Rozsudok – Obchodné záväzkové vzťahy ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/6/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1512211250
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Šašinková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1512211250.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov

senátu Mgr. Štefana Zelenáka a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci žalobcu OVB Allfinanz
Slovensko a.s., Kukuričná 8, 832 48 Bratislava, IČO: 31 361 358, práv. zast. JUDr. Ján Šoltés, Mýtna
48, 811 07 Bratislava, IČO: 37 927 795, proti žalovanému C.. U. G., O.. XX.X.XXXX, V. XXXX/XX, XXX
XX V., práv. zast. Advokátska kancelária Ettor & Niess s.r.o., Živnostenská 2, 811 06 Bratislava, IČO: 55
471 081, o zaplatenie 4.696,75 EUR s prísl. a o vzájomnej žalobe o zaplatenie 3.269,79 EUR s prísl.,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku pôvodného Okresného súdu Bratislava V, č.k. 29Cb/15/2013-272
zo dňa 18.4.2023 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V, č.k. 29Cb/15/2013 - 272 zo dňa
18.4.2023 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 4.696,75 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.696,75 EUR
od 21.4.2010 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, druhým výrokom vzájomnú žalobu
žalovaného zamietol a tretím výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa
24.5.2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy a zákonných úrokov
z omeškania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.12.2006 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o
sprostredkovaní v znení dodatku zo dňa 1.4.2007, na základe ktorej vykonával žalovaný činnosť
podriadeného sprostredkovateľa poistenia v mene žalobcu pre zmluvných partnerov žalobcu za

dohodnutú províziu podľa podmienok uvedených v zmluve a províznych listov. Zmluvné strany sa
dohodli, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi pomernú časť vyplatenej provízie v prípade, ak v
lehote 24 alebo 36 mesiacov od vyplatenia provízie nebudú klientom nepretržite plnené záväzky
zo sprostredkovateľskej zmluvy alebo dôjde k zániku resp. stornu sprostredkovateľskej zmluvy. Dňa
29.10.2007 žalobca a žalovaný uzatvorili Dohodu o poskytnutí vzdelávacieho programu CFC, na
základe ktorej žalobca zabezpečil pre žalovaného účasť na vzdelávacom programe „Vzdelávanie na
CFC - Certifikovaný finančný konzultant“, a za ktorý žalobca uhradil poplatok vo výške 5.974,91

EUR. Žalovaný získal certifikát v kalendárnom mesiaci november 2008. Dňa 13.8.2008 žalobca a
žalovaný uzatvorili Zmluvu o poskytnutí preddavku, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
preddavok v sume 3.319,39 EUR. Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 5.4.2009 o výmaz z registra
podriadenýchsprostredkovateľovdošlokvypovedaniuzmluvyosprostredkovanížalovaným,výpovednálehotauplynuladňa31.7.2009.Podľazmluvyosprostredkovaníbolžalovanýpovinnývyrovnaťžalobcovi
debetné saldo. Žalobca viedol žalovanému provízne konto /účet/ aj po uplynutí výpovednej lehoty, za
účelom zaúčtovania kladných a záporných provízií. Podľa článku III. Dohody o poskytnutí vzdelávacieho

programu CFC sa strany sporu dohodli, že v prípade vypovedania zmluvy o sprostredkovaní pred
uplynutím 36 mesiacov od získania certifikátu, žalovaný uhradí žalobcovi pomernú časť nákladov,
t.j. 1/36 zo sumy zaplateného poplatku 5.974,91 EUR za každý mesiac, o ktorý došlo k skráteniu
dohodnutej 36-mesačnej doby sprostredkovateľského záväzku. Túto pomernú časť nákladov žalobca
vyčíslil na sumu 4.647,15 EUR a započítal ho voči províznemu kontu žalovaného. V súlade s článkom

II. Zmluvy o poskytnutí preddavku žalobca započítal aj preddavok 3.319,39 EUR v mesiaci apríl 2009,
pretože zmluvný vzťah skončil výpoveďou pred uplynutím 24 mesiacov od poskytnutia preddavku a v
prípade výpovede zmluvy o sprostredkovaní žalovaný bol povinný vrátiť preddavok, prípadne zostatok
preddavku, v okamihu výpovede. Z výpisu provízneho konta datovaného ku dňu 19.5.2010 bol zrejmý
záporný stav provízneho konta v sume 4.696,75 EUR a tento konečný stav predstavuje žalovanú istinu.

