplíny podľa § 31 ods. 1 písm. b/ zákona č. 523/2004 Z. z. na porušenie finančnej disciplíny
podľa § 31 ods. 1 písm. j/ citovaného zákona), a to s uvedením skutkových a právnych dôvodov
(úvah správneho orgánu), pre ktoré správny orgán pristúpil k zmene právnej kvalifikácie postihovaného
správneho deliktu.

62. Vzhľadom k tomu, že pri ozrejmení dôvodov zmeny právnej kvalifikácie stíhaného skutku správne
orgány oboch stupňov nepostupovali v intenciách vyššie uvedených rozsudkov správnych súdov,
správnysúdvtejtovecidospelkzáveru,ženapadnutéadministratívne rozhodnutiasúnepreskúmateľné
z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP).

63. Pokiaľ ide o výroky žalobou napadnutých rozhodnutí, správny súd opäť musí dať do pozornosti
body 36. až 43. odôvodnenia rozsudku kasačného súdu sp. zn. 4Sžfk/18/2018 z 13. mája 2019,
v ktorých sa kasačný súd podrobne venoval právnemu významu a náležitostiam výroku
rozhodnutiavoveciadministratívnehotrestania,avšakkonajúcesprávneorgányprikoncipovanívýrokov

preskúmavaným rozhodnutí výhrady a výklad kasačného súdu nevzali do úvahy a tieto neaplikovali.

64. Predovšetkým ide o obligatórnu povinnosť správneho orgánu vo výroku konkretizovať (špecifikovať,
vymedziť) skutok protiprávneho konania alebo opomenutia tak, aby nebol zameniteľný s iným skutkom
(tzv. skutková veta), ako aj uviesť zákonné ustanovenie definujúce správny delikt, ktorého znaky

skutkovejpodstatyúčastníkkonaniasvojímkonaním/opomenutímnaplnil(právnaveta)avneposlednom
rade vo výroku uviesť zákonné ustanovenie, podľa ktorého sa trest ukladá.

65. S prihliadnutím na výrok prvostupňového rozhodnutia zo dňa 26.09.2019 ako aj na výrok
druhostupňového rozhodnutia zo dňa 18.12.2019 možno jednoznačne konštatovať, že správne orgány

sa pri formulovaní výrokov napadnutých rozhodnutí nedržali doporučení, resp. poučení a príkazu
kasačného súdu a naznačeným spôsobom vo výrokoch rozhodnutí neuviedli skutkovú vetu, v ktorej
by nezameniteľným spôsobom konkretizovali skutok, ktorým došlo zo strany žalobkyne k porušeniu
finančnej disciplíny, neuviedli právnu vetu, ktorými znakmi skutkovej podstaty zo správnych deliktov
podľa § 31 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. naplnila konkrétny správny delikt porušenia

finančnej disciplíny.

66. V nadväznosti na uvedené správny súd dopĺňa, že v šiestom odseku výroku prvostupňového
rozhodnutia (na strane 2) správny orgán síce uviedol „Za nesplnenie povinnosti ustanovenej § 19 ods.
6 zákona č. 523/2004 Z. z. ....“, avšak to nie je právna kvalifikácia ani explicitné uvedenie zákonnej

skutkovej podstaty správneho deliktu, za ktorého spáchanie sa žalobkyni podľa § 32 citovaného zákona
ukladá peňažná sankcia vo forme pokuty.

67. Ustanovenie § 19 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. (konkrétne veta druhá) je zákonom definovaná
a uložená povinnosť subjektom verejnej správy pri používaní verejných prostriedkov zachovávať

hospodárnosť, efektívnosť a účinnosť ich použitia. Nedodržaniu, resp. porušeniu tejto zákonnej
povinnosti pri nakladaní s verejnými finančnými prostriedkami zo strany povinného subjektu zodpovedá
zákonné ustanovenie definujúce znaky skutkovej podstaty správneho deliktu porušenia finančnej
disciplíny § 31 ods. 1 písm. j) zákona č. 523/2004 Z. z., za ktorého spáchanie je možné
príslušným správnym orgánom fakultatívne uložiť pokutu podľa § 32 vety druhej citovaného zákona.

