Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 14, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-2S/289/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022201577
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1022201577.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: eurobus, a.s., so sídlom Staničné námestie 9, 042 04 Košice, IČO:
36 211 079, zastúpený: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Námestie svätého
Egídia 40/93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so
sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava, IČO: 31 797 903, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. 14997-9000/2021 zo dňa 14.10.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Úrad pre verejné obstarávanie (ďalej aj „UVO“), odbor dohľadu vydal rozhodnutie č. 5870-6000/2020-
OD/3 zo dňa 29.05.2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ktorým v konaní o preskúmanie

úkonov kontrolovaného – žalobcu – pred uzavretím zmluvy na predmet zákazky „Nákup
vysokoenviromentálnych nízkopodlažných autobusov medzimestskej autobusovej dopravy dĺžky 10,5
m“rozhodoltak,žezastavilkonanieopreskúmanieúkonovkontrolovanéhopreduzavretímzmluvypodľa
§ 174 ods. 1 písm. o) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o VO“).

2. Dňa 22.12.2021 bol žalovanému doručený podnet na začatie mimo odvolacieho konania, pričom

listom zo dňa 29.12.2021 upovedomil žalobcu o tom, že dňom doručenia podnetu bolo začaté konanie
podľa § 179a zákona o VO.

3. Rada úradu pre verejné obstarávanie vydala rozhodnutie č. 14997-9000/2021 zo dňa 14.10.2022
(ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým podľa § 179a ods. 5 zákona o VO v spojení s § 179a ods.
7 a v spojení s § 187h ods. 18 zákona o VO v znení účinnom od 31.03.2022 zmenila preskúmavané
rozhodnutie nasledovne:

„Úrad pre verejné obstarávanie podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní uvádza, že
kontrolovaný porušil § 40 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní v spojení s § 40 ods. 4 tohto zákona,
keď na základe zisteného skutkového stavu komisia kontrolovaného konštatovala, že uchádzač AUTO-IMPEX spol. s r.o. spĺňa podmienku účasti osobného postavenia podľa § 32 ods. 1 písm. c) zákona
o verejnom obstarávaní v spojení s § 32 ods. 7 tohto zákona napriek tomu, že z dokumentácie
k predmetnému verejnému obstarávaniu nevyplýva záver o tom, že uchádzač AUTO-IMPEX spol.

s r.o. splnil podmienku účasti osobného postavenia, nakoľko uchádzačom AUTO-IMPEX spol. s r.o.
predloženú Zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 11.12.2019 nie je možné považovať za doklad
o povolení platiť nedoplatky v splátkach v zmysle § 32 ods. 7 zákona o verejnom obstarávaní, pričom
toto porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.“

4. Žalovaný konštatoval, že na základe § 32 ods. 1 písm. c) zákona o VO sa verejného obstarávania
môže zúčastniť len ten, kto spĺňa podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia – nemá daňové
nedoplatky v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu.
Zároveň poukázal na § 32 ods. 7 zákona o VO, podľa ktorého uchádzač alebo záujemca sa považuje
za spĺňajúceho podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa odseku 1 písm. b) a c), ak
zaplatil nedoplatky alebo mu bolo povolené nedoplatky platiť v splátkach.

5. Žalovaný poukázal na to, že úspešný uchádzač kontrolovanému na účely preukázania splnenia
podmienky účasti osobného postavenia podľa § 32 ods. 1 písm. c) zákona o VO predložil dokument:
„Zápisnica o ústnom pojednávaní“ zo dňa 11.12.2019 (ďalej len „zápisnica“), pričom žalovaný sa zameral
na to, či je možné daný dokument považovať za relevantný vo vzťahu k posudzovaniu danej podmienky

osobného postavenia.

6. Žalovaný odkázal na zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) a s odkazom na § 57 ods.
1 a 6 daňového poriadku vyvodil, že povolenie platenia dane v splátkach sa vydáva formou rozhodnutia.