3. Žalovaný poprel existenciu nároku žalobcu a na svoju procesnú obranu uviedol, že v roku 2009 stratil
záujem o vykonávanie činnosti sprostredkovateľa poistenia, a preto sa rozhodol požiadať žalobcu o
podanie návrhu o zrušenie zápisu žalovaného v zozname podriadených sprostredkovateľov poistenia.
Žalovaný na rozdiel od žalobcu nepovažoval svoju žiadosť o zrušenie zápisu za výpoveď zmluvy z
jeho strany. Činnosť v ostatných oblastiach chcel naďalej vykonávať v zmysle uzatvorenej zmluvy

o sprostredkovaní na základe svojho živnostenského oprávnenia. Podľa žalovaného neboli splnené
podmienky na uplatnenie nárokov žalobcu z uzatvorených zmlúv.

4. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol /v poradí prvým/ rozsudkom č.k. 29Cb/15/2013-146 zo
dňa 8.10.2015, ktorým žalobu v celom rozsahu zamietol z dôvodu, že žiadosťou žalovaného o

zrušenie zápisu žalovaného v zozname podriadených sprostredkovateľov poistenia zo dňa 5.4.2009,
ktorá bola doručená žalobcovi dňa 8.4.2009, nedošlo k ukončeniu zmluvy o sprostredkovaní medzi
žalobcom a žalovaným, a teda žalobcovi nevznikli nároky voči žalovanému, ktoré sa odvíjajú od
predmetného zmluvného vzťahu. Krajský súd v Bratislave uznesením sp. zn. 3Cob/27/2016 zo dňa
14.4.2017 napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, sa stotožnil s odvolacími námietkami žalobcu
v tom rozsahu, že zo žalovaného žiadosti o podanie návrhu na zrušenie zápisu v registri zo dňa
5.4.2009, s pripojeným preukazu finančného sprostredkovateľa, je zrejmá vôľa žalovaného ukončiť
zmluvu o sprostredkovaní, na ktoré bola táto registrácia potrebná. Ak by mal žalovaný záujem o
spoluprácu v iných segmentoch finančného trhu, zasielal by návrhy zmlúv z týchto iných segmentov trhu

žalobcovi, čo sa však nikdy nestalo. Taktiež žalobca listom zo dňa 23.4.2009 jasne deklaroval ukončenie
spolupráce-zmluvného vzťahu so žalovaným, tento však nijakým spôsobom nereagoval, z čoho vyplynul
žalobcov úsudok o vôli žalovaného ukončiť spoluprácu. Žalovaný výmazom z registra podriadených
finančných sprostredkovateľov poistenia stratil možnosť vykonávať sprostredkovanie poistných zmlúv,
pričom naplnil všetky podmienky pre zánik zmluvy o sprostredkovaní v zmysle čl. 7.10 zmluvy. V ďalšom

konaní podľa odvolacieho súdu bude potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne vypočul žalovaného
a posúdil pohnútky v jeho konaní po podaní žiadosti zo dňa 5.4.2009 a či zo správania žalobcu možno
vyvodiť skutočnosť, či mal záujem vykonávať pre žalobcu činnosti v súlade so zmluvou.

