Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 28, 2025

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: KE-8S/179/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200740
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Daráková

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200740.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková a členov

senátu: Mgr. Roman Die (sudca spravodajca) a JUDr. Pavol Tkáč, v právnej veci žalobcu: L Racing
s. r. o., so sídlom Osloboditeľov 569, 049 41 Krásnohorské Podhradie, IČO: 36 375 616, právne
zastúpeného: JUDr. Alena Rudohradská, advokátka so sídlom kancelárie Rázusova 1, 040 01 Košice,
IČO: 35 567 571, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná
63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 101693465/2021 zo dňa 09.09.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“) sa
žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného č. 101693465/2021 zo dňa 09.09.2021
(ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice
(ďalej aj ako „správca dane“) č. 100422598/2021 zo dňa 11.03.2021 (ďalej aj ako „prvostupňové

rozhodnutie“). Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako
aj prvostupňového rozhodnutia a náhrady trov konania.

2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho
súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej
aj ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe žalobcu,

v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023
vrátane jeho dodatkov, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci
stal zákonným sudcom v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.

II.
Administratívne konanie

3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“)
za zdaňovacie obdobie (ďalej aj ako „ZO“) august 2018, ktorú ukončil dňom 09.12.2019 doručením
protokolu z daňovej kontroly č. 102711298/2019 zo dňa 25.11.2019. Správca dane vo vyrubovacom
konaní prvostupňovým rozhodnutím podľa § 68 ods. 5 písm. a/ zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní ao zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane
vsume117336,40€naDPHzaZOaugust2018.Požalobcompodanomodvolanížalovanýnapadnutým
rozhodnutím potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane.

4. Rozdiel dane za zdaňovacie obdobie august 2018 bol žalobcovi vyrubený v dôsledku nepriznania
práva na odpočítanie DPH zo zdaniteľných obchodov s obchodnou spoločnosťou Focus JP s.r.o.,
IČO: 36 584 495 (ďalej aj ako „Focus JP“), z dodávateľských faktúr od Focus JP č. 10180284
– 10180321 za dodanie služieb ako napr. materiálno technické zabezpečenie pre testovanie ford

fiesta po opravách, nastavovanie sut. mot. voz. ford fiesta, testovacie podujatie pre sut. mot. voz.
ford fiesta, príprava súťažného motorového vozidla na testovacie podujatie, technická výpomoc
pri testovaní, personálne zabezpečenie testovacieho podujatia, materiálno technické zabezpečenie
testovania, príprava súťažného motorového vozidla na podujatie pred PAV Ostrá lúka, príprava
testovacieho podujatia, technická výpomoc pri testovaní, demontáž a montáž dielov, očistenie vozidla,
nastavenie a úpravy na súťažnom motorovom vozidle, doprava, logistika, catering, kontrola súťažných

motorových vozidiel. Celková suma za fakturované služby 704 018,40 €, z toho DPH 117 336,40 €.

5. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane
vyplynuli tieto dôvody neuznania práva na odpočítanie DPH žalobcovi z vyššie uvedených faktúr, ktoré
sú podporené závermi daňových orgánov, ktoré vyplynuli z dokazovania:

- žalobca nepreukázal, že v ZO august 2018 skutočne nakúpil služby od Focus JP,
- dôkazy predložené žalobcom neboli schopné osvedčiť splnenie zákonom stanovených podmienok pre
odpočítanie DPH,
- správca dane vykonaným dokazovaním preukázal, že k poskytnutiu služieb nedošlo tak ako je to
uvedené na faktúrach,