Teda z výroku predmetného rozhodnutia malo jednoznačne a zrozumiteľne vyplývať, a to explicitným
uvedením zákonného ustanovenia správneho deliktu, za ktorý správny delikt správny orgán pokutu
ukladá. Uvedený nedostatok a nezrozumiteľnosť výroku prvostupňového rozhodnutia neodstránil ani
žalovaný v rozhodnutí o odvolaní.68. Na margo výroku rozhodnutia vydaného v rámci administratívneho trestania správny súd
považuje za potrebné uviesť, že výroky preskúmavaných rozhodnutí, okrem vyššie vytýkaných

podstatných nedostatkov, možno vyhodnotiť ako neprehľadné, obsahujúce skutkové a procesné
okolnosti prípadu (chronologický popis priebehu predchádzajúceho konania, skutkové zistenia kontroly
NKÚ SR a správneho orgánu, vyhodnotenia znaleckých posudkov, súdny prieskum skorších rozhodnutí
atď.), ktoré sa do výroku rozhodnutia neuvádzajú, pretože tvoria obsah odôvodnenia rozhodnutia.
V predmetnej veci správne orgány oboch stupňov v preskúmavaných rozhodnutiach namiesto jasnej

formulácie skutkovej a právnej vety vo výroku uvádzali nepodstatné procesné a skutkové podrobnosti,
ktoré podrobnejšie zopakovali a rozviedli v odôvodneniach rozhodnutí.

69. Námietku napádajúcu nedostatočné odôvodnenie uloženia pokuty a jej výšky správnymi orgánmi
súd vyhodnotil ako dôvodnú.

70. Opäť možno konštatovať, že s prihliadnutím na dôvody rozsudku kasačného súdu sp. zn.
4Sžfk/18/2018 z 13. mája 2019 uvedené v bodoch 44. až 46. („... napadnuté rozhodnutie žalovaného
postráda špecifikáciu dôvodov, pre ktoré pristúpil k uloženiu pokuty vo výške 18 000 eur....“) sa
správne orgány oboch stupňov v preskúmavaných rozhodnutiach pokynov kasačného súdu nedržali,
vytýkané vady neodstránili. Zrozumiteľne, v kontexte okolností prípadu, jednak pre daný prípad vôbec

neodôvodnili potrebu využitia fakultatívneho (teda nie povinného) inštitútu uloženia pokuty a jednak
neodôvodnili, ako dospeli k potrebe, z hľadiska individuálnej ako aj generálnej prevencie, uložiť pokutu
vo výške dosahujúcej takmer polovicu zákonného rozpätia sadzby pokuty (40 000,- Eur).

71. V tomto ohľadne neobstojí jednoduché a všeobecné konštatovanie správneho orgánu o vysokej

závažnosti nedostatku spočívajúceho v nehospodárnom nakladaní s verejnými prostriedkami.
72. Taktiež konajúce správne orgány v napadnutých rozhodnutiach nevysvetlili a neuviedli zákonné
dôvody, pre ktoré výšku pokuty určili, podľa ich vyjadrenia a výpočtu, spriemerovaním nadhodnotenia
cien za drobnú architektúru, ktoré nadhodnotené ceny vzišli z rozdielov medzi zaplatenou cenou
a cenami stanovenými v znaleckých posudkoch (38 669,46-15 880 = 22 789,46 podľa znaleckého

posudku č. 43/2014; 38 669,46-25 500 = 13 169,46 podľa znaleckého posudku č. 35/2016; teda priemer
vypočítali a zaokrúhlili nasledovne: 22 789,46 + 13 169,46 = 35 958,92 / 2 = 17 979,46, po zaokrúhlení
nahor 18 000,- Eur).