5. Po vrátení veci súd prvej inštancie nariadil pojednávanie, na ktorom žalovaný uviedol, že žiadosť

o výmaz registra podradených sprostredkovateľov nepodával ako výpoveď zmluvy o sprostredkovaní,
keďže medzi výpoveďou a výmazom z registra je zásadný rozdiel a výmaz z registra sa nedá brať
ako výpoveď zmluvy alebo cieľ ukončiť zmluvu o sprostredkovaní. Žalovaný vylúčil úmysel ukončiť
zmluvu o sprostredkovaní, keďže mal záujem vykonávať iné ďalšie činnosti pre žalobcu v rámci
manažérskeho vedenia svojho tímu. V apríli 2009 /po doručení žiadosti zo dňa 5.4.2009/ žalobca

zablokoval žalovanému prístup do systémov, a preto nemohol ďalej vykonávať činnosť a zastavil mu
výplatu provízií.

6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil, že dňa 28.12.2006 žalobca ako
záujemca a žalovaný ako sprostredkovateľ uzatvorili Zmluvu o sprostredkovaní podľa § 642 Obch.

zák., predmetom ktorej bolo vykonávanie sprostredkovania poistenia, investičných služieb, stavebného
sporenia, starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a iných finančných
služieb /úverov, lízingov a pod./. Na tento obchodnoprávny vzťah nadväzovala súvisiaca Dohoda
o poskytnutí vzdelávacieho programu CFC zo dňa 29.10.2007 a Zmluva o poskytnutí preddavkuzo dňa 13.8.2008. V čl. II ods. 1 Dohody o poskytnutí vzdelávacieho programu CFC sa zmluvné
strany dohodli, že v prípade, ak žalovaný vypovie zmluvu o sprostredkovaní so žalobcom alebo túto
zmluvu vypovie žalobca, prípadne odstúpi od zmluvy o sprostredkovaní so žalovaným zo závažných

dôvodov a k ukončeniu spolupráce medzi žalobcom a žalovaným príde pred uplynutím 36 mesiacov
od úspešného absolvovania vzdelávacieho programu, žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi pomernú
časť nákladov. Pre účely výpočtu nákladov za výkon školenia si zmluvné strany dohodli ako základ
dohodnutú cenu školenia - čiastku 180.000,- Sk. Z tejto čiastky sa žalovaný zaviazal žalobcovi uhradiť
pomernú časť nákladov, t.j. 1/36 za každý mesiac, o ktorý došlo k skráteniu dohodnutej 36-mesačnej

doby sprostredkovateľského záväzku. V čl. II zmluvy o poskytnutí preddavku bolo medzi stranami
dojednané, že v prípade, ak počas nasledujúcich 24 mesiacov podal žalovaný žiadosť o vypovedanie
zmluvy o sprostredkovaní, alebo by mu žalobca dal okamžitú výpoveď zmluvy o sprostredkovaní,
žalovaný bude povinný vrátiť poskytnutý preddavok v okamihu výpovede. Dňa 8.4.2009 žalovaný doručil
žalobcovi žiadosť za účelom výmazu z registra podriadených sprostredkovateľov poistenia, vedenom
pod reg. č. PSP036963, podľa § 13 ods. 1 písm. d/ zákona č. 340/2005 Z.z. o sprostredkovaní

poistenia a sprostredkovaní zaistenia v znení neskorších predpisov /ďalej len ZoSP/. Následne žalobca
listom zo dňa 23.4.2009 oznámil žalovanému, že predmetnú žiadosť považuje za výpoveď Zmluvy
o sprostredkovaní a zmluvný vzťah skončí uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty k 31.7.2009.
V súvislosti so žiadosťou informoval žalovaného, že podá návrh na zrušenie registrácie v zákonom
stanovenej lehote a zároveň ho upozornil, že odo dňa zrušenia registrácie nemôže vykonávať činnosť

sprostredkovateľa poistenia a požiadal žalovaného o vrátenie akejkoľvek dokumentácie a podkladov
súvisiacich s realizáciou zmluvy o sprostredkovaní. Žalovaný na list žalobcu o ukončení zmluvy o
sprostredkovaní nijakým spôsobom nereagoval. Žalobca predložil súdu prvej inštancie výpis provízneho
konta žalovaného za kalendárny mesiac apríl 2009, z ktorého bolo zrejmé, že žalobca voči kladnému
províznemu kontu žalovaného započítal preddavok v sume 3.319,39 EUR v súlade s článkom II. Zmluvy

