Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 6Sf/71/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100812
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Maukš

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0824100812.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Andreja Maukša a členiek

senátu JUDr. Kataríny Kochan Morovej a JUDr. Aleny Majerovej vo veci žalobcu R fruit s.r.o., Námestie
Martina Benku 16, 811 07 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 46 028 200, zast. ADVOKÁTI
Müller § Dikoš, s.r.o., Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102142168/2024 zo dňa 31. 07. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalobcovi ani žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie a napadnuté rozhodnutie

1. Daňový úrad Trenčín, pobočka Považská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu
daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie september
2021. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil protokol č. 102337074/2023 zo dňa 13. 09. 2023,
v rámci ktorého žalobcovi neuznal právo na odpočítanie DPH z 46 dodávateľských faktúr vystavených
spoločnosťou D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., Tallerova 4, Bratislava,

IČO: 34 137 726, pretože vykonanou kontrolou bol zistený daňový podvod, o ktorom mal žalobca vedieť,
pričom nepreukázal, že prijal rozumné opatrenia, ktorými by bol schopný predísť jeho účasti na tomto
podvode.
2.1. Správca dane rozhodnutím č. 101182499/2024 zo dňa 18. 04. 2024 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel DPH za zdaňovacie obdobie september 2021 v sume 87.862,64
eur, pretože žalobcovi neuznal odpočítanie DPH z vyššie uvedených faktúr.
2.2. Skutkové zistenia správcu dane možno zhrnúť tak, že v kontrolovanom zdaňovacom období

nakupoval žalobca tovar (ovocie a zelenina) od dodávateľa D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE
JOINT VENTURE, s.r.o., ktorý vystavil faktúry, z ktorých si žalobca odpočítal daň. Dodávateľ D &
D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. tovar nadobudol od dodávateľa CEVOM
s.r.o., Hybernská 1009/24, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 24 277 941. K faktúram boli
priložené medzinárodné nákladné listy (CMR), na ktorých sú ako odosielatelia tovaru uvedené subjekty
z členských štátov EÚ, ako príjemca (odd. 2) prevažne spoločnosť CEVOM s.r.o. a v časti príjemca
(odd. 24) je potvrdenie prevzatia tovaru vyznačené odtlačkom pečiatky žalobcu. Spoločnosť D & D

DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. nie je ako prijímateľ tovaru uvedená na žiadnom
CMR.
2.3. Spoločnosť D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. si za zdaňovacie obdobie
september 2021 uplatnila odpočítanie dane z nákupu priemyselných brúsnych kotúčov od spoločnostiEko Speed s.r.o., Jelenia 1, Bratislava, IČO: 52 315 240 vo výške 48.135,67 eur a spoločnosti GLOBAL
SYNERGY s.r.o., Jelenia 1, Bratislava, IČO: 52 315 509 vo výške 48.052,33 eur. Správca dane z iných
daňových konaní zistil, že spoločnosti Eko Speed s.r.o. a GLOBAL SYNERGY s.r.o., nevykonávali

v zdaňovacom období september 2021 žiadne zdaniteľné plnenia z dôvodu nepriaznivej ekonomickej
situácie a uplatnili si odpočítanie dane len z účtovníckych služieb. Z uvedeného správca dane vyvodil,
že spoločnosti Eko Speed s.r.o. a GLOBAL SYNERGY s.r.o. nedodali spoločnosti D & D DEUTSCHE
– SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. žiadne plnenia.
2.4. Z výsluchu konateľa žalobcu A. B. vyplynulo, že obchodného partnera D & D DEUTSCHE –

SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. si vybral na základe odporúčania C. D., konateľa spoločnosti
CEVOM s.r.o., pričom ho nepreveroval (sídlo a prevádzky) nepreveroval si ani splnenie jeho registračnej
a oznamovacej povinnosti na RVPS, čoho mal byť žalobca znalý, keďže jeho hlavnou podnikateľskou
činnosťou bol obchod s ovocím a zeleninou. Konateľ žalobcu bol zároveň zamestnancom spoločnosti
CEVOM s.r.o. Správca dane preverovaním prepravcov tovaru zistil, že nákup a predaj zeleniny
zabezpečovala D. E., ktorá bola v roku 2021 zamestnankyňou žalobcu. Jej prostredníctvom mal žalobca

vedomosť o realizácii prepravy s miestom určenia v jeho prevádzake ako aj o dodávateľoch v iných
členských štátoch EÚ.
2.5. Spoločnosť D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. nemala splnenú
oznamovaciu povinnosť na Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe (RVPS), kde nenahlásila
príchod žiadnych zásielok nespracovaného ovocia alebo zeleniny z iných členských štátov EÚ

alebo tretích krajín. V spoločnosti D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o.
boli vykonané daňové kontroly za zdaňovacie obdobia roku 2021 s dorubom dane, pretože
neboli preukázané reálne obchodné transakcie. Spoločnosť D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE
JOINT VENTURE, s.r.o. len vystavovala faktúry, aby žalobcovi umožnila odpočítať daň z tovaru
pochádzajúceho z iného členského štátu. Ak by si žalobca objednal tovar u dodávateľa z iného

členského štátu a nadobudol by ho v tuzemsku, musel by priznať daň z nadobudnutia, ktorú by si
odpočítal, ale pri predaji tovaru by daň musel odviesť. Ak si však objednal tovar cez reťazec tuzemských
spoločností, nemusel zdaniť nadobudnutie tovaru, ale právo na odpočítanie mu ostalo zachované, čím
získal neoprávnenú daňovú výhodu. Konateľka spoločnosti C. F. ukončila výkon funkcie dňa 18. 10.
2021 a novým konateľom sa stal občan Bulharskej republiky.

2.6. Správca dane získal aj informácie zo spisu daňového subjektu J.G. Fruit, s.r.o., Žilinská 7028/1,
Bratislava, IČO: 45 987 491, ktorá podľa protokolov z daňových kontrol deklarovala zhodné typy
obchodov ako žalobca, obchodovala s ovocím a zeleninou v rovnakej prevádzke, pričom uplatňovala
odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr od nárazníkových spoločností (ktoré si daň
ponížili nepreukázanými nákupmi) s tým, že tovar bol predmetom transakcií z iného členského štátu

so spoločnosťou CEVOM s.r.o. A. B. je konateľom spoločnosti J.G. Fruit, s.r.o. od 24. 02. 2016 a je aj
konateľom žalobcu od 26. 05. 2020. Tieto skutočnosti vyhodnotil správca dane ako dôkaz o opakovanom
vzorci správania sa konateľa žalobcu A. B..