73. Uvedený matematický výpočet síce určuje priemer správnym orgánom ustálenej výšky neoprávnene

použitých verejných prostriedkov, avšak bez vysvetlenia, prečo boli ako absolútne hodnoty, bez
akýchkoľvek pochybností, brané do úvahy znalecké posudky, ktoré určenie predpokladanej všeobecnej
hodnoty predmetnej drobnej architektúry nevyhotovili k rovnakému časovému obdobiu (znalecký
posudok č. 43/2014 k 08.08.2011 a znalecký posudok č. 35/2016 k 07/2013).

74. Na dôvažok, je namieste prisvedčiť žalobkyni, že výška uloženej pokuty je totožná s výškou
neoprávnene použitých verejných finančných prostriedkov, ku ktorej dospel správny orgán prvého
stupňa vyššie uvedeným matematickým výpočtom, a to bez akejkoľvek opory v zákone. Neobstojí preto
všeobecné tvrdenie žalovaného, že v danom prípade ide o uloženie pokuty podľa zákona č. 523/2004 Z.
z. za porušenie finančnej disciplíny a nejde o náhradu škody. Právne naopak, de facto sa v tejto výške

uložená pokuta javí ako náhrada škody (čo nie je funkciou ani účelom peňažného trestu), obzvlášť, ak
bez náležitého odôvodnenia uložená sankcia tvorí 100 % zisteného porušenia povinnosti hospodárneho
nakladania s verejnými prostriedkami a takmer polovicu zákonom stanoveného rozpätia fakultatívnej
peňažnej sankcie.

75. Osobitné okolnosti prípadu sú dotvárané podstatnými skutočnosťami, počnúc významnou mierou
participácie poskytovateľa nenávratného finančného príspevku (príslušného ministerstva) na určovaní
celkovej poskytnutej sumy NFP na konkrétny projekt v celosti a na určovaní podmienok jeho
pridelenia a čerpania, končiac významným faktorom, determinujúcim posudzovanie protiprávnosti
sankcionovaného konania žalobkyne a následného uloženia trestu, spočívajúcim v tom, že žalobkyňa

zhotoviteľaceléhoprojekturekonštrukcienámestiaakocelkuvyberalavzmyslepodmienokstanovených
poskytovateľom NFP vo verejnom obstarávaní, pričom bol vybratý uchádzač s najnižšou cenovou
ponukou.76. V tomto ohľade (či už v rámci ustálenia času porušenia finančnej disciplíny, t. j. času spáchania
správneho deliktu, alebo v rámci určenia výšky pokuty) žalovaný argumentačne neprepojil a nijako
nevysvetlil, že na jednej strane akceptoval výber zhotoviteľa projektu prostredníctvom verejného

obstarávania, ktoré bolo vyhlásené a prebehlo v roku 2011, ale na druhej strane nevyhodnotil také
podstatné skutočnosti ako, že zmluva s úspešným uchádzačom bola podpísaná v roku 2012, pričom
k čiastkovému plneniu – vyžiadaniu preplatenia ceny za drobnú architektúru z dvoch faktúr došlo v roku
2013, kedy došlo k plneniu dodávky drobnej architektúr (rok 2013 ako čas porušenia finančnej disciplíny
určil NKÚ SR v oznámení o porušení finančnej disciplíny), ale pritom znalecké posudky pre účely

vypracovania všeobecnej hodnoty predmetnej drobnej architektúry boli vypracované k rozdielnemu
rozhodnému stavebno-technickému stavu (podľa znaleckého posudku č. 43/2014 k 08.08.2011,
ale podľa posudku č. 35/2016 k 07/2013).

77. V kontexte týchto okolností prípadu nemožno prisvedčiť všeobecne formulovanému záveru
žalovaného, že rozpočet projektu je možné považovať za hornú hranicu výšky výdavkov a žalobkyňa

mala povinnosť zabezpečiť na čiastkové plnenia poskytované zhotoviteľom, ktorý bol vybraný ako
úspešný uchádzač vo verejnom obstarávaní, zákonom stanovenú požiadavku hospodárnosti pri použití
NFP.