o poskytnutí preddavku, ako aj náklady spojené so vzdelávacím programom CFC v sume 4.647,15 EUR
v súlade s článkom III. Dohody o poskytnutí vzdelávacieho programu CF. Žalobca výpisom provízneho
konta žalovaného za kalendárny mesiac apríl 2010 preukázal konečný stav provízneho konta, z ktorého
bola zrejmá mínusová hodnota 4.696,75 EUR a konečný stav stornorezervného konta 0,- EUR. Podaním
zo dňa 18.9.2018 si žalovaný proti žalobcovi uplatnil vzájomnou žalobou nárok na zaplatenie 3.269,79

EUR a úrokov z omeškania titulom nevyplatenia provízií žalovanému. Sporným a zároveň pre spor
určujúcim ostalo posúdenie, či zo žiadosti žalovaného na zrušenie zápisu v registri podriadených
sprostredkovateľov poistenia zo dňa 5.4.2009 možno vyvodiť úmysel /prejav vôle/ žalovaného ukončiť
zmluvu o sprostredkovaní.

7. Súd prvej inštancie aplikoval na daný spor § 642, § 269 a § 266 Obch. zák., § 5 a § 12 ZoSP a
dospel k záveru, že medzi stranami sporu ako podnikateľmi vznikol obchodnoprávny vzťah zo zmluvy o
sprostredkovaní podľa § 642 Obch. zák., na ktorý nadväzovala súvisiaca zmluva o poskytnutí preddavku
a dohoda o poskytnutí vzdelávacieho programu CFC. Súd prvej inštancie po posúdení všetkých dôkazov
a s prihliadnutím na § 266 Obch. zák. dospel k záveru, že zo žiadosti žalovaného o podanie návrhu

na zrušenie zápisu v registri zo dňa 5.4.2009 je zrejmá vôľa žalovaného zmluvu o sprostredkovaní
ukončiť. Uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty došlo 31.7.2009 k zániku záväzkového vzťahu
medzi žalobcom a žalovaným podľa bodu 7.10 zmluvy o sprostredkovaní. Súd prvej inštancie mal
za preukázané, že žalobca svoje nároky z dohody vo výške 4.647,15 EUR a zo zmluvy o poskytnutí
preddavku vo výške 3.319,39 EUR započítal voči províznemu kontu žalovaného v mesiaci apríl 2009,

pričom konečný stav provízneho konta žalovaného k aprílu 2010 predstavoval -4.696,75 EUR. Žalovaný
bol preto v zmysle bodu 7.4 zmluvy o sprostredkovaní povinný vzniknuté debetné saldo jeho provízneho
konta okamžite vyrovnať. Z uvedeného zároveň vyplýva, že nárok žalovaného na vyplatenie provízií vo
výške 3.269,79 EUR zanikol započítaním s nárokmi žalobcu uvedenými vyššie.

8. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcu za dôvodný, a preto žalobe v plnom rozsahu vyhovel
a vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú zamietol. Nakoľko sa žalovaný dostal do omeškania s
plnením svojho peňažného záväzku, priznal súd v súlade s § 365, § 369 Obch. zák. žalobcovi zákonný
úrok z omeškania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p.
a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

9. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm.
b), f) a h) C.s.p. a navrhol zmeniť napadnutý rozsudok tak, že odvolací súd žalobu žalobcu zamietne a
zaviaže žalobcu zaplatiť žalovanému sumu 3.269,79 EUR s prísl. a nahradiť trovy konania v plnej výške,alebo napadnutý rozsudok zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podľa názoru žalovaného skutkové závery súdu prvej inštancie sú nesprávne a napadnutý rozsudok je
nedostatočne odôvodnený, keďže nedal žalovanému odpovede na otázky, ktoré mali zásadný vplyv na