3. Pri právnom posúdení veci vychádzal správca dane z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.

1Sžf/31/2016 (ktorý čerpal z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-439/04 a C-440/04), ktorý stanovil 4
otázky, ktoré musia byť kladne zodpovedané na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet DPH
z dôvodu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, a to: 1. vznikol z posudzovaných zdaniteľných
obchodov daňový únik? 2. ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. pokiaľ je
únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu

s týmto konaním spojené? 4. ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním,
vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt? Tieto otázky vyhodnotil nasledovne:
Ad 1) Áno, z posudzovaných zdaniteľných obchodov vznikol daňový únik tým, že spoločnosť D & D
DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., ktorá v kontrolovanom zdaňovacom období
deklarovala nadobudnutie tovaru od spoločnosti CEVOM s.r.o. pre žalobcu a k dodávkam uplatnila daň

si zároveň uplatnila odpočítanie dane na základe nepreukázaných dodaní od spoločností Eko Speed
s.r.o. a GLOBAL SYNERGY s.r.o., čoho výsledkom bolo nepriznanie a neodvedenie dane do štátneho
rozpočtu, čím došlo k nedovolenému úniku na DPH.
Ad 2) Áno, daňový únik je dôsledkom podvodného konania typu „zmiznutý obchodník“, ako ho definoval
generálny advokát v spojených veciach C-131/13, C-163/13 a C-164/13 (body 31-38).

Ad 3) Áno, posudzované zdaniteľné obchody kontrolovaného daňového subjektu boli s podvodným
konaním spojené, a to obchodovaním s dodávateľom D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT
VENTURE, s.r.o., ktorý si uplatnil odpočítanie dane od spoločností Eko Speed s.r.o. a GLOBAL
SYNERGY s.r.o., ktoré nedeklarovali žiadne uskutočnené zdaniteľné plnenia.Ad 4) Áno, žalobca o jeho zapojení do fakturačného reťazca zdaniteľných obchodov spojených
s podvodným konaním mal vedieť. Správca dane poukázal na personálne prepojenia v osobách
zamestnancov žalobcu G. H., D. I., D. E. a G. J., ktorí zabezpečovali obchodné transakcie (objednávali

tovar a prepravu) u dodávateľov z iných členských štátov EÚ v predchádzajúcich obdobiach a zároveň
komunikovali aj za spoločnosť CEVOM, s.r.o. Dodania tovarov boli vykonávané priamo z členských
štátov EÚ do prevádzky žalobcu. Zdaniteľné obchody neboli uzatvárané s konateľkou spoločnosti D
& D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. C. F., ktorej úlohou bolo iba verifikovať
vystavené faktúry. Reálny tok tovaru bol odlišný od fakturovaného. Je nelogické, aby konateľ žalobcu

s dlhoročnými skúsenosťami s obchodovaním s ovocím a zeleninou začal podnikať práve s C. F., ktorá
nie je v danom odbore znalá a nenakupoval tovar priamo od dodávateľov z iných členských štátov EÚ.
Správca dane ďalej uviedol, že žalobca má zhodného konateľa A. B. ako spoločnosť J.G. Fruit, s.r.o. v
likvidácii,ktorávykonávalazhodnétypyobchodovsovocímazeleninou,natomistommieste(prevádzka
v Trenčianskych Stankovciach), kde v tejto činnosti pokračoval žalobca. Existujú personálne prepojenia
medzi spoločnosťou J.G. Fruit, s.r.o. v likvidácii a žalobcom (konateľom obidvoch spoločností je A. B.).

Účasť daňového subjektu na podvode mohla byť spôsobená aj nedbanlivosťou, keď sa na príprave
podvodu nepodieľal, ale prehliadal zjavné neštandardnosti, aby uzatvoril pre neho výhodný obchod.
Správca dane poukázal na to, že zdaniteľná osoba má v systéme DPH povinnosť náležitej starostlivosti,
ktorá predstavuje zvýšenú mieru obozretnosti vo vzťahu k úmyslu konať v dobrej viere.

4. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 102142168/2024 zo dňa 31. 07. 2024 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“) prvostupňové rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení uviedol, že správca dane
zistil skutkový stav, ktorý bol jednoznačným podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia a
vec posúdil v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a správne uviedol odpovede na otázky Axel
Kittel testu. K námietke žalobcu o prekročení ročnej lehoty na doručenie protokolu od začatia daňovej

kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola trvala menej ako rok, pretože počas jej prerušenia
(z dôvodu žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií) lehoty neplynú. Prerušenie daňovej kontroly bolo
účelné a nevyhnutné na preukázanie skutočností, ktoré mali vplyv na správne určenie dane. Žalovaný
považoval za bezpredmetnú námietku, že správca dane zaslal bulharskej finančnej správe žiadosť
o informácie dňa 22. 02. 2022, odpoveď dostal dňa 21. 04. 2022 a prerušenie bolo nezákonne dlhé až

do 04. 08. 2022, pretože správca dane daňovú kontrolu z dôvodu zaslania žiadosti bulharskej finančnej
správe neprerušoval. K návrhu žalobcu na výsluch svedka D. k zdaňovaciemu obdobiu september 2021
uviedol, že podľa zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 13. 04. 2023 svedok vypovedal za zdaňovacie
obdobie september 2021. Žalovaný tiež uviedol, že správca dane použil ako dôkaz podanie pána D.
zo dňa 03. 05. 2023 s prílohou (USB nosič), a dôkazy vyplývajúce z tejto prílohy uviedol na strane

15 prvostupňového rozhodnutia. Žalovaný sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že nevyužil všetky
možnosti na zabezpečenie prítomnosti svedkyne C. F.. Správca dane uvedenú svedkyňu v daňovej
kontrole predvolal, požiadal o jej predvedenie a dal prešetriť jej pobyt políciou, všetko neúspešne.
Vo vyrubovacom konaní na návrh žalobcu svedkyňu opätovne predvolal a požiadal o jej predvedenie,
avšak svedkyňa nebola vypátraná. V súvislosti so zisťovaním skutočností z iných daňových kontrol

žalovaný uviedol, že podľa § 24 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „daňový poriadok“) nie je potrebné dokazovať
skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti a správca dane o nahliadnutí do spisového materiálu
iného daňového subjektu spísal úradný záznam podľa § 19 ods. 7 daňového poriadku.

Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov

5. Správnou žalobou podanou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal zrušenia prvostupňového
aj napadnutého rozhodnutia.

