Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Thursday, May 21, 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/258/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201637
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Davala, Ph.D., LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1021201637.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Davalu, Ph.D., LL.M.

a členov senátu JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD. (sudca spravodajca) a JUDr. Kataríny Kučerákovej,
PhD., v právnej veci žalobcu: MORITZ s.r.o., so sídlom Lešková 21, 811 03 Bratislava, IČO: 35 815
361, zastúpený: Nomus s.r.o., so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava – mestská časť Staré Mesto,
proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, so sídlom Tomášikova
12735/64, 831 04 Bratislava, za účasti: Okresná prokuratúra Malacky, so sídlom Sasinkova 71, 901 01
Malacky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Bratislava, odboru výstavby a bytovej
politiky, č. OU-BA-OVBP2-2021/79472-KAZ/B zo dňa 26.07.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Okresnej prokuratúre Malacky právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania
Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

1. Obec Lozorno vydalo oznámenie č. SÚ-559/2018 zo dňa 27.04.2018 (ďalej len „oznámenie“), ktorým
ako stavebný úrad príslušný podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“) preskúmala
ohlásenie žalobcu a oznámila, že nemá námietky voči realizácii drobných stavieb pozorovateľne etológie
zveri v počte 6 ks. Voči oznámeniu podala Okresná prokuratúra Malacky protest prokurátora zo dňa
10.12.2019 (ďalej len „protest prokurátora“).

2. Na podklade podaného protestu prokurátora vydala obec Lozorno rozhodnutie č. SU-0023/91/2020
zo dňa 10.01.2020, ktorým protestu prokurátora vyhovela a zrušila oznámenie. Voči tomuto rozhodnutiu
podal žalobca odvolanie zo dňa 13.02.2020, na podklade ktorého vydal Okresný úrad Bratislava, odbor
výstavby a bytovej politiky rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2020/59766/KAZ/B zo dňa 23.04.2020, ktorým
rozhodnutie obce Lozorno zo dňa 10.01.2020 zrušil a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové
konanie.

3. Z dôvodu uvedených skutočností vydala obec Lozorno rozhodnutie č. SU-0478/0065/2021 zo dňa
27.01.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým vyhovela protestu prokurátora a oznámenie
zrušila. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.4. Na podklade podaného odvolania vydal Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej
politiky rozhodnutie č. OU-BA-OVBP2-2021/79472-KAZ/B zo dňa 26.07.2021 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým odvolanie zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný uviedol, že

preskúmal prvostupňové rozhodnutie a dospel k záveru, že nie je dôvod na zmenu alebo zrušenie tohto
rozhodnutia.

5. Žalovaný uviedol, že hlavným dôvodom podania protestu prokurátora, ako aj námietok žalobcu bolo
vyhodnotenie skutočnosti, či bolo možné stavby stromodomov odsúhlasiť opatrením stavebného úradu,

t. j. či na takéto stavby postačuje ohlásenie drobnej stavby a či predmetné stavby spĺňajú charakter
drobnej stavby.

6. Žalovaný konštatoval, že zo znenia § 55 ods. 2 písm. b) stavebného zákona vyplýva, že ohlásenie
postačuje pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu
podstatne ovplyvniť životné prostredie. Ďalej poukázal na § 139b stavebného zákona, pričom uviedol,

že z technickej dokumentácie, ako aj z odôvodnenia prvostupňového orgánu vyplynulo, že stavby
stromodomov povolené oznámením nespĺňajú kritériá drobnej stavby v zmysle stavebného zákona.
Nejednásaoprízemnéstavby,aleostavbysdvominadzemnýmipodlažiamiaspornájeajichdoplnková
funkcia k hlavnej stavbe. Nebolo tak možné určiť účel stavieb, ako aj skutočnosť, akú doplnkovú funkciu
a ku ktorej stavbe majú mať navrhované stromodomy.

7. Žalovaný ďalej uviedol, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) a ani zo
znenia celého zákona nevyplýva spojenie funkcií poľovníctva a rekreácie, čo samozrejme neznamená,
že pri zabezpečovaní úloh poľovníctva nemôže osoba, ktorá ich vykonáva, aj oddychovať, jesť a pod.,

nie je to však to isté, ako funkcia rekreácie pri posudzovaní stavieb z hľadiska súladu s verejným
záujmom. Žalovaný uviedol, že navrhované stavby stromodomov nespĺňajú charakter drobnej stavby
podľa stavebného zákona, pričom žalobca sa snažil obhájiť funkciu rekreácie, ktorú zákon o poľovníctve
nezakazuje (ale ani s ňou nepočíta), avšak podľa žalovaného sa jednalo o násilné prispôsobovanie
zákonných ustanovení situácii, ktorú investor potrebuje dosiahnuť. Ďalej uviedol, že parameter výšky

stavby nebolo potrebné vyhodnocovať, pretože to nemení nič na tom, že stromodomy nemožno
považovať za drobné stavby.

8. K povinnosti zisťovacieho konania žalovaný uviedol, že Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky odpovedalo na žiadosť stavebného úradu, v ktorom sa vyjadrilo k potrebe posudzovania

vplyvov na životné prostredie a ako stavebnému úradu, tak aj žalovanému neprináležalo spochybňovať
odborný názor a usmernenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky bez ohľadu na to,
ktorý správny orgán by bol príslušný na zisťovacie konanie, resp. posudzovanie vplyvov na životné
prostredie pre daný projekt.

9. K aplikácii § 65 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „správny poriadok“) žalovaný uviedol, že dané ustanovenie určuje postup
správnych orgánov pri preskúmavaní právoplatných rozhodnutí v konaní mimo odvolacieho konania.
Toto ustanovenie sa však nevzťahuje na konanie o proteste prokurátora, ktorý sa riadi ustanoveniami
zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“),

ktorý je osobitným predpisom v tomto konaní, pričom tento zákon neukladá správnemu orgánu
vyhodnotiť dobromyseľne nadobudnuté práva a ani na ne prihliadať pri rozhodovaní o proteste
prokurátora. V konaní o proteste sa posudzuje zákonnosť alebo nezákonnosť rozhodnutia, resp.
opatrenia napadnutého protestom prokurátora.