- na základe v prvostupňovom rozhodnutí uvedených skutočností, predložených dokladov, ústnych
pojednávaní, vypočutí svedkov bolo správcom dane zistené porušenie ust. § 51 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „Zákon o DPH“) v nadväznosti na ust. § 49
Zákona o DPH a uplatnenie práva na odpočítanie dane v rozpore s týmito ustanoveniami,
- v daňovom konaní nebolo preukázané, že rozsiahle služby uvedené na preverovaných faktúrach boli

dodané žalobcovi spoločnosťou Focus JP, tejto dodávateľskej spoločnosti nevznikla daňová povinnosť
v zmysle § 19 ods. 2 Zákona o DPH, ale povinnosť platiť daň jej vznikla len v zmysle ustanovenia §
69 ods. 5 Zákona o DPH, t. j. uvedením dane na faktúre. Ak nedošlo ku vzniku daňovej povinnosti
u deklarovaného dodávateľa, nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane. Žalobca si však toto
právo uplatnil a z predmetných faktúr daň odpočítal, čím porušil ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a/

v nadväznosti na § 51 ods. 1 Zákona o DPH,
- v danej veci nebolo možné vyvodiť záver, že k dodaniu služieb skutočne došlo, keď nebolo zrejmé,
k dodaniu akých služieb malo dôjsť, čo konkrétne a v akom rozsahu malo byť vykonané, kto mal
fakturované služby vykonať a neexistuje žiaden hodnoverný dôkaz o ich vykonaní,
- bývalý konateľ spoločnosti Focus JP pán A. B. síce potvrdil spoluprácu medzi žalobcom a Focus JP,

ale nevedel uviesť, o akú konkrétnu spoluprácu sa malo jednať, čo vlastne jeho spoločnosť pre daňový
subjektvykonávala,uviedol,žesamuťažkoodpovedá,žeprežalobcuzabezpečovalcelýchodpretekov,
avšak jednotlivo sa nevedel vyjadriť ku žiadnej z faktúr. Pán B. ním uvádzané protirečiace, všeobecné a
ďalejneoveriteľnéinformácienevedelžiadnymhodnovernýmspôsobompreukázať.Dokladyspoločnosti
mal odovzdať druhému konateľovi pánovi C. B., k čomu predložil protokol o odovzdaní účtovníctva,

nevedel však uviesť kontakt na pána B., pričom vo vyrubovacom konaní bolo zistené, že grécke úrady o
takejto osobe nemajú žiadnu vedomosť, na základe čoho sa túto osobu správcovi dane napriek snahe
nepodarilo vypočuť,
- žalobca svoj nárok na odpočítanie dane z 38 faktúr od spoločnosti Focus JP preukazoval správcovi
dane len predložením listinných dokladov (faktúrami, evidenciou DPH a ďalšími účtovnými dokladmi),

avšak zároveň bol povinný preukázať oprávnenosť uplatnenia tohto nároku. Dôkazné bremeno o
reálnom dodaní služieb osobou uvedenou na sporných faktúrach zaťažuje žalobcu. Samotné faktúry, či
existencia ďalších predložených dokladov nezakladajú automaticky nárok na odpočítanie dane, pretože
nie sú dôkazmi o reálnom uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov,
- počas daňovej kontroly, ani vo vyrubovacom konaní nebolo potvrdené, že spoločnosť Focus JP

zahrnula preverované faktúry do svojho účtovníctva a že z nich priznala a doviedla daň do štátneho
rozpočtu,
- ani na jednej zo sporných faktúr nie je bližšie špecifikovaný druh a rozsah poskytnutej služby, pričom
žiadna faktúra neobsahuje žiadne prílohy s rozpisom dodaných služieb, dodací list, či objednávku. Zuvedeného dôvodu správca dane logicky a opodstatnene požadoval od žalobcu a dodávateľa konkrétne
a určité vyjadrenia o predmetoch fakturácie,
- z vyjadrení p. B. nevyplynulo a následne sa ani nepotvrdilo kto konkrétne mal tak rozsiahle práce

vykonať,
- správca dane nezaťažil žalobcu absolútnym dôkazným bremenom, sám vykonal dokazovanie
za účelom získania objektívnych skutočností potrebných na posúdenie preverovaných obchodných
vzťahov, správca dane od žalobcu nepožadoval, aby preukázal také skutočnosti, ktoré by objektívne
nemohol vedieť preukázať, ani od neho nežiadal nadštandardné dôkazy,