6. V rámci žalobných bodov namietal, že protokol z daňovej kontroly je nezákonný, pretože nebol
žalobcovi doručený v zákonnej lehote a neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, v dôsledku čoho
je nezákonné aj napadnuté rozhodnutie. Daňová kontrola prekročila dobu jedného roka ustanovenú v
§ 46 ods. 10 daňového poriadku a reálne trvala od 15. 12. 2021 do 14. 08. 2023. Správca dane zneužil
možnosť prerušiť daňovú kontrolu, pričom neuviedol žiadne relevantné dôvody k viacnásobnému (4-

násobnému) prerušeniu ani k trvaniu jednotlivých prerušení. Pokiaľ potreboval správca dane získať
informácie prostredníctvom žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií, mal postupovať efektívne
ahospodárne.Niejezrejmé,prečonezaslalvšetkypotrebnéžiadostivčas.Navyšežiadalajoinformácie,
ktoré neboli relevantné pre vykonávanú daňovú kontrolu. Preto sú daňová kontrola aj protokolnezákonné a nemôžu slúžiť ako podklad pre rozhodnutie. S touto argumentáciou žalobcu namietanou
v odvolaní sa žalovaný nevysporiadal, len stroho uviedol, že správca dane zasielal žiadosti postupne,
pretože nemohol mať vedieť, čo bude odpoveď obsahovať. Podľa žalobcu bolo možné všetky žiadosti

odoslať naraz, nakoľko obsah žiadosti nebol ovplyvnený obsahom odpovede a správca dane vedel už
pri podaní prvej žiadosti, čo bude potrebovať na preukázanie svojich domnienok. Správca dane žiadal
bulharskú finančnú správu o preukázanie vzniku funkcie konateľa E. K. v spoločnosti D & D DEUTSCHE
– SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., pričom tieto informácie mal preveriť v obchodnom registri
SR. Správcovi dane bola odpoveď na predmetnú žiadosť doručená 21. 04. 2022, a preto bolo prerušenie

daňovej kontroly nezákonne dlhé až do 04. 08. 2022. Žiadosti boli zaslané českej finančnej správe
až dňa 15. 05. 2023, španielskej finančnej správe až dňa 12. 08. 2022, talianskej finančnej správe až dňa
12. 08. 2022 a poľskej finančnej správe až dňa 15. 11. 2022, čo správca dane mohol zaslať aj skôr.
Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí neuvádza konkrétne zistenia získané prostredníctvom týchto
žiadostízakontrolovanézdaňovacieobdobie.Hocisprávcadanedostalodpoveďodbulharskejfinančnej
správy dňa 21. 04. 2022, úradný záznam k predmetným zisteniam vyhotovil až 03. 04. 2023, čo svedčí

o nezákonnom predlžovaní daňovej kontroly s ohľadom na to, že týmto úradným záznamom zaznamenal
výpoveď C. F. zo dňa 20. 01. 2022. Daňová kontrola začala dňa 27. 01. 2022 a je neprípustné, aby
správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií českej finančnej správe až dňa 15. 05.
2023, pričom vedel, že je potrebné preveriť aj spoločnosť CEVOM s.r.o. Táto žiadosť bola zasielaná
neskoro a jej obsah nenadväzoval na obsah odpovedí získaných od iných zahraničných finančných

správ.Oumelompredlžovanídaňovejkontrolysvedčíajskutočnosť,žesprávcadanezaslalvýzvuRVPS
dňa 20. 01. 2022, odpoveď dostal 16. 02. 2022 a úradný záznam k zisteniam vyhotovil až 20. 01. 2023.

7. Žalobca tiež namietal, že svedok D. vypovedal ako svedok v daňovej kontrole za zdaňovacie obdobie
september 2021 a správca dane použil zápisnicu z jeho výsluchu ako dôkaz v tomto konaní, avšak

nepoužil ako dôkaz podanie pána D. z 03. 05. 2023 s prílohou (USB nosič). K námietke nepoužitia USB
ako dôkazu sa žalovaný vyjadril len stroho, pričom nikde v administratívnom spise nie je uvedené, aké
dokumenty boli na USB a ako ich správca dane vyhodnotil. Správca dane a žalovaný len uvádzajú,
že išlo o dodávateľské faktúry, proforma faktúry, CMR a faktúry za prepravu, ale neuvádzajú kto ich
vystavil, pre koho, na akú sumu, kedy, a teda zostalo nezhodnotené, či je možné tieto dokumenty použiť

v daňovom konaní. Rovnako výsluchy svedkyne F. sa týkali iných daňových období a správca dane ich
použil k preverovanému obdobiu august 2021. Správca dane nevyužil všetky možnosti na zabezpečenie
prítomnosti uvedenej svedkyne na výsluchu k daňovému obdobiu august 2021 (predvedenie, iné
obmedzenie osobnej slobody svedka pre účely výpovede) a len skonštatoval, že táto osoba nebola
vypátraná.

8. Žalobca uviedol, že splnil všetky podmienky pre priznanie práva na odpočítanie DPH podľa zákona č.
222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „zákona o DPH“). Správca dane a žalovaný bez opory
vo vykonanom dokazovaní konštatujú, že žalobca bol priamo spojený s nedovoleným daňovým únikom
dodávateľa D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., pričom vedel a mohol

vedieť o podvodnom konaní v preverovanom obchodnom reťazci a napriek tomu neprijal všetky
potrebné opatrenia, ktoré by bolo možné od neho požadovať. Reálnosť uskutočnenia preverovaných
obchodov nebola spochybnená správcom dane ani žalovaným. Žalobca nemôže zodpovedať za
správanie svojich dodávateľov, s ktorými nie je v žiadnom vzťahu. Koordinované správanie nebolo
správcom dane preukázané a skutočnosť, že osoby A. B., C. F. a C. D. sa poznali z minulých období,

že zamestnanci žalobcu komunikovali s dodávateľmi z Talianska alebo boli zamestnancami iných
subjektov z preverovaného reťazca, nemôže byť vyhodnotená tak, že konali podvodne v preverovanom
období, že žalobca bol zapojený do konania zneužívajúci systém DPH a že o tom mal vedieť.
O týchto skutočnostiach sa žalobca dozvedel až z daňových kontrol. Podľa ustálenej judikatúry nemôže
kontrolovaný subjekt zodpovedať za nedostatky svojich dodávateľov, ktorí si neplnili svoje povinnosti.