10. K námietke žalobcu, že správny orgán neupovedomil účastníka konania – Ing. Martina Vozára ako
vyhotoviteľa projektovej dokumentácie o prebiehajúcom konaní, a teda mu odobral právo vyjadriť sa,
žalovaný uviedol, že podľa § 24 ods. 2 zákona o prokuratúre (prvá veta) účastníkom konania o proteste
prokurátora sú tí, ktoré boli alebo mali byť podľa osobitného predpisu účastníkmi konania pred orgánom
verejnej správy, v ktorom bolo vydané protestom napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie. Vzhľadom na

to,žeprotestomprokurátorabolonapadnutéoznámenie–ohláseniedrobnejstavby,ktorénebolovydané
v správnom konaní a nemá vymedzený okruh účastníkov konania osobitným predpisom, účastníkmi
konania o proteste prokurátora sú v zmysle § 24 ods. 2 zákona o prokuratúre tí, ktorých práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti by mohli byť rozhodnutím o proteste priamo dotknuté, čo je v tomtoprípade bezpochyby stavebník. Žalovaný mal za to, že práva projektanta nie sú rozhodnutím o proteste
priamo dotknuté, nemal postavenie účastníka konania pri vydávaní oznámenia, nemal postavenie
účastníka konania ani v konaní o proteste prokurátora, a preto nebolo potrebné projektanta upovedomiť.

11. Žalovaný uviedol, že stavebný úrad uskutočnil dňa 18.03.2021 štátny stavebný dohľad, ďalej
obhliadku dňa 13.07.2021 a zistil, že na predmetných pozemkoch neboli začaté práce súvisiace
s výstavbou stromodomov. Žalovaný uviedol, že podľa § 57 ods. 2 stavebného zákona stavebník
môže začať uskutočňovať ohlásenú stavbu do dvoch rokov odo dňa doručenia písomného oznámenia

stavebného úradu k ohlásenej stavbe, pokiaľ stavebný úrad neurčí inak. Oznámenie bolo žalobcovi
doručené dňa 27.04.2018 a doba platnosti uplynula dňa 27.04.2020.

II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

12. Žalobca podal na Krajský súd v Bratislave správnu žalobu zo dňa 01.10.2021 (ďalej len „žaloba“),
ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia, prvostupňového rozhodnutia, ich
zrušenia a vrátenia veci na ďalšie konanie.

13. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci,

pretože (i) došlo k nesprávnemu posúdeniu § 139b ods. 7 písm. a) a § 139b ods. 8 písm. a) stavebného
zákona, (ii) došlo k neprávnemu posúdeniu § 18 ods. 2 písm. b) zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní
vplyvov na životné prostredie o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o posudzovaní vplyvov“) a (iii) došlo k nesprávnemu posúdeniu § 65 ods. 2 správneho
poriadku.

14. K nesprávnemu posúdeniu § 139b ods. 7 písm. a) a § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona
žalobca uviedol, že závery žalovaného sú nesprávne. Žalobca uviedol, že prízemné stavby je možné
definovať ako stavby, ktoré pozostávajú z 1. nadzemného podlažia a nie je podstatné, v akej výške nad
úrovňou zeme sa toto 1. nadzemné podlažie nachádza. Žalobca uviedol, že stavby – pozorovateľne

zveri – boli umiestnené na vyššej základovej konštrukcii z dôvodov, že mali slúžiť k pozorovaniu zveri. Za
účelom dosiahnutia tohto cieľa riešila príslušná projektová dokumentácie umiestnenie 1. nadzemného
podlažia v rôznych výškach. Podpery, na ktorých sa pozorovateľne zveri nachádzali, predstavovali
základovú konštrukciu daných stavieb, a preto sa nezapočítavali do výšky stavby. Uvedené žalobca
podporil aj vyjadrením Ing. Martina Vozára, autorizovaného stavebného inžiniera. Súčasne poukázal aj

na Územný plán mesta Pezinok, ktorý obsahoval definíciu pojmom „podlažie“ a „nadzemné podlažie“
a na Slovenskú technickú normu ISO 6707-7. Na podklade uvedeného mal žalobca za to, že priestor pod
stavbami – pozorovateľne zveri – priamo v teréne, kde rastie prírodná zeleň, nemôže byť považovaný
za podlažie, v dôsledku čoho pozorovateľne zveri pozostávajú výlučne z 1. nadzemného podlažia (a nie
z dvoch nadzemných podlaží) a technicky sa jedná o prízemné stavby.

15. Žalobca namietol aj závery žalovaného ohľadom funkcie pozorovateľne zveri vo vzťahu k hlavnej
stavbe „Hospodárska usadlosť – hospodársky, skladový a obytný objekt A, B a C“. Žalobca v ohlásení
vymedzil účel stavieb z pohľadu zákona o poľovníctve, pričom v následných podaniach definoval
účel stavieb z pohľadu stavebno-technického, a teda definoval stavby z pohľadu stavebného zákona,

v zmysle ktorého sa za drobné stavby považujú stavby, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe,
pričom v danom prípade je to stavba „Hospodárska usadlosť – hospodársky, skladový a obytný objekt A,
B a C.“ Definovanie účelu stavieb z pohľadu stavebného zákona nemožno považovať za zmenu účelu
ohlásených stavieb.

