Decision was made at the court Okresný súd Trnava
Judgement was issued by JUDr. Jozef Greguš M, PhD.
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 22C/8/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2125200792
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 07. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Greguš, PhD., LL.M.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2125200792.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Gregušom, PhD., LL.M., v spore žalobcu: A. B., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., proti žalovanému: E. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX
XX D., o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
r o z h o d o l :
I. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov: A. B., nar.: XX.XX.XXXX a E. B., nar.: XX.XX.XXXX, ktoré
vzniklo uzavretím manželstva dňa XX.XX.XXXX a ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného
úradu Trnava, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, sa z r u š u j e.
II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa svojou žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 03.02.2025 domáhal zrušenia
bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva z dôvodu, že žalovaný získal
živnostenské oprávnenie.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že bezpodielové spoluvlastníctvo manželov vzniklo v dôsledku
uzatvorenia manželstva dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu
Trnava, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Žalovaný
nadobudoldňaXX.XX.XXXXživnostenskéoprávneniespredmetmipodnikania,ktorésúbližšieuvedené
v samotnom osvedčení o živnostenskom oprávnení. Žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť pod
obchodným menom: E. B. s miestom podnikania: Jeruzalemská 306/15, 917 01 Trnava, IČO: 47 410
043. Podnikateľské oprávnenie nezaniklo a prevádzkovanie živnosti nie je pozastavené.
3. Žalobca v rámci svojej žaloby na preukázanie svojich tvrdení priložil sobášny list zo dňa XX.XX.XXXX
a osvedčenie o živnostenskom oprávnení zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobca súčasne súhlasil, aby súd vo
veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 Civilného sporového poriadku.
4. Žalovaný v rámci svojho vyjadrenia zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že skutočnosti uvádzané v žalobe
žalobcu sú pravdivé a správne. So žalobou o zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
súhlasil. Žalovaný rovnako tak navrhol súdu, aby súd rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle
§ 177 Civilného sporového poriadku.
5. Nakoľko žalovaný so žalobou žalobcu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celom
rozsahu súhlasil, ku svojej žalobe nepriložil žiadne prílohy.
6. Podľa § 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „súd nariadi na prejednanie veci samej
pojednávanie.“7. Podľa § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „pojednávanie nie je potrebné nariaďovať,
ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.“
8. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 177 ods. 2 písm. b) Civilného sporového
poriadku,keďžestranysporusrozhodnutímvovecibeznariadeniapojednávaniasúhlasili.Rozsudokbol
verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku,
pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke súdu v zákonnej lehote. Strany sporu ani ich zástupcovia na verejnom vyhlásení rozsudku neboli
prítomní.
9. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku: „v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.“
10. Z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: IV. ÚS 115/03 zo dňa 03. júla 2003 a z
nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: III. ÚS 209/2004 zo dňa vyplýva, že: „odôvodnenie
rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizovateľné základné právo strany sporu na súdnu ochranu,
resp. právo na spravodlivý proces.“
11. Podľa 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.“
12. Podľa 204 Civilného sporového poriadku platí, že: „dôkaz listinou sa vykoná tak, že súd listinu alebo
jej časť prečíta alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu
konania doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.“
13. Podľa 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.“
14. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom v zmysle
§ 204 Civilného sporového poriadku. Z vykonaného dokazovania si súd ustálil nasledovný skutkový
stav: bezpodielového spoluvlastníctvo manželov (žalobcu a žalovaného) vzniklo v dôsledku uzatvorenia
manželstva dňa XX.XX.XXXX, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Trnava, vo
zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Žalovaný nadobudol dňa
XX.XX.XXXX živnostenské oprávnenie s predmetmi podnikania, ktoré sú bližšie uvedené v samotnom
osvedčení o živnostenskom oprávnení. Žalovaný vykonáva podnikateľskú činnosť pod obchodným
menom: E. B. s miestnom podnikania: Jeruzalemská 306/15, 917 01 Trnava, IČO: 47 410 043.