Súčasnepoukázalajnazápisnicu,vktorejjeuvedené,žespísaniezápisnicesanepovažujezapovolenie
platenia daňového nedoplatku v splátkach v zmysle § 57 daňového poriadku.

7. Žalovaný dospel k záveru, že zápisnica neobsahuje informáciu o výške úrokov v zmysle § 57
ods. 5 daňového poriadku a nespĺňa ani obsahové náležitosti povolenia platenia dane v splátkach

v zmysle daňového poriadku. Žalovaný tak vyhodnotil, že zápisnica nie je povolením platenia daňového
nedoplatku v splátkach podľa § 57 daňového poriadku a touto zápisnicou nebolo spoločnosti AUTO –
IMPEX spol. s r.o., so sídlom A. B. XX, XXX XX C., IČO: 17 329 477 (ďalej len „AUTO-IMPEX“) ako
uchádzačovi povolené platenie daňového nedoplatku v zmysle § 57 daňového poriadku. Predmetnú
zápisnicu tak nebolo možné považovať za doklad o povolení platiť nedoplatky v splátkach v zmysle §

32 ods. 7 zákona o VO, pretože zápisnica nie je rozhodnutím správcu dane o platení dane v splátkach
v zmysle daňového poriadku.

8. Žalovaný tak zosumarizoval, že skutkový stav zistený v správnom konaní nezodpovedal skutkovému
stavu zistenému komisiou v čase, kedy komisia kontrolovaného posudzovala splnenie podmienky

osobného postavenia, teda ku dňu 12.12.2019. Na základe uvedených skutočností žalovaný konštatoval
skutočnosti uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Žalovaný súčasne uviedol stručný návod pre
kontrolovaného, ako v budúcnosti predísť porušeniam zákona o VO.

II.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

9. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 14.11.2022 (ďalej len „žaloba“),
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, jeho zrušenia a vrátenia veci
žalovanému na ďalšie konanie.

10. Žalobca uviedol, že s právnym posúdením žalovaného zásadne nesúhlasí. Uviedol, že zákonodarca
nechcel umožniť účasť na verejnom obstarávaní tým subjektom, ktorí majú daňové nedoplatky, t. j. aby
z verejných zdrojov neprofitovali subjekty, ktoré sami neplnia svoje základné povinnosti. Zákonodarca
však podľa žalobcu myslel aj na situácie, keď sa subjekt dostane do podlžnosti voči štátu a táto situácia

bola vyriešená tým, že je povinný preukázať, že tento svoj záväzok uhradil alebo mu bolo povolené
vzniknutý záväzok uhradiť v splátkach. Podľa žalobcu je tak podstatné to, že hospodársky subjekt počas
celého priebehu verejného obstarávania nemá daňové nedoplatky, resp. ak mu vzniknú nedoplatky na
daniach, tieto dodatočne zaplatí, prípadne uzatvorí na tieto účely dohodu o splátkach.11. Žalobca má s odkazom na § 32 ods. 2 písm. c) v spojení s § 32 ods. 7 zákona o VO za to, že
zákon exaktne neustanovuje, že na účely preukázania splnenia podmienky účasti osobného postavenia

musí byť hospodárskym subjektom predložené rozhodnutie príslušného daňového úradu v zmysle §
57 daňového poriadku, ako to uvádza žalovaný. Podľa žalobcu je výklad žalovaného nesprávny, príliš
formalistický, v ktorom absentuje racionalita s ohľadom na reálne okolnosti, zmysel a cieľ právnej úpravy.
Zákon o VO totiž nepredpisuje formu, akou má hospodársky subjekt uvedenú podmienku preukázať
a žiadnym spôsobom výkladu § 32 zákona o VO nemožno dospieť k záveru uvádzanému žalovaným,

že je to práve rozhodnutím správcu dane podľa § 57 daňového poriadku.