16. K § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona žalobca uviedol, že medzi základné úlohy poľovníctva
patrí aj sledovanie a monitoring zveri za účelom poznania jej vývoja a etológie, časozber vývoja
a dynamiky lesných porastov a flóry a pod., pričom na naplnenie tohto účelu sa nielen v zahraničí, ale
aj na Slovensku stavajú pozorovateľne zveri. Podľa § 2 písm. k) zákona o poľovníctve je poľovníckym
zariadením objekt slúžiaci na prikrmovanie zveri, napájanie zveri, pozorovanie zveri, lov zveri, vrátane

jej odchytu a uskladňovania krmiva pre zver v poľovnom revíri. Poľovnícke zariadenie je tak aj objekt
slúžiaci na pozorovanie zveri, a preto je podľa žalobcu nepochybné, že takéto zariadenie, resp. stavba
realizovaná na tento účel, slúži na zabezpečovanie úloh poľovníctva.17. Žalobca zároveň uviedol, že nie je vylúčené, aby pozorovateľňa zveri bola súbežne využívaná na
účely poľovníctva a aj na účely rekreácie. Žalobca konštatoval, že prioritnou funkciou stromodomov
– pozorovateľní zveri je pozorovanie zveri a s tým spojený pobyt v prírode pre poľovníkov, odbornú

verejnosť, deti a mladých ľudí.

18. Žalobca uviedol, že pojem pozorovateľne zveri nie je v legislatíve precizovaný. Navrhované objekty
majúslúžiťnapozorovaniezveripreodbornú,aleajlaickúverejnosť,apretosúumiestnenévpriestoroch
povolenej zvernice a zverofarmy, na lesných pozemkoch a samotná stavba má byť realizovaná vo výške,

aby bolo pozorovanie zmeny čo najefektívnejšie. Žalobca zastal názor, že v kompetencii správneho
orgánu je výhradne možnosť posúdenia, či stavba objektu na pozorovanie zveri spĺňa podmienky
drobnej stavby v zmysle § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona a nie je kompetentný do budúcna
vyhodnocovať možnosť porušenia právnych predpisov zo strany stavebníka a/alebo iných subjektov,
resp. vyhodnocovať, či môže alebo nemôže dôjsť k budúcemu využitiu stavieb aj na iný ako deklarovaný
a povolený účel.

19. Žalobca ďalej namietol nesprávne právne posúdenie § 18 ods. 2 písm. b) zákona o posudzovaní
vplyvov. Žalobca mal za to, že v predmetnom prípade sa jedná o podlimitnú činnosť a v danom
prípade nebolo potrebné realizovať zisťovacie konanie. Žalobca uviedol, že na uvedenom nemení nič
ani vyjadrenie Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, podľa ktorého v prípade projektov,

ktoré samostatne nedosahujú prahovú hodnotu pre ich posúdenie podľa zákona o posudzovaní vplyvov,
avšak spoločne môžu mať významne nepriaznivý vplyv na životné prostredie, musí byť ich vplyv na
životné prostredie posudzovaný ako celok. Žalobca rozporoval závery Ministerstva životného prostredia
Slovenskej republiky.

20. Žalobca namietol aj právne posúdenie § 65 ods. 2 správneho poriadku, pričom uviedol, že
skutočnosť, že oznámenie bolo napadnuté protestom prokurátora neznamená, že správy orgán pri
rozhodovaní nerozhoduje podľa správneho poriadku a neposudzuje dobromyseľnosť nadobudnutých
práv. Žalovaný tak podľa žalobcu nesprávne vyhodnotil povinnosť správnych orgánov postupovať
v zmysle § 65 ods. 2 správneho poriadku a jeho opomenutím došlo k porušeniu žalobcu na spravodlivé

súdne konanie.

21. Ďalej žalobca napadol, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné, pretože sa žalovaný (i)
nevysporiadal s argumentáciu žalobcu, ktorá bola podstatná pre rozhodnutie vo veci a (ii) nevysporiadal
s dôkazmi predloženými žalobcom. Žalovaný (i) nereflektoval na argumentáciu žalobcu vo vzťahu

k charakteru ohlásených stavieb ako prízemných stavieb, (ii) nezaoberal sa argumentáciu žalobcu
k naplneniu účelu pozorovateľní zveri ako drobných stavieb a (iii) nevzal v úvahu ani argumentáciu
žalobcu vo vzťahu k porušeniu § 18 ods. 2 písm. d) zákona o posudzovaní vplyvov.

22. Žalobca namietol, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich

oporu, pričom poukázal na to, že tvrdenie žalovaného ohľadom realizácie stavby je nesprávne, pretože
zo zápisnice zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 18.10.2019 vyplýva, že žalobca začal realizovať
ohlásené drobné stavby, pretože začal realizovať terénne práce, vrátane výkopu základov.

III.

Vyjadrenie žalovaného
Ďalšie podania účastníkov konania

23. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 04.01.2022, pričom uviedol, že napadnuté rozhodnutie
vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, predmet konania bol správne právne

posúdený a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, boli zabezpečené procesné práva účastníkov
konania. Žalovaný sa všetkými námietkami zaoberal dostatočne, vyhodnotil ich vo vzťahu k príslušným
ustanoveniam stavebného zákona, správneho poriadku, zákona o poľovníctve a zákona o posudzovaní
vplyvov, pričom napadnuté rozhodnutie presvedčivo odôvodnil. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť.

24. Podaním zo dňa 31.03.2022 do súdneho konania vstúpila Okresná prokuratúra Malacky.

25. K žalobe sa vyjadrila aj okresná prokuratúra, a to podaním zo dňa 04.07.2022. K námietke
žalobcu, že stromodomy sú prízemnými stavbami uviedla, že predmetné stavby majú 2 podlažia.Z administratívneho spisu vyplynulo, že sa jedná o dvojpodlažné stavby so zastavanou plochou 29,5 m2,
s 1. nadzemným podlažím vo výške cca 2 – 5 m nad zemou, prístupným pomocou točitého schodiska,
resp. rebrinovej lávky, napojené na areálové inžinierske siete hlavného objektu „Hospodárska usadlosť

– hospodársky, skladový a obytný objekt A, B a C“. Dané stavby sú vybavené kúpeľnou, WC, kuchynkou,
skladom náradia, krmiva alebo hnojiva, pričom na 2. nadzemnom podlaží je zabezpečený prístup do
priestoru 3 miestností a kúpeľne.