Podnikateľské oprávnenie nezaniklo a prevádzkovanie živnosti nie je pozastavené. Uvedené mal
súd za preukázané doložením osvedčenia o živnostenskom oprávnení. Podnikateľské oprávnenie
nezaniklo a prevádzkovanie živnosti nebolo ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku pozastavené. Súd
nemal pochybnosti o ustálení si skutkového stavu medzi žalobcom a žalovaným, nakoľko žalovaný so
skutkovými tvrdeniami žalobcu súhlasil, čím sa skutkové tvrdenia medzi stranami sporu považovali za
nesporné v zmysle § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
15. Podľa 148a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
len: „Občiansky zákonník“) platí, že: „súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v
prípade, že jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať tenz manželov, ktorý nezískal oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja
manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z nich.“
16. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej socialistickej republiky, sp. zn.: 5 Cz 51/73 platí, že.:
„bezpodieloví spoluvlastníci sa nemôžu dohodnúť o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva k veciam v
bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Počas trvania manželstva môže toto spoluvlastníctvo zrušiť
iba súd.“
17. Možnosť zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu získania oprávnenia na
výkon podnikateľskej činnosti vyplýva z ustanovenia § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedené
ustanovenie slúži na ochranu práv a právom chránených záujmov druhého nepodnikajúceho manžela.
Pre vyhovenie návrhu na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva
je potrebné preukázanie vzniku, resp. existencie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, oprávnenie
na výkon podnikateľskej činnosti jedného z manželov a podanie návrhu na zrušenie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov počas trvania manželstva tým manželom, ktorý oprávnenie na výkon
podnikateľskej činnosti nezískal.
18. Z dikcie § 148a ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že súd musí zrušiť bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov v prípade, ak jeden z manželov získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť.
Pre takýto postup však nestačí iba skutočnosť, že manžel získal oprávnenie na podnikateľskú činnosť,
ale tento dôvod (právna možnosť vykonávať podnikateľskú činnosť) musí existovať v čase rozhodnutia
súdu. Ak v tomto čase bolo oprávnenie manžela na podnikateľskú činnosť zrušené, súd by nemohol
zrušiť bezpodielové spoluvlastníctvo manželov podľa §148a ods. 2 Občianskeho zákonníka (Bližšie
pozri: LAZAR, J. a kol.: Občianske právo hmotné. 1. časť. Bratislava: IURA EDITION, 2010, str. 515,
ISBN: 978-80-8078-346-4).
19. Z rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn.: 22Cdo/174/1998 zo dňa 21.12.1999
vyplýva,že:„podnikateľskoučinnosťoujeajčinnosťvykonávanánazákladeživnostenskéhooprávnenia.
Prípadné pozastavenie vykonávania živnosti nie je dôvodom na zamietnutie návrhu podľa § 148a ods.
2 Občianskeho zákonníka.“
20. Súd po právnej stránke spor medzi žalobcom a žalovaným posúdil tak, že žalovaný počas trvania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (žalobcu a žalovaného) získal oprávnenie na podnikateľskú
činnosť na vykonávanie predmetov činnosti, ktoré sú bližšie uvedené v osvedčení o živnostenskom
oprávnení. Nakoľko žalobca nezískal oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti, bol na základe §
148a ods. 2 Občianskeho zákonníka aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, ktorou sa domáhal
zrušeniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov.Tenzmanželov,ktorýoprávnenienapodnikateľskú
činnosť získal, vystupoval v procesnej pozícii žalovaného, nakoľko bol pasívne vecne legitimovaný voči
žalobe žalobcu. V civilnom sporovom konaní bolo spoľahlivo preukázané zhodným tvrdením obidvoch
manželov(žalobcuažalovaného),žežalovanýzískaloprávnenienavykonávaniepodnikateľskejčinnosti
a podnikateľské oprávnenie žalovaného ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku nebolo pozastavené ani
nezaniklo.
21. Na základe vyššie uvedených skutočností súd bezpodielového spoluvlastníctvo manželov (žalobcu
ažalovaného)zrušilarozhodoltak,akojeuvedenévovýrokuI.tohtorozsudku.Následnesasúdzameral
na rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania.
22. Podľa § 251 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.“
23. Podľa § 255 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku: „súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.“
24. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku platí, že: „o nároku na náhradu trov konania
rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“25. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku platí, že: „o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
26. Nakoľko žalobca vo svojej žalobe uviedol, že si neuplatňuje nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému, súd rozhodol vo výroku II. tohto rozsudku tak, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov
konania nepriznal.
27. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Protitomutorozsudkujemožnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňajehodoručenianaOkresnom
súde Trnava (§ 355 ods. 1 a § 357 písm. m) Civilného sporového poriadku).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového
poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 Civilného sporového
poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)
(§ 363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.