Správca dane a žalovaný nelogicky a v rozpore s § 3 ods. 3 daňového poriadku pričítali žalobcovi
zodpovednosť za to, že jeho dodávatelia D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE,
s.r.o. a CEVOM, s.r.o. nepredložili účtovné a iné doklady, nepodávali daňové priznania, so správcom
dane nekomunikovali a podobne. Správca dane a žalovaný majú len pochybnosť o podvodnom,
resp. zneužívacom konaní žalobcu, pričom nebolo preukázané, že žalobca vedel alebo mohol vedieť

o podvodnom konaní v preverovanom obchodnom reťazci. Nebolo preukázané, že žalobca prijímal
dodávky od spoločnosti CEVOM, s.r.o. a táto nebola jeho dodávateľom. Správca dane a žalovaný
v preskúmavaných rozhodnutiach ustálili, že žalobca bol zapojený do obchodného reťazca s prvkami
podvodného/právozneužívajúcehokonania.Zásadazákazuzneužitiaprávazakazujeumelékonštrukciezbavené hospodárskej reality s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu v rozpore s cieľmi smernice 2006/112
(s odkazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-419/14). Z toho vyplýva, že ak sa preukáže, že došlo
k dodaniu tovaru, nemožno považovať skutočnosti, že sa reťazec transakcií z ekonomického hľadiska

nejaví ako racionálny alebo že si niektorý z účastníkov reťazca nesplnil svoje daňové povinnosti, samy
osebe za daňový podvod (s odkazom na uznesenie Súdneho dvora EÚ C-610/19). Správca dane a
žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR
sp. zn. 1Sžf/31/2016 kladne vyhodnotili tzv. Axel Kittel test, čo žalobca považuje za nelogické a namieta,
že nebolo preukázané, že by vedel alebo mal vedieť o podvode zistenom správcom dane na inom stupni

reťazca. Správca dane sa dôkazmi a námietkami žalobcu riadne nezaoberal, len ich stroho odmietal.
Žalobcovi bolo pripísané na ťarchu konanie iných spoločností D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE
JOINT VENTURE, s.r.o. a CEVOM, s.r.o. a žalovaný bez dôkazu uviedol, že zdaniteľné obchody žalobcu
boli spojené s podvodným konaním týchto spoločností.

9. Žalobca tiež namietal, že v daňovom konaní boli nezákonne použité ako dôkazy protokoly a zápisnice

z daňových kontrol vykonaných u iných subjektov (Antony Group s.r.o., J.G. Fruit, s.r.o., CEVOM, s.r.o.,
D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., GPP TRADE s.r.o. organizačná zložka,
Eko Speed s.r.o. a GLOBAL SYNERGY s.r.o.), pričom žalobca nemal v týchto daňových kontrolách
možnosť navrhovať svedkov, vyjadrovať sa k zisteniam, klásť svedkom otázky a predkladať dôkazy.
Žalovaný neuvádza, či je žalobca účastníkom preverovaného obchodného reťazca (CEVOM, s.r.o. –

J.G. Fruit, s.r.o. v likvidácii) a nevysvetľuje, prečo považuje výsledok inej daňovej kontroly za dôkaz na
odmietnutie práva žalobcu na odpočet DPH, čo potvrdzuje, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne
odôvodnené. Žalobca ďalej uviedol, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne a daňový
subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy
o zdaniteľnom plnení (s poukazom na rozsudky Najvyššieho súdu SR 3Sžf/1/2010, 3Sžf/1/2011

a Najvyššieho správneho súdu ČR 5Afs/131/2004). Žalobca tiež poukázal na rozsudky Súdneho
dvora EÚ vo veciach C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektroniks) a C-484/03 (Bond House),
podľa ktorých nárok na odpočet DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazci dodávok je
iná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Žalobca
poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11. Žalobca namietal

aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia, pre nevysporiadanie sa s odvolacími námietkami
žalobcu a pre absenciu riadneho odôvodnenia s poukazom na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu SR
a Ústavného súdu SR týkajúcich sa kvality odôvodnenia. Žalobca považuje napadnuté rozhodnutie
za nezrozumiteľné, pretože žalovaný opiera svoje dôvody o skutočnosti, ktoré neboli v konaní
dokazované, resp. na ktorých preverenie nevykonal žiadne dôkazy a presunul dôkazné bremeno

nad rámec právnych predpisov na žalobcu. Žalobca tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR
3Sžf/10/2008 o daňových výdavkoch. S poukazom na definíciu podnikania podľa § 2 ods. 1 Obchodného
zákonníka ako sústavnú činnosť vykonávanú samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú
zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku, žalobca uviedol, že mu nie je možné pričítať akúkoľvek
negatívnu skutočnosť zapríčinenú inou osobou.

10. Žalovaný navrhol správu žalobu zamietnuť. Vo vyjadrení k žalobe argumentoval obdobne
ako v napadnutom rozhodnutí. K v poradí štvrtému prerušeniu daňovej kontroly z dôvodu podania
žiadosti českej finančnej správe žalovaný uviedol, že žiadosť českej finančnej správe odoslal až potom,
ako mu bola dňa 19. 04. 2023 doručená odpoveď žalobcu, z ktorej vyplynulo, že na dodávateľských

faktúrach spoločnosti D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. je uvedené iné číslo
účtu ako v dodatku k zmluve. Žalobca repliku nepodal.

Posúdenie veci správnym súdom

11. Správny súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. 05.
2025, keďže účastníci nežiadali nariadenie pojednávania ani správny súd nevzhliadol iný dôvod na jeho
nariadenie podľa § 107 ods. 1 SSP. Preskúmaním správnej žaloby a administratívneho spisu dospel
správny súd k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.

12. Správny súd v prvom rade uvádza, že je v súlade s § 134 ods. 1 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby,nakoľkovpredmetnejvecinejdeožiadnuzvýnimiekustanovenúv§134ods.2SSP.Podľa§182
ods. 1 písm. e) SSP je jednou z povinných náležitostí správnej žaloby uviesť dôvody žaloby, z ktorých
musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnutévýroky rozhodnutia za nezákonné (tzv. žalobné body). Je povinnosťou žalobcu v konkrétnostiach
uviesť, v čom je napadnuté rozhodnutie alebo postup, ktorý jeho vydaniu predchádzal, v rozpore
so zákonom a aký to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Správny súd si nemôže

žalobné body sám dopĺňať alebo ich vyvodzovať z obsahu administratívneho spisu, či napadnutého
rozhodnutia. Po preskúmaní správnej žaloby správny súd konštatuje, že jej veľká časť vyššie uvedené
náležitosti nespĺňa. Správna žaloba obsahovala citácie dlhých pasáží z prvostupňového a napadnutého
rozhodnutia s uvedením, že žalobca s ich obsahom nesúhlasí, avšak bez uvedenia v čom sú závery
správcu dane a žalovaného nesprávne. Správna žaloba taktiež obsahovala citácie súdnych rozhodnutí

bez uvedenia v čom je skutkový a právny stav týchto rozsudkov obdobný s predmetnou vecou a ako
závery v nich uvedené dopadajú na právne posúdenie veci. Takto formulované časti správnej žaloby
neumožňujú správnemu súdu vykonať prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Zo správnej
žalobyvyvodilsprávnysúdžalobnébodytakakoichuviedolvodsekoch6.až9. tohtorozsudkuauvádza
k nim nasledovné:

13.Žalobcavsprávnejžalobenamietanezákonnúdĺžkudaňovejkontrolyprezneužitiemožnostiprerušiť
daňovú kontrolu správcom dane. Správny súd k dĺžke daňovej kontroly uvádza, že táto musí byť v súlade
s § 46 ods. 10 daňového poriadku vykonaná v lehote jedného roka od jej začatia. Daňová kontrola
môže byť prerušená podľa § 61 ods. 1 písm. b) daňového poriadku, ak je potrebné získať informácie
podľa osobitného predpisu, kam patrí aj žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií, pričom počas tohto

prerušenia zákonné lehoty neplynú (§ 61 ods. 5 daňového poriadku). Po preskúmaní administratívneho
spisu správny súd konštatuje, že daňová kontrola bola prerušená celkovo 4-krát z dôvodu podania
žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií, pričom zakaždým bolo riadne vydané rozhodnutie správcu
dane o prerušení a po doručení odpovede od zahraničných finančných správ, správca dane v daňovej
kontrole bezodkladne pokračoval. Po odrátaní doby prerušení trvala daňová kontrola 302 dní, a teda

bola ukončená v zákonnej ročnej lehote doručením protokolu žalobcovi. Jednotlivé prerušenia trvali od
jedného do štyroch mesiacov, čo predstavuje krátku dobu, ktorá nemohla spôsobiť ukrátenie na právach
žalobcu.

14. Žalobca ďalej len vo všeobecnosti tvrdí, že správca dane neuviedol žiadne relevantné dôvody

k viacnásobnému prerušeniu daňovej kontroly a že správca dane žiadal aj informácie, ktoré neboli
relevantné pre vykonávanú daňovú kontrolu. Žalobca však neuvádza, ktoré konkrétne požadované
informácie a z akého dôvodu neboli relevantné pre výkon daňovej kontroly. Žalobca tiež rovnako
všeobecne tvrdí, že správca dane mohol všetky žiadosti odoslať naraz, nakoľko ich obsah nebol
ovplyvnený obsahom odpovede, pričom ani tu nekonkretizuje, ktoré konkrétne žiadosti a v nich

požadované informácie mohol správca dane žiadať skôr, a prečo nebolo potrebné počkať na odpoveď
z predchádzajúcej žiadosti. Žalobca ďalej tiež v tomto žalobnom bode len všeobecne namieta, že
protokol neobsahuje zákonom predpísané náležitosti bez uvedenia, ktoré náležitosti absentovali a aký
to malo vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Takto všeobecne formulované žalobné námietky
neumožňujú správnemu súdu vykonať prieskum napadnutého rozhodnutia.

15. K dôvodnosti prerušenia daňovej kontroly z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií
uviedol Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí veľkého senátu sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa 27.
03. 2024 (odsek 21.), že účelnosť medzinárodnej výmeny informácií je potrebné posudzovať podľa
okruhu informácií, ktoré sa snaží správca dane získať. Ak môžu byť tieto informácie účelné pre

relevantné rozhodnutie o daňovej povinnosti, je nutné hľadieť na prerušenie daňovej kontroly ako
efektívne. Správca dane v predmetnej veci uviedol obsah jednotlivých žiadostí aj odpovedí na nich
v prvostupňovom rozhodnutí (žalobca v správnej žalobe nedôvodne namieta, že tak neurobil), pričom
išlo o žiadosti: českej finančnej správe o preverenie účtu, na ktorý mal žalobca realizovať bezhotovostné
platby pre dodávateľa D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., keďže dodávateľ

D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. so správcom dane nespolupracoval
(strana 8); českej finančnej správe o preverenie reálnosti dodaní medzi dodávateľmi CEVOM s.r.o. a
D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. (strany 11 a 12); španielskej, talianskej
a následne poľskej finančnej správe na preverenie reálnosti intrakomunitárnych dodaní tovaru pre
spoločnosť CEVOM s.r.o., keďže v týchto štátoch sídlili zahraniční dodávatelia spoločnosti CEVOM

s.r.o. (strany 16 až 18). Všetky uvedené informácie boli účelné pre rozhodnutie o daňovej povinnosti,
nakoľko správca dane preveroval obchodný reťazec od žalobcu cez dodávateľov D & D DEUTSCHE –
SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. a CEVOM s.r.o. až po dodávateľov z iných členských štátov
EÚ, čím v prvom rade preveroval splnenie hmotnoprávnych podmienok (existenciu plnenia). Až nazáklade týchto žiadostí mal správca dane preukázané dodanie tovaru. Správny súd sa stotožňuje
s argumentáciou správcu dane a žalovaného, že jednotlivé žiadosti museli byť zasielané postupne,
pretože správca dane nemohol mať dopredu vedomosť o obsahu odpovede. Správca dane preveroval

postupne jednotlivé články obchodného reťazca od žalobcu, a to najprv dožiadaním českej finančnej
správy na preverenie dodávateľa CEVOM, s.r.o. (v poradí prvé prerušenie), po preverení týchto
obchodov preveroval správca dane dodávateľov z iných členských štátov dožiadaním španielskej
a talianskej finančnej správy (v poradí druhé prerušenie) a následne poľskej finančnej správy (v poradí
tretie prerušenie). Pokiaľ by sa napríklad nepodarilo preukázať dodanie tovaru už u subjektu CEVOM

s.r.o. alebo D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., nebolo by potrebné zisťovať
informácie o ďalších subdodávateľoch z iných členských štátov EÚ. Okrem toho správca dane žiadal
českú finančnú správu (v poradí štvrté prerušenie) o preverenie účtu, na ktorý mal žalobca realizovať
bezhotovostné platby pre dodávateľa. Správca dane až dňa 19. 04. 2023 po doručení odpovede žalobcu
zistil, že na dodávateľských faktúrach D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o.
je uvedené iné číslo účtu ako v dodatku k zmluve. Tieto skutočnosti uviedol žalovaný vo vyjadrení

k správnej žalobe, pričom vyplývajú aj z administratívneho spisu. Preto správca dane nemohol túto
žiadosť zaslať skôr, keďže o tejto skutočnosti nemal pri prvých troch prerušeniach daňovej kontroly
vedomosť. Žalobca v správnej žalobe preto nedôvodne namieta, že správca dane zaslal žiadosť
o medzinárodnú výmenu informácií českej finančnej správe neskoro dňa 15. 05. 2023, pričom podľa
žalobcu vedel, že je potrebné preveriť aj spoločnosť CEVOM s.r.o. Žiadosť českej finančnej správe zo

dňa 15. 05. 2023 sa totiž netýkala preverenia spoločnosti CEVOM s.r.o. (to bolo predmetnom žiadosti,
pre ktorú bola daňová kontrola prerušená prvýkrát), ale preverenia účtu spoločnosti D & D DEUTSCHE
– SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., pričom správca dane o tomto účte skôr nevedel. Správny
súd preto nevzhliadol v procese prerušovania daňovej kontroly žiadnu nezákonnosť.