26.Okresnáprokuratúramalazato,žebolosprávneustálené,žepredmetnéstavbynemožnopovažovať

ani za drobné stavby podľa § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona, pretože jednoznačne neslúžia
na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva. Okresná prokuratúra namietla, že len zo samotnej
skutočnosti, že určitý objekt slúži na pozorovanie zveri nemožno vyvodzovať záver, že takýto objekt
automaticky slúži na zabezpečovanie poľovníctva. Predmetné stavby sú vzhľadom na svoje vybavenie
a pripojenie na inžinierske siete určené na prechodné ubytovanie, pričom by mohli slúžiť aj na trvalé
ubytovanie, čo by spôsobovalo rušenie zveri.

27. K námietke ohľadom nesprávneho právneho posúdenia § 18 ods. 2 písm. b) zákona o posudzovaní
vplyvov okresná prokuratúra uviedla, že rozhodnutie zo zisťovacieho konania iniciované žalobcom
nadobudlo právoplatnosť dňa 28.04.2022. Ďalej uviedla, že na konanie o proteste prokurátora sa §
65 ods. 2 správneho poriadku neaplikuje, keďže toto ustanovenie sa týka osobitného mimoriadneho

opravného prostriedku odlišného od inštitútu protestu prokurátora, ktorý je iným kvázi mimoriadnym
opravným prostriedkom.

28. Okresná prokuratúra vyjadrila nesúhlas s námietkou žalobcu ohľadom nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia. Súhrnne navrhla žalobu zamietnuť.

29. Podaním zo dňa 07.05.2025 žalobca doplnil svoju žalobnú argumentáciu.

30. Ďalšie písomné podania zo strany účastníkov konania neboli podané.

IV.
Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

31. Na základe § 3 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 01.06.2023 činnosť Správny súd

v Bratislave a súčasne výkon správneho súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského
súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec preto zo zákonných dôvodov podľa
predchádzajúcej vety prešla v júni 2023 na Správny súd v Bratislave. V súlade s Rozvrhom práce
Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v znení Dodatku č. 4, účinného od 21.05.2024, bola vec

náhodným výberom prerozdelená a pridelená senátu 7S a je vedená pod sp. zn. BA-5S/258/2021.

32. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii orgánu verejnej správy dáva správny súd do pozornosti, že v súlade
s § 35 ods. 1 SSP v spojení s § 180 ods. 1 až 3 SSP konal so žalovaným - Regionálnym úradom
pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava, na ktorý v zmysle § 12 a § 14 ods. 1 písm. a) zákona

č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení
účinnom od 01.04.2025 (ďalej len „nový stavebný zákon“) prešla pôsobnosť vykonávať štátnu správu
vdruhomstupniprerozhodnutiastavebnéhoúradu.Regionálnyúradjeexplicitneoznačenýakoodvolací
orgán pre rozhodnutia stavebného úradu, resp. je zaradený medzi orgány štátnej správy vo výstavbe.
Zároveň podľa § 84 ods. 9 nového stavebného zákona je regionálny úrad druhostupňovým správnym

orgánom príslušným rozhodnúť o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu obce vydanom podľa
odsekov 4 až 8. V danom prípade ide preto pre účely súdneho konania podľa SSP o tzv. administratívnu
procesnú subjektivitu orgánu verejnej správy, ktorá je odvodená od pôsobnosti a právomoci orgánu
verejnej správy konať a rozhodovať v administratívnom konaní, hoci osobitným zákonom takémuto
správnemu orgánu nemusí byť právna subjektivita priznaná. Zo znenia § 35 ods. 1 SSP vyplýva, že

orgán verejnej správy má procesnú subjektivitu aj v prípade, ak by nemal všeobecnú spôsobilosť mať
práva a povinnosti. Ak je aj regionálny úrad preddavkovou organizáciou podľa § 7 ods. 3 zákona č.
200/2022 Z. z. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov, pričom preddavková organizácia nie
jeprávnickouosobou(§22ods.2štvrtávetazákonač.523/2004Z.z.orozpočtovýchpravidláchverejnejsprávy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov), a teda nemá plnú
spôsobilosť mať práva a povinnosti, neznamená to, že regionálny úrad nie je orgánom štátnej správy.
Z toho dôvodu má regionálny úrad ako orgán štátnej správy administratívnu procesnú subjektivitu na

účel správneho súdneho konania. S odkazom na uvedené tak správny súd konal s Regionálnym úradom
pre územné plánovanie a výstavbu Bratislava ako žalovaným.

33. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobu, žalobou
napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu žalobných bodov tak, ako

vyplývali z obsahu žaloby a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a s odkazom na § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) žalobu zamietol.

34. Správny súd v Bratislave rozhodol na pojednávaní, ktoré bolo nariadené v súlade s § 107 a nasl.
SSP na deň 21.05.2025, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 107 ods. 1 písm. a) SSP a za
splnenia podmienok uvedených v § 108 ods. 1 a 2 SSP.

35. Podľa § 493e SSP, v znení účinnom od 01.07.2023, konania začaté a neskončené do 30. júna
2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie
je dotknuté.

36. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

37. Podľa § 65 ods. 2 správneho poriadku, správny orgán príslušný na preskúmanie rozhodnutia ho
zruší alebo zmení, ak bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom

alebo všeobecne záväzným nariadením. Pri zrušení alebo zmene rozhodnutia dbá na to, aby práva
nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté.