78. Povinnosť subjektov verejnej správy pri používaní verejných prostriedkov zachovávať hospodárnosť,

efektívnosť a účinnosť ich použitia (§ 19 ods. 6 veta druhá zákona č. 523/2004 Z. z.) je všeobecnou
povinnosťou, pričom princípy hospodárnosti a efektívnosti sú spolu s ďalšími princípmi uplatňované
podľa § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní v znení účinnom do 30.06.2013 pri zadávaní zákaziek.

79. Porušenie uvedenej všeobecnej povinnosti hospodárneho nakladania s verejnými finančnými

prostriedkami je potrebné posudzovať vždy individuálne, s prihliadnutím na osobitosti a okolnosti
každého prípadu samostatne.

80. Žalovaný v rámci preskúmavaného odvolacieho konania doplnil podklady rozhodnutia tým, že od
Úradu pre verejné obstarávanie vyžiadal rozhodnutie č. 12985-3000/2014 zo dňa 03.03.2015 (potvrdené

v rozkladnom konaní predsedníčkou Úradu pre verejné obstarávanie druhostupňovým rozhodnutím
č. 85713/2015 zo dňa 20.07.2015), ktorým úrad uložil žalobkyni pokutu vo výške 6 000,- Eur za to,
že pri zadávaní zákazky - užšej súťaže na predmet zákazky „Rekonštrukcia námestia, Obec Ľubietová“
pri uplatnení kritérií na výber obmedzenému počtu záujemcov porušila základné princípy verejného
obstarávania podľa § 9 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, konkrétne princípy transparentnosti

a rovnakého zaobchádzania a toto porušenie mohlo mať zásadný vplyv na výsledok verejného
obstarávania.

81. Uvedené rozhodnutia ÚVO vo veci uloženia pokuty za porušenie princípov transparentnosti
a rovnakého zaobchádzania vo verejnom obstarávaní žalovaný vyhodnotil ako závery s vyššou

vypovedacou hodnotou ako závery SORO (podklady predložené žalobkyňou k odvolaciemu konaniu
- Akceptácia dokumentácie k procesu verejného obstarávania Banskobystrickým samosprávnym
krajom a Závery z administratívnej kontroly verejného obstarávania zákazky pre projekt „rekonštrukcia
námestia, obec Ľubietová“ a výzva k podpisu zmluvy s úspešným uchádzačom z verejného
obstarávania ;, oba listy z 13.09.2012).

82. Žalovaný pritom neuviedol dôvody, pre ktoré tieto podklady vyhodnotil bez vzájomného kontextu
a ich vplyvu na posúdenie protiprávnosti sankcionovaného konania žalobkyne a na výšku ukladanej
pokuty (pri odôvodnení výšky pokuty žalovaný opakovane poukázal iba na rozhodnutia ÚVO vo veci
uloženia pokuty za porušenie princípov transparentnosti a rovnakého zaobchádzania vo verejnom

obstarávaní, odvodiac z toho len záver, že tvrdenie žalobkyne o schválení jej postupu Úradom pre
verejné obstarávanie v súvislosti verejným obstarávaním je zavádzajúce).

83. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí a ani prvostupňový správny orgán v kontexte dôvodov a obsahu
rozhodnutí Úradu pre verejné obstarávanie nevyhodnocovali za účelom preukázania nehospodárneho

nakladania s verejnými prostriedkami cenové ponuky drobnej architektúry uchádzačov predmetného
verejného obstarávania, ani u piatich uchádzačov, ktorí sa dostali do užšieho výberu na predloženie
ponúk, ani u zvyšných uchádzačov z celkových deviatich prihlásených, ktorí sa do užšieho výberu
nedostali (napr. záujemca Skanska SK, a.s. alebo záujemca Skupiny dodávateľov s vedúcim členomOHL Pozemné stavby a.s. atď.). Žalovaný nechal bez povšimnutia, že ani Úrad pre verejné obstarávania
sa uvedenou otázkou čiastkových cien za drobnú architektúru v rozhodnutiach o uložení pokuty
6 000,- Eur za porušenie princípov uplatňovaných vo verejnom obstarávaní nezaoberal, ani túto

