Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 2S/29/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106293
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Piroš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823106293.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Piroša (sudca

spravodajca) a členiek senátu JUDr. Mgr. Kataríny Haviarovej a JUDr. Miroslavy Štefčekovej, v právnej
veci žalobkyne: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XXXX/XX, XXX XX E., právne zast.: Mgr.
Marek Tauber, advokát, so sídlom: Hviezdoslavova 11, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému:
Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831
04 Bratislava – mestská časť Nové Mesto, IČO: 54 669 464, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ A.
F. C., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: G. XXX/XX, XXX XX H. D., 2/ A. I. J., nar.: XX.XX.XXXX, trvale
bytom: K. J. XXXX/XX, XXX XX E., 3/ B. H., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: D. XX, XXX XX D., 4/ L.

H., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom: M. N. XXXX/X, XXX XX K. D., K. I., 5/ B. H., nar.: XX.XX.XXXX,
trvale bytom: F. XXXX/X, XXX XX D., 6/ Mesto Krupina, so sídlom: Svätotrojičné námestie 4, 963 01
Krupina, IČO: 00 320 056, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Banská Bystrica,
odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-BB-OVBP2-2023/028556-006 zo dňa 16.08.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalobkyni ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Ďalším účastníkom konania 1/, 2/, 3/, 4/, 5/, 6/ náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Mesto Krupina (ďalej ako „stavebný úrad“ alebo „prvostupňový orgán“) podľa § 117 zákona č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „zákon č. 50/1976 Zb.“ alebo „stavebný zákon“) zamietlo podľa § 37 ods. 4 stavebného zákona
návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby rodinného domu na pozemku parc. č. KN-E 9037/22

v k. ú. E., podaný dňa 24.08.2021 navrhovateľmi, ktorými boli žalobkyňa a ďalší účastník konania 1/
(ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“).

2. V prvostupňovom rozhodnutí bolo uvedené, že stavebný úrad posúdil návrh na vydanie rozhodnutia
o umiestnení novostavby rodinného domu a dôkazový materiál získaný vlastným prieskumom a zistil,
že dokumentácia neobsahuje posúdenie súladu navrhovanej novostavby s platným územným plánom
mesta. V predloženej dokumentácii nie sú dostatočne doriešené všeobecné technické požiadavky

na navrhovanie stavieb tým, že prístup k pozemku navrhovanej stavby je vedený z časti po
poľnohospodárskom pozemku, ktorý bol zriadený bez povolenia špeciálneho stavebného úradu –
cestného správneho orgánu pre miestne cesty, resp. bez zriadenia vecného bremena (práva prechodu)
a bez rozhodnutia Okresného úradu vo Zvolene o odňatí časti poľnohospodárskeho pozemkuz poľnohospodárskeho pôdneho fondu (pozemky parc. č. KN-C 6183/5 a 6183/6 v k. ú. E.). V podanom
návrhu nebolo zobraté do úvahy, že pôvodná cesta na pozemku parc. č. KN-E 9037/39 v k. ú. E.
v správe mesta Krupina pravdepodobne zanedbanou údržbou zanikla a vytvorila sa nová trasa prechodu

k pozemkom v danej lokalite v rozpore so zákonom. Preskúmaním veci prvostupňový orgán dospel
k záveru, že návrh novostavby rodinného domu sa nachádza na poľnohospodárskej pôde v ťažko
prístupnej, okrajovej časti lazníckeho osídlenia, výlučne s obytnou funkciou a je v rozpore s regulatívom
platného Územného plánu mesta Krupina.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Banská
Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej ako „odvolací orgán“ alebo „okresný úrad“) rozhodnutím
č. OU-BB-OVBP2-2023/028556-006 zo dňa 16.08.2023, ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“). Okresný úrad v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia uviedol, že na podklade spracovanej územno-plánovacej dokumentácie a vypracovanej
dokumentácie pre územné rozhodnutie zistil, že navrhovaná stavba je v rozpore so záväznými

regulatívmi Územného plánu mesta Krupina, schváleného uznesením Mestského zastupiteľstva
v Krupine č. 388/2019-MsZ zo dňa 11.12.2019, ktorého záväzná časť bola vyhlásená Všeobecným
záväzným nariadením mesta Krupina č. 10/2019. Zo záväznej časti územného plánu vyplýva, že
v priestorovom celku Z5: Laznícke usadlosti - okrajové (bez označenia kódom v grafickej časti) je
výstavba nových objektov možná ako náhrada za pôvodné objekty, alebo v rámci plôch vyznačených v

grafickej prílohe ako existujúce plochy lazníckych usadlostí. Podľa záväzného výkresu č. 3 Komplexný
výkres priestorového usporiadania a funkčného využívania územia s vyznačenou záväznou časťou
riešenia VPS je pozemok parc. č. KN-E 9037/22 v k. ú. E. umiestnený vo funkčnej ploche ornej pôdy. Z
uvedeného vyplýva, že umiestnenie navrhovanej novostavby vo funkčnej ploche ornej pôdy je v rozpore
so záväznými regulatívmi Územného plánu mesta Krupina.