38. Podľa § 23 ods. 1 zákona o prokuratúre, prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym
aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný

všeobecne záväzný právny predpis.

39.Podľa§23ods.4zákonaoprokuratúre,konanieoprotesteprokurátorajeosobitnékonanie,vktorom
sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a) bol porušený
zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

40. Podľa § 139b ods. 7 písm. a) stavebného zákona, drobné stavby sú stavby, ktoré majú doplnkovú
funkciuprehlavnústavbu(napr.prestavbunabývanie,prestavbuobčianskehovybavenia,prestavbuna
výrobu a skladovanie, pre stavbu na individuálnu rekreáciu) a ktoré nemôžu podstatne ovplyvniť životné
prostredie, a to prízemné stavby, ak ich zastavaná plocha nepresahuje 25 m2 a výška 5 m, napríklad

kôlne, práčovne, letné kuchyne, prístrešky, zariadenia na nádoby na odpadky, stavby na chov drobného
zvieratstva, sauny, úschovne bicyklov a detských kočíkov, čakárne a stavby športových zariadení.

41. Podľa § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona, za drobné stavby sa považujú aj stavby organizácií
na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná plocha

nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva.

42. Podľa § 18 ods. 2 písm. b) zákona o posudzovaní vplyvov, predmetom zisťovacieho konania musí
byť každá navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 časti B.

43. Úlohou správneho súdu bolo, na podklade uplatnených žalobných bodov, preskúmať napadnuté
rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie, pričom s odkazom na viazanosť rozsahom a dôvodmi žaloby
sa správny súd zameral na vyhodnotenie, či orgány verejnej správy postupovali v súlade s príslušnými
právnymi predpismi, ak vyhoveli protestu prokurátora a napadnuté oznámenie zrušili.

K námietke žalobcu vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu § 139b ods. 7 písm. a) stavebného zákona

44. Vo vzťahu k danej žalobnej námietke správny súd poukazuje na podanie žalobcu zo dňa 07.05.2025,
v ktorom uviedol, že „netrvá na svojej predošlej argumentácii, v zmysle ktorej je stromodomy možnépovažovať za drobné stavby v zmysle § 139b ods. 7 písm. a) staveného zákona.“ Správny súd týmto
analogicky odkazuje na § 63 SSP (späťvzatie žaloby) a z dôvodu, že žalobca zobral žalobnú námietku
vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu § 139b ods. 7 písm. a) stavebného zákona späť (resp. na nej ďalej

netrval), správny súd sa k tejto žalobnej námietke vyjadrovať nebude.

K námietke žalobcu vo vzťahu k nesprávnemu posúdeniu § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona

45. Žalobca ďalej namietol, že názor žalovaného o tom, že pozorovateľne zveri nenapĺňajú účel na

vykonávanie a zabezpečovanie úloh poľovníctva, je nesprávny. Poukázal na to, že medzi základné úlohy
poľovníctva nepochybne patrí aj sledovanie a monitoring zveri, pričom s odkazom na § 2 písm. k) zákona
o poľovníctve je zrejmé, že za poľovnícke zariadenie je považovaný aj objekt slúžiaci na pozorovanie
zveri, a preto je nepochybné, že takéto zariadenie, resp. stavba realizovaná na daný účel bude slúžiť
na zabezpečovanie úloh poľovníctva. Ďalej žalobca poukázal na obdobnú prax – napr. Mestské lesy
v Bratislave, na účel stromodomov vo všeobecnosti a na funkcie stromodomov. Žalobca konštatoval,

že navrhované objekty majú slúžiť na pozorovanie zveri pre odbornú, ale aj laickú verejnosť a ľudia
môžu pri pozorovaní zveri oddychovať a aj sa najesť. Žalobca zastal názor, že v kompetencii správneho
orgánu je výhradne možnosť posúdenia, či stavba objektu na pozorovanie zveri spĺňa podmienky
drobnej stavby v zmysle § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona a nie je kompetentný do budúcna
vyhodnocovať možnosť porušovania právnych predpisov zo strany stavebníka a/alebo iných subjektov,

resp. vyhodnocovať, či môže alebo nemôže dôjsť k budúcemu využitiu stavieb na iný ako deklarovaný
a povolený účel.
46. Správny súd súhlasí so žalobcom v tom, že medzi základné úlohy poľovníctva patrí aj sledovanie
a monitoring zveri za účelom poznania jej vývoja a etológie, časozber vývoja a dynamiky lesných
porastov a pod., pričom v rámci poľovníctva možno hovoriť aj o rekreácii – na účely pozorovania prírody,

lesnej zvery a pod. V predmetnom prípade však bolo potrebné, aby žalobcom navrhovaná stavba
napĺňala kritériá § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona.

47. Predmetné ustanovenie stavebného zákona vymedzuje, že za drobné stavby sa považujú aj stavby
organizácií na lesnej pôde slúžiace na zabezpečovanie lesnej výroby a poľovníctva, ak ich zastavaná

plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva. Žalobca v žalobe
však len útržkovito poukazuje na toto ustanovenie, avšak nepoukazuje na zvyšok tohto ustanovenia,
ktoré definuje aj to, „ak ich zastavaná plocha nepresahuje 30 m2 a výška 5 m, napríklad sklady krmiva,
náradia alebo hnojiva.“ Predmetné ustanovenie je tak potrebné vykladať v jeho celosti, pričom stavebný
zákon demonštratívne vymenúva, aké drobné stavby to môžu byť – napr. sklady krmiva, náradia alebo

hnojiva. Jedná sa síce o demonštratívny výpočet, ktorý však napomáha k tomu, aby bolo možné lepšie
vymedziť, aké drobné stavby možno pod toto ustanovenie subsumovať.