rozhodnutie súdu vo veci, a to najmä (i) prečo mal za to, že žalovaný musel vedieť, že keď podá žiadosť,
spôsobí tým zánik zmluvy o sprostredkovaní, (ii) či a ak áno, aký vplyv na rozhodnutie vo veci mal
záväzný právny názor odvolacieho súdu obsiahnutý v zrušujúcom uznesení, (iii) či a ak áno, aký vplyv na
rozhodnutie vo veci mala výpoveď žalovaného na pojednávaní dňa 2.2.2023, ktorej vykonanie nariadil
odvolací súd, (iv) prečo uveril tvrdeniam žalobcu a tvrdenia žalovaného považoval za nevierohodné,

keď ich vierohodnosť /a ani vierohodnosť žalovaného/ nebola v konaní ničím spochybnená. Súd prvej
inštancie dospel podľa žalovaného tiež k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže zistenie, že žalovaný
musel vedieť, že podaním žiadosti zo dňa 5.4.2009 spôsobí zánik zmluvy o sprostredkovaní, je v rozpore
s vykonanými dôkazmi, najmä zmluvou o sprostredkovaní a výpoveďou žalovaného. Súd prvej inštancie
sa tiež dopustil nesprávneho právneho posúdenia, a to tak v posúdení úmyslu žalovaného obsiahnutého
v žiadosti zo dňa 5.4.2009, posúdení absencie úmyslu žalovaného vykonávať ďalšie činnosti podľa

zmluvy o sprostredkovaní po tom, ako doručil žalobcovi žiadosť zo dňa 5.4.2009 a tiež nesprávneho
právneho posúdenia pri aplikácii § 266 Obch. zák. pri výklade prejavu vôle žalovaného obsiahnutého
v žiadosti zo dňa 5.4.2009.

10. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považoval napadnuté rozhodnutie za správne,

v súlade so skutkovým a právnym stavom prejednávanej veci a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

11. Žalovaný následne v odvolacej replike zotrval na svojich odvolacích dôvodoch uvedených v odvolaní.
Nestotožnil sa s vyjadrením žalobcu v reakcii na podané odvolanie, podľa ktorého súd prvej inštancie

viazaný právnym názorom odvolacieho súdu správne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil.

12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok /
ďalej len C.s.p./ prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219

ods.3,C.s.p.oznámenýnaúradnejtabuliKrajskéhosúduvBratislavedňa21.5.2025.Pooboznámenísa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti napadnutému rozsudku nie je možné vyhovieť.

13. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku

vecne správne.

14. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu
a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový
stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne

posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú
správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na
ne poukazuje.

16. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom

odvolateľa dodáva:

17. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal žalobným nárokom žalobcu, ktorým sa
domáhal zaplatenia žalovanej istiny /mínusový zostatok provízneho konta žalovaného/ pri ukončení
zmluvnej spolupráce medzi žalobcom v právnom postavení záujemcu a žalovaným v právnom postavení

sprostredkovateľa podľa zmluvy o sprostredkovaní uzavretej podľa § 642 Obch. zák., na ktorú
nadväzovala súvisiaca dohoda o poskytnutí vzdelávacieho programu CFC a zmluva o poskytnutí
preddavku. Existenciu predmetných zmlúv súd prvej inštancie nepovažoval za spornú. Spornou nebola
ani skutočnosť, že dňa 8.4.2009 žalovaný doručil žalobcovi žiadosť zo dňa 5.4.2009 o podanie návrhu nazrušenie zápisu žalovaného v registri podriadených sprostredkovateľov poistenia vedenom Národnou
bankou Slovenska, a ani skutočnosť, že žalobca listom zo dňa 23.4.2009 oznámil žalovanému, že
žiadosti žalovaného zo dňa 5.4.2009 vyhovie a považoval ju za výpoveď zmluvy o sprostredkovaní,

ktorá skončila uplynutím 3-mesačnej výpovednej lehoty dňa 31.7.2009. Rovnako spornou nebola
skutočnosť, že v kalendárnom mesiaci apríl 2009 žalobca zablokoval prístup žalovanému do systémov
a databáz žalobcu a žalovaný nevykonával v prospech žalovaného ani ďalšie činnosti v zmysle zmluvy
o sprostredkovaní. Súd prvej inštancie považoval za sporné, či zo žiadosti žalovaného zo dňa 5.4.2009
možno vyvodiť úmysel /prejav vôle/ žalovaného ukončiť zmluvu o sprostredkovaní. Žalovaný v podanom

odvolaní neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvej inštancie
zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia, z konania pred súdom prvej inštancie iný,
než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva.