Žaloba, žalobné body a argumentácia žalobkyne

4. Žalobkyňa včas podanou správnou žalobou požiadala správny súd o preskúmanie napadnutého
rozhodnutia. Žalobkyňa uviedla, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho

posúdenia veci, zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

5. Žalobkyňa poukázala na to, že zo zákona vyplýva, že preukázanie práv k prístupovej ceste

nie je zákonnou náležitosťou návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby, teda
návrh žalobkyne mal všetky zákonom predpísané náležitosti. V súlade s uvedeným bolo povinnosťou
stavebného úradu vydať územné rozhodnutie a v tomto určiť požiadavky na umiestnenie stavby, a to
najmä v súvislosti s napojením na pozemné komunikácie, pričom splnenie týchto požiadaviek by bolo
predmetom následného stavebného konania, avšak okresný úrad toto úplne odignoroval.

6. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ustanovenie § 47 stavebného zákona nemožno uplatňovať v územnom
konaní, pretože sa na toto nevzťahuje. Tento záver jasne vyplýva zo stavebného zákona vzhľadom na
skutočnosť, že nikde v zákonných ustanoveniach o územnom konaní nie je uvedené, že stavebný úrad
má v územnom konaní posudzovať splnenie podmienok podľa § 47 stavebného zákona. Posudzovanie

skutočnosti, či stavba je v súlade so všeobecnými technickými požiadavkami na výstavbu je predmetom
stavebnéhoanieúzemnéhokonania.Žalobkyňapoukázalanato,žemestoKrupina,oddelenievýstavby,
životného prostredia a regionálneho rozvoja dňa 16.06.2021 vydalo územno-plánovaciu informáciu
podpísanú primátorom mesta, kde bolo uvedené, že mesto s výstavbou súhlasí, pričom mesto svoj
súhlas s výstavbou opätovne potvrdilo listom č. 20937/2021 zo dňa 12.10.2021 podpísaným primátorom

mesta. Žalobkyňa má za to, že podaný návrh je v súlade s platným Územným plánom mesta Krupina,
schválenýmuznesenímmestskéhozastupiteľstvač.388/2019-MsZakoajvsúladesvydanýmsúhlasom
mesta Krupina s výstavbou zo dňa 16.06.2021 a 12.10.2021.

7. Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie a postup prvostupňového orgánu,

ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia, za nezákonné a svojvoľné. Prvostupňový orgán
ako stavebný úrad nebol oprávnený zamietnuť návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby
rodinného domu, nakoľko boli splnené podmienky konania, a teda okresný úrad rozhodol nezákonne,
keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie.8. Na základe uvedeného žalobkyňa navrhla zrušiť napadnuté rozhodnutie a vec vrátiť odvolaciemu
orgánu na nové konanie a rozhodnutie.

Vyjadrenie Okresného úradu Banská Bystrica k podanej žalobe

9. Okresný úrad vo vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na svojich názoroch a tvrdeniach
uvedených v napadnutom rozhodnutí. Okresný úrad mal za to, že v danej veci bol postup a rozhodnutie

stavebného úradu ako aj odvolacieho orgánu v súlade so zákonom. Okresný úrad s podanou žalobou
nesúhlasí, pričom uviedol, že žalobkyňa dôvodnosť ním podanej žaloby nepreukázala a zo spisového
materiálu vzťahujúceho sa k správnemu konaniu vyplýva, že žaloba nie je dôvodná. Na základe
uvedeného okresný úrad navrhol podanú správnu žalobu žalobkyne zamietnuť.

10. Ďalšie podanie ani vyjadrenia neboli súdu v tejto veci doručené.

Konanie na správnom súde

11. Správny súd v prvom rade uvádza, že dňom 01.04.2024 v zmysle § 71 a nasl. zákona č. 200/2022 Z.
z.oúzemnomplánovanívspojenís§2zákonač.608/2003Z.z.oštátnejsprávepreúzemnéplánovanie,

stavebný poriadok a bývanie a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku (stavebný zákon) prešli kompetencie na úsekoch územného plánovania a
stavebného poriadku z okresných úradov v sídle kraja na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu
Slovenskej republiky. Preto je v predmetnej veci od 01.04.2024 namiesto pôvodného žalovaného
Okresného úradu Banská Bystrica, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom: Nám. Ľudovíta Štúra

1, 974 05 Banská Bystrica, ktorý vydal žalobou napadnuté rozhodnutie, novým žalovaným: Úrad
pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, so sídlom: Tomášikova 14366/64A, 831 04
Bratislava.