12. Žalobca odkázal na čl. § 57 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26.
februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES v platnom znení, ktorý
konštatoval: „... tento odsek sa viac neuplatňuje, ak hospodársky subjekt splnil svoje povinnosti tým,
že zaplatil alebo uzavrel záväznú dohodu s cieľom zaplatiť splatné dane alebo príspevky na sociálne

zabezpečenie vrátane akýchkoľvek prípadných vzniknutých úrokov alebo sankcií.“

13. Žalobca mal za to, že cieľom zákonodarcu bolo, aby v prípade čerpania verejných zdrojov mali ich
príjemcovia vysporiadané všetky záväzky voči štátu a nebolo rozhodujúce, akou formou to príjemca
splní. Nie je rozhodujúce, či svoj nedoplatok bude uhrádzať v splátkach povolených formou rozhodnutia

v zmysle § 57 alebo formou zápisnice v zmysle § 19 daňového poriadku. Pre naplnenie účelu verejného
obstarávania bolo podstatné, že svoj záväzok voči štátu zaplatí, že ho dodatočne zaplatí, prípadne
uzatvorí na tento účel dohodu o splátkach a verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi o tom
predloží doklad. Žalobca ďalej poukázal na princíp proporcionality, kedy je potrebné sa prikloniť
k najmenej obmedzujúcej ceste pre hospodárske subjekty vo verejnom obstarávaní.

III.
Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

14. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.08.2023, pričom sa v celom rozsahu nestotožnil

so žalobnými bodmi a mal za to, napadnuté rozhodnutie bolo vydané zákonne a správne. Žalovaný
dal do pozornosti § 32 ods. 1 písm. c) zákona o VO, v zmysle ktorého sa verejného obstarávania
môže zúčastniť len ten, kto spĺňa podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia, in concreto
nemá daňové nedoplatky v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta podnikania alebo obvyklého
pobytu. Nemenej podstatný je aj § 32 ods. 7 zákona o VO, podľa ktorého uchádzač alebo záujemca sa

považuje za spĺňajúceho podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa odseku 1 písm. b)
a c), ak zaplatil nedoplatky alebo mu bolo povolené nedoplatky platiť v splátkach.

15. Žalovaný ďalej zopakoval argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí, ktoré bolo zhrnuté
vyššie v tomto rozsudku, a zopakoval, že povolenie platenia dane v splátkach sa vydáva vo forme

rozhodnutia. Ako vyplynulo z daňového poriadku, povoleniu platenia dane v splátkach podlieha prísne
formalizovaný postup a žalobca si nemôže vytvárať vlastné závery o tom, či niektorému hospodárskemu
subjektu bolo povolené platiť dane v splátkach. Až samotné rozhodnutie správcu dane o povolení platiť
dane v splátkach je pre žalobcu záväzné a preukazuje tú skutočnosť, že došlo k povoleniu platenia dane
v splátkach pre konkrétny daňový subjekt. Zároveň žalovaný uviedol, že § 32 ods. 1 písm. c) zákona

o VO odkazuje na daňový poriadok. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

16. K vyjadreniu žalovaného zaslal žalobca repliku zo dňa 10.10.2023, pričom zotrval na svojej
predchádzajúcej argumentácii. Žalovaný sa následne vyjadril duplikou zo dňa 24.11.2023 a taktiež
zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. Žalobca z vlastnej iniciatívy doručil správnemu súdu

podanie zo dňa 05.03.2024, v ktorom znova zopakoval svoju argumentáciu.

17. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

18. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd vBratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu
v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od
01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto podľa predchádzajúcej vety prešla

v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na
rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec náhodným výberom prerozdelená a
pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-2S/289/2022.

19. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou

napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako
vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a s odkazom na § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) ju zamietol.
20.Správnysúdprejednalvecbeznariadeniapojednávaniapodľa§107ods.2SSP,pretožebolisplnené
podmienky na prejednanie veci bez potreby nariadenia pojednávania. Termín verejného vyhlásenia
rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na webovom sídle súdu najmenej päť

dní pred jeho vyhlásením a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 14.05.2025 (§ 137 ods. 4 SSP).

21. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

22. Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.

23. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych

práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

24. Podľa § 32 ods. 1 písm. c) zákona o VO, verejného obstarávania sa môže zúčastniť len ten, kto
spĺňa tieto podmienky účasti týkajúce sa osobného postavenia: nemá evidované daňové nedoplatky
voči daňovému úradu a colnému úradu podľa osobitných predpisov v Slovenskej republike alebo v štáte

sídla, miesta podnikania alebo obvyklého pobytu.

25. Podľa § 32 ods. 2 písm. c) zákona o VO, ak v odseku 3 nie je ustanovené inak, uchádzač
alebo záujemca preukazuje splnenie podmienok účasti podľa odseku 1 písm. c) doloženým potvrdením
miestne príslušného daňového úradu a miestne príslušného colného úradu nie starším ako tri mesiace.

26. Podľa § 32 ods. 7 zákona o VO, uchádzač alebo záujemca sa považuje za spĺňajúceho podmienky
účasti týkajúce sa osobného postavenia podľa odseku 1 písm. b) a c), ak zaplatil nedoplatky alebo mu
bolo povolené nedoplatky platiť v splátkach.

27. Podľa § 57 ods. 1 daňového poriadku, na žiadosť daňového subjektu môže správca dane povoliť
odklad platenia dane, ktorej správu vykonáva, alebo povoliť platenie tejto dane v splátkach.

28. Podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona
alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak

tento zákon neustanovuje inak.

29. Úlohou správneho súdu bolo na podklade uplatnených žalobných bodov preskúmať, či žalovaný
postupoval v súlade so zákonom o VO, ak vydal napadnuté rozhodnutie, ktorým zmenil preskúmavané
rozhodnutie. Z dôvodu, že správny súd je s odkazom na § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi

žaloby, pričom sa v predmetnom prípade neaplikuje výnimka, kedy správny súd nie je viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby (uvedené v § 134 ods. 2 SSP), správny súd vychádzajúc zo žaloby vyvodil, že
podstatnou žalobnou námietkou je, či žalovaný správne aplikoval § 32 ods. 1 písm. c) zákona o VO
v spojení s § 32 ods. 7 zákona o VO, ak usúdil, že spoločnosť AUTO-IMPEX nesplnila podmienky účasti
osobného postavenia vo verejnom obstarávaní.

30. Po preskúmaní administratívneho spisu a napadnutého rozhodnutia správny súd súhlasí so závermi
žalovaného. Ako to správne uviedol aj žalovaný, § 32 ods. 1 písm. c) zákona o VO uvádza, že verejného
obstarávania sa môže zúčastniť len ten subjekt, ktorý spĺňa podmienky účasti týkajúce sa verejnéhoobstarávania, a teda nemá daňové nedoplatky v Slovenskej republike alebo v štáte sídla, miesta
podnikania alebo obvyklého pobytu. Splnenie tejto podmienky možno s odkazom na § 32 ods. 7 zákona
o VO preukázať tým, že zaplatí nedoplatky alebo mu bolo povolené nedoplatky platiť v splátkach.

31. Správny súd súčasne poukazuje aj na zápisnicu zo dňa 11.12.2019, predmetom ktorej bola úhrada
daňového nedoplatku na DPH za 10/2019 vo výške XXX.XXX,XX eur po častiach – jednalo sa o daňový
subjekt – spoločnosť AUTO-IMPEX. Ako vyplýva z poučení, ktoré boli vykonané a ktoré sú zachytené
v zápisnici, tak „daňový dlžník bol zamestnancom správcu dane poučený, že spísanie tejto zápisnice sa

nepovažuje za povolenie platenia daňového nedoplatku v splátkach v zmysle § 57 Daňového poriadku,
preto sa na čas platenia dobrovoľných úhrad nedoplatku neprerušuje sankcionovanie nedoplatku
úrokom z omeškania podľa § 156 Daňového poriadku a tento mu bude vyrubený správcom dane aj
v prípade, ak nedoplatok uhradí spôsobom a v termíne, ako sa zaviazal v tejto zápisnici.“ Zápisnicu tak
nemožno považovať za právne relevantný doklad na splnenie podmienok osobného postavenia podľa
zákona o VO (nemá právne účinky spojené s rozhodnutím správcu dane o povolení platenia daňového

nedoplatku v splátkach).