18. Podľa § 266 ods. 1 Obch. zák., prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel
bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy.

19. Podľa § 266 ods. 2 Obch. zák., v prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1,
vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej
bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im
spravidla v tomto styku prikladá.

20. Podľa § 266 ods. 3 Obch. zák., pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na
všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany
medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.

21. Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvej inštancie, ktorý správne
na základe listinných dôkazov a výpovede žalovaného ustálil, že žalobcom uplatnený nárok je
skutkovo i právne v celom rozsahu opodstatnený. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že
žalovaný žiadosťou zo dňa 5.4.2009, s pripojeným preukazom finančného sprostredkovateľa, prejavil
vôľu ukončiť zmluvu o sprostredkovaní a uplynutím výpovednej lehoty došlo dňa 31.7.2009 k zániku

záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným. Strany sporu sa v čl. 1 bod 1.4. zmluvy o
sprostredkovaní dohodli, že predmetom a podstatnou náležitosťou zmluvy o sprostredkovaní je činnosť
sprostredkovateľa spočívajúca v sprostredkovaní poistenia, investičných služieb, stavebného sporenia,
starobného dôchodkového sporenia, doplnkového dôchodkového sporenia a iných finančných služieb
ako napríklad úverov, leasingov a podobne v súlade s registrovaným predmetom činnosti záujemcu.

Predmetom zmluvy je aj reklama /marketing/, pokiaľ súvisí s predmetom činnosti záujemcu.

22. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s posúdením nároku žalobcu súdu prvej inštancie
a v podrobnostiach naň odkazuje. V rozsahu odvolacích námietok žalovaného o tom, že zo zmluvy
o sprostredkovaní nejakým spôsobom nevyplýva záver nastolený súdom prvej inštancie, že pri strate

oprávnenia na výkon činnosti podriadeného sprostredkovateľa poistenia dochádza automaticky k zániku
zmluvy ako celku, odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný pri podávaní
žiadosti zo dňa 5.4.2009 musel vedieť, že výmazom z predmetného registra stratí oprávnenie vykonávať
činnosť podriadeného sprostredkovateľa poistenia, pretože v súlade s predmetom sprostredkovateľskej
zmluvy bola práve oblasť uzatvárania poistných zmlúv kľúčovou činnosťou žalovaného. Odvolací súd

zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že k uzatvoreniu zmluvy o sprostredkovaní by nedošlo v prípade, ak
by žalovaný nevykonával pre sprostredkovateľa činnosť v oblasti sprostredkovania poistenia /bonitná
oblasť/ v postavení podriadeného sprostredkovateľa poistenia a žalovaný o tejto skutočnosti vedel.
Naopak žalobca v reakcii na žiadosť žalovaného zo dňa 5.4.2009 svojou odpoveďou zo dňa 23.4.2009
jasne deklaroval ukončenie spolupráce, z čoho vyplynul žalobcov úsudok o vôli žalovaného ukončiť

zmluvu o sprostredkovaní so žalobcom. Na zdôraznenie odvolací súd uvádza, že žalovaný na list
žalobcu zo dňa 23.4. 2009,ktorým oznámil žalovanému, že jeho žiadosť považuje za výpoveď zmluvy
o sprostredkovaní žiadnym spôsobom nereagoval.