16. Žalobca ďalej konkrétne namieta, že správca dane dostal odpoveď od bulharskej finančnej správy
ohľadom vzniku funkcie konateľa E. K. v spoločnosti D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT
VENTURE, s.r.o. dňa 21. 04. 2022, daňová kontrola bola prerušená nezákonne dlho do 04. 08. 2022 a
úradný záznam vyhotovil až 03. 04. 2023. Túto námietku považuje správny súd za nedôvodnú, pretože
z dôvodu zaslania žiadosti bulharskej finančnej správe nebola daňová kontrola vôbec prerušená, a preto

nemohlo z tohto dôvodu dôjsť ani k namietanému porušeniu práv žalobcu. Správny súd poukazuje na
to, že s touto námietkou sa už vysporiadal žalovaný na strane 22 napadnutého rozhodnutia. Rovnako
nedôvodná je námietka žalobcu o umelom predlžovaní daňovej kontroly z dôvodu, že správca dane
zaslal výzvu RVPS dňa 20. 01. 2022, odpoveď dostal 16. 02. 2022 a úradný záznam k zisteniam
vyhotovil až 20. 01. 2023. Ani z tohto dôvodu totiž nebola daňová kontrola prerušená, a teda dátum

vyhotovenia úradného záznamu o zisťovaní informácií na RVPS nemohol mať žiaden vplyv na dĺžku
daňovej kontroly. Správny súd dodáva, že skutočnosť, kedy správca dane vyhotoví úradný záznam
o zistených skutočnostiach nemá žiaden vplyv na dĺžku daňovej kontroly, a preto v tomto dôsledku ani
nemohlo dôjsť k porušeniu práv žalobcu.

17. Žalobca k výsluchu svedka D. uviedol, že vypovedal ako svedok v daňovej kontrole za zdaňovacie
obdobie september 2021 a správca dane použil zápisnicu z jeho výsluchu ako dôkaz v tomto konaní.
Z tejto formulácie nie je správnemu súdu zrejmé, čo žalobca správcovi dane vytýka, keďže zdaňovacie
obdobie september 2021 (výsluch svedka je zachytený v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 101024939
zo dňa 13. 04. 2023 nachádzajúcej sa v administratívnom spise) bolo predmetom daňovej kontroly

v predmetnej veci, a teda obsah výpovede svedka D. je použiteľný na kontrolované zdaňovacie obdobie.
Žalobca ďalej namietal, že správca dane sa nedostatočne vysporiadal s podaním pána D. z 03. 05. 2023
s prílohou (USB nosič), konkrétne, že len všeobecne uviedol, aké dokumenty sa na USB nachádzali
(dodávateľské faktúry, proforma faktúry, CMR a faktúry za prepravu) bez uvedenia, kto ich vystavil,
pre koho, na akú sumu, kedy, a teda zostalo nezhodnotené, či je možné tieto dokumenty použiť

v daňovom konaní. Správny súd považuje žalobcovu námietku za nekonkrétnu, pretože ani sám žalobca
neuvádza, aké konkrétne skutočnosti mali preukazovať dôkazy nachádzajúce sa na USB nosiči, ani
aký vplyv by mali tieto zistenia na rozhodnutie vo veci samej. Navyše správny súd dodáva, že splnenie
hmotnoprávnych podmienok nebolo v predmetnej veci sporné, a preto dôkazy pozostávajúce z faktúr
a CMR, ktoré teoreticky môžu preukazovať uskutočnenie obchodov (ktoré však nebolo sporné), nemajú

žiaden vplyv na rozhodnutie vo veci samej, keďže vec bola právne posúdená ako daňový podvod.

18. Správny súd sa nestotožňuje ani s námietkou žalobcu, že správca dane nevyužil všetky možnosti
na zabezpečenie prítomnosti svedkyne F. na výsluchu k daňovému obdobiu august 2021. S toutonámietkousavysporiadalužžalovanývnapadnutomrozhodnutí(strana23),načosprávnysúdodkazuje
a vyplýva to aj z administratívneho spisu, že správca dane uvedenú svedkyňu v daňovej kontrole
predvolal, požiadal o jej predvedenie a dal prešetriť jej pobyt políciou, pričom následne vo vyrubovacom

konaní ju predvolal opätovne a požiadal aj o jej predvedenie, avšak svedkyňa nebola vypátraná.
Správca dane tak viackrát neúspešne použil všetky možné prostriedky na zabezpečenie prítomnosti
svedkyne, ktoré mu poskytuje daňový poriadok (predvolanie, predvedenie) a dal aj prešetriť jej pobyt
prostredníctvom polície. Za tejto situácie nemožno správcovi dane (a ani žalovanému) vytknúť, že
výsluch svedkyne sám nevykonal, keďže už neexistovali iné možnosti na zabezpečenie jej prítomnosti.

Ani žalobca v správnej žalobe neuvádza, aké ďalšie prostriedky mohol správca dane použiť. Preto
nie je porušením práv žalobcu, že bol použitý obsah výsluchu tejto svedkyne z inej daňovej kontroly
(k použiteľnosti takéhoto dôkazu správny súd odkazuje aj na odsek 28. tohto rozsudku).

19. Žalobca ďalej namieta právne posúdenie veci spočívajúce v jeho zapojení do daňového podvodu.
Správny súd vo všeobecnosti uvádza, že odpočítanie DPH môže byť v súlade so zákonom o DPH, ktorý

je transpozíciou Smernice Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty, a súvisiacou judikatúrou Súdneho dvora EÚ obmedzené len vtedy, ak 1) zdaniteľná osoba
nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, 2) došlo k daňovému podvodu alebo 3) došlo
k zneužitiu práva. Tieto jednotlivé situácie nie je možné kumulovať, pretože sa vzájomne vylučujú.
V súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ, prvýkrát vyslovenou v rozhodnutí vo veci Axel Kittel a Recolta

Recycling č. C-439/04 a C-440/04, je pre odopretie práva na odpočet DPH z dôvodu daňového podvodu
potrebné vykonať tzv. Axel Kittel test. Tento test pozostáva z (1) preukázania existencie podvodu na dani
z pridanej hodnoty (chýbajúca daň), a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny
test v rámci celého reťazca), (2) preukázania objektívnych skutkových okolností svedčiacich tomu,
že kontrolovaný daňový subjekt o podvode na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol

vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho
subjektu) a (3) posúdenia, či kontrolovaný daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné
rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due
diligence vedomostný test konkrétneho subjektu). Závery Súdneho dvora o daňovom podvode prevzal
aj Najvyšší správny súd SR v rozhodnutí sp. zn. 10Sžfk/26/2021 zo dňa 28. 04. 2023 (s odkazom na

predošlérozhodnutiesp.zn.6Sžfk/52/2020),ktorébolouverejnenévZbierkestanovískarozhodnutípod
č. 63/2023, kde sformuloval 4 otázky tak, ako ich uviedol aj správca dane v prvostupňovom rozhodnutí.