- nielen spoločnosť Focus JP, ale ani žalobca nepreukázal, že faktúry, z ktorých si za preverované ZO
uplatnil odpočítanie dane, pravdivo reflektujú deklarované skutočnosti,
- žalobca počas daňovej kontroly, vo vyrubovacom konaní, ani v odvolacom konaní neuviedol, ako
vlastne došlo k nadviazaniu obchodnej spolupráce s dodávateľom, neuviedol, kto ho oslovil, ako sa
nakontaktoval na dodávateľa, kde dohodli obchody, s kým za deklarovaného dodávateľa jednal.
- žalobca správcovi dane k deklarovaným obchodom nepredložil ani písomné zmluvy, o ktorých sa

svedok A. B. na ústnom pojednávaní 25.06.2019, ktorého sa zúčastnil aj žalobca, vyjadril, že existujú,
ale nevie ich predložiť,
- žalobca sa nevyjadril k tomu, ako a či kontroloval kvalitu prác, ktoré mali byť vykonané dodávateľskou
spoločnosťou, neuviedol, kto mu práce odovzdával, neuviedol konkrétne mená osôb, ktoré mali práce
vykonať,

- žalobca bol napriek uvedenému ochotný za preverované zdaňovacie obdobie zaplatiť spoločnosti
Focus JP spolu 704.018,40 €,
- bolo v záujme žalobcu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy,
ktoré môžu preukázať, že k uskutočneniu zdaniteľných obchodov skutočne došlo, pretože dôkazné
bremeno týkajúce sa faktickej realizácie obchodovania je na jeho strane,

- subdodávateľská spoločnosť TUCSON s.r.o. je nekontaktná, nepodarilo sa preveriť uskutočnenie
zdaniteľných obchodov,
- nedostatok preukázateľnosti dodania predmetu fakturácie nemôže byť odstránený tvrdením žalobcu a
bývalého konateľa jeho dodávateľa, že fakturované služby boli skutočne dodané, najmä ak ich tvrdenia
sú všeobecné, ďalej neoveriteľné a nie sú podložené takými dôkazmi, ktoré by vyvrátili závery správcu

dane.

III.
Súdne konanie

6. Správnou žalobou žalobca inicioval súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. V rámci
správnej žaloby žalobca poukázal na to, že podľa neho existujú dôvody na zrušenie rozhodnutí podľa §
191 ods. 1 písm. c/, d/, e/, f/ a g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“)
a svoju žalobnú argumentáciu rozvinul nasledovne:
-boloporušenéprávožalobcunapostupsprávcudaneprisprávedaní,priktoromsadbáozachovávanie

práv a právom chránených záujmov daňových subjektov v zmysle § 3 ods. 1 Daňového poriadku, právo
na postup správcu dane, pri ktorom správca dane postupuje v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom
podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, právo žalobcu, aby správca dane viedol dokazovanie v súlade so
zákonom, aby dbal na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie v
zmysle§24ods.2Daňovéhoporiadkuaprávonariadneodôvodnenierozhodnutiavydanéhovdaňovom

konaní v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku,
- daňové orgány poňali dôkazné bremeno žalobcu extenzívne a v tejto súvislosti žalobca poukázal
na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011 a právne
vety z rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžf/10/2012 zo dňa 28.11.2012 a
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky sp. zn. 5Afs/131/2004 zo dňa 25.03.2005,

- daňové orgány postupovali v rozpore so zákonom, keďže vlastnú objektívnu nemožnosť vykonania
niektorých dôkazov pričítali na ťarchu žalobcu odkazujúc na akési absolútne dôkazné bremeno žalobcu,
čo nemá v právnom poriadku oporu,
- zo skutočnosti, že správca dane nemohol vykonať výsluch C. B., nemožno automaticky vyvodiť záver
o tom, že žalobca nepreukázal skutočný nákup služieb od dodávateľa,