12. Správny súd v Banskej Bystrici po preštudovaní celého spisového materiálu zistil tieto skutočnosti:

stavebný úrad zamietol návrh žalobkyne a ďalšieho účastníka konania 1/ na vydanie rozhodnutia
o umiestnení stavby rodinného domu na pozemku parc. č. KN-E 9037/22 v k. ú. E.. Proti tomuto
rozhodnutiu bolo podané odvolanie, o ktorom rozhodol Okresný úrad Banská Bystrica tak, že odvolanie
zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Okresný úrad svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že
umiestnenie navrhovanej novostavby vo funkčnej ploche ornej pôdy je v rozpore so záväznými

regulatívmi Územného plánu mesta Krupina.

13. Predmetom správneho súdneho prieskumu v rozhodovanej veci sú vo svojej podstate rozhodnutia
orgánov verejnej správy, ktorými nebolo vyhovené návrhu na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby,
a to na podklade (všeobecnej) správnej žaloby podanej žalobkyňou ako účastníčkou administratívneho

konania.

14. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže nevzhliadol žiadny dôvod na
vytýčenie termínu pojednávania podľa § 107 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny súdny poriadok" alebo „SSP“). Správny súd

dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Rozsudok bol dňa 21.05.2025 v súlade s § 137 ods. 3 SSP
vyhlásený vyvesením skráteného písomného vyhotovenia rozsudku bez odôvodnenia na úradnej tabuli
súdu a na webovej stránke súdu, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli na úradnej
tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámené viac ako 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 137 ods. 4
SSP).

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

15. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie okresného úradu, jemu predchádzajúce rozhodnutie, ako aj postup orgánu

verejnej správy, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto žalobu zamietol podľa § 190 SSP.16. Podľa § 37 ods. 1 stavebného zákona; podkladom pre vydanie územného rozhodnutia je
záväzná časť územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa, pričom súlad navrhovanej stavby
so záväznou časťou územnoplánovacej dokumentácie príslušného stupňa sa potvrdzuje záväzným

stanoviskom orgánu územného plánovania vydaným podľa osobitného predpisu.

17. Správny súd preskúmaním spisového materiálu zistil, že orgány verejnej správy správne posudzovali
predmetný návrh na podklade spracovanej územno-plánovacej dokumentácie, ktorou je v tomto prípade
Územný plán mesta Krupina, schválený uznesením Mestského zastupiteľstva v Krupine č. 388/2019-

MsZ dňa 11.12.2019 a jeho záväzná časť bola vyhlásená Všeobecným záväzným nariadením mesta
Krupina č. 10/2019. Porovnaním dokumentácie pre územné rozhodnutie a územného plánu bolo
správne zistené, že stavba je navrhovaná do priestorového celku Z5: Laznícke usadlosti - okrajové. V
kapitole 3.1 Zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia, určenie
prípustných, obmedzujúcich, vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch a intenzitu ich
využitia, určenie regulácie využívania plôch záväznej časti územného plánu pre priestorový celok Z5:

Laznícke usadlosti - okrajové je uvedené: „V priestorovom celku sa počíta so zachovaním, dostavbou a
prestavbou existujúcich usadlostí s kombinovanou obytnou, rekreačnou a výrobnou funkciou. Prípadná
výstavba nových objektov je možná ako náhrada za pôvodné/zbúrané objekty, resp. v rámci plôch
vyznačených v grafickej prílohe ako existujúce plochy lazníckych usadlostí. Uvoľnený bytový fond je
vhodné využiť pre individuálnu chalupársku rekreáciu, agroturistiku. Pre zachovanie vitality kopaníc je

potrebné udržať istý podiel trvalého bývania.". Z uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že
výstavba nových objektov je možná ako náhrada za pôvodné objekty, alebo v rámci plôch vyznačených
v grafickej prílohe ako existujúce plochy lazníckych usadlostí. Orgány verejnej správy správne zo svojich
podkladov (zo záväzného výkresu č. 3) dospeli k záveru, že pozemok parc. č. KN-E 9037/22 v k. ú. E.
je umiestnený vo funkčnej ploche ornej pôdy. Z uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že umiestnenie

navrhovanejnovostavbyvofunkčnejplocheornejpôdyjevrozporesozáväznýmiregulatívmiÚzemného
plánu mesta Krupina. Správny súd ešte dodáva, že z označenia priestorového celku vyplýva, že v
grafickej prílohe priestorový celok Z5: Laznícke usadlosti - okrajové nie je síce označený kódom, avšak v
grafickej prílohe zobrazený je. Na základe uvedeného žalobné námietky v tomto smere nemohli obstáť.

18. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala, že ustanovenie § 47 stavebného zákona sa
neuplatňuje v územnom konaní, keďže je prvým ustanovením 3. oddielu stavebného zákona s názvom
„Všeobecné technické požiadavky na výstavbu“, teda nejde o všeobecné technické požiadavky na
umiestňovanie stavieb. K tomu správny súd uvádza, že ustanovenie § 47 stavebného zákona obsahuje
výpočet niektorých všeobecných technických požiadaviek na navrhovanie stavieb. Všetky stavby bez

výnimky musia byť navrhnuté spôsobom, aby boli po celý čas ich životnosti v súlade so základnými
požiadavkami na stavby, so zastavovacími podmienkami, so všeobecnými technickými požiadavkami,
aby boli zhotovené z vhodných stavebných výrobkov. Všeobecné technické požiadavky sú záväzné
pre vypracovanie dokumentácie stavieb, ktoré sa predkladajú na konanie v súlade so stavebným
zákonom. Už v samotnom územnom konaní musia byť tieto všeobecné technické požiadavky týkajúce

sa navrhovania stavieb splnené, keďže v územnom konaní sa umiestňuje konkrétna stavba na pozemku.
Z uvedeného preto orgány verejnej správy správne dospeli k záveru, že navrhovaná stavba musí byť
v zmysle § 47 písm. b) stavebného zákona prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo z účelovej
komunikácie.Prístupknavrhovanejstavbejevedenýzčastipopoľnohospodárskychpozemkochparc.č.
KN-C6183/5a6183/6vk.ú.E.,ktorý(prístup)bolzriadenýbezpovoleniašpeciálnehostavebnéhoúradu

- cestného správneho orgánu, z čoho orgány verejnej správy vyvodili správny záver, že navrhovaná
stavba nie je prístupná z cesty, miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie. Preto žalobné
námietky žalobkyne vo vzťahu k neuplatňovaniu § 47 stavebného zákona v územnom konaní nemohli
obstáť.

19. Správny súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že okresný úrad pri vydávaní rozhodnutia
postupoval v súlade so zákonom, a to vo výroku rozhodnutia aj v jeho odôvodnení. Z napadnutého
rozhodnutia je zrejmé, o čom bolo konané, ako bolo vo veci rozhodnuté a na relevantné odvolacie
dôvodyodvolacíorgánadekvátnereagoval.Vnapadnutomrozhodnutíjepodrobneuvedenýcelýpriebeh
konania stavebného úradu, ako aj námietky žalobkyne, vymenované dôkazy, ktoré stavebný úrad, ako

aj odvolací orgán vyhodnotil a podklady, z ktorých pri vydávaní rozhodnutia vychádzal. Správny súd je
toho názoru, že stavebný úrad ako aj odvolací orgán vydali rozhodnutia, ktoré sú v súlade s ustanovením
§ 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „zákon č. 71/1967 Zb.“ alebo „Správny poriadok“), podľa ktorého rozhodnutie musí obsahovaťvýrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia orgán
verejnej správy uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený
pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých

rozhodoval a ako sa vysporiadal s odvolaním účastníka konania. Na základe uvedeného ani táto tretia
žalobná námietka žalobkyne nebola dôvodná.

20. Preskúmaním veci správny súd zistil, že žalobné námietky neboli spôsobilé spochybniť podstatné
skutkové a právne závery uvedené v napadnutom rozhodnutí, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol

podľa § 190 SSP.

21. O náhrade trov konania rozhodol správny súd tak, že ju účastníkom konania nepriznal, keďže
vo vzťahu k žiadnemu z nich nezistil dôvod na jej priznanie. Žalobkyňa nemala úspech v konaní,
preto jej právo na náhradu trov konania nepatrí podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario). Žalovaný
síce v konaní úspešný bol, avšak má postavenie orgánu verejnej správy, pričom správny súd nezistil

žiadne výnimočné dôvody, pre ktoré by mu mali byť trovy konania voči neúspešnej žalobkyni priznané.
Zaplatenie eventuálnych trov konania žalovaného nemožno od žalobkyne spravodlivo požadovať (§ 168
SSP).

22. Správny súd nikomu z ďalších účastníkov konania voči neúspešnej žalobkyni nepriznal náhradu

trov konania podľa § 169 SSP, pretože im neuložil žiadnu takú povinnosť svojou povahou vynútiteľnú,
sankcionovateľnú, v súvislosti s ktorou by im vznikli trovy a nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa
pre priznanie im ostatných trov konania.

23. Senát správneho súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439
ods. 3 SSP a contr.).

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (§ 438 ods.
2 SSP).

Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote

jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).

Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods.
3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.