skutkovú okolnosť nijako nevyhodnocoval. Nehospodárnosť pri vyhodnocovaní ponúk nemala priamy
dopad na konštatovanie porušenia princípov rovnakého zaobchádzania a transparentnosti žalobkyňou
v predmetnom verejnom obstarávaní. Preto nie je súdu zrejmé, na základe akých dôvodov, ktoré
má presvedčivo a zrozumiteľne uviesť správny orgán konajúci vo veci uloženia pokuty za porušenie
finančnej disciplíny, pripisoval žalovaný väčší význam a vypovedaciu hodnotu rozhodnutiam ÚVO,

keď ani tento úrad vyslovene porušenie princípu hospodárnosti (podľa § 9 ods. 4 zákona o verejnom
obstarávaní) nekonštatoval.

84. Správne orgány v žalobou napadnutých rozhodnutiach taktiež neuviedli dôvody ani právny predpis,
ktorý by upravoval súbeh zákonnej a zmluvnej povinnosti výberu uchádzača vybraného vo verejnom
obstarávaní na projekt financovaný z NFP s osobitnou povinnosťou prijímateľa NFP na zabezpečenie

projektu financovaného z verejných zdrojov prostredníctvom verejného obstarávania ešte dodatočne, po
výbere úspešného uchádzača a po podpise zmluvy s poskytovateľom NFP, preverovať najnižšie cenové
ponuky na čiastkové dodávky projektu, ktorý je financovaný ako celok.

85. Pri akceptovaní zákonného účelu, cieľa a výsledkov vykonaného verejného obstarávania, ktorého

výsledky, teda výber úspešného uchádzača s najnižšou cenovou ponukou (dodatočne akceptovanou
aj poskytovateľom NFP), neboli zrušené, žalovaný neodpovedal na otázku, ako možno zo strany
zadávateľa zákazky zákonným spôsobom, ešte nad rámec zákonného režimu skončeného verejného
obstarávania, dodatočne zabezpečiť na jednotlivé čiastkové plnenia projektu výber dodávateľov tovarov
a služieb s nižšou cenovou ponukou.

86. Pokiaľ nedal žalovaný na uvedenú otázku odpoveď v preskúmavanom rozhodnutí, nie je možné
pri ukladaní trestu a uvedení dôvodov jeho výšky hovoriť o naplnení funkcie trestania z hľadiska
individuálnej a generálnej prevencie. Subjektu, voči ktorému je autoritatívne orgánom verejnej správy
formou rozhodnutia vyvodzovaná zodpovednosť za spáchanie správneho deliktu a ukladaný trest, musí

byť na základe rozhodnutia jednoznačne a zrozumiteľne zrejmé, akého správania, príp. opomenutia
sa má v budúcnosti vyvarovať, aby v obdobných prípadoch (pri nakladaní s verejnými prostriedkami
na projekty financované z NFP) nedochádzalo k opakovanému porušovaniu právnej povinnosti.
Vo všeobecnosti, pre potencionálnych porušiteľov právnych povinností pri nakladaní s verejnými
prostriedkami v budúcnosti, to platí aj pre tretie subjekty v rámci generálnej prevencie.

87. Vyššie uvádzané nedostatky preskúmavaných rozhodnutí oboch stupňov odôvodňujú ich zrušenie
z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP a vrátenie veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na
ďalšie konanie, v ktorom správny orgán s prihliadnutím na právny názor správneho súdu (§ 191 ods. 6
SSP) vytýkané vady odstráni naznačeným spôsobom.

88. O náhrade trov v konaní úspešnej žalobkyni rozhodol súd podľa § 167 ods.1 SSP s tým, že podľa
§ 175 ods. 2 SSP o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

89. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom
Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho
doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej

sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. c/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2
SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné

podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).