48. Žalobca síce v žalobe poukazoval na účel stromodomov a ich význam, ale po preskúmaní tejto
časti argumentácie správny súd uvádza, že nie je zrejmé, akým spôsobom je táto časť argumentácie

podstatná pre konanie vo veci. Správny súd nevylučuje, že v mestských lesoch, ako aj v zahraničí
sa nachádzajú pozorovateľne zveri/stromodomy a nevylučuje ani funkciu stromodomov (tu žalobca
poukázal na bežnú konštrukciu stromodomov v zahraničí, pozorovanie zveri a pod.), avšak tieto
skutočnosti podľa správneho súdu nepreukazujú nesprávnosť záverov orgánov verejnej správy.

49. Každý prípad je potrebné posudzovať individuálne. V prípade, ak správny súd poukáže na
prvostupňovérozhodnutie,takprvostupňovýorgánnastrane14konštatoval,žestavebník(tedažalobca)
uviedol, že stavby budú mať aj ubytovaciu funkciu, pričom sa jednalo o stavby, ktoré svojim stavebno-
technickým riešením môžu slúžiť na krátkodobé či dlhodobé bývanie viacerých osôb a tieto stavby majú
mať kuchyňu, izbu, kúpeľňu, WC a podobne. Prvostupňový orgán súčasne uviedol, že stavba má byť

súčasťou areálu určeného na komunitné bývanie a rekreáciu. Žalovaný ďalej v napadnutom rozhodnutí
(na strane 8 napadnutého rozhodnutia) uviedol, že „po posúdení všetkých okolností a informácií, ktoré
sa v priebehu konaní o predmetnom projekte nazbierali, tunajší úrad konštatuje, že navrhované stavby
stromodomov nespĺňajú charakter drobnej stavby podľa tohto ustanovenia stavebného zákona“ (§ 139b
ods. 8 písm. a) stavebného zákona – pozn. správneho súdu).

50. Správny súd uvádza, že správne konanie na prvom stupni a odvolacie konanie tvoria jeden
celok, a preto na rozhodnutia týchto orgánov verejnej správy treba nahliadať spoločne a nemožno
ich od seba izolovať (k tomu pozri napríklad rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.8Asan/17/2019 zo dňa 29.01.2020). Prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie nemožno
posudzovať izolovane, keďže sa jedná o rozhodnutie v tej istej veci. Takouto optikou vo vzťahu
k uplatnenej žalobnej námietke pristupoval aj správny súd.

51. Ako to už správny súd uviedol vyššie, § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona upravuje
drobné stavby na úseku zabezpečovania lesnej výroby a poľovníctva. Vychádzajúc z prvostupňového
rozhodnutia, na ktoré odkázal aj žalovaný, možno ustáliť, že prvostupňový orgán na základe zisteného
skutkového stavu dospel k správnym záverom, keď poukázal na funkciu stavieb (ubytovaciu funkciu),

na stavebno-technické riešenie stavby (ktoré malo slúžiť na krátkodobé a dlhodobé ubytovanie), ako
aj na zariadenie stavieb (WC, kuchyňa a pod.). Prvostupňový orgán uviedol aj ďalšie skutočnosti,
potrebné pre rozhodnutie – úžitkovú plochu a pod. Zároveň prvostupňový orgán odkázal aj na vyjadrenie
Okresného úradu Malacky, pozemkového a lesného odboru zo dňa 11.10.2017, nachádzajúce sa
aj v administratívnom spise, ktorý uviedol, že nemá pripomienky k realizácii drobných stavieb za
podmienok, že tieto budú slúžiť výlučne na pozorovanie zveri. Žalovaný na tieto skutočnosti prihliadol

a dospel k záveru, že takéto stavby nemožno subsumovať pod § 139b ods. 8 písm. a) stavebného
zákona.

52. Po preskúmaní oboch rozhodnutí správny súd uvádza, že tieto sú výsledkom dostatočného
dokazovania, svoje závery sú založené na relevantných skutočnostiach a tieto sú odôvodnené v takej

miere, ktoré dávajú účastníkom konania odpoveď na relevantné otázky. Žalobca v žalobe žiadnym
relevantným spôsobom tieto závery nenamietol a ním predložená argumentácia nemohla spochybniť
závery orgánov verejnej správy.

53. Orgány verejnej správy tak na základe zistených skutočností (ktoré správny súd príkladmo uviedol

vbode51tohtorozsudku)takdospelikzáveru,žestromodomynenapĺňajúkritéria,ktoréupravuje§139b
ods. 8 písm. a) stavebného zákona – stromodomy tak, ako to zistili orgány verejnej správy, slúžiace na
krátkodobéalebodlhodobéubytovanie,sozariadenímpripomínajúcimpríbytok(WC,kuchyňaapod.)ani
podľa správneho súdu nemožno prirovnať k drobným stavbám, ktoré § 139b ods. 8 písm. a) stavebného
zákona vymedzuje – napríklad sklady krmiva, náradia alebo hnojiva. Aj keď správny súd pripustil, že aj

rekreácia môže byť súčasťou poľovníctva, nie každú stavbu, ktorej účel je spojený s poľovníctvom, je
možné posudzovať ako drobnú stavbu podľa § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona. Aj len čiastočná
ubytovacia funkcia za podmienok napojenia na inžinierske siete tak, ako je to v tomto prípade, vylučuje,
že by sa jednalo o drobnú stavbu.

K námietke ohľadom nesprávneho právneho posúdenia § 18 ods. 2 písm. b) zákona o posudzovaní
vplyvov

54. Žalobca mal za to, že z jeho strany nedošlo k porušeniu § 18 ods. 2 písm. b) zákona o posudzovaní
vplyvov a namietol aj závery Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky. Po preskúmaní tejto

žalobnej námietky ju správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.