20. Z odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že právo na odpočet DPH
bolo žalobcovi odopreté z dôvodu, že došlo k daňovému podvodu, o ktorom žalobca mal vedieť

a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne vyžadovať, aby sa nezúčastnil na
daňovompodvode.Pokiaľžalobcastaviažalobnébodynatom,žereálnosťuskutočneniapreverovaných
obchodov nebola spochybnená, táto skutočnosť nemá žiadnu relevanciu pre právne posúdenie veci. Ak
je totiž vec posúdená ako daňový podvod, hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, kam patrí aj
materiálna existencia plnenia (dodanie tovaru), musia byť splnené. Konštatovanie, že k dodaniu tovaru

skutočne došlo, je preto nevyhnutnou podmienkou, aby mohla byť vec posúdená ako daňový podvod.
Pokiaľ žalobca ďalej v správnej žalobe rozoberá podmienky pre zneužitie práva, aj táto argumentácia je
irelevantná, pretože na takomto právnom posúdení neboli preskúmavané rozhodnutia založené.

21. Pokiaľ ide o posúdenie veci ako daňového podvodu, správny súd má za to, že správca

dane a žalovaný vec správne právne posúdili v súlade s rozhodovacou činnosťou Súdneho dvora
EÚ a Najvyššieho súdu SR, resp. Najvyššieho správneho súdu SR. Správca dane a žalovaný
správne vyhodnotili tzv. Axel Kittel test, čo správny súd opísal v odseku 3. tohto rozsudku, na ktorý
v podrobnostiach odkazuje a dodáva nasledovné:

22. Pokiaľ ide o objektívny test, v danom prípade bolo preukázané, že daňový únik vznikol u dodávateľa
žalobcu D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., ktorý daň z obchodov so
žalobcom neodviedol, pretože si uplatnil odpočítanie dane na základe nepreukázaných dodaní od
spoločností Eko Speed s.r.o. a GLOBAL SYNERGY s.r.o. Správca dane z iných daňových kontrol
zistil, že spoločnosti Eko Speed s.r.o. a GLOBAL SYNERGY s.r.o., nevykonávali v zdaňovacom

období september 2021 žiadne zdaniteľné plnenia, a teda nemohli byť dodávateľmi spoločnosti D & D
DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. Preto u spoločnosti D & D DEUTSCHE –
SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. došlo k účelovému zníženiu daňovej povinnosti, v dôsledku
čoho daň z obchodov so žalobcom nebola do štátneho rozpočtu odvedená. Správny súd v tejto súvislostipoukazuje na viaceré rozsudky Súdneho dvora EÚ (C-354/03, C-355/03 a C-484/03 Optigen; C-439/04
a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling; C-80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid), ktoré za podvod
na DPH označujú situácie, v ktorých jeden z účastníkov reťazca neodvedie daň a ďalší si ju odpočíta, a to

za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom
systéme dane z pridanej hodnoty. Takáto situácia nastala aj v predmetnej veci, pričom správcom
dane získané dôkazy odôvodňujú záver, že spoločnosť D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT
VENTURE, s.r.o. bola za účelom získania daňového zvýhodnenia pridaná do obchodného reťazca
medzi žalobcu a dodávateľa CEVOM, s.r.o. ako „nárazníková“ spoločnosť. O tomto závere svedčia aj

skutočnosti, že v rámci daňových kontrol vykonaných správcom dane v spoločnosti D & D DEUTSCHE –
SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. neboli preukázané reálne obchodné transakcie, že spoločnosť
D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. nemala splnenú oznamovaciu povinnosť
na RVPS, že tovar bol podľa priložených CMR vždy dodávaný priamo žalobcovi (nikdy spoločnosti
D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o.) a že spoločnosti D & D DEUTSCHE –
SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. bola zrušená registrácia pre DPH, je nekontaktná a od 18. 10.

2021 je konateľom občan Bulharskej republiky. Ak by si žalobca objednal tovar priamo u dodávateľa
zinéhočlenskéhoštátuanadobudolbyhovtuzemsku,muselbypriznaťaodviesťDPH,ktorúbysimohol
odpočítať, ale pri predaji tovaru by ju musel odviesť. Ak si však objednal tovar u tuzemskej spoločnosti
D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., nemusel zdaniť nadobudnutie tovaru,
ale právo na odpočítanie mu ostalo zachované, čím získal neoprávnenú daňovú výhodu.

23. V rámci objektívneho testu môže v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ daňový únik nastať aj
na inom stupni reťazca ako priamo u žalobcu. Žalobca preto nedôvodne namieta, že mu boli pričítané
nedostatky jeho dodávateľov. Žalobca zodpovedá aj za takýto daňový únik, ak o ňom vedel alebo mal
vedieť, resp. neprijal potrebné opatrenia na zabránenie jeho účasti na daňovom podvode (k tomu viac

nižšie).Žalobcovinebolipričítanénedostatkyspočívajúcevtom,žejehododávatelianepredložiliúčtovné
doklady, nepodávali daňové priznania a so správcom dane nekomunikovali, ako to namieta v správnej
žalobe.

24. Žalobca tiež nedôvodne v správnej žalobe namieta, že žalovaný bez dôkazov uviedol, že zdaniteľné

obchody žalobcu boli spojené s podvodným konaním jeho dodávateľov. Daňový únik bol totiž zistený
u priameho dodávateľa žalobcu D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o., ktorý
daň neodviedol a žalobca si uplatnil odpočítanie dane práve z týchto obchodov. Z uvedeného je
zrejmé, že zdaniteľné obchody žalobcu boli spojené s podvodným konaním a nebolo na preukázanie
tejto skutočnosti potrebné vykonať žiadne ďalšie dokazovanie. Vzhľadom na uvedené správny súd

konštatuje, že podmienky objektívneho testu, teda chýbajúca daň v dôsledku daňového podvodu, boli
splnené.

25. Aby žalobcovi mohla byť pričítaná zodpovednosť za vyššie uvedený daňový podvod, musí byť
naplnenýajtakzvanývedomostnýtest,žeodaňovompodvodevedelalebomoholamalvedieťazároveň

sa na strane žalobcu posudzuje takzvaný due diligence vedomostný test, či prijal potrebné opatrenia na
to, aby zamedzil spojeniu svojich obchodov s podvodným konaním.