- nekontaktnosť dodávateľa, resp. jeho konateľa nemožno pričítať na ťarchu žalobcu, ale za týchto
okolností mali daňové orgány rozhodnúť v jeho prospech v zmysle zásady „in dubio mitius“. V tejto
súvislosti žalobca poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezentovaný v jeho
rozsudku sp. zn. 5Sžf/12/2010 z 26.10.2010,- keďže A. B. už niekoľko rokov nie je konateľom spoločnosti Focus JP, je prirodzené, že nemohol
predložiť účtovné doklady tejto spoločnosti,
- s ohľadom na vecné podmienky pre výkon práva na odpočítanie DPH špecifikované v judikatúre

Súdneho dvora EÚ žalobca poukázal na skutočnosť, že jeho dodávateľ ako zdaniteľná osoba mu dodala
služby,ktorébolipredmetomDPH,čobolonáležitepotvrdenéajvýsluchomsvedkaA.B..Daňovéorgány
takporušilijehoprávotým,žemupričítalinaťarchunepreukázanieskutočností,ktorésatýkajúsubjektov
od neho odlišných, a ktoré nie sú v jeho dispozičnej sfére,
- daňové orgány zistili skutkový stav veci neúplne a nesprávne, pre zamietnutie nároku na odpočítanie

DPH je nevyhnutnou povinnosťou daňových orgánov predložiť dostatočne objektívne dôkazy, ktoré by
jednoznačne odôvodnili záver, že nedošlo k splneniu podmienok na odpočítanie DPH, čo sa v danom
prípade nestalo,
- je absolútne neprípustné, aby sa správca dane uspokojil s tým, že má určité pochybnosti, no nemá ich
dostatočne preukázané na to, aby z nich vytváral skutkové závery, a napriek tomu ich takto interpretoval.
V zmysle rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-384/04 musí správca dane dôverovať v legalitu

uskutočnených, (obchodných) operácií a nie každú operáciu mať a priori za podozrivú,
- správca dane mal vziať na zreteľ špecifickosť dodaných služieb, ktorá spočívala v príprave súťažných
vozidiel na preteky, pričom niektoré služby sa pred každými pretekmi opakujú, pred každou súťažou
je celé vozidlo rozobraté, odkontrolované, znovu zložené, nastavené špecificky na súťaž, prebehne
test vozidla, znova prebehne kontrola vozidla, ale už vizuálna, následne sa dáva súťažné vozidlo

na prepravník, keďže tieto vozidlá nemôžu premávať po bežnej komunikácii, príde sa na súťaž, kde
sa vyžaduje servis a zázemie, na súťaži následne prebehne administratívne preberanie a za tým
technické preberanie súťažných vozidiel, počas súťaže je vozidlo medzi rôznymi etapami kontrolované
a udržiavané, aby bolo schopné dôjsť do cieľa súťaže, tieto práce sa následne opakujú pri každom
súťažnom vozidle,

- služby boli vykonávané dodávateľskou spoločnosťou v priestoroch prenajatých na základe
podnájomnej zmluvy a dodávateľská spoločnosť disponovala technickým a materiálnym vybavením
potrebným pre dodanie predmetných služieb, disponovala tiež priestormi, pracovníkmi a materiálnym
vybavením, všetky dokumenty boli odovzdané správcovi dane,
- podklady predložené do daňového konania žalobcom náležite preukazujú riadne dodanie zdaniteľného

plnenia,
- správca dane vo svojom rozhodnutí účelovo abstrahoval z výpovedí svedkov len tie skutočnosti, ktoré
podporovali jeho nepodložené domnienky a nezohľadnil, že svedok A. B. opakovane potvrdil, že pre
žalobcu vykonával „veľmi veľa služieb“,
- žalobca s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/1/2020 z