55. Správny súd uvádza, že zisťovanie konanie (na ktoré odkazuje § 18 ods. 2 písm. b) zákona
oposudzovanívplyvov)jekonanímvrámciprocesuposudzovaniavplyvovnaživotnéprostredie,ktorého
cieľom je zistiť, či navrhovaná činnosť alebo jej zmena má byť alebo nemá byť predmetom posudzovania

vplyvov, tzv. povinného posudzovania. Tu je potrebné uviesť, že požiadavka vysokej úrovne ochrany
životného prostredia je opakovane potvrdená judikatúrou kasačného súdu, ako aj Súdneho dvora
Európskej únie, pričom je správne, ak prvostupňový orgán za účelom čo najúplnejšieho zistenia stavu
veci požiadal o stanovisko Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky a s týmto stanoviskom
sa, aj s odkazom na ochranu životného prostredia, stotožnil. Postupu orgánov verejnej správy nemožno

vytknúť pochybenie, pretože postupovali v súlade s účelom zákona o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a stavebného zákona.

56. Nedôvodnosť uplatnenej žalobnej námietky zvýrazňuje nakoniec aj to, že samotný žalobca inicioval
zisťovacie konanie na Okresnom úrade Malacky, odbor starostlivosti o životné prostredie, pričom

súčasťou tohto zisťovacieho konania boli aj stavby predmetných stromodomov spolu s ostatnými
stavebnými objektami, pričom podlahová úžitková plocha všetkých stavieb v rámci projektu „Botanika-
Lozorno“ presiahla hranicu 1.000,00 m2. Uvedenú skutočnosť, ako aj vydanie rozhodnutia v zisťovacom
konaní potvrdil aj samotný právny zástupca žalobcu na nariadenom pojednávaní. V danom zisťovacomkonaní tak bolo vydané rozhodnutie Okresného úradu Malacky č. OU-MA-OSZP-2022/008465 zo dňa
10.03.2022, ktorým bolo rozhodnuté, že navrhovaná činnosť „Botanika-Lozorno“ sa bude posudzovať
podľa zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie. Súčasťou posudzovania budú aj stavby

uvedené v oznámení, nachádzajúce sa na pozemkoch parcela č.: 9837/1, 9767, 9769, 9836/1, 9836/5,
9770/1, 9836/7, 9837/1, 9835/1, 9766/1, 9771/18 a 9766/4 v k. ú. A.. Uvedené dokumentuje správnosť
postupu orgánov verejnej správy a nedôvodnosť žalobnej námietky.

K námietke ohľadom nesprávneho právneho posúdenia § 65 ods. 2 Správneho poriadku

57. Po posúdení tejto žalobnej námietky správny súd uvádza, že ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Tu
je potrebné súhlasiť so žalovaným a okresnou prokuratúrou, že konanie vo veci protestu prokuratúra
je potrebné procesne odlíšiť od konania vo veci preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania
(ktoré je upravené v § 65 správneho poriadku). Ako to ustálila už aj súdna prax, tak preskúmanie
rozhodnutia mimo odvolacieho konania (podľa správneho poriadku), ako aj protest prokurátora smerujú

proti právoplatnému rozhodnutiu správneho orgánu, čo je ich spoločný znak. Na druhej strane, existujú
medzi nimi podstatné rozdiely – napríklad nielen v ich systematickom vnímaní v rámci kontroly výkonu
verejnej správy, ale osobitne v ich pozitívnoprávnom zakotvení.

58. Ak totiž § 65 ods. 2 (druhá veta) správneho poriadku (ktorá upravuje mimoodvolacie konanie)

správnym orgánom určuje, že tieto pri zrušení alebo zmene rozhodnutí dbajú na to, aby práva
nadobudnuté dobromyseľne boli čo najmenej dotknuté, obdobnú požiadavku vo vzťahu k rozhodovaniu
správnych orgánov v rámci konania o proteste prokurátora správny poriadok a ani zákon o prokuratúre
správnym orgánom neukladá. Podľa § 23 ods. 4 zákona o prokuratúre je konanie o proteste prokurátora
osobitné konanie, v ktorom sa rozhoduje, či správnym aktom orgánu verejnej správy „bol porušený

zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.“ Citované zákonné ustanovenie (ale ani iné
ustanovenie zákona o prokuratúre alebo správneho poriadku) teda neobsahuje žiadnu imperatívnu
zákonnúpožiadavkuvtomzmysle,žesavrámcisprávnehokonaniaoprotesteprokurátoramáprihliadať
na dobromyseľne nadobudnuté práva účastníkov konania. Orgánu verejnej správy zo žiadneho zákona
nevyplýva povinnosť v rámci konania o proteste prokurátora skúmať dobromyseľne nadobudnuté práva

účastníka konania, príp. ich pomerovať vo vzťahu k nezákonnostiam, ktoré sú v proteste prokurátora
namietané, a o ktorých správnom rozhodní ustáli, že sú dôvodné (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Svk/2/2024 zo dňa 25.09.2024).

59. Na podklade vyššie uvedeného je tak potrebné konštatovať, že orgány verejnej správy nepochybili,

ak v prípade konania o proteste prokurátora neprihliadli na aplikáciu § 65 ods. 2 správneho poriadku,
ale svoje právne posúdenie zamerali na posúdenie toho, či bol porušený zákon alebo iný všeobecnej
záväzný právny predpis.

K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich

oporu

60. Žalobca namietol, že tvrdenie žalovaného o tom, že sa na mieste nezačali realizovať terénne práce,
je nesprávne, pretože zo zápisnice zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 18.10.2019 je zrejmé,
že na danom mieste boli uskutočňované terénne úpravy. Správny súd preskúmal administratívny spis

a uvádza, že zápisnica zo štátneho stavebného dohľadu zo dňa 18.10.2019 sa v ňom nenachádza.
V administratívnom spise sa nachádza zápisnica z výkonu štátneho stavebného dohľadu zo dňa
14.07.2021, v obsahu ktorej je zachytené, že v rámci areálu Zvernica Botanika neboli „započaté“
práce súvisiace s výstavbou stromodomov a predmetný pozemok bol zarastený burinou a neudržiavaný.