26. Správca dane možnú vedomosť žalobcu o zapojení sa do reťazca s podvodným konaním vyvodzuje
z toho, že jediný konateľ žalobcu A. B. vykonával zhodné typy obchodov, so zhodným tovarom, na tom

istom mieste a s rovnakými dodávateľmi aj ako konateľ daňového subjektu J.G. Fruit s. r. o., ktorý podľa
protokolov z daňových kontrol deklaroval zhodné typy obchodov ako žalobca, obchodoval s ovocím
a zeleninou v rovnakej prevádzke, pričom uplatňoval odpočítanie dane na základe dodávateľských
faktúr od nárazníkových spoločností (ktoré si daň ponížili nepreukázanými nákupmi). Správca dane tiež
poukázalnapersonálneprepojenia,najmänato,žekonateľžalobcuA.B.bolzamestnancomspoločnosti

CEVOM s.r.o. a zároveň za spoločnosť CEVOM s.r.o. vystupovali pri objednávaní tovaru a jeho prepravy
viaceré osoby, ktoré boli zároveň zamestnancamni žalobcu. Z uvedeného možno vyvodiť, že žalobca
disponoval vedomosťami o prebiehajúcich obchodoch, nakoľko vedel, že spoločnosť CEVOM s.r.o. je
dodávateľom spoločnosti D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o. Z uvedených
skutočností má správny súd za to, že žalobcovi možno vzhľadom na objektívne zistené skutočnosti

o predchádzajúcom podnikaní jeho jediného konateľa A. B. v rámci subjektu J.G. Fruit, s.r.o. a väzby na
spoločnosť CEVOM s.r.o. pričítať minimálne nevedomú nedbanlivosť vo vzťahu k tomu, že sa svojimi
obchodmi zapojí do podvodného reťazca.27. Správny súd sa stotožňuje aj so závermi správcu dane, že žalobca v rámci tzv. due diligence
vedomostného testu neprijal všetky opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil,
či prijaté plnenie nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Z výsluchu konateľa žalobcu A. B.

totiž vyplynulo, že obchodného partnera D & D DEUTSCHE – SLOVAKISCHE JOINT VENTURE, s.r.o.
si vybral na základe odporúčania C. D., konateľa spoločnosti CEVOM s.r.o., pričom vôbec nepreveroval
výkon jeho podnikateľskej činnosti, jeho sídlo, či prevádzku, ani registračnú a oznamovaciu povinnosť
na RVPS, pričom takáto povinnosť musela byť žalobcovi známa, keďže podnikal v oblasti obchodovania
s ovocím a zeleninou. Preto má správny súd za to, že správca dane a žalovaný vec správne právne

posúdili a žalobcovi dôvodne neuznali uplatnený odpočet DPH z dôvodu daňového podvodu.

28. Žalobca ďalej nedôvodne namieta, že boli nezákonne použité ako dôkazy protokoly a zápisnice
z daňových kontrol iných subjektov. Správny súd uvádza, že podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku
nie je potrebné preukazovať skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti a podľa § 24 ods. 4
daňovéhoporiadkumožnoakodôkazpoužiťvšetko,čomôžeprispieťkzisteniuaobjasneniuskutočností

rozhodujúcichpresprávneurčeniedaneačoniejezískanévrozporesovšeobecnezáväznýmiprávnymi
predpismi. Správca dane tak môže ako dôkazy použiť listiny získané v rámci iných daňových kontrol
a v zmysle § 19 ods. 7 daňového poriadku o tom vyhotoví úradný záznam, pričom takto postupoval
aj správca dane v predmetnej veci. Týmto spôsobom sa dôkazy z iných daňových kontrol stali dôkazmi
v predmetnej veci a žalobca mal možnosť oboznámiť sa s nimi. Žalobca v správnej žalobe nenamieta,

že by pred vydaním preskúmavaných rozhodnutí nemal možnosť oboznámiť sa s týmito dôkazmi
a vyjadrovať sa k nim. Správny súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 8Sžfk/76/2020, podľa ktorého nie je nezákonné použiť ako dôkaz výsluchy svedkov z inej daňovej
kontroly, hoci o nich daňový subjekt nebol upovedomený.

29. Pokiaľ žalobca namieta, že jeho dôkazné bremeno nie je absolútne a nemôže predpokladať, že by
mal u určitých dodávateľov nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení, správny súd
poukazuje na to, že v prípade daňového podvodu je celé dôkazné bremeno na správcovi dane. Správca
dane žalobcu žiadnym dôkazným bremenom nezaťažil ani napadnuté rozhodnutie nie je založené na
tom, že by žalobca nepreukázal nejaké skutočnosti.

30. Žalobca ďalej záverom správnej žaloby len všeobecne namieta nepreskúmateľnosť napadnutého
rozhodnutia pre nevysporiadanie sa s odvolacími námietkami a pre nezrozumiteľnosť a že žalovaný
opiera odôvodnenie o skutočnosti, ktoré neboli dokazované. Žalobca však vôbec neuvádza, s ktorými
odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal alebo o aké skutočností, ktoré neboli v konaní

preukazované, opiera svoje odôvodnenie, a tak je takáto žalobná námietka nekonkrétna, neumožňujúca
vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia.

31. Žalobca tiež v správnej žalobe poukazuje na nesúvisiacu rozhodovaciu činnosť, konkrétne
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/10/2008, ktoré sa týka daňových výdavkov pri dani

z príjmov, pričom v predmetnej veci bola posudzovaná DPH podľa zákona o DPH, ktorý je transpozíciou
smernice Rady 2006/112/ES. Rovnako tak je nedôvodný odkaz na rozsudok Súdneho dvora EÚ v
spojených veciach C-80/11 a C-142/11, podľa ktorého zdaniteľnej osobe nemožno zamietnuť právo na
odpočítanie DPH z dôvodu, že sa neubezpečila, že zdaniteľná osoba, ktorá vystavila faktúru, spĺňa
podmienky zdaniteľnej osoby, disponovala tovarom a bola ho schopná dodať, splnila si povinnosť

podať daňové priznanie a uhradiť DPH alebo že nemá okrem faktúry iné dokumenty, ktoré by
preukazovali splnenie uvedených podmienok. Napadnuté rozhodnutie totiž nebolo postavené na
takýchto skutočnostiach.

32. Keďže žalobca nebol v konaní úspešný, nakoľko jeho správna žaloba bola v celom rozsahu

zamietnutá, správny súd mu podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario nepriznal náhradu trov konania. Správny
súd nepriznal náhradu trov ani vo veci úspešnému žalovanému, pretože v súlade s § 168 SSP nezistil
v predmetnej veci také dôvody, pre ktoré by to bolo možné spravodlivo požadovať.

33. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť na Správny súd v Banskej Bystrici v lehote 1
mesiac od doručenia rozhodnutia. O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky. Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení
(§ 56 ods. 3 SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak

a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Poznámka: Tento rozsudok nepodpísala členka senátu JUDr. Katarína Kochan Morová z dôvodu jej
neprítomnosti na súde v deň podpisovania.