18.05.2021 namietal neúplné zistenie skutkového stavu zo strany správcu dane, ktorý nevykonal
žalobcom navrhované dôkazy, a to výsluch svedka C. B. a miestne zisťovanie v sídle žalobcu. Podľa
jeho názoru bolo vykonanie uvedených dôkazov kľúčové pre posúdenie toho, či žalobca splnil zákonom
stanovené podmienky pre uplatnenie práva na odpočítanie DPH,
- napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňové rozhodnutie správcu dane sú podľa žalobcu

arbitrárne a nepreskúmateľné z dôvodu ich nedostatočného odôvodnenia. Neuznanie práva na
odpočítanie DPH malo byť odôvodnené vo vzťahu ku každej jednotlivej faktúre, čo sa nestalo a
znemožnilo sa tak žalobcovi zaujať stanovisko, resp. navrhnúť dôkazy ku každému jednotlivému
obchodu.

7. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý vo svojom vyjadrení v krátkosti zhrnul skutkový stav,
žalobnú argumentáciu žalobcu a v rámci svojho stanoviska uviedol, že:
- dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o reálnosti dodania fakturovaných služieb spoločnosťou Focus
JP zaťažuje žalobcu,
- v preverovanom prípade nebola splnená už prvá vecná podmienka, keď nebolo preukázané, že

dodávateľovi deklarovaných služieb vznikla daňová povinnosť podľa § 19 Zákona o DPH,
- zhrnul zistenia správcu dane a uviedol, že priamy dodávateľ žalobcu žiadnym spôsobom nepreukázal,
že v preverovanom ZO reálne dodal žalobcovi fakturované služby,
- skutkový stav zistený správcom dane bol dostatočný s tým, že miestne zisťovanie by nezvrátilo závery
prijaté v prvostupňovom rozhodnutí a správca dane vyvinul značnú snahu vyhovieť žiadosti žalobcu

a vypočuť pána B., ktorého sa nepodarilo identifikovať ani prostredníctvom medzinárodnej výmeny
informácií,
- zopakoval dôvody a závery uvedené v napadnutom rozhodnutí,- vo vzťahu k odôvodneniu nepriznania práva na odpočítanie DPH k jednotlivým faktúram poukázal na
to, že sám žalobca konkrétne nedefinoval aké služby a kým konkrétne mu boli poskytnuté vo vzťahu
k jednotlivým faktúram,

- žalobca deklaroval nesúhlas so závermi daňových orgánov ale počas celého konania žiadnym
konkrétnym spôsobom nepreukázal žiadne skutočnosti a nepredložil dôkazy, ktorými by vyvrátil závery
správcu dane,
- navrhol správnu žalobu zamietnuť.

8. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca v písomnom podaní (replika), v ktorom uviedol, že
- žalobca nenesie zodpovednosť za porušovanie právnych noriem spoločnosťou Focus JP,
- to, že spoločnosť Focus JP nepodala daňové priznanie neznamená, že nevykonávala ekonomickú
činnosť, v tejto súvislosti poukázal na právnu vetu z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 1Sžfk/51/2017 zo dňa 22.10.2019,
- žalovaný pripísal na ťarchu žalobcu skutočnosť, že bývalý konateľ Focus JP nevedel predložiť účtovné

dokladyspoločnosti,atonapriektomu,žeichužstratoupozíciekonateľaspoločnostiobjektívnenemohol
mať k dispozícii,
- žalovaný a správca dane z výpovede svedka A. B. abstrahovali len také skutočnosti, ktoré podporujú
domnienky o nesplnení podmienok pre odpočítanie DPH, pričom na skutočnosti svedčiace v prospech
žalobcu neprihliadli,

- správca dane a žalovaný nevykonali výsluch C. B.,
- dôkazné bremeno nezaťažuje len daňový subjekt, ale aj správcu dane.

9. Po výzve krajského súdu sa žalovaný k replike žalobcu nevyjadril.

10. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach následne už konal vo
veci senát správneho súdu 6S.

11. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. SSP správny súd nariadil na prejednanie veci
pojednávanie na 28.05.2025 o 09:30 hod., na ktoré boli riadne predvolaní žalovaný ako aj právna

zástupkyňa žalobcu, ktorí sa pojednávania aj zúčastnili. Na pojednávaní právna zástupkyňa uviedla,
že zotrváva na podanej správnej žalobe tak ako bola podaná. Zástupkyňa žalovaného taktiež zotrvala
na argumentácii žalovaného uvedenej v napadnutom rozhodnutí a písomných podaniach a poukázala
na rozsudok správneho súdu podľa nej v identickej veci žalobcu za iné ZO (október 2018), ktorým
(sp. zn. KE-6S/95/2021 zo dňa 08.04.2025) správny súd správnu žalobu žalobcu zamietol. Poukázala

tiež na rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3Sf/64/2024 zo dňa 20.03.2025, ktorý
rozhodoval taktiež v konaní o správnej žalobe žalobcu za ZO júl 2018, kde daňovú kontrolu vykonával
Daňový úrad v Žiline, avšak skutkový stav bol identický, teda bol rovnaký dodávateľ, rovnaký spôsob
obchodovania žalobcu so spoločnosťou Fokus JP, tiež predmet fakturácie bol totožný s predmetným
konaním a Správny súd v Banskej Bystrici uvedeným rozsudkom správnu žalobu žalobcu zamietol a

súčasne odkázal vo svojom odôvodnení na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 2Sfk/58/2023 zo dňa 26.11.2024, ktorý sa týkal taktiež konania žalobcu v ZO jún 2018, kde bol
totožný dodávateľ, totožný skutkový stav a Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť
žalobcu zamietol. Následne právna zástupkyňa žalobcu uviedla, že proti rozsudku správneho súdu sp.
zn. KE-6S/95/2021 zo dňa 08.04.2025 bola podaná kasačná sťažnosť, o ktorej dosiaľ nebolo rozhodnuté

a pokračovala tým, že fakturované sumy sú vysoké z dôvodu finančnej náročnosti tovarov a služieb
používaných a vykonávaných na športových vozidlách keďže sa jedná o špecifické vozidlá určené na
preteky a nie bežne používané vozidlá. Na uvedené reagovala zástupkyňa žalovaného, ktorá opätovne
zhrnula základné argumenty žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí.

12. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SSP, konajúc o správnej žalobe,
vychádzajúc z obsahu súdneho a administratívnych spisov daňových orgánov, preskúmal správnou
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vrátane
prvostupňového rozhodnutia správcu dane, a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná,
na základe čoho na pojednávaní dňa 28.05.2025 verejne vyhlásil rozsudok, ktorým podľa § 190 SSP

správnu žalobu zamietol a žalovanému nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

IV.
Právne východiská13. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, konania začaté a neskončené do
30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f

tým nie je dotknuté.

14. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej
správnejžalobypodanejžalobcomsprávnysúdnatomtomiestepoukazujenaprislúchajúceustanovenia
Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a/, § 177 a nasl.

zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len ako „SSP“).

15. Podľa § 190 SSP, Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje
k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

16.Podľa§191ods.1SSP,správnysúdrozsudkomzrušínapadnutérozhodnutieorgánuverejnejsprávy

alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,
d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,
f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,

je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať
za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

17. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli

predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd
poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

18. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu

štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

19. Podľa § 19 ods. 2 Zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

20. Podľa § 49 ods. 1 Zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v

deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

21.Podľa§49ods.2písm.a/ZákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

22. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ Zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

V.
Právne posúdenie správneho súdu

23. V predmetnej veci rozhodujúcemu senátu 6S je z vlastnej činnosti známe, že senát 4S Správneho
súdu v Košiciach už prejednal v inom konaní totožnú vec, týkajúcu sa toho istého žalobcu,

totožného predmetu konania, a to v konaní vedenom pod sp. zn. KE-6S/95/2021 a rozsudkom č. k.
KE-6S/95/2021-124 zo dňa 08.04.2025 správnu žalobu žalobcu zamietol. Na rozsudok správneho súdu
č. k. KE-6S/95/2021-124 zo dňa 08.04.2025 poukázala aj zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa
28.05.2025, na čo reagovala právna zástupkyňa žalobcu s tým, že voči tomuto rozsudku bola zo strany
žalobcupodanákasačnásťažnosť.Jetedanepochybné,žeúčastníkomtohtokonania(KE-8S/179/2021)