23. K odvolacej námietke žalovaného, že výsluchom žalovaného na pojednávaní konanom dňa 2.2.2023

bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný podanou žiadosťou zo dňa 5.4.2009 nesledoval ukončenie
zmluvyosprostredkovaníasúdprvejinštanciesadopustilnesprávnehoprávnehoposúdeniapriaplikácii
ust. § 266 Obch. zák., odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že výsluch strany /v tomto prípade
žalovaného/ je dôkaz, ktorý súd vyhodnocuje podľa svojej úvahy jednotlivo a v kontexte s ostatnýmidôkazmi /listinnými/. Z vyjadrení strán sporu vyplýva, že žalovaný následne už nevykonával iné činnosti
pre žalobcu. Podľa žalovaného tento nepovažoval za potrebné /argumentujúc, že nemal uloženú
povinnosť/ písomne upozorňovať žalobcu v rozsahu, že si jeho žiadosť vyložil účelovo ako výpoveď zo

zmluvy o sprostredkovaní, čím následne došlo k stavu, kedy sa žalobca správne domnieval, že vôľou
žalovaného bolo ukončenie zmluvného vzťahu. Naopak procesná obrana žalovaného, ktorá spočívala v
tom,žesiuplatnilsvojnárokprotižalobcovivzájomnoužalobouvroku2018,t.j.po9rokochodukončenia
zmluvy o sprostredkovaní, nasvedčuje tomu, že žalovaný bol uzrozumený s právnymi následkami, o
ktorých ho informoval žalobca v odpovedi o ukončení zmluvného vzťahu zo dňa 23.4.2009.

24. Odvolací súd má za to, že žalovaný v konaní nijako nepreukázal svoj úmysel vykonávať ďalšie
činnosti v iných segmentoch finančného sprostredkovania pre žalobcu ako je napr. reklama marketing a
pod.. Rovnako aj tvrdenia o tom, že sa žalobca snažil „zbaviť“ žalovaného, ktorý prejavil záujem venovať
sa bonitnejším segmentom finančného sprostredkovania, zostali len v rovine tvrdení žalovaného, ktoré
nepodložil žiadnymi dôkazmi, ktorými by preukázal vôľu pokračovať v zmluvnom vzťahu so žalobcom.

Odvolací súd sa nestotožňuje ani s odvolacou námietkou žalovaného, že jeho tvrdenia neboli v priebehu
konania relevantným spôsobom popreté žalobcom, v dôsledku čoho ich možno považovať za nesporné
a ako také za preukázané. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na zápisnicu z pojednávania
konanéhodňa2.2.2033/č.l.252-254/,kdesaprávnyzástupcažalobcuvyjadrovalkvýsluchužalovaného,
pričom uviedol, že z výpovede žalovaného iný úmysel, ako ukončiť zmluvu o sprostredkovaní nevyplýva.

Zároveň žalobca zdôraznil, že žalovaný neprodukoval žiadny dôkaz preukazujúci, že mal záujem v
zmluve ďalej pokračovať. Odvolací súd tu odkazuje aj na záverečnú reč žalobcu zo dňa 31.3.2023 /č.l.
266/, v ktorej žalobca o.i. označil výpoveď žalovaného za účelovú a tiež poukázal na skutočnosť, že
žalovaný nepredložil jediný dôkaz, ktorým by preukázal záujem žalovaného vyvíjať pre žalobcu činnosť
v ostatných segmentoch finančného sprostredkovania. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti

má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne postupoval pri aplikácii ust. § 266 Obch. zák.
a ustálil, že žalobcom uplatnený nárok voči žalovanému je opodstatnený. Pre úplnosť odvolací súd
uvádza, že napriek tomu, že žalovaný podal odvolanie voči všetkým výrokom napadnutého rozsudku,
k napadnutému výroku II., ktorým súd prvej inštancie vzájomnú žalobu zamietol, neuviedol žiadne
odvolacie dôvody. Odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi preto považoval odvolanie

žalovaného proti výroku II. rozhodnutia za nedôvodné a bližšie sa k nemu v rozhodnutí nevyjadroval.

25. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie
v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na
zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného
súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo
na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s

jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,alelennatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011).
26. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody
neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť

skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom

rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

C.s.p.).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).