32. Vychádzajúc z daňového poriadku správny súd uvádza (s odkazom na § 57 ods. 1 a § 63 ods.
1 daňového poriadku), že odklad platenia dane alebo povoliť platenie dane v splátkach možno len
formou rozhodnutia. Uvedené konštatovanie podporuje aj § 57 ods. 6 daňového poriadku, ktorý pracuje

s tým, že „proti rozhodnutiu o odklade platenia dane alebo rozhodnutiu o platení dane v splátkach
nemožno podať odvolanie.“ Daňový poriadok tak jasne uvádza, že povoliť odklad platenia dane alebo
povolenie o platení v splátkach sa vyhlasuje rozhodnutím, ktorým s odkazom na § 63 ods. 1 daňového
poriadku možno ukladať povinnosti alebo priznávať práva. Rozhodnutím o povolení odkladu platenia
danealeborozhodnutímoplatenídanevsplátkachsadaňovémusubjektujednoznačnepriznávajúpráva

– právo odkladu platenia dane alebo právo platenia dane v splátkach. Inak ako rozhodnutím nemožno
o uvedených právach podľa daňového poriadku rozhodnúť (a to ani zápisnicou).

33. Zápisnica tak s odkazom na uvedené nenahrádza a ani nemôže nahrádzať rozhodnutie o povolení
odkladu platenia dane alebo o povolení platenia dane v splátkach, a preto táto zápisnica ani nemôže

byť relevantným podkladom na splnenie osobného postavenia podľa zákona o VO.

34. Podľa správneho súdu je správne a logické tvrdenie žalovaného o tom, že vo vzťahu k splneniu
podmienok podľa § 32 ods. 7 zákona o VO - vo vzťahu k povoleniu platenia tejto dane v splátkach
je potrebné, aby príslušný správca dane vydal rozhodnutie o povolení platenia dane formou splátok.

Daňový poriadok okrem rozhodnutia neupravuje žiadnu inú formu, ako je možné povoliť platenie dane
formou splátok. Zároveň je správne aj konanie žalovaného v tom, že analogicky aplikoval daňový
poriadok – uvedená aplikácia vyplýva z § 32 ods. 1 písm. c) a § 32 ods. 2 písm. c) zákona o VO – zákon
o VO o. i. konštatuje, že „uchádzač alebo záujemca preukazuje splnenie podmienok účasti podľa odseku
1 písm. c) doloženým potvrdením miestne príslušného daňového úradu...“ Zákon o VO tak predpokladá

potvrdenie príslušného daňového úradu, a preto odkazuje na konanie správcu dane, ktoré sa spravuje
daňovým poriadkom. Je potom logické, ak žalovaný vyvodil, že aj na rozhodnutie o povolení platenia
dane v splátkach sa primerane aplikuje daňový poriadok.
35. Na podklade vyššie uvedených skutočností dospel správny súd k záveru, že žaloba je nedôvodná,
a preto ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. Žalovaný ako orgán verejnej správy postupoval v súlade

so zákonom o VO a svoje závery dostatočne, zrejme a logicky odôvodnil a žalobcovi boli v napadnutých
rozhodnutiach poskytnuté dostatočné závery.

36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu
v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

37. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny
súd v Bratislave (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 2 písm. a/ a § 145 ods. 2 písm. b/ SSP). Zmeškanie

lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej

veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).