bol rozsudok správneho súdu č. k. KE-6S/95/2021-124 zo dňa 08.04.2025 doručený a s jeho obsahom
boli oboznámení.24. Z obsahu rozsudku správneho súdu č. k. KE-6S/95/2021-124 zo dňa 08.04.2025 vyplynulo, že
v konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. KE-6S/95/2021 išlo o súdny prieskum rozhodnutia
žalovaného, ktorým tento potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi podľa § 68 ods. 5

písm. a/ Daňového poriadku vyrubený rozdiel dane v sume 117.366,99 € na DPH za ZO október 2018
z faktúr od spoločnosti Focus JP v celkovej fakturovanej sume 714.201,20 €. Z obsahu uvedeného
rozsudku vyplynulo, že jediným rozdielom medzi právnou vecou vedenou správnym súdom pod sp. zn.
KE-6S/95/2021 (ďalej len ako „právna vec KE-6S/95/2021“) a právnou vecou vedenou správnym súdom
pod sp. zn. KE-8S/179/2021 (ďalej len ako „právna vec KE-8S/179/2021“) je zdaňovacie obdobie, kedy

v právnej veci KE-6S/95/2021 išlo o zdaňovacie obdobie október 2018 a v právnej veci KE-8S/179/2021
išlo o zdaňovacie obdobie august 2018. V oboch prípadoch daňovými orgánmi nebolo uznané právo
na odpočítanie DPH žalobcovi z približne rovnakého počtu faktúr od rovnakej dodávateľskej spoločnosti
Focus JP, v približne rovnakej celkovej fakturovanej sume, približne rovnakej sume DPH, za dodanie
služieb označených obdobným spôsobom. Daňové orgány v oboch prípadoch založili svoje rozhodnutia
na obdobných dôvodoch a žalobné body a ich formulácia oboch správnych žalôb toho istého žalobcu v

oboch súdnych konaniach nevykazovali vzájomnú odlišnosť. Na základe uvedeného správny súd dospel
k záveru, že v prípade právnych vecí KE-6S/95/2021 a KE-8S/179/2021 sa jedná o právne veci toho
istého žalobcu s totožným predmetom konania.

25. Správny súd ako už bolo uvedené vyššie v texte tohto rozhodnutia, vychádzajúc z obsahu súdneho

spisu a administratívnych spisov daňových orgánov, preskúmal správnou žalobou napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vrátane prvostupňového
rozhodnutia správcu dane a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, keďže nebol
naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, na základe
čoho správny súd správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. S ohľadom

na už uvedené, že v prípade právnych vecí KE-6S/95/2021 a KE-8S/179/2021 sa jedná o právne
veci toho istého žalobcu s totožným predmetom konania a odôvodnenie rozsudku správneho súdu
č. k. KE-6S/95/2021-124 zo dňa 08.04.2025 v sebe zahŕňa aj dôvody prezentované senátom 6S
v krátkom ústnom odôvodnení tohto rozhodnutia na pojednávaní dňa 28.05.2025, mal správny súd za
to, že v danom prípade boli splnené podmienky predpokladané v ust. § 140 SSP, preto správny súd

v rámci odôvodnenia tohto rozsudku v celom rozsahu poukazuje na rozsudok správneho súdu č. k.
KE-6S/95/2021-124 zo dňa 08.04.2025, z ktorého odôvodnením sa v celom rozsahu stotožnil a tento
rozsudok zakladá do súdneho spisu sp. zn. KE-8S/179/2021.

26. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní

ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené
trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok
na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.

27. Senát správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciachvlehote30dníoddoručeniatohtorozhodnutia.Zmeškanieuvedenejlehotynemožnoodpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; aksa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,
ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo
pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ
uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Uvedená povinnosť neplatí, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.