61.Uvedené(atedaabsenciazápisnicezoštátnehostavebnéhodohľaduzodňa18.10.2019)všakpodľa
názoru správneho súdu nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, pretože účelom konania
pred správnymi orgánmi bolo preskúmanie protestu prokurátora, a teda, či bolo oznámenie vydané
v súlade s príslušnými právnymi predpismi alebo nie. Súčasne, ako to uviedol správny súd vo vzťahu
k charakteru konania o proteste prokurátora, v rámci konania o proteste prokurátora sa neprihliada na

skúmanie dobromyseľne nadobudnutých práv účastníka konania, ktoré by v danom prípade mohli byť
teoreticky dotknuté vo vzťahu k začatiu terénnych prác. Absencia spomenutej zápisnice zo štátneho
stavebného dohľadu zo dňa 18.10.2019 tak nemohla vyvolať nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.K podaniu žalobcu zo dňa 07.05.2025

62. Správny súd na tomto mieste považuje za potrebné sa vyjadriť aj k podaniu žalobcu zo dňa

07.05.2025. Žalobca týmto podaním doplnil svoju žalobnú argumentáciu, a to vo vzťahu k (i) námietke
ohľadom § 139b ods. 8 písm. a) stavebného zákona, (ii) námietke ohľadom aplikácie § 65 ods.
2 správneho poriadku a (iii) námietke ohľadom začatia stavebných prác. V tomto podaní žalobca
prezentoval novú argumentáciu, pričom na podporu tejto svojej novej argumentácie predložil aj nové
listinné dôkazy.

63. Správny súd vo vzťahu k uvedenému poukazuje na § 183 SSP, ktorý stanovuje, že žalobca môže
rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body
len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. K danému správny súd uvádza, že v správnom súdnictve
súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených
v žalobe, t. j. v medziach žaloby, pričom rozsahom tvrdení tvrdených v žalobe je súd viazaný a nemôže

ho prekročiť. V správnom súdnictve totiž platí koncentračná zásada, keď žalobca môže žalobné dôvody
síce meniť, avšak rozširovať ich môže len do konca lehoty na podanie žaloby. Po uplynutí tejto lehoty
už nie je možné v priebehu konania vznášať ďalšie námietky a výhrady proti žalobou napadnutému
rozhodnutiu,atoanivreplikenavyjadreniežalovaného,aninapojednávaní.Toznamená,žekžalobným
bodom uplatneným po uplynutí lehoty na podanie žaloby správny súd nemôže prihliadať. Taktiež súd

nemôže v odôvodnení svojho rozhodnutia argumentovať dôvodom, ktorý žalobca v rámci žaloby vôbec
neuplatnil.

64. Z podania žalobcu zo dňa 07.05.2025 vyplýva, že žalobca niekoľko rokov po podaní žaloby rozšíril
svoju žalobnú argumentáciu o nové skutočnosti a dôkazy, a to aj napriek tomu, že predmetné konanie

je konaním, v ktorom nie je prípustné rozširovať alebo dopĺňať žalobu po uplynutí zákonom stanovenej
lehoty. Z uvedeného dôvodu tak správny súd na podanie žalobcu zo dňa 07.05.2025 (s výnimkou časti,
v ktorej žalobca nezotrval na pôvodnej žalobnej argumentácii) neprihliadal.

Záverom

65. Na podklade skutočností uvedených v tomto rozhodnutí správny súd uvádza, že po preskúmaní
administratívneho spisu a napadnutých rozhodnutí dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná, a preto
ju s odkazom na § 190 SSP zamietol. Orgány verejnej správy sa so všetkými podstatnými námietkami
vysporiadali a z ich rozhodnutí je možné vo vzájomnej súvislosti vyčítať, na základe akých právnych

a skutkových okolností dospeli k svojim záverom.

66. Správny súd uvádza, že pri akomkoľvek rozhodnutí možno polemizovať o jeho odbornej úrovni,
či správny orgán mohol svoje argumenty vysvetliť podrobnejšie alebo sa precíznejšie vysporiadať
s tvrdeniami účastníka konania, ktoré možno považovať za právne významné. Správny súd však hodnotí

preskúmateľnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy len v miere jeho minimálnej argumentačnej kvality
a interpretačnej schopnosti, na základe akých logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov orgán
verejnej správy vydal meritórne rozhodnutie. Skutočnosti, ku ktorým orgán verejnej správy dospel na
základe svojej voľnej úvahy je potrebné v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo bolo
podkladom rozhodnutia a ako sa vyhodnotili vykonané dôkazy. V tejto svojej povinnosti je orgán verejnej

správy limitovaný len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok, ktoré predstavujú hranicu
voľnej úvahy.

67. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí správny súd dospel k záveru, že spĺňajú zákonom
vyžadované atribúty a obstáli ako celok. Bolo z nich zrejmé, na základe čoho dospel žalovaný

k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí a z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uvedené podľa
názoru správneho súdu aj vyplýva.

68. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP, keď žalovanému aj napriek úspechu
v súdnom konaní nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v konaní nevznikli.

Právo na náhradu trov konania správny súd nepriznal ani Okresnej prokuratúre Malacky, pretože
prokuratúre možno priznať právo na náhradu trov konania len výnimočne, pričom v predmetnom konaní
nevzhliadol žiadne výnimočné okolnosti.69. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho

súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od doručenia
tohto rozhodnutia (§ 443 ods. 1 SSP v spojení s § 493e